Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tos/38/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci odsúdeného A. B., v konaní o osvedčení, resp. neosvedčení odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 21.07.2022 č.k. -134, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 30.3.2023 takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, zamieta.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava podľa rozhodol tak, že odsúdený A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., sa neosvedčil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 27.03.2018, sp. zn. , z ktorého bol podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 16.10.2019, sp. zn. , a preto zvyšok trestu odňatia slobody v trvaní 5 (päť) mesiacov a 2 (dva) dni vykoná. Proti uzneseniu prvostupňového súdu podal odsúdený prostredníctvom svojho obhajcu v zákonom stanovenej lehote sťažnosť. Prokurátor sa na verejnom zasadnutí vzdal práva podať sťažnosť. V odôvodnení podanej sťažnosti odsúdený prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že súd rozhodol o jeho neosvedčení sa v skúšobnej dobe na verejnom zasadnutí, ktoré bolo vykonané dňa 21.07.2022 v jeho neprítomnosti, pričom namietal, že predmetné verejné zasadnutie mu nebolo doručené predvolanie, ani nebol žiadnym iným spôsobom upovedomený o termíne jeho konania. V opačnom prípade by sa naň dostavil. Zastával názor, že takýmto konaním zo strany súdu boli porušené jeho práva na obhajobu a spravodlivý súdny proces. Čo sa týka samotných dôvodov, pre ktoré súd rozhodol o neosvedčení sa, tak tieto považuje za neprimerane prísne. Neznamená to, že nevedie riadny život. Posudzovanie významu riadneho života len v kontexte formálnej neexistencie alebo existencie akýchkoľvek priestupkov prípadne trestných činov, je podľa jeho názoru neprimerane prísne a nezodpovedá úmyslu zákonodarcu smerujúceho k polepšeniu páchateľa. Poukázal na skutočnosť, že ani jeden z týchto priestupkov nie sú obdobného charakteru, ako bol odsúdený v konaní . V súvislosti so skutkom, za ktorý bol odsúdený, uviedol, že vyživovaciu povinnosť voči svojej dcére si už plní riadne a včas. Bol toho názoru, že pojem „riadny život“ je potrebné v každom konkrétnom prípade posudzovať individuálne, s ohľadom na všetky okolnosti prípadu ako aj životné špecifiká konkrétneho odsúdeného. Uviedol, že sa snaží viesť riadny život, aby sa nedostal naspäť do väzenia, zaradil sa do pracovného procesu. Na záver poukázal na ustanovenie , , , pričom zastával názor, že týmto konaním okresného súdu popísaným vyššie boli porušené práva na obhajobu a spravodlivý proces, preto žiadal, aby napadnuté uznesenie súd zrušil. Na základe uvedeného navrhol, aby nadriadený súd jeho sťažnosti v celom rozsahu vyhovel. Podľa pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a

b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia bolo v súlade so zákonom, keď prvostupňový súd nariadil a vykonal verejné zasadnutie bez prítomnosti odsúdeného, pričom na takýto postup boli v zmysle splnené zákonné podmienky. Prvostupňový súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na svoje rozhodnutie a skutočnosti, ktoré zistil z vykonaného dokazovania správne vyhodnotil. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odsúdený neviedol v skúšobnej dobe riadny život. Skutočnosť, že odsúdený sa síce v dvojročnej skúšobnej dobe nedopustil ďalšej trestnej činnosti, avšak bol 17-krát priestupkovo riešený a to za priestupky spáchané na úseku dopravy, ktoré síce nesúvisia s jeho trestnou činnosťou, za ktorú bol odsúdený, ale vzhľadom na ich početnosť a v prípade priestupku spáchaného dňa 16.05.2021 aj závažnosť, svedčí podľa názoru súdu o tom, že odsúdený nepreukázal vedenie riadneho života v skúšobnej dobe. Odsúdený páchal opakovane a v prípade niektorých zo spáchaných priestupkov aj v krátkom čase po sebe totožné priestupky, pričom ani sankcie za ne uložené, ani vedomie, že ich pácha v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody a hrozba neosvedčenia sa v skúšobnej dobe a výkonu zvyšku trestu ho neviedli k tomu, aby sa ich do budúcna už vyvaroval. Pokiaľ ide o správnosť napadnutého výroku, sťažnostný súd považuje napadnutý výrok za vecne správny. Z dokazovania, ktoré vykonal prvostupňový súd na verejnom zasadnutí v potrebnom rozsahu bolo bez pochybností preukázané, že odsúdený počas plynutia skúšobnej