Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/205/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej, člena senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu: Triblavina, Hviezdoslavova 1789/1, 900 27 Bernolákovo, IČO: 50 331 981, zast.: Mgr. Eva Kováčechová, advokátka, Komenského 21, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37 890 697, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra 1, 812 35 Bratislava, IČO: 42 181 810, za účasti: 1. Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001, zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., advokátska kancelária, Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, 2. Obec Chorvátsky Grob, obecný úrad, Námestie Josipa Andriča 17, 900 25 Chorvátsky Grob, IČO: 00 304 760, 3. Obec Bernolákovo, obecný úrad, Hlavná 111, 900 27 Bernolákovo, IČO: 00 304 662, 4. Mestská časť Bratislava - Vajnory, miestny úrad, Roľnícka 109, 831 07 Bratislava, IČO: 00 304 565, 5. V.. V. B., D. X, XXX XX J. W. F., 6. W.. V. K., S. X, XXX XX A., 7. W. S., W. XX, XXX XX A.K., 8. J.. W.E. H., R. XX, XXX XX E. X., 9. J.. F. V., Na W. X, XXX XX E. X., 10. Q. X., Š. XX, XXX XX E. X., 11. J. M., A. XX, XXX XX E. X., 12. V. Q., A. XX, XXX XX A., 13. J.. V. A., W. XX, XXX XX A., 14. J.. C. K., Š. XX, XXX XX A., 15. V.. P. X., F. XX, XXX XX B. Q., ďalší účastníci 2/ až 15/ zastúpený ďalším účastníkom 2/ ako spoločným zástupcom, za účasti zúčastnenej osoby: VGP Park Bratislava a.s., Suché Mýto 6, 811 03 Bratislava, IČO: 48 204 757, zast.: Barger Prekop s.r.o., advokátska kancelária, Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 869 724, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 5900/2017-9.2 (19/2017- rozkl.) zo dňa 26.06.2017, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

Ďalšiemu účastníkovi 1/ súd p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania, o výške náhrady trov rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Ďalším účastníkom 2/ až 15/ a osobe zúčastnenej na konaní súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Žalovaný ako orgán štátnej správy príslušný podľa j a o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s o

posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), rozhodnutím č. 2394/2017-1.7/ml zo dňa 13.03.2017 rozhodol podľa na základe oznámenia o zmene navrhovanej činnosti „Diaľnica Dl Bratislava - Trnava, križovatka Triblavina (3)“, predloženého navrhovateľom NDS, a. s., Dúbravská cesta l4, 841 04 Bratislava v spojení s . písm. c) tohto a po vykonaní zisťovacieho konania o posudzovaní zmeny navrhovanej činnosti podľa a o správnom konaní (správny poriadok) tak, že zmena navrhovanej činnosti „Diaľnica Dl Bratislava - Trnava, križovatka Triblavina (3)“ sa nebude posudzovať. Vydanie uvedeného rozhodnutia bolo vykonané na základe doručenia Oznámenie o zmene navrhovateľom Národná diaľničná spoločnosť, a. s., Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava (ďalej len „NDS“), doručené dňa 15.11.2016 žalovanému. Žalovaný zaslal Oznámenie o zmene všetkým subjektom listom č. 8505/2016/1.7/ml zo dňa 21.11.2016. Pre konanie bola podkladom dokumentácia Oznámenie o zmene navrhovanej činnosti „Diaľnica Dl Bratislava - Trnava, križovatka Triblavina (3)“, ktorá bola zároveň zverejnená na webovom sídle žalovaného. K Oznámeniu o zmene boli doručené stanoviská žalovanému tak od zainteresovaných subjektov, ako aj od verejnosti. K došlým stanoviskám od zainteresovaných subjektov, ako aj od verejnosti si žalovaný vyžiadal podľa od NDS stanovisko. Následne rozhodnutím zo dňa 23.12.2016 žalovaný prerušil konanie na 14 dní na dodanie stanoviska od NDS, ktoré doručila listom zo dňa 10.01.2017.

2. Križovatka Triblavina bola pôvodne súčasťou navrhovanej stavby Diaľnica Dl Bratislava - Trnava, 6-pruh + kolektory, východiskový dokument, ktorý predstavuje Technická štúdia (Ateliér DS, s. r. o., december 2008). Žalovaný vydal záverečné stanovisko č. 9785/2009-3.4/ml zo dňa 31.05.2010, v ktorom stavbu odporučilo realizovať za dodržania v ňom uvedených podmienok a opatrení. V rámci nasledujúcich fáz projektovej prípravy boli spracované Dokumentácia na územné rozhodnutie - DUR (R- project Invest s. r. o., február 2010), Dokumentácia pre stavebný zámer - DSZ (R-project Invest s. r. o., február 2012) a Dokumentácia na stavebné povolenie (R-project Invest s. r. o., február 2012). Zmeny v dokumentácii na stavebné povolenie oproti posudzovanému variantu (zmena tvaru križovatky Triblavina z osmičkového na kosodĺžnikový, zmena okružných križovatiek na začiatku a na konci úseku križujúcej cesty z veľkých na malé a zmeny plynúce zo zmeny križovatky a z aktualizácie podkladov a prieskumov) boli podľa uvedené v Oznámení o zmene navrhovanej činnosti (R-project Invest s. r. o., október 2012). Žalovaný predmetné zmeny navrhovanej činnosti posúdil a vydal vyjadrenie č. 3236/2013-3.4/ml zo dňa 21.01.2013, v ktorom konštatoval, že nepredstavujú zásadný nepriaznivý vplyv na životné prostredie a obyvateľstvo. V oznámení o zmene navrhovanej činnosti predloženom na ministerstvo dňa 15.11.2016 sú uvedené nasledovné zmeny: Hlavné zmeny: č. Popis objektu (SO podľa DSP) Zmena činnosti Stručný popis a odôvodnenie 1 103-01, 103-02 (Kolektorové pásy) 203-01, 203-02 (Mosty na kolektoroch) Zrušenie kolektorových pásov z dôvodu zmeny koncepcie rozšírenia diaľnice 2 101-00 (Križovatka Triblavina) Rozšírenie diaľnice Dl na 8-pruh miesto 6-pruhu z dôvodu zmeny koncepcie rozšírenia diaľnice

Zmeny vyvolané hlavnými zmenami a ostatné zmeny: -00 (Demolácia oporného múru) Presunutie objektu do súvisiacej stavby Dl BA - Senec, Rozšírenie na 6-pruh z dôvodu úpravy hraníc stavieb -00 (Vegetačné úpravy) Prispôsobenie vegetačných úprav zmenám riešenia križovatky a úprava rastlinnej zmesi v okružnej križovatke 5 102-00 (Komunikácia MZ 12/50, F.T. B2) Zníženie nivelety a úprava tesniacej vane z dôvodu rozšírenia diaľnice Dl -00 (Most na diaľnici Dl nad komunikáciou MZ) Zmena konštrukcie a zakladania mosta z dôvodu zmeny riešenia križovatky a lepšej ochrany proti priesaku 7 102-11 (Prečerpávacia stanica dažďových vôd) 502-00 (Dažďová kanalizácia MZ 12/50, F. T. B2) Úprava parametrov technológie prečerpávania vôd z dôvodu nového riešenia križovatky 8 251-01,252-00, 253-00 (Protihlukové steny) Zmeny polôh a dĺžky protihlukových stien na základe aktuálnej hlukovej štúdie -00 (Oplotenie križovatky Triblavina) Prispôsobenie oplotenia stavby úpravám rozhrania križovatky, súvisiacej stavby a PHS 10 501-00 (Odvodnenie diaľnice Dl) Zmena odvodnenia - retenčných jazierok z dôvodu zmeny tvaru križovatky a objavenia nového priepustu

11 503-00 (Úprava existujúcej kanalizácie na Dl) Skrátenie a posun úpravy kanalizácie z dôvodu vynechania kolektorov. 12 604-00 (Stožiarová trafostanica pre CS) Zrušenie objektu z dôvodu zmeny napájania čerpacej stanice 13 611-00 (Prípojka NN pre ČS) Zmena riešenia prípojky z dôvodu zmeny napájania čerpacej stanice 14 650-00, 650-11 (Informačný systém diaľnice) Zmeny ISD z dôvodu zmien križovatky a zosúladenia so súvisiacou výstavbou Dl 3. Proti rozhodnutiu žalovaného č. 2394/2017-1.7/ml zo dňa 13.03.2017 podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol minister životného prostredia Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 5900/2017-9.2 (19/2017

- rozkl.) zo dňa 26.06.2017 tak, že rozklad zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil.

II.

Žaloba

4. Žalobou zo dňa 01.09.2017 doručenou tunajšiemu súdu dňa 06.11.2017 sa žalobca domáha prieskumu zákonnosti rozhodnutia rozhodnutia ministra životného prostredia SR č. 5900/2017-9.2 (19/2017 - rozkl.) zo dňa 26. júna 2017, ako aj rozhodnutia žalovaného č. 2394/2017-1.7/ml zo dňa 13. marca 2017. Žalobca tvrdí, že napadnuté rozhodnutia sú nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a pre nepreskúmateľnosť rozhodnutí pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Preto navrhuje obe rozhodnutia zrušiť, vec vrátiť žalovanému na ďalšie konania a priznať náhradu trov konania.

5. Žalobca má za to, že postup žalovaného ako aj prvostupňového orgánu podľa bol nesprávny a vychádzal z neprávneho právneho posúdenia veci. Zmeny, ktoré sú predmetom oznámenia, mali byť predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie a správne orgány mali postupovať v zmysle V zmysle tohto ustanovenia predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny musí byť každá zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, ak taká zmena samotná dosahuje alebo prekračuje prahovú hodnotu, ak je prahová hodnota pre navrhovanú činnosť v prílohe č. 8 časti A ustanovená. Hlavnými zmenami uvedenými v oznámení sú „zrušenie kolektorových pásov z dôvodu zmeny koncepcie rozšírenia diaľnice a rozšírenie diaľnice Dl na 8 -pruh miesto 6 - pruhu z dôvodu zmeny koncepcie rozšírenia diaľnice.“ Predmetom zmien je tiež ďalších 12 zmien vyvolaných hlavnými zmenami. Podľa prílohy č. 8 , bod 13 položky č. 1 je posudzovanie vplyvov na životné prostredie povinné v prípade činnosti „diaľnice a rýchlostné cesty vrátane objektov“, a to bez určenia limitu (prahovej hodnoty), ktorý by mala táto činnosť dosiahnuť. Okrem naplnenia podmienky týkajúcej sa dosiahnutia alebo prekročenia prahovej hodnoty, neobsahuje dané ustanovenie žiadnu inú podmienku, ktorá by zmenou navrhovanej činnosti musela byť splnená na to, aby bolo potrebné vykonanie nového procesu podľa Obdobne aj podľa prílohy I bod 24 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie, je predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie „Akákoľvek zmena alebo rozšírenie projektov uvedených v tejto prílohe, ak takáto zmena alebo rozšírenie samotné spĺňajú limity, prípadne ustanovené v tejto prílohe.“ Zároveň podľa bodu 7 písm. a) prílohy I uvedenej smernice podliehajú povinnému posudzovaniu vplyvov na životné prostredie „stavby diaľnic a ciest prvej triedy“, a to bez uvedenia akéhokoľvek limitu. Rovnako Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku sp. zn. uviedol: „Je tiež dôležité poukázať na prílohu 8 k zák. o EIA

- Zoznam navrhovaných činností podliehajúcich posudzovaniu ich vplyvu na životné prostredie, ktorá pre diaľnice nestanovuje prahové hodnoty, čo znamená, že z hľadiska posudzovania vplyvov na životné prostredie, táto činnosť bez ohľadu na jej rozsah, podlieha povinnému posudzovaniu.“ Opačný výklad zákona, ktorý prezentuje žalovaný, by viedol k absurdným dôsledkom a k popretiu účelu zákona EIA. V prípade zmeny stavby diaľnice teda nie je možné uplatniť postup podľa ustanovenia , ale musí sa uplatniť postup podľa , a to bez ohľadu na rozsah zmeny stavby diaľnice. Postup žalovaného ako aj prvostupňového orgánu podľa zákona EIA vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, a z toho dôvodu sú napádané rozhodnutia nezákonné.

