Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20CoP-152-2022.pdf
PDF · 150.48 KB
Case nature
Subarea
20CoP/152/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a členov senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Michaely Královej vo veci starostlivosti Z. E. C. Š.: Q. I. C., Z. F.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka - O.. E. Š.Á., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. B. XX, T. a otec - O.. E. Š.O., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. B. XX, T., zastúpený advokátkou Mgr. Alicou Mendlovou, so sídlom Riečna 2, Bratislava, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 29. septembra 2022, č. k. 17P/160/2022-66, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 29. septembra 2022, č. k. 17P/160/2022-66, potvrdzuje.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava IV uznesením zo dňa 29. septembra 2022, č. k. 17P/160/2022-66 zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal aby súd uložil matke povinnosť ho v 7-dňových intervaloch písomne informovať o maloletých deťoch a to najmä o ich zdravotnom stave, výsledkoch a činnostiach v škole, záujmových aktivitách, ako aj o ostatných podstatných záležitostiach týkajúcich sa maloletých detí, ako sú ich ošetrujúci lekári, mimoškolské aktivity, nakladanie s majetkom detí. Súčasne žiadal, aby súd uložil rodičom povinnosť podrobiť sa rodinnej terapii v organizácii Úsmev ako dar v rozsahu 30 hodín spolu s povinnosťou zabezpečiť účasť maloletých detí na rodinnej terapii.
2. Súd prvej inštancie uviedol, že návrh otec odôvodnil tým, že má problém stretávať sa s maloletými deťmi, keďže matka na deti negatívne vplýva, manipuluje ich proti nemu a nie je ochotná rešpektovať výchovné opatrenia a ani odporúčania súdu o potrebe terapie pre deti, ako aj pre rodičov. Uviedol, že má záujem stretávať sa s deťmi v čo najširšej miere a to aj napriek tomu, že si uvedomuje súčasnú situáciu, ale nepovažuje ju za nemennú a snaží sa nájsť cesty k pozitívnej zmene v prístupe maloletých detí. Poukázal na to, že matka s ním v snahe o zlepšenie a obnovu jeho vzťahu s deťmi nie je ochotná komunikovať, neposkytuje mu o deťoch žiadne informácie a ak mu na jeho e-maily odpovie, tak to je s neprimeranými časovými odstupmi a ide väčšinou len o jednu vetu, v ktorej uvedie, že deti sa majú dobre a ich zdravotný stav je dobrý. Nedostatočnú komunikáciu zdôraznil najmä ohľadom poskytnutia informácií o výbere strednej školy, monitoringu deviatakov, prijímačkách na strednú školu a hospitalizácii syna z dôvodu diagnostikovanej cukrovky. Dodal, že o svoje deti sa riadne stará, plní si svoju vyživovaciu povinnosť, avšak deti s ním odmietajú komunikovať a matka ho o nich odmieta informovať. V dôsledku správania sa matky, je v pozícii odmietaného/zavrhnutého rodiča a práve nariadenie neodkladného opatrenia by zabezpečilo aspoň nevyhnutnú mieru jeho styku s deťmi potrebnú pre zlepšenie ich vzťahu a toho, že bude mať aspoň hrubý obraz o ich živote. Poukázal aj na záverečnú správu organizácie Úsmev ako dar, ktorá svedčí o potrebe jednak výchovného opatrenia pre rodičov, ako aj potrebe neodkladného opatrenia na úpravu pomerov pre nesúčinnosť matky, neposkytovania informácií a v neposlednom rade o potrebe vykonania nového aktuálneho znaleckého posudku.
3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že matka vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 20.09.2022 uviedla, že otec účelovo skresľuje informácie o tom, čo je skutočnou príčinou toho, že sa s ním deti nechcú stretávať. Maloleté deti od útleho detstva prežívali z jeho strany tvrdý, necitlivý a agresívny prístup voči nim a aj voči matke a toto správanie otca v nich zanechalo hlbokú traumu a vyvolalo ich následný odpor voči nemu. Nejde tu teda o syndróm zavrhnutého rodiča, ako uviedol otec, ale jedná sa o fyzické a psychické násilie, ktoré deti prežívali, a to najmä E. Q.. Takisto boli deti svedkami toho, ako otec útočil na ňu. Zdôraznila, že otcovi nikdy nebránila stretávať sa s deťmi po celý čas, kedy bol tento problém riešený za odbornej asistencie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Chcela, aby odborníci pomohli deťom zbaviť sa napätia a úzkosti, ktoré prežívali v kontakte s otcom. Takýchto stretnutí bolo veľa a navyše sa realizovalo aj výchovné opatrenie nariadené súdom v rozsahu 50 hodín. Všetky tieto stretnutia však boli neúspešné a v záverečnej správe z realizovaného výchovného opatrenia bolo odporučené, aby deti absolvovali psychoterapiu. Poukázala na to, že otec v návrhu zamlčal tú skutočnosť, že mu bola Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny navrhnutá akreditovaná inštitúcia - Centrum pre deti a rodiny, ktorá však po preštudovaní doterajšieho priebehu riešenia problému kontaktu otca s deťmi, to odmietla s tým, že by mal otec najskôr absolvovať individuálnu psychoterapiu. Zároveň poukázala aj na výsledky znaleckého dokazovania, ktoré otec od začiatku ignoroval a teraz využíva to, že je neaktuálne. Znalec sa však vyjadril k celej histórii jeho správania sa k deťom od ich najútlejšieho detstva a konštatoval, že jeho správanie bolo pre deti poškodzujúce. Podľa vyjadrenia matky, sú tvrdenia otca v návrhu manipulatívne, nepravdivé a účelovo vykresľované tak, akoby ona spôsobila celý problém. Avšak maloleté deti už majú 16 rokov a s otcom sa odmietajú stretávať kvôli tomu, ako sa k nim správa a správal, pričom ona im v kontakte s ním nebráni. Deti nemajú záujem stretávať sa s otcom, keďže svojim správaním poškodil ich zdravie, pričom po celé roky, kedy boli nútené stretávať sa s ním, prežívali stres a neboli schopné sústrediť sa na školu. Až keď otec prestal s vynucovaním styku, začali byť vo väčšom kľude a úspešne skončili základnú školu a absolvovali prijímacie pohovory na strednú školu, čo je pre nich významné, keďže sú obe deti ZŤP. Takisto poukázala na zamlčané informácie zo strany otca ohľadom výberu strednej školy, kedy s ním o tejto veci komunikovala triedna učiteľka detí, výchovná poradkyňa a aj ona sama. Informácie o monitoringu boli na internete, odkiaľ ich čerpala aj ona. Dodala, že otcovi poskytovala stručné informácie z toho dôvodu, že samotné deti nechceli, aby ho informovala podrobne, pretože mali strach, že by napr. mohol prísť na miesto ich školského výletu a svojou prítomnosťou by im ho narušil. Navyše otec disponuje rodičovským kontom detí, kde sú zaznamenané ich školské aktivity a aj napriek tomu ju svojim návrhom núti, aby mu tieto informácie duplicitne prepisovala každých 7 dní. Čo sa týka hospitalizácie E. Q., uviedla, že syn sám si neželal, aby ho otec v nemocnici navštívil a každý stres mu zvyšuje glykemický index. Otec však toto nerešpektuje a neberie to vážne. Synova hospitalizácia navyše nastala po neočakávanej návšteve otca, ktorú deti prežívali veľmi ťažko. Maloleté deti v súčasnosti navštevujú psychoterapiu, pričom zdôraznila, že žiadny psychoterapeut nesmie poskytovať o priebehu terapie žiadne informácie a to ani rodičom, zvlášť keď deti majú 16 rokov. Aj napriek tomu, že otec bol o tomto informovaný, naďalej sa domáha kontaktu so psychoterapeutkou. Matka má za to, že ak by súd návrhu otca vyhovel, ignoroval by najlepší záujem detí, ktoré by boli vrhnuté do dlhodobého stresu a znemožnilo by im to nielen optimálnu adaptáciu na začiatok strednej školy, ale aj prípravu na ich budúce zamestnanie. Uviedla, že otec je na ňu nátlakový, naliehavý a takmer vždy žiada okamžitú odpoveď. Ona ho bude pravidelne informovať o zdravotnom stave a iných aktivitách detí v rozsahu a intervaloch, ktoré si sama určí, podľa stupňa závažnosti ich životných situácií. Dodala tiež, že deti sú v psychologickej starostlivosti psychoterapeutky podľa odporúčania zo záverečnej správy realizovaného výchovného opatrenia na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, a ak by sa zúčastňovali druhej terapie, aktuálna psychiatrická starostlivosť by sa úplne znegovala a zničila.
4. Súd prvej inštancie uviedol, že kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení doručeným súdu dňa 14.09.2022 uviedol, že s návrhom otca na nariadenie neodkladného opatrenia súhlasí a považuje za nevyhnutné upraviť momentálny stav do takej podoby, aby bol otec plne informovaný o všetkom, čo sa týka jeho maloletých detí. Zároveň upozornil na to, že vo veci uloženia výchovného opatrenia už nie je možné určiť organizáciu Úsmev ako dar, nakoľko v tomto roku končí svoju činnosť v rámci výchovných opatrení a dokončuje už len začaté prípady.
5. Súd prvej inštancie konštatoval, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/241/2017- 210 zo dňa 24.09.2019 bolo manželstvo rodičov rozvedené, maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že ich budú zastupovať a spravovať ich majetok obaja rodičia. Styk otca s deťmi súd neupravil a ponechal ho na dohodu rodičov, pričom otec bol zaviazaný prispievať na maloleté deti výživným 300,- eur mesačne na každé dieťa počínajúc dňom právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd nariadil výchovné opatrenie pre rodičov a maloleté deti v rozsahu 50 hodín, ktoré sa bude realizovať na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave s tým, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave podá súdu správu o výsledku nariadeného výchovného opatrenia v lehote 60 dní po ukončení výchovného opatrenia. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.11.2019 v časti rozvodu, zverenia, zastupovania, výživného a výchovného opatrenia. Voči výroku o styku otca s maloletými deťmi podal otec odvolanie. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 11CoP/207/2020-282 zo dňa 27.07.2021 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým súd neupravil styk otca s maloletými deťmi potvrdil. Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV v napadnutej časti nadobudol právoplatnosť dňa 20.09.2021. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/294/2017-28 zo dňa 11.01.2018 súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým bol otec zaviazaný prispievať na výživu E. Q. výživným vo výške 150,- eur mesačne a na výživu E. C. výživným vo výške 150,- eur mesačne. Ďalej súd upravil styk otca s maloletými deťmi na každý kalendárny týždeň v sobotu od 15,00 hod. do 18,00 hod. za prítomnosti matky. Vo zvyšku súd návrhy otca a matky zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.04.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 20CoP/29/2018-50 zo dňa 28.03.2018 a v spojení s opravným uznesením č.k. 25P/294/2017-33 zo dňa 29.01.2018. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/177/2020-98 zo dňa 04.11.2021 súd zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/294/2017-28 zo dňa 11.01.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.04.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 20CoP/29/2018-50 zo dňa 28.03.2018 a v spojení s opravným uznesením č.k. 25P/294/2017-33 zo dňa 29.01.2018 z dôvodu, že neodkladné opatrenie č.k. 25P/294/2017-28 zo dňa 11.01.2018 už nebolo ďalej v záujme maloletých detí. Súd zdôraznil, že deti sa s otcom nechcú stretávať, majú z neho strach a obavy, čo deklarovali u psychológa referátu poradensko-psychologických služieb a aj u znalca. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/207/2020-282 zo dňa 27.07.2021 bol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým súd neupravil styk otca s maloletými deťmi, potvrdený, a teda odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené neodkladné opatrenie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.11.2021.
6. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s návrhom otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj s vyjadrením matky, kolízneho opatrovníka a so všetkými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, dospel súd po dôkladnom zvážení všetkých zistených skutočností k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné predpoklady pre okamžitý zásah do rodinných pomerov v smere navrhovanom otcom. Súd prvej inštancie mal z obsahu spisu, ako aj z obsahu poručenských konaní, ktoré prebiehali na Okresnom súde Bratislava IV za preukázané, že rodinná situácia je problematická, vzťahy medzi otcom a maloletými deťmi, ako aj medzi rodičmi navzájom sú dlhodobo narušené a napäté. Takisto mal súd prvej inštancie preukázané, že maloleté deti spolu s rodičmi absolvovali za posledné roky početné psychologické stretnutia za účelom zlepšenia a nápravy ich vzťahu s otcom a to aj v rámci Referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Nad rámec tohto všetkého odborného poradenstva bola rodičom, ako aj maloletým deťom uložená v konaní o rozvode manželstva povinnosť podrobiť sa výchovnému opatreniu v rozsahu 50 hodín, ktoré všetci riadne absolvovali. V záverečnej správe bolo skonštatované, že cieľ výchovného opatrenia nebol naplnený, keďže vzťah otca a maloletých detí naďalej vykazuje znaky disfunkčnosti a absentuje tu dôvera detí voči nemu. Vzhľadom na dĺžku predošlého odborného poradenstva, ako aj s poukazom na to, že maloleté deti v súčasnosti navštevujú psychoterapeutku, ktorá im poskytuje špecializovanú odbornú pomoc pri prekonávaní ich dlhoročných tráum, mal súd prvej inštancie za to, že uloženie ďalšieho výchovného opatrenia formou neodkladného opatrenia nie je vhodné a ani účelné a nie je ani preukázané, že by bolo v najlepšom záujme maloletých detí. Čo sa týka návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k uloženiu informačnej povinnosti, ani v tejto časti súd prvej inštancie nevidel návrh otca ako dôvodný, nakoľko z e-mailovej komunikácie predloženej matkou bolo zistené, že komunikácia rodičov je síce konfliktná, avšak rodičia o záležitostiach týkajúcich sa maloletých detí komunikovali a otec má navyše prístup do školského informačného systému L.. S poukazom na vyššie uvedené, ako aj na to, že v návrhu otca neboli zistené také skutočnosti, ktoré by za súčasnej situácie odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia, súd prvej inštancie jeho návrh zamietol.
7. Voči uzneseniu súdu prvej inštancie podal otec včas odvolanie. Uviedol, že sa so závermi súdu prvej inštancie nestotožňuje, má za to, že súd prvej inštancie sa vecou dostatočne nezaoberal v dôsledku čoho dospel k nesprávnemu právnemu záveru. Otec vytýka, že súd prvej inštancie návrh na vydanie neodkladného opatrenia doručil matke počas konania, čo je v rozpore s postupom pri konaní o neodkladných opatreniach. Súd prvej inštancie však pri rozhodovaní vôbec nevzal do úvahy tvrdenia a dôkazy otca o neefektívnosti tejto komunikácie matky s otcom, nakoľko matka informuje otca oneskorene, prípadne vôbec. Matka odpovedá na emaily zväčša jednou vetou, v ktorej odpovie, že sa deti majú dobre a majú dobrý zdravotný stav. Z týchto informácií však otec vôbec nemá obraz o ich živote a aktivitách. Otec preukázal početnými emailami, že v marci 2022 nastala situácia, kedy bol maloletý syn hospitalizovaný a bola mu diagnostikovaná cukrovka, s tým že bolo nutné ho okamžite previesť do nemocnice. O tejto závažnej skutočnosti sa otec dozvedel až 6 dní po prepustení syna domov do domácej liečby. Matka nepovažovala za vhodné informovať otca o synovom zdravotnom stave. Taktiež pri monitoringu deviatakov a následne pri prijímačkách na strednú školu z komunikácie vo forme emailových dopytov otca na matku, ako dopadli skúšky, matka nereaguje, prípadne reaguje s neprimeranými časovými odstupmi. Otcovi teda nie je zrejmé, čo z tohto súdu pripadá ako primeraná a fungujúca komunikácia, z ktorej by otec mal byť riadne a v primeranom čase informovaný o stave detí a ich činnostiach. O zdravotnom stave sa nevie dozvedieť ani o zdravotnom stave detí ani o iných podstatných záležitostiach netýkajúcich sa školy. Otec dáva do pozornosti odvolacieho súdu, že súd prvej inštancie vzal do úvahy a osvojil si nepreukázané tvrdenia matky ( ktorej nemal ani posielať na vyjadrenie návrh otca). Matka nepredložila o svojich tvrdeniach žiadne dôkazy a vo svojom vyjadrení zavádza a fabuluje. Matka sa vyjadrila, že nikdy nebránila deťom stretávať sa a jej tvrdenie je podložené iba tým, že deti na stretnutia doviedla, ale to je nepostačujúce. Nikdy sa pred deťmi nevyjadrovala o otcovi kladne, ani v čase keď otec s nimi žil v spoločnej domácnosti. Vždy iba záporne a s osočovaním a nadávkami, pričom deti boli vždy svedkami toho, keď matka hrubo urážala otca pri hádke, kedy matka odmietla odísť z izby, kde boli deti. Následne si toto deti vypočuli, keď matka nahlas ventilovala svoj stres a ešte raz keď matka pri telefonáte so svojom mamou presne opisovala situáciu, ktorá sa v domácnosti odohrala. Znalecký posudok, ktorý matka opakovane cituje je starý a neaktuálny a renomované inštitúcie ako aj kolízna opatrovníčka skonštatovali, že treba vypracovať nový posudok. Matka napadá už i len samotný nápad, aby sa deti s otcom stretávali a obviňuje otca, že sa snaží danú situáciu riešiť a žiada o rodinnú terapiu. Už toto samotné tvrdenie poukazuje na manipulatívne správanie, kedy matka na jednej strane tvrdí, že deti negatívne neovplyvňuje, ale zároveň odmieta akýkoľvek styk. Bol navrhovaný telefonát alebo písanie mailov, či kontakt cez sociálne siete, kde ide aspoň o základný kontakt otca o prežívaní detí, ktoré napriek tomu, že ich už viac ako rok a pol nevidel, ani nepočul a je presvedčený o tom, že deťom chýba otec ako aj mužský vzor. Matka si toto neuvedomuje a stále otca stavia do role zavrhnutého rodiča. Matka sa bez dôkazov a adekvátneho vzdelania rozhodla napadnúť oficiálnu správu H.. T., ktorá je fundovanou a poverenou pracovníčkou v danom odbore. Matka sa vôbec nevyjadrila k tomu, že odmietala kontakt s H.. T. a svojvoľne porušila doručenie UPSVAR na nápravu existujúceho stavu. Matka cituje vyjadrenie UPSVAR, v ktorom sa konštatuje, že úrad nebude vydávať rozhodnutie o výchovnom opatrení, nakoľko bolo vysvetlené, že ak by také rozhodnutie vydal úrad, tak by ho matka určite ignorovala a bolo by nevymožiteľné a preto bolo odporučené riešiť to súdnou cestou. H.. T. zohľadnila aj minulé pokusy o nápravu a napriek tomu videla možnosť nápravy, ale matka odmietla akúkoľvek spoluprácu. Matka dostala možnosť sa viackrát stretnúť s H.. T., kde mala možnosť povedať svoj pohľad na situáciu a je veľmi nešťastné a neodborné iba z jej pozície a pohľadu zhodiť celú oficiálnu správu iba preto, že nesúhlasí so závermi. Matka sa snaží očierniť prácu H.. T. a účelovo tvrdí rôzne výmysly a prekrúcanie skutočnosti, len aby nemusela akceptovať svoj ignorantský postoj k riešeniu celej veci a schováva sa za tvrdenia detí. Otec nemá možnosť sa s deťmi stretnúť. Rozhodnutie súdu neupravilo stretávanie sa otca s deťmi a nechal to súd na dohode rodičov, pričom pri odvolaní otec poukazoval na to, že s matkou nemá ani základný kontakt a nebude možné sa vôbec dohodnúť. Keď sa aj snažil dohodnúť na stretnutí alebo na odovzdaní vianočných darčekov, či darčekov k narodeninám alebo meninám, či inému sviatku, tak pokus o dohodu ignorovala. Matka vždy, keď otec prišiel do domu tak už vo dverách ho privítala hláškou „čo tu robiš ? nemáš tu čo robiť. My ťa tu nechceme“. Takéto alebo aj iné vyjadrenia sú úplne jasne dokázateľné zo zvukových nahrávok, v ktorých matka jednoznačne bráni otcovi, aby vošiel do spoločného domu a nie ešte aby sa videl s deťmi. Matka uvádza, že sa realizuje psychoterapia detí, avšak nie je známe ani meno terapeuta, ktoré odmietla matka oznámiť ani túto skutočnosť nijako nepreukázala súdu. Rovnako ho matka odmietla oznámiť aj UPSVARu. Nepredložila žiadne potvrdenie ani priebežnú správu. Na výpise zo zdravotnej poisťovne nie sú uvedené žiadne výkony súvisiace s údajne prebiehajúcou terapiou a preto je veľmi pochybné, či deti vôbec nejakú terapiu navštevujú. Myslím, že otec má právo byť informovaný k akému lekárovi alebo odborníkovi deti chodia. Matka mu upiera vo svojom vyjadrení právo na túto informáciu. Udalosti okolo výberu školy sú zo strany matky úplne vymyslené a doložila iba krátky úsek mailovej komunikácie, kde najskôr chcela, aby deti navštevovali súkromnú školu so štúdiom v anglickom jazyku, pričom jasne vedela , že deti mali s angličtinou na základnej škole problémy a vždy iba intervenovala u pani učiteľky na lepšiu známku. Direktívne matka otcovi oznámila, aby išiel podpísať prihlášku na školu, ale zabudla povedať, že ju oslovil pár mesiacov pred výberom, aby sa o tom porozprávali, čo štandardne ignorovala. Matka fabuluje, že by otec nevhodne zasahoval do výberu školy. Matka sa odmietla baviť, či už osobne alebo telefonicky a na maily odpovedala veľmi sporadicky a len na to čo chcela. Matka to dotiahla až tak ďaleko, že nechala podpis prihlášky na posledný deň a robila nátlak na otca, aby to išiel podpísať, bez toho, aby dostal odpovede na základné otázky, čo deti zaujíma a pod. Matka sa pri každej komunikácii schováva za deti, ktoré už z jej správania sa voči otcovi reagujú negatívne. Rovnako to robí aj vo vyjadreniach okolo monitoringu deviatakov. Otca zaujímali aj okolnosti ako to deti prežívajú a ako im môže pomôcť a nie iba suché výsledky. Matka účelovo klame, že otca informovala o výletoch. Informácie mal až zo školskej stránky až po uskutočnení výletu, kde na otázku, prečo bol na výlete iba Q. dostal odpoveď „na akom výlete?“ takže sa snažila ešte zatajiť, že sa výlet uskutočnil a už vôbec neposkytla informácie. Matka hrubo obviňuje otca s ublíženia na zdraví Q., kde podľa jej vyjadrenia „Hospitalizácia nastala po neočakávanej návšteve otca detí“. Je veľmi zarážajúce ako je možné takéto obvinenie ignorovať, kde práve matka zabezpečuje životný štýl detí a otec nemá vedomosť ako sa pred diagnostikovaním cukrovky stravovali a či mali dostatok pohybu, resp. aký je ich životný štýl, ktorý najčastejšie vplýva na rôzne zdravotné problémy súčasnosti. Matka klame, keď tvrdí „... pretože deti prežívali aj fyzické útoky otca aj psychické násilie, zvlášť Q.“. Deti sa viackrát vyjadrili tak u znalca ako aj na sedeniach, že otec ich nikdy neudrel. Matka týmto znova vykresľuje otca ako obludu, ktorá iba ubližuje deťom. Rovnako na neho podala trestné oznámenie za týranie blízkej a zverenej osoby, ktoré sa po podaní vysvetlenia uzavrelo ako nedôvodné a teda matka už dlhú dobu vykresľuje otca negatívne všetkými možnosťami. Matku otec počas prázdnin oslovil na dohodu na stretnutie s deťmi, čo ignorovala a teraz je zarážajúce a účelové, keď tvrdí, že deti majú začiatok strednej školy. Vždy iba posúva veci a nereaguje a tým chce dosiahnuť absolútnej izolácie otca. Otec sa nemá ako dostať k informáciám o deťoch a aj keď zákon o rodine prikazuje rodičovi, ktorý má zverené deti pravidelne informovať druhého rodiča tak matka to dlhodobo ignoruje a ešte sa aj odvoláva na ponižujúcu požiadavku informovať otca o deťoch. Ak si matka neuvedomí, že musí začať od seba a začať komunikovať s otcom, tak sa veci neuvedú na normálnu mieru a preto je potrebné aby súd určil spoločnú rodinnú terapiu. Otec neraz matke ponúkol možnosť kúpiť deťom, čo