Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (11)Uznesenie_8CoCsp-30-2021.pdf
PDF · 93.89 KB
Case nature
Subarea
8CoCsp/30/2021
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej PhD. a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava Pajštúnska 5, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: W. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. K. G., G. XX, zastúpená: JUDr. Peter Vachan, advokát, s.r.o., so sídlom Žilina, Pavla Mudroňa 1191/5, IČO: 47 445 092, o zaplatenie 14.221,86 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 4Csp/26/2021-121 zo dňa 12. augusta 2021, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie žalovanej doručené súdu dňa 23.09.2021 o d m i e t a .
Žalobcovi priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %), keď o výške trov následne rozhodne súd prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Nové Zámky v záhlaví označeným rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 13237,02 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 389,27 eur a úroky z omeškania 5 % ročne zo sumy 9128,06 eur od 23.07.2021 do zaplatenia, to všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku (výrok I). Konanie v časti o zaplatenie sumy 984,84 eur zastavil (výrok II). Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 86 %. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 9, § 565 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 7 ods. 1, 2, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
1.2. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že strany sporu uzatvorili zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, v zmysle ktorej bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver, ktorý úver žalovaný prestal splácať podľa úverových obchodných podmienok žalobcu, ktoré boli súčasťou úverovej zmluvy. Žalovanej z úverovej zmluvy zo dňa 09.06.2016, podľa tvrdenia žalobcu vznikol nedoplatok v celkovej výške 14 221,86 eura, po čiastočných úhradách zo strany v celkovej výške 13 237,02 eura. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že žalobca si uplatnil nezaplatené splátky úveru, ktoré žalovaná prestala splácať, preto žalobca pristúpil k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru. Žalovaná namietala, že žalobca pred uzatvorením úverovej zmluvy neskúmal jej bonitu, teda porušil ustanovenie § 7 ods. 1 zák. o spotrebiteľských úveroch, čo podľa nej malo za následok v zmysle § 11 ods. 2 citovaného zákona bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Súd zistil, že v úverovej zmluve žalovaná uviedla v Žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru zo dňa 09.06.2016 výšku svojho priemerného čistého príjmu 2. 000 eur mesačne a výšku svojich mesačných výdavkov nekonkretizovala. Okrem toho bola vykonaná lustrácia bonity žalovanej nahliadnutím do databázy poskytnutých úverov prostredníctvom Slovak Banking Credit Bureau, s. r. o., ako aj do databázy Sociálnej poisťovne, čím bol dostatočne deklarovaný príjem, ekonomický, aj sociálny stav žalovanej . Bol jej poskytnutý úver vo výške 12.010 eur, ktorý mala splácať v mesačných splátkach po 192,24 eur, čím jej po odpočítaní bežných mesačných výdavkov zostala čistá suma 1800 eur, z ktorej vedela uhrádzať mesačné splátky úveru bez zníženia
alebo ohrozenia jej životnej úrovne. Čistý príjem vo výške 2 000 eur mesačne po odpočítaní splátky úveru nie je ani na hranici životného minima pre plnoletú osobu, z toho dôvodu považoval súd námietky žalovanej voči zisťovaniu bonity žalovaného prostredníctvom veriteľa za nedôvodné. Ak žalovaná úver nevedela splácať, muselo dôjsť na jej strane k zmene pomerov, ktoré neoznámila ani veriteľovi a nie sú známe ani súdu. Ak mala výdavky nad rámec tých, ktoré uviedla v úverovej zmluve, mala ich konkretizovať, ale v tom prípade nie je isté, že by jej žalobca poskytol úver vo výške 12 010 eur. Z uvedených skutočností je zrejmé, že žalobca ako veriteľ neporušil svoje povinnosti mu vyplývajúce z ustanovenia § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže skúmal bonitu žalovanej a na základe údajov ňou poskytnutých posúdil jej žiadosť o poskytnutie úveru vo výške 12.010 eur so splátkami mesačne vo výške 192,24 eur ako odôvodnenú a predmetný úver jej poskytol.
