Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8CoP-275-2017.pdf
PDF · 121.13 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/275/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľa JUDr. A. O., rod. P. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v U. J. A. G. č. XXXX/XX a manželky navrhovateľa JUDr. O. O. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v U. na B. ulici č. XX v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností manželov k maloletým deťom A. O. nar. XX.X.XXXX a X. O. nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach o odvolaní navrhovateľa a manželky navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 7P 217/2015-691 zo 6.2.2017 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok v napadnutých výrokoch o výživnom, úprave styku a náhrade trov konania štátu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 9.2.2017 č.k. 7P 217/2015-691 manželstvo navrhovateľa JUDr. A. O. nar. XX.XX.XXXX a manželky navrhovateľa G.. O. O. rod. P. nar. XX.X.XXXX uzavreté dňa 31.7.1999 na Matričnom úrade Košice I zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Košice I vo zväzku XXX ročník XX na strane XX pod poradovým číslom XXX rozviedol. Na čas po rozvode maloleté deti A. O. nar. XX.X.XXXX a X. O. nar. XX.X.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená a povinná zabezpečovať ich starostlivosť, zastupovať ich a spravovať ich majetok. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletých detí tak, že na maloletého A. 450 Eur mesačne a na maloletú X. 350 Eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva vždy do 15-teho dňa vopred toho ktorého mesiaca matke maloletých detí. Na čas po rozvode upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že otec bude mať možnosť sa s maloletými deťmi stýkať každý nepárny týždeň v sobotu od 13:00 hod., kedy maloleté deti od matky prevezme pred jej bytom do 17:00 hod., kedy maloleté deti matke na tom istom mieste odovzdá. Matka bude povinná maloleté deti na styk s otcom pripraviť a odovzdať a prevziať ich od otca v stanovený čas na stanovenom mieste. Účastníkov konania konajúci súd zaviazal nahradiť trovy znaleckého dokazovania v sume 487, 68 Eur rovnakým dielom, každého z nich po 243,84 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet súdu. Manžela - navrhovateľa - zaviazal uhradiť trovy znaleckého dokazovania z odboru ekonómie a manažmentu odvetvia účtovníctvo a daňovníctvo súdnou znalkyňou Ing. N. L. sume 438,60 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Proti výroku, ktorým súd určil výživné otca na maloletého A. 450 Eur a na maloletú X. 350 Eur mesačne, proti výroku, ktorým konajúci súd upravil styk otca s maloletými deťmi a proti výroku, ktorým súd zaviazal účastníkov uhradiť náklady znaleckého dokazovania z odboru psychológie, podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých detí (manželka navrhovateľa), podľa ust. § 355 a nasl. CSP, z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ g/ a h/ CSP ustanovenia § 62 ods. 1 CMP. Žiadala, aby odvolací súd v súlade s ust. § 388 CSP rozsudok v napadnutých výrokoch zmenil, určil výživné
pre maloleté deti tak, že na maloletého A. 550 Eur mesačne a na maloletú X. 450 Eur mesačne od právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva, určil dlžné výživné na maloleté deti za obdobie od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva do dňa rozhodnutia odvolacieho súdu, upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že otec bude oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi s výnimkou sviatkov a prázdnin, polročných, jarných, veľkonočných, jesenných a vianočných každý nepárny víkend v sobotu od 13:00 hod., kedy maloleté deti prevezme od matky pred jej bytom do 17:00 hod., kedy maloleté deti matke na tom istom mieste odovzdá a zaviaže otca maloletých detí uhradiť náklady znaleckého dokazovania z odboru psychológie v plnej sume 487,68 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet súdu prvej inštancie. Uviedla, že s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie týkajúcim sa dôvodov rozvodu manželstva sa stotožňuje v celom rozsahu. Vytkla konajúcemu súdu, že pri určení výšky výživného dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, keď pri svojom rozhodovaní nepoužil správny právny predpis, resp. použitý právny predpis nesprávne aplikoval. Vyslovila presvedčenie, že výživné určené na maloleté deti nezohľadňuje potreby detí a už vôbec nie princíp úmernosti životnej úrovne otca, pričom ona so svojimi príjmami nedokáže pokryť všetky aktuálne mesačné potreby detí. Pokiaľ by súd dospel k inému záveru, jeho zistenia nie sú správne. Zdôraznila, že potom, ako otec opustil spoločnú domácnosť, odmietol platiť výdavky na bývanie a splácanie hypotekárneho úveru. Celú ťarchu týchto výdavkov preniesol výlučne na matku. V dome majú deti svoje obľúbené detské izbičky, pri dome kúsok zelene, v bezprostrednom okolí skvelých kamarátov. V záujme udržať deťom ich zostávajúce istoty a životný štandard predčasne ukončila rodičovskú dovolenku a nastúpila do práce. Zdôraznila, že už viac ako dva roky uhrádza sama náklady na bývanie vrátane splátok úveru. Rozdiel medzi reálnou hodnotou domu a výškou doposiaľ nesplateného úveru ku dňu 31.12.2016 predstavoval sumu 206 300 Eur. Preto ani predaj domu a kúpa primeraného bytu by jej finančne záväzky týkajúce sa bývania neriešili. V súvislosti s určeným výživným poukázala aj na zdravotný stav maloletých detí, predovšetkým maloletého A., ktorý trpí opakovanými bronchitídami, opakovanými nasofaryngitídami a gastroezefágovou refluxnou chorobou, na základe čoho ošetrujúci lekári odporučili dodržať zásady zdravej životosprávy, pokračovať v cvičení a dieťa otužovať. Jeho zdravotný stav si vyžaduje zvýšenú starostlivosť, zvýšené náklady na liečbu a detskou lekárkou doporučené kúpeľné liečebné pobyty, ako i pravidelný pobyt pri mori. Obidve maloleté deti od útleho detského veku boli vedené k športovým aktivitám, ktoré pretrvávajú dodnes a ktoré sú čím ďalej tým viac spojené so zvýšenými finančnými nákladmi. Aj tieto pokrýva väčšinou matka. Uviedla, že všetky uvedené náklady s maloletými deťmi sú dôvodné a predstavujú reálne mesačne na maloletého A. 1.500 Eur a na maloletú X. 1.300 Eur. Ďalšie náklady má v súvislosti so školným na maloletého A. mesačne vo výške 120 Eur počnúc dňom 30.1.2017, kedy bol preradený na súkromnú Základnú školu H. X v U. pre vzťahové problémy v triede a šikanu, ktorej sa na ňom dopúšťali niektorí spolužiaci. Tento výdavok podľa presvedčenia matky konajúci súd nezohľadnil. Zdôraznila, že starostlivosť o deti zabezpečuje výlučne ona ako matka, a to aj v čase, kedy sú deti choré. Osobne pomáha synovi s prípravou do školy, varí deťom, perie, žehlí, upratuje, nakupuje, odprevádza ich do školy, škôlky a na voľnočasové aktivity, chodí s nimi na výlety a pod.. Deti vychováva výlučne sama. V tejto súvislosti zdôraznila, že súd podľa jej názoru nezohľadnil jej osobnú starostlivosť o deti ako obligatórne zákonné hľadisko kladené na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Preto jej vyživovacia povinnosť voči deťom by mala byť aspoň z časti vyvážená osobnou starostlivosťou a vzhľadom na mieru starostlivosti a výšku predpokladaného príjmu otca mal súd zohľadniť vyváženie aspoň v polovici výdavkov na deti, keď už nie takmer v celom rozsahu. Súdom určené výživné nepokryje ani tretinu nákladov na uspokojovanie potrieb detí a tak ostáva väčšina finančných požiadaviek popri osobnej starostlivosti o deti iba na matke. V súvislosti s určením výživným matka opakovane poukázala na spôsob života otca maloletých detí, ktorý nepochybne žije luxusným spôsobom života. Tento luxus spočíva tak v kompletnom bývaní otca, vlastní luxusné auto, absolvuje exotické dovolenky, nákladné víkendové pobyty, má nákladné športové aktivity a tento výrazný nepomer spôsobu života otca a maloletých detí považuje za ďalší dôvod na určenie vyššieho výživného.
3. Matka maloletých detí podala odvolanie aj proti výroku o úprave styku, o ktorom v konečnom dôsledku navrhla rozhodnúť tak, ako to bolo upravené súdom prvej inštancie a proti výroku o povinnosti nahradiť polovicu trov znaleckého dokazovania za znalecký posudok z odboru psychológie vypracovaný znalkyňou PhDr. X. E. v celkovej výške 487,68 s tým, že táto suma bola rozdelená rovnakým dielom medzi rodičov. Vyslovila názor, že v danom prípade má vychádzať konajúci súd z ust. § 55 CSP, kedy k náhrade nákladov treba zaviazať výlučne navrhovateľa, a to napriek tomu, že aj ona bola iniciátorkou na vypracovanie znaleckého posudku, a to predovšetkým z dôvodu potreby zistenia aktuálneho vzťahu detí s otcom a tomu zodpovedajúcemu posúdeniu rozsahu styku. Návrh na vypracovanie znaleckého posudku žiadala práve na základe vyjadrení otca, že sa nechce stýkať s deťmi, resp. žiadal styk zakázať.
Ona ako matka aj po odchode otca zo spoločnej domácnosti mala záujem na tom, aby medzi otcom a deťmi sa naďalej udržiaval určitý citový vzťah. V tomto smere žiadala o radu aj detského psychológa, v ambulancii ktorého bol sledovaný maloletý A.. Z dôvodu, že napriek jej úsiliu otec nerešpektoval potreby maloletého syna a rady detského psychológa, keď spočiatku nekompromisne podmieňoval styk s deťmi v prítomnosti jeho partnerky a neskôr už záujem o maloleté deti neprejavoval a nekontaktoval sa s nimi. Poukázala aj na záver súdnej znalkyne týkajúci sa maloletej X., kde uviedla, že pre maloletú X. je otec cudzím človekom. Z uvedených dôvodov a za danej situácie sa preukázalo, že nariadené znalecké dokazovanie a samotné závery znalca boli významné pre určenie rozsahu styku otca s maloletými deťmi.
4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec (navrhovateľ), a to proti výroku v bode tri, ktorým zaviazal otca prispievať na výživu maloletého A. 450 Eur mesačne a maloletú X. 350 Eur mesačne od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, proti výroku, ktorým upravil styk otca s maloletými deťmi, proti výroku, ktorým zaviazal účastníkov konania uhradiť náklady znaleckého dokazovania z odboru psychológie a proti výroku, ktorým zaviazal otca zaplatiť náklady súvisiace s vypracovaním znaleckého posudku z odboru ekonómie a manažmentu s odôvodnením, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vytkol konajúcemu súdu predovšetkým odôvodnenie týkajúce sa určenia výživného, ktoré podľa jeho názoru je založené len na domnienkach a nezodpovedá objektívnym skutočnostiam. Určené výživné vzhľadom na vek maloletých detí a ich odôvodnené potreby má za neprimerane vysoké a neadekvátne, a to najmä s prihliadnutím na príjem otca aj príjem matky. Zdôraznil, že predložil všetky doklady týkajúce sa jeho príjmov a majetkových pomerov za rok 2016, súd mal k dispozícii kompletné účtovné doklady, ako aj daňové priznania, no na ich obsah nebral zreteľ a rozhodol arbitrárne o určení výživného v rozsahu, ktorý stavia otca do pozície osoby, ktorá môže byť kedykoľvek exekuovaná, ako aj trestnoprávne stíhaná pre neplatenie výživného. Zdôraznil, že preukázal skutočnú výšku svojich príjmov a výdavkov a napriek nespornosti skutočného príjmu 1.200 Eur mesačne určil vyživovaciu povinnosť v celkovej výške 800 Eur mesačne. Výroky o povinnosti nahradiť trovy znaleckého dokazovania má za nepreskúmateľné a nepovažuje ich za správne s tým, že účastníci nedali žiadnu príčinu na potrebu znaleckého dokazovania, pričom jeho závery boli v konaní nepoužiteľné a súd sa s nimi neriadil. Z uvedených dôvodov je rozhodnutie podľa názoru navrhovateľa v častiach napadnutých odvolaním nepreskúmateľné a tým je daný aj odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Ostatná časť odvolania navrhovateľa neobsahuje konkrétne odvolacie námietky, iba všeobecné úvahy o práve na spravodlivý proces, čo obsahuje právo na spravodlivý proces, čo má obsahovať odôvodnenie rozsudku, judikáty všeobecných súdov, nálezy Najvyššieho súdu SR a presvedčenie navrhovateľa, že súd prvej inštancie sa dostatočne nevysporiadal s výhradami otca preukázanými už v priebehu konania na súde prvej inštancie a s niektorými sa nevysporiadal vôbec. Rozhodol bez toho, aby dôsledne rešpektoval zásady a princípy spravodlivého procesu a odôvodnenia rozsudku v zmysle zákonných ustanovení. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zaviaže otca prispievať na výživu maloletého A. 200 Eur mesačne, na maloletú X. 150 Eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, úprave styku otca s maloletými deťmi tak, že bude mať možnosť sa s nimi stretávať každý nepárny týždeň v sobotu od 13:00 hod. do 16:00 hod. počas prvých dvoch kalendárnych mesiacov od právoplatnosti rozsudku počnúc tretím kalendárnym mesiacom od právoplatnosti rozsudku bude mať možnosť sa s maloletými deťmi stýkať každý nepárny týždeň v sobotu od 9:00 hod. do 17:00 hod. kedy maloleté deti v určený čas prevezme a odovzdá matke v mieste bydliska matky a žiadal, aby zmenil aj v časti výroku rozsudku o povinnosti nahradiť trovy štátu tak, že štátu nepriznáva právo na náhradu trov konania.
5. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrila manželka navrhovateľa (matka). Uviedla, že odvolacie námietky otca týkajúce sa jeho skutočných príjmov a skutočných výdavkov konajúci súd zistil dostatočne a bol to práve navrhovateľ, ktorý ohľadom svojich príjmov prezentoval nepravdivé a zavádzajúce okolnosti a navyše nepredložil podklady súdnemu znalcovi na základe jeho požiadaviek, preto nebolo možné vychádzať z absolútne reálne zistených skutočných príjmov. Konkrétne išlo o zmluvy o prijatých finančných výpomociach so spoločnosťou Z., s.r.o., účtovná kniha, denník Z., s.r.o., účtovná kniha
- hlavná kniha Z., s.r.o.. Súdna znalkyňa v posudku vyjadrila pochybnosti o príjmoch a výdavkoch navrhovateľa a konštatovala nesprávnosti v jeho účtovaní. Napriek týmto nedostatkom matka vyslovila presvedčenie, že znalkyňa pochybila pri vypracovávaní znaleckého posudku, ak si nevyžiadala od
navrhovateľa aj ďalšie podklady týkajúce sa jeho advokátskej praxe ako sú pokladničná kniha, podrobný výpis jednotlivých položiek peňažného denníka, sumarizácia podľa jednotlivých príjmov a výdavkov, kniha záväzkov a pohľadávok, účtovné doklady za toto obdobie, úverové a leasingové zmluvy a zmluvy o pôžičke, nájomné zmluvy, mzdové podklady, výkazy do poisťovne s prílohami, kniha registračnej pokladnice, kniha jázd, kniha účtov v banke, karta majetku, podrobné mesačné výpisy z podnikateľského účtu H.. Účtovníctvo navrhovateľa v rozsahu, v akom ho sprístupnil súdu, resp. súdnej znalkyni, nebolo dostatočné ani pre účely daňového konania, ani pre účely určenia výživného. Za daných okolností jediným možným postupom súdu prvej inštancie pri určovaní výšky príjmov navrhovateľa bolo použitie zákonnej domnienky podľa ust. § 63 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine. Matka vyslovila presvedčenie, že vzhľadom na jeho luxusný životný štýl, aj tento postup súdu sa javí pre neho ako výhodnejší, než preukázanie jeho skutočných reálnych príjmov. K odvolacej námietke navrhovateľa, že matka nepredložila dostatočne odôvodnené náklady spojené s výchovou a výživou maloletých detí zdôraznila, že toto tvrdenie je nepravdivé, nakoľko súdu i navrhovateľovi predložila podrobný prehľad výdavkov na obidve maloleté deti, vrátane výdavkov na domácnosť, ktoré navrhovateľ v priebehu celého konania nerozporoval. Napriek tomu zdôraznila, že pre potreby určenia vyživovacej povinnosti je významný záver súdu o pomeroch povinného rodiča. K odvolaniu otca proti výroku o úprave styku uviedla, že vzhľadom na správanie sa otca od jeho odchodu zo spoločnej domácnosti a počas celého konania o rozvod manželstva je prekvapujúce, že žiada zmeniť v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie a po dvoch mesiacoch tento styk rozšíriť, keďže reálne nielen od odchodu zo spoločnej domácnosti, ale aj od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva neprejavuje záujem o maloleté deti, naopak, je to práve ona ako matka, ktorá ho urguje, aby sa s maloletými deťmi aspoň v čase určenom súdom stretával. Vzhľadom na uvedené uviedla, že zotrváva na svojich odvolacích námietkach, navrhuje zmeniť výrok v časti určenia výživného, úpravy styku a náhrade trov znaleckého dokazovania štátu.
