Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_8C-33-2017.pdf
PDF · 135.14 KB
No categories available
8C/33/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou v právnej veci žalobcu H. F. H., nar. XX. X. XXXX, bytom XXX XX U. XX, zastúpený JUDr. Martinou Vnenčákovou, advokátkou AK so sídlom v Rožňave, Čučmianska dlhá 7, 048 01 Rožňava, proti žalovanému 1/ R. D. T. N.Š., Z.: XX XXX XXX, zastúpený JUDr. Jánom Dorkinom, advokátom AK so sídlom v Rožňave, Nám. Baníkov 17/33, 048 01 Rožňava, a 2/ N. O., nar. XX. X. XXXX, bytom Š., M. XXX, zastúpená JUDr. Pavlom Halajom, advokátom AK so sídlom v Revúcej, Námestie slobody 2, 050 01 Revúca, o nahradenie prejavu vôle uzatvoriť kúpnu zmluvu, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Súd žalovaným 1/, 2/ priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu - 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 26.05.2017, doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.05.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému ad I) ako predávajúcemu uzavrieť so žalobcom ako kupujúcim, kúpnu zmluvu k nehnuteľnostiam v k. ú. U. zapísaných na LV č. XX pod U. v podiele XXXX/XXXXXX parcely registra „C“ č. XXX/XX, výmera XXX m2, druh pozemku: zastavené plochy a nádvoria; za tých istých podmienok ako sú uvedené v kúpnej zmluve, uzavretej vo forme notárskej zápisnice Q.: XXXXX/ XXXX zo dňa 10. 6. 2015, povolenej pod vkladovým konaním T. XXXX/XXXX za kúpnu cenu, stanovenú v predmetnej notárskej zápisnici, uzavretej medzi žalovanou add 2) ako predávajúcou a žalovaným add 1) ako kupujúcim. 2. Žalobca tento svoj návrh odôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností v k.ú. U., zapísaných na LV č. XX, Okresného úradu N. - katastrálny odbor. Žalovaný add 1) ako kupujúci a žalovaná add 2) ako predávajúca, uzatvorili Kúpnu zmluvu vo forme notárskej zápisnice Q.: XXXXX/ XXXX zo dňa 10. 6. 2015, ktorá bola predmetom vkladového konania Okresného úradu Rožňava, katastrálneho odboru pod T. XXXX/XXXX za kúpnu cenu 152,74 Eur, na základe ktorej sa žalovaný add 1) stal vlastníkom nehnuteľností v k.ú. U., zapísanej na LV č. XX pod U. v podiele XXXX/XXXXXX, parcely registra „O.“ č. XXX/XX, výmera XXX m2, druh pozemku: zastavené plochy a nádvoria. 3. O zmene vlastníckeho práva zo žalovanej add 2) na žalovaného add 1) sa žalobca dozvedel z verejne prístupného portálu katastra nehnuteľností, pričom o takejto skutočnosti nebol nikým informovaný. Žalobcovi ako spoluvlastníkovi nehnuteľností evidovanej na LV č. XX, prináleží zákonné predkupné právo, v zmysle ustanovenia § 140 OZ, ktoré bolo uzatvorením kúpnej zmluvy medzi žalovanou add 2) ako predávajúcou a žalovaným add 1) ako kupujúcim porušené, s poukazom na citované ustanovenie, v zmysle ktorého ustanovenia, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, §117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne, podľa veľkosti podielov. Žalovaný add 1) sa ohľadom tohto úkonu môže odvolávať na jeho predošlý nadobúdací titul - kúpne zmluvy,
ktoré boli predmetom iného vkladového konania, ktoré právne úkony boli však urobené za tých istých okolností ako napadnutý právny úkon, preto ide podľa žalobcu od počiatku o neplatné právne úkony, na ktoré sa má takto aj pozerať, ktoré nemohli založiť zákonom stanovené predpoklady na ďalšie nadobúdanie nehnuteľností v prospech žalovaného add 1). V takto špecifikovanom prípade je potrebné zabrániť možnosti prevodu predmetných nehnuteľností na tretie osoby, čo pôvodne predstavovalo podmienku naliehavosti právneho záujmu hlavne vydanie pôvodne navrhovaného neodkladného opatrenia. Naliehavosť právneho záujmu taktiež žalobca odôvodnil svojím zámerom a to predmetnú nehnuteľnosť, nachádzajúcu sa na vyššie vymedzenom liste vlastníctva žalovanej add 2) kúpiť. Z uvedeného dôvodu sa žalobca podanou žalobou domáhal aj vydania neodkladného opatrenia, v zmysle ktorého, súd žalovanému add. 1) mal uložiť povinnosť zdržať sa konaní, scudziť, predať, previesť, prenajať alebo zaťažiť právami tretích osôb vyššie uvedenú nehnuteľnosť v k. ú. U.. Žalobca však návrh na vydanie neodkladného opatrenia ešte pred začatím pojednávania zobral späť, keď súd uznesením zo dňa 23.06.2017 konanie o vydanie neodkladného opatrenia zastavil, a rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Predmetné uznesenie, sp. zn. 8C 33/2017 - 13 nadobudlo právoplatnosť dňa 14.07.2017. 