2. Proti vyhovujúcej časti rozsudku a výroku o nároku o náhradu trov konania podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Dôvodila nesprávnymi skutkovými zisteniami, nesprávnym právnym posúdením veci. Poukázala na ust. § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka a viedla, že právnym predchodca žalobcu listom označeným ako: „Posledná výzva pred zosplatnením“ zo dňa 06. 02. 2018, doručeným dňa 14.2.2018 považovaným za výzvu v zmysle § 53 ods. 9 OZ ju vyzval na úhradu omeškaných splátok. Následne listom označeným ako: „Vec vyhlásenie úveru za predčasne splatný“ zo dňa 18.3.2018 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Právny predchodca žalobcu postupoval v rozpore s § 565 posledná veta, keďže právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti nepoužil do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, keď mimoriadnu splatnosť úveru mal vyhlásiť k 9.3.2018, keďže zročnosť splátok bola k deviatemu dňu v mesiaci. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo 36/2020 z 15.12.2020 a uviedol, že ak neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 OZ, žalobca nemá nárok na splátky, ktorých zročnosť nastala po vyhlásení rozsudku, keďže v tejto časti bola žaloba podaná predčasne. Zdôraznila, že súd je povinný skúmať existenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu aj ak nie je namietaná (Nálež ÚS SR zo dňa 12.12.2017 sp. zn. I.ÚS 407/2016). V zmysle rozsudku NS SR sp. zn. 1Cdo 147/2017 z 24.4.2018 publikovanú pod R 8/2018. Ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách neupravuje len ochranu bankového tajomstva ale aj právo klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon. Najvyšší súd v rozhodnutia sp. zn. 7Cdo/26/2017 z 28.3.2018, sp. zn. 1Cdo/147/2018 ako aj 1Obdo/92/2018 z 20.11.2019 uviedol, že pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách sa vyžaduje pri postúpení, aby podmienky v zmysle § 92 ods. 8 cit. zákona boli splnené ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 zákona môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatné (dospelé splátky) a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Keďže v danej veci neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, výzva zo dňa 6.2.2018 ako aj vyhlásenie úveru za predčasne splatný z 18.3.2018 sú neplatné právne úkony a teda žalobca nepreukázal existenciu výzvy v zmysle § 92 ods. 8 , keďže v čase postúpenia pohľadávky nenastala konečná splatnosť úveru. Došlo k postúpeniu živého úveru čo je v rozpore s § 17 zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Z uvedených dôvodov navrhla rozsudok zmeniť a žalobu o zvyšnej časti zamietnuť a priznať jej nárok na náhradu trov konania.
3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol rozsudok v odvolaním napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na článok X. ods. 2 písm. e) zmluvy o úvere, v ktorej si dohodli možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť a postupca výzvou zo 6.2.2018 preto vyzval žalovanú v súlade s § 53 ods. 9 OZ na úhradu omeškaných splátok; výzvu prevzala 14.2.2018, splátky neuhradila, preto podaním z 18.3.2018 bol vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru; list prevzala žalovaná 4.4.2018. Bola zachovaná 15 dňová lehota v zmysle § 53 ods. 9 OZ a zároveň v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti bola žalovaná v omeškaní 3 mesiaci so zaplatením splátky. Záver, podľa ktorého by bolo potrebné počas jedného mesiaca zaslať výzvu na úhradu v zmysle § 93 ods. 9 a zároveň počas tohto mesiaca doručiť vyhlásenie o mimoriadnej splatnosti považuje za absurdný a v mnohých prípadoch objektívnych prípadoch za nerealizovateľný. V tejto súvislosti poukázal na bod 21.1 poštových podmienok, podľa ktorých ak si adresát nezvolil náhradný spôsob dodávania, si môže adresát alebo oprávnený prijímateľ prevziať na pošte počas plynutia odbernej lehoty, ktorá je 18 kalendárnych dní. Absurdná situácia nastala, ak by žalovaná výzvu v zmysle § 53 ods. 9 prevzala v posledný deň odbernej lehoty. V uvedenom prípade bola zásielka uložená na pošte 12.2.2018 ak by ju prevzala v posledný deň lehoty, 2.3.2018, nie je možné, aby bola zároveň zachovaná aj 15 dňová lehota na plnenie, nakoľko skončila 17.3.2018 a k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti by bolo možné pristúpiť najskôr 18.3.2018. V tom prípade by ale
