Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-16C/62/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Zuzanou Sinčákovou v spore žalobcu: Obec Skároš, IČO: 00324701 so sídlom Skároš 91, 044 11 Skároš, zast. JUDr. Martinom Kožiakom, advokátom so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice proti žalovanej: C. N. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX D., zast. JUDr. Richardom Kovalčíkom, advokátom so sídlom Rázusova 1, Košice o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam

rozhodol:

I. Súd určuje, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na Okresnom úrade Košice- okolie, katastrálny odbor pre okres Košice-okolie, obec D., katastrálne územie D. na liste vlastníctva č. XXX ako pozemok parcela registra E KN, evidovanej na mape určeného operátu ako parcelné číslo XXX/X o výmere 59 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria.

II. Žiadnej zo strán sporu súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.3.2018 domáhal, aby súd určil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti uvedenej vo výrokovej časti rozsudku. Podanú žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti titulom kúpnych zmlúv zo dňa 30.4.1986, č.z. X/XX, avšak na liste vlastníctva (ďalej „LV“) je súčasne ako duplicitný vlastník tiež v podiele 1/1 vedená žalovaná titulom kúpnej zmluvy zavkladovanej pod č. V 1472/2016 zo dňa 13.9.2016, č.z. XXX/XX. Žalobca vlastnícke právo odvíja od kúpnych zmlúv uzavretých dňa 30.4.1986 medzi Československým štátom, zastúpeným Miestnym národným výborom v Skároši a C. V., R. C., I. V., J. V., K. V. a C. V.. Predmetom týchto kúpnych zmlúv sú parcely EN č. XXX/XX a XXX/ XX. Súčasťou listín v Zbierke listín pod č. 8/88 je aj geometrický plán č. 243-3602-052/85, v zmysle ktorého parcely EN č. XXX/XX a č.XXX/XX boli zlúčené a na novo rozdelené do cesty označenej ako parcela č. XXX/XX a stavebného pozemku označeného ako parcela č. XXX/XX. Pod položkou výkazu zmien (ďalej len „PVZ“) č. XX/XX bola parcela EN č. XXX/XX delimitovaná do vlastníctva žalobcu. V roku 1993 bola v kat. území Skároš ukončená tvorba Základnej mapy veľkej mierky, pri ktorej boli zamerané a prečíslované všetky parcely, parcela EN č. XXX/XX - cesta o výmere 1.389 m2 bola rozdelená na parcely registra C č.XXX a č. XXX, parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.105 m2 bola zapísaná do LV č. XXX a parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 229 m2 ostala evidovaná bez vlastníckych vzťahov. V roku 2004 pri spracovaní registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) vyhotoviteľ nesprávne prešetril vlastníctvo k parcele registra C č. XXX, ktorú zidentifikoval ako identickú s parcelami registra E č. XXX/X, XXX/X a XXX/X, avšak napriek listinám v Zbierke listín preukazujúcich vlastnícke právo v prospech žalobcu, parcelu registra E č.XXX/X zapísal do LV č.XXX do vlastníctva C. J. v podiele 1/8 z celku, I. J.S. v podiele 1/8 z celku, C. J. v podiele 1/2 z celku, I. B. v podiele 1/8 z celku a C. I. v podiele 1/8 z celku. Na základe osvedčenia o dedičstve nadobudla spoluvlastnícky podiel 1/2 z celku I. J. a na základe kúpnej zmluvy zavkladovanej pod č. V 3472/2016

nadobudla nehnuteľnosť v podiele 1/1 žalovaná. Okresný úrad Košice - okolie oznámením č. OU- KS-KO1-2665/2016 zo dňa 21.11.2016 skonštatoval duplicitné vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti. Žalobca resp. jeho právny predchodca - Československý štát sa nepochybne stal výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti v roku 1986, právni predchodcovia žalovanej sa preto nemohli pri ROEP v roku 2004 stať podielovými spoluvlastníkmi tejto nehnuteľnosti, pričom nesprávne prešetrenie vlastníctva pri ROEP výslovne skonštatoval aj katastrálny odbor. Ani následné prechody a prevody nemohli založiť vlastnícke právo žalovanej. Žalovaná a jej právni predchodcovia nemohli nehnuteľnosť nadobudnúť ani titulom vydržania. Títo sa nikdy nepovažovali za vlastníkov nehnuteľnosti, nedržali ju ani neužívali. Parcela je okrajovou parcelou pozemnej komunikácie a bola na nej postavená (vykopaná) podzemná pivnica, ktorá bola v užívaní tretej osoby. Duplicitný zápis vlastníctva sám o sebe odôvodňuje naliehavý právny záujem žalobcu na určení, že je vlastníkom nehnuteľnosti, pretože len právoplatné rozhodnutie súdu vie zabezpečiť právne postavenie žalobcu ako výlučného vlastníka nehnuteľnosti a odstrániť právnu neistotu v danej veci.

2. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila. V písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 6.4.2018 uviedla, že právni predchodcovia žalovanej nadobudli vlastnícke právo k spornej parcele na základe rozhodnutia Správy katastra Košice-okolie zo dňa 30.6.2004 č. C-77/2004 Han o schválení ROEP. Schválená listina je verejnou listinou a právoplatným nadobúdacím titulom. Žalobca mal využiť zákonné prostriedky na zjednanie nápravy - námietky, správnu žalobu, ak namieta nesprávnosť rozhodnutia o schválení ROEP. Právni predchodcovia žalovanej nadobudli vlastnícke právo na základe rozhodnutia štátneho orgánu, ktoré sa považuje za originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. S poukazom na nález Ústavného súdu sp.zn. v prípade nadobudnutia vlastníckeho práva rozhodnutím štátneho orgánu ide o „privilegovaný“ spôsob nadobudnutia, ktorý má prednosť pred vlastníckym právom nadobudnutým iným, zákonom predvídaným spôsobom. Navyše, právni predchodcovia žalovanej na základe uvedeného rozhodnutia o schválení ROEP a žalovaná na základe kúpnej zmluvy pokojne a nikým nerušene držali pozemok v dobrej viere a v presvedčení, že im patrí, až do oznámenia Okresného úradu Košice-okolie o duplicite vlastníckeho práva. Právni predchodcovia žalovanej spornú parcelu vydržali dobromyseľnou a nerušenou držbou počas viac ako 10-ročnej vydržacej doby. Rozhodnutie o schválení ROEP možno považovať za titul zakladajúci dobromyseľnosť resp. oprávnenosť držby. Žalovaná po odkúpení parcely pokračovala v pokojnej a nerušenej držbe. Žalovaná popierala tvrdenie žalobkyne, že predmetná parcela je okrajovou parcelou pozemnej komunikácie a bola na nej postavená (vykopaná) pivnica, ktorá bola v užívaní tretej osoby. Na spornej parcele, ako aj na častiach susedných parciel stál kaštieľ, časť ktorého bola výmerom č. XXXX/XX zo dňa 25.5.1949 pridelená starým rodičom žalovanej. K starým rodičom pridelenej časti kaštieľa prislúchala pivnica, ktorej časť starí rodičia žalovanej poskytli do užívania rodine V.. Pivnicu v miestach parcely č. 192/1 právni predchodcovia žalovanej naďalej užívali. V roku 2016 žalovaná odstránila pozostatky schátranej stavby. Na základe uvedených skutočností žiadala žalobu zamietnuť.

3. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 26.2.2019 (tzv. replika) uviedol, že právni predchodcovia žalovanej sa nemohli pri ROEP v roku 2004 stať podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, pretože vlastnícke právo svedčalo právnemu predchodcovi žalobcu od kúpnych zmlúv z roku 1986. Primárnym cieľom ROEP je zosúladiť zápisy vlastníckych práv v katastri so skutočným stavom vlastníckych resp. užívacích práv k pozemkom. V tomto prípade pri ROEP zo žiadnej listiny ani iného dôkazu nevyplývalo vlastnícke právo právnych predchodcov žalovanej. Nehnuteľnosti boli vo vlastníctve žalobcu a pred ROEP neexistoval žiadny rozpor s právnym a skutočným stavom. Nesprávne a v rozpore so Zbierkou listín prešetrenie vlastníctva vyhotoviteľom ROEP nemôže zakladať nadobúdací titul právnych predchodcov žalovanej, bez ohľadu na využitie prostriedkov právnej ochrany proti rozhodnutiu o ROEP. Právnu argumentáciu v žalovanou citovanom náleze nie je možné ani analogicky aplikovať na rozhodnutia o schválení ROEP. Takéto rozhodnutie nie je rozhodnutím zakladajúcim vznik vlastníckeho práva a samostatným originárnym nadobúdacím titulom. Právni predchodcovia žalovanej spornú parcelu neužívali a na základe nesprávneho a nezákonného rozhodnutia o schválení ROEP nemohli mať subjektívny pocit, že im parcela patrí. Spornú parcelu nemohli oni ani žalovaná vydržať.