potrebujú a veľakrát ponúkal aj možnosť pomoci iným spôsobom a preto je zarážajúce a zavádzajúce vyjadrenie matky, o tom že platí výživné ale nič viac. Žiadne iné požiadavky od matky ani od detí nedostal. Otec si myslí, že je úplne normálne, ak rodičia majú na seba telefonický kontakt, najmä ak sa jedná o deti. Vždy sa môže stať neočakávaná situácia, kde je potrebné pomôcť. Rovnako je možné, že sa niečo môže stať aj matke a deti nemajú iného blízkeho, ktorý by sa vedel o ne postarať. Matka fabuluje o nátlakovosti a perzekúcii, ktorá nikdy nenastala a prirovnáva to k šikane, na čo nemá dôkazy a nevyplýva to ani zo znaleckého dokazovania, a iba zavádza súd svojím emocionálnymi predstavami. Matka tvrdí, že už absolvovala tréningy komunikačných a sociálnych zručností, o čom však vôbec nepredložila dôkaz. Otec má za to, že ak by to bola pravda tak komunikácia z jej strany na otca ale aj poverené organizácie by bola úplne iná. Súd úplne odignoroval vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý súhlasil s návrhom otca a považuje za nevyhnutné upraviť momentálny stav do podoby, aby bol otec riadne a plne informovaný o všetkom, čo sa týka maloletých detí. Čo sa týka rodinnej terapie vo veci výchovného opatrenia sa kolízny opatrovník iba vyjadril, že nie je možné už určiť organizáciu Úsmev ako dar z dôvodu, že bolo z ich strany oznámené, že v tomto roku už končia svoju činnosť na akreditované paragrafy v rámci výchovných opatrení. Kolízny opatrovník však neuviedol, že by rodinná terapia nebola vhodná v inom zariadení. Dôvod, prečo súd toto vyjadrenie erudovanej inštitúcie odignoroval, otcovi nie je zrejmé a súd v tejto časti svoje rozhodnutie ani neodôvodnil, iba sa obmedzil na konštatovanie, že kolízny opatrovník podal vyjadrenie. Otec má zato, že okrem nesprávneho právneho záveru, súd prvej inštancie porušil aj práva otca na spravodlivý súdny proces a jeho právo na zrozumiteľné odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie taktiež odignoroval dôkazy a odborné vyjadrenia ( ÚPSVaR a organizácie úsmev ako dar), vôbec ich nevzal do úvahy, s týmito dôkazmi sa vôbec nevysporiadal. Závery oboch inštitúcii svedčia o potrebe jednak výchovného opatrenia pre rodičov, jednak neodkladného opatrenia na úpravu pomerov pre nesúčinnosť matky a neposkytovanie informácií a v neposlednom rade potrebe vykonania nového aktuálneho znaleckého posudku. Otec má za to, že riadne osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov požadovaným spôsobom aspoň v minimálnej nevyhnutnej miere. Základná miera styku nespočíva iba v určení priestoru na stretávanie, ale na zachovanie vzťahu rodič dieťa je potrebné zachovať aktívnu mieru styku, čo v tomto prípade nie je možné dosiahnuť bez odbornej asistencie ( preto otec navrhoval rodinnú terapiu). V každom prípade zákon kladie do popredia chrániť záujmy dieťaťa, čo v tomto konkrétnom prípade znamená aj právo detí stretávať sa s oboma rodičmi. Súčasné vzťahy otca s maloletými deťmi vykazujú zhoršujúcu sa tendenciu a preto je v rámci zamedzenia úplného odcudzenia potreba upraviť neodkladne pomery a pokúsiť sa nájsť iný spôsob zachovania aspoň minimálnej miery styku otca s deťmi. Uvedené po odborných konzultáciách je možné len s pomocou príslušných odborníkov. Matka sa nijakým pozitívnym spôsobom nesnaží napätie eliminovať a podporovať spoločné aktivity, ale práve naopak neustálym hlasným negatívnym komentovaním a hanobením toho čo otec povie a urobí utvrdzuje deti v nastavenom negatívnom správaní k otcovi.
8. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uvádza, že otec už s deťmi absolvoval, okrem nariadeného výchovného opatrenia v rozsahu 50 hodín na Referáte poradensko psychologických služieb ÚPSVaR, aj tri štvrťročné psychologické poradenstvá na spomínanom Referáte so zamestnancom Referátu psychológom H.. U.Č., ktoré skončilo po mnohých hodinách spoločného kontaktu otca s deťmi tak, že H.. U. spomínaný kontakt zrušil kvôli tomu, že nedochádzalo k žiadnym pozitívnym výsledkom v skvalitnení vzťahu otca s deťmi ale naopak, deti sa viac a viac týmto kontaktom a správaním sa otca k ním, traumatizovali. Súdny znalec - psychológ bol nútený počas psychologického vyšetrenia, v ktorom znalec posudzoval vzťah otca s deťmi, zastaviť vyšetrenia, aby chránil psychické zdravie deti pred zraňujúcim, direktívnym správaním sa otca k deťom. Otec píše dôvody o neskorom informovaní matkou, napr. o hospitalizácii syna alebo o prijatí na strednú školu veľmi účelovo, pretože vôbec neberie do úvahy závažné príčiny a úplne ich ignoruje. Matka sa podrobne vyjadrila vo svojom vyjadrení o situácii, keď bol syn hospitalizovaný, prečo otca ihneď neinformovala o tejto hospitalizácii. Syn si to neželal a mal strach sa s otcom v nemocnici stretnúť. V čase hospitalizácie veľmi prudko negatívne jeho telo reagovalo na aj nepatrný stres. Ak by otca až tak veľmi zaujímalo, ako dopadli prijímacie pohovory, tak ich detailne mohol sledoval na L., kde to podrobne sledovala aj matka. Len otec sa nesťažuje kvôli tomu, aby so skutočným záujmom získaval informácie o deťoch, ale sa snaží direktívnymi príkazmi nútiť matku, v ktorých nariaďuje matke okamžité informovanie. Iba pokračuje vtom, ako sa správal v rodine od začiatku ich vzťahu, či už k manželke alebo k deťom. Absolútne neberie do úvahy žiadne dôvody, ako jeho vzťah k ním prežívajú deti. Matka uvádza aj, že mnohokrát zdôrazňovala otcovi aj pred odbornými inštitúciami, že by bola veľmi rada, keby deti pri otcovi neprežívali napätie a boli s ním radi. Ale vždy to bolo úplne opačne. Pri každom stretnutí detí s otcom, či to už bolo počas dvoch rokoch, kedy otec sa s nimi stretával sám v ich dome každú sobotu 3 hodiny alebo počas nariadeného 