Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_20CoP-29-2018.pdf
PDF · 134.61 KB
Case nature
Subarea
20CoP/29/2018
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej vo veci starostlivosti o maloleté deti Š.: K., Z. L. XX.XX.XXXX T. L., Z. L. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: F. - D.. F. Š., Z. L. XX.XX.XXXX, K. B. C.A. XX, B. T. H. - D.. F. Š., Z. L. XX.XX.XXXX, K. B. C. XX, B., zastúpený advokátkou Mgr. Alicou Mendlovou, so sídlom Riečna 2, Bratislava, o návrhoch rodičov na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 11. januára 2018, č. k. 25P/294/2017 - 28, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu IV. zo dňa 11. januára 2018, č. k. 25P/294/2017 - 28, v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava IV. uznesením zo dňa 11.01.2018, č. k. 25P/294/2017 - 28, v spojení s opravným uznesením č.k. 25P/294/2017-33 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého K. Š., narodeného dňa XX.XX.XXXX výživným vo výške 150,- € mesačne a na výživu maloletej L. Š., Z. L. XX.XX.XXXX výživným vo výške 150,- € mesačne, ktoré je povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky maloletých detí, počnúc dňom 11.01.2018. Otec je oprávnený sa s maloletými deťmi Š.: K., Z.F. L. XX.XX.XXXX T. L., Z. L. XX.XX.XXXX, stretávať každý kalendárny týždeň v sobotu od 15,00 hod. do 18,00 hod. za prítomnosti matky. Súd prvej inštancie určil, že otec maloleté deti prevezme a po ukončení styku ich odovzdá v mieste bydliska maloletých detí a matka je povinná maloleté deti k styku riadne pripraviť. Súd návrh otca a rovnako aj návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšku zamietol. 2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, že otec návrhom podaným na súd prvej inštancie dňa 15.12.2017 žiadal o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa na čas do rozvodu manželstva upraví jeho styk s maloletými deťmi na každý párny víkend v mesiaci od piatka od 18,00 hod. do nedele do 18,00 hod. s tým, že miestom prevzatia a následného odovzdania maloletých detí bude bydlisko matky. 3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia otec odôvodnil tým, že s matkou maloletých detí sú manželia, avšak v súčasnosti prebieha konanie o rozvod vedené pod sp.zn. 13P/241/2017. Uviedol, že po jeho odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti má problém stretávať sa s deťmi, nakoľko matka na ne negatívne vplýva, manipuluje ich, osočuje ho pred deťmi a snaží sa prerušiť akýkoľvek ich kontakt. Poukázal na to, že o deti sa riadne stará, plní si aj svoju vyživovaciu povinnosť, a aj po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti hradí náklady za rodinný dom, v ktorom býva matka spolu s deťmi. Vyjadril obavu z toho, že v dôsledku správania sa matky, sa dostane do pozície zavrhnutého rodiča, nakoľko keď sa pokúša s deťmi stretnúť, majú voči nemu odmietavý postoj. Keďže je predpoklad, že konanie o rozvod manželstva bude trvať dlhšiu dobu, nariadením neodkladného opatrenia bude zabezpečená nevyhnutná miera jeho styku s deťmi potrebná pre udržanie ich vzájomných citových väzieb.
4. Matka vo svojom vyjadrení zo dňa 29.12.2017 žiadala návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť a súčasne sa sama domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd na čas do rozvodu manželstva zverí maloleté deti do jej osobnej starostlivosti a otca zaviaže na vyživovaciu povinnosť vo výške 200,- € mesačne na každé maloleté dieťa. Takisto navrhla, aby sa styk otca s maloletými deťmi realizoval za odbornej asistencie, resp. za jej prítomnosti každú sobotu v rozsahu 2 hodín. Uviedla, že otec vo svojom návrhu uvádzal množstvo neprávd, pričom poukázala na jeho negatívne správanie k deťom, keď sa k nim choval ako k dospelým, kričal po nich, bol netrpezlivý a nemal pochopenie pre ich potreby. Kladne však hodnotí to, že otec pozitívne pristúpil k poskytnutým psychologickým službám na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, kde s ním už dlhšiu dobu pracujú odborníci v snahe zlepšiť jeho vzťah s deťmi. Doplnila, že deti sa u otca necítia bezpečne a majú z neho strach, pričom poprela akúkoľvek manipuláciu z jej strany. Ďalej poukázala na to, že maloletá L. trpí zdravotným postihnutím - ľavostranným polovičným ochrnutím tela a poruchou reči a obe deti trpia dysortografiou, dyslexiou a dyskalkúliou. Z tohto dôvodu navštevujú základnú školu Mokrohájska pre deti s telesným postihnutím a vyžadujú si zvýšenú starostlivosť a individuálny prístup. Od ich narodenia sa venovala v prvom rade rodine, zabezpečovala potrebnú starostlivosť a opateru o deti, a aj preto ostal jej príjem nízky vo výške cca 350,- € mesačne. Keďže sa otec deťom nevenoval, deti mali z jeho netrpezlivého prístupu stres a strach a tým sa medzi nimi vytvorila bariéra. K jeho styku s deťmi uviedla, že otec má aj naďalej kľúče od ich spoločnej domácnosti i keď sa v decembri 2017 odsťahoval, prichádza do domácnosti kedykoľvek neočakávane a s deťmi tak môže byť hocikedy, keďže v styku s nimi mu nebráni. Otec je konateľnom obchodnej spoločnosti s príjmom 2.258,18 € mesačne a od jeho odsťahovania sa (02.12.2017) prispel na výživu maloletých detí len jedenkrát sumou spolu 200,- €, čo nepostačuje na pokrytie ich výdavkov, hoci platí aj náklady na bývanie a hypotekárny úver. Všetky ostatné výdavky spojené s chodom domácnosti, so školou, kultúrno-spoločenskou a záujmovou činnosťou hradí ona, za pomoci svojich rodičov. Celkové priemerné mesačné náklady maloletých detí vyčíslila vo výške 90,- €/škola, 150,- €/ strava, 28,- €/drogéria, 140,- €/oblečenie a obuv, 30,- €/zdravotná starostlivosť, 60,- €/hračky, knihy, zábava, 105,33 €/výdavky na domácnosť, 80,- €/benzín, 15,- €/tábor, 30,- €/telefón a vreckové. 5. Zo správy z diagnostického vyšetrenia Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie zo dňa 23.08.2017 bolo zistené, že u maloletého K. bola diagnostikovaná vývinová porucha učenia - dyslexia a dysortografia a u maloletej L. bola diagnostikovaná aj dyskalkúlia. Obom maloletým deťom boli vypracované špeciálne odporúčania týkajúce sa prípravy do školy a štúdia v súlade so zistenými vývinovými poruchami učenia. 6. Zo správy z Referátu poradensko-psychologických služieb zo dňa 20.12.2017 súd prvej inštancie zistil, že maloleté deti v rozhovore so psychológom konštatovali, že sa pri otcovi necítia dobre, pretože na nich kričí, je na nich prísny, nerozpráva sa s nimi tak, aby im rozumel a majú strach povedať mu svoj vlastný názor. Následne začalo prebiehať stretávanie sa s detí s otcom na referáte poradensko-psychologických služieb, s cieľom eliminovať napätie detí vo vzťahu k otcovi. Ani po niekoľkých stretnutiach sa však psychológovi nepodarilo toto napätie eliminovať, pretože príčina ich napätého vzťahu k otcovi je psychologicky veľmi zložitá. 7. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení zo dňa 04.01.2018 uviedol, že rodinu oddelenie sociálnej kurately eviduje od roku 2017, kedy na základe podnetu otca uskutočnili pohovor s matkou a maloletými deťmi. Z pohovoru vyplynulo, že vzťahová väzba medzi otcom a maloletými deťmi je narušená a rodičom bolo odporučené navštíviť referát poradensko-psychologických služieb. Psychológ referátu uviedol, že maloleté deti v súčasnosti odmietajú kontakt s otcom, ich napätý vzťah k nemu pretrváva a jeho odstránenie bude zrejme vyžadovať dlhší čas a odbornú psychoterapeutickú pomoc. Skvalitnenie ich vzťahu bude súvisieť tiež so skvalitnením vzájomného rodičovského vzťahu. Vzhľadom k odmietavému postoju maloletých detí, ako aj stresu, ktorý pri tomto kontakte prežívajú, kolízny opatrovník odporúča, aby bola po určitý čas pri stretnutiach prítomná aj matka, respektíve, aby sa styk realizoval za asistencie odborníka. 8. Z opisu skutočného stavu vyplýva, že na Okresnom súde Bratislava IV je v súčasnosti vedené pod sp. zn. 13P/241/2017 konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, ktoré nie je zatiaľ právoplatne skončené. 9. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 2 ods.1, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 329 ods. 1, § 366 Civilného mimosporového poriadku. Po oboznámení sa s návrhmi rodičov na nariadenie neodkladného opatrenia, so správou kolízneho opatrovníka, ako aj so všetkými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, dospel súd prvej inštancie k záveru, že v konaní bola preukázaná potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov a sú dané podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v určení výživného a v úprave styku otca s
maloletými deťmi. Zo spisu bolo zistené, že rodičia sú manželia, avšak nežijú v spoločnej domácnosti a maloleté deti sa nachádzajú vo faktickej starostlivosti matky. Ďalej súd zistil, že vzťahy medzi rodičmi sú v súčasnosti narušené a nedokážu sa o určitých veciach týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti vzájomne dohodnúť. Takisto bolo preukázané, že maloletá L. trpí zdravotným postihnutím, v dôsledku ktorého je nevyhnutný vo vzťahu k nej špeciálny prístup a pomoc a obe maloleté deti trpia vývinovými poruchami učenia. Ďalej bolo zistené, že maloleté deti majú k otcovi v súčasnosti napätý vzťah, odmietajú kontakt s ním a tieto vzťahy sa nepodarilo zatiaľ napraviť ani absolvovaním psychologického poradenstva na referáte poradensko-psychologických služieb, keďže pre odstránenie odmietavého postoja a stresu zo strany maloletých detí je potrebný dlhší čas a odborná psychoterapeutická pomoc. Vyhodnotením všetkých doposiaľ zistených skutočností dospel súd prvej inštancie k záveru, že otázka zverenia maloletých detí nie je medzi rodičmi v súčasnosti sporná, deti sa nachádzajú vo faktickej starostlivosti matky, u ktorej nedostatky zistené neboli, a preto súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné rozhodovať o tejto otázke neodkladným opatrením a potvrdzovať ním len faktický stav. Čo sa týka návrhov rodičov vo veci úpravy styku, tieto súd prvej inštancie posúdil sčasti ako dôvodné, nakoľko bolo preukázané, že medzi rodičmi panujú v tejto otázke konflikty, a preto je potrebné zasiahnuť do pomerov účastníkov formou neodkladného opatrenia tak, aby bol do vzájomných vzťahov vnesený určitý režim a pravidelnosť. Po dôkladnom zvážení rodinnej situácie a najmä s prihliadnutím na súčasný psychický stav maloletých detí a narušenosť ich vzťahu k otcovi, upravil súd styk otca s maloletými deťmi na každú sobotu v čase od 15,00 hod. do 18,00 hod. za prítomnosti matky. Túto formu a frekvenciu súd prvej inštancie považuje za primeranú a v súlade s aktuálnymi potrebami detí, ich zdravotným stavom a psychickým prežívaním. Prítomnosť matky pri styku súd vyhodnotil ako potrebnú pre to, aby mali maloleté deti oporný bod, cítili sa bezpečne a eliminovalo sa ich napätie vo vzťahu k otcovi. V nadväznosti na toto súd prvej inštancie odporučil, aby rodičia, ako aj maloleté deti naďalej pokračovali v odbornom poradenstve tak, aby sa rodinná situácia čo najskôr stabilizovala a vzájomné narušené vzťahy sa napravili, keďže toto je nevyhnutné pre ďalší spokojný a plnohodnotný vývin maloletých detí. Čo sa týka návrhu matky na úpravu vyživovacej povinnosti, súd prvej inštancie tento návrh tiež považoval čiastočne za dôvodný, pričom vyhodnotením majetkových, zárobkových pomerov rodičov, zdravotného stavu a veku maloletých detí, súd prvej inštancie považuje výživné vo výške 150,- € na každé maloleté dieťa za primerané a plne v súlade s účelom neodkladného opatrenia. Pri určení výživného súd prvej inštancie prihliadol aj na to, že otec v súčasnosti platí aj splátky hypotéky a náklady za bývanie maloletých detí a teda určené výživné pokryje nevyhnutné výdavky maloletých detí, ako je strava, ošatenie, hygiena, lekárska starostlivosť, či školská dochádzka. Záverom súd prvej inštancie dodal, že v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, bude vykonávať podrobné dokazovanie tak, aby bolo vo veci starostlivosti o maloleté deti možné rozhodnúť v súlade s najlepším záujmom maloletých detí a podľa možností a schopností rodičov. 10. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 11. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie otec, ktorý v rámci svojho odvolania uviedol, že sa s napadnutým uznesením a jeho závermi nestotožňuje a má zato, že súd prvej inštancie sa s nimi dostatočne nezaoberal, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym právnym záverom a v neposlednej rade je konanie postihnuté aj procesnými vadami. Uviedol, že od odsťahovania má problém stretávať sa s maloletými deťmi, nakoľko matka negatívne vplýva na deti, osočuje ho pred nimi a snaží sa prerušiť akýkoľvek styk detí s ním. Uviedol, že je povinnosťou matky pripraviť deti tak, aby ich mohol vídať a správať sa primerane situácii. Toto však nejde a z uvedeného dôvodu považuje otec prítomnosť matky pri styku s deťmi za kontraproduktívnu. Napriek uvedenému otec sa posledné dve soboty prispôsobil tomuto režimu a dostavil sa na styk s maloletými, kde žiadal matku o súčinnosť, keďže deti ovplyvnené matkou odmietali s ním odísť, pričom matka sa k nemu správala posmešne, deti nijakým spôsobom nemotivovala. Takáto forma styku sa teda vôbec už v úvode neosvedčila. Posledný krát dokonca boli prítomní svokrovci, ktorí na neho pred maloletými deťmi verbálne útočili a napádali ho a vyjadrovali sa pred deťmi, že s ním nemusia tráviť čas a pod. Celá táto situácia neprospieva ani otcovi, ani maloletým deťom, a z uvedených skúseností vyplýva, že nielenže nepôsobí na deti tak, aby bol plnený účel jeho styku s deťmi, naopak sťažuje ho ešte aj prítomnosťou svokrovcov. Matka považuje aj psychologickú terapiu za zbytočnú, avšak iné riešenie tejto situácie nenavrhla, nakoľko podľa názoru otca, jej tento stav vyhovuje, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že správanie matky pri realizácii styku s deťmi, je v rozpore s deklarovaným postojom vo svojom vyjadrení, s tým, že matka, oceňuje snahu otca o zlepšenie vzťahov s deťmi. Otec má zato, že je v záujme maloletých detí vídať oboch rodičov, pričom úloha každého rodiča v živote dieťaťa je nezastupiteľná. Úloha otca v živote dieťaťa je nezastupiteľná