6. Na podporu tvrdenia o povinnosti správnych orgánov postupovať pri zmene navrhovanej činnosti „Diaľnica Dl Bratislava - Trnava, križovatka Triblavina (3)“ podľa , teda povinne zmenu posudzovať, uvádza judikatúru Súdneho dvora EÚ. Súdny dvor jasne uvádza, že pri zmenách, ktoré sa svojím rozsahom a spôsobom realizácie rovnajú stavbe, musia príslušné orgány danú zmenu povinne posudzovať. Súdny dvor EÚ v rozsudku C-142/07 (ods. 36) uviedol, že

„skutočnosť, že pod písmenami b) a c) v bode 7 prílohy I zmenenej smernice sa uvádzajú projekty týkajúce sa „stavby“ uvedených druhov ciest, zatiaľ čo konanie vo veci samej sa týka projektov prestavby a skvalitnenia existujúcej cesty, neznamená, že tieto projekty sú vylúčené z pôsobnosti zmenenej smernice. Projekt prestavby cesty, ktorý sa svojím rozsahom a spôsobom realizácie rovná stavbe, možno v zmysle uvedenej prílohy považovať za stavebný projekt (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. septembra 2004, Komisia/Španielsko, C-227/01, Zb. s. 1-8253, bod 46, ako aj Abraham a i., už citovaný, bod 32).“ Z uvedeného vyplýva, že projekt prestavby cesty, ktorý sa svojím rozsahom a spôsobom realizácie rovná stavbe, sa musí v zmysle prílohy I. smernice EIA považovať za samostatný stavebný projekt a nie iba za zmenu projektu. Zmeny, ktoré boli predmetom zisťovacieho konania, nie sú zmenami zanedbateľnými, ale významnými a z toho dôvodu je nevyhnutné ich posudzovať ako samostatný projekt a teda aj v tomto prípade zmena podlieha povinnému posudzovanie podľa Žalovaný v napádanom rozhodnutí opakovane tvrdí, že „sa funkčne nemení vymedzenie daného územia“ a že „predložené zmeny zásadne nemenia polohu ani plošný záber činnosti“. V tejto súvislosti žalovaný opakovane poukazuje na Záverečné stanovisko č. 9785/2009- 3.4/ml a uvádza, že „činnosť ako celok bola povinne posúdená podľa zákona , výsledkom čoho bolo vydanie záverečného stanoviska, v ktorom boli stanovené opatrenia a podmienky“. Podľa žalobcu navrhované zmeny sú zmenami podstatnými, pretože sa mení celá koncepcia rozšírenia diaľnice, rozšírenie počtu pruhov diaľnice, zrušenie kolektorových pásov a ďalšie zmeny vyvolané hlavnými zmenami, a preto je potrebné oznámenú zmenu považovať za samostatný projekt. Navyše navrhovaná zmena nebola v pôvodnom procese predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie. Preto odkazovanie na pôvodné záverečné stanovisko, ktoré vôbec nebralo do úvahy teraz navrhovaný variant, je irelevantné. Zmeny sú pritom jednoznačne takého charakteru, že vyžadujú nový projekt stavby. Navrhovaná zmena má charakter samostatného projektu, pretože zmeny oproti pôvodne posudzovanému variantu sú rozsiahle a vyžadujú samostatný projekt, zmeny významne ovplyvnia iné činnosti a okolité územie, navrhované zmeny sú veľké svojou povahou aj umiestnením. Vzhľadom na vyššie uvedené rozsiahle zmeny oproti pôvodnému posudzovanému variantu, vzhľadom na jeho veľkosť a vzhľadom na vplyv navrhovanej zmeny na celé okolité územie stavby má žalobca za to, že ide o tzv. samostatný projekt/stavbu, ktorý musí byť povinne posudzovaný podľa

7. Žalobca trvá na tom, že navrhovaná zmena mala byť povinne posudzovaná v zmysle Uvádza, že rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového orgánu v zisťovacom konaní vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože navrhovaná zmena môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie v zmysle Žalovaný vôbec pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy toto kritérium, napriek tomu, že bol v stanoviskách žalobcu upozornený na jednoznačný súvis navrhovanej zmeny s inými činnosťami. Žalovaný ako aj prvostupňový orgán sa účelovo zaoberali len bezprostredným okolím a vplyvom na území pod navrhovanom zmenou, avšak úplne opomenuli, že navrhovaná zmena má súvis aj s inými činnosťami. Križovatka Triblavina je iba jeden stavebný objekt z tejto stavby a preto sa nemôžu zmeny navrhovanej činnosti na ostatných objektoch tejto stavby posudzovať zvlášť. Z uvedených ustanovení jednoznačne vyplýva, že zisťovacie konanie nemá zahŕňať len bezprostredné vplyvy navrhovanej činnosti, ale musí brať do úvahy aj súbeh s inými vplyvmi. Ide o činnosti a vplyvy, ktoré v danom území majú dopad na životné prostredie a zdravie dotknutých obyvateľov. Iba v prípade zhodnotenia vplyvov všetkých činností, ktoré sa v území vykonávajú a ktoré majú dopad na životné prostredie, spoločne s navrhovanou zmenou má zisťovacie konanie svoj zmysel a môže byť chápané ako účinné a komplexné, ako to požaduje Žalobca na daný fakt opakovane poukazoval, pričom nepoukazoval na vhodnosť technického riešenia zmeny, ale práve na dopad navrhovanej zmeny na iné činnosti a v tej súvislosti na významný vplyv zmeny na životné prostredie. S týmito námietkami žalobcu sa žalovaný vôbec nevysporiadal. Navrhované zmeny zásadným spôsobom negatívne ovplyvnili pohodu života obyvateľov dotknutých obcí a mali nezanedbateľné účinky na zdravie obyvateľov a životné prostredie. Navrhovaná zmena môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie v zmysle , a z toho dôvodu má byť posudzovaná podľa

8. Žalobca poukazuje na to, že zmena stavby pred dokončením, ktorá bola predmetom zisťovacieho konania nie je v súlade s územným plánom Bratislavského samosprávneho kraja. Uvedené predstavuje zásadnú prekážku aj pri ďalších úvahách o posudzovaní vplyvov navrhovanej zmeny činnosti. Samotný jasne v Prílohe 10 časť II bod 2 medzi kritéria zisťovacieho konania zaraďuje aj „súlad navrhovanej činnosti s platnou územnoplánovacou dokumentáciou “. Zo stanoviska Bratislavského samosprávneho kraja zo dňa 11.01.2016 vyplýva, že „v zmysle záväznej časti UPNR-

BSK je jednoznačne definovaná úprava trasy diaľnice Dl v úseku Bratislava - hranica BSK - (Trnava) na plnohodnotnú 6 - pruhovú diaľnicu s obojstrannými dvojpruhovými jednosmernými kolektormi, ktoré sú súčasťou diaľnice a úprava predmetnej trasy diaľnice rozšírením na 8 - pruh bez budovania ľavého a pravého kolektoru je v rozpore so záväznou časťou ÚPNR- BSK.“ Rovnako poukazuje na uznesenie Zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja č. 50/2016 zo dňa 22.04.2016, v ktorom „berie na vedomie informáciu o navrhovanej zmene stavby pred dokončením „Diaľnica Dl - Bratislava - Trnava, križovatka Triblavina“ a konštatuje, že „predložené riešenie je v rozpore s platným územným plánom regiónu BSK a že s predloženým návrhom riešenia nesúhlasí“. Napádané rozhodnutie ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu, ktoré sú vydané v rozpore so záväznými časťami územného plánu BSK sú preto ne ako aj správnym poriadkom. Žalovaný v napádanom rozhodnutí uvádza, že „ministerstvo z hľadiska svojej kompetencie konštatuje súlad navrhovanej činnosti, resp. jej zmeny s územnoplánovacou dokumentáciou len s ohľadom na funkčné využitie územia, t.j. či navrhovaná činnosť v dotknutom území korešponduje s územnoplánovacou dokumentáciou.“ Uvedený záver žalovaného žalobca považuje za svojvoľný a neodôvodnený, pretože nemá kompetenciu určovať, ktorá časť záväzného predpisu bude pre neho záväzná a aká nie. Jednoznačná povinnosť správneho orgánu postupovať a rozhodovať v súlade so všeobecne záväznými nariadeniami obcí a samosprávnych krajov bez výnimky platí aj pre žalovaného.

9. Žalobca opakovane vo svojich vyjadreniach poukazoval na skutočnosť zásadných vplyvov navrhovanej zmeny na životné prostredie, pričom žalovaný ako aj prvostupňový orgán opakovane uvádzajú, že „z Dopravno-kapacitného posúdenia Diaľnice Dl v úseku Vajnory - Triblavina prostredníctvom mikroskopického dopravného modelu z novembra 2016 vyplynulo riešenie 8-pruhu ako kapacitne dostačujúce pre výhľadové obdobie do roku 2040, a ministerstvo nemá dôvod tento záver z hľadiska svojej kompetencie spochybňovať“. V tejto súvislosti žalovaný tiež uvádza, že „pri dopravnom posúdení bola zohľadnená aj plánovaná výstavba logistických parkov a obytných lokalít“. Žalobca v pripomienkach ako aj v rozklade poukazoval na to, že daný záver nevychádza z riadne zisteného skutkového stavu a poukazoval na to, že správny orgán bezdôvodne berie do úvahy iba závery navrhovateľa NDS. Navrhovaná zmena (zmena 6 pruhovej šírky diaľnice na 8 pruhovú šírku diaľnice a vypustenie kolektorov - súbežných komunikácií diaľnice) nie je doložená žiadnym relevantným dopravným prieskumom. Uvedené námietky žalobcu však žalovaný ako ani správny orgán nebrali do úvahy a v zisťovacom konaní vychádzali z nedostatočne zisteného stavu veci a z toho dôvodu vec nesprávne právne posúdili. Žalovaný sa v napádanom rozhodnutí nevysporiadal ani s argumentmi žalobcu, ktorý poukazoval na to, že navrhovaná zmena je samostatná stavba a z toho dôvodu podlieha povinnému posudzovaniu. Žalovaný bol povinný v tejto súvislosti zistiť skutočný stav veci, či daná zmena svojim rozsahom je samostatnou stavbou a postupovať v súlade s európskou judikatúrou, na ktorú žalobca poukazoval. Žalovaný sa však s daným argumentom žalobcu vôbec nevysporiadal a za tým účelom ani nezistil skutočný stav veci.

10. Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán sa s námietkami žalobcu a argumentmi uvedenými v rozklade vysporiadali opakovane iba odkázaním na dokumenty predložené navrhovateľom bez toho, aby odôvodnili, prečo námietky žalobcu nebrali do úvahy. Žalobca v rozklade ako aj v pripomienkach poukazoval na to, že dopravno-kapacitné posúdenie predložené navrhovateľom nie je relevantné a je zavádzajúce, lebo nepočíta s údajmi z územných plánov a presne pomenovali územia, ktoré mali byť pri tomto prieskume brané do úvahy. Žalovaný sa s týmito podstatnými argumentmi žalobcu vôbec nevysporiadal, iba bez odôvodnenia uviedol že predložený prieskum považuje za relevantný. Žalobca v rozklade ako aj v pripomienkach poukazoval na kumulované vplyvy navrhovanej zmeny, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie. Žalovaný ako aj prvostupňový orgán však vo svojich rozhodnutiach poukázali len na vyjadrenia navrhovateľa a na skutočnosť, že námietky žalobcu sa týkajú iba technického riešenia navrhovaných zmien. Žalobca však jasne opakovane poukazoval na vplyvy daného riešenia na životné prostredie a nie na jeho technické riešenie. Žalovaný ako aj prvostupňový orgán sa v rozpore so zákonnými povinnosťami nevysporiadali s týmito podstatnými námietkami žalobcu, ktoré poukazovali na možný významný vplyv navrhovanej zmeny na životné prostredie. Žalobca tiež na základe svojho vlastného prieskumu žalovanému preukázal výskyt bobra v danej lokalite, pričom žalovaný sa s týmto konkrétnym dôkazom žalobcu vôbec nevysporiadal a bral do úvahy iné písomné vyjadrenia, ktoré výskyt bobra popierali.

III.

Vyjadrenie žalovaného

11. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 13.12.2017 navrhuje žalobu zamietnuť. S tvrdením žalobcu, že prvostupňové a druhostupňové rozhodnutia žalovaného sú nezákonné z dôvodu nesprávneho posúdenia veci, z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu na riadne posúdenie veci a z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutí pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, žalovaný nesúhlasí.