4. Žalobca v predmetnej žalobe zároveň poukázal na to, že konaním žalovaných add 1) a add 2) mu bolo odňaté právo kúpiť nehnuteľnosť, o ktoré žalobca dlhodobo prejavil svoj záujem za účelom následného obhospodarovania predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaní add 1) a add 2) zabránili jeho možnosti využiť zákonné predkupné právo, čím zároveň založili dôvod pre vadnosť napádaného právneho úkonu. Zmluvná voľnosť nakladať (scudziť, previesť) spoluvlastnícky podiel je obmedzená zákonným predkupným právom. Ak niektorý zo spoluvlastníkov chce svoj spoluvlastnícky podiel predať, musí ho najskôr ponúknuť na kúpu všetkým spoluvlastníkom. V ponuke sa má navrhnúť uzavretie zmluvy za určitých podmienok, s uvedením ceny podielu a času, do ktorého sa má návrh prijať. Žalobca svoj právny záujem na požadovanom určení vidí v tom, že nemá inú možnosť ako zákonným spôsobom dosiahnuť také právne pomery, aké by neohrozovali jeho záujem na nadobudnutí predmetných nehnuteľností pri rešpektovaní jeho predkupného práva, z pohľadu ostatných spoluvlastníkov. Žalobca je samostatne hospodáriacim roľníkom v k.ú. U., žalovaný add 1) skupuje tieto nehnuteľnosti na účely svojej podnikateľskej činnosti, ktorá tvorí obdobný predmet podnikania ako je aj žalobcov, títo účastníci sú si navzájom konkurenciou a preto tvrdiť, že žalobcovi zostane zachované predkupné právo aj po prechode vlastníckeho práva na žalovaného add 1) je zavádzajúce. Na základe vyššie uvedeného žalobca preto trval na podanej žalobe v celom rozsahu. 5. Žalovaný add 1) so žalobou nesúhlasil a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť. Vo svojom vyjadrení poukázal na tú skutočnosť, že v zmysle aktuálnej právnej úpravy Civilného sporového poriadku, ďalej len (CSP) sa ukladá žalobcovi povinnosť formulovať žalobný návrh - petit a to v rámci formalizácie sporového civilného procesu. Žalobný návrh musí byť jasný, zrozumiteľný a presne formulovateľný, aby zodpovedal skutkovým odôvodneniam. Samotný žalobný návrh musí byť formulovaný tak aby ním bola v konečnom dôsledku splnená požiadavka materiálnej vykonateľnosti rozsudku. Žalobca, keďže sa predmetnou žalobou dožaduje, aby súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaný add 1) je povinný ako predávajúci uzavrieť so žalobcom ako kupujúcim kúpnu zmluvu k označenej nehnuteľnosti, za tých istých podmienok ako sú uvedené v NZ: XXXXX/XX, povolenej pod T. XXXX/XXXX, uzatvorenej medzi žalovanou add 2) ako predávajúcou a žalovaným add 1) ako kupujúcim, žalovaný add 1) je toho názoru, že žalobcom podaná žaloba nespĺňa kritéria vyššie citovaných zákonných ustanovení § 137 CSP ako ani ustanovenia § 132 ods. 1 CSP. Samotný žalobný návrh je podľa názoru žalovaného add 1) neurčitý a tým aj nezrozumiteľný. Navyše takýto petit ako je uvedený v žalobe je podľa názoru žalovaného add 1) nevykonateľný. Žalovaný add 1) navyše zastáva názor, že žaloba žalobcu a samotný žalobný návrh nemá oporu ani v hmotnoprávnych predpisoch, aj keď sa žalobca odvoláva na ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka. V čase uzatvárania kúpnej zmluvy, ktorú žalovaný add 1) nadobudol, bol žalovaný add 1) podielovým spoluvlastníkom dotknutých nehnuteľností. Preto ani z uvedeného dôvodu nemôže byť žaloba dôvodná. Žalovaný add 1) zároveň popiera tvrdenia žalobcu v predmetnej žalobe, že právne úkony, na základe ktorých sa stal vlastníkom spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom vkladu, sú od počiatku neplatnými právnymi úkonmi a že tieto nemohli založiť zákonom stanovené predpoklady pre ďalšie nadobúdanie nehnuteľností žalovaným add 1). Okrem uvedeného, žalovaný add 1) poukazuje aj na to, že žalobca opomenul, že okrem strán sporu, t. j. žalobcu a žalovaného add 1) sú spoluvlastníkmi nehnuteľností aj ďalší spoluvlastníci a aj z toho pohľadu vzhľadom na judikatúru súdov SR sa javí žaloba ako nedôvodná. Tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný add 1) mu vytvára akúsi konkurenciu v súvislosti s jeho podnikaním nie je pravdivé tvrdenie. Pri dodržaní predpisov, vzťahujúcich sa na podnikateľskú činnosť, platí zásada voľnosti a slobody v podnikaní. Navyše žalovaný add 1), ako podnikateľský subjekt vznikol ešte v roku 1956 a takmer od tej doby
vykonáva svoju podnikateľskú činnosť. Zároveň žalovaný add 1) spochybňuje aj tvrdenia žalobcu o naliehavom právnom záujme a tiež aj nedostatok pasívnej legitimácie žalovanej add 2) pre tento spor. Z uvedených dôvodov považoval žalovaný add 1) žalobu za nedôvodnú a žiada ju zamietnuť v celom rozsahu. Pre prípad úspechu v konaní si žalovaný add 1) uplatnil aj nárok na náhradu trov konania. 6. Žalovaná add 2) rovnako ako žalovaný add 1) so žalobou nesúhlasila a tiež ju žiadala v celom rozsahu zamietnuť ako neopodstatnenú a nedôvodnú. Žalovaná add 2) namietala hlavne nedostatok svojej vecnej pasívnej legitimácie v predmetnom konaní. Žalobcom uplatnený nárok neuznáva a to ani čiastočne. Žalovaná add 2) uviedla, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy bol žalovaný add 1) podielovým spoluvlastníkom dotknutých nehnuteľností, v dôsledku čoho žalobou uplatnený nárok na nahradenie prejavu vôle uzavrieť so žalobcom, ako kupujúcim kúpnu zmluvu nie je dôvodný. Žalovaná add 2) poukázala na výpis LV č. XX pre k. ú. U., z ktorého vyplýva, že žalovaný add 1) bol podielovým spoluvlastníkom dotknutých nehnuteľností, pričom veľkosť tohto spoluvlastníckeho podielu a jeho nadobudnutie vyplýva zo zápisov T. XXXX/XX, T. XX/XX. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe uvádza, že právne úkony, na základe ktorých sa žalovaný add 1) stal vlastníkom spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. 46 pre kat. územie U., rozhodnutiami o povolení vkladu č. T. XXXX/XX, T. XX/XX, sú od počiatku neplatnými právnymi úkonmi a tieto nemohli založiť zákonom stanovené predpoklady pre ďalšie nadobúdanie nehnuteľností v prospech žalovaného add 1), tieto tvrdenia žalobcu žalovaná add 2) popierala. Žalovaná add 2) previedla na žalovaného add 1) spoluvlastnícke podiely k dotknutým nehnuteľnostiam v dobrej viere, že žalovaný add 1) je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, pričom v čase uzavretia zmluvy mu svedčil a svedčí mu aj doposiaľ, zápis v katastri nehnuteľností. Pokiaľ by právne úkony, na základe ktorých žalovaný add 1) nadobudol vlastnícke právo k spoluvlastníckym podielom dotknutých nehnuteľností na základe rozhodnutí o povolení vkladu č. T. XXXX/XX, T. XX/XX, boli absolútne neplatnými právnymi úkonmi, Okresný úrad N., katastrálny odbor skúmajúc plnenie formálnych i obsahových náležitostí týchto právnych úkonov, ako mu to ukladá ustanovenia § 31 Katastrálneho zákona, by vklad nepovolil. Žalovaná add 2) pre úplnosť ešte uviedla, že ani v hypotetickom prípade, že by právne úkony, na základe ktorých žalovaný add 1) nadobudol vlastnícke právo k spoluvlastníckym podielom dotknutých nehnuteľností, na základe rozhodnutí o povolení vkladu č. T. XXXX/XX, T. XX/XX boli relatívne neplatnými právnymi úkonmi, nemalo by to žiaden vplyv na skutočnosť, že žalovaný add 1) sa stal podielovým spoluvlastníkom dotknutých nehnuteľností, takáto - doposiaľ len tvrdená a nijakým spôsobom nepreukázaná neplatnosť právnych úkonov, by musela byť vyhlásená právoplatným rozhodnutím súdu a i v takomto prípade by išlo o právne relevantnú skutočnosť len o od okamihu právoplatnosti takéhoto rozhodnutia. Žalobca pri tom ani netvrdí, že takéto rozhodnutie bolo vydané, ba dokonca ani to, že vôbec bolo začaté súdne konanie o určenie neplatnosti týchto právnych úkonov. Žalovaná add 2) z opatrnosti, pokiaľ by súd považoval skutkové a právne tvrdenia žalobcu za dôvodné a zakladúce jeho právo domáhať sa požadovaného petitu, namietala petit žalobného návrhu, ktorý považovala za nejasný, neurčitý, nezrozumiteľný a nevykonateľný. I v hypotetickom prípade, že by súd žalobe vo veci samej vyhovel, žalovaná add. 2) považovala žalobu vo vzťahu k nej samotnej ako nedôvodnú a preto navrhla, aby súd žalobu i v takomto prípade vo vzťahu k nej zamietol, keďže nie je ani pasívne legitimovaná v tomto spore a priznal jej plnú náhradu trov konania, pretože predmetný spor nezavinila ani neiniciovala. 7. Súd vo veci vytýčil pojednávanie, na ktorom žalobca naďalej trval na predmetnej žalobe. Opakovane žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný add 1) je podnikateľský subjekt dlhodobo pôsobiaci v oblasti poľnohospodárstva a od svojho vzniku sa zaoberá nákupom, nadobúdaním a užívaním pôdy, spôsobilej na poľnohospodárske účely. Inštitút podielového spoluvlastníctva je z jeho dlhoročnej činnosti dobre známy a preto žalobca má za to, že žalovaný add 1) účelovo od prvého úkonu, ktorým sa stal podielovým spoluvlastníkom nadobúda ďalšie podiely tak, aby obišiel zákonné predkupné právo ostatných podielových spoluvlastníkov. Má za to, že takýto prejav vôle nemôže požívať súdnu ochranu a v tejto súvislosti namietal aj platnosť takýchto právnych úkonov, v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobca zároveň vo svojej výpovedi uviedol, že požiadal katastrálny úrad o sprístupnenie údajov v katastrálnom operáte a o kópiu notárskej zápisnice kúpnej zmluvy medzi predávajúcou pani N. O. a kupujúcim PD N., Okresný úrad v N., dňa 24. 1. 2018 predmetnú žiadosť prijal na konanie, a dňa 25. 1. 2018 vydal žalobcovi odpis notárskej zápisnice Q. XXXXX/XXXX. Žalobca sa však ani z predmetného dokumentu nedozvedel podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, dozvedel sa naviac o dátume uzavretia kúpnej zmluvy. Zároveň žalobca žiadal zmeniť petit, ktorý by doplnil o kúpnu cenu, ktorú by bolo možné určiť prípadne znaleckým posudkom na zistenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností, pretože predmetom prevodu boli aj iné nehnuteľnosti, ktoré nie sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a zároveň došlo k zisteniu, že kúpna cena bola určená dohodou zmluvných strán za súbor nehnuteľností,
pričom aj jednotková cena pozemkov je naviac odlišná pri jednotlivých druhoch pozemkov (zastavané plochy a nádvoria).
