Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Co-373-2017.pdf
PDF · 114.87 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/373/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu: E. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., ul. J. Š. R. č. XXXX/X, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Bratislava, ul. Pribinova č. 25, IČO: 35 792 752, zastúpený splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková s. r. o., so sídlom Bratislava, ul. Kubániho č. 16, IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 15C/489/2015-227 zo dňa 31. mája 2017, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Martin rozsudkom č. k. 15C/489/2015-227 zo dňa 31.05. 2017 určil, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8500081739 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je bezúročná a bez poplatkov (výrok I.). Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 21,01 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.). Žalobca nemá právo na náhradu trov konania (výrok III.) a žalovaný spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, je povinná zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok za žalobu podanú žalobcom na súde dňa 19.11.2015 v sume 16,50 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Predmetom konania bol nárok žalobcu na určenie, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8500081739 (ďalej len „zmluva o revolvingovom úvere“) je bezúročná a bez poplatkov a vrátenie preplatku vo výške 450 eur. Podaním doručeným súdu dňa 25.11.2016 žalobca podal ďalší návrh na zmenu žaloby, o ktorej súd rozhodoval uznesením č. k. 15C/489/2015-200 a konanie o návrhu na rozšírenie žaloby v časti týkajúcej sa vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 45 eur zastavil a zároveň pripustil zmenu žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 21,01 eur. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka. Na jednej strane vystupovala fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolenia alebo zamestnania (žalobca). Na strane druhej bola právnická osoba - dodávateľ, ktorý pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, čo je zrejmé z výpisu z obchodného registra tejto obchodnej spoločnosti, keďže predmetom činnosti tohto subjektu je okrem iného aj poskytovanie úverov a pôžičiek z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom (žalovaný). Záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi stranami na základe zmluvy uzavretej dňa 29.09.2014 vyhodnotil súd ako vzťah občianskoprávny, založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorá sa spravuje príslušnými ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákona
o spotrebiteľských úveroch“). Aj keď predmetná zmluva je zmluvou, ktorá sa radí medzi absolútne obchody a posudzuje sa podľa Obchodného zákonníka, je zároveň zmluvou spotrebiteľskou. Normy obchodného práva sú preto použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov podľa Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov, ktoré ustanovenia majú prednosť pred aplikáciou Obchodného zákonníka, príp. keď sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Súd po preskúmaní veci zistil, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje všetky náležitosti, ktoré v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch obsahovať musí, a to údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/) a údaj o výške, počte a termínoch splátky istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k/). K údajom o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti úveru súd uviedol, že súčasťou uzavretej zmluvy je len údaj o počte splátok úveru, nie však údaj o termíne začiatku splácania úveru a údaj o konečnej splatnosti úveru, údaj o dátume splatnosti prvej splátky úveru a dátume splatnosti poslednej splátky úveru je súčasťou Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 29.09.2014, ktoré však nie je dvojstranným právnym úkonom žalobcu a žalovaného, nakoľko tento je podpísaný len žalovaným. Ohľadom absencie údajov o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov súd konštatoval, že zmluva síce obsahuje údaj o výške splátky a ich počte, avšak neobsahuje údaj o tom, akým