a potrebná pre zdravý vývoj a rast dieťaťa. Otec uviedol, že má záujem stretávať sa so svojimi deťmi v čo najširšej miere. Styk nariadený súdom prvej inštancie mu to však neumožňuje práve naopak, obáva sa, že spôsobí ešte väčšie odcudzenie detí od otca. V tejto súvislosti otec poukázal na správu psychológa, z ktorej vyplýva len konštatovanie, že deti udávajú, že sa otca boja, avšak neudáva žiadnu hlbšiu príčinu a nevedia to uviesť ani samotné deti. Pojem, že samotný otec deťom nerozumie a nerozpráva sa s nimi tak, aby im rozumel, považuje otec za zmätočný. Nie je pravdou, že by sa otec správal k deťom neprimerane a skutočnosť, že je prísny, resp. prísnejší ako matka, je v roli otca prirodzené a rozhodne to nemôže byť vyhodnocované na škodu otca a ako dôvod bránenia styku otca s maloletými deťmi. Súčasne nekorešponduje ani vyjadrenie ÚPSVaR, ktorý konštatoval, že podľa slov psychológa musí prísť ku skvalitneniu partnerského vzťahu, avšak psychológ vo svojej správe takéto skutočnosti neuvádza a obmedzil sa len na konštatovanie strachu maloletých detí. Taktiež správa psychológa obsahuje zavádzajúce skutočnosti ako ....na kuratelu v máji prišla matka.... nie je pravda, nakoľko sa dostavil otec a hľadal riešenie. Z uvedeného dôvodu považuje správu psychológa za zmätočnú a neobjektívnu. V tejto súvislosti by rád dal do pozornosti, že o svoje deti sa riadne stará, plní si vyživovaciu povinnosť, kupuje deťom potrebné veci a v neposlednom rade naďalej aj po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti hradí náklady za rodinný dom vrátane služieb, v ktorom maloleté deti žijú. Rodinný dom je nadštandardný a otec má záujem na zachovaní životnej úrovne detí. Avšak nestotožňuje sa s výškou výživného vo výške 150,- € mesačne, nakoľko po zohľadnení hradenia nákladov na úver a bývanie maloletých detí v porovnaní s jeho dosahovaným príjmom, sa určené výživné javí neprimerane vysoké a presahujúce jeho možnosti. Otec sa snaží prispievať deťom aj mimo zasielaných finančných prostriedkov, avšak súd by mal vziať do úvahy aj minimálnu mieru finančných prostriedkov na jeho život a plnenie základných životných potrieb. Otec uviedol sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti, aby deti netrpeli momentálnymi napätými vzťahmi medzi rodičmi, avšak kvôli tejto situácii bol nútený hradiť náklady za nájom. Výdavky matky uvádzané v jej návrhu považuje za neprimerane vysoké a prevažnú časť položiek za nepreskúmateľnú. V tejto súvislosti sa obáva, že práve pre správanie matky hrozí, že sa dostane do pozície odmietaného/zavrhnutého rodiča a len pre nezvládnuté emócie matky voči nemu. Práve pre správanie sa matky sa v súčasnosti otec nachádza v situácii, že zakaždým, keď sa pokúša stretnúť sa s deťmi (ako uvádzal aj posledné dve soboty po doručení tohto napadnutého neodkladného opatrenia), tieto majú odmietavý postoj, a matka namiesto primeraného a asertívneho pôsobenia na deti, iba posmešne podotkne, že deti nechcú ísť a napádajú ho aj jej rodičia pred deťmi. Matka však deti na styk riadne nepripravuje. Otec má za to, že matka účelovo zneužíva rolu preferenčného rodiča. Má zato, že vydaním napadnutého neodkladného opatrenia nemá zabezpečenú takú primeranú mieru styku s deťmi, ktorá by zabezpečila udržanie ich vzťahu. Práve s poukazom na kognitívne schopnosti detí, tieto nie sú v súčasnosti schopné posúdiť objektívne situáciu a po manipulácii a osočovaní jeho osoby matkou, sa prikláňajú na jej stranu. Po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti sa zmenšil aj časový priestor na ich kontakt a prítomnosť matky spôsobuje, že deti nechcú, aj keby chceli ukázať pozitívny postoj k nemu, ako k otcovi a nemajú možnosť pracovať na zlepšení vzťahov. Otec uviedol, že v záujme detí chce ustúpiť z miery jeho navrhovaného styku tak, že sa bude s deťmi stretávať každý druhý víkend ako som navrhol, ale bez prespatia, a to tak, že jednotlivé dni deti vyzdvihne o 10:00 hod. v mieste bydliska matky a o 18:00 hod. ich v mieste bydliska matky vráti. Súčasne má za to, že konanie je postihnuté aj procesnými vadami. V zmysle § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. V napadnutom uznesení však súd prvej inštancie jasne uvádza, že matka sa vyjadrila k jeho návrhu dňa 29.12.2017, a teda je zrejmé, že jej súd jeho návrh zaslal na vyjadrenie, čím porušil ustanovenia zákona. Nie je mu zrejmé, z akého dôvodu súd doručoval návrh matke a spôsobil procesné porušenie a doručenie zavádzajúcich tvrdení a dôkazov. Uvedeným konaním súd prvej inštancie porušil procesný postup, odňal otcovi možnosť konať pred súdom a porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces. Na základe uvedeného otec žiada, aby súd jeho návrhu vyhovel alebo ho zmenil tak, že bude oprávnený stretávať sa s deťmi každý druhý víkend ako navrhol, ale bez prespatia, a to tak, že jednotlivé dni deti vyzdvihne o 10:00 hod. v mieste bydliska matky a o 18:00 hod. ich v mieste bydliska matky vráti, bez prítomnosti matky a súčasne navrhuje, aby v časti výživného zaviazal otca platiť výživné vo výške 100,- € mesačne na každé dieťa k rukám matky. 