50 hod. výchovného opatrenia, alebo počas štvrťročného stretávania sa deti s otcom / každý druhý týždeň po jednu hodinu/ s H.. U., či už na spomínanom vyšetrení u súdneho znalca, deti vždy utrpeli psychickú ujmu a spamätávali sa z tohto stretnutia niekoľko dní a tak isto boli vystresovaní už aj niekoľko dní pred stretnutím. Otec toto prežívanie detí úplne ignoroval a ignoruje. A pritom ako súdny znalec, tak aj H.. U. a tak isto aj E.. K. z Referátu poradensko psychologických služieb ÚPSVaRu konštatovali, že sa nedosiahli počas týchto stretnutí žiadne pozitívne výsledky. Otec to všetko zvaľuje na matku, že ona je na príčine a on na tom nemá žiaden podiel. Čo je úplne v rozpore s tým, čo konštatovali odborníci. Súdny znalec jednoznačne konštatoval, že matka nie je na príčine toho, ako deti prežívajú otca ale to, ako deti prežívajú otca spôsobil otec sám svojim správaním sa k ním od ich útleho detstva. Otec to všetko sústavne absolútne ignoruje a dokonca dehonestuje závery súdneho znalca. Matka uvádza, že nemôžu byť staré závery znalca, ktoré diagnostikovali vzťah otca k deťom od ich najrannejšieho veku. Matka poukazuje na konštatovanie ÚPSVaR o tom, prečo nenariaďuje ďalšie výchovné opatrenie a to, že výchovné opatrenie už bolo raz realizované a nebol dosiahnutý žiaden pozitívny výsledok a kvôli tomu, ďalšie výchovné opatrenie už úrad nebude nariaďovať. Matka uvádza, že poctivo privádzala deti na kontakt s otcom počas 50 hodinového výchovného opatrenia. Nikdy tam nedošlo k žiadnej ignorácii zo strany matky. Matka sa tiež veľmi podrobne vyjadrila vo svojom vyjadrení k návrhu aj k osobe H. T., k jej doslova vynucovacím až agresívnym požiadavkám, vyhrážaním sa súdom, na čo H. T. nemala žiadne práva. Matka poukazuje i na to, že prvá navrhnutá odborná inštitúcia zo strany ÚPSVaR a to Centrum pre deti a rodiny, Učiteľská, Bratislava, ktorú UPSVaR navrhol aby riešila tento problém kontaktu deti s otcom, mala pre možnosť riadenia rodinnej terapie a kontaktu otca s deťmi, po preštudovaní doterajších odborne riadených kontaktov otca s deťmi, na otca tieto dve požiadavky a to, aby otec navštevoval aspoň raz týždenne psychoterapeuta a aby bol otec motivovaný k zmene svojho výchovného štýlu. A až po splnení týchto požiadaviek na otca bolo toto Centrum ochotné odborne sprevádzať kontakt otca s deťmi. ÚPSVaR potom /tieto podmienky bolo potrebné splniť/ odporučil, nie nariadil, H. T. z Úsmevu ako dar, ktorá nie je ani psychológ ale sociálny pracovník a ktorá to zobrala ako nariadenie a dokonca to až manipulatívne pomenovávala ako výchovné opatrenie. Matka ďalej uvádza, že otec cielene zamlčuje to, že sa na ÚPSVaRe sám sťažoval, ako deti sa zle učia v škole a potom cielene zamlčal tiež to, že až keď deti prestali sa s otcom stretávať, začali sa veľmi dobre učiť, pretože neboli stresované z kontaktu s ním a mohli sa úplne sústrediť na učenie. Práve aj kvôli tomu, skončili v deviatej triede na polroka s vyznamenaním a boli aj prijatí na dve stredné školy. Tiež nespomína to, že bol proti tomu, aby si deti sami vybrali strednú školu, že o tom majú rozhodovať rodičia. Deti si vyberali sami strednú školu, chceli ostať v prostredí, ktoré veľmi dobre poznajú, ako už bolo spomínané prihlásili sa na obidve školy - Obchodnú akadémiu a gymnázium a boli prijaté na obidve školy. Rozhodli sa pre Obchodnú akadémiu, aby neboli tak stresované množstvom predmetov, ktoré sú na gymnáziu. Tiež klame v tom, že matka robila nátlak na otca, aby išiel podpísať prihlášku na posledný deň a bez toho, aby dostal odpovede na základné otázky, čo deti zaujíma a pod. Otec bol informovaný o tom, akú školu si deti vybrali, sám sa rozprával s výchovnou poradkyňou aj triednou, a podpísať prihlášku sám išiel až na posledný deň. Mal možnosť podpísať prihlášku oveľa skôr. Matka uvádza aj, že vo svojom vyjadrení k návrhu vysvetlila aj to, že deťom je poskytovaná psychologická intervencia na odporúčanie pani E.. K., ktorá ako psychológ odborne riadila 50 hod. výchovného opatrenia. Pani E.. K. túto psychologickú intervenciu odporučila vo svojej záverečnej správe kvôli osobnému prospechu detí, aby sa zbavili do svojej budúcnosti traumy, ktorou aktuálne a dlhodobo trpia. Otcovi to bolo už takmer nespočetne krát vysvetlené, že deti v tomto veku majú právo na to, aby to, čo sa odohráva vo vzťahu medzi psychológom a nimi nebolo zverejňované ani rodičom bez ich súhlasu. Deti nechodia k psychológovi na základe žiadneho nariadenia, je to ich dobrovoľná záležitosť, pretože sa potrebujú dostať z traumy, ktorú im spôsobil ich otec. Aj napriek tomu, že otec prečítal odporúčanie pani E.. K., aj napriek tomu, že to už nesúvisí s tým, aby deti si touto psychologickou intervenciou skvalitňovali vzťah s ním, ale aby sa zbavovali svojej traumy a je to tiež ich dobrovoľná aktivita, aj napriek tomu, že deti už nie sú malé deti a nepotrebujú súhlas k psychologickej intervencii od rodičov, aj napriek tomu sústavne túto psychologickú intervenciu spochybňuje a napáda, monitoruje ju cez poisťovne a pod. Keby mu bolo umožnené do tejto psychologickej intervencie zasahovať, tak by znovu narušil a znehodnocoval účel, kvôli ktorému to bolo odporučené. Matka zdôrazňuje, že otec stále ignoruje všetky doterajšie konštatovania odborníkov a súdneho znalca, že na príčine je jeho direktívny až násilnícky kontakt k deťom, ktorý spôsobil to, že deti pri ňom prežívajú napätie, ktorého sa nemôžu zbaviť. A neexistuje žiadna možnosť, aby otec bol schopný svoju účasť na takomto vzťahu deťom k nemu, si uvedomiť. Matka nikdy neobviňovala otca, že cukrovku syna spôsobil otec, ale otec nepriamo obviňuje matku z toho keď tvrdí, že otec nemá vedomosť, ako sa deti stravovali, či mali dostatok