podľa výkladu žalovanej nebola zachovaná povinnosť v zmysle § 565 posledná veta. Zastáva preto názor, že druhá veta § 565 sa týka situácie, keď veriteľ nevyužije v dôsledku nesplnenia niektorej splátky svoje právo a neoznámi dlžníkovi najneskoršie do splatnosti najbližšej splátky, že trvá na zaplatení celej pohľadávky. Ak totiž dlžník medzitým zaplatí ďalšiu splátku riadne a včas veriteľ už po zaplatení ďalšej splátky nemôže svoje právo využiť, môže sa domáhať už len zaplatenia splatenej splátky, svoje právo však môže využiť kedykoľvek veriteľ v prípade nezaplatenia niektorej z ďalších splátok a vyvolá tak splatnosť celého dlhu. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo 26/2017 a uvádza, že rozborom § 92 ods. 8 bankového zákona treba dospieť k tomu, že celkom jednoznačne definuje podmienky za akých možno resp. nemožno postúpiť pohľadávku banky. Prvá veta ustanovenia definuje dve také podmienky, z ktorých prvou je písomná výzva banky uvažujúceho postúpenie riadne nesplácanej úverovej pohľadávky klientovi aby pohľadávku splnil a druhou nepretržité viac než 90 dní trvajúce omeškanie klienta so splatení čo i len časti peňažného záväzku. Okrem nej ale tiež prípad, v ktorom práve zmenené obmedzenie banky exitovať nebude - vtedy, ak sú všetky v omeškaní, v ktorom klient so splnením čo i len časti toho istého peňažného záväzku v zákonom trval kvalifikovaný čas predstavil si jeden rok. Uvedené podmienky sú podľa názoru žalobcu splnené. Zmluva o postúpení pohľadávky má písomnú formu a dlžník bol vyhlásením mimoriadnej splatnosti z 18.3.2018 vyzvaný na splnenie pohľadávky vo výške 11 790,33 eura. Z platobnej histórie je zrejmé, že ku dňu postúpenia pohľadávky túto neuhradila. Predmetný prípad prestavuje výnimku z obmedzenia banky postúpiť pohľadávku nakoľko súčet všetkých omeškaní so splnením čo i len časti peňažného záväzku kvalifikovaný čas presahujúci jeden rok. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok KS Banská Bystrica sp. zn. 11CoCsp/1/2021 z 18.3.2021. V závere navrhol rozsudok zmeniť v zmysle odvolania a priznať mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania prihliadajúc na splnenie podmienok odvolacieho konania a dospel k záveru, že podané odvolanie žalovanej doručené súdu dňa 23.09.2021, je potrebné odmietnuť podľa ustanovenia § 386 písm. d) CSP, nakoľko dňa 23.09.2021 podané odvolanie nemá náležitosť podpisu (autorizácie KEP odvolateľa).
5. Podľa ustanovenia § 386 CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo d) nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.
6. Podľa ustanovenia § 355 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok - zákon č. 160/2015 Z. z.), proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
7. Podľa ustanovenia § 362 ods. 1 CSP, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
8. Ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania. Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 373 ods. 1 CSP).
9. Podľa ustanovenia § 123 ods. 1 CSP, podanie je úkon určený súdu.
10. Podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva aj na návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia (§ 123 ods. 2 CSP).
11. Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP, podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizovanej podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do 10 dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
12. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.
13. Podľa ustanovenia § 13 ods. 6 zákona o e-governmente, udelenie oprávnenia na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou a zmena v oprávneniach na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou je právny úkon majiteľa elektronickej schránky, ktorým identifikuje osobu oprávnenú na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou a určí rozsah jej oprávnení na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou.
14. Osoba, ktorá nie je orgánom verejnej moci, vykonáva autorizáciu elektronického podania, ak sa podľa zákona podáva v elektronickej podobe a zákon neustanovuje iný spôsob autorizácie alebo ak je podľa osobitného predpisu náležitosťou podania vlastnoručný podpis kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou (§ 23 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 305/2013 Z. z.), resp. kvalifikovaným elektronickým podpisom, ktorého kvalifikovaný certifikát obsahuje minimálny súbor osobných identifikačných údajov reprezentujúcich jedinečným spôsobom fyzickú osobu podľa osobitného predpisu, a ktorý zahrnul do autorizácie aj kvalifikovanú elektronickú časovú pečiatku, ktorá určuje dátum a čas, po ktorom nastala autorizácia, ak je podľa osobitného predpisu náležitosťou podania vlastnoručný podpis, ktorý musí byť úradne osvedčený (§ 23 ods. 1 písm. b) zákona č. 305/2013 Z. z.). 15. Podľa § 82l ods.3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, orgán verejnej moci, advokát, súdny exekútor, notár a správca sú povinní v konaní pred súdom doručovať podania do elektronickej schránky súdu a používať pri elektronickej komunikácii so súdom elektronickú schránku aktivovanú na doručovanie, ktorej sú majiteľom; to neplatí, ak súd požiada o predloženie určitej listiny a pre predkladanie administratívneho spisu alebo iného spisu. Ak je pre podanie určený elektronický formulár, sú osoby podľa predchádzajúcej vety povinné podanie urobiť prostredníctvom takého formulára. Trovy vzniknuté porušením povinnosti podľa prvej vety nie sú predmetom náhrady trov konania.