12. Matka sa vyjadrila k odvolaniu otca a navrhla, aby odvolací súd pôvodné rozhodnutie potvrdil, pretože otec v odvolaní zavádza a nehovorí pravdu. Má za to, že nie ona bráni deťom v stretnutiach s otcom, ale práve otec sa k nim, aj k nej chová veľmi zle, dokonca v hneve napadol syna, čo videla aj dcéra, sotil ho zo schodov. Deti sú každú sobotu riadne pripravené na stretnutie s otcom a vždy im povie, aby sa s otcom rozprávali a hrali. Majú nachystané ruksaky, malinovku alebo čaj, niečo malé na jedlo a vreckovky, pre prípad, ak sa ide von. Pravda je, že deti sa manžela boja a majú z neho strach, stres,
nechcú byť s ním osamote a ani s ním vyhľadávať stretnutia. Otec detí sa snaží o zamedzenie jej styku s deťmi, čo dokazuje aj tým, že nemá záujem stretávať sa s deťmi v prítomnosti matky a vyhlasuje, že to je kontraproduktívne. Tak, ako v minulosti neustále pred deťmi opakuje: „Nepočúvajte maminku". Osočujúcim, ponižujúcim spôsobom na ňu reaguje, zosmiešňuje ju pred nimi. Ona, ako mama detí sa snaží, aby bol kontakt detí s otcom na lepšej úrovni, ako je aktuálny stav. Tým, že deti podporuje a nabáda, aby sa s otcom rozprávali a stretávali, deti motivuje a nespráva sa posmešne, aj napriek tomu, otec detí ju neguje. Matka uviedla, že si veľmi váži pomoc všetkých, ktorí im pomáhajú, otec síce na dohodnuté stretnutia odbornej pomoci príde, no nerešpektuje odporúčania, vždy musí byť podľa neho, stále si myslí, že on vie najlepšie, ako to treba a iní mu nemajú do toho zasahovať. Napriek tomu si cení, že otec pristúpil k poskytovaniu psychologických služieb na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny, ktoré pravidelne navštevuje a vníma to veľmi pozitívne a kladne. To, čo otec vytýka jej, tak to je práve jeho chovanie, nie ona sa mu vysmieva, robí to on jej a pred deťmi. Namiesto toho, aby si získaval dôveru detí, deťom neprejavuje lásku, pochopenie, ale zameriava sa na kritiku detí a jej, v jeho očiach sú všetci neschopní, tvrdí, že ona mu zabraňuje v styku s deťmi, no to má ako výhovorku a zdôvodnenie pre seba, prečo sa mu nedarí zlepšiť vzťah. Matka má za to, že otec si nevie a nechce priznať, že aj on môže spraviť chybu. Dokonca fyzicky napadol v hneve syna dňa 3.2.2018, sotil ho zo schodov, syn musel ísť na ošetrenie, a ani tento incident si nechce priznať, tvrdí, že syn spadol. Incident pritom videla aj dcéra, takže keď otec tvrdí, že nič nespravil, že si to spravil syn sám, tak zraňuje aj ju, lebo vidí, že jej otec klame. K priebehu doterajších stretnutí podľa rozhodnutia súdu matka uviedla, že otec aj pred nimi uvádza, že rozhodnutie súdu nebude rešpektovať, že on je vlastník domu a do svojho domu si môže ísť kedy chce, čo aj robí a vyhľadáva kontakt s deťmi aj nad rámec rozhodnutia súdu. Sobota, 20.01.2018: osočovanie detí a jej, vonku lomcoval s K. a vyhrážal sa, že z nich spraví bezdomovcov, zároveň s nimi cvičil, ako so zvieratami, 2 kroky dopredu, 3 kroky dozadu ..., dokonca matka musela kontaktovať až právneho zástupcu. Pondelok, (22.01.2018 bolo stretnutie na Referáte poradensko - psychologických služieb Bratislava IV, ÚPSVaR, kde sa dohodla návšteva kina). Otec aj napriek tomu, ako vždy prichádza neohlásený, aj keď je odsťahovaný, robí im neustále prepady - prišiel neohlásený vo večerných hodinách. Žiadne zabraňovanie ku kontaktu s deťmi nenastalo. Otec si dovolil matku aj verbálne osočiť. Štvrtok, 25.01.2018: 18,10 - 18.35 po návšteve otca, ktorý prišiel znovu neohlásene vo večerných hodinách za K. a matka s dcérkou boli v kúpeľni, nevedeli, že sa manžel nachádza v dome, K. zo zlého a nevhodného zážitku zo dňa 26.1.2018 v škole dostal počas hodiny matematiky kŕč. Priebeh: K. bol v posteli, manžel mu 2 krát buchol silno do postele, následne prišla ona aj s dcérou a manžel už pokračoval "pekne",, K. vieš, čo chceš robiť cez víkend? L., vieš čo chceš robiť cez víkend, aby som vedel objednať, či chceme ísť na nejaký bedminton, alebo čo?" Po upozornení, že už táto téma bola prediskutovaná a ukončená aj u psychológa, ju osočil, že mu zabraňuje v kontakte s deťmi. Toto je jeho obľúbená veta. Týmto spôsobom ich vystavuje sústavnému stresu z toho, kedy príde a že ho obmedzujú. Sobota, 27.01.2018: Manžel chcel navštíviť kino, predtým ich nezabudol viackrát osočiť z nedržiavania dohody a veľkodušne jej dovolil, že ak pôjdu, tak si môže vedľa nich sadnúť. 