12. K jednotlivým žalobným dôvodom uvádza, že pre uplatnenie postupu podľa sa kladie podmienka, že v prílohe č. 8 je uvedená konkrétna prahová hodnota pre daný typ činnosti. V tomto prípade (diaľnice a rýchlostné cesty vrátane objektov) ide o činnosť, pri ktorej nie je ustanovená žiadna prahová hodnota. Vyjadrenie výrazom „bez limitu“ (príloha č. 8 bod 13, položka č. 1, časť A ) nespĺňa podmienku stanovenej prahovej hodnoty pre navrhovanú činnosť, preto v danom prípade nie je postup správneho orgánu podľa opodstatnený. Podľa predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti (ďalej len „“) musí byť každá zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, ktorá nie je zmenou podľa odseku 1 písm. d) a môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie Logickým a gramatickým výkladom uvedených ustanovení možno dospieť k záveru, že v takýchto prípadoch pri posudzovaní vplyvov zmeny navrhovanej činnosti je potrebné postupovať podľa , keďže pre posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 bod 13, položka č. 1, časť A (diaľnice a rýchlostné cesty vrátane objektov) nie je ustanovená prahová hodnota, a preto zmena navrhovanej činnosti nie je zmenou podľa V tejto súvislosti je poukazuje aj na dôvodovú správu k , ktorým sa novelizoval , v ktorej sa uvádza: „ bol kompletne prepracovaný, a to z dôvodov vyplývajúcich z pripomienok uvedených vo formálnom oznámení Európskej komisie, taktiež z dôvodov snahy o celkovú zrozumiteľnosť a zároveň zo snahy upraviť celé ustanovenie tak, aby bolo celé v súlade so smernicou EIA. Snahou úpravy bolo v písmenách a) až g) postihnúť všetky možné prípady, kedy sa nejaká z navrhovaných činností alebo jej zmeny stane predmetom povinného posúdenia vplyvov a za akých podmienok. Vychádza sa pritom zo základného predpokladu uvedeného v písmene a), že povinným predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti je každá z činností spadajúca do časti A prílohy č. 8 k zákonu. Ustanovenie ustanovuje, že aj samotná zmena je za splnenia stanovenej podmienky byť priamo spôsobilá predmetom povinného posudzovania vplyvov a to bez predchádzajúcej procedúry - zisťovacieho konania. Pôjde o tie prípady zmien navrhovaných činností, ktoré spadajú pod činnosti uvedené v časti A prílohy č. 8 a navyše táto zmena sama osebe musí dosahovať alebo prekračovať niektorú z prahových hodnôt uvedenú v časti A prílohy č. 8. Zároveň je potrebné dodať, že sa to týka len tých zmien navrhovaných činností, pri ktorých sú v tejto časti prílohy č. 8 vôbec nejaké konkrétne prahy ustanovené. Z uvedeného vyplýva, že týmto spôsobom nemôžu byť automaticky posudzované akékoľvek drobné zmeny navrhovaných činností uvedených v časti A prílohy č. 8, ktoré nemajú stanovenú nejakú konkrétne merateľnú prahovú hodnotu. Automatické povinné posudzovanie akejkoľvek zmeny takýchto činností bez zohľadnenia skutočného charakteru takejto zmeny a jej možného nepriaznivého vplyvu na životné prostredie by totiž smerovalo priamo proti zmyslu a účelu zákona, pokiaľ ide o nepatrné zmeny v objeme výroby, jej znižovanie pôvodne určeného množstva (objemu výroby) a pod. Ustanovenia uvedené v písmenách c), a sa týkajú navrhovaných činností, ich zmien, ktoré musia byť predmetom povinného posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti len vtedy, ak takáto skutočnosť vyplynie z výrokovej časti rozhodnutia zo zisťovacieho konania. Ide o rôzne skutočnosti, ktoré sa odvíjajú jednak od toho, či ide o zmenu navrhovanej činnosti alebo o samotnú činnosť. V prípade ak ide o zmenu sa ďalšie delenie vzťahuje na to, či pôvodne povolená navrhovaná činnosť je uvedená v časti A alebo v časti B prílohy č. 8 k zákonu.“ Správnosť výkladu žalovaného potvrdzuje aj rozsudok Súdneho dvora Európskej únie sp. zn. C-142/07 (bod 37), v zmysle ktorého: „Za predpokladu, že sa ukáže, že pri sporných projektoch v konaní vo veci samej nejde o diaľnice alebo cesty prvej kategórie v zmysle písmena b) bodu 7 prílohy I zmenenej smernice alebo o projekty podľa písmena c) bodu 7, vnútroštátny súd má povinnosť preskúmať, či tieto projekty patria pod prílohu II zmenenej smernice, či už pod jej bod 10 písm. e), pokiaľ ide o výstavbu cesty, alebo pod jej bod 13 prvú zarážku v spojení s písmenom e) bodom 10 prílohy II tejto smernice, pokiaľ ide o zmenu projektu stavby cesty.“ S poukazom na vyššie citovaný rozsudok Súdneho dvora

Európskej únie sa žalovaný nestotožňuje s názorom žalobcu, že akákoľvek zmena navrhovanej činnosti „diaľnice a rýchlostné cesty vrátane objektov“ podlieha povinnému hodnoteniu.

13. Žalovaný vo vzťahu k zmene navrhovanej činnosti uvádza, že prvostupňový správny orgán a druhostupňový správny orgán sa starostlivo zaoberali obsahom oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vrátane jeho príloh, tak ako je uvedené v prvostupňovom rozhodnutí a tiež v druhostupňovom rozhodnutí na strane 2 až 11. Prvostupňový správny orgán skonštatoval, že zmena navrhovanej činnosti spočíva najmä v zmenách technického charakteru, a to z dôvodu zlepšenia technických parametrov a priechodnosti diaľnice. S hodnotením prvostupňového správneho orgánu sa stotožnil aj odvolací správny orgán, ktorý naviac uviedol, že rozšírenie úseku diaľnice sa navrhuje bezo zmien vo výškovom a smerovom vedení jestvujúcej trasy, pričom sa funkčne nemení vymedzenie daného územia. Z uvedeného vyplýva, že ide o rozšírenie len úseku navrhovanej činnosti, pričom žalobca evidentne opomenul, že sa rušia kolektorové pásy a nahradzujú jedným jazdným pruhom v každom jazdnom páse. S ohľadom na uvedené žalovaný zastáva názor, že zmena navrhovanej činnosti jednoznačne nie je novým projektom, t. j. novou navrhovanou činnosťou. Zmena navrhovanej činnosti spočíva najmä v zmenách technického charakteru, a to z dôvodu zlepšenia technických parametrov a priechodnosti diaľnice. Z predloženého oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vyplýva, že účelom zmeny navrhovanej činnosti je zlepšiť dopravnú situáciu v okolí, nie len v momentálne dotknutom území, ale aj s výhľadom na dobudovanie prepojenia ciest I/61 a II/502. Uvedené jednoznačne potvrdilo aj Dopravno-kapacitné posúdenie Diaľnice D1 v úseku Vajnory - Triblavina prostredníctvom mikroskopického dopravného modelu. Žalovaný ďalej uvádza, že navrhovaná činnosť „Diaľnica D1 Bratislava - Trnava“ bola ako celok predmetom povinného hodnotenia, ktorého výsledkom bolo vydanie záverečného stanoviska ministerstva č. 9785/2009-3.4/ml zo dňa 31.05.2010, v ktorom ministerstvo uviedlo: „Na základe výsledkov procesu posudzovania vykonaného podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri ktorom sa zvážili všetky očakávané pozitívne a negatívne vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie, zhodnotil sa ich význam a so zohľadnením predložených stanovísk, za súčasného stavu poznania a navrhnutých opatrení na zmiernenie negatívnych vplyvov činnosti sa odporúča realizácia navrhovanej činnosti - Diaľnica D1Bratislava - Trnava, 6-pruh + kolektory. Odporúčanie je podmienené splnením podmienok a opatrení uvedených v bode VI. 3 tohto záverečného stanoviska. Neurčitosti, ktoré sa vyskytli v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie a nemohli byť s ohľadom na etapu rozpracovanosti projektu vyriešené, je potrebné vyriešiť v ďalších stupňoch projektovej prípravy pre povolenie činnosti podľa osobitných predpisov.“ Nakoľko bola navrhovaná činnosť predmetom povinného hodnotenia, žalovaný ako príslušný orgán na základe predloženého oznámenia o zmene navrhovanej činnosti v rámci zisťovacieho konania v súlade s posúdilo zmeny navrhovanej činnosti z hľadiska významnosti vplyvu tejto zmeny na životné prostredie.

14. Žalobca namieta, že zmeny navrhovanej činnosti sú takého charakteru, že sa tým mení plocha územia a záber územia, pribúdajú nové objekty a menia sa výškové pomery. V tejto súvislosti žalovaný opakovane uvádza, že zmeny obsiahnuté v oznámení o zmene navrhovanej činnosti sú výlučne technického charakteru, pričom ide len o zmeny už existujúceho a posúdeného projektu. Žalovaný ďalej uvádza, že v rámci „Dopravno-kapacitného posúdenia Diaľnice D1 v úseku Vajnory - Triblavina prostredníctvom mikroskopického dopravného modelu“ z novembra 2016 bola zohľadnená aj plánovaná výstavba logistických parkov ako aj obytné lokality, a to na str. 15 až 18 tohto dopravno-kapacitného posúdenia predloženého navrhovateľom v tomto konaní, tak ako je to uvedené v druhostupňovom rozhodnutí. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný pri posudzovaní vplyvu zmeny navrhovanej činnosti v rámci zisťovacieho konania zohľadnilo nie len priame účinky, resp. vplyvy zamýšľaných stavebných prác, ale aj všetky ostatné vplyvy na životné prostredie, ktoré môžu byť vyvolané používaním alebo prevádzkou zmenenej navrhovanej činnosti. Ak by bola zmena navrhovanej činnosti posudzovaná tak, ako navrhuje žalobca, t. j. ako samostatný projekt, práve v takomto prípade by došlo k rozdeleniu projektu „Diaľnica D1 Bratislava - Trnava“ na menšie časti. Rozdelenie projektu na menšie časti by následne malo za dôsledok samostatné posudzovanie jednotlivých častí podľa

15. Žalovaný sa nestotožňuje s námietkou žalobcu, že žalovaný pri svojom rozhodovaní nevzal v zmysle do úvahy kritéria uvedené v prílohe č. 10 Žalovaný prihliadal aj na stanoviská doručené v rámci správneho konania, čo vyplýva aj zo str. 2 až 20 prvostupňového rozhodnutia. Posúdil zmenu navrhovanej činnosti z hľadiska povahy a rozsahu zmeny

navrhovanej zmeny činnosti, miesta vykonávania navrhovanej zmeny činnosti a významu očakávaných vplyvov na životné prostredie, a to aj kumulatívnych, vrátane vplyvov na zdravie obyvateľov, pričom vzal do úvahy súčasný stav životného prostredia v dotknutom území. Vyhodnotil možné vplyvy navrhovanej zmeny počas výstavby, počas prevádzky ako aj spôsob ich eliminácie. Spôsob eliminácie uvedený v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia je stanovený v záväznom stanovisku č. 9785/2009-3.4/ml zo dňa 31.05.2010, pričom záväzné stanovisko obsahuje aj ďalšie opatrenia a podmienky. V rámci zisťovacieho konania sa prvostupňový správny orgán zaoberal otázkou, či zmena navrhovanej činnosti bude mať v súvislosti s inými činnosťami významný vplyv na životné prostredie. Vyhodnotenie je uvedené na strane 41 až 46 prvostupňového rozhodnutia, pričom rieši Hluk a vibrácie, Ovzdušie, Vodné pomery, Horninové prostredie, Pôdu, Biotu, Územný systém ekologickej stability, Klimatické pomery, Odpady, Možné riziká havárie. Vyhodnotením kritérií uvedených v prílohe č. 10 sa zaoberal aj druhostupňový orgán, a to najmä na strane 31 až 34. Námietku ohľadne zásahu do biotopu európskeho významu Castor fiber (bobor vodný) považuje žalovaný za neopodstatnenú, nakoľko zmena navrhovanej činnosti sa nedotýka stavebných objektov, navrhnutých v okolí toku Čierna voda, kde bol podľa žalobcu preukázaný výskyt jedinca bobra vodného. V súvislosti s touto námietkou žalovaný ďalej poukazuje najmä na stranu 26 druhostupňového rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti sa vyjadrila aj Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Regionálne centrum ochrany prírody v Bratislave ako odborná organizácia ochrany prírody a krajiny, ktorá vo svojom stanovisku č. RCOP zo dňa 16.12.2016 uviedla, že predložené zmeny zásadne nemenia polohu ani plošný záber činnosti a na zásah do biotopu európskeho významu bol vydaný súhlas Okresným úradom Senec v roku 2014. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na záverečné stanovisko č. 9785/2009-3.4/ml zo dňa 31.05.2010, v ktorom ministerstvo v opatrení č. 37 stanovilo „zabezpečiť priebežného monitoringu predmetného úseku diaľnice z hľadiska frekvencie kolízií a vplyvu dopravy na okolité biotopy a živočíchy, vrátane kritériových druhov vtákov a na základe výsledku monitoringu v prípade potreby navrhnúť a realizovať ďalšie opatrenia v súčinnosti s orgánmi ochrany prírody; monitoring uskutočniť jeden rok pred výstavbou, počas výstavby a minimálne jeden rok po uvedení stavby do prevádzky“.

