Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7Co-26-2018.pdf
PDF · 91.19 KB
Case nature
Subarea
7Co/26/2018
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej v právnej veci žalobcov: 1. C. M., nar. XX.XX.XXXX bytom S. XXX, 2. V. M., nar. XX.XX.XXXX bytom W. XXXX/X D., 3. Q. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. 82, všetci zastúpení JUDr. Jozef Dudzík & JUDr. Kristína Gerová, Advokátske združenie, so sídlom Škultétyho 1597/7 Topoľčany, proti žalovaným: 1. Q. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX a 2. J. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č.k. 8C/5/2017-57 zo dňa 13. novembra 2017, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o odmietnutí podania p o t v r d z u j e . II. Napadnuté uznesenie vo výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania zrušuje a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením podanie žalobcov vo veci samej ( určenie vlastníckeho práva) doručené Okresnému súdu Topoľčany dňa 24.05.2017, odmietol a žalovaným priznal spoločne a nerozdielne voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 129 ods. 1, 2, 3, 4 CSP a uviedol, že dňa 24.05.2017 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie žalobcov, ktorým sa domáhali „ určenia , že sú podielovými a výlučnými podielovými spoluvlastníkmi tej časti nehnuteľnosti- pozemku v kat. úz. S., zapísanej na Okresnom úrade Topoľčany, katastrálny odbor na LV č. XXX ako parc. č. 110/1 záhrady o výmere 7658m2, ktorá je na geometrickom pláne znaleckého posudku označená ako novovytvorená parcela č....... v podieloch po 1/2 a v ďalšej časti pozemku v podieloch po 1 žalobcovia v1. a 2. rade a žalobca v 3. rade v podiele 1 „. K žalobe pripojili list vlastníctva č. XXX, kópiu z katastrálnej mapy dedičské rozhodnutie po ich právnom predchodcovi V. M. sp. zn. D/8/73, osvedčenie o dedičstve po A. M. sp. zn. 10D/384/2010, výpis z evidencie nehnuteľností č. XXX. 2. Pretože toto podanie nemalo náležitosti riadnej žaloby vzhľadom na neurčitosť v označení sporných nehnuteľností, súd uznesením č.k. 8C/5/2017-38 zo dňa 30.08.2017, vydaným vyšším súdnym úradníkom, vyzval žalobcov na opravu a doplnenie podania - v lehote 15 dní, s tým, aby presne špecifikovali petit a presne označili novovytvorené parcely, ku ktorým sa domáhajú určenia vlastníckeho práva, označili výmeru týchto parciel a hranice tvrdených "novovytvorených parciel", a pripojili dôkazy
- geometrický plán, príp. vytyčovací náčrt, z ktorého bude zrejmá výmera, umiestnenie ako aj hranice "novovytvorených parciel". Ku ktorým sa domáhajú určenia vlastníctva. Uznesenie bolo právnemu zástupcovi žalobcov doručené dňa 04.09.2017. Voči tomuto uzneseniu - výzve podali žalobcovia sťažnosť, o ktorej rozhodol sudca súdu prvej inštancie uznesením č.k. 8C/5/2017-53 zo dňa 25.10.2017 tak, že sťažnosť žalobcov zamietol a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.10.2017. 3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že nakoľko žalobcovia vady podania v zmysle výzvy- uznesenia zo dňa 30.08.2017 neodstránili a ide o také vady (nejasný, neurčitý a nevykonateľný petit žaloby), pre
ktoré nemožno v konaní pokračovať, podľa § 129 ods. 3 CSP podanie žalobcov zo dňa 24.5.2017, ktorým sa domáhali určenia vlastníckeho práva, odmietol. Poukázal na to, že ako už konštatoval vo svojom uznesení č.k. 8C/5/2017-53 zo dňa 25.10.2017, najdôležitejšou obsahovou náležitosťou žaloby je petit. V ňom žalobca uvádza, ako by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť - ako by mal znieť výrok jeho rozsudku. Ním zároveň stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Žalobný petit musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Súd totiž musí celkom presne vedieť o čom má konať a rozhodnúť, nakoľko nemôže stranám priznať iné práva než sú navrhované. Pokiaľ je žalobný petit nesprávny t.j. vymedzenie práv a im zodpovedajúcim povinností v ňom obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné, jeho prevzatie do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok jeho nevykonateľnosť. Pokiaľ má dôjsť k zmene zápisu vecných práv k nehnuteľnostiam zapísaným v katastri nehnuteľností, vyžaduje sa aby nehnuteľnosť, ku ktorej má byť určené vlastnícke právo bola označená tak, aby ju nebolo možné zameniť s inou nehnuteľnosťou; musí teda byť splnená požiadavka jej určitosti a nezameniteľnosti. Zároveň uviedol, že skutkový obsah žaloby musí byť premietnutý do žalobného návrhu a musí s ním byť vo vzájomnom logickom prepojení; pokiaľ teda žalobcovia v obsahu žaloby prezentujú určité tvrdenie k nehnuteľnosti, musí aj žalobný petit obsahovať vymedzenie tej nehnuteľnosti, ku ktorej sa v súdnom konaní domáhajú požadovaného určenia. Pokiaľ tomu tak nie je, možno bez ďalšieho konštatovať zjavný nesúlad medzi obsahom žaloby a žalobným petitom. Zastal názor, že zo žalobcami vymedzeného žalobného petitu nie je možné určiť ako presne, ktorými bodmi a na základe akého geometrického plánu, prípadne vytyčovacieho náčrtu, majú viesť hranice "novovytvorených parciel", ku ktorým sa domáhajú určenia vlastníckeho práva, zároveň nie je možné určiť ani polohu - umiestnenie predmetných parciel, rovnako tak ani výmeru; súdu prvej inštancie tak nebolo zrejmé k akým nehnuteľnostiam vlastne má určovať vlastnícke právo. Súčasne nie je možné z podanej žaloby zistiť ani v akom spoluvlastníkom podiele, resp. výlučnom vlastníctve niektorého zo žalobcov, sa požaduje určiť vlastnícke právo ku každej (a ktorej konkrétne) novovytvorenej parcele. Tieto nedostatky sú podľa názoru súdu takými nedostatkami, ktoré bránia pokračovaniu v tomto civilnom spore, čo má za následok odmietnutie podania.
4. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia a žiadali ho v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b, e, h CSP . Uviedli, že ich vzťahy so žalovanými sú natoľko narušené, že zameranie pozemku bez nariadenia súdom určeného znaleckého dokazovania, je nepredstaviteľné. Podľa nich žiaden zememerač, tobôž súdny znalec, bez príkazu súdu, proti súhlasu vlastníkov, žiadne meranie vykonávať nebude. Tým skôr, že už vopred vedia, že s takýmto znaleckým posudkom by druhá sporová strana nesúhlasila. Ich ako žalobcov by to stálo niekoľko sto eur a znalecký posudok by bol nepoužiteľný, práve pre námietky žalovanej strany. Preto sa podľa žalobcov javí ako jediným možným a spravodlivým riešením vykonať dokazovanie najprv výsluchom účastníkov konania, potom vykonaním autoritatívne nariadeného znaleckého dokazovania, podania znaleckého posudku, prípadne ohliadky na mieste samom a až potom vydania meritórneho rozhodnutia. Tento znalecký úkon nariadený súdom sú ochotní zaplatiť a nevedia čoho sa súd bojí, keď im nedáva ani len šancu preukázať v súdnom konaní ich tvrdenia, ktoré sú obsahom žaloby. Namietali tiež, že súd im svojim postupom upiera ich ústavné právo na ochranu vlastníckeho práva bez toho, aby im dal čo i len minimálnu šancu tieto svoje argumenty v rámci dokazovania prezentovať. Až po vykonaní znaleckého dokazovania bude možné spresniť petit žaloby ako to požaduje súd. Vzhľadom k tomu navrhli napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. 5. Žalovaný v 2. rade sa k odvolaniu písomne vyjadril tak, že podľa neho nie je zrejmé, čoho sa žalobcovia podanou žalobou konkrétne domáhajú, považuje ju za neurčitú, svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázali, a už vôbec v podanej žalobe nekonkretizovali akého vlastníckeho práva, či už podielového alebo výlučného vlastníctva a k akým konkrétnym pozemkom a o akej konkrétnej výmere sa domáhajú. Podanú žalobu posúdil ako špekulatívnu. Preto žiadal odvolanie ako nedôvodné zamietnuť a napadnuté uznesenie ako vecne správne v celom rozsahu potvrdiť. 6. K vyjadreniu žalovaného v 2. rade podali žalobcovia stanovisko, v ktorom uviedli, že z vyjadrenia žalovaného vyplýva panický strach z toho, že by sa skutočne mohlo na pozemku merať a dokazovať, prečo pozemok žalovaných reálne desiatky rokov užívajú žalobcovia. Ak sa v rámci ROEP-u urobili nejaké chyby, potom je právom skutočných vlastníkov pozemku, aby sa tieto chyby odstránili, na čo slúžia určovacie žaloby. 7. Žalovaný v 1.rade k odvolaniu žalobcov sa písomne vyjadril v tom smere, že s vyjadreniami žalovaného v 2.rade súhlasí a nevidí dôvod na to, aby podával opakovane vyjadrenia totožné s jeho tvrdeniami. Odvolanie žalobcov považoval za nedôvodné, v podanom odvolaní žiadnym spôsobom