16. Zmyslom a účelom autorizácie elektronicky uskutočneného podania vo veci samej, ktorým je aj odvolanie, je záruka identifikácie strany sporu a autenticity podania. Autorizácia podania vo veci samej, uskutočneného v elektronickej podobe, nahrádza podpis konajúcej osoby a slúži na identifikáciu osoby, ktorá predmetné podanie vo veci samej spísala a podpísala. Za osobu, ktorá podanie vo veci samej spísala a podpísala, treba považovať tú osobu, ktorej v zmysle overenia patrí kvalifikovaný elektronický podpis (KEP) alebo kvalifikovaná elektronická pečať. Pri posúdení (ne) splnenia zákonnej podmienky v prípade elektronickej podoby odvolania je rozhodujúce, ktorej osobe patrí KEP použitý na autorizáciu podaného odvolania. Ak odvolanie doručené súdu dňa 23.09.2021 bolo autorizované KEP fyzickej osoby JUDr. Q. S. (nie zamestnanca, na základe poverenia zo dňa 01.02.2021 udeleného v zmysle § 23 ods. 4 Zákona č. 305/2013 Z. z.), nie je splnená podmienka spísania a podpísania odvolania X.. V. B., teda ide o podanie bez autorizácie JT. ako advokátom, a teda nebyť podpisu tohto podania X.. Q. S., by sa na takéto podanie vôbec neprihliadlo, keď dodatočne do 10 dní v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe ním skutočne autorizovanej (s jeho KEP) súdu doložené nebolo.
17. Rovnako ako samotné odvolanie, tak ani text odvolania pripojeného k odvolaniu ako (nezaručená elektronická) príloha neobsahuje (na konci textu uvedený) KEP X.. V. B.. Vzhľadom na osobitnú úpravu následkov elektronického podania bez KEP v ustanovení § 125 ods. 2 CSP (i s prihliadnutím, že určité procesné úkony sú koncentrované do uplynutia zákonom určenej lehoty) ide podľa názoru odvolacieho súdu o neodstrániteľnú vadu odvolania doručeného súdu 23.09.2021, teda nepripadal do úvahy postup na odstraňovaní tohto nedostatku. Podpis patrí medzi nevyhnutné náležitosti odvolania a ak sa v prípade elektronicky podaného odvolania vyžaduje KEP (osoby ho podávajúcej), potom KEP na odvolaní advokáta musí byť (rovnako ako odvolanie) ním realizovaný v odvolacej lehote, resp. najneskôr do 10 dní, aby sa vylúčili zákonné dôsledky jeho absencie z ustanovenia § 125 ods. 2 CSP. Ak bolo v napadnutom rozhodnutí správne poučenie o odvolaní, vo všeobecnosti potreba výzvy na odstránenie nedostatkov odvolania potrebná nie je; vadami odvolania sa myslia obsahové nedostatky.
18. Podľa názoru odvolacieho súdu naviac predložené poverenie zo dňa 01.02.2021 nemožno akceptovať ako substitučné splnomocnenie advokáta advokátom (podľa CSP a § 16 ods. 1 Zákona o
advokácii) nakoľko neobsahuje zastúpenie v tejto konkrétnej veci a rieši výlučne oprávnenie v zmysle § 23 ods. 4 zákona č. 305/2013 Z. z. Odvolací súd navyše záverom pre podporu správnosti svojho rozhodnutia poukazuje na uznesenie Najvyššie súdu SR sp. zn. 1Obdo/7/2020 zo dňa 24.08.2020, analogicky i na uznesenie Ústavného súdu IV. ÚS. 489/2018 z 13. 09. 2018.
19. Vychádzajúc z uvedeného, keď v danom prípade advokátom X.. V. B. bolo podpísané iba poverenie zo dňa 01.02.2021 pre JUDr. Q. S. v zmysle § 23 ods. 4 zákona č. 305/2013 Z. z., avšak samotné odvolanie a jeho prílohy podpísané advokátom JUDr. V. B. neboli, preto odvolací súd odvolanie žalovanej podľa ustanovenia § 386 písm. d) CSP odmietol, v dôsledku čoho vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie preskúmavať už nemohol.
20. Ohľadom trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 a §§ 255 ods. 1 a 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní (procesne) úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.
21. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).