6. Podaním z 19.9.2017 matka oznámila konajúcemu súdu, že v mesiaci september 2000 došlo k zvýšeniu jej výdavkov na maloletú X., ktorá začala navštevovať športovú prípravku W. pod klubom ŠK S. U., v ktorej cvičí X roky aj jej starší brat A.. Počnúc mesiacom september 2017 uhrádza za túto športovú aktivitu 220 Eur mesačne namiesto pôvodnej platby 130 Eur mesačne za maloletého A.. Od septembra trénuje maloletá športovú gymnastiku v TJ C. na E. ulici, kde platí 75 Eur za dva mesiace. Náklady vzrástli aj na maloletého A. o sumu 17 Eur za florbal v ŠK C. U.. Zdôraznila, že deti sú veľmi aktívne, živé, neustále potrebujú pohyb pod dohľadom, preto ich športové krúžky považuje za vhodne strávený voľný čas. Vzhľadom na celkový postoj navrhovateľa k deťom k rozvodu manželstva a vzhľadom k minimálnemu využívaniu jeho práva na styk s deťmi a tiež vychádzajúc z jeho ignorovania doporučení detského psychológa navrhla, aby súd upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že bude oprávnený stýkať sa raz v mesiaci, a to vždy prvý párny týždeň v mesiaci v sobotu v čase od 9:00 hod., kedy maloleté deti od matky prevezme pred jej bytom do 18:00 hod., kedy maloleté deti matke na tom istom mieste odovzdá. Matke uloží povinnosť, aby maloleté deti na styk s otcom pripravila a uloží obom rodičom povinnosť v prípade, že sa styk z vážnych dôvodov nebude môcť uskutočniť a oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi najneskôr 48 hodín pred začiatkom styku.
7. K odvolaniu obidvoch rodičov sa písomne vyjadril kolízny opatrovník. Navrhol, aby o výživnom odvolací súd rozhodol na základe majetkových a finančných možností otca a jeho životného štýlu s tým, že odvolací súd zohľadní podiel osobnej starostlivosti matky o deti, ako aj zachovanie spoločenských potrieb a hlavne štandardu zabezpečenia potrieb, na ktoré sa viažu vo svojej životnej situácii. Vzhľadom k problémovej realizácii styku otca s maloletými deťmi bol vykonaný pohovor s matkou 4.4.2017, ktorá uviedla, že otec maloletých detí nerešpektuje rozhodnutie súdu vo výroku o úprave styku a dožadovala sa u kolízneho opatrovníka pomoci pre realizáciu styku medzi otcom a maloletými deťmi. Na základe posúdenia psychológa, v starostlivosti ktorého sa deti nachádzajú Mgr. O. O. je preto žiaduce zohľadniť všetky kroky vedúce k obnoveniu vzťahu s otcom a stretávaniu sa s deťmi a podriadených potrebe detí a psychickej pohode. Otec maloletých detí pri rozhovore uviedol, že protistranu (matku maloletých detí) žiadal o spoločné stretnutie ohľadom riešenia úpravy styku, čo sa dosiaľ neuskutočnilo. Otec na pohovore zdôraznil, že rozsudok súdu nenadobudol právoplatnosť a dôrazne konštatoval, že realizovanie styku s deťmi je jeho právo a nie povinnosť.
8. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP).
9. Podľa ust. § 395 CMP ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli sa použijú v ustanoveniach tohto zákona, ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.
10. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
12. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom, úprave styku a náhrade trov konania štátu, ako aj konaní, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom v ust. § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca aj matky uplatnenými v odvolaní, ktoré boli predmetom konania na súde prvej inštancie a ani v priebehu odvolacieho konania neboli uvedené žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že konajúci súd pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadol na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Dodáva, že rodič, ktorý sa osobne stará o dieťa, si svoju vyživovaciu povinnosť v prevažnej miere plní osobnou starostlivosťou, preto pre rozhodnutie o vyživovacej povinnosti tohto povinného rodiča nie je rozhodujúci jeho príjem, ale jeho vlastné schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Určené výživné musí zodpovedať tak odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, ako aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča vo vzájomnej súvislosti s právom dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinnoprávnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečiť pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden zo základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, t.j. deťom. Povinnými subjektami sú rodičia dieťaťa, matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ rodičia spolu žijú, spoločne a dobrovoľne sa podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovaní výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou ale tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako bežného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera
životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča, a to súhrne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia, než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb dieťaťa.
15. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Na konkrétnej výške priemerných mesačných nákladov sa bude podieľať každý z rodičov v rozsahu, ktorý zodpovedá jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. Na strane každého rodiča súd zohľadní jeho zárobky, schopnosti, možnosti a majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určený súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká. Odvolací súd po dôslednom posúdení zistení skutočného stavu veci dospel k záveru, že určené výživné súdom prvej inštancie zodpovedá schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča, aj odôvodneným potrebám maloletých detí ako aj práva detí podieľať sa na životnej úrovni povinného rodiča. Odvolací súd je toho presvedčenia, že súd prvej inštancie dôsledne posúdil zistený skutočný stav a dospel k rovnakému právnemu záveru, ako súd že určené výživné zodpovedá schopnostiam a možnostiam otca, ktorý dlhodobo vykonáva podnikateľskú činnosť. Dodáva, že z vykonaného dokazovania je nepochybné, že je v jeho schopnostiach, možnostiach a majetkových pomeroch prispievať na výživu maloletých detí určeným výživným. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý v časti odôvodnenia určenia výživného konštatoval, že otec maloletých detí si nesplnil dostatočne svoju povinnosť predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov. Stotožnil sa s postupom súdu pri vyhodnotení príjmov otca, ktorý uviedol, že z daňových priznaní otec vykazoval stratu, resp. že podniká bez výraznejšieho zisku, avšak z nákladného spôsobu života, ktorý je tiež jedným z dôkazov a ukazovateľom finančných možností povinného rodiča je zjavné, že má ďalšie príjmy, ktoré priznané neboli. Tieto príjmy neboli zistené ani znaleckým dokazovaním, keďže ani znalcovi dostatočne nezdokladoval svoje príjmy. Keďže nepredložil znalcom požadované doklady, preto znalec mohol vychádzať iba z písomných podkladov, ktoré sú obsahom spisu a čiastočne z podkladov, ktoré otec predložil. Preto tento znalecký posudok bol použiteľný pre záver súdu len čiastočne. Avšak aj zo záverov tohto znaleckého posudku konajúci súd dôsledne preskúmal a dospel k záveru, že otec maloletých detí dosahuje vyššie príjmy, než aké sám uvádzal a preukazoval písomnými dôkazmi, ktoré predložil. Konajúci súd správne vyhodnotil aj odôvodnené potreby maloletých detí, majetkové a finančné pomery matky, zohľadnil jej osobnú starostlivosť o deti, zohľadnil skutočnosť, že ani jeden z rodičov nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť a na základe týchto úvah, dôkazov a predpokladov dospel k záveru, že výživné vo výške 450 Eur na maloletého A. a 350 Eur na maloletú X. je dostatočné tak z hľadiska odôvodnených potrieb maloletých detí, ako aj finančných a majetkových pomerov otca. K odvolacej námietke, aby odvolací súd určil dlžné výživné od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva do času rozhodnutia súdom prvej inštancie dodáva, že dlžné výživné je možné určiť len v konaní o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu, a to za obdobie od podania návrhu do právoplatnosti výroku o rozvode manželstva, ktoré je možné v čase rozhodnutia vypočítať na základe vykonaného dokazovania. Dlžné výživné od právoplatnosti rozvodu manželstva súd neurčuje. Na základe uvedeného preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o určení výživného potvrdil ako vecne správny, zákonný a ako výrok, ktorý je v prospech a záujme maloletých detí. Odvolací súd potvrdil aj výrok o úprave styku otca s maloletými deťmi, ku ktorému súd prvej inštancie dospel na základe dôsledne vykonaného dokazovania, výpoveďami samotných rodičov, správami kolízneho opatrovníka a vyhodnotením záverov znaleckého posudku. Takto upravený styk považuje na základe vykonaného dokazovania za primeraný a dostatočný predovšetkým s prihliadnutím na špecifické pomery
daného prípadu, okolnostiam rozvodu, správania sa otca k deťom po odchode zo spoločnej domácnosti a k pomerom v rodine v čase rozhodnutia súdu. Dodáva však, že v prípade zmeny vzťahov medzi rodičmi maloletých detí a vzťahu otca k maloletým deťom to budú predovšetkým samotní rodičia, ktorí môžu realizovať styk na základe dohody a predovšetkým prianí obidvoch maloletých detí. Táto dohoda je platná aj bez rozhodnutia súdu, avšak v prípade, že rozhodnutie súdu bude žiaduce, môžu obidvaja rodičia kedykoľvek podať nový návrh na úpravu styku na základe vzniku zmeny pomerov.
13. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie aj v napadnutom výroku o náhrade trov štátu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP v rozsahu danom v ust. § 66 CMP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne a zákonne rozhodol o náhrade trov štátu, ktoré vznikli titulom znaleckého dokazovania znalkyne z odboru detskej psychológie podľa príslušných zákonných ustanovení, v dôsledku čoho je odôvodnenie aj v tejto časti rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. V tejto súvislosti poukazuje na ust. § 49 CMP, kedy účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát. Súd môže uložiť účastníkovi, u ktorého nie sú podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhol alebo ktorý nariadil súd o skutočnostiach ním uvedených alebo v jeho záujme. Spoločné trovy platia účastníci podľa pomeru účastníctva na veci a v konaní.
14. Štát má podľa výsledku konania proti účastníkom právo na náhradu nákladov konania, ktoré platil aj v konaniach, v ktorých účastníci nemajú postavenie navrhovateľov a odporcov, teda v konaniach, ktoré sú vecne oslobodené od súdnych poplatkov, alebo v ktorých účastníci sú oslobodení od súdnych poplatkov.
15. Pre priznanie náhrady trov konania, ktoré platí štát, nie je smerodajné, či dokazovanie nariadené súdom, v dôsledku ktorého vznikli trovy štátu, bolo opodstatnené. V nesporových konaniach však nie je možné hovoriť o úspechu alebo neúspechu niektorého z účastníkov konania a štát má právo na náhradu trov konania v rovnakom rozsahu proti každému z účastníkov. Predpokladom pre uloženie povinnosti účastníkom nahradiť štátu trovy konania je taký výsledok konania, ktorý dovoľuje záver o uložení tejto povinnosti a zároveň skutočnosť, že účastník, ktorému má byť povinnosť uložená, nespĺňa predpoklady na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Nie je podstatné, či účastník bol oslobodený od platenia súdnych poplatkov rozhodnutím súdu, alebo či u účastníka sú splnené podmienky na oslobodenie, to znamená, že súd pred uložením povinnosti nahradiť trovy štátu a trovy konania musí aj bez žiadosti účastníka skúmať, či účastník nespĺňa podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov, t.j. pomery účastníka odôvodňujú priznanie oslobodenia a či nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. V prípade, ak sú na strane účastníka splnené predpoklady na oslobodenie, trovy, ktoré by inak bol povinný nahradiť, znáša štát. Uvedenú povinnosť pritom nemožno prenášať na iných účastníkov konania. Je nepochybné, že v danom prípade bolo znalecké dokazovanie súdnou znalkyňou z odboru detskej psychológie v záujme tak matky ako aj otca, resp. v záujme maloletých detí a povinnosti nahradiť štátu vzniknuté trovy konania vzniká obom účastníkom konania v rovnakom rozsahu, t.j. každému v 1/2. Vzhľadom na uvedené odvolací súd potvrdil výrok o náhrade trov štátu, ktorým konajúci súd zaviazal obidvoch rodičov rovnakým dielom ako vecne správny a zákonný. Potvrdil aj výrok rozsudku o povinnosti nahradiť trovy štátu týkajúci sa znaleckého posudku z odboru ekonómie a manažmentu, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, ktorý vypracovala súdna znalkyňa Ing. N. L.. Je nepochybné, že tento znalecký posudok bol nariadený z dôvodu, že otec dostatočne nespolupracoval so súdom, ako aj súdnou znalkyňou, neposkytoval dostatočnú súčinnosť a nepredložil požadované doklady. Preto sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že k vypracovaniu tohto znaleckého posudku došlo výlučne na základe takéhoto konania otca, preto rozhodol správne podľa ust. § 55 CMP, keď považoval za spravodlivé, aby tieto náklady v celom rozsahu uhradil otec maloletých detí. na základe uvedeného aj v tejto časti napadnutý výrok rozsudku odvolací súd potvrdil.
16. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).