Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38C-7-2020.pdf
PDF · 96.33 KB
Case nature
Area
Subarea
38C/7/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v spore žalobcu: G. Č., Q.. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. Y. XXX, proti žalovanej: J. U., Q.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX, zastúpená: JUDr. Andrea Čechovičová, advokátka, so sídlom Paulínska 17, Trnava, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaná m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trenčín dňa 17.05.2019, postúpenou Okresnému súdu Trnava dňa 06.02.2020 z dôvodu miestnej príslušnosti, domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi H. Č. a žalovanou, ktorú priložil k žalobe. Žalobu odôvodnil tým, že jeho otec bol podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti spolu s H. Č. v čase uskutočnenia prevodu na žalovanú, avšak jeho otec takýto prevod neodsúhlasil, o danom prevode nevedel, pretože žil so svojou družkou v F. Y.Ú.. H. Č. touto zmluvou previedol svoju časť majetku na neter, žalovanú. Žalobca k žalobe priložil Kúpnu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena zo dňa 06.08.1999, Osvedčenie o dedičstve sp.zn. 26D/386/2010, 2Dnot 143/2010 zo dňa 02.02.2011, rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 14C/171/2011-214 zo dňa 17.10.2014, výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. O. zo dňa 31.07.2010, potvrdenie o trvalom pobyte zo dňa 25.10.2012.
2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že podľa jej názoru ide zo strany žalobcu o neúplné podania, avšak z obsahu podaní v zásade vyplýva len to, že žalobca žiada, aby súd rozhodol o neplatnosti kúpnopredajnej zmluvy, ktorou by mala byť kúpna zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa 06.08.1999 uzavretá medzi predávajúcim H. Č. a kupujúcou J. U. (žalovanou), predmetom ktorej bol spoluvlastnícky podiel 1/2 na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. O. a podľa ktorej bol vklad vlastníckeho práva ako aj práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do katastra nehnuteľností povolený Okresným úradom v W., katastrálny odbor pod č. T. XXX/XX dňa 10.01.2000. Ak by teda predmetom žaloby malo byť určenie neplatnosti tejto kúpnej zmluvy, tak potom by bolo zrejmé, že žalobca sa domáha určenia právnej skutočnosti a že teda by išlo o žalobu v zmysle § 137 písm. d) CSP, kde by však išlo o žalobu neprípustnú, keďže možnosť určenia neplatnosti z predpisu nevyplýva. Žalobca by teda v prípade, ak by považoval danú kúpnu zmluvu za právny úkon neplatný, mohol uplatniť len nárok na určenie právneho vzťahu k príslušným nehnuteľnostiam žalobou podanou v zmysle § 137 písm. c) CSP, kde by zároveň musel preukázať v prvom rade naliehavý právny záujem na požadovanom určení právneho vzťahu, pričom v konaní o takej žalobe by súd mohol otázku platnosti, či neplatnosti danej kúpnej zmluvy riešiť len ako predbežnú otázku. Žalovaná by však v takom prípade nebola zjavne pasívne vecne legitimovaným subjektom, keďže v súčasnosti a ani v čase podania žaloby nebola a nie je v katastri nehnuteľností zapísaná za vlastníka príslušných nehnuteľností,
ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 06.08.1999 a ktoré sú aktuálne vedené na liste vlastníctva č. XXXX R. X..Ú.. O. v celosti vo vlastníctve iných osôb. Žalovaná ďalej uviedla, že neexistuje a nemôže existovať vôbec žiaden dôvod spôsobujúci neplatnosť kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 06.08.1999, pretože táto zmluva bola riadne uzavretá osobami oprávnenými na uzavretie takéhoto právneho úkonu, mala všetky predpísané náležitosti ako aj formu pre takýto právny úkon a nadobudla vecnoprávne účinky vkladom do katastra nehnuteľností v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka ako aj zák. č. 162/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov. K tvrdeniam žalobcu o tom, že súd v konaní, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 14C/171/2011 a predmetom ktorého bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k príslušným nehnuteľnostiam, mal spochybniť oprávnenie H. Č. ako predávajúceho podľa uvedenej kúpnej zmluvy, nakladať s jeho spoluvlastníckym podielom bez súhlasu druhého vtedajšieho spoluvlastníka príslušných nehnuteľností G. Č. (otca žalobcu), žalovaná uviedla, že z odôvodnenia rozsudku v uvedenej veci absolútne nič také nevyplýva. H. Č. bol oprávnený so svojím spoluvlastníckym podielom nakladať a nepotreboval na to súhlas druhého podielového spoluvlastníka a keď takouto zmluvou nemohlo dôjsť ani k porušeniu zákonného predkupného práva, pretože kupujúca podľa danej kúpnej zmluvy bola vo vzťahu k predávajúcemu blízkou osobou. Navyše je zrejmé, že lehota na uplatnenie nárokov z porušenia predkupného práva (premlčacia doba, ktorá je trojročná) by už dávno uplynula, keďže sa jedná o zmluvu z roku 1999. Navrhla, aby súd podanie žalobcu ako neúplné odmietol, alebo pokiaľ bude toto podanie považovať za úplnú žalobu, tak aby túto žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol a žalovanej priznal proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
3. Žalobca v replike zotrval na svojich argumentoch, že predmetná zmluva je neplatná, pretože podielový spoluvlastník (otec žalobcu) im to nepodpísal. Býval v F. Y. a nikdy sa nezmienil, že by bol k niečomu takému vyzvaný, či ústne alebo písomne. Otec žalobcu zomrel pred 11 rokmi a dodnes sa nedostali k jeho dokladom. Mal za to, že nikto nemôže predať majetok bez súhlasu spoluvlastníka. Polovica pozemku po H. Č. patrí jemu a jeho súrodencom.