neuviedli, v čom považujú napadnuté rozhodnutie za vecne nesprávne, len opakovane uvádzajú svoje vyjadrenia už obsiahnuté v podanej žalobe. Napadnuté rozhodnutie preto navrhol ako vecne správne potvrdiť. 8. Žalovaný v 2.rade k vyjadreniu žalobcov uviedol, že žalobcovia v stanovisku uvádzajú ničím nepodložené tvrdenia o tom, že má údajne panický strach z toho, že by sa na pozemkoch mohlo merať, pričom títo mohli merania realizovať a tieto predložiť, nevidel žiadny dôvod, aby takéto merania realizoval súd, mohli si ich vykonať samostatne a na vlastné náklady. K tomu dodal, že merania by k ničomu neviedli, nakoľko žalobcovia nemajú v danom prípade čo zameriavať. Z vyjadrení žalobcov taktiež žiadnym spôsobom nevyplýva to, v čom považujú rozhodnutie súdu za nesprávne.
9. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o odmietnutí podania je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a vo výroku o nároku na náhradu trov konania toto rozhodnutie pre absenciu odôvodnenia zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie ( § 389 ods. 1 písm. b) , § 391 ods. 1 CSP).
10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
11. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Podľa § 123 ods. 1 CSP podanie je úkon určený súdu. Podľa ods. 2, podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.
13. Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
14. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Podľa ods. 2, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Podľa ods. 3, žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
15. V ustanovení § 123 CSP sa zaviedla legálna definícia pojmu podanie a podanie vo veci samej. Za podanie sa považuje akýkoľvek úkon určený súdu. Osobitným druhom podania je podanie vo veci samej (v merite veci), pričom v odseku 2 sú podania vo veci samej uvedené len demonštratívne, za podanie vo veci samej sa teda môže považovať aj iné podanie. Žaloba musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 127 ods. 1 CSP. Čo sa týka označenia dôkazov na preukázanie rozhodujúcich skutočností, strana sporu má v prvom rade povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje a s ktorou súvisí povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Čo sa týka žalobného návrhu, tým sa rozumie tzv. petit, ide o spresnenie všeobecnej náležitosti podania (čo sa podaním sleduje). Zákonodarca zaviedol pojem žalobný návrh, lebo to vyžaduje nadväznosť na novú úpravu rozsudku a opravných prostriedkov. Petit musí byť jasný a zrozumiteľný, inak má podanie vadu spočívajúcu v nezrozumiteľnosti, čo zakladá postup súdu podľa § 129 CSP. Vadu podania vo veci samej je aj neurčitosť podania a za takéto podanie sa považuje podanie, ktoré vzbudzuje pochybnosti o individualizácii veci alebo identifikácii strán sporu. Za neurčité podanie sa považuje aj žaloba obsahujúca nedostatočnú identifikáciu parciel, ktoré sú predmetom sporu, ako to je aj v tejto veci.
16. Podľa § 129 ods. 3 CSP, ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
17. Doplnenie podania upravujú ustanovenia § 128, 129 CSP, ktoré sú čiastočne prevzatými a čiastočne modifikovanými úpravami predtým platného ustanovenia § 43 OSP. Predmetná úprava predstavuje všeobecný režim odstraňovania vád podania. Zvýšená manudukčná povinnosť sa uplatňuje v prípade úpravy podľa § 129 CSP. Ak teda účastník (žalobcovia) podal podanie, ktoré svojím obsahom môže byť návrhom na začatie konania, toto podanie nemalo zákonom predpísané náležitosti alebo bolo neúplné, nesprávne a nezrozumiteľné, strana bola uznesením súdu vyzvaná na odstránenie týchto nedostatkov s poučením o následkoch neodstránenia týchto vád a ak neodstránením týchto vád nie je možné pokračovať ďalej v konaní, vydá súd uznesenie o odmietnutí podania tak, ako v predmetnom prípade.