16. Ohľadom rozporu s územným plánom Bratislavského samosprávneho kraja žalovaný uvádza, že pri realizácii výstavby sa vždy môžu vyskytnúť okolnosti, ktoré majú dopad na pôvodnú koncepciu riešenia výstavby, dôsledkom čoho môže byť následné pozmenenie pôvodnej koncepcie. Je potrebné znovu skonštatovať, že zmena koncepcie dopravného riešenia diaľnice D1 vyplynula z aktualizovaného dopravno-kapacitného posúdenia, v zmysle ktorého bol nárast intenzít dopravy taký, že pôvodne navrhované riešenie 6-pruhovej diaľnice D1 vrátane súbežných jednosmerných kolektorov bolo vyhodnotené ako nevyhovujúce. Zmena navrhovanej činnosti je v súlade s funkčným vymedzením územia podľa územného plánu Bratislavského samosprávneho kraja a v súlade s koridorom, vymedzeným územným plánom Bratislavského samosprávneho kraja. Žalovaný nesúhlasí s námietkou žalobcu, že prvostupňové rozhodnutie ako aj druhostupňové rozhodnutie vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu a že žalovaný berie do úvahy iba závery navrhovateľa NDS a rovnako nesúhlasí s námietkou nepreskúmateľnosti rozhodnutí. Správny orgán vyhodnotil všetky podklady pre vydanie rozhodnutia a v odôvodnení rozhodnutia uviedol, akými správnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadil, pričom správny orgán zahrnul do odôvodnenia svojho rozhodnutia aj stanoviská a vyjadrenia navrhovateľa, v ktorých sa vyjadril aj k jednotlivým vyjadreniam a požiadavkám verejnosti. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že rozhodnutia správneho orgánu vychádzajú zo spoľahlivo zisteného stavu veci, pričom prvostupňový aj druhostupňový orgán v konaní správne aplikovali príslušné ustanovenia a , na základe ktorých rozhodol, že zmena navrhovaná žiadateľom nebude predmetom posudzovania. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako aj druhostupňové rozhodnutie obsahujú všetky náležitosti ustanovené v správneho poriadku. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný zastáva názor, že prvostupňové rozhodnutie a druhostupňové rozhodnutie napadnuté žalobcom, ako aj postup žalovaného v správnom konaní sú v súlade so a správnym poriadkom, vychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a obsahujú všetky predpísané zákonné náležitosti.

IV.

Replika a vyjadrenie žalobcu, ďalších účastníkov a osoby zúčastnenej na konaní

17. Žalobca v replike z 23.01.2018 uviedol, že znova poukazuje na to, že ide o rozsiahlu zmenu stavby a z toho dôvodu aj o samostatný projekt, podľa ktorého sa mení spolu 21 stavebných objektov

križovatky Triblavina, niektoré veľmi výrazným spôsobom. Všetky tieto zmeny sa majú udiať bez doloženia relevantného dopravnokapacitného posúdenia či hlukovej štúdie pre navrhovanú zmenu činnosti. Zmenou činnosti sa mení aj koncepcia dopravy v danom území v rozpore so schválenou a odsúhlasenou koncepciou vládou SR v štátnej expertíze č. 10/2012, ktorá obsahuje kolektory. Zmena, ktorá bola predmetom zisťovacieho konania je činnosťou, ktorá mení plochu a aj záber územia, v rámci zmien pribudnú nové objekty a zmenia sa výškové pomery. Zmena sa svojím rozsahom a spôsobom realizácie rovná jednoznačne stavbe a musí byť príslušnými orgánmi povinne posúdená. Uvedené platí aj z dôvodu toho, že zrušením kolektorov, ktoré predstavovali viaceré (početnejšie) možnosti pripojenia sa, rozptyľovali dopravu, zabezpečovali jej častejšie a rýchlejšie odvedenie z predmetného územia sa podstatným spôsobom zmení dopravná situácia v dotknutom území. V platných a odsúhlasených územných plánoch priľahlých obcí je nárast obyvateľov v danom území 90839 obyvateľov. V dopravnokapacitnom posúdení je rátané iba s 20500 obyvateľmi. Rozdiel, ktorý chýba v dopravnokapacitnom posúdení je teda 70339 obyvateľov. Podobne vysoký rozdiel je aj vo výmere výstavby investičných akcií. V územných plánoch obcí je schválená a teda platná výmera investičných akcií 344 ha, v dopravnokapacitnom posúdení sa uvádza iba 136 ha. Rozdiel, ktorý chýba v dopravnokapacitnom posúdení je teda až 208 ha. Prvostupňový a aj druhostupňový správny orgán uvedený argument žalobcu vôbec nebral do úvahy, v napádanom rozhodnutí sa s ním dostatočne nevysporiadal a neodôvodnil, prečo tieto argumenty žalobcu v rozhodnutí nezohľadnil. Pre posúdenie prikladá grafické znázornenie lokalít rozvoja odsúhlasených v územných plánoch obcí a skutočne zahrnutých do výpočtov navrhovateľa NDS. Žalobca trvá na skutočnosti, že navrhovaná zmena činnosti je v rozpore s platným územným plánom BSK, jeho záväznou časťou. Uvedenou skutočnosťou sa zaoberal aj Najvyšší kontrolný úrad SR, ktorý vykonal kontrolu v NDS a preveroval projekt stavby diaľnice Dl križovatka Triblavina. Kontrolované obdobie predstavoval rok 2016. Vo svojej záverečnej správe z februára 2017 skonštatoval, že „zmena koncepcie rozšírenia diaľnice Dl zo šesťpruhu so súbežnými komunikáciami na 8-pruh bez súbežných komunikácií nebola v čase kontroly v súlade s platným územným plánom BSK. V tejto veci nebolo začaté konanie vo veci rozporu na Ministerstve dopravy a výstavby SR.“ Navyše NKÚ vo svojej správe konštatuje, že „ Projektová dokumentácia, ktorú kontrolóri spolu s pribratými osobami preverovali, neobsahovala výsledky podrobnej analýzy dopravných prieskumov. (...) NKÚ SR preto konštatuje, že v prípade splnenia všetkých požiadaviek podľa platných technických noriem sa NDS mohla jednoznačne oprieť o výsledky komplexnej inžinierskej práce. Tieto sa však v žiadnej predloženej a preverenej dokumentácii nenachádzali.“ Vo svojom ďalšom vyjadrení zo dňa 07.02.2019 žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 22.11.2018, ktorý bol vydaný v obdobnej veci.

18. Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 07.09.2018 súd pribral do konania účastníkov administratívneho konania, ktorým zaslal žalobu s výzvou na vyjadrenie sa. Ďalší účastníci F. K., Š. XX, E.C. X., W. A., B. XX, E. X., J.. V. V., M. XX, E. X., Q.. M. M., D. XX, E. X., V.. D. Č., Q. XX, W.J., sa vzdali účastníctva v konaní.

19. Obec Bernolákovo ako ďalší účastník uviedlo vo vyjadrení zo dňa 02.10.2018, že sa stotožňuje s vydaným rozhodnutím žalovaného neposudzovať zmeny navrhnuté na križovatke Triblavina. Výstavbou križovatky sa zjednoduší prepojenie diaľnice a cesty I/61, a to najmä v ranných a večerných špičkách. Súbežné kolektory môžu byť dobudované následne, pričom priestor pre ich výstavbu ostal zachovaný. Rozšírenie diaľnice D1 na 8-pruhov považuje za dostačujúce.

20. Ďalší účastník Národná diaľničná spoločnosť vyjadrením zo dňa 02.10.2018 uviedol, že podľa ust. „Predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny musí byť d) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, ak taká zmena samotná dosahuje alebo prekračuje prahovú hodnotu, ak je prahová hodnota pre navrhovanú činnosť v prílohe č. 8 časti A ustanovená." Pre činnosť „Diaľnice a rýchlostné cesty vrátane objektov,, je v prílohe č. 8 časti A Zákona o EIA uvedené „bez limitu.“ Je zrejmé, že pre činnosť „Diaľnice a rýchlostné cesty vrátane objektov,, v prílohe č. 8 časti A nie je ustanovená žiadna prahová hodnota. Podľa ust. by ale žalovaný mohol posudzovať vplyv zmeny navrhovanej činnosti len v prípade, ak by pre túto činnosť bola dosiahnutá alebo prekročená prahová hodnota ustanovená v prílohe č. 8 časti A Ak teda pre činnosť „Diaľnice a rýchlostné cesty vrátane objektov,, v prílohe č. 8 časti A nie je stanovená žiadna hodnota, tak na posudzovanie zmeny tejto činnosti nie je možné aplikovať ust. Ak by úmyslom zákonodarcu bolo, aby predmetom posudzovania vplyvov

navrhovanej činnosti alebo jej zmeny musela byť každá zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, tak by v ust. nebolo uvedené, že navrhovaná činnosť sa musí posudzovať len ak „zmena samotná dosahuje alebo prekračuje prahovú hodnotu, ak je prahová hodnota pre navrhovanú činnosť v prílohe č. 8 časti A ustanovená.“ Zákonodarca citovanou časťou ust. logicky pripustil, že ak pre navrhovanú činnosť alebo jej zmenu nie je stanovená prahová hodnota, alebo je stanovená prahová hodnota, ale táto nie je dosiahnutá ani prekročená, tak v takomto prípade zmena navrhovanej činnosti nepodlieha režimu podľa ust. Aj z citovanej dôvodovej správy je jednoznačné, že výklad ust. uvedený žalobcom v žalobe je úplne nesprávny. Taktiež uvádza, že , ktorým sa menil doplnil došlo k implementácii smernice 2011/92/EÚ z 13.12.2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (kodifikované znenie) (ďalej len „“). V zmysle článku 4 Smernice EIA pritom povinnému posudzovaniu vplyvov podliehajú činnosti uvedené v prílohe I Smernice EIA, pričom v prílohe I ods. 7 Smernice EIA sú uvedené stavby diaľnic a ciest prvej triedy. V bode 13 písm. a) prílohy II Smernice EIA je potom uvedená „akákoľvek zmena alebo rozšírenie projektov uvedených v prílohe I alebo tejto prílohe už povolených, vykonaných alebo v procese vykonávania, ktoré môžu mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie (zmena alebo rozšírenie neuvedené v prílohe I).“ Na prílohu II Smernice EIA odkazuje ust. článku 4 ods. 2 Smernice EIA, podľa ktorého „Pokiaľ článok 2 ods. 4 neustanovuje inak, členské štáty určia, či projekty uvedené v prílohe II budú podliehať posúdeniu v súlade s článkami 5 až 10. Členské štáty to určia na základe: a) skúmania každého jednotlivého prípadu alebo b) prahov alebo kritérií stanovených členskými štátmi. Členské štáty môžu rozhodnúť uplatňovať oba postupy uvedené v písmenách a) a b).“ Slovenská republika správne implementovala Smernicu EIA, keď v ustanovila povinné posudzovanie vplyvov na životné prostredie v prípade stavby diaľnic, pričom v prípade zmeny stavby diaľnic v súlade s článkom 4 ods. 2 Smernice EIA ustanovuje, že takáto zmena sa bude povinne posudzovať len v prípade, ak sú prekročené prahové hodnoty, t.j. nie v každom jednom prípade. Osobitne zdôrazňuje, že v prílohe I Smernice EIA je uvedená činnosť stavby diaľnic a ciest prvej triedy a nie zmena tejto činnosti, t.j. povinnému posudzovaniu podlieha len činnosť stavby diaľnic a ciest prvej triedy a nie zmena tejto činnosti. Zmena tejto činnosti je už upravená v prílohe II Smernice, na ktorú sa ale vzťahuje vyššie citovaný článok 4 ods. 2 Smernice EIA, pričom tieto činnosti (t.j. aj zmene stavby diaľnice) nepodliehajú povinnému posudzovaniu. Z tohto dôvodu sú nesprávne aj žalobcove tvrdenia namietajúce rozpor so Smernicou EIA. Uvádza, že žalobcom citovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. sa vôbec netýka zmeny navrhovanej činnosti, ale navrhovanej činnosti ako takej. Najvyšší súd SR preto správne konštatuje, že výstavby diaľnice je v zmysle podlieha povoľovaciemu konaniu. Najvyšší súd SR sa ale vôbec nezaoberal posudzovaním zmeny navrhovanej činnosti a preto je toto súdne rozhodnutie nepoužiteľné na toto správne súdne konanie, nakoľko žalobca žalobou napadol rozhodnutia žalovaného, ktoré sa zaoberali posúdením otázky, či zmena navrhovanej činnosti podlieha posudzovaniu podľa . Žalobca v žalobe ďalej uvádza, že zmeny, ktoré sú predmetom oznámenia o zmene navrhovanej činnosti mali byť posudzované ako samostatná stavba resp. ako samostatný projekt a nie ako zmena navrhovanej činnosti, ktorá už bola posúdená podľa S týmto tvrdením žalobcu nesúhlasí. V prvom rade z technického hľadiska je potrebné uviesť, zmena navrhovanej činnosti pri výstavbe diaľnice, ktoré žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí a druhostupňovom rozhodnutí skúmal, sa týka len časti celej stavby, kedy sa rušia kolektorové pásy a nahrádzajú sa jedným jazdným pruhom v každom páse diaľnice, a teda diaľnica sa rozšírila o kolektorové pásy, ktoré nebudú postavené samostatne oddelene od telesa diaľnice. Trasa celej diaľnice aj jej technické riešenie zostalo aj po zmene navrhovanej činnosti nezmenené. Zmeny sú len drobnými technickými zmenami, ktoré v žiadnom prípade podstatne nemenia stavbu diaľnice ako takú a sú pri stavbách takéhoto typu bežné. Je jednoznačné, že za týchto okolností sa nejedná o žiadnu inú ani novú stavbu diaľnice, ale sa vyslovene jedná len o zmenu v navrhovanej činnosti. Žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí ako aj v druhostupňovom rozhodnutí komplexne posúdil vplyv a dopad navrhovaných zmien na životné prostredie a na základe všetkých dostupných informácií a stanovísk správne dospel k záveru, že zmeny v navrhovanej činnosti nemôžu mať významný nepriaznivý dopad na životné prostredie. Súlad zmeny v navrhovanej činnosti s územným plánom Bratislavského samosprávneho kraja plánom resp. aj prípadný rozpor s týmto územným plánom nebol žalovaný oprávnený posudzovať pri vydávaní prvostupňového rozhodnutia a druhostupňového rozhodnutia. Rovnako tento žalobcom namietaný nesúlad s územným plánom Bratislavského samosprávneho kraja ani nemôže byť dôvodom nezákonnosti napadnutých