4. Žalovaná v duplike poukázala na svoje predchádzajúce vyjadrenie vo veci.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom strany v rámci svojich prednesov zotrvali na argumentoch, ktoré prezentovali súdu vo svojich písomných podaniach, v prejednávanom spore vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a ďalšími listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, ako aj s ostatným obsahom spisu, keď na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav a právny stav.
6. Kúpnou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa 06.08.1999 H. Č., nar. XX.XX.XXXX ako predávajúci previedol svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti - pozemku parc. č. XXXX o výmere 304 m2, druh pozemku zast. plocha, pozemku parc. č. XXXX o výmere 817 m2, druh pozemku záhrady a rod. dom so súp. č. XXX na parc. č. XXXX, ktoré sa nachádzajú v k.ú. O. a sú vedené na liste vlastníctva č. XXX v 1/2 k celku na žalovanú. Medzi predávajúcim a kupujúcou je príbuzenský vzťah, predávajúci je strýkom kupujúcej. Žalobca je synom G. Č., Q.. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, pričom z Osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Trnava sp.zn. 26D/386/2010, 2Dnot 143/2010 zo dňa 02.02.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.02.2011 vyplýva, že dedičom po zomrelom poručiteľovi. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 21.04.2022 vyplýva, že podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX, X..Ú.. O. ako parcela registra „O. Y. R.. Č.. XXXX/X o výmere 178 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXX/X o výmere 126 m2, zastavaná plocha a nádvorie, par. č. XXXX o výmere 817 m2 ako záhrada a rodinný dom so súp. č. XXX postavený na parc. č. XXXX/X sú J. K. G. G. K. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 k celku. Titulom nadobudnutia je Dohoda o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva prevodom vlastníckeho práva na tretiu osobu, vklad povolený dňa 27.03.2017, zapísaný pod č. T. XXXX/XXXX. Z rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 14C/171/2011-214 zo dňa 17.10.2014 vyplýva, že súd zmietol žalobu žalobkyne, Ž. Č., voči žalovanej o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva z dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane žalovanej.
7. Podľa § 137 písm. c) a d) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
8. Podľa § 140 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
9. Podľa § 40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
10. Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
11. Podľa § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.
12. Podľa § 101 ods. 1 a 2 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
13. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
14. Medzi stranami nebolo sporným, že H. Č., Q.. XX.XX.XXXX previedol kúpnou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa 06.08.1999, ktorej vklad bol povolený dňa 10.01.2000 svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 na nehnuteľnostiach - pozemku registra „O. Y. R. Č.. XXXX o výmere 304 m2, parc č. XXXX K. výmere 817 m2 a rod. dom so súp. č. XXX postavený na parc č. XXXX, X..Ú.. O., zapísané na liste vlastníctva č. XXX na žalovanú, ktorá bola jeho neterou. V čase prevodu bol H. Č. podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností s otcom žalobcu, s G. Č., Q.. XX.XX.XXXX, M.. XX.XX.XXXX. Podľa aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, X..Ú.. O. sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností (pôvodne evidovaných na liste vlastníctva č. XXX) J. G. G. K., ktorí predmetné nehnuteľnosti nadobudli na základe Dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva prevodom vlastníckeho práva na tretiu osobu, vklad bol povolený dňa 27.03.2017.
15. Žalobca sa ako právny nástupca (dedič) po G. Č. (svojom otcovi) žalobou domáhal určenia neplatnosti vyššie uvedenej kúpnej zmluvy zo dňa 06.08.1999 titulom porušenia predkupného práva pri prevode predmetných nehnuteľností podielovým spoluvlastníkom H.Q. Č..
16. Predmetnom sporu je určenie neplatnosti uvedenej kúpnej zmluvy, pričom predpokladom úspešnosti akejkoľvek žaloby je preukázanie vecnej legitimácie strán sporu. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.06.2010, sp.zn. 2Cdo/205/2009). Vzhľadom na charakter prejednávaného sporu, sa súd zaoberal otázkou vecnej legitimácie ako stavu vyplývajúceho z hmotného práva, podľa ktorého je účastník subjektom práva (povinnosti), ktorého je
predmetom konania. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia, alebo o ktorom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti nie je nositeľom oprávnenia alebo povinnosti, o ktorých sa koná.
17. Žalobca svoju vecnú legitimáciu na podanie žaloby odvodzoval od svojho nástupníctva po svojom otcovi, ako podielovom spoluvlastníkovi, ktorého predkupné právo malo byť porušené. Žalobu smeroval voči osobe, ktorá predmetnú kúpnu zmluvu uzavrela v postavení kupujúcej (žalovaná), na základe čoho sa stala vlastníčkou predmetných nehnuteľností.
18. Vychádzajúc z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX R. X..Ú.. O. (zo dňa 21.04.2022) je zrejmé, že žalovaná nie je vlastníčkou predmetných nehnuteľností a touto nebola ani v čase podania žaloby (dňa 17.05.2019), z čoho mal súd za to, že žalovaná nie je v predmetnom spore pasívne vecne legitimovanou osobou. Ak žaloba smeru voči osobe, ktorá nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, súd takúto žalobu zamietne. Nakoľko žalovaná nie je v tejto sporovej veci pasívne vecne legitimovanou osobou, je samotná táto skutočnosť dôvodom na zamietnutie žaloby. Nad rámec uvedeného mal súd za to, že žalobe by nemohol vyhovieť aj z dôvodu, že v tejto sporovej veci ide o žalobu podľa § 137 písm. d) CSP, keďže žalobca sa domáha neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorá žaloba je žalobou o určenie právnej skutočnosti. Takáto žaloba je prípustná iba v prípade, ak jej prípustnosť vyplýva z osobitného predpisu, čo však v prejedávanej veci splnené nie je. V prípade, žaloby o určenie, či tu právo je alebo nie je podľa § 137 písm. c) CSP, je potrebné preukázať naliehavý právny záujem na požadovanom určení, ktorý v prejedávanej veci absentuje. Žalobca v podanej žalobe neargumentoval v čom je jeho postavenie neisté a ako sa stav jeho neistoty vyrieši určením predmetnej zmluvy za neplatnú. Odhliadnuc od toho, že žalobca smeroval žalobu voči pasívne nelegitimovanému subjektu, čo bolo dôvodom pre zamietnutie žaloby, žaloba by nemohla obstáť tiež z dôvodu absencie naliehavého právneho záujmu.
19. Nad rámec uvedeného súd dodáva, že predmetnú žalobu prejednal, keď mal za to, že nie je možné ju odmietnuť podľa § 129 CSP, keď bolo zrejmé, kto žalobu podáva, voči komu žaloba smeruje a z obsahu žaloby bolo tiež zrejmé, čoho sa žalobca domáha.
20. Nakoľko súd zamietol žalobu pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovanej, nezaoberal sa ďalej už meritom veci a z tohto dôvodu ani ďalšie dôkazy navrhnuté žalobcom nevykonal, keď aj prípadné vykonanie týchto dôkazov by nebolo spôsobilé privodiť zmenu, resp. iné rozhodnutie v merite veci.
21. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
24. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaná bola v konaní plne úspešná, keďže žaloba bola zamietnutá v celom rozsahu. To v konečnom dôsledku znamená nárok žalovanej voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100% trov konania. Nebolo pritom možné prihliadať na skutočnosť, že žalobca bol oslobodený od súdnych poplatkov rozhodnutím súdu, nakoľko na oslobodenie strany od súdneho poplatku je možné prihliadať iba v prípade ukladania povinnosti strane zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania a súd nevidel dôvod na použitie ustanovenia § 257 CSP (dôvody hodné osobitného zreteľa), ktorého použitie je možné len vo výnimočných prípadoch, ktoré v konaní neboli stranami tvrdené ani súdom zistené, pričom samotné oslobodenie od súdnych poplatkov takýmto dôvodom nie je (nález Ústavného súdu SR zo dňa 31.07.2008, sp.zn. IV. ÚS 147/08, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1MObdoV 19/2008). O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v
zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.