doby neviedol riadny život. Povinnosťou odsúdeného v danom prípade bolo viesť život takým spôsobom aby sa nedostal do rozporu so zákonom. Podľa súdnej praxe páchateľ viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, ak dodržiaval právny poriadok a ďalšie základné normy občianskej spoločnosti, plnil si svoje povinnosti voči štátu aj voči spoločnosti (zamestnávateľovi, rodine), nezneužíval svoje práva proti spoluobčanom, nenarušoval občianske spolunažívanie v mieste bydliska ani v zamestnaní, nedopúšťal sa priestupkov, iných deliktov a trestných činov. So skutkovými zisteniami a právnym záverom prvostupňového súdu sa preto sťažnostný súd v plnej miere stotožňuje. Skutočnosť, že odsúdený počas plynutia dvojročnej skúšobnej doby podmienečného prepustenia spáchal až sedemnásť priestupkov na úseku cestnej premávky, je aj podľa sťažnostného súd dôvodom na konštatovanie, že odsúdený porušil podmienku vedenia riadneho života počas plynutia skúšobnej doby, a preto prvostupňový súd postupoval správne, keď v súlade s ustanovením nariadil odsúdenému zvyšok trestu odňatia slobody vykonať tak, ako je to vyššie uvedené. V tomto prípade spáchanie sedemnástich priestupkov počas plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia nie je možné vyhodnotiť inak, iba tak, že odsúdený neviedol riadny život. Porušovanie trestnoprávnych noriem svedčí o ľahostajnom prístupe odsúdeného k následkom, ktoré pre neho môže mať takého správanie v skúšobnej dobe. Pokiaľ odsúdený v sťažnostných námietkach zastával názor, že ani jeden z týchto priestupkov nie sú obdobného charakteru, ako bol odsúdený v predmetnom trestnom konaní, k týmto námietkam krajský súd uvádza, že odsúdený sa v skúšobnej dobe, ktorej plynutia si bol plne vedomý, dopustil sedemnástich priestupkov, ktoré vzhľadom na ich výšku sankcií a druh porušených povinností nemožno hodnotiť ako málo závažné. Prvostupňový súd síce v napadnutom uznesení poukazuje na to, že priestupky, ktorých sa odsúdený dopustil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia, spáchal v inej oblasti, ako bol odsúdený, avšak z ich spáchania vyplýva, že uloženie podmienečného trestu odňatia slobody neviedlo k náprave odsúdeného a nemalo na vedenie jeho života žiadne priaznivé účinky. U odsúdeného nemožno považovať priestupky spáchané počas skúšobnej doby ani za jednorazové vybočenie z inak riadneho života, keďže sa ich dopustil opakovane. K tomu krajský súd len dodáva, že podmienečným prepustením z výkonu trestu odňatia slobody mal odsúdený možnosť preukázať polepšenie a skutočnosť, že konanie, pre ktoré mu bol uložený trest odňatia slobody, bolo len jednorazové vybočenie z dodržiavania pravidiel stanovených právnych poriadkom. Napriek tomu sa opakovane dopustil viacerých priestupkov a práve táto okolnosť nasvedčuje tomu, že podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nesplnilo svoj účel a doterajší výkon trestu odňatia slobody sa nejaví pre nápravu páchateľa ako dostatočný. Odsúdený nevyužil šancu danú mu podmienečným prepustením z výkonu trestu odňatia slobody preukázať, že sa chce napraviť a viesť riadny život. K námietke odsúdeného, v ktorej poukazuje na vykonanie verejného zasadnutie v jeho neprítomnosti, v tomto smere sťažnostný súd konštatuje, že konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, bolo v súlade so zákonom, keď prvostupňový súd nariadil a vykonal verejné zasadnutie, a to

v neprítomnosti odsúdeného, pričom na takýto postup boli v zmysle splnené zákonné podmienky. Uvedomenie o termíne verejného zasadnutia bolo odsúdenému riadne doručené na adresu, ktorú na tento účel uviedol v pôvodnom konaní, pričom doručovaná zásielka sa súdu vrátila s tým, že zostala nevyzdvihnutá z dôvodu neznámeho adresáta. Súd mal preto doručenie vykázané v súlade s ustanovením a preto mu nič nebránilo v tom, aby verejné zasadnutie vykonal v neprítomnosti odsúdeného. Na záver sťažnostný súd uzatvára, že odsúdený v sťažnosti neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod na iné ako napadnuté rozhodnutie. Sťažnostné námietky neboli spôsobilé zvrátiť vecne správne a zákonné rozhodnutie súdu prvého stupňa o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia a nariadení výkonu zvyšku trestu odňatia slobody. S poukazom na uvedené sťažnostný súd zamietol sťažnosť odsúdeného, nakoľko táto nebola dôvodná. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.