Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21T-105-2016.pdf
PDF · 81.06 KB
Case nature
Area
Subarea
21T/105/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, v trestnej veci proti obžalovanému B. C. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, 3 písmeno a/, b/ Trestného zákona, samosudkyňou Mgr. Monikou Farkašovou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.03.2018, takto
rozhodol:
Obžalovaný:
B. C. B. Q. C. Í. Q. P. E. , nar. XX.XX.XXXX v Nitre, trvale bytom H., t.č. bytom L., A. XXX, Č. Q.
j e v i n n ý , ž e :
ako otec maloletej B. S., nar. X.X.XXXX, bytom u matky G. S., P. S. H., E. XXX/XX, ku ktorej má zo Zákona o rodine vyživovaciu povinnosť a ktorej výška mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn. 24P/248/2007 zo dňa 30.10.2007 právoplatným dňa 21.11.2007 v sume 702,- Sk ( t.j. 23,30 Eur) mesačne, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku, si túto vyživovaciu povinnosť za obdobie od 21.11.2007 do 27.3.2018 riadne neplnil a po odpočítaní čiastkových úhrad v sume 1 471,88 Eur dlhuje G. S. výživné vo výške 1 440,62 Eur, a pretože matka dieťaťa nedokázala zo svojho príjmu pokryť všetky náklady na výživu, ošatenie a potreby dieťaťa, bola pre túto finančnú núdzu odkázaná na peňažnú a potravinovú pomoc svojich rodičov a priateľa
t e d a :
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a vydal oprávnenú osobu do nebezpečenstva núdze, a tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania
- po dlhší čas
t ý m s p á c h a l :
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, 3 písmeno a/, písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného zákona
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l/ Trestného zákona a nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so minimálnym stupňom stráženia
odôvodnenie:
Na základe obžaloby okresného prokurátora prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému B. C. a na hlavnom pojednávaní a vykonal dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného, vypočutím svedkyne G. S., prečítaním výpovede svedkyne G. S. K.., prečítaním na vec sa vzťahujúcich listinných dôkazov a pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp.zn. 24P/248/2007.
Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný sa na hlavné pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil, a súd za splnenia zákonných podmienok vykonal hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti.
Obžalovaný B. C. v prípravnom konaní sa ku spáchaniu trestného činu priznal. Potvrdil, že výživné, ktoré mu bolo určené súdom neplatil, pretože mal dohodu s manželkou, že ona si bude s dcérou žiť vlastný život a nechcela, aby on bol jeho súčasťou, dohodli sa že on jej dá pokoj aj dcére a ona nebude od neho nič chcieť. Tým rozumel aj vyživovaciu povinnosť. Až v roku 2015 sa dozvedel, že je po ňom vyhlásené pátranie z dôvodu neplnenia vyživovacej povinnosti. G. S. zaplatil z titulu výživného platby: dňa 16.2.2016 sumu 217,- €, dňa 21.03.2016 sumu 164,- €, dňa 21.04.2016 sumu 90,88 €, a dňa 17.05.2016 sumu 1.000,- €, čo celkovo činí sumu 1480,88 €. Ak sa zamestná, zaplatí aj zvyšok dlhu, pričom si je vedomý toho, že každý mesiac sa mu neplatením výživného zvyšuje dlh o 23,30 €.
Svedkyňa G. S. v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní potvrdila, že s obžalovaným ukončila vzťah po tom ako začal piť a fetovať. Rodičia jej pomáhali aj pomáhajú s výchovou dcéry aj finančnými prostriedkami, pretože s nimi žije v spoločnej domácnosti. V súčasnosti má priateľa, ktorý jej tiež finančne vypomáha a hradí aj potreby jej maloletej dcéry. Potvrdila prevzatie platieb na výživné tak ako to uviedol obžalovaný spolu vo výške 1471,88€. Ku dňu hlavného pojednávanie jej obžalovaný dlhoval okolo 1400 €. Ak by jej rodičia a priateľ finančne nepomáhali tak by jej dcéra určite trpela núdzou. Za žalované obdobie jej boli poskytnuté dva krát dávky v hmotnej núdzi a to v roku 2008 alebo 2009 a v roku 2014. Na dcéru poberá rodinné prídavky cca 23,- €. Zo zdravotných dôvod ukončila pracovný pomer v auguste 2017.
Z prečítanej výpovede svedkyne G. S. K.. bolo zistené, že jej dcéra G. S. má dve maloleté deti, s ktorými žije v ich rodinnom dome. Dcére spolu s manželom pomáhajú s výchovou detí, do domácnosti nakupujú potraviny deťom oblečenie, lieky a prispejú im aj na výlety.
V rámci dokazovania súd prečítal listinné dôkazy, z ktorých bolo zistené, že:
- rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn. 24P/248/2007 zo dňa 30.10.2007 právoplatným dňa 21.11.2007 bola obžalovanému určená výška vyživovacej povinnosti na mal. B. S. v sume 702,-Sk mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky
- obžalovaný v období od 1.7.2008 do 30.6.2009 bol v Sociálnej poisťovni evidovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba
- obžalovaný bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 19.10.2004 do 21.11.2004, a nebol poberateľom dávky v hmotnej núdzi
- obžalovaný za zdaňovacie obdobie 2008 - 2014 nepodal daňové priznanie, živnostenský list má aktívny od 7.11.2007
- G. S. poberala dávky v hmotnej núdzi a príspevky od 01/2014 do 08/2014 a je poberateľkou prídavkov na deti B. S. a K.H. S.