27.01.2018 nakoniec sa do kina sa nešlo. Streda, 31.01. 2018: stretnutie neohlásené a nedohodnuté zo strany manžela i napriek tomu sa konalo. Vysvedčenie - boli na školskej akcii na Bory Mail ako poďakovanie zo strany školy za pomoc s výzdobou pri propagácii školy. Otec, ktorý neohlásene bol prítomný na C. XX, V. B. deťom po návrate oznámil, že vysvedčenie mohlo byť aj lepšie, dcéra aj syn mali pritom na vysvedčení vyznamenanie, matka bola na nich veľmi hrdá, že sa snažia, ale deti mu potom odmietli vysvedčenie ukázať, otec ich vôbec nepochválil, dokonca ani napriek tomu, že triedna pani učiteľka im dala pochvalu. Sobota, 03.02. 2018: medzi 15.00 - 18.00 pád dcérky L. zo stoličky, pád syna K. zo schodov v dome - podľa výpovede syna: manžel sotil K. následky mesiac necvičiť + týždeň doma L. T. K. domáca liečba - nachladnutie. L. to videla. V tento dátum bola privolaná aj Policajná hliadka - po 18.00 hod. Nakoľko ona išla so synom na pohotovosť, chcela, aby dcérka ostala doma s jej rodičmi a počkali na ich návrat. Manžel nesúhlasil, zabraňoval stráženiu dcérky L.W. doma, musela z domu odísť do inej nehnuteľnosti, nebolo jej umožnené ostať doma a čakať na návrat jej a K. z pohotovosti. Tu otec demonštroval takzvaný skutočný záujem o blaho detí. Bolo už po 18.00 a matka išla na pohotovosť so synom v taxíku - pohotovosť 19.14 hod. Otec počas prítomnosti polície si zavolal advokátku, dal ju na hlasný odposluch, telefón stále držal pred nimi a mal ho časť na linke, aby všetci vedeli, že si všetko nahráva. Hliadka polície ale bola veľmi profesionálna s citom ubezpečila L. T. K., aby sa nebáli, ak sa niečo zopakuje, majú službu kontaktovať a prídu. Sobota, 10.02.2018: hral sa s deťmi na x-boxe. Sobota,17.02.2018: hra na x- boxe a po jeho návrhu hranie spoločenskej hry, obvinil matku, že stiahla syna zo schodov ona, prišiel v spoločne so svojou matkou. Streda, otec prišiel na základe SMS, ktorú mu matka poslala 21.02.2018: upravil vodu
- a neskôr povedal: „nabudúce si zavolajte opravára." Sobota, 24.02. 2018: 14.50 -17.18
- násilné branie jej telefónu a pritom udretie L. z otcovej strany, pričom boli obe deti len 30 cm od nej. Sobota, 03.03.2018: 15.00 - cca 18.30 hra na x boxe a chce sa dohodnúť na jednom celom dni počas prázdnin. K výživnému matka uviedla, že síce manžel tvrdí, že hradí nad rámec určeného výživného aj iné výdavky, no v skutočnosti napríklad sľubuje deťom vreckové 2,- € na týždeň, ktoré aj tak deti nedostanú .... Manžel sa ich pýta: „chceš? nechceš? Zoberieš si? Zoberieš si, nezoberieš?" ... Deti po takomto ponížení odmietnu 2,- € prebrať. Otec platí náklady na dom, kde bývajú (hypotéka, energie), ale súčasne berie celý príjem od podnájomníkov, jej nič z neho nedáva (v dome sú nájomníci, ide o veľký dom. Ona má príjem len minimálnu mzdu vo firme manžela, pričom manželov príjem je x krát vyšší, pre neho vôbec nie je problém platiť výživné 300,- € na deti, je to smutné, že žiada toto znížiť. Verí v to, že si otec uvedomí, že deti sú živé bytosti, ktoré potrebujú lásku, pokoj, bezpečie, pohladenie a nie hračky bez pocitov, emócii a taktiež nie je vhodné, aby ich vystavoval zbytočnému stresu a presadzoval si iba svoju vôľu. Matka navrhla ponechať, alebo po doterajších skúsenostiach v súčasnej situácii, aby odvolací súd potvrdil pôvodné uznesenie Okresného súdu Bratislava IV, považuje ho za správne. 13. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny sa nevyjadril k odvolaniu otca. 14. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem, ) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne a právne správne potvrdiť (§ 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku). 15. Podľa § 65 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. 16. Podľa § 66 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. 17. Podľa § 67 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 18. Podľa § 366 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 19. Podľa § 367 ods. 1 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. 20. Podľa § 367 ods. 3 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené. 21. Podľa § 367 ods. 4 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia súd môže doručiť účastníkom až pri uskutočnení jeho výkonu, ak je predpoklad, že by bol výkon rozhodnutia inak zmarený. Účastníkom, ktorí neboli prítomní pri výkone uznesenia, doručí súd uznesenie spolu so zápisnicou o priebehu výkonu dodatočne. 22. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že maloleté deti K. T. L. sú dvojčatá, vo veku XX T. X. J., pričom z opisu skutkového stavu je zrejmé, že na Okresnom súde Bratislava IV. pod sp.zn. 13P/241/2017 prebieha konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom, ktoré nie je právoplatne skončené. Súd prvej inštancie z návrhu otca, ako aj z návrhu matky zistil, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti od decembra 2017, kedy otec odišiel zo spoločnej domácnosti. 23. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený. 24. Súd prvej inštancie správne vychádzal zo skutočností nachádzajúcich sa v spise a existujúcich v čase jeho rozhodnutia a na ich základe aj dospel k správnym záverom. Ako vecne a právne správne uznesenie súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku). Takéto rozhodnutie za žiadnych okolností neprejudikuje právo, nenahrádza rozhodnutie vo veci samej. Až v konečnom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie určí, konkrétny rozsahu styku otca s maloletými deťmi, zverenie, výšku výživného a súčasne zastupovanie a správu majetku maloletých detí, ale až po vykonanom dokazovaní. 25. Odvolací súd v predmetnej veci poukazuje na čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Treba zdôrazniť, že rodič má právo sa s dieťaťom stýkať, nie je to však
jeho povinnosť a nemožno ho k tomu nútiť. V Dohovore o právach dieťaťa v čl. 18 ods. 1 je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. Pri rozhodovaní o úprave styku by súd preto nemal ignorovať ani záujmy dieťaťa, ale ani opodstatnené pracovné, či iné povinnosti rodičov. Rodičia maloletého dieťaťa by sa v záujme dieťaťa mali predovšetkým na úprave styku rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, dohodnúť. Až následne, ak takáto dohoda nie je možná, upraví styk rodiča s maloletým dieťaťom súd, pričom je povinný prihliadnuť predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby k rodičom, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia. 26. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že je nepochybné, že rozchod rodičov a z toho vyplývajúce následky t.j. rozdelenie domácností rodičov, sťažená komunikácia medzi rodičmi, negatívne vplývajú na maloleté deti, a preto aj odvolací súd apeluje na rodičov, aby uprednostnili rodičovskú dohodu ohľadom starostlivosti o obe maloleté deti. Zákon preferuje dohodu rodičov o úprave styku s maloletými deťmi. O styku rodičov s maloletými deťmi rozhodne súd vtedy, ak sa rodičia o tejto otázke nedohodnú. Zákon nepredpisuje rodičom obsah dohody o úprave ich styku s maloletými deťmi a nepredpisuje pre túto dohodu žiadne náležitosti a neukladá ani žiadne obmedzenia, ako ani nepredpisuje obsah výroku rozhodnutia súdu, ktorým tento rozhodne o úprave styku rodičov s maloletými deťmi, a ani ho iným spôsobom v jeho rozhodovaní o tejto otázke nijako neobmedzuje. 27. V danom prípade odvolací súd uvádza, že maloletá L. trpí zdravotným postihnutím, v dôsledku ktorého je nevyhnutný vo vzťahu k nej špeciálny prístup a pomoc, pričom obe maloleté deti trpia vývinovými poruchami učenia. Ďalej bolo zistené, že maloleté deti majú k otcovi v súčasnosti napätý vzťah, odmietajú kontakt s ním a tieto vzťahy sa nepodarilo zatiaľ napraviť ani absolvovaním psychologického poradenstva na referáte poradensko-psychologických služieb, keďže pre odstránenie odmietavého postoja a stresu zo strany maloletých detí je potrebný dlhší čas a odborná psychoterapeutická pomoc. Za danej situácie, nie je možné nariadiť styk otca s maloletými deťmi tak, ako to navrhuje otec v rámci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko takéto rozhodnutie bez podrobnejšieho analyzovania danej situácie nie je v prospech maloletých detí. Je treba si uvedomiť, že pokiaľ maloleté deti vo veku skoro 12 rokov odmietajú stretávanie sa s otcom, nakoľko s ním nemajú vytvorený úplne pozitívny vzťah, je potrebné prihliadnuť aj na ich názor a postupne pracovať na rozvíjaní vzťahu medzi otcom a deťmi. Túto zložitú situáciu však nie je možné vyriešiť nariadením neodkladného opatrenia, bez realizácie dokazovania vo veci. V tejto súvislosti musí odvolací súd pripomenúť, že neodkladné opatrenie nie je rozhodnutie vo veci samej, pričom neodkladným opatrením sa v krátkom čase (bez realizácie dokazovania) upravujú vzájomné práva povinnosti na nevyhnutnú dobu. Inak povedané rozhodnutie o neodkladnom opatrení, nemôže nahrádzať rozhodnutie vo veci samej a upravovať styk do takých podrobností, ako sa navrhuje vo veci samej, nakoľko by sa tým nahradilo rozhodnutie vo veci