18. Odvolací súd konštatuje, že ak podávateľ v stanovenej lehote podanie neopraví alebo nedoplní, je potrebné skúmať, či je alebo nie je možné pre uvedený nedostatok pokračovať v konaní. Ak podanie nebolo ani na výzvu súdu opravené alebo doplnené, ale ide o takú vadu konania, ktorá nebráni riadnemu pokračovaniu konania vo veci, je súd povinný vo veci ďalej konať a rozhodnúť. Ak však ide o taký nedostatok, pre ktorý nie je možno v konaní pokračovať a podanie vo veci samej nie je ani napriek výzve súdu opravené alebo doplnené v stanovenej lehote, súd podanie odmietne. Súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí vysporiada nielen s tým, prečo je podanie neúplné, neurčité a nezrozumiteľné a prečo pre tieto nedostatky nie je možné pokračovať v konaní, ale zároveň sa vysporiadal aj s otázkou, prečo nedostatky podania neboli odstránené. Právoplatnosťou uznesenia o odmietnutí podania obsahujúceho návrh na začatie konania sa konanie končí. Odmietnutie podania však nevytvára prekážku veci právoplatne rozhodnutej, pretože môže podávateľ podať návrh opätovne.
19. Odvolací súd zastal názor, že podanie žalobcov , ktorým sa domáhajú určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bolo, tak ako to konštatoval súd prvej inštancie , neurčité v špecifikácií nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu a ide o taký nedostatok podania pre ktorý nie je možné v konaní pokračovať a napriek výzve súdu ho žalobcovia nedoplnili. Dôvod, prečo vytknutú vadu žalobcovia neodstránili, odvolací súd neposúdil ako dôvodnú. Žalobcovia tvrdili, že žiaden zememerač (geodet) nemôže bez príkazu súdu vstúpiť proti súhlasu vlastníkov na pozemok a vykonať meranie a preto nepredložili geometrický plán , ktorým by špecifikovali sporné nehnuteľnosti. Odvolací súd k tomu dodáva, že každý geodet, ktorý je zapísaný v Centrálnom registri geodetov oprávnených na vstup do štátnej dokumentácie a oprávnených na vstup a vjazd na cudzie nehnuteľnosti a ktorý sa preukáže príslušným preukazom oprávňujúcim vstúpiť na cudzí pozemok na čas nevyhnutný k vykonaniu práce, je oprávnený vykonať meranie a osoby zapísané ako vlastníci pozemku musia takéto meranie strpieť. Žalobcom nič nebránilo dať si vyhotoviť geometrický plán , prípadne vytyčovací náčrt , z ktorého by bolo zrejmé, k akým pozemkom žiadajú určiť vlastnícke právo a podľa toho špecifikovať petit žaloby. Civilný sporový poriadok v ust. § 209 dáva stranám sporu možnosť dať si vypracovať súkromný znalecký posudok bez toho, aby ho nariadil súd a ten ho môže v súdnom konaní použiť ako znalecký posudok vypracovaný súdom ustanoveným znalcom. V danej veci nemožno hovotiť ani o „ informačnom deficite“ na strane žalobcov, ktorý by im bránil podať bezvadnú žalobu( s náležitosťami podľa § 127 ods. 1 v spojení s § 132 CSP), pretože žalobcovia majú povinnosť špecifikovať žalobný petit a túto povinnosť si mohli splniť doložením geometrického plánu (súkromného znaleckého posudku ). Potom v odvolaní uvedené dôvody, pre ktoré žalobcovia vady podania neodstránili, sú neopodstatnené.
20. Nakoľko podanie žalobcov nespĺňa náležitosti žaloby na začatie konania, pričom ide o taký nedostatok, pre ktorý nemožno v konaní pokračovať, rozhodnutie súdu prvej inštancie o odmietnutí podania žalobcov je v súlade s ust. § 129 ods. 3 CSP a preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v tejto časti ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
21. Odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o nároku na náhradu trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec v tejto časti vrátil súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie z dôvodu, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania vôbec neodôvodnil , ani necitoval príslušné ustanovenia, ktoré pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikoval, preto je takéto rozhodnutie nepreskúmateľné a aj v prípade, že by bolo vecne správne, musel ho odvolací súd zrušiť a vrátiť súdu na nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne rozhodne o nároku na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania a svoje rozhodnutie náležite odôvodní ( § 363 ods. 1,3 CSP).
22. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerov hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).