spôsobom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nezaplateným zostatkom. Rozpis mesačnej splátky úveru na istinu a úroky je súčasťou Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 29.09.2014 a termíny splátok sú súčasťou Splátkového kalendára zo dňa 29.09.2014, ktoré ako už bolo vyššie spomenuté sú jednostrannými právnymi úkonmi žalovaného, z ktorých súd nemôže vychádzať pri posudzovaní splnenia obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré musia byť v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch súčasťou samotnej zmluvy. Vzhľadom na uvedené súd poskytnutý úver považoval v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ za bezúročný a bez poplatkov. V tejto súvislosti súd doplnil, že vzhľadom na to, že zmluvný vzťah bol kreovaný medzi spotrebiteľom a dodávateľom, zmluvné ustanovenia mali byť formulované presne, určito a zrozumiteľne, vylučujúc možnosť viacerých výkladov alebo alternatív, ktoré by mohli spôsobiť neisté postavenie spotrebiteľa. K naliehavému právnemu záujmu súd konštatoval, že túto otázku v súčasnosti upravuje § 137 ods. c/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“ odlišne ako tomu bolo za účinnosti O. s. p. Žalobca sa domáhal, aby súd vo výroku určil bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Podľa súdu žalobca má naliehavý právny záujem na takomto určení, pretože potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov, jeho postavenie sa stane istejším, nebude vystavený sankciám vyplývajúcim zo zmluvy uzatvorenej so žalovaným. Súd preto vo výroku rozsudku určil, že zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je bezúročná a bez poplatkov. Nakoľko sa podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch považujú úvery za bezúročné a bez poplatkové, žalobca sčasti plnil žalovanému bez právneho dôvodu, čím došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, a to v rozsahu sumy zaplatenej žalovanému nad rámec poskytnutej istiny úveru. Z podkladov predložených žalobcom súd zistil, že žalobca žalovanému, na základe zmluvy o revolvingovom úvere uhradil celkom 426,01 eur. Žalobcovi tak zo zmluvy patrí suma rozdielu medzi poskytnutým úverom vo výške 405 eur a sumou zaplatenou žalovanému celkom vo výške 21,01 eur. Žalobca má tak nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia, ktoré takýmto spôsobom získal žalovaný plnením bez právneho dôvodu, a ktoré zodpovedá sume 21,01 eur. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech by vznikol nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovania práva v plnej výške, tento si však nárok na náhradu trov konania výslovne neuplatnil na pojednávaní konanom dňa 31.05.2017. Súd mu preto právo na náhradu trov konania nepriznal. Žalobe žalobcu bolo súdom vyhovené v rozsahu výroku na peňažné plnenie. Žalobca bol v konaní od súdnych poplatkov v celom rozsahu osobne oslobodený, pričom žalovaný od súdnych poplatkov oslobodený nebol. Súd musel preto v zmysle § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. zaviazať na zaplatenie súdneho poplatku spojeného s podaním žaloby na súde žalovaného, a to vo výške 16,50 eur (položka 1 písm. a/, b/ Sadzobníka súdnych poplatkov).
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu. V súvislosti so záverom súdu, že uzavretá zmluva neobsahuje „dobu trvania zmluvy“ uviedol, že zmluva obsahuje v čl. 9 svojich zmluvných dojednaní údaj o tom, že je uzavretá na dobu neurčitú. Neobstojí ani záver o nedostatku náležitosti ohľadne uvedenia konečnej splatnosti úveru. V prvom rade zákonný pojem „termín (rozumie sa ním vymedzenie času, v ktorom treba splniť niečo, lehota) konečnej splatnosti“ nie je požiadavkou na uvedenie presného dátumu (rozumie sa ním časový údaj o dni, mesiaci a roku), pretože v takom prípade by zákonodarca použil spojenie „dátum“. Obdobne je možné poukázať aj
na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, kedy samotný súdny dvor uvádza, že ohľadne splatnosti splátok nie je potrebné, aby zmluva uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Podľa žalovaného zmluva o revolvingovom úvere obsahuje určenie „termínu konečnej splatnosti“ viacerými spôsobmi, a to - určením podľa dátumu splatnosti splátok jednotlivých mesiacov a počtu mesačných splátok, - spôsobom vyplývajúcim z čl. 4 ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v Oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti úveru. Závery súdu neobstoja aj preto, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil povahu oznámenia o schválení úveru dlžníkovi. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje nielen potvrdenie akceptácie predloženého návrhu na uzavretie zmluvy (v podobe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru), ale je súčasťou zmluvy ako takej. V zmysle ust. čl. 7 ods. 7.7 zmluvných dojednaní predstavuje toto oznámenie neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Podľa vôle zmluvných strán teda dané oznámenie tvorí súčasť zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. K takémuto záveru dospel aj Krajský súd v Prešove v rozsudku č. k. 13Co/111/2014-166. Žalovaný preto tvrdil, že termín konečnej splatnosti úveru je vymedzený dňom splatnosti poslednej splátky. Tiež uviedol, že v Oznámení o schválení úveru dlžníkovi sa uvádza aj údaj o RPMN. Ďalej súd uviedol, že uvedené zmluvy neobsahujú ani náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch, lebo neobsahuje údaj o tom, akým spôsobom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom. Podľa relevantnej právnej úpravy prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia uvádza len vtedy, ak sa splátkami splácajú zostatky (poznámka istiny) s rôznymi úrokovými sadzbami. To prípad zmluvy o revolvingovom úvere nie je a z rozsudku ani nie je zrejmé, prečo by uvedené poradie malo byť súčasťou zmluvy. Pokiaľ ide o rozpisovanie mesačnej splátky je nesporné, že takúto povinnosť on nikdy nemal. Potvrdzuje to aj rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, podľa ktorého čl. 10 ods. 2 písm. h/ a i/ Smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Žalovaný okrem toho namietal aj to, že na určovacom výroku - ktorý je predbežnou otázkou a rozhodnutím o nej vo vzťahu k výroku II. nebol daný ani naliehavý právny záujem. Na základe uvedených skutočností žalovaný tvrdil, že súd dospel k nesprávnym záverom o dôvodoch, pre ktoré posúdil vznik a existenciu bezdôvodného obohatenia a teda vo veci nesprávne rozhodol pre nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a žalobu zamietol, alebo aby vrátil celú vec na ďalšie konanie súdu prvej inštancie.
3. Žalobca v písomnom vyjadrení popieral vyjadrenie žalovaného v odvolaní. Poukázal na to, že rozlíšenie mesačnej splátky na istinu, úroky a poplatky sa nachádza v Oznámení veriteľa o schválenom revolvingovom úvere/zmluva o revolvingovom úvere č. 8500081739, ktoré však nemá písomnú formu. Jedná sa o jednostranne podpísaný dokument zo strany veriteľa ako žalovaného. Ak sa má považoval za súčasť zmluvy alebo zmluvu, tak toto oznámenie musí mať písomnú formu
- musí byť obojstranne podpísané. Zákon si vyžaduje písomnú formu spotrebiteľskej zmluvy. Ďalej žalobca uviedol, že predmetný spotrebiteľský, revolvingový úver nie je revolvingový úver. Jedná sa o bežný spotrebiteľský úver s výškou úveru 450 eur podľa zmluvy. Na účet dostal len 405 eur. O žiadny revolving sa v predmetnej veci nejedná. V čase podpisovania zmluvy podpisoval aj dokument, že nie revolving. Termín konečnej splatnosti možno zistiť podľa splátkového kalendára, ktorý je tiež podľa žalovaného súčasť zmluvy. Splátkový kalendár nemá písomnú formu - nie je obojstranne podpísaný. Podľa žalobcu v predmetnej zmluve nie je uvedená skutočná výška celkovej sumy na zaplatenie. V súvislosti s odplatou za poskytnutú službu - odklad splátok, ktorá nie je započítaná v celkovej sume na zaplatenia. Preto aj RPMN je v skutočnosti oveľa vyššia ako je uvedené v predmetnej zmluve. Napokon žalobca uviedol, že čo sa týka naliehavého právneho záujmu, tak tento vychádza zo samotného vydania bezdôvodného obohatenia. Dal tiež do pozornosti rozhodnutia krajských súdov ako i okresných súdov ako i tých v ktorých sa súdy nestotožnili s rozsudkom Súdneho dvora C-42/15. Tiež poukázal na rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 5C/488/2015 zo dňa 22.02.2017, a to na obdobnú vec týkajúcu sa jeho osoby, v ktorej žalovaný nepodal opravný prostriedok. Navrhol preto rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny v celom rozsahu.
4. Žalovaný v písomnej reakcii na vyjadrenie žalobcu (replike) mal za to, že žalobca vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne ďalšie k meritu veci relevantné okolnosti, ktorými by odôvodnil oprávnenosť ním uplatňovaného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Popieral tvrdenia žalobcu o povahe Oznámenia veriteľa o schválení úveru a Splátkového kalendára. Neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere sú podľa bodu 13. zmluvného formulára, označeného ako: „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere aj Zmluvné dojednania nachádzajúce sa rubovej strane tej istej listiny, na ktorej je Žiadosť/Zmluva. Ide pritom o zmluvné ustanovenie, ktorého obsah na znak súhlasu žalobca ako dlžník verifikoval svojim podpisom. Je teda nesporné, že uvedené ustanovenie sa nachádza na podpísanej listine. Zároveň obsah zmluvy tvoria aj prílohy, ktoré sú taktiež v zmysle čl. 7 ods. 7.1 Zmluvných dojednaní neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Medzi tieto prílohy patrí aj Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi (písm. g/ Príloha 7). V zmysle uvedeného teda Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje podľa vôle zmluvných strán neoddeliteľnú súčasť zmluvy uzavretej medzi stranami sporu, a to aj vzhľadom na to, že nie je podpísané žalobcom ako dlžníkom. Jednak z ustanovení o uzatváraní zmlúv podľa § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka a jednak z osobitnej právnej úpravy upravujúcej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch výslovne nevyplýva požiadavka, aby všetky zmluvné dokumenty obsahujúce povinné náležitosti úverovej zmluvy osobitne podpisovali. Podľa žalovaného zmluva údaj o termíne konečnej splatnosti úveru obsahuje, nakoľko tento termín je vymedzený dňom splatnosti poslednej splátky (čl. 4 ods. 4.5 zmluvných dojednaní). Zmluva obsahuje v bode 6. Žiadosti/Zmluvy zákonom vyžadované náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch, a to výšku splátky, termín splatnosti splátky a počet splátok. Žalovaný sa nestotožňoval s tvrdením žalobcu o interpretácii rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci sp. zn. C-42/15 o záväznosti Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES pre konajúci súd v prejednávanom spore ohľadne žalobcom namietanej absencie obsahových náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Žiadny zákon platný a účinný v SR a rovnako ani žiaden predpis unijného práva (t.j. najmä smernica 2008/48 ES) neurčuje rozdelenie splátky v zmluve. Spotrebiteľ má právo vyžiadať si amortizačnú tabuľku v zmysle § 9 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, čo zodpovedá jeho právu vyplývajúcemu z čl. 10 ods. 2 písm. i/ smernice. Ani konštrukcia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch nie je založená na tom, že sa upravuje právo spotrebiteľa na rozpis splátky priamo v zmluve. Žalovaný popieral tvrdenie žalobcu, že v zmluve nie je uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nakoľko on do nej nezahrnul odplatu dohody o poskytovaní služieb. V tejto súvislosti popieral rovnako aj tvrdenie žalobcu o chybne uvedenom údaji o RPMN v zmluve. Rovnako aj ohľadne neprijateľnosti odplaty dohody o poskytovaní služieb. Žalovaný napádal námietku žalobcu, že plnenie z dohody o poskytovaní služieb nie je skutočne žalobcovi ako spotrebiteľovi dodané, pričom sám žalobca o takéto „služby“ údajne nežiadal.
5. Žalobca vo vyjadrení (duplike) poukázal na rozhodovaciu prax súdov v neprospech žalovaného. Uviedol, že Oznámenie veriteľa o schválení úveru je jednostranne podpísaný dokument zo strany žalovaného. Ak sa má Oznámenie veriteľa považovať za súčasť zmluvy alebo zmluvu pochopiteľne musí byť obojstranne podpísané veriteľom a spotrebiteľom. Žalobca dal do pozornosti, že v predmetnej zmluve nie je uvedená ani skutočná celková suma na zaplatenie (istina + úrok + doplnková služba). Suma za doplnkovú službu nie je započítaná v RPMN. Na predmetnú zmluvu nie je aplikovateľný rozsudok Súdneho dvora C-42/15. Žalobca zároveň poukázal na dôvody uvádzané v označených rozhodnutiach krajských súdov.
6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil.
7. V preskúmavanej veci okresný súd rozsudkom určil, že zmluva o revolvingovom úvere č. 850081739 zo dňa 29.09.2014 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je bezúročná a bez poplatkov.
8. V tejto súvislosti žalovaný v odvolaní namietal, že na určovacom výroku, ktorý je predbežnou otázkou a rozhodnutím o nej vo vzťahu k výroku II. t.j. ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 21,01 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, nebol daný ani naliehavý právny záujem.
9. Podľa ust. § 137 písm. d/ C. s. p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Od 01.01.2018 nadobudol účinnosť článok XII bod 39 zákona č. 279/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení oznámenia o oprave chyby č. 299/2017 Z. z. V tomto článku sa zákon o spotrebiteľských úveroch dopĺňa v § 11 o nový odsek 4, ktorý znie: Spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. 18ba/“. Poznámka pod čiarou k odkazu 18ba znie: § 137 ods. c/ a d/ Civilného sporového poriadku. Dôvodová správa k tejto zmene uvádza, že s ohľadom na zavedenie obsahu žaloby podľa Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého sa medzi iným rozhoduje o určení právnej skutočnosti, ak tak vyplýva z osobitného predpisu, sa zavádza novým ustanovením možnosť spotrebiteľa podať žiadosť o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom na uvedené je podľa odvolacieho súdu žaloba o určenie, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov prípustná s poukazom na ust. § 137 písm. d/ C. s. p.
10. Pre spotrebiteľský úver sa v zákone o spotrebiteľských úveroch z hľadiska formálnych náležitostí vyžaduje písomná forma zmluvy a obsahové náležitosti zmluvy sú vymedzené v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Ustanovenie § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských prípadoch vymedzuje prípady, kedy sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. ide vlastne o špeciálnu právnu úpravu absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Tým, že zákon nedodržanie iba niektorých obsahových náležitostí zmluvy, ako aj písomnej formy postihuje neplatnosťou, robí z týchto náležitostí nevyhnutnými podstatnými obsahovými náležitosťami zmluvy. Predpísaná písomná forma musí byť zachovaná vo vzťahu k esenciálnym, teda k podstatným obsahovým náležitostiam zmluvy. Pokiaľ zmluva uzatvorená medzi účastníkmi niektorú z náležitostí vymenovaných v § 11 ods. 1 zákon o spotrebiteľských úveroch neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma a poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
11. Napadnutým rozsudkom súd tiež vyhovel žalobe žalobcu o zaplatenie sumy 21,01 eur vzhľadom na to, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahovala údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/) a údaj o výške, počte a termínoch splátky istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k/) v dôsledku čoho je dotknutý úver bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Táto skutočnosť mala za následok vznik bezdôvodného obohatenia (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka) na strane žalovaného, ktorú žalobca zaplatil nad rámec istiny úveru (426,01 eur - 405 eur).
12. Odvolací súd neprihliadol na námietku žalovaného v odvolaní ohľadom údajov o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Uvádza, že pod ust. § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch je upravená náležitosť „doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Účelom tohto ustanovenia je zabezpečiť, aby bol spotrebiteľ jasne a bez pochybností a ďalších výpočtov informovaný, kedy nastane konečná splatnosť úveru, teda dokedy bude splácať úver. Takýto údaj v zmluve uvedený nie je. Údaj v schválenom revolvingovom úvere počtom 36 splátok uvedené nevyjadruje. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu uvádza, že hlavný význam ustanovenia § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spočíva v tom, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný, v akých termínoch, v akej výške, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti zo zmluvy. Vyžaduje sa teda presná špecifikácia termínov splatnosti jednotlivých splátok a konečnej splatnosti celého úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov. Čo sa týka konečnej splatnosti úveru, odvolací súd konštatuje, že táto musí byť uvedená v zmluve spôsobom umožňujúcim spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátum trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti. Zákonodarca vyžadovaním uvedených náležitostí kladie dôraz na ochranu spotrebiteľa, ktorému musí byť zo znenia zmluvy zrejmé, kedy presne nastane posledný deň splatnosti úveru, aká dlhá bude doba trvania zmluvy. Vyplýva to aj z jazykového výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Predmetné ustanovenia jednoznačne pojednáva o konečnej splatnosti úveru, teda o jednom konkrétnom termíne. Termín konečnej splatnosti má byť zásadne vyjadrený ako deň, mesiac, rok a podobne, nie je možné ho nahradiť ani výpočtom podľa počtu splátok. Podľa odvolacieho súdu pokiaľ sa zmluvné strany dohodnú na tom, že pre daný zmluvný vzťah sa budú aplikovať dojednania obsiahnuté vo VOP (alebo Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti Profi Credit Slovakia, s.r.o.) tieto sa nemôžu bez ich podpísania zmluvnými stranami stať
súčasťou zmluvy a preto pre dodržanie podmienky písomnej formy zmluve je treba, aby takéto VOP boli účastníkmi zmluvného vzťahu aj podpísané. V prejednávanej veci zmluvné dojednania zmluvnými stranami osobitne neboli podpísané a preto sa nestali súčasťou zmluvy.
13. Naviac aj údaj o celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť (§ 9 ods. 2 písm. j/ zákona o spotrebiteľských úveroch) nepovažoval odvolací súd za správny. Pri splátke spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb 26,18 eur a dobe splácania 36 mesiacov, by mali predstavovať sumu 942,18 eur a nie sumu 619,92 eur ako údaj uvedený v schválenom revolvingovom úvere. V oznámení veriteľa je zasa naopak uvedený ako údaj 619,92 eur a odplata za poskytnutie služby v zmysle Dohody o poskytnutí služieb suma 367,56 eur.
14. Žalovaný ďalej v odvolaní tvrdil, že pokiaľ ide o rozpisovanie mesačnej splátky, je nesporné, že takúto povinnosť on nikdy nemal. Potvrdzuje to aj rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15. Vyriešenie tejto odvolacej námietky už nie je zásadné pre rozhodnutie veci, pretože absencia predchádzajúcich vyššie uvedených podstatných náležitostí zmluvy robí spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Napriek uvedenému odvolací súd odkazuje na uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018.
15. Napokon k námietkam uvedeným odvolateľom v podanom odvolaní je potrebné uviesť, že bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru prvoinštančný súd vyvodil i z nedostatkov kontraktačného procesu pri uzatváraní úverovej zmluvy s tým, že predmetná úverová zmluva neobsahovala všetky zákonom požadované náležitosti, keď podstatné náležitosti zmluvy boli doplnené následne, v podobe Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi ako jednostranného právneho úkonu.
16. V súvislosti s namietaním povahy Oznámenia o schválení úveru z 29.09.2014 dlžníkovi odvolací súd sa stotožňuje s posúdením súdu, že toto nie je dvojstranným právnym úkonom žalobcu a žalovaného, nakoľko tento je podpísaný len žalovaným. Naviac dodáva, že žalovaný nepreukázal, že takýto jeho návrh stelesnený práve v citovanom „Oznámení“ vôbec žalobkyni doručil, nie to ešte, že žalobca s ním písomne vyjadril svoj bezvýhradný súhlas.
17. Uvedená zmluva tak s ohľadom na absenciu údaja o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru ako i celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť nezodpovedá daným kritériám a odvolací súd v zhode s prvoinštančným súdom konštatuje, že uvedené podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere absentujú, čo má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.
18. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil vrátane výroku o trovách konania.
19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalobca, a to v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).
20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.).