Obžalovaný sa v súčasnosti v miesta trvalého bydliska sa nezdržiava. Pátraním polície bolo zistené, že sa zdržiava na adrese v Č. Q.. V evidencii priestupkov má jeden záznam z roku 2016. V odpise registra trestov má štyri záznamy, vo všetkých prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený.
Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní bol zistený skutkový stav veci, náležite a v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie o vine a treste.
Vyhodnotením vyššie uvedených dôkazov, vykonaných na hlavnom pojednávaní, a to jednotlivo aj v ich súhrne, súd dospel k jednoznačnému záveru, že skutok sa stal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, keď súd upravil dobu po ktorú obžalovaný si riadne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť a to od 21.11.2007 do 27.3.2018, t.j. do dňa hlavného pojednávania kedy bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok a tiež výšku dlžného výživného za toto obdobie na sumu 1.440,62 €.
Obžalovaný ku spáchaniu skutku sa priznal, bránil sa tým, že matka dieťaťa od neho nič nechcela, a tým rozumel aj vyživovaciu povinnosť. Takáto obrana nie je spôsobilá vyviniť obžalovaného spod obžaloby, pretože nie je právne opodstatnená. Pre osobu, ktorá má vyživovaciu povinnosť, vyplývajúcu zo Zákona o rodine, určenú čo do výšky a čo do spôsobu platenia právoplatným rozsudkom súdu, nemôže slúžiť na ospravedlnenie obžalovaným uvádzané skutočnosti. Ako vekom mladý a zdravý človek s určenou vyživovacou povinnosťou sa zamestnal až pod hrozbou ďalšieho postihu avšak v roku 2016 iba z časti splatil dlh bez toho, že by následne pravidelne mesačne uhrádzal výživné.
Podľa § 62 odsek 3 zák. o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, ktorá v súčasnosti dosahuje sumu 27,32 .
Z listinných dôkazov ako aj z výpovede svedkyne G. S. ml. mal súd jednoznačne preukázanú sumu dlhu 1.440,62 €, keďže obžalovaný za obdobie od 21.11.2007 do 27.3.2018 jej mal celkove uhradiť výživné vo výške 2912,50 € a zaplatil iba 1 471,88 €. Obžalovaný pravidelne neprispieval na výživu svojej maloletej dcéry sumou 23,30 € (700,- Sk), ktorá je nižšia ako v súčasnosti zo zákona vyplývajúca suma (27,70 €), o výživu ktorej sa v súčasnosti stará iba jej matka za pomoci svojich rodičov a priateľa, bez finančnej podpory ktorých by dieťa trpelo núdzou, čo bolo preukázané výpoveďou svedkýň G. S. ml. a G. S. st.
Obžalovaný takto svojím úmyselným konaním, napriek tomu, že jeho povinnosť vyplýva zo zákona a tiež z rozsudku súdu, vyživovaciu povinnosť si pravidelne neplnil ani v minimálnej výške, naplnil subjektívnu aj objektívnu stránku prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 odsek 3 písmeno a/, b/ Trestného zákona, keďže najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného, vyživovaciu povinnosť si neplnil po dlhší čas a svojím činom vydal maloleté dieťa do nebezpečenstva núdze.
Pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmery v zmysle § 32 a § 34 Trestného zákona súd prihliadol na spôsob spáchania trestného činu, pohnútku, a následok, ktorý jeho konaním vznikol, t.j. výšku dlhu na výživnom a tiež prihliadol na účel trestu v zmysle § 31 Trestného zákona. Súd prihliadol tiež na jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l/ Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval), bez zistenia priťažujúcich okolností. V neposlednom rade súd prihliadol aj na to, že obžalovaný si vyživovaciu povinnosť neplnil viac ako 10 rokov. Následne súd dospel k záveru, že účel trestu v zmysle § 31 Trestného zákona bude splnený iba uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov na spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby 1 rok až 3 roky 8 mesiacov, po znížení hornej hranice (5 rokov) o jednu tretinu z dôvodu prevažujúceho pomeru poľahčujúcich okolností.
Iný druh trestu ako nepodmienečný trest, neprichádzal do úvahy, pretože obžalovaný bol už v minulosti za rovnaký trestný čin odsúdený, a následne bol odsúdený v Č. Q. H.a dva podmienečné tresty odňatia slobody a aj keď sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený, prejednávaný trestný čin páchal súbežne s uloženými skúšobnými dobami, a ani hrozba možného nariadenia trestov ho neprimäla k tomu, aby si riadne plnil vyživovaciu povinnosť.
Na výkon trestu odňatia slobody bol obžalovaný zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch nebol vo výkone trestu za úmyselný trestný čin.
Takto uložený trest podľa názoru súdu zabezpečí ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že zabráni mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu a povedie ho tiež k tomu, aby viedol riadny život, uvedomil si nesprávnosť svojho konania, po výkone trestu sa riadne zamestnal, a plnením si svojej povinnosti sa postaral o výživu svojej maloletej dcéry.
Vzhľadom na tieto skutočnosti a okolnosti, súd o vine a treste obžalovaného rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konanie, ktoré rozsudku predchádzalo.