8. Žalovaný add 1) aj na pojednávaní zotrval na svojom vyjadrení s tým, že žalobu žiadal zamietnuť ako nedôvodnú, poukázal na neurčitosť samotného žalobného petitu a v tej súvislosti aj na koncentračnú zásadu a to v podstate na námietky, ktoré boli vyslovené v konaní, vedenom pod sp. zn. 8C 34/2017. Tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný add 1) konal účelovo a v rozpore s dobrými mravmi, považoval len za tvrdenie žalobcu, ničím nepodložené. Potvrdil, že žalovaný add 1) dlhodobo v predmetnej lokalite vykonáva svoju podnikateľskú činnosť a v tej súvislosti užíva nehnuteľnosti, ku ktorým má riadny právny vzťah. Pokiaľ žalobca tvrdí, že má súhlas od ostatných spoluvlastníkov na odkúpenie sporných spoluvlastníckych podielov, táto skutočnosť podľa názoru žalovaného add 1) samo osebe nie je preukázaná a keby tomu tak aj bolo, jeho naliehavý právny záujem neodôvodňuje podanie žaloby v takom znení ako je podaná. Žalovaný add 1) zároveň poukázal na to, že z verejných listín vyplýva, že už pred uzavretím predmetného právneho úkonu bol žalovaný add 1) vedený ako spoluvlastník predmetných nehnuteľností, čo nakoniec ani nie je sporné medzi stranami, pretože podľa názoru žalovaného add 1) táto skutočnosť vyplýva aj z tvrdenia samotného žalobcu a zároveň žalovaný add 1) poukazuje na to, že tomu nebolo tak len v súvislosti s vkladovým konaním pod T. XXXX/XX. Žalovaný add 1) nesúhlasil ani s doterajšími tvrdeniami žalobcu o tom, že za celé obdobie pred podaním žaloby, ako aj od podania žaloby doposiaľ, sa nemohol dostatočným spôsobom vysporiadať s tým, aby žalobný petit bol určitý a jednoznačný. K podanej žiadosti žalobcu, adresovanej na Okresný úrad N., odbor katastrálny o sprístupnenie údajov zo Zbierky listín, žalovaný add 1) uviedol, že predmetná žiadosť nespĺňala tie náležitosti, ktoré spĺňať mala na to, aby katastrálny úrad sprístupnil žalobcovi všetky potrebné údaje pre podanie predmetnej žaloby. Predovšetkým z predmetnej žiadosti nevyplýval dôvod, na aký potreboval žalobca sprístupniť údaje, ale ani ostatné náležitosti, v zmysle platného Katastrálneho zákona č. 162/1995 Zb. Aj prípadne zmenený petit podľa názoru žalovaného add 1/ nie je správny, pretože nemôže iba odkazovať na znenie notárskej zápisnice, pretože petit musí byť dostatočne určitý a jasný, samotné znenie kúpnej zmluvy, ktorá sa mala uzavrieť medzi žalovaným add 1/ a žalobcom, by mal tvoriť prílohu žalobného petitu, prípadne podstatné náležitosti kúpnej zmluvy mali byť uvedené vo výroku. 9. Žalovaná add 2) zotrvala na svojej obrane a pripojila sa k všetkým námietkam prezentovaným žalovaným add 1) a to aj v písomnom podaní. Žalovaná add 2) opätovne poukázala na nedostatok svojej vecnej pasívnej legitimácie v tomto spore ako aj na fakt, že žalobca ani netvrdil a medzi stranami sporu nie je ani sporný fakt, že žalovaný add 1) bol v čase prevodu spoluvlastníckeho podielu podielovým spoluvlastníkom dotknutých nehnuteľností. Vo vzťahu k namietanej nejasnosti a neurčitosti žaloby poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/109/2004 publikovaný v časopise zo súdnej praxe pod č. 33/2005, podľa ktorého súd nemôže nahrádzať nedostatok petitu žaloby o nahradenie prejavu vôle. Vo vzťahu k možnosti žalobcu zabezpečiť dôkaz - kúpnu zmluvu, ktorý dôkaz žalobca navrhol obstarať prostredníctvom súdu, poukázala na ustanovenia § 68 ods. 5 Katastrálneho zákona, v zmysle ktorého žalobca ako podielový spoluvlastník mal možnosť ako aj právo nahliadnuť do Zbierky listín. Vzhľadom ku koncentračnej zásade, nevidela dôvod na odročenie pojednávania za účelom doplňovania dôkazov, ktoré mohli byť predložené samotným žalobcom už skôr a zároveň navrhla, aby súd vo vzťahu k nej žalobu zamietol v prípade úspechu v konaní si uplatnila náhradu trov konania, naviac, žalovaná uviedla, že v prípade, že si opomenutý spoluvlastník ako žalobca uplatňuje právo, aby mu nadobúdateľ ponúkol spoluvlastnícky podiel na kúpu za rovnakých podmienok, pôvodný spoluvlastník nie je stranou sporu. Ani z navrhovanej zmeny petitu nevyplýva, čo by mala žalovaná add 2) činiť, resp. nahradeniu akej vôle sa vo vzťahu k nej žalobca domáha. Žalovaná tiež uviedla, že petit žalobného návrhu žalobca neupravil ani do pojednávania, doposiaľ sa neoboznámil s obsahom zmluvy, ktorú sám navrhol ako dôkaz predložiť. Žalobca naviac vedel, že neurčitosť petitu môže byť dôvodom pre zamietnutie žaloby, keďže obdržal už aj obdobné rozsudky tunajšieho súdu sp. zn. XX O. XX/XXXX sp. zn. XX O. XX/XXXX ako aj sp. zn. X O. XX/XXXX. Takto žalobca neuplatnil zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom neuplatnil prostriedky procesného útoku včas, napriek tomu, že ich mohol predložiť súdu skôr, pokiaľ by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Z uvedených dôvodov žalovaná add 2/ navrhla, aby prípadne na ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania zo strany žalobcu súd nereflektoval a na základe vykonaného dokazovania rozhodol tak, že žalobu zamietne. 