rozhodnutí, a teda nemôže byť dôvodom na zrušenie týchto rozhodnutí zo strany súdu. Žalovaný len posudzoval, či zmena v navrhovanej činností má podliehať posudzovaniu vplyvov na životné prostredie. Z tohto dôvodu sú žalobcom uvádzané tvrdenia o nesúlade zmeny v navrhovanej činnosti s územným plánom Bratislavského samosprávneho kraja absolútne irelevantné. Objektívne neexistuje žiaden nesúlad zmeny v navrhovanej činnosti s územným plánom Bratislavského samosprávneho kraja, pretože zmena v navrhovanej činnosti je v súlade s funkčným vymedzením územia podľa územného plánu Bratislavského samosprávneho kraja a v súlade s koridorom vymedzeným týmto územným plánom. Zmenou koncepcie dopravného riešenia „Dl križovatka Triblavina“ sa upravilo šírkové usporiadanie diaľnice Dl zo 6-pruhového kat. D 33,5/120 a kolektor 2xC9,5/80 na 8-pruhové kat. D 41/120, a teda nemení sa ňou funkčné vymedzenie daného územia, preto z pohľadu funkčnosti navrhovanej zmeny platí, že nie je v rozpore s územným plánom Bratislavského samosprávneho kraja. Žalobca v žalobe ďalej namieta zistenie skutkového stavu nepostačujúce na riadne posúdenie veci a nepreskúmateľnosť rozhodnutí. S týmito námietkami žalobcu ďalší účastník NDS nesúhlasí. Jedná sa o ničím nepodložené a účelové tvrdenie žalobcu. Preto navrhuje žalobu zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania.

21. Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 19. júna 2019 súd priznal spoločnosti VGP Park Bratislava a.s., Suché Mýto 6, 811 03 Bratislava, IČO: 48 204 757, postavenie osoby zúčastnenej na konaní.

22. Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 29. júla 2019 súd určil Obec Chorvátsky Grob za spoločného zástupcu ďalším účastníkom uvedeným v predmetnom uznesení.

V.

Právne posúdenie

23. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. , (ďalej len „“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa v spojení s .

24. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

25. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

26. V intenciách ustanovenia súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle ustanovenia rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak ( veta prvá ).

27. Podľa na účely tohto zákona vplyv na životné prostredie je akýkoľvek priamy alebo nepriamy vplyv na životné prostredie vrátane vplyvu na zdravie ľudí, flóru, faunu, biodiverzitu, pôdu, klímu, ovzdušie, vodu, krajinu, prírodné lokality, hmotný majetok, kultúrne dedičstvo a vzájomné pôsobenie medzi týmito faktormi.

28. Podľa na účely tohto zákona posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny je postup uvedený v tretej časti tohto zákona, v priebehu ktorého sa hodnotia pravdepodobné vplyvy navrhovanej činnosti alebo jej zmeny na životné prostredie vrátane vplyvov na zdravie ľudí; tento postup zahŕňa vypracovanie zámeru, určenie rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, vypracovanie správy o hodnotení vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie (ďalej len "správa o hodnotení činnosti") alebo jej zmeny a záverečného stanoviska z posúdenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny (ďalej len "záverečné

stanovisko"), pričom pri všetkých fázach postupu je zabezpečená účasť verejnosti a konzultovanie s verejnosťou a dotknutými orgánmi, a ak ide o posudzovanie vplyvov presahujúcich štátne hranice, aj s dotknutou stranou.

29. Podľa na účely tohto zákona navrhovaná činnosť alebo zmena navrhovanej činnosti (ďalej len "") je realizácia stavieb, iných zariadení, realizačný zámer alebo iný zásah do prírodného prostredia alebo do krajiny meniaci fyzické aspekty lokality vrátane ťažby nerastnej suroviny.

30. Podľa na účely tohto zákona príslušný orgán je orgán štátnej správy, ktorý plní povinnosti na úseku posudzovania vplyvov na životné prostredie; je ním životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len ""), okresný úrad v sídle kraja a okresný úrad, ak nie je v zákone uvedené inak.

31. Podľa predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny musí byť každá zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, ak taká zmena samotná dosahuje alebo prekračuje prahovú hodnotu, ak je prahová hodnota pre navrhovanú činnosť v prílohe č. 8 časti A ustanovená.

32. Podľa predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti (ďalej len "") musí byť každá zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, ktorá nie je zmenou podľa odseku 1 písm. d) a môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie.

33. Podľa príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vykoná o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru alebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude posudzovať podľa tohto zákona.

34. Podľa , ak sa rozhoduje o tom, či sa bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa .

35. Príloha č. 10 obsahuje Kritériá pre podľa zákona, medzi ktoré patrí I. Povaha a rozsah navrhovanej činnosti, II. Miesto vykonávania navrhovanej činnosti, III. Význam očakávaných vplyvov.

36. Podľa , rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá obec doručia písomné stanoviská 23) k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od jeho doručenia; ak sa nedoručí písomné stanovisko v uvedenej lehote, stanovisko sa považuje za súhlasné. Verejnosť môže doručiť svoje písomné stanovisko k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od zverejnenia zámeru na webovom sídle ministerstva alebo od zverejnenia oznámenia podľa odseku 3; písomné stanovisko sa považuje za doručené, aj keď je doručené v stanovenej lehote prostredníctvom dotknutej obce. Odkaz pod 23) je v znení neskorších predpisov.

37. Podľa rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá obec môžu doručiť príslušnému orgánu písomné stanoviská k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti do desiatich pracovných dní od jeho doručenia; ak sa nedoručí písomné stanovisko v uvedenej lehote, tak sa stanovisko považuje za súhlasné. Verejnosť môže doručiť príslušnému orgánu písomné stanovisko k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti do desiatich pracovných dní od zverejnenia uvedených informácií podľa odseku 8; písomné stanovisko sa považuje za doručené, aj keď bolo v určenej lehote doručené dotknutej obci.

38. Podľa rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní obsahuje v odôvodnení dôvody, na ktorých sa zakladá, vyhodnotenie kritérií podľa odseku 3 a vyhodnotenie stanovísk doručených podľa odseku 9 alebo .

39. Bod 13, položka číslo 1, časť A prílohy č. 8 k obsahuje nasledujúce tabuľkové údaje: Doprava a telekomunikácie, Rezortný orgán: dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky pre položky č. 1 - 15, životného prostredia Slovenskej republiky pre položku č. 10. Položka číslo 1: Činnosť, objekty a zariadenia - Diaľnice a rýchlostné cesty vrátane objektov; Prahové hodnoty: Časť A (povinné hodnotenie) bez limitu, Časť B .

40. Podľa článku 4 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu A Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (kodifikované znenie) (ďalej len „Smernica EIA") pokiaľ článok 2 ods. 4 neustanovuje inak, projekty uvedené v prílohe I podliehajú posúdeniu v súlade s článkami 5 až 10.

41. Podľa článku 2 ods. 4 Smernice EIA bez toho, aby bol dotknutý článok 7, môžu členské štáty vo výnimočných prípadoch určitý projekt úplne alebo čiastočne vyňať z ustanovení tejto smernice. V takom prípade členské štáty: a) zvážia, či nie je vhodná iná forma posudzovania; b) sprístupnia dotknutej verejnosti informácie získané pri iných formách posudzovania uvedených v písm. a), informácie týkajúce sa rozhodnutia o udelení výnimky a dôvody jej udelenia; c) pred udelením súhlasu oznámia Komisii príčiny odôvodňujúce udelenie výnimky a poskytnú jej, ak je to možné, informácie, ktoré sprístupnili svojim štátnym príslušníkom. Komisia bezodkladne postúpi prijaté dokumenty ostatným členským štátom. Komisia bude každoročne podávať správu Európskemu parlamentu a Rade o uplatňovaní tohto odseku.

42. Podľa článku 4 ods. 2 Smernice EIA, pokiaľ článok 2 ods. 4 neustanovuje inak, členské štáty určia, či projekty uvedené v prílohe II budú podliehať posúdeniu v súlade s článkami 5 až 10. Členské štáty to určia na základe: a) skúmania každého jednotlivého prípadu alebo b) prahov alebo kritérií stanovených členskými štátmi. Členské štáty môžu rozhodnúť uplatňovať oba postupy uvedené v písmenách a) a b).

43. V prílohe I - Projekty uvedené v článku 4 ods. 1, ods. 7 písm. b) Smernice EIA je stavba diaľnic a ciest prvej triedy.

44. V prílohe II - Projekty uvedené v článku 4 ods. 2, ods. 13 písm. a) Smernice EIA je akákoľvek zmena alebo rozšírenie projektov uvedených v prílohe I alebo tejto prílohe už povolených, vykonaných alebo v procese vykonávania, ktoré môžu mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie (zmena alebo rozšírenie neuvedené v prílohe I).

45. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia ministra životného prostredia Slovenskej republiky číslo 5900/2017-9.2 (19/2017 - rozkl.) zo dňa 26.06.2017, ktorým minister zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie žalovaného č. 2394/2017-1.7/ml zo dňa 13.03.2017. Predmetom prieskumu je podľa správnej žaloby aj zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 2394/2017-1.7/ml zo dňa 13.03.2017, ktorým žalovaný rozhodol, že podľa sa zmena navrhovanej činnosti „Diaľnica D1 Bratislava - Trnava, križovatka Triblavina (3)“ oznámená navrhovateľom NDS sa nebude posudzovať.