samej, čo je neprípustné. Neodkladné opatrenie slúžili iba na nevyhnutnú dobu v obmedzenom rozsahu. Preto odvolací súd v tejto súvislosti má za to, že nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd prvej inštancie otcovi umožnil otcovi predbežne sa stretávať s maloletými deťmi každý kalendárny týždeň v sobotu od 15,00 hod. do 18,00 hod. za prítomnosti matky je nariadené v rozsahu primeranom danej situácii, s ohľadom na momentálny vzťah maloletých detí k otcovi. Súd prvej inštancie súčasne určil, že otec maloleté deti prevezme a po ukončení styku ich odovzdá v mieste bydliska maloletých detí a matka je povinná maloleté deti k styku riadne pripraviť, (dočasne t.j. do rozhodnutia vo veci samej), pričom nariadené neodkladné opatrenie je zatiaľ dostatočnou úpravou styku medzi otcom a maloletými deťmi. Z odvolania otca odvolací súd síce nadobudol dojem, že otec má záujem o maloleté deti, chce sa im venovať, chce s nimi tráviť svoj čas, čo je pre maloleté deti veľkým prínosom, avšak je potrebné v prvom rade pracovať na vzájomnom zlepšení vzťahov medzi otcom a maloletými deťmi. V tejto súvislosti je potom po zlepšení vzťahov potrebné rozvíjať vzťah otca s maloletými deťmi a v konečnom rozhodnutí styk otca s deťmi upraviť (na základe vykonaného dokazovania) tak, aby bol v záujme maloletých detí. 28. Pokiaľ ide o predbežne určené výživné vo výške 150,- € na každé maloleté dieťa v tejto súvislosti odvolací súd udáva, že takéto rozhodnutie za žiadnych okolností neprejudikuje právo, nenahrádza rozhodnutie vo veci samej. Až v konečnom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie uvedie výšku vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom po vykonanom dokazovaní. Pri určovaní výživného a to aj v rámci nariadeného neodkladného opatrenia t.j. v nevyhnutnej miere je potrebné brať na zreteľ nielen to, že sa určuje výživné v nevyhnutnej miere, a teda posudzujú sa iba nevyhnutné náklady a výdavky na deti, ale je potrebné pri stanovení nevyhnutnej výšky vyživovacej povinnosti prihliadnuť aj na vek maloletých detí, ich potreby, potrebu naliehavosti a dočasnej úpravy pomerov. Z opisu skutočného stavu súd prvej inštancie zistil, že otec uhrádza výdavky v súvislosti s domom, vrátane
energií, avšak deti majú okrem bývania aj ďalšie výdavky v súvislosti so stravou, oblečením, školou a iné. V tejto súvislosti má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie určil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletým deťom, každému sumou 150,- € mesačne, ktorá bude aspoň čiastočne pokrývať nevyhnutné výdavky maloletých detí. Predbežne určené výživné vo výške 150,- € mesačne na každé maloleté dieťa je priznaním výživného iba v nevyhnutnej miere a to aj s prihliadnutím na osobnú starostlivosť matky o maloleté deti, bez ohľadu na príjem otca. Pokiaľ ide o námietky otca uvedené v odvolaní, že súd prvej inštancie pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti na maloleté deti nezohľadnil výdavky otca, ktoré musí otec vynakladať v súvislosti s odsťahovaním sa zo spoločnej domácnosti, v tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že pri určovaní výživného v nevyhnutnej miere prostredníctvom neodkladného opatrenia na uvedené nie je možné prihliadnuť. Otec v rámci svojho odvolania neuviedol výšku svojho príjmu, neuviedol konkrétne výdavky, ani ich nepreukázal žiadnymi dôkazmi a to ani v konaní pred súdom prvej inštancie, ani pred odvolacím súdom. V konaní otec taktiež nepreukázal, že deťom riadne zasiela výživné, každý mesiac, inak povedené, že si riadne plní vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom. Keďže v danom štádiu konania prevažuje požiadavka rýchlosti nad požiadavkou dokazovania vo veci, bolo potrebné v nevyhnutnom rozsahu upraviť vyživovaciu povinnosť otca voči maloletým deťom. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, v ktorom súd prvej inštancie určil otcovi platiť výživné na každé maloleté dieťa vo výške 150,- € mesačne, ako vecne a právne správne potvrdil ( § 387 ods. 1, 2 CSP). 29. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd (v zhode so súdom prvej inštancie) uvádza, že nariadenie neodkladného opatrenia, vo vyššie uvedenom znení t.j. vo výroku o určení vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom, ako aj vo výroku o úprave styku otca s maloletými deťmi je v záujme maloletých detí, bez narušenia pocitu domova a istoty, ako aj v súlade s rešpektovaním práva na styk maloletých detí s druhým rodičom - otcom. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne a právne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP). 30. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).