10. Súd sa oboznámil aj s listinnými dôkazmi, výpisom z Obchodného registra, výpisom z LV č. XX kat. územia U., výpisom zo štatistického registra organizácií, uznesením o zastavení konania, písomným vyjadrením žalovaného v 1. rade, písomným vyjadrením žalovanej v 2. rade, s návrhom na vklad do katastra nehnuteľností zo dňa 10. 6. 2015, navrhovateľov - žalovanej 2/ a žalovaného
1/, notárskou zápisnicou č. Q. XXXXX/XXXX, súčasťou ktorej je kúpna zmluva o predaji sporných nehnuteľností žalovanou v 2. rade ako predávajúcou a žalovaným 1/ ako kupujúcim, potvrdením o podnikaní v poľnohospodárskej výrobe žalovaného 1/, potvrdením Obce N.Á. v súvislosti s platením daní žalovaného 1/, potvrdením Obce U., rozhodnutím o povolení vkladu č. T. XXXX/XXXX zo dňa 12. 10. 2015, žiadosťou o sprístupnenie údajov katastrálneho úradu, písomným vyjadrením žalobcu, usmernením v otázkach poskytovania a sprístupňovania informáciu úradu geodézie a kartografie Katastra SR, výzvou zo strany žalobcu v súvislosti s mimosúdnym riešením vzťahov v predmetnej veci zo dňa 22. 3. 2018, pripojeným rozsudkom tun. súdu sp. zn. X O. XX/XXXX, rozsudkami tun. súdu sp. zn. XX O. XX/XXXX a XX O. XX/XXXX, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisu. 11. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov. 12. Podľa § 603 ods. 1 OZ predkupné právo ukladá povinnosť iba tomu, kto sľúbil vec ponúknuť na predaj. Podľa ods. 2, predkupné právo možno dohodnúť aj ako vecné právo, ktoré pôsobí aj voči nástupcom kupujúceho. Zmluva sa musí uzavrieť písomne a predkupné právo sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností. Ak predávajúci nekúpi vec ponúknutú kupujúcim, zostáva mu zachované predkupné právo aj voči jeho právnemu nástupcovi. Podľa ods. 3, ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované. 13. Podľa § 605 Občianskeho zákonníka ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť, musí oprávnená osoba vyplatiť hnuteľnosť do ôsmich dní, nehnuteľnosť do dvoch mesiacov po ponuke. Ak táto doba uplynie márne, predkupné právo zanikne. Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých podmienok; ak ide o nehnuteľnosť, musí byť ponuka písomná. 14. Každý so spoluvlastníkov môže so svojím spoluvlastníckym podielom nakladať podobne ako vlastník so svojou vecou. Jeho zmluvná voľnosť je však obmedzená predkupným právom ostaných spoluvlastníkov. Z predkupného práva vyplýva, že ak niektorý zo spoluvlastníkov chce svoj spoluvlastnícky podiel previesť na iné osoby, musí ho najskôr ponúknuť na kúpu všetkým ostatným spoluvlastníkom. Výnimkou je len prípad keď spoluvlastník prevádza svoj podiel blízkej osobe. Predkupné právo spoluvlastníkov je založené priamo zákonom. Jeho existencia, však neobmedzuje dispozíciu vecou, pretože kým sa osoba dotknutá úkonom, pri ktorom sa nerešpektovalo predkupné právo, nedovolá neplatnosti právneho úkonu (§ 40a OZ) treba na tento úkon hľadieť ako na platný so všetkými dôsledkami s tými súvisiacimi. 15. Občiansky zákonník neobsahuje ďalšiu úpravu vecného predkupného práva a ani priamo neodkazuje, že na toto právo z hľadiska obsahu, účinkov a výkonu, preto je potrebné aplikovať ustanovenia o zmluvnom predkupnom práve. Vzhľadom na ustanovenie § 853 ods. 1/ OZ sa na tieto vzťahy používa všeobecná úprava o predkupnom práve v ustanoveniach § 602 až § 606 OZ. 16. V ponuke, ktorá pri prevode nehnuteľností musí byť písomná, by prevodca mal oprávnenému navrhnúť uzavretie zmluvy za určitých podmienok s uvedením ceny spoluvlastníckeho podielu a času, do ktorého má byť návrh prijatý. Ak oprávnená osoba podmienkam ponuky nevyhovie, jej predkupné právo zanikne. Predkupné právo sa realizuje len raz a to v pomerne krátkych prekluzívnych lehotách (8 dní pri hnuteľných veciach a 2 mesiace pri nehnuteľných veciach, ak si účastníci nedohodli inú lehotu), ako je aj vyššie uvedené). 17. Oprávnený spoluvlastník z predkupného práva má pri porušení povinností zo strany spoluvlastníka možnosť domáhať sa vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníka na tretiu osobu alebo sa má možnosť domáhať voči nadobúdateľovi, aby mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od spoluvlastníka. 