46. Správny súd ohľadom napadnutej správnosti právneho posúdenia poukazuje na to, že žalovaný aplikoval na prejednanie oznámenej zmeny v zisťovacom konaní , podľa ktorého znenia je predmetom povinného zisťovacieho konania aj každá zmena navrhovanej činnosti uvedenej v časti A prílohy č. 8, ktorá nie je zmenou podľa odseku 1 písm. d) cit. zákona. Ide teda o zmenu, ktorá nedosahuje alebo neprekračuje niektorú z prahových hodnôt uvedených v časti A prílohy č. 8. Ďalšou podmienkou povinného zisťovacieho konania je, že takáto zmena môže mať nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak pôvodná navrhovaná činnosť bola už posúdená alebo bolo vydané povolenie na jej umiestnenie alebo realizáciu, činnosť už bola fakticky - skutočne realizovaná (uskutočnená) alebo sa táto činnosť práve nachádza v štádiu uskutočňovania (realizácie).

47. Správny súd uvádza, že navrhovaná činnosť „Diaľnica D1 Bratislava - Trnava“ bola ako celok predmetom povinného hodnotenia, ktorého výsledkom bolo vydanie záverečného stanoviska

ministerstva č. 9785/2009-3.4/ml zo dňa 31.05.2010, v ktorom uviedlo: „Na základe výsledkov procesu posudzovania vykonaného podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri ktorom sa zvážili všetky očakávané pozitívne a negatívne vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie, zhodnotil sa ich význam a so zohľadnením predložených stanovísk, za súčasného stavu poznania a navrhnutých opatrení na zmiernenie negatívnych vplyvov činnosti sa odporúča realizácia navrhovanej činnosti - Diaľnica D1 Bratislava - Trnava, 6-pruh + kolektory. Odporúčanie je podmienené splnením podmienok a opatrení uvedených v bode VI. 3 tohto záverečného stanoviska. Neurčitosti, ktoré sa vyskytli v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie a nemohli byť s ohľadom na etapu rozpracovanosti projektu vyriešené, je potrebné vyriešiť v ďalších stupňoch projektovej prípravy pre povolenie činnosti podľa osobitných predpisov.“

48. Medzi žalobcom a žalovaným je sporné, či navrhovaná zmena, ktorej sa napadnuté rozhodnutia týkajú, má stanované prahové hodnoty v časti A prílohy č. 8, ďalej či môže mať nepriaznivý vplyv na životné prostredie a či navrhovaná zmena je samostatnou stavbou.

49. V súvislosti s vysporiadaním sa s prvým a základným sporným bodom, či navrhovaná zmena, ktorej sa napadnuté rozhodnutia týkajú, má stanované prahové hodnoty v prílohe č. 8 časti A , správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25.08.2020, podľa ktorého záverov (bod 51, 52) „aplikáciu ustanovenia v spojení so zisteným skutkovým stavom je možné vykonať iba na základe tabuľkových a odborných údajov uvedených zákonodarcom v prílohe č. 8 k citovanému zákonu. Tieto odborné údaje vymedzujú predmet a rozsah povinne posudzovaných činností ,ich zmien na jednej strane, a na druhej strane rozsah činností a ich zmien, ktoré podliehajú zisťovaciemu konaniu. Práve v zisťovacom konaní sa posúdi, či daná činnosť alebo jej zmena bude alebo nebude podliehať neskoršiemu povinnému posúdeniu jeho vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľov. Krajský súd nesprávne ustálil, že zmena navrhovanej činnosti, ktorá je predmetom tohto konania, spĺňa kritériá stanovené v , a preto podlieha procesu posúdenia vplyvov na životné prostredie. Pre uplatnenie postupu podľa (ktorý garantuje, že zmena navrhovanej činnosti bude povinne predmetnom posudzovania vplyvov na životné prostredie) je nutné splniť podmienku, že v prílohe č. 8 je uvedená konkrétna prahová hodnota pre daný (vyplýva to z formulácie „ak taká zmena samotná dosahuje alebo prekračuje prahovú hodnotu, ak je prahová hodnota pre navrhovanú činnosť v prílohe č. 8 časti A ustanovená“). Termín „bez limitu“ (ktorý je uvedený v prílohe č. 8, bod 13, položka č. 1, časť A pre činnosť „Diaľnice a rýchlostné cesty vrátane objektov“) nespĺňa podmienku stanovenia konkrétnej prahovej hodnoty pre navrhovanú činnosť, nakoľko ak nie je stanovený „limit“, pre kasačný súd to znamená, že „prahová hodnota“, ako určitý súbor merateľných (napríklad fyzikálnych či chemických) veličín, nie je stanovená. Preto nemožno na zmenu navrhovanej činnosti, ktorá je predmetom prejednávanej veci, aplikovať s. 1 písm. d) a zmenu povinne podrobiť procesu posudzovania vplyvov, ako sa nesprávne domnieval krajský súd. V takomto prípade je potrebné pri posudzovaní zmeny postupovať podľa , podľa ktorého predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti musí byť každá zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, ktorá nie je zmenou podľa odseku 1 písm. d) a môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie.“

50. Správny súd v súlade s vyššie uvedenou judikatúrou a právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konštatuje, že keďže bod 13, položka číslo 1, časť A prílohy č. 8 k obsahuje pre diaľnice a rýchlostné cesty vrátane objektov prahové hodnoty údaj „bez limitu“, termín „bez limitu“ nespĺňa podmienku stanovenia konkrétnej prahovej hodnoty pre navrhovanú činnosť. Ak nie je stanovený „limit“, znamená to, že „prahová hodnota“, ako určitý súbor merateľných (napríklad fyzikálnych či chemických) veličín, nie je stanovená. Preto nemožno na zmenu navrhovanej činnosti, ktorá je predmetom prejednávanej veci, aplikovať s. 1 písm. d) a zmenu povinne podrobiť procesu posudzovania vplyvov. V takomto prípade je potrebné pri posudzovaní zmeny postupovať podľa , podľa ktorého predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti musí byť každá zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, ktorá nie je zmenou podľa odseku 1 písm. d) a môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie. Z uvedeného dôvodu správny súd nemohol prisvedčiť žalobnej

námietke spočívajúcej v nesprávnej aplikácii žalovaným na navrhovanú zmenu, ktorá sa týkala diaľnice D1 Bratislava - Trnava, križovatka Triblavina (3).

51. Správny súd uvádza, že tak ako žalovaný, ako aj minister životného prostredia správne právne posúdili zmenu navrhovanej činnosti aplikáciou , keďže stanovenie prahovej hodnoty v prílohe č. 8 časti A výrazom „bez limitu“ nemožno vykladať tak, že akákoľvek zmena navrhovanej činnosti dosahuje alebo prekračuje prahovú hodnotu.

52. Pre úspešné uplatnenie žalobnej námietky o povinnosti aplikovať by muselo byť v konaní jasne a bez pochýb preukázané, že prahová hodnota pre navrhovanú činnosť v prílohe č. 8 časti A je ustanovená. Zo zistení správneho súdu vyplýva, že tomu tak nie je. Prahová hodnota týkajúca sa diaľnic a rýchlostných ciest v prílohe č. 8 časti A ustanovená nie je, a preto aplikácia neprichádza do úvahy.

53. Ohľadom žalobného dôvodu spočívajúcemu v tvrdení žalobcu, že žalovaný ako aj minister životného prostredia mali postupovať v zmysle , správny súd vytýka žalobcovi všeobecnosť a nedostatočnú konkretizáciu toho, o aký prípad podľa sa podľa názoru žalobcu jedná, a ktoré písmeno a) až h) uvedeného odseku mal podľa žalobcu žalovaný aplikovať. Tieto skutočnosti v žalobe žalobca neuvádza, a preto v tejto časti žalobnej argumentácie neostáva správnemu súdu nič iné než konštatovať, že žalobca v uvedenom smere predniesol žalobnú argumentáciu, ktorá nie je dostatočne určitá. Úlohou správneho súdu nie je dopĺňať žalobnú argumentáciu alebo posúdiť každý prípad podľa písm. a) až h) odseku 1

54. Pokiaľ žalobca namieta aplikáciu s argumentom, že orgány verejnej správy mali postupovať podľa , správny súd sa dôsledne vysporiadal s otázkou aplikovania v nadväznosti na z dôvodu, že na uvedený odsek 1 písm. d) odkazuje samotné ustanovenie

55. Správny súd sa nezaoberal eventuálnou aplikáciou , , , , , , na posúdenie zmeny navrhovanej činnosti, pretože ako už bolo vyššie uvedené, ani sám žalobca vyslovene netvrdí, o ktorý z uvedených prípadov sa má jednať.

56. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalovaný dostatočne zistil skutkový stav na riadne posúdenie veci, a to aj ohľadom toho, aký vplyv na životné prostredie môže mať zmena navrhovanej činnosti. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na nasledovné stanoviská k navrhovanej zmene: Stanovisko Štátnej ochrany prírody SR, regionálne centrum ochrany prírody v Bratislave (list zo dňa 16.12.2016), ktorá so zmenou navrhovanej činnosti súhlasila. Na zásah do biotopu európskeho významu bol vydaný súhlas okresným úradom v Senci v roku 2014. životného prostredia SR, sekcia ochrany prírody, biodiverzity a krajiny sa s uvedeným stanoviskom stotožňuje. dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, útvar vedúceho hygienika rezortu (list zo dňa 08.12.2016) v stanovisku uvádza, že zmena navrhovanej činnosti môže mať podstatný nepriaznivý vplyv na životné prostredie dotknutého územia, a preto má byť predmetom povinného posúdenia podľa zákona. Následne listom zo dňa 20.01.2016 zmenil stanovisko a uviedol, že na základe nových podkladov od NDS, a.s., Bratislava - Hluková štúdia č. 35/2017, január 2017 - súhlasí so zmenou, súčasne však s ohľadom na očakávané hlukové pomery po uvedení predmetnej stavby do prevádzky, upozorňuje stavebníka a budúceho prevádzkovateľa na povinnosť podľa predložiť orgánu verejného zdravotníctva na posúdenie z hľadiska možného negatívneho vplyvu na verejné zdravie návrh na kolaudáciu predmetnej stavby a pred uvedením predmetných priestorov do prevádzky predložiť hodnotenie akustických pomerov objektívnym meraním hluku na všetkých chránených územiach dotknutých zmenou navrhovanej činnosti.

57. Správny súd z obsahu rozhodnutia žalovaného č. 2394/2017-1.7/ml zo dňa 13.03.2017 zistil, že žalovaný sa podrobne zaoberal tým, aké priame alebo nepriame vplyvy na životné prostredia a zdravie obyvateľstva môže navrhovaná zmena spôsobiť v oblasti hluku a vibrácií, ovzdušia, vodných pomerov, horninových pomerov, pôdy, vodných pomerov, územného systému ekologickej stability, klimatických

pomerov, bioty, ako aj odpadov, a rovnako uviedol, aké konkrétne opatrenia je potrebné implementovať na zmiernenie identifikovaných negatívnych vplyvov v uvedených oblastiach.

58. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný pri rozhodovaní o tom, či sa bude posudzovať podľa , okrem dokumentácie oznámenia o zmene vrátane jej príloh, použilo primerane aj kritériá pre uvedené v prílohe č. 10 , pričom prihliadol aj na stanoviská doručené v rámci správneho konania. Zmenu navrhovanej činnosti posúdil z hľadiska povahy a rozsahu zmeny navrhovanej zmeny činnosti, miesta vykonávania navrhovanej zmeny činnosti a významu očakávaných vplyvov na životné prostredie, a to aj kumulatívnych, vrátane vplyvov na zdravie obyvateľov, pričom vzal do úvahy súčasný stav životného prostredia v dotknutom území. Vyhodnotil možné vplyvy navrhovanej zmeny počas výstavby, počas prevádzky ako aj spôsob ich eliminácie. Spôsob eliminácie uvedený v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia je stanovený v záväznom stanovisku č. 9785/2009-3,4/ml zo dňa 31.05.2010, pričom záväzné stanovisko obsahuje aj ďalšie opatrenia a podmienky. Predmetom zisťovacieho konania je identifikácia možných závažných vplyvov, pričom ich vyhodnotením správny orgán dospeje k záveru, či ide o také významné a zároveň nepriaznivé vplyvy činnosti, resp. zmeny navrhovanej činnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu jeho ďalšieho posúdenia. Každá činnosť má vplyv, žalovaný však posúdi mieru týchto vplyvov a rozhodne, či činnosť predstavuje taký vplyv na životné prostredie, ktorý by podmienil potrebu ďalšieho posudzovania podľa

59. K výskytu bobra vodného správny súd zistil, že žalovaný v rozhodnutí č. 2394/2017-1.7/ml zo dňa 13.03.2017 uviedol, že pred výstavbou bude potrebné v súlade s podmienkami na výrub odstrániť prekážajúcu zeleň v rozsahu podľa inventarizácie drevín rastúcich mimo les. Predmetná stavba si vyžiada tiež zásah do sprievodného porastu vodného toku Čierna voda v rozsahu 1857 m2, ktorý bol na základe terénneho prieskumu a zoznamu biotopov zaradený medzi biotop európskeho významu Ls 1.3 (91E0*) Jaseňovo-jelšové podhorské lužné lesy. Zostávajúce porasty, ktoré sa stanú predmetom zásahu predstavujú antropogénne spoločenstvá ruderálnych, inváznych či nepôvodných rastlín a nepredstavujú biotopy európskeho ani národného významu. Výskyt bobra vodného v širšom okolí bol zaznamenaný, avšak podľa vyjadrenia NDS sa nedotýka stavebných objektov navrhnutých v okolí toku Čierna voda. Tieto objekty sú povolené platným stavebným povolením a nepodliehajú zmene a sú tohto času vo výstavbe. Priestor pre prípadnú migráciu bobra tokom Čierna voda ostáva aj po výstavbe mostného objektu zachovaný. Zásah stavby do územného systému ekologickej stability je ekvivalentný zásahu do biotopu európskeho významu Ls 1.3, ktorý je súčasťou RBk Čierna voda. Zásah je identický posudzovanému riešeniu. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Regionálne centrum ochrany prírody v Bratislave ako odborná organizácia ochrany prírody a krajiny, ktorá vo svojom stanovisku č. RCOP zo dňa 16.12.2016 uviedla, že predložené zmeny zásadne nemenia polohu ani plošný záber činnosti a na zásah do biotopu európskeho významu bol vydaný súhlas Okresným úradom Senec v roku 2014. Podľa záverečného stanoviska č. 9785/2009-3.4/ml zo dňa 31.05.2010 žalovaný stanovil zabezpečenie priebežného monitoringu predmetného úseku diaľnice z hľadiska frekvencie kolízií a vplyvu dopravy na okolité biotopy a živočíchy, vrátane kritériových druhov vtákov a na základe výsledku monitoringu v prípade potreby navrhnúť a realizovať ďalšie opatrenia v súčinnosti s orgánmi ochrany prírody; monitoring uskutočniť jeden rok -pred výstavbou, počas výstavby a minimálne jeden rok po uvedení stavby do prevádzky.

60. Správny súd v súvislosti so záverečným stanoviskom žalovaného číslo 9785/2009-3.4/ml zo dňa 31.05.2010 k navrhovanej činnosti Diaľnica D1 Bratislava - Trnava 6-pruh + kolektory, poukazuje na skutočnosť, že žalovaný sa pomerne rozsiahlo (66 strán) a podrobne vysporiadal s pripomienkami a zákonnými, ako aj skutkovými aspektami realizácie navrhovanej činnosti. Realizácie navrhovanej činnosti žalovaný odporučil s tým, že stanovil odporúčaný variant, odporúčané podmienky pre etapu prípravy a realizácie činnosti. Žalovaný tiež uviedol, že „z priebehu posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie z dôvodu jej umiestnenia vyplynula potreba monitorovania niektorých zložiek životného prostredia. Projekt monitoringu by mal sledovať pôsobenie vybratých vplyvov činnosť na sledované zložky životného prostredia a účinnosť zmierňujúcich opatrení. Monitorovanie by malo obsahovať monitoring hluku a monitoring prvkov územného systému ekologickej stability. Jeden rok pred výstavbou, počas výstavby a jeden rok po uvedení do prevádzky uskutočňovať monitoring sledovaného úseku diaľnice z hľadiska frekvencie kolízií a migračných trás vtákov a ostatných živočíchov a vplyvu dopravy na okolité biotopy. Podľa výsledkov monitoringu navrhnúť a realizovať osadenie ochranných oplotení a plašičov, alebo podchodov, prípadne nadchodov (ekoduktov). Výsledky monitoringu preukáže

v akej miere a v akom rozsahu sú opatrenie potrebné...Na základe operatívneho vyhodnocovania výsledkov monitorovania je podľa § 39 zákona navrhovateľ povinný ak zistí, že skutočné vplyvy navrhovanej činnosti posudzovanej podľa zákona sú horšie, než sa uvádza v správe o hodnotení (zámere), zabezpečiť opatrenia na zosúladenie skutočného vplyvu s vplyvom uvedeným v správe o hodnotení (zámere) v súlade s podmienkami určenými v rozhodnutí o povolení činnosti podľa osobitných predpisov.“

61. K žalobnej námietke, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci z hľadiska dopravnokapacitného riešenia, z dôvodu, že navrhovaná zmena nepočíta s údajmi z územných plánov a že nie je doložená žiadnym relevantným dopravným prieskumom správny súd uvádza, že k vyhodnoteniu pripomienok bolo žalovanému predložené stanovisko NDS aj dokumentácie a CD: Dopravno-kapacitné posúdenie diaľnice Dl v úseku „Vajnory - Triblavina“ prostredníctvom mikroskopického dopravného modelu, MDV SR, vypracované VÚD Žilina 11/2016 Hluková štúdia 06/2016, Emisná štúdia 02/2016. V uvedenom stanovisku Národná diaľničná spoločnosť uviedla, že diaľničná križovatka Triblavina je jednou z 5 etáp skapacitnenia diaľnice Dl v úseku Bratislava-Trnava. Predložené Oznámenie o zmene navrhovanej činnosti sa týka výlučne križovatky Triblavina. Ostatné úseky rozšírenia Dl sú vo výstavbe resp. v procese prípravy. Nakoľko väčšina námietok verejnosti sa dotýka ostatných súvisiacich úsekov rozšírenia diaľnice Dl (najmä úseku Dl Bratislava-Triblavina) dokumentácie jednotlivých stavieb navrhovaných zmien budú priebežne predkladané žalovanému na samostatné . Na základe rozhodnutia ministra dopravy Arpáda Erseka zo dňa 23.11.2016 NDS preberá investičnú prípravu stavby 1/61 Bratislava - Senec - skapacitnenie od Slovenskej správy ciest Bratislava. Rozšírením cesty 1/61 na 4-pruh bude plne nahradené pôvodné riešenie kolektorové riešenia diaľnice.

62. Ako vyplýva zo stanoviska NDS obsiahnutom v rozhodnutí žalovaného č. 2394/2017-1.7/ml „účelnosť navrhovaného riešenia bola preukázaná okrem samostatného dopravno-kapacitného posúdenia vypracovaného pre DSP v roku 2015 aj ďalšími 6 dopravno- inžinierskymi modelmi celej lokality. Naopak, účelnosť a bezpečnosť kolektorového riešenia nie je podložená, okrem uvedeného dopravného prieskumu z DÚR z roku 2011, žiadnym iným podkladom. Navyše z hľadiska bezpečnosti na intenzívne dopravne zaťaženej Dl je pridávanie ďalších priepletov medzi kolektorom a diaľnicou nevhodne. Pre skapacitnenie diaľnice Dl v 6-pruhovom šírkovom usporiadaní s kolektormi boli vypracované Dopravno- inžinierske podklady v rámci dokumentácie pre územné rozhodnutie v apríli 2011, spoločnosťou DIC Bratislava. Z týchto podkladov vyplýva, že v roku 2035 pre realizáciu 6-pruhu s kolektormi bude úsek Dl Vajnory-Triblavina na hranici únosnosti t. j v funkčnej triede E podľa STN 736101 Projektovanie ciest a diaľnic. To znamená, že navrhované rozšírenie Dl s dvojpruhovými kolektormi bolo už v tom čase na hranici dopravnej únosnosti. Pre navrhované 8-pruhové riešenie Dl v úseku Vajnory - Triblavina bolo vypracovaných niekoľko dopravno-kapacitných prieskumov a modelov, v ktorých bolo posúdené dopravné zaťaženie jestvujúcej cestnej siete v špičkových hodinách v dotknutom území. Ide o nasledovné podklady: Diaľnica Dl, mimoúrovňová križovatka Triblavina (Dopravno-inžiniersky prieskum pre DÚR) DICs.r.o. 2012, Stanovení očekávaných hodnot intenzít na krížení Dlx 111/502002 (Centrum dopravního výzkumu, Brno 2014), Dl Bratislava-Senec, MÚK Triblavina, Dopravno kapacitné posúdenie, aktualizácia 2014(Alfa04 a.s.,), Dopravné posúdenie okružnej križovatky na ceste 1/61 a III/502002 Bernolákovo(Alfa 04 a.s.), Diaľnica Dl BA-TT, križovatka Triblavina-napojenie na cestu 1/61, 0-etapa Dopravno- inžiniersky prieskum pre DSP (PROJ-S1G s.r.o. 2013), Diaľnica Dl Bratislava- Senec, úsek Vajnory križovatka Triblavina, Sprievodná správa k mikroskopickému dopravnému modelu (VÚD Žilina 6/2015), Dopravno-inžiniersky prieskum, diaľnica Dl, Bratislava-Senec. rozšírenie.na 6- pruh.l úsek, DSP 11/2015, (Alfa 04, Amberg. Valbck. Geoconsult), Kapacitné posúdenie diaľnice DI/D4 v úseku Vajnory-Triblavina prostredníctvom mikroskopického dopravného modelu (VÚD Žilina 5/2016), Dopravno-kapacitné posúdenie diaľnice Dl v úseku „Vajnory - Triblavina“ prostredníctvom mikroskopického dopravného modelu, MDV SR, vypracované VÚD Žilina 11/2016 (v prílohe listu).“ Na základe vyššie uvedeného správny súd uzavrel, že žalobcova námietka, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci z hľadiska dopravnokapacitného riešenia, nie je dôvodná.

63. Správny súd ohľadom dopravnokapacitného riešenia poukazuje na závery rozhodnutia žalovaného č. 2394/2017-1.7/ml zo dňa 13.03.2017, z ktorých vyplýva, že „Stanoviská navrhovateľa a verejnosti sa nezblížili a verejnosť trvá na posudzovaní vplyvov na životnom prostredí - vypracovaní správy o hodnotení, v ktorej by bola uvedená najmä komplexná dopravná štúdia, z ktorej by sa podrobnejšie dali vyhodnotiť vplyvy tak vo variante s kolektormi, ako aj vo variante bez kolektorov. Uvedenú požadovanú

dopravnú štúdiu navrhovateľ predložil, Navrhovateľ naproti tomu považuje za postačujúce súčasné vysvetlenie a podkladové materiály k tomu, aby obhájil vypustenie kolektorov. Správa o hodnotení by viedla k poznaniu, že vypustenie kolektorov môže mať negatívny vplyv na životné prostredie, čo sa vie už v súčasnosti a čo navrhovateľ nespochybňuje. Hlukové pomery uviedol v hlukovej štúdii, z ktorej vyplynulo, že je potrebná výstavba protihlukových stien. Výsledok správy ohodnotení však nemôže zaviazať investora k prinavráteniu kolektorov do projektu. Na túto skutočnosť pri rokovaní so všetkými subjektami opakovane upozorňovalo. Prinavrátenie kolektorov do projektu sa musí vykonať na inej rozhodovacej úrovni a to na Ministerstve dopravy a výstavby SR, príp. na NDS, a.s., Bratislava. Preto z hľadiska racionalizácie konaní rozhodlo o neposudzovaní zmeny navrhovanej činnosti. Na základe tvaromiestnej obhliadky sa ukázalo, že v priestore, kde má dôjsť k výstavbe križovatky sa už vykonávajú stavebné práce, ornica je čiastočne odvezená a bol vykonaný zásah do prírodného prostredia, takže posudzovanie vplyvu na prírodu je skôr v teoretickej rovine. Výskyt bobra vodného je potvrdený, avšak mimo stavebnú lokalitu a na biotop európskeho významu- brehové porasty Čiernej vody ŠOP SR vydala opatrenie o nezasahovaní. Argumentácia verejnosti je najmä v tom, že sa zhorší životné prostredie obyvateľov vplyvom dopravy. Navrhovateľ opakovane argumentuje, že zmenou sa nezhorší dopravné riešenie v dotknutom území a predložil k tomu relevantné štúdie. Správny orgán vyhodnotil stanoviská ako tvrdenie proti tvrdeniu s tým, že povoľujúci orgán môže aj na základe ďalších podkladov stavbu buď povoliť, alebo nepovoliť, príp. iniciovať ďalšie doplňujúce posudzovanie.“