4. Žalovaná v písomnom podaní zo dňa 15.4.2019 (tzv. duplika) poukázala na to, že konanie o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim je osobitným správnym konaním, výsledkom ktorého je rozhodnutie o schválení ROEP. Schválený register je verejná listina, na základe ktorej okresný úrad zapíše údaje do katastra nehnuteľnosti. V konaní má žalobca ako obec osobitné postavenie, pretože sa priamo zúčastňuje na príprave a spracúvaní ROEP a jeho laxný prístup k evidencii majetku

nemožno ospravedlniť a tolerovať jeho snahu prostredníctvom určovacej žaloby obchádzať o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (ďalej len „“). Samotný žalobca po spracovaní a schválení ROEP vyzval právnych predchodcov žalovanej k plateniu dane z nehnuteľnosti za spornú parcelu. Právni predchodcovia žalovanej spornú parcelu vydržali, pretože ich vlastníctvo bolo zapísané na základe právoplatného rozhodnutia štátneho orgánu, čo bolo spôsobilé vyvolať u nich (a u každej osoby v obdobnej situácii) presvedčenie, že im nehnuteľnosť patrí. Na spornej parcele a na častiach susedných parciel stál kaštieľ, časť ktorého bola pridelená starým rodičom žalovanej. Parcela, na ktorej sa kaštieľ nachádzal, mala parc. č. XXX/X, teda zhodné ako v súčasnosti. Aj to utvrdzovalo právnych predchodcov žalovanej, že sú vlastníkmi spornej parcely. Podzemná pivnica bola súčasťou budovy kaštieľa vo vlastníctve právnych predchodcov žalovanej a títo ju užívali až donedávna.

5. Na LV č. XXX pre kat. úz. D. sa nachádzajú duplicitné zápisy, a to v časti B je pod B1 uvedená žalovaná titulom V 3742/2016 zo dňa 13.9.2016 - kúpna zmluva č. z. XXX/XX a zároveň pod B2 Obec Skároš titulom kúpnych zmlúv zo dňa 30.4.1986 - č.z. X/XX, pričom u oboch je zapísaná obmedzujúca poznámka ( zo dňa 28.11.2016) - hodnovernosť údajov o práve k nehnuteľnosti bola spochybnená u žalovanej kúpnymi zmluvami zo dňa 30.4.1986 č.z. XXX/XX a u žalobcu notárskou zápisnicou - osvedčenie o dedičstve sp.zn. a kúpnou zmluvou V 3472/2016 č.z. XXX/ XX.

6. Podľa predložených kúpnych zmlúv uzavretých dňa 30.4.1986 Československý štát zastúpený Miestnym národným výborom v Skároši odkúpil podiely na nehnuteľnostiach v kat. úz. D. EN č. XXX/XX a XXX/XX od C. V., rod. Y. - 7/12, R. C., rod. V. - 1/12, I. V. - 1/12, J. V. - 1/12, K. V. - 1/12 a C.Á. V. - 1/12. Nehnuteľnosti boli vykúpené pre individuálnu bytovú výstavbu podľa zoznamu pozemkov schváleného Radou ONV Košice uznesením č. 286 zo dňa 21.10.1983. Zmluvy boli pred MNV Skároš predávajúcimi i kupujúcimi podpísané a úradne overené.

7. Dňa 13.7.1985 bol vyhotovený geometrický plán č. 243-3602-052/85 pre účely vytvorenia stavebných pozemkov v kat. území Skároš. Na základe tohto geometrického plánu došlo k zlúčeniu parciel XXX/ XX a XXX/XX.