18. Povinný z predkupného práva musí vyčkať, kým márne uplynie lehota uvedená v § 606 OZ (nemôže ju skrátiť), v ktorej oprávnený môže ponuku prijať. 19. Právnu podstatu predkupného práva možno vymedziť ako právny vzťah, v ktorom jeden individuálne určený subjekt, t. j. konkrétna oprávnená osoba (spoluvlastník) má právo kúpiť (vykúpiť) vec od druhé individuálne určeného subjektu (spoluvlastníka) t. j. od konkrétne povinnej osoby ako prvý za predpokladu, že tento druhý spoluvlastník chce previesť svoj spoluvlastnícky podiel. Ide teda o vzťah, v ktorom právu oprávnenej osoby zodpovedá povinnosť povinnej osoby ponúknuť vec tejto oprávnenej osobe ako prvej ku kúpe (tzv. predkupné právo). Z uvedeného vyplýva, že hoci so svojim spoluvlastníckym podielom môže každý spoluvlastník nakladať obdobne ako vlastník so svojou vecou, jeho zmluvná voľnosť je obmedzená zo zákona predkupným právom ostatných spoluvlastníkov (spoluvlastníka). Podľa súčasnej právnej úpravy (§ 140 OZ) platí, že predkupné právo sa vzťahuje na prevod spoluvlastníckeho podielu a nie na jeho prechod napr. dedením - § 460 OZ a podobne. Inštitút
predkupného práva uprednostňuje doterajších spoluvlastníkov pred tretími osobami, ktoré by vstúpili do nového spoluvlastníckeho vzťahu. Zákon teda obmedzuje povinného spoluvlastníka v jeho práve nakladať so spoluvlastníckym podielom (ius dispodenti) univerzálne vo všetkých formách scudzenia (predaj, darovanie, zámena). Podielový spoluvlastník pri výkone svojho vlastníckeho práva k svojmu podielu je obmedzený v možnosti rozhodnúť sa, akým spôsobom prevedie na iného svoj spoluvlastnícky podiel. Pri odplatnom prevode platí jednoznačne pre neho zákonné obmedzenie, vyplývajúce z predkupného práva. V danom prípade aj nevyčkanie uplynutia zákonnej 2-mesačnej lehoty uvedenej v ustanovení § 605 OZ sa považuje za porušenie predkupného práva. 20. Ponuka je jednostranný právny úkon zaviazaného spoluvlastníka, adresovaný spoluvlastníkovi oprávnenému. Keďže ide o návrh na uzavretie zmluvy, musí spĺňať všeobecné náležitosti vyplývajúce pre právne úkony v zmysle § 37 OZ (prejav vôle slobodný, vážny, určitý a zrozumiteľný) a tiež podľa § 43a/ ods. 1/ OZ vyjadriť vôľu navrhovateľa, aby bol návrhom viazaný prípadne jeho prijatia. Nakoniec podľa § 605 vety tretej OZ musí obsahovať oznámenie všetkých podmienok, za ktorých navrhovateľ ponúka svoj podiel na kúpu to znamená, popri podstatných náležitostiach kúpnej zmluvy ako predmet kúpy a cena veci aj ďalšie podmienky, či požiadavky, za ktorých má dôjsť k predaju a musí byť dodržaná písomná forma. Prijatie ponuky je jednostranným právnym úkonom oprávneného spoluvlastníka adresovaný spoluvlastníkovi zaviazanému, ktorý ku svojej platnosti vyžaduje všeobecné náležitosti stanovené v § 37 OZ. Podľa § 43c/ ods. 1/ OZ, ktorý upravuje prijatie návrhu, včasné prehlásenie vykonané osobou, ktorému bol návrh robený, alebo iné ich včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jeho súhlas, je prijatím ponuky. V § 605 vety prvej OZ je však vymedzená doba, v ktorej môže oprávnený spoluvlastník svoje právo prednostnej kúpy vykonať a zároveň spôsob, akým musí reagovať na ponuku k predaju, či si chce úspešne uplatniť svoje predkupné právo a vec kúpiť, t. j. musí ponúknutú vec vyplatiť. Z toho vyplýva, že k prijatiu ponuky k výkupu spoluvlastníckeho podielu dochádza vyplatením tohto podielu oprávnenou osobou v zákonnej 2-mesačnej lehote, keďže len prehlásenie o prijatí ponuky bez vyplatenia podielu v tejto lehote nemožno považovať za účinné prijatie ponuky (nález ústavného súdu z 10. 5. 2006 publikovaný v ASPI pod číslom 36600) t. j. ponuka urobená v rámci predkupného práva nepredstavuje klasický návrh na uzavretie zmluvy vychádzajúci zo zásady občianskoprávnej zmluvnej voľnosti, v ktorom navrhovateľ môže vymedziť svojim prejavom vôle lehotu pre prijatie návrhu. Ponuka povinného, dokedy má byť predaj ukončený, musí rešpektovať i ustanovenie § 605 OZ (pokiaľ by nebola dohodnutá doba iná) čo je typicky využiteľné pre zmluvné predkupné právo nielen pre zákonné predkupné právo - § 140 OZ. Pokiaľ spoluvlastník nevyčká uplynutie zákonnej 2- mesačnej lehoty a ponúkaný spoluvlastník podiel prevedie, porušuje tým predkupné právo ostatných podielových spoluvlastníkov. 