64. Žalobca v žalobe namieta, že zmena stavby pred dokončením, ktorá bola predmetom zisťovacieho konania, nie je v súlade s územným plánom Bratislavského samosprávneho kraja (ďalej len „BSK“), čo predstavuje zásadnú prekážku aj pri ďalších úvahách o posudzovaní vplyvov navrhovanej zmeny činnosti. Správny súd pri skúmaní uvedeného žalobného bodu z rozhodnutia žalovaného č. 2394/2017-1.7/ml zo dňa 13.03.2017 zistil, že Bratislavský samosprávny kraj listom zo dňa 01.12.2016 oznámil žalovanému, že „podľa záväzného regulatívu č. 8.16.1 a verejnoprospešnej stavby č. 1.1 Územného plánu regiónu BSK a jeho grafickej časti je usporiadanie diaľnice Dl od Bratislavy do Trnavy navrhnuté ako diaľničný 6- pruh + kolektory. Predložená zmena riešenia križovatky Triblavina je v rozpore s platným ÚPN R-BSK. a preto BSK s návrhom zmeny navrhovanej činnosti Diaľnica Dl Bratislava - Trnava, križovatka Triblavina (3) nesúhlasí.“ Podľa stanoviska NDS Križovatka Triblavina je v územnom pláne VÚC BSK vyznačená krúžkom, pričom nikde nie je definovaný tvar a ani kolektory ako súčasť križovatky. V záväznej časti sa neuvádza podmienka, že kolektory je nevyhnutné budovať s výstavbou samotnej diaľničnej križovatky. Okresný úrad v Bratislave s k súladu zmien križovatka Triblavina s územným rozhodnutím vyjadril súhlasným stanoviskom. NDS upozorňuje, že Územný plán BSK je spracovaný nad rámec riešenia podrobností, a preto jeho obsah považuje v rozpore s ustanoveniami stavebného zákona a všeobecne záväznými právnymi predpismi. Uvedené vychádza zo skutočnosti, že takto spracovanú prílišnú podrobnosť (6pruhová + kolektory) má určovať podrobnejšia územnoplánovacia dokumentácia (územný plán obce, alebo podrobnejšie územný plán zóny), nakoľko predmetom územného plánu regiónu je stanovenie dopravných koridorov, nie samotné podrobné umiestnenie a kategorizácia ciest.

65. Správny súd preskúmal zákonnosť napadnutých rozhodnutí ohľadom oznámeného nesúladu s územným plánom BSK v nadväznosti na ust. , podľa ktorého rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní obsahuje v odôvodnení dôvody, na ktorých sa zakladá, vyhodnotenie kritérií podľa odseku 3 a vyhodnotenie stanovísk doručených podľa odseku 9 alebo . Správny súd uvádza, že príloha č. 10 k obsahuje celkom 17 kritérií pre . Pri kritériu miesta vykonávania navrhovanej činnosti sa pri zisťovacom konaní musí vziať do úvahy environmentálna citlivosť oblasti, ktorá bude pravdepodobne zasiahnutá navrhovanou činnosťou s prihliadnutím najmä na súčasný stav využitia územia, súlad navrhovanej činnosti s platnou územnoplánovacou dokumentáciou, relatívny dostatok, kvalitu a regeneračné schopnosti prírodných zdrojov v dotknutej oblasti, únosnosť prírodného prostredia, najmä ak ide o tieto oblasti: močiare, pobrežné oblasti (riek, jazier, nádrží), pohoria a lesy, chránené územia [napr. chránená krajinná oblasť, národný park, chránený areál, prírodná rezervácia, národná prírodná rezervácia, prírodná pamiatka, národná prírodná pamiatka, chránený krajinný prvok, chránené vtáčie územie, navrhované chránené vtáčie územie, územie európskeho významu, európska sústava chránených území (Natura 2000), chránené vodohospodárske oblasti], oblasti významné z hľadiska výskytu, ochrany a zachovania vzácnych druhov fauny a flóry (napr. chránené druhy a ich biotopy), oblasti, v ktorých už bola vyčerpaná únosnosť prírodného prostredia, husto obývané oblasti, historicky, kultúrne alebo archeologicky významné oblasti.

66. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalovaný ako aj minister životného prostredia v napadnutých rozhodnutiach vyhodnotili kritériá podľa a rovnako vyhodnotili stanoviská doručené podľa alebo

67. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že orgány verejnej správy uviedli ohľadom námietky nesúladu s územným plánom BSK, že v konaniach podľa môže žalovaný len konštatovať, či zmena navrhovanej činnosti je v súlade s územným plánom, pričom len príslušný orgán na úseku o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov rozhodne v následnom povoľovacom konaní, či je činnosť v súlade s územným plánom a či povolí takúto činnosť. Žalovaný vyhodnotil v závere svojho rozhodnutia vyššie uvedenú situáciu nasledovne: „Nesúlad zmeny stavby s platným ÚPN R-BSK je predmetom vzájomných vysvetlení, pričom tak navrhovateľ, ako aj verejnosť zotrvávajú na svojich stanoviskách. BSK vo svojom stanovisku uviedol, že predložená zmena riešenia križovatky Triblavina je v rozpore splatným ÚPN R- BSK, a preto BSK s návrhom zmeny navrhovanej činnosti Diaľnica D 1 Bratislava - Trnava, križovatka Triblavina (3) nesúhlasí. Z hľadiska výkladu zákona o posudzovaní vplyvov je súlad, či nesúlad navrhovanej činnosti s územným plánom v konštatačnej rovine, nakoľko až stavebník v ďalšom povoľovacom konaní musí byť v súlade s územným plánom. Správny orgán bol vedený úvahou, že plánovaná výstavba v širšej lokalite bude viesť k nárastu dopravy, a preto riešenie si vyžaduje komplexný pohľad a nie izolované riešenie jednej križovatky, bez zohľadnenia súvislostí. Z hľadiska vplyvov na životné prostredie sa ukazuje, že vplyvy sa predpokladajú. Environmentálny nástroj, akým bezosporu posudzovanie vplyvov na životné prostredie je, však nie je vhodným nástrojom na riešenie konfliktu vypustenia kolektorov. Komplexné riešenie si vyžaduje spoluprácu MDV SR, NDS, a.s., Bratislava, BSK a obcí, lebo na separátne postoje orgánov a neriešenie situácie komplexne v konečnom dôsledku doplatia obyvatelia v dotknutej oblasti a investorské subjekty v území, ktorých sa to týka. Plánované rozšírenie cesty 1/61 by mohol byť začiatok takýchto riešení.“

68. Správny súd zdôrazňuje, že v prejednávanej právnej veci je kľúčovou otázkou, či zmena navrhovanej činnosti má byť posudzovaná podľa Ako vyplýva z právnych záverov vyslovených vyššie v odôvodnení tohto rozsudku, zmena navrhovanej činnosti, ktorá sa týka zmeny diaľnice, nie je zmenou podľa , keďže prahová hodnota pre navrhovanú činnosť nie je v prílohe č. 8 časti A ustanovená. Z uvedeného vyplýva, že zmena navrhovanej činnosti nie je povinným predmetom zisťovacieho konania.

69. Správny súd zistil, že navrhovaná činnosť, ktorej zmena bola predmetom konania pred žalovaným, už bola posúdená stanoviskom žalovaného číslo 9785/2009-3.4/ml zo dňa 31.05.2010 a v čase vydania napadnutých rozhodnutí bola v štádiu realizácie.

70. Z obsahu administratívneho spisu má správny súd za preukázané, že v stanovisku žalovaného číslo 9785/2009-3.4/ml zo dňa 31.05.2010 boli definované všetky opatrenia potrebné na ochranu životného prostredia a monitoring jeho stavu.

71. Ohľadom vplyvu zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie má správny súd za to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí riadne realizoval svoje kompetencie a povinnosti vyplývajúce mu zo , čo vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

72. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že zmena navrhovanej časti predložená navrhovateľom NDS, ktorá bola predmetom napadnutých rozhodnutí, nepredstavovala zmeny vo výškovom a smerovom vedení jestvujúcej trasy a nepredstavovala zmenu funkčného vymedzenia daného územia. Jednalo sa o zmeny technického charakteru z dôvodu priechodnosti diaľnice v predmetnom úseku Križovatky Triblavina, kde sa navrhovali zrušiť kolektorové pásy a nahradiť jedným jazdným pruhom v každom jazdnom páse.

73. Žalobca v podanej správnej žalobe tvrdí, že v rozklade poukazoval aj na skutočnosť, že navrhované zmeny považuje za samostatný projekt/stavbu. S týmto argumentom žalobcu a s predloženou judikatúrou Súdneho dvora EÚ sa žalovaný ani prvostupňový orgán podľa žalobcu vôbec nevysporiadali. Žalovaný bol povinný v tejto súvislosti zistiť skutočný stav veci, či daná zmena svojim rozsahom je samostatnou stavbou a postupovať v súlade s európskou judikatúrou, na ktorú žalobca poukazoval.

Správny súd po oboznámení sa s rozkladom žalobcu zo dňa 12.04.2017 podanom proti rozhodnutiu žalovaného č. 2394/2017-1.7/ml zo dňa 13.03.2017 konštatuje, že žalobca v ňom nevzniesol vyššie uvedenú námietku. Žalobca napadol uvedené rozhodnutie z nasledovných dôvodov: rozhodnutie neobsahuje náležitosti podľa správneho poriadku a podľa , zmena mení koncepciu dopravného riešenia, a preto je namieste postupovať podľa , rozhodnutie je v rozpore so závermi zisťovacieho konania, neboli vyhodnotené kritériá podľa prílohy č. 10 , nesúlad s územnoplánovacou dokumentáciou, zmeny budú mať podstatný vplyv na životné prostredie, Obec Chorvátsky Grob nesplnila povinnú zverejňovaciu povinnosť, verejnosti neboli poskytnuté všetky podklady a porušenie práva verejnosti podieľať sa na rozhodovaní. Žalobca v podanom rozklade sám uvádza, že „Tieto zmeny budú mať podstatný vplyv na životné prostredie z hľadiska výstavby križovatky Triblavina ako aj ďalších stavebných objektov stavby Rozšírenie diaľnice D1 Bratislava - Trnava. Križovatka Triblavina je iba jeden stavebný objekt z tejto stavby a preto sa nemôžu zmeny navrhovanej činnosti na ostatných objektoch tejto stavby posudzovať zvlášť.“ Z uvedeného správny súd uzavrel, že žalobca v podanom rozklade netvrdil, že navrhované zmeny sú samostatnou stavbou, ale žiadal, aby sa všetky zmeny na stavebných objektoch súvisiacich s jednou stavbou, ktorou je rozšírenie diaľnice D1 Bratislava - Trnava, vrátane objektu Križovatka Triblavina, posudzovali spolu.

74. Správny súd zdôrazňuje, že žalobca správnou žalobou vznáša aj námietky, ktoré mohol vzniesť v administratívnom konaní, ale tak neurobil. Orgán verejnej správy sa môže vysporiadať len s námietkami vznesenými v rozklade. Preto nemožno na ťarchu orgánu verejnej správy pričítať, že sa nevysporiadal s námietkami, ktoré ani žalobca nevzniesol.

75. K rozšíreniu žalobnej argumentácie prednesenej žalobcom v replike zo dňa 23.01.2018 správny súd poukazuje na ust. , podľa ktorého znenia žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. Na základe vyššie uvedeného sa správny súd vysporiadal so žalobnými bodmi prednesenými v lehote ustanovenej na podanie žaloby.

76. Na základe vyššie uvedeného správny súd uzavrel, že napadnuté rozhodnutia vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu a sú založené na správnom právnom posúdení. Napadnuté rozhodnutia obsahujú všetky zákonné náležitosti. Orgány verejnej správy sa v nich vysporiadali so vznesenými pripomienkami a rozhodnutia riadne odôvodnili.

77. Z vyššie uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave žalobu podľa pre jej nedôvodnosť zamietol.

78. O trovách konania žalovaného súd rozhodol podľa , podľa ktorého úspešnému žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal, nakoľko mu ani žiadne nevznikli a ani ich nežiadal. O trovách konania ďalších účastníkov súd rozhodol podľa , podľa ktorého ďalšiemu účastníkovi 1/ súd priznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania, z dôvodu, že bol právne zastúpený a má nárok voči žalobcovi na náhradu tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil. O výške náhrady trov rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. Ďalším účastníkom 2/ až 15/ a osobe zúčastnenej na konaní súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal s poukazom na , keďže im nevznikli žiadne trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil.

79. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.