8. Zo spisu Okresného úradu Košice-okolie č. OU- KS-K01-2665/2016 vyplýva, že na podnet C. V. vykonal úrad v dňoch 14.11.2016 - 16.11.2016 prešetrenie zmien údajov katastra. Parcela reg. E č. XXX/X bola do LV č. XXX zapísaná pri zápise ROEP do vlastníctva C. J. v podiele 1/8 z celku, I. J. v podiele 1/8 z celku, C. J. v podiele 1/2 z celku, I. B. v podiele 1/8 z celku a C. I. v podiele 1/8 z celku (titulom rozhodnutia štátneho notárstva Košice-vidiek D 218/81). Podľa identifikácie na mapu evidencie nehnuteľnosti je parcela reg. E č. XXX/X identická s časťou parciel č. XXX/XX a č. XXX/XX. V rozhodnutí štátneho notárstva Košice-vidiek D 218/81 sú predmetom dedičstva parcely č. XXX/XX, XXX/ X a XXX/XX. Pod položkou výkazu zmien č. 8/88 sú v zbierke listín založené kúpne zmluvy uzavreté medzi Československým štátom zastúpeným MNV v Skároši a C. V., rod. Y., R. C., rod. V., I. V.Š.M., J. V., K. V. a C. V.. Predmetom týchto kúpnych zmlúv sú parcely EN č. XXX/XX a XXX/XX. Parcely boli zapísané do vlastníctva štátu. Súčasťou listín pod PVZ č. X/XX je geometrický plán č. 243-3602-052/85 vyhotovený Geodéziou n.p. Prešov, podľa ktorého parcely EN č. XXX/XX a č. XXX/XX boli zlúčené a nanovo rozdelené do cesty označenej parc.č. XXX/XX a stavebného pozemku parc.č. XXX/XX. Pod PVZ č. X/XX bola parcela E č. XXX/XX prevedená do osobného vlastníctva a pod PZV č. XX/XX bola parcela E č. XXX/XX delimitovaná do vlastníctva obce Skároš. V roku 1993 bola v kat. území Skároš ukončená tvorba Základnej mapy veľkej mierky, pri ktorej boli zamerané a prečíslované všetky parcely. Parcela EN č. XXX/XX bola rozdelená a prečíslovaná na parcely registra C č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.105 m2 (LV č. XXX) a č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 229 m2, ktorá ostala bez vlastníckych vzťahov. V roku 2004 pri spracovaní ROEP vyhotoviteľ nesprávne prešetril vlastníctvo k parcele č. XXX, nakoľko v zbierke listín sú uložené listiny potvrdzujúce vlastnícke právo v prospech obce Skároš a parcelu č. XXX zidentifikoval ako identickú s parcelami registra E č. XXX/X, č. XXX/X a č. XXX/X. Parcela registra E č. XXX/X sa zapísala do LV č. XXX do vlastníctva C. J. (1/8), I. J. (1/8), C. J. (1/2), I. B. (1/8) a C. I. (1/8). Pod PVZ č. XX/XXXX sa zapísalo osvedčenie o dedičstve , na základe ktorého spoluvlastnícke právo k parcele nadobudla I. J.O. v podiele 1 a pod PVZ č. XXX/XX kúpna zmluva pod č. V 3472/2016, na základe ktorej nadobudla vlastnícke právo v celosti žalovaná. Na základe týchto skutočností je evidované duplicitné vlastníctvo v prospech rôznych vlastníkov a na LV č. XXX bola zapísaná obmedzujúca poznámka týkajúca sa duplicitného vlastníctva.

9. Výmerom č. 1895/49 zo dňa 25.5.1949 boli I. V. a manž. C., rod. Y. pridelené do vlastníctva nehnuteľnosti v kat. území D. o celkovej výmere 0,2109 ha, v prídelovom pláne označené ako vl.č. 4 parc.č. XXX/X dom o výmere 0,0136 ha, parc.č. XXX/X záhrada o výmere 0,0173 ha a parc.č. XXX/X záhrada o výmere 0,18 ha. W. J. a manž. C., rod. J. boli pridelené do vlastníctva nehnuteľnosti o celkovej výmere 0,5775 ha v prídelovom