21. Podľa ustanovenia § 40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá. 22. Vo vyššie uvedenom ustanovení sú taxatívne vypočítané prípady, v ktorých je právny úkon relatívne neplatný. Relatívne neplatný právny úkon vyvoláva všetky účinky ako platný právny úkon, avšak tieto účinky pôsobia len do okamihu dovolania sa právnej skutočnosti opodstatňujúcej záver o relatívnej neplatnosti. Práva a povinnosť z právneho vzťahu z predkupného práva vznikajú okamihom, keď jeden z spoluvlastníkov chce svoj podiel scudziť a previesť ho na inú ako blízku osobu. Tento spoluvlastník je povinný ponúknuť svoj podiel na veci na kúpu ostaným spoluvlastníkom ako oprávneným osobám. V ponuke, ktorá je jednostranným právnym úkonom adresovaným oprávnenému musia byť okrem všetkých náležitostí vyžiadaných zákonom pre právne úkony (§37 OZ) a pre návrh na uzavretie zmluvy (§43aOZ) obsiahnuté aj všetky podmienky za ktorých povinný ponúka svoju vec na kúpu, to je vedľa podstatných náležitostí kúpnej zmluvy, ako je predmet kúpy a cena veci i ďalšie podmienky, či požiadavky, za ktorých má vec predať a pri nehnuteľnosti musí byť dodržaná písomná forma. Teda obsahom riadnej ponuky musia byť tie podmienky za ktorých má dôjsť medzi povinným a oprávneným z predkupného práva a ktorý z plnení môže oprávnený svoje predkupné právo vykonať, pričom označenie konkrétnej osoby ktorá prejavila záujem prípadne vec kúpiť nie je podmienkou ponuky vedľa ceny. Pokiaľ aj čas do ktorého má byť návrh prijatý uvedený nie je, v zmysle ust. § 605 OZ platí, že pri nehnuteľnosti sa má predaj uskutočniť do dvoch mesiacov po ponuke. Ak oprávnená osoba podmienkam ponuky nevyhovie, jej predkupné právo zanikne. Potom už spoluvlastnícky podiel možno previesť na inú osobu. Spoluvlastníkovi tým zároveň vzniká predkupné právo voči nadobúdateľovi podielu ako novému
spoluvlastníkovi. Pri porušení povinností zo strany zaviazaného spoluvlastníka sa môže oprávnený spoluvlastník z predkupného práva domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníka na tretiu osobou, môže sa domáhať voči nadobúdateľovi, aby mu spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorý ich kúpil od zaviazanej osoby a ak tak nadobúdateľ podielu neurobí dobrovoľne, oprávnený spoluvlastník má právo domáhať sa na súde vydania rozhodnutia ktorým sa pri kúpnej zmluve nahradil prejav vôle nadobúdateľa alebo si môže predkupné právo ponechať a predkupné právo začne pôsobiť voči nadobúdateľovi podielu. Porušenie predkupného práva môžu napadnúť aj ostatní podieloví spoluvlastníci, preto sa má za to, že pokiaľ by súd žalobe vyhovel, bol by prípadne uspokojený žalobca ale keďže ostatní spoluvlastníci nie sú účastníkmi tohto konania, a preto by mohlo dôjsť k porušeniu predkupného práva aj voči ostaným spoluvlastníkom, ktorou otázkou sa súd v tomto konaní ale nezaoberal, pretože hlavným dôvodom zamietnutia žaloby je nejasný, neúplný a nevykonateľný petit. 23. Podľa § 132 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. (2) Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. (3) Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Opísanie rozhodujúcich skutočností musí byť zrozumiteľné, inak to zakladá vadu podania, spočívajúcu v nezrozumiteľnosti. V žalobe preto musí žalobca uviesť pravdivo a úplne tie skutočnosti, z ktorých je zrejmé, aké právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva si žalobca žalobou uplatňuje a na základe akých skutočností. Judikatúra vymedzuje rozhodujúce skutočnosti ako údaje, ktoré sú nutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok (skutkový dej), na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke (sp. zn. 3 Obo 77/2007). Strana sporu má v prvom rade povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje a s ktorou súvisí povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Ako konštatuje zákonodarca, žalobným návrhom sa rozumie tzv. petit, ide o spresnenie všeobecnej náležitosti podania (čo sa podaním sleduje). Zákonodarca zaviedol pojem žalobný návrh, lebo to vyžaduje nadväznosť na novú úpravu rozsudku a opravných prostriedkov. Petit musí byť jasný a zrozumiteľný, inak má podanie vadu spočívajúcu v nezrozumiteľnosti, čo zakladá postup súdu podľa § 129 CSP. Doterajšia úprava v Občianskom súdnom poriadku uvádzala, že zo žaloby muselo byť zrejmé "čoho sa navrhovateľ domáha". Judikatúra z toho vyvodzovala, že žalobcovi sa neukladala povinnosť formulovať návrh rozsudku, ale iba to, aby sa z návrhu na začatie konania dalo zistiť, čoho sa navrhovateľ domáha. Nová právna úprava však už žalobný návrh - petit - vyžaduje ako povinnú náležitosť návrhu.
24. Súd v zmysle ustanovenia § 153 CSP o sudcovskej koncentrácii konania na základe procesných návrhov právnej zástupkyne žalobcu, uviedol, že : (1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. (2)Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
25. Súd v súvislosti s výpoveďou žalobcu, že nemal sprístupnené údaje z katastrálneho operátu a nemal možnosť oboznámiť sa s notárskou zápisnicou kúpnej zmluvy vyhodnotil túto výpoveď žalobcu ako účelovú, pretože, ako to vyplýva z prednesu právnej zástupkyne žalobcu, dňa 23. 1. 2018, žalobca požiadal Okresný úrad, odbor katastrálny o sprístupnenie informácií, pričom tejto žiadosti bolo vyhovené obratom dňa 25. 1. 2015, po zaplatení príslušného správneho poplatku. Právny zástupkyňa žalobcu potvrdila, že zo sprístupnenej informácie získala označenie notárskej zápisnice spisovou značkou, meno notára, ako aj dátum uzavretia zmluvy, napriek tomu žalobca nevyužil možnosť uvedenú v § 74 ods. 2/ Zákona o notároch, obstarať si odpis notárskej zápisnice, za účelom úpravy petitu a naviac, žalobca nenahliadol ani do spisu, napriek tomu, že súd zabezpečil všetky podklady, požalované žalobcom, vrátane kúpnej zmluvy, spísanej v notárskej zápisnici, návrhom na vklad do katastra, ako aj ďalšie listinné dôkazy, ktoré boli súčasťou spisu už dňom 9. 1. 2018.
26. Podľa § 191 ods.1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Súd z dôvodov vyššie uvedených, s poukazom na citované ustanovenie, na základe vykonaného dokazovania dospel k tomu právnemu záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná a neopodstatnená. Hlavne s poukazom na tú skutočnosť, že petit žaloby je nejasný, nezrozumiteľný a nevykonateľný. Pre prípad, pokiaľ by súd aj považoval skutkové a právne tvrdenia žalobcu za dôvodné, na základe požadovaného petitu by nebolo možné žalobe vyhovieť, pretože predmetný petit súd považuje za neurčitý a hlavne nevykonateľný. Žalobca mal naviac možnosť nahliadnuť aj do Zbierky listín za účelom doplnenia dôkazov, za účelom upresnenia petitu žaloby, t. j. zistenia podmienok uzavretých v kúpnej zmluve medzi žalovaným add 1) ako kupujúcim a žalovanou add 2) ako predávajúcou, keďže žalovaný add 1) bol už v čase kúpy podielovým spoluvlastníkom dotknutých nehnuteľností. Žaloba voči žalovanej add 2) je rovnako nedôvodná, hlavne s poukazom na to, že žalovaná add 2) nie je vecne pasívne legitimovaná v predmetnom spore. Žalovaná add 2) previedla na žalovaného spoluvlastnícke podiely k dotknutým nehnuteľnostiam v dobrej viere, že žalovaný add 1) je podielovým spoluvlastníkom týchto nehnuteľností, keďže žalovanému v čase uzavretia zmluvy svedčil i doposiaľ svedčí jeho zápis v katastri nehnuteľností. Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy, aktuálne platná právna úprava CSP ukladá žalobcovi povinnosť formulovať žalobný návrh - petit, a to v rámci formalizácie sporového civilného procesu. Žalobný návrh musí byť jasný, zrozumiteľný a presne formulovaný, aby zodpovedal skutkovým odôvodnenia. Samotný žalobný návrh musí byť formulovaný tak, aby ním v konečnom dôsledku bola splnená požiadavka materiálnej vykonateľnosti rozsudku. Žalobcom podaná žaloba nespĺňa kritéria vyššie citovaného zákonného ustanovenia, pretože samotný žalobný návrh je neurčitý, nevykonateľný a nemá oporu v hmotnoprávnych predpisoch.
27. Z vykonaného dokazovania a v súlade s ustanovením § 153 CSP, v danom prípade žalobca v petite podanej žaloby poukázal len na znenie notárskej zápisnice. Súd v zmysle ustanovenie § 229 CSP nemôže pri rozhodovaní o nahradení prejavu vôle nič na podstatných náležitostiach budúcej zmluvy meniť, doplňovať či upresňovať, je vylúčené, aby neurčité, prípadne v zmluve chýbajúce údaje boli napravované výkladom prejavu vôle účastníkov zmluvy o budúcej zmluve (§ 35 Obč. zák.) resp. bol len na ne všeobecný odkaz na notársku zápisnicu ako v petite podanej žaloby. Súd preto postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 1 Cdo/9/2004, 2Cdo/28/2009 a žalobu zamietol.
28. Pokiaľ žalobca žiadal v konaní doplniť dokazovanie, a to za účelom zistenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností a to znaleckým posudkom, ako aj doplnenie výsluchu žalovaných add 1), add 2), týkajúcich sa dovolania neplatnosti právneho úkonu, súd predmetný dôkaz nevykoval, resp. ho zamietol, pretože bolo povinnosťou žalobcu, aby predkladal súdu dôkazy na svoje tvrdenia, hlavne dôkazy, ku ktorým má prístup, ktoré ma možnosť si zabezpečiť, keďže súd nemá povinnosť nahrádzať listiny za žalobcu, resp. súd nemôže nahrádzať nedostatky petitu žaloby. Žalobca nevyužil možnosť za účelom zistenia si dôkazov nahliadnuť aj do súdneho spisu tak, ako je to aj vyššie uvedené, hoci súd včas vyžiadal fotokópiu vkladového spisu pod číslom T. XXXX/XX, ako aj Notársku zápisnicu Q.: XXXXX/XXXX, návrh na vklad do Katastra nehnuteľností, ktoré listiny boli súčasťou spisu už od 9. 1. 2018, kým následne, pojednávanie bolo vytýčené na 27. marca 2018.
29. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci.
30. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia a úspešným žalovaným ad 1) a ad 2) priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením súdnym úradníkom, v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.
Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak strana sporu ( žalobca alebo žalovaný ) nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnená strana podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.