Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/300/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudkýň Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Bajkalská 30, IČO : 31 335 004 proti žalovaným: 1/ A. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. pod Z., , t.č. O., I. X/XX a 2/ L. A. , nar. X.X.XXXX, trvale bytom G., t.č. O., I. X/XX o zaplatenie 4.467,16 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 03. mája 2017, č. k. 5Csp/27/2017- 49, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, výroku II., ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol, a výroku III. o náhrade trov konania , p o t v r d z u j e .

II. Žalovaní 1/, 2/ n e m a j ú proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4.096,51 eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.834,67 eur od 01.02.2017 do zaplatenia, v mesačných splátkach po 100,- eur , vždy do posledného dňa v kalendárnom mesiaci, s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku až do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok. Výrokom II. žalobu vo zvyšku zamietol.

2. V odôvodnení uviedol, že dňa 21.10.2014 uzavrel so žalovanými, na základe zmluvy o stavebnom sporení č. 2644916 9 02, Zmluvu o úvere č. 2644916 9 02, v súlade s ktorou poskytol žalovaným medziúver vo výške 4.100,- eur. Títo sa zaviazali splatiť úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 40,58 eur, ktoré boli povinní uhrádzať na účet konta stavebného sporenia. Do pridelenia cieľovej sumy túto sumu tvoria vklady na konto sporenia vo výške 8,12 eur; 7,79% ročne úrok za medziúver vo výške 32,46 eur, pričom sa uspokojovali v poradí úroky za medziúver a vklady na konto sporenia. Splátky boli splatné k 15. dňu v mesiaci. Žalovaní porušili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať. Listom zo dňa 3.9.2015 boli vyzvaní na doplatenie omeškaných splátok s upozornením že ak omeškané splátky nebudú doplatené, bude žalobca požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti. Žalovaní omeškané splátky nedoplatili, preto dňa 22.10.2015 došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru s príslušenstvom. Dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti predstavuje 4.434,67 eur a pozostáva z istiny vo výške 4.100,- eur, nezaplatených úrokov do 22.10.2015 v sume 152,25 eur, nezaplatených poplatkov v sume 120,- eur a dlžnej sumy z konta sporenia v sume 62,42 eur. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru žalovaní uhradili ešte sumu 600,- eur. Dňa 21.10.2014 medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými v 1. a 2. rade ako dlžníkom a spoludlžníkom bola uzavretá Zmluva o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným medziúver vo výške 5.000,- eur. Žalovaní v 1. a 2. rade sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky medziúveru 7,79% ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 32,46 eur

vždy do 15. dňa v mesiaci. Súčasne sa zaviazali vkladať na účet stavebného sporenia sumu 8,12 eur mesačne, a to tiež k 15. dňu v mesiaci. Počet mesačných splátok úveru a vkladov na sporenie do pridelenia cieľovej sumy bol dohodnutý na 282. Zo zmluvy vyplýva, že výška stavebného úveru po pridelení cieľovej sumy mala byť 2.992,65 eur, úroková sadzba úveru mala byť 2,9% ročne, výška mesačnej splátky vo výške 40,52 eur splatná k 15. dňu v mesiaci, počet splátok mal byť 82. Konečná splatnosť medziúveru/stavebného úveru je v zmluve uvedená do 15.2.2045. RPMN pri medziúvere predstavuje 8,33% a pri stavebnom úvere 3,03% ročne a celková suma medziúveru, ktorú musí dlžník uhradiť, predstavuje 14.560,12 eur. V zmluve si strany dohodli poplatok za spracovanie medziúveru vrátane zmluvnej dokumentácie vo výške 1,2% z cieľovej sumy, minimálne 100,- eur a maximálne 999,- eur, ktorý si žalobca zúčtoval pri prvom čerpaní peňažných prostriedkov úveru, a to tak, že celková suma poukazovaných peňažných prostriedkov úveru bude znížená o výšku tohto poplatku. V čl. VIII zmluvy si strany dohodli aj ďalšie poplatky. Žalobca si nárok na zaplatenie dlžnej sumy uplatnil prostredníctvom súdu, a to vo výške 4.467,16 eur. Uvedená suma pozostáva z istiny 3.500,- eur (pri zohľadnení úhrady sumy 600,- eur žalovanými), nezaplatených úrokov z úveru ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti v sume 152,25 eur, nezaplatených poplatkov za úver ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti v sume 120,- eur, z dlžnej sumy z konta sporenia vo výške 62,42 eur, úroku za úver vo výške 7,70% ročne od 23.10.2015 do 31.1.2017 vo výške 370,65 eur a 5,05% ročného úroku z omeškania od 23.10.2015 do 31.1.2017 vo výške 261,84 eur. Okrem toho si uplatnil aj nárok na úrok vo výške 7,79% ročne zo sumy 3.500,- eur od 1.2.2017 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 3.834,67 eur od 1.2.2017 do zaplatenia.

3. Právne vec posúdil podľa § 2 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, § 497 , § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka , § 52 ods. 1 ,2 Občianskeho zákonníka.

4. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná len sčasti. Bolo nepochybne preukázané, že dňa 21.10.2014 došlo medzi sporovými stranami k uzatvoreniu zmluvy o úvere, na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý medziúver, ktorý sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 32,46 eura a vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady vo výške 8,12 eur do 15. dňa v mesiaci. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaní v 1. a 2. rade zaviazali splácať stavebný úver, vrátane úrokov vo výške 2,90% ročne, v pravidelných mesačných splátkach po 40,58 eur. Svoj záväzok však nedodržali, dohodnuté splátky prestali hradiť riadne a včas, nereagovali ani na výzvu na úhradu omeškaných splátok, napriek upozorneniu na mimoriadne zosplatnenie celého úveru. Žalobca preto ku dňu 22.10.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.

5. Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 21.10.2014, vzhľadom k tomu, že úver bol poskytnutý na modernizáciu a obnovu bytu, bytového domu alebo na udržiavacie práce na nich (čl. III zmluvy), podľa § 1 ods. 3 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nemožno podradiť pod citovaný zákon a tento úver teda nie je spotrebiteľským úverom. Napriek tomu však uvedená zmluva je svojím charakterom spotrebiteľskou zmluvou, čo vyplýva i z § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd nepopiera úver (medziúver) ako absolútny obchod. V prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa však na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo, ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. Keďže zmluvný vzťah medzi sporovými stranami je spotrebiteľským vzťahom, súd nárok žalobcu podrobil kontrole aj v súlade s ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

6. Žalobca si voči žalovaným uplatnil nárok na zaplatenie neuhradenej istiny vo výške 3.500,- eur, ako aj na úhradu nezaplatených úrokov za úver ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo výške 152,25 eur, nezaplatených poplatkov za úver ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo výške 120,- eur, dlžnej sumy z konta sporenia vo výške 62,42 eur a tiež na zaplatenie 5,05% ročného úroku z omeškania od 23.10.2015 do 31.1.2017 v sume 261,84 eur a 5,05% ročného úroku z omeškania zo sumy 3.834,67 eur od 1.2.2017 až do zaplatenia. Z dokazovania vyplynulo, že žalovaní si neplnili povinnosť zo zmluvy splácať úver riadne a včas, v dôsledku čoho sa s plnením dostali do omeškania. V súvislosti s tým

žalobcovi, okrem nároku na zaplatenie neuhradenej časti istiny úveru, zmluvných úrokov do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru a nároku na zaplatenie dlžnej sumy z konta sporenia, vznikol nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania podľa § 369 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka vo výške podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. V tejto časti teda považoval súd nárok žalobcu za dôvodný a ani žalovaní voči tomuto nároku nemali v konaní námietky.

7. Žalobca si v konaní voči žalovaným v 1. a 2. rade uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvného úroku za úver vo výške 7,79% ročne od 23.10.2015 do 31.1.2017 v sume 370,65 eur a následne vo výške 7,79% ročne zo sumy 3.500,- eur od 1.2.2017 do zaplatenia. Vzhľadom k tomu, že v danej veci ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, podľa názoru súdu zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia žalobcovi nepatrí. Súd pritom vychádza z uznesenia ÚS IV. 476/2012 z 18.9.2012, v zmysle ktorého Ústavný súd SR odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania / § R 59/1998, 4Obo 143/1998/. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Ústavný súd SR v citovanom ustanovení konštatuje, že nebolo zistené, že by namietané rozhodnutie bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. že by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu. V tejto časti preto súd nárok žalobcu nepovažoval za dôvodný.

8. Súd teda vo veci rozhodol tak, že žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 4.096,51 eur (istina 3.500,- eur + zmluvný úrok do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v sume 152,25 eur + poplatky za úver ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru 120,- eur + dlžná suma konta sporenia 62,42 eur + vyčíslený úrok z omeškania 5,05% ročne od 23.10.2015 do 31.1.2017 v sume 261,84 eur), s 5,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.834,67 eur (3.500,- eur + 152,25 eur + 120,- eur + 62,42 eur) od 1.2.2017 až do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súčasne, vzhľadom na aktuálnu nepriaznivú sociálnu situáciu žalovaných, povolil dlžnú sumu žalovaným splácať v mesačných splátkach po 100,- eur s tým, že splátky sú splatné k poslednému dňu v mesiaci, počnúc mesiacom, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť, až do zaplatenia. V prípade, že čo len jedna splátka nebude uhradená riadne a včas, stane sa splatnou celá neuhradená časť dlžnej sumy naraz. V konaní bolo zistené, že žalovaná v 2. rade je nezamestnaná, žalovaný v 1. rade bol v čase rozhodovania nezamestnaný, ale podľa jeho vyjadrenia mal o pár dní nastúpiť do práce.

9. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (CSP). V konaní si žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 4.467,16 eur, priznaná mu bola suma 4.096,51 eur. Žalobca mal teda úspech v konaní v rozsahu 91,70%, úspech žalovaných je v rozsahu 8,3%. Celkový úspech v konaní mal teda žalobca a jeho čistý úspech v konaní predstavuje 83,4% (91,7% - 8,3%). V tomto rozsahu potom žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania aj priznal. Súd v zmysle ust. § 262 ods. 1 rozhodol len o nároku na náhradu trov konania. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude podľa § 262 ods. 2 rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

10. Proti tomuto rozsudku, výroku II. a III., podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie namietajúc nesprávne právne posúdenie veci podľa § 365 ods. 1 písm. h/ , keď konanie má inú vadu / § 365 ods. 1 písm. d/ CSP/. Uviedol, že žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o úvere zo dňa 21.10.2014 . Zmluva o úvere je absolútnym obchodom. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka má veriteľ právo požadovať nielen vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov ,ale aj úrok za úver. Súd prvej inštancie nesprávne poukázal na dvojnásobné zaťaženie v podobe úrokov za úver a úrokov z omeškania . S poukazom na ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka dôvodil, že dlžník je povinný s vrátením poskytnutého úveru zaplatiť aj dojednané úroky, a to do dňa úplného vrátenia poskytnutých prostriedkov. Ak je úrok cena za užívanie finančných prostriedkov, nevidí jediný dôvod, prečo by nemal mať nárok na zaplatenie úroku z finančných prostriedkov, ktoré mu stále neboli vrátané. Žalobca namietal , že je neprípustné, aby vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v dôsledku porušenia povinnosti zo strany žalovaných a prišiel o právo požadovať úrok za úver, ktoré predstavujú odplatu za užívanie istiny a mal., by len nárok na úrok z omeškania. Z ustanovení § 497 a § 502 Obchodného zákonníka vyplýva, že úrok z úveru je vlastne

cena za užívanie poskytnutých peňažných prostriedkov. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.09.2012. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že uloží žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 370,65,- eur s 7,79% ročným úrokom za úver zo sumy 3500 eur od 01.02.2017 do zaplatenia v mesačných splátkach po 100,. Eur , vždy do posledného dňa v kalendárnom mesiaci s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku až do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v rozsahu 100%.

11. Žalovaní 1/a 2 / sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.

12. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsudku podľa § 379 a § 380 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej výrokovej časti a vo výroku o náhrade trov konania je potrebné podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdiť.

13. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku v časti, ktorou bola žaloba žalobcu zamietnutá ohľadne zmluvného úroku za obdobie po vyhlásení mimoriadnej splatnosti v zmysle § 387 ods. 2 CSP. K námietkam odvolateľa v tomto smere dodáva nasledovné:

14. Zosplatnením úveru, ako už zo samotného pomenovania danej právnej skutočnosti vyplýva, nastáva predčasne splatnosť úveru, dochádza teda k zmene pôvodných podmienok, za ktorých bol úver poskytnutý. Po zosplatnení úveru sa dlžník, pokiaľ v určenej lehote neuhradí dlh, dostáva do omeškania a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Zmluvné úroky sú vždy splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, t.j. spolu s istinou. Doba splatnosti úrokov za poskytnutie peňazí sa tak zhoduje s dobou splatnosti úveru. rozlišuje splatnosť úrokov v závislosti od splatnosti istiny úveru, ako aj spôsobu splatenia istiny úveru, t. j. jednorázovo alebo v splátkach. Celková suma úrokov musí byť vždy zaplatená najneskôr do splatnosti dlžného zostatku úveru. Žalobca preto v danom prípade nemohol žiadať od žalovaných ako dlžníka zmluvné úroky aj po splatnosti úverovej istiny. Žalobcovi prislúchajú len úroky z omeškania. Po vyhlásení celého úveru za splatný sa istina ďalej zmluvne neúročí. Vyplýva to z podstaty zmluvného úroku, ktorý je odplatou za užívanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú veriteľovi do doby splatnosti. Veriteľ neposkytuje finančné prostriedky po lehote splatnosti. Odvolací súd pritom odkazuje na záver odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR R 59/1998, z ktorého vyplýva, že veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania.

15. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej výrokovej časti a vo výroku o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že žalovaným 1/, 2/ túto náhradu trov konania nepriznal, nakoľko im v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .