Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/21/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M., v právnej veci žalobcu: HYDINA SLOVENSKO s.r.o., Lieskovská cesta 23/640, 962 21 Lieskovec, IČO: 45 300 950, zastúpený: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., Dunajská 32, 811 08 Bratislava, IČO: 51 003 848, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č: 102407378/2018 zo dňa 29.11.2018, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

Administratívne konanie a rozhodnutia správnych orgánov

1. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej aj ako „žalovaný“) rozhodnutím č. 102407378/2018 zo dňa 29.11.2018 (ďalej aj ako „druhostupňové rozhodnutie“), potvrdilo rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty (ďalej aj ako „správca dane“ alebo aj ako „prvostupňový orgán“) - daňová exekučná výzva č. 101453168/2018 zo dňa 27.07.2018 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) vydané v zmysle ust. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Daňový poriadok“), ktorým bolo žalobcovi ako daňovému dlžníkovi oznámené, že na základe vykonateľného výkazu daňových nedoplatkov správcu dane č. 101381476/2018 zostaveného správcom dane z evidencie daní daňového dlžníka (žalobcu) ku dňu 18.07.2018, bolo začaté v zmysle Daňového poriadku daňové exekučné konanie vydaním rozhodnutia č. 101392870/2018 zo dňa 19.07.2018 na vymoženie daňového nedoplatku vo výške XXX XXX,XX eura.

2. Po odvolaní žalobcu proti daňovej exekučnej výzve správcu dane vydal žalovaný napadnuté rozhodnutie, v odôvodnení ktorého uviedol, že vydanie rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania a daňovej exekučnej výzvy neznamenalo zásah do práv a právom chránených záujmov žalobcu, nakoľko žalobca mal a stále má možnosť uhradiť daňový nedoplatok, či už z predmetných daňovým exekučným konaním zablokovaných finančných prostriedkov na účtoch u poskytovateľov platobných služieb podľa ust. § 108 ods. 5 Daňového poriadku alebo z iných zdrojov. V odvolaním napadnutej daňovej exekučnej výzve správca dane žalobcovi ako daňovému dlžníkovi oznámil možnosť úhrady daňového nedoplatku priamo zo zablokovaných prostriedkov a tiež ho upovedomil, že takýto súhlas je aj súčasťou rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Žalovaný zastával názor, že daňová

exekučná výzva má všetky zákonom stanovené náležitosti. Žalobcom uvádzané dôvody na zrušenie daňovej exekučnej výzvy nepovažoval za opodstatnené. Daňový dlžník (žalobca) podľa žalovaného nepreukázal rozpor napadnutej daňovej exekučnej výzvy s ust. § 91 Daňového poriadku. Rovnako nepreukázal ani nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu a neuviedol ani iné dôvody, ktoré preukazujú nesprávnosť alebo nezákonnosť vydanej daňovej exekučnej výzvy.

II.

Žaloba

3. Včas podanou žalobou zo dňa 08.02.2019 na Krajskom súde v Bratislave (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo aj ako „správny súd“) dňa 10.02.2019, sa žalobca domáhal voči žalovanému preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102407378/2018 zo dňa 29.11.2018 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým zamietol odvolanie žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu vydaného Daňovým úradom pre vybrané daňové subjekty č. 101453168/2018 zo dňa 27.07.2018.

4. Žalobca považoval rozhodnutie žalovaného za nezákonné, nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení Daňového poriadku o doručovaní, ktoré malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí.

5. Vo vzťahu k porušeniu ustanovení Daňového poriadku o doručovaní žalobca poukázal na ust. § 30 ods. 3 Daňového poriadku a dodal, že aj osoba oprávnená na preberanie zásielok má možnosť zabezpečiť preberanie poštových zásielok splnomocnenou fyzickou osobou. Podmienky takéhoto preberania a inštitút splnomocnenia na preberanie zásielok upravujú poštové podmienky (platné do 31.12.2018), ktoré v bode 6.2.5 umožňujú adresátovi zásielok splnomocniť akúkoľvek fyzickú osobu, pričom toto ustanovenie odkazuje na právnu úpravu plnomocenstva, ktorá je obsiahnutá v ustanoveniach až . Udelením plnomocenstva splnomocniteľ za podmienok a na časové obdobie uvedené v plnomocenstve slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne prejavil svoju vôľu nechať sa pri preberaní zásielok zastúpiť zvoleným zástupcom.

6. Má za to, že vedená daňová exekúcia je neprípustná a poukázal na nezákonnosť exekučných titulov, ktoré boli doručované daňovému subjektu prostredníctvom bývalého splnomocneného právneho zástupcu splnomocneného na základe generálnej plnej moci, a to Ing. Z. E., a to z dôvodu, že spôsob doručovania daňovému subjektu nebol v súlade so zákonom, pretože za splnomocneného právneho zástupcu (Ing. E.) preberala p. O., ktorá nemala na preberanie zásielok za a v mene Ing. Z. E. platný titul, ktorý by ju k takej činnosti oprávňoval.

7. Pani O. ako zamestnankyňa poštového doručovateľa mala preberať zásielky za splnomocneného zástupcu Ing. Z. E., avšak po uplynutí platnosti zmluvy, resp. plnomocenstva, ktorá ju na takéto úkony oprávňovala. Osoba preberajúca poštové zásielky za splnomocneného zástupcu daňového subjektu - Ing. Z. E., p. O.Á., je uvedená a podpísaná na každej jednej doručenke k zásielke, ktorá bola Ing. Z. E. adresovaná zo strany správcov dane alebo iných orgánov verejnej správy.

8. Nakoľko osoba p. O. nemala platný základ pre výkon činnosti spočívajúci v preberaní poštovej a inej korešpondencie za a v mene Ing. Z. E. ako splnomocneného právneho zástupcu daňového subjektu, týmto došlo ku konaniu v rozpore s príslušnými ustanoveniami upravujúcimi doručovanie v zmysle Daňového poriadku, a v konečnom dôsledku tak k nezákonnému doručovaniu.

9. Takáto situácia nastala rovnako v prípade rozhodnutia Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 100685713/2018 zo dňa 09.04.2017 za zdaňovacie obdobie (DPH) júl 2014, kedy nebola prijatá pošta správne prevzatá a teda nebolo objektívne možné využiť' všetky dostupné opravné prostriedky voči uvedeným rozhodnutiam zo strany daňového subjektu.

10. Nakoľko zásielku prevzala neoprávnená osoba, ktorá ju nepostúpila právnemu zástupcovi daňového subjektu na potrebné úkony, takýmto postupom je predmetom daňového exekučného konania určený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie (DPH) júl 2014 vo výške XXX.XXX,XX eur na podklade rozhodnutia, pri ktorého vydaní boli porušené platné právne predpisy Daňového poriadku.

11. V nadväznosti na vyššie uvedené a rovnako vzhľadom na to, že vedená daňová exekúcia je neprípustná s poukazom na doručovanie daňovému subjektu zastúpenom Ing. Z. E., kedy bolo doručované nezákonným spôsobom v dôsledku preberania zásielok na to neoprávnenou osobou - p. O. ako zamestnankyňou pošty, ktorej platnosť titulu na preberanie zásielok za Ing. Z. E. uplynula pred približne dvoma rokmi, čím nastali okolnosti ktoré bránia jej vymáhateľnosti a spôsobujú nezákonnosť celého konania nakoľko neboli dodržané ustanovenia Daňového poriadku o doručovaní, žiadal súd, aby na podklade predmetnej správnej žaloby rozhodol tak, že rozhodnutie na vymoženie daňového nedoplatku v celom rozsahu zruší.

12. Pokiaľ splnomocnenec bude konať, resp. konal v mene splnomocniteľa aj po uplynutí lehoty, na ktorú bolo splnomocnenie udelené splnomocnencovi, na základe plnej moci, ktorej platnosť uplynula, účinky takéhoto právneho úkonu nemôžu nastať a nazerá sa nich ako na účinky, ktoré nenastali. Inými slovami, na písomnosti a rozhodnutia, ktoré prevzala osoba, ktorej oprávnenie na takúto činnosť zaniklo z dôvodu uplynutia lehoty, je potrebné nazerať ako na rozhodnutia, ktoré nie sú právoplatné a na písomnosti ako nedoručené.

13. Vo vzťahu k vadám doručovania žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , podľa ktorého ak písomnosť prevzal niekto iný ako osoba oprávnená podľa zákona na prevzatie písomnosti určenej do vlastných rúk, písomnosť nie je možné považovať za doručenú a takéto doručenie inej osobe, nemôže mať účinky riadneho doručenia, g to ani v prípade, keby sa jej prostredníctvom písomnosť do rúk účastníka dostala. Správnosť doručenia preukazuje správny orgán, spravidla doručenkami.

14. Zdôraznil, že doručenie, resp. prevzatie zásielky osobou neoprávnenou na takéto prevzatie zakladá nezákonnosť doručovania a poznačuje konanie nasledujúce po prevzatí zásielky neoprávnenou osobou vadou nezákonnosti.

15. Napriek tomu, že daňový subjekt v odvolaní jednoznačne namietal porušenie ustanovení Daňového poriadku o doručovaní, písomnosti doručené daňovému subjektu neboli doručované správne a neprebrala ich na to oprávnená osoba, sa žalovaný nijakým spôsobom s tak závažnou argumentáciou nevysporiadal a nedal ani len základnú odpoveď.

16. V závere žaloby poukázal na zmätočnosť a nezrozumiteľnosť odôvodnia, nakoľko odvolací orgán tvrdí, že zásielka s písomnosťami bola doručovaná riadne adresátovi HYDINA SLOVENSKO na adresu jej sídla, avšak v závere citovaného odseku konštatuje, že splnomocnenému zástupcovi Ing. Z. E.M. boli rozhodnutia doručované na základe generálnej plnej moci zo dňa 30.10.2017.

III.

Vyjadrenie žalovaného

17. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 02.04.2019, považoval žalobu za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že daňová exekučná výzva bola doručovaná v súlade so splnomocnením žalobcu zo dňa 04.07.2018 a na adresu tak ako bolo v splnomocnení uvedené. Za doručenie zadanej písomnosti zodpovedá poštový doručovateľ a doručovanú písomnosť môže na základe poštových podmienok odovzdať len osobe oprávnenej túto písomnosť prevziať. Ak je písomnosť odovzdaná osobe, ktorá takéto oprávnenie nemá, nesie zodpovednosť za doručovanie písomnosti poštový prepravca. V prípade, ak má daňový subjekt na pošte splnomocnenú osobu na preberanie zásielok, pošta zodpovedá za odovzdanie písomnosti oprávnenej osobe, jedná sa o doručenie v zmysle Poštových podmienok a osoba splnomocnená na pošte je oprávnená prijať písomnosť.

18. Poukázal, že exekučné konanie začalo na základe právoplatného a vykonateľného výkazu daňových nedoplatkov a daňový nedoplatok je nespochybniteľná suma, ktorú je správca dane oprávnený vymáhať v súlade s Daňovým poriadkom. Žalobca mal povinnosť plniť si záväzky, ktoré vyplynuli z jeho činnosti.

IV.

Replika žalobcu

19. Žalobca v replike zo dňa 29.04.2019 v reakcii na vyjadrenie žalovaného zotrval na dôvodoch nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a dodal, že žalovaný nesprávne pochopil argumentáciu žalobcu. Zopakoval, že osoba, ktorej bola zásielka v danom čase vydaná ju prevzala neoprávnene, nakoľko uplynula platnosť splnomocnenia, a teda predmetnú zásielku neprevzala oprávnená osoba. Plná moc na preberanie zásielok je právny úkon splnomocniteľa určený tretej osobe, v ktorej splnomocniteľ prehlasuje, že si zvolil splnomocnenca, aby ho v rozsahu uvedenom v plnej moci zastupoval pri preberaní zásielok a súčasne tretia osoba súhlasí, že bude preberať dané zásielky. Plná moc z hľadiska obsahu právneho úkonu osvedčuje, resp. deklaruje navonok, že medzi splnomocniteľom a splnomocnencom existuje zmluvný právny vzťah zastúpenia. Predstavuje osvedčenie o existencii a rozsahu zastúpenia, ktorým splnomocniteľ vystavuje splnomocnencovi plnú moc pre účely konania s tretími osobami, teda pre účely preberanie zásielok.

20. Zánik plnomocenstva je upravený v ust. . Účinky plnej moci zanikajú nielen z dôvodov uvedených v ust. , ale môžu zaniknúť i dohodou strán alebo uplynutím doby, na ktorú bolo trvanie plnej moci časovo obmedzené. Splnomocniteľ, ktorý v plnej moci udelenej splnomocnencovi vyjadril časové obmedzenie, jednoznačne prejavil vôľu udeliť oprávnenie splnomocnencovi konať v mene splnomocniteľa časovo obmedzene, pričom uplynutím danej lehoty dochádza k zániku oprávnenia splnomocnenca konať v mene splnomocniteľa.

21. Pokiaľ splnomocnenec bude konať, resp. konal v mene splnomocniteľa aj po uplynutí lehoty, na ktorú bolo splnomocnenie udelené splnomocnencovi, na základe plnej moci, ktorej platnosť uplynula, účinky takéhoto právneho úkonu nemôžu nastať a nazerá sa nich ako na účinky, ktoré nenastali. Inými slovami, na písomnosti a rozhodnutia, ktoré prevzala osoba, ktorej oprávnenie na takúto činnosť zaniklo z dôvodu uplynutia lehoty, je potrebné nazerať ako na rozhodnutia, ktoré nie sú právoplatné a na písomnosti ako nedoručené.

22. Doručenie, resp. prevzatie zásielky osobou neoprávnenou na takéto prevzatie zakladá nezákonnosť doručovania, pričom uvedené predstavuje tak závažný zásah do práv daňového subjektu, že uvedené poznačuje konanie nasledujúce po prevzatí zásielky neoprávnenou osobou vadou nezákonnosti.

V

Relevantné právne predpisy a právne posúdenie veci

23. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (, ) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a na pojednávaní konanom dňa 21.04.2022 dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

24. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

25. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

26. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

27. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

28. Podľa § 9 ods. 2 veta prvá Daňového poriadku, daňový subjekt, jeho zákonný zástupca alebo jeho opatrovník sa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného písomne alebo uvedie do zápisnice u správcu dane.

29. Podľa § 9 ods. 3 Daňového poriadku, ak nie je rozsah plnomocenstva presne vymedzený, považuje sa také plnomocenstvo za všeobecné. Ak to vyplýva z obsahu plnomocenstva, môže za zástupcu, ktorým je daňový poradca alebo advokát konať aj iná osoba; na také konanie udelí zástupca inej osobe plnomocenstvo. Konanie inej osoby sa považuje za konanie zástupcu. V tej istej veci môže mať daňový subjekt, zákonný zástupca alebo opatrovník len jedného zástupcu. Ak je zástupcom právnická osoba, koná za zástupcu jej štatutárny orgán alebo osoba, ktorú tento orgán poveril.

30. Podľa § 9 ods. 4 Daňového poriadku, plnomocenstvo je voči správcovi dane účinné odo dňa jeho doručenia správcovi dane alebo odo dňa jeho udelenia do zápisnice u správcu dane.

31. Podľa § 9 ods. 5 Daňového poriadku, odvolanie plnomocenstva daňovým subjektom alebo výpoveď plnomocenstva zástupcom sú účinné odo dňa ich doručenia správcovi dane alebo odo dňa uvedenia týchto skutočností do zápisnice u správcu dane.

32. Podľa § 89 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku, exekučným titulom je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov.

33. Podľa § 90 ods. 1 Daňového poriadku daňové exekučné konanie začína správca dane na podklade exekučného titulu vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Dňom vydania rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania správcom dane je toto rozhodnutie právoplatné a nie sú proti nemu prípustné opravné prostriedky.

34. Podľa § 90 ods. 3 Daňového poriadku rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania sa nedoručuje daňovému dlžníkovi ani jeho ručiteľovi.

35. Podľa § 91 ods. 1 Daňového poriadku správca dane doručí daňovú exekučnú výzvu bezodkladne po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania osobám uvedeným v § 90 ods. 2 písm. f/ (osoby, na ktoré sa vzťahuje výrok rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania o zákaze nakladania s majetkom daňového dlžníka).

36. Podľa § 108 ods. 5 Daňového poriadku správca dane prikáže poskytovateľom platobných služieb, aby po doručení rozhodnutia podľa odseku 4 zablokovali na účte daňového dlžníka peňažné prostriedky do výšky daňového nedoplatku, a to aj vtedy, ak peňažné prostriedky prichádzajú na účet daňového dlžníka postupne. Na základe príkazu daňového dlžníka poskytovatelia platobných služieb zo zablokovaných peňažných prostriedkov poukážu na účet správcu dane, ktorý je uvedený v rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania, peňažné prostriedky vo výške vymáhaného daňového nedoplatku alebo jeho časti.

37. Podľa § 163 Daňového poriadku na daňové konanie sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

38. Súd v prvom rade poukazuje na to, že daňové exekučné konanie je vykonávacím konaním, v ktorom sa vymáha daňový nedoplatok, resp. iné peňažné plnenie uložené rozhodnutím v daňovom konaní. Rozhodnutiami preskúmateľnými podľa sú rozhodnutia vydané v daňovom konaní, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov. Jednotlivé úkony správcu dane v štádiu daňového exekučného konania v zásade nie je možné kvalifikovať ako rozhodnutia preskúmateľné v správnom súdnictve podľa , pretože tieto úkony smerujú k vykonaniu právoplatného exekučného titulu, ktorý zakladá povinnosť daňového subjektu zaplatiť vyrubenú sumu. Z tejto zásady však existujú výnimky, s ktorými počíta Daňový poriadok ako s preskúmateľnými okolnosťami i počas exekučného konania, a to v odvolacom daňovom konaní.

39. Vzhľadom na to, že daňová exekučná výzva spôsobuje aj hmotnoprávne následky, nemá výlučne len charakter procesného rozhodnutia. Daňovou exekučnou výzvou sa totiž povinnému subjektu ukladá tiež zákaz nakladania s majetkom, na ktorý chce správca dane uplatniť výkon daňovej exekúcie.

Teda nielenže zakladá určitý vzťah medzi povinným a správcom dane, ale fakticky mení aj rozsah práv povinného k určitým zložkám jeho majetku. Obmedzenie dispozičného práva povinného subjektu nakladať so svojím majetkom možno právne kvalifikovať ako zásah do vlastníckeho práva, ktorému je priznaná ochrana nielen na úrovni vnútroštátnej (čl. 20 a nasl. SR), ale aj medzinárodnej (čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 17 Charty základných práv EÚ).

40. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu sp.zn. , , , ) daňová exekučná výzva podlieha v súdnemu prieskumu obmedzenom rozsahu. Zákonnosť daňovej exekučnej výzvy správny súd preskúmava v rozsahu dôvodov uvedených v ustanovení § 91 ods. 5 Daňového poriadku, pričom ide o také okolnosti, ktoré nastali po nadobudnutí právoplatnosti exekučného titulu. Opačný výklad by viedol k duplicitnej možnosti súdneho prieskumu zákonnosti exekučného titulu i v štádiu exekučného konania, čo je v rozpore s princípom subsidiarity, ktorý pri prechode do ďalšej úrovne právnej ochrany počíta s vyčerpaním právneho prostriedku nápravy v predchádzajúcom štádiu.

41. V Daňovom poriadku právne upravené rozhodnutia vydávané daňovým orgánom v daňovom exekučnom konaní, t.j. rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania a daňová exekučná výzva, sú dva samostatné inštitúty, ktoré oba pramenia z povinnosti správcu dane exekvovať sumu daňového nedoplatku po márnom uplynutí lehoty na jeho úhradu, pričom tieto dva inštitúty pri koexistencii popri sebe zároveň na seba nadväzujú a dopĺňajú sa v konaní majúcom za cieľ splatenie daňového dlhu (daňovej povinnosti) priamym vynútením príslušnou autoritou verejnej moci. Rozhodnutím o začatí daňového exekučného konania sa daňová exekúcia začína. Vydáva ho správca dane na podklade exekučného titulu. Exekučným titulom je okrem vykonateľného rozhodnutia alebo exekučného titulu podľa osobitného predpisu aj výkaz nedoplatkov. Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania je právoplatné dňom doručenia, pričom však nie je určené daňovému subjektu - jemu sa toto rozhodnutie nedoručuje (ust. § 90 ods. 3 Daňového poriadku). Toto rozhodnutie sa doručuje osobám, na ktoré sa vzťahuje výrok o zákaze nakladania s majetkom daňového dlžníka, teda osobám užívajúcim, evidujúcim, nakladajúcim alebo spravujúcim tento majetok. Takýmito osobami sú napríklad banky. Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania obsahuje okrem iných náležitostí aj výrok o zákaze nakladania s majetkom daňového dlžníka, ktorý podlieha daňovej exekúcii, ako aj zákaz umožniť zaťažiť majetok daňového dlžníka, s výnimkou práva správcu dane zriadiť zákonné záložné právo v prospech vymáhanej dane.

42. V prejednávanom prípade rozhodnutím č. 101392870/2018 zo dňa 19.07.2018 správca dane začal podľa ust. § 90 ods. 1 Daňového poriadku daňové exekučné konanie vo veci vymáhania daňového nedoplatku vo výške XXX XXX,XX eura od žalobcu ako daňového dlžníka.

43. Exekučným titulom na začatie daňového exekučného konania bol vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov č. 101381476/2018 zostavený z evidencie daní daňového dlžníka (žalobcu) ku dňu 18.07.2018 vo vyššie uvedenej výške. Výška daňových nedoplatkov žalobcu sporná nebola. V rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania, ktoré správca dane doručil dvom bankám, v ktorých mal žalobca vedené bankové účty, je uvedená informácia, podľa ktorej správca dane v súlade s ust. § 108 daňového poriadku vykoná daňovú exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu vedeného u poskytovateľa platobných služieb. Ďalej správca dane v uvedenom rozhodnutí zakázal poskytovateľom platobných služieb, aby akokoľvek nakladali s majetkom daňového dlžníka (žalobcu), ktorý podlieha daňovej exekúcii, a to ani v jeho prospech alebo na jeho príkaz vrátane jeho zaťaženia. V súlade s § 108 ods. 5 Daňového poriadku bolo poskytovateľom platobných služieb prikázané, aby po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania zablokovali na účtoch daňového dlžníka (žalobcu) peňažné prostriedky do výšky daňového nedoplatku, a to aj vtedy, ak peňažné prostriedky prichádzajú na účet daňového dlžníka postupne. Zároveň rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania obsahuje informáciu (privolenie), že na základe príkazu daňového dlžníka poskytovateľ platobných služieb zo zablokovaných peňažných prostriedkov poukáže na daňový exekučný účet správcu dane peňažné prostriedky vo výške vymáhaného daňového nedoplatku alebo jeho časti.

44. Vychádzajúc z vyššie opísaného skutkového stavu veci a zákonnej úpravy vzťahujúcej sa na posudzovaný prípad je nutné vysloviť záver, že správca dane pri rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania postupoval plne v súlade so zákonom. Rozhodnutím oznámil začatie daňovej

exekúcie, adresoval ho osobám, ktorým je podľa zákona toto rozhodnutie určené a v súlade so zákonom a v jeho intenciách im zakázal nakladať s finančnými prostriedkami žalobcu. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že správca dane v tomto rozhodnutí v obmedzenej miere umožnil nakladať s finančnými prostriedkami žalobcu na predmetných bankových účtoch, a to pokiaľ sa dispozičný úkon bude týkať úhrady daňových nedoplatkov - exekvovaného daňového dlhu.

45. Daňovou exekučnou výzvou č. 101453168/2018 zo dňa 27.07.2018 správca dane oznámil žalobcovi, že na základe exekučného titulu, ktorým je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov správcu č. 101381476/2018 zostavený z evidencie daní daňového dlžníka (žalobcu) ku dňu 18.7.2018 vo výške XXX XXX,XX eura začal v súlade s ust. § 90 ods. 1 Daňového poriadku daňové exekučné konanie vydaním rozhodnutia č. 101392870/2018 zo dňa 19.7.2018 na vymoženie daňového nedoplatku v uvedenej výške a vyzval ho, aby v lehote 8 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy zaplatil daňový nedoplatok vo výške XXX XXX,XX eura na daňový exekučný účet správcu dane. Žalobca bol súčasne podľa ust. § 91 ods. 2 písm. g) Daňového poriadku správcom dane upozornený, že ak daňový nedoplatok nebude v lehote určenej zaplatený, vydá správca dane exekučný príkaz na vykonanie exekúcie, a to z účtov žalobcu vedených u poskytovateľov platobných služieb. Týmto rozhodnutím bolo žalobcovi zakázané nakladať z finančnými prostriedkami na bankových účtoch, a to do výšky predstavujúcej exekvovanú sumu. Tiež bol žalobca informovaný, že v zmysle § ust. 108 ods. 5 Daňového poriadku na základe jeho príkazu poskytovatelia platobných služieb poukážu zo zablokovaných peňažných prostriedkov na daňový exekučný účet správcu dane peňažné prostriedky vo výške vymáhaného daňového nedoplatku alebo jeho časti.

46. Správca dane rovnako pri vydaní napadnutej daňovej exekučnej výzvy postupoval v súlade so zákonom. V daňovej exekučnej výzve správca dane zrozumiteľne vysvetlil dôvod vydania tohto rozhodnutia a v súlade s ust. § 91 ods. 2 písm. e/ Daňového poriadku konkretizoval výšku daňových nedoplatkov podľa exekučného titulu (výkazu daňových nedoplatkov), na podklade ktorého sa daňové exekučné konanie začalo.

47. Žalobca bol tiež vyzvaný k dobrovoľnému plneniu daňového dlhu. Hoci rozhodnutie zakazuje žalobcovi nakladať s prostriedkami na v rozhodnutí uvedených bankových účtoch, zároveň ho informuje o tom, že pokiaľ bude dispozičným úkonom úhrada žalobcovho daňového dlhu, ktorý je predmetom exekúcie, tento úkon je možný, čo je v súlade s ust. § 108 ods. 5 veta druhá Daňového poriadku. Námietka žalobcu, že nemá objektívnu možnosť realizovať povinnosti voči správcovi dane, keďže žalovaný voči žalobcovi pristúpil k blokácii bankových účtov žalobcu (replika žalobcu č.l. 2), nemôže byť preto považovaná za dôvodnú. Uvedená argumentácia pravdepodobne pramení z nepochopenia textu v daňovej exekučnej výzve, pričom však nie je súladná s obsahom a významom napadnutého rozhodnutia. Rozhodnutia daňových orgánov týkajúce sa exekučnej výzvy napadnuté žalobou ukladajú príkazy a obmedzenia len vo výške exekvovanej sumy, nie nad jej rámec. Taktiež rozhodnutie o začatí exekučného konania, ako je to v ňom explicitne uvedené, ukladá dotknutých osobám (bankám) obmedzenia s prostriedkami žalobcu na jeho bankových účtoch len do výšky exekvovanej sumy.

48. Správny súd konštatuje, že rozhodnutie žalovaného v spojení s daňovou exekučnou výzvou sú len logickým zákonným vyústením začatého exekučného konania, v ktorom správca dane uskutočňuje úkony na vymoženie daňového nedoplatku vyrubeného právoplatnými a vykonateľnými rozhodnutiami.

49. Žalobca vo vzťahu k neprípustnosti daňovej exekučnej výzvy tiež namietal, že rozhodnutie daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 100685713/2018 zo dňa 09.04.2018, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty v sume XXX XXX,XX eur za zdaňovacie obdobie júl 2014 nebolo doručované v súlade s Daňovým poriadkom, nakoľko bolo doručované žalobcovi zastúpenému Ing. Z. E., za ktorého nezákonne prebrala zásielku na to neoprávnená osoba - p. O. ako zamestnankyňa pošty, ktorej platnosť titulu na preberanie zásielok za Ing. Z. E. uplynula pred približne dvoma rokmi.

50. V rámci súdneho prieskumu exekučnej výzvy je súd oprávnený preveriť zákonnosť postupu správcu dane len v danom štádiu exekučného konania. Neskúma zákonnosť právoplatných a vykonateľných rozhodnutí (exekučného titulu), na základe ktorých bolo daňové exekučné konanie začaté.

51. Vo vzťahu k žalobcom namietanému porušeniu ustanovení Daňového poriadku o doručovaní správny súd konštatuje, že tieto námietky sú neopodstatnené a nenachádzajú oporu v administratívnom spise.

52. Napriek uvedenému sa správny súd zaoberal aj touto námietkou žalobcu, ktorú však s poukazom na dôkazy založené v administratívnom spise neuznal za dôvodnú. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobca dňa 30.10.2007 generálnou plnou mocou udelil Ing. Z. E. - daňovému poradcovi splnomocnenie na jeho zastupovanie v zmysle Daňového poriadku, v rozsahu práv a povinností podľa a podľa Daňového poriadku s tým, že v danej veci môže splnomocnenec splnomocniť tretiu osobu. Rozhodnutie daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 100685713/2018 zo dňa 09.04.2018, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty v sume XXX XXX,XX eur za zdaňovacie obdobie júl 2014 bolo doručované splnomocnencovi Ing. Z. E., za ktorého toto rozhodnutie prevzal splnomocnenec dňa 13.04.2018 pani O..

53. Z administratívneho spisu a ani zo súdneho spisu súd nezistil žiadne pochybenie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty pri doručovaní rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za júl 2014. Podľa generálnej plnej moci zo dňa 30.10.2017 splnomocnenec Ing. Z. E. v danej veci mohol splnomocniť tretiu osobu. Rozhodnutie za Ing. Z. E. prevzala splnomocnenkyňa pani O.. Žalobca však žiadnym spôsobom neprodukoval žiaden dôkaz o tom, že pani O. neoprávnene prevzala zásielku adresovanú Ing. Z. E., hoci túto skutočnosť namietal už v odvolaní proti daňovej exekučnej výzve zo dňa 27.07.2018 a nezaložil k tomuto žiaden dôkaz ani počas správneho súdneho konania. Naviac je potrebné uviesť, že Ing. Z. E. splnomocnil na svoje zastupovanie v daňovom konaní sám žalobca, a preto bolo v jeho dispozícii produkovať dôkaz i na túto skutočnosť. Bolo vecou komunikácie a dohody medzi splnomocnencom a splnomocniteľom informovať sa o rozhodujúcich skutočnostiach potrebných pre včasné podanie odvolania voči predmetnému rozhodnutiu tak, aby bola procesná lehota zachovaná. Toto nemôže ísť na ťarchu daňového úradu, resp. žalovaného.

54. Tak ako bolo konštatované vyššie, žalobca nezákonnosť doručovania rozhodnutia daňového úradu o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty žalobcovi za zdaňovacie obdobie júl 2014 uvádzal i v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu - daňovej exekučnej výzve zo dňa 27.07.2018. Žalovaný sa podľa názoru súdu s touto námietkou žalobcu v rozhodnutí zo dňa 29.11.2018 zaoberal, keď na č.l. 3 tohto rozhodnutia uviedol, že: „rozhodnutia vydané v daňovom konaní boli doručované podľa znenia platných splnomocnení - splnomocnenému zástupcovi Ing. Z. E. boli rozhodnutia doručované na základe generálnej plnej moci zo dňa 30.10.2017, v čase platnosti tejto generálnej plnej moci“. Podľa názoru súdu sa žalovaný s touto námietkou žalobcu vysporiadal zrozumiteľne a presvedčivo, nakoľko žalobca v zmysle generálnej plnej moci zo dňa 30.10.2017 splnomocnil na zastupovanie podľa § 9 ods. 3 Daňového poriadku v daňovom konaní Ing. Z. E.Ú.M., ktorý mohol splnomocniť v danej veci tretiu osobu, t.j. aj p. O.Á.F.. Rozhodnutie mu bolo doručené dňa 13.04.2018 a až 04.07.2018 žalobca si na základe plnomocenstva z 04.07.2018 ustanovil iného zástupcu Ing. N. O.. Toto splnomocnenie sa už nevzťahovalo na doručovanie písomností splnomocnenému zástupcovi. Adresa pre doručovanie písomností je: HYDINA SLOVENSKO s.r.o. a aktuálne sídlo podľa výpisu z OR. Splnomocnenie bolo Daňovému úradu pre vybrané daňové subjekty doručené dňa 10.07.2018. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že žalobcom napadnutá daňová exekučná výzva zo dňa 27.07.2018 bola doručovaná žalobcovi do vlastných rúk a na doručenke je uvedený adresát: HYDINA SLOVENSKO s.r.o., Lieskovská cesta 23/640, 962 21 Lieskovec. Rozhodnutie prevzal za žalobcu splnomocnenec dňa 22.08.2018, podpis splnomocnenca nie je čitateľný. Následne žalobca listom zo dňa 02.08.2018 označeným ako oznámenie o odvolaní plnej moci oznámil daňovému úradu pre vybrané daňové subjekty, že plnú moc zo dňa 04.07.2018 udelenú na jeho zastupovanie Ing. N. O. odvoláva a súčasne informoval o platnosti udelenej generálnej plnej moci: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS|ADVOKÁTI s.r.o.. Rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie - daňová exekučná výzva bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 11.12.2018 KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o..

55. Podľa názoru súdu žalovaný či už v daňovom konaní alebo v daňovom exekučnom konaní doručoval v súlade so splnomocneniami založenými v administratívnom spise ako aj s ustanoveniami daňového poriadku.

56. V prejednávanom prípade nenastali po nadobudnutí právoplatnosti exekučného titulu také okolnosti (§ 91 ods. 5 Daňového poriadku), ktoré by boli spôsobilé k vysloveniu nezákonnosti daňovej exekučnej výzvy. A teda nenastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo by

bránili jeho vymáhateľnosti a rovnako tak neexistujú žiadne iné dôvody, pre ktoré by bola daňová exekúcia v danej veci neprípustná. Pre úplnosť súd dodáva, že žalobca ako daňovník, ktorého príjmy podliehajú dani, má právo využitia opravných prostriedkov počas daňového konania. Exekúcia v súlade so zákonom nastupuje až po tom, ako sa stali nedoplatky žalobcu na daniach vykonateľnými.

57. Vo vzťahu k vyššie uvedenému, správny súd poukazuje na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - rozsudok sp. zn. zo dňa 30.06.2021, ktorým zamietol kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. -211, ktorý zamietol žalobu žalobcu v obdobnej veci týkajúcu sa totožných účastníkov konania ako v tomto konaní a ktorý vyslovil právny názor v rozsudku tak, že sa stotožnil s právnym názorom krajského súdu a uviedol, že: „Daňová exekučná výzva opúšťa charakter procesného rozhodnutia a to vzhľadom na jej následky v hmotnoprávnej rovine, teda nielen že zakladá určitý vzťah medzi povinným a správcom dane, ale fakticky mení aj rozsah práv povinného k určitým zložkám jeho majetku, jeho vlastníctva. Daňovou exekučnou výzvou sa totiž bez ohľadu na reakciu povinného subjektu ukladá tiež napr. zákaz nakladania s majetkom, na ktorý chce správca dane uplatniť výkon daňovej exekúcie, ak sa zákaz nakladať s jeho majetkom neuložil už podľa , a upozornenie, že daňový dlžník je povinný umožniť správcovi dane vykonať súpis hnuteľného majetku ( ). Práve toto obmedzenie dispozičného práva iného subjektu vo vzťahu k jeho majetku je zásahom do vlastníckeho práva, teda práva s priznanou osobitnou ochranou nielen na úrovni vnútroštátnej (článok 20 a nasl. ), ale aj medzinárodnej (článok 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, článok 17 Charty základných práv Európskej únie). Nemožno odhliadnuť ani od postavenia, ktoré má povinný v exekúcii vedenej podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ktorý ma možnosť sa proti výkonu exekúcie vedenej rovnako na podklade právoplatne a vykonateľných exekučných titulov ( a nasl. Exekučného poriadku) brániť priamo prostredníctvom súdu, ako nestranného a nezávislého orgánu štátnej moci.“

58. Ďalej správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , v ktorom sa uvádza: „Daňová exekučná výzva podlieha len v obmedzenom rozsahu súdnemu prieskumu zákonnosti. Jej zákonnosť možno preskúmať iba z dôvodov podľa § 91 ods. 5 písm. a/ a b/ Daňového poriadku, pričom podľa názoru Najvyššieho súdu ide o také okolnosti, ktoré nastali až po nadobudnutí právoplatného exekučného titulu. Opačný výklad by viedol k duplicitnej možnosti súdneho prieskumu zákonnosti exekučného titulu i v štádiu exekučného konania, čo je v rozpore s princípom subsidiarity, ktorý pri prechode do ďalšej úrovne právnej ochrany, počíta s vyčerpaním právneho prostriedku nápravy v predchádzajúcom štádiu jeho vymáhateľnosti.“

59. Na základe uvedených skutočností a po oboznámení sa s pripojeným administratívnym spisom, správny súd dospel k záveru, že postup ako aj rozhodnutia orgánov verejnej správy v oboch inštanciách považoval za vydané v súlade so zákonom a že sa s posudzovanou vecou dôsledne zaoberali a vyvodili správne skutkové aj právne závery, s ktorými sa správny súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje, že v konaní, ani v rozhodnutiach týchto orgánov nezistil porušenie žiadneho z ustanovení zákonov.

60. Európsky súd pre ľudské práva v rámci svojej judikatúry vyslovil, že právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napr. Georgidias v. Grécko z 29.05.1997, Recueil III/1997).

61. Žalovaný v rozhodnutí nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé konanie (m. m. , , -12). Na ústavnosť odôvodnenia nie je potrebné, aby sa v ňom uvádzali odpovede na všetky, a to aj nepodstatné a pre vec bezvýznamné okolnosti alebo návrhy účastníka konania, aj keď účastník konania ich vníma ako relevantné (uznesenie ÚS SR č.k. -41 zo dňa 27.08.2003).

62. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy (právny názor napr. ÚS SR sp. zn. -21, NS SR napr. sp.zn. , , , , ). 63. Správny súd má za to, že orgány verejnej správy s náležitou zodpovednosťou interpretovali a aplikovali príslušné zákony za súčasného dodržiavania základných práv a slobôd a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím bolo vydané v súlade so zákonom a preto niet dôvodu na jeho zrušenie.

64. S poukazom na vyššie uvedené dôvody, správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie vydané správcom dane, je vecne správne, a preto súd žalobu ako nedôvodnú v súlade s zamietol.

65. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. v spojení s ust. , avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal.

66. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave ( ). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa a (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).