pohybu, aký je ich životný štýl. A to, že hospitalizácia nastala po otcovej neočakávanej návšteve detí, kedy došlo aj ku konfliktu, je objektívna pravda. Deti aj napriek tomu sa dostatočne venujú športu. Tak isto aj životospráva aj životný štýl majú optimálny. Matka uvádza, že otec tiež klame, že deti sa nevyjadrili pred nikým, že otec ich fyzicky napadol, zvlášť Q.. Syn potvrdil matke, že toto fyzické napadnutie otcom pri svojich sedeniach s otcom odborníkom spomínal. Pre ilustráciu, ako sa otec agresívne správal k deťom matka uvádza niekoľko situácii. Otec zhodil syna z najvyššieho schodu, tiež mu v návale hnevu alibisticky pichal dva prsty do slabín/ pod kolena, pod pazuchy/ spôsobuje to strašnú bolesť ale nenecháva dokázateľné stopy. Tiež do syna, ktorý ležal v posteli v návale hnevu hodil plnú krabicu nanukov, deti tiež nútil do rituálneho hľadania jeho darčeka k ich narodeninám aj proti ich vôli, vystavoval ich veľmi nepríjemným zážitkom / syn napr. musel ráno sedieť v pyžame na mokrej tráve a ešte pod mravcami /určíte to posadenie do mraveniska nebolo úmyselné zo strany otca, bola to náhoda ale nechcel to prerušiť/. Syn bol nútený tam dešifrovať plán kde je ukrytý darček. Keď mu to bolo vyčítané, že deti to zle prežívajú, tak argumentoval, že jemu nikto nebude ničiť jeho tradície s deťmi. Otec nikdy neposkytol deťom pocit bezpečia, uznanie a úctu ale iba sa k ním správal nátlakovo, s hnevom, keď sa vzpierali jeho nátlaku, za každú cenu presadzoval iba svoje záujmy. Takto sa k deťom správal od ich najútlejšieho detstva. Preto súdny znalec konštatoval, že deti k nemu majú poškodený a narušený najzakladanejší vzťah/ vzťahovú väzbu/. Tiež veľmi malé deti boli svedkom, ako ich otec zhodil matku na zem a rozbil jej hlavu. Príčiny ich traumatického prežívania zo správania sa otca k ním a k matke, sú v nich veľmi hlboko uložené. Z toho dôvodu v prítomnosti otca prežívajú neprekonateľné napätie a preto sa aj vyhýbajú stretávať sa s ním. V tomto ich veku už majú právo sa chrániť pred psychickým poškodzovaním. Otec za celé roky, od kedy sa od rodiny sám odsťahoval, sa nepokúsil urobiť nič, aby zmenil svoje správanie sa k deťom, aj napriek tomu, že na svoj nátlakový, direktívny a vo vzťahu k prežívaniu detí bezohľadný prístup, bol niekoľkokrát odborníkmi upozorňovaný, že takýmto svojim správaním poškodzuje psychiku detí. Stále za tie roky útočí na matku, obviňuje inštitúcie, za každú cenu a bez ohľadu na to, čo deti prežívajú ich núti do stretnutia s ním. Aj za cenu toho, že deti potom znášajú následky a nemôžu sa sústrediť na učenie a veľmi ťažko sa spamätávajú z toho, ako sa k ním správa. Matka má za to, že ak by odvolací súd súhlasil s odvolaním otca a nariadil by povinnosť deťom stretávať sa s ním, vrátil by deti znova do psychického stresu, aký už prežívali pred rokmi, kedy sa aj za účasti renomovaných odborníkov nedosiahol žiadny pozitívny výsledok. A to len preto, že otec nezmenil svoje správanie k ním.
9. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa ust. § 65, 66 Civilného mimosporového poriadku a túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem, ) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, a uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
10. Podľa ust. § 65 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
11. Podľa § 66 Civilného mimosporového poriadku odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
12. Podľa § 67 Civilného mimosporového poriadku na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
13. Podľa ust. § 387 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
14. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
15. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
16. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
17. Nariadenie neodkladného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v Civilnom sporovom poriadku prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, že tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, že táto dočasná úprava je potrebná, že sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a že sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi a že účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia súd skúma aj to, či návrh je prípustný z hľadiska ústavno-procesných princípov platných v civilnom procese, či je opodstatnený z hľadiska ochrany ústavou zaručených práv a slobôd, ktoré by mohli byť obmedzené, vylúčené, alebo suspendované výrokom neodkladného opatrenia. Pri prijímaní takéhoto opatrenia, ktoré je opatrením dočasným a neodkladným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Zákon nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vykonávať dokazovanie a v ustanovení § 329 ods. 1 CSP výslovne formuloval zásadu, že účastníci nemusia byť pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vypočutí a rovnako, že súd nemusí nariadiť pojednávanie. Pri samotnom osvedčovaní nároku (na základe predložených listín) potom nie je treba dôsledne dodržiavať tie formálne požiadavky, ktoré zákon ukladá pri dokazovaní, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení k obsahu listín, z ktorých bude súd robiť záver o tom, či sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, vyjadriť.
18. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam pred ich porušením či ohrozením. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava pomerov účastníkov. V konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa je pri nariadení neodkladného opatrenia súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre takéto opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Musí byť daná naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený.
19. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie otca, ako nedôvodné. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne a stotožňuje sa s odôvodnením súdu prvej inštancie. Odvolací súd poznamenáva, že o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez vyjadrenie druhej strany, čo však neznamená, že ak to súd považuje za potrebné, že nemôže dať návrh pred rozhodnutím na vyjadrenie druhej strane. V danom prípade súd prvej inštancie postupoval správne, keď umožnil aj matke vyjadriť sa k návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia. Aj v spojitosti s ostatnými rozhodnutiami vo veci maloletých detí, kde bolo jednak určené, že styk oca s deťmi sa neupravuje, a to z dôvodu stavu detí, ktoré otca odmietajú. V predchádzajúcom konaní vo veci samej bolo vykonané znalecké dokazovanie, zo záverov ktorého vyplýva, že maloleté deti majú zo psychologického hľadiska závažne narušené citové a emočné väzby vo vzťahu k otcovi, ktorého vnímajú negatívne, vyhýbajú sa mu, odmietajú prirodzený kontakt s ním, ich vzájomné inetrakcie sú konfliktogénne, pre maloleté deti neurotizujúce až traumatizujúce s prítomnou averzívnou symptomatikou vo vzťahu k otcovi. Konfliktogénne interakcie s otcom vyvolávajú v maloletých deťoch zvýšené negatívne prežívanie s prítomnou intarpsychickou tenziou, emočnou dysreguláciou a reaktívnou úzkostno-depresívnou symptomatikou. V rámci psychodynamiky došlo podľa názoru znalca k narušeniu vzťahovej väzby medzi maloletými deťmi a otcom v čase ich pobytu v spoločnej domácnosti pred rozpadom primárnej rodiny a nie v rámci dynamiky rodinného systému po odchode otca zo spoločnej domácnosti. Podľa názoru znalca, v zhode so zadokumentovanými odbornými vyjadreniami v spisovej dokumentácii, nie je primárnou príčinou narušených citových väzieb medzi maloletými deťmi a otcom narušený vzťah rodičov, ale výchovný prístup otca k maloletým deťom. Nemožno hodnotiť, že daný posudok je starý, neaktuálny, závery v ňom určujú príčinu narušeného vzťahu detí s otcom. Daný posudok bol aj podkladom pre rozhodnutie o neupravení styku otca s maloletými a nariadenie výchovného opatrenia. Bol zohľadnený aj odvolacím súdom, ktorý dňa 27.07.2021 rozsudkom č.k. 11CoP/207/2020-282, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd neupravil styk otca s maloletými. Súdom bolo uložené aj rozsiahle výchovné opatrenie, ktorého sa zúčastnili maloleté deti, aj matka a otec. Nepovažuje odvolací súd za nevyhnutné okamžite neodkladným opatrením ukladať ďalšie výchovné opatrenie. Matka aj s deťmi sa uloženého výchovného opatrenia zúčastnili. Navyše súd, ktorý nariadil predchádzajúce výchovné opatrenie mal k dispozícii záverečnú správu z realizácie výchovného opatrenia, jeho výsledkov a nepovažoval za dôvodné, pokračovať v ďalšom výchovnom opatrení. Výsledkom už uloženého výchovného opatrenia bolo, že je u detí nevyhnutná individuálna psychoterapia, ktorú podľa vyjadrenia matky deti absolvujú. Aj keď je dané len v rovine tvrdenia matky, je zo záverečnej správy z realizácie výchovného opatrenia zrejmé, že deti potrebujú individuálnu psychoterapiu na zvládnutie traumy a vo svetle týchto záverov sa javí, že nariaďovať bez riadneho dokazovania výchovné opatrenie navrhnuté otcom, môže byť skôr kontrapoduktívne pre maloletých. Odvolací súd zdôrazňuje, že neodkladná úprava je dôvodná tam, kde bez jej nariadenia hrozí deťom ujma. V danom prípade nemá odvolací súd za osvedčené, že je v záujme maloletých ihneď nariadiť ďalšie výchovné opatrenie, teda formou neodkladného opatrenia. Odvolací súd podotýka, že otec má možnosť podať riadny návrh vo veci samej, kde je potom možné aj zo strany súdu vykonať riadne dokazovanie. Vyjadrenie kolízneho opatrovníka nemá pre súd záväzný charakter, nie je súd povinný rozhodnúť na základe jeho vyjadrenia, ktoré navyše neobsahuje zdôvodnenie prečo považuje návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia za nevyhnutný, nie je ich vyjadrenie podložené napríklad prešetrením situácie v rodine maloletých, prípadne podložené neformálnym pohovorom s maloletými. Z úradného záznamu spísaného na Úrade práce soc. vecí a rodiny Bratislava zo dňa 06.06.2022 úrad uvádza, že úrad nebude vydávať rozhodnutie o výchovnom opatrení na povinnosť detí na kontaktovanie sa s otcom, nakoľko toto sa javí v tomto prípade ako neefektívne. Nie je potom odvolaciemu súdu zrejmé, z akého dôvodu je potom potrebné podľa kolízneho opatrovníka vyhovieť návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia a uložiť výchovné opatrenie, ktoré úrad považoval za neefektívne, hoci sám úrad má rovnako ako súd kompetenciu výchovné opatrenie uložiť. Odvolací súd nepovažuje za dôvodné ani neodkladne ukladať matke povinnosť informovať otca o maloletých deťoch. Jednak matka otcovi informácie podáva, to že sa tak nedeje v rozsahu a spôsobom ako si predstavuje otec, nie je dôvodom na ukladanie neodkladného opatrenia a riešenia danej problematiky ihneď, okamžite. Informácie o výsledkoch v škole si otec môže zabezpečiť aj z L. maloletých a o zdravotnom stave od ošetrujúcich lekárov, na čo má otec právo ako zákonný zástupca maloletých. Odvolací súd týmto nespochybňuje povinnosť matky ako rodičia, ktorý má deti v osobnej starostlivosti pravidelne informovať druhého rodiča o podstatných veciach týkajúcich sa maloletých, avšak v danej veci odvolací súd nevidí dôvod k tomu, aby sa táto povinnosť ukladala ihneď, okamžite neodkladným opatrením. Otec sa môže uloženia tejto povinnosti matke taktiež domáhať návrhom vo veci samej, kde je možné vykonať riadne dokazovanie.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd nevidí dôvod na okamžitý zásah súdu tak ako žiada otec, nie je tu osvedčená hrozba ujmy na právach maloletých detí, ak by návrhu otca nebolo vyhovené. V spojitosti s výsledkami predchádzajúceho konania vo veci samej, kde bolo vykonané znalecké dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že deti odmietajú otca z dôvodov správania sa otca voči nim, a výsledkov už uloženého výchovného opatrenia, kde bola odporučená maloletým individuálna psychoterapia z dôvodu pretrvávajúcej traumy, dospel odvolací súd rovnako k záveru ako súd prvej inštancie, že nie je osvedčená potreba zasiahnuť do vzťahov neodkladným opatrením ako žiada otec a preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil (§387 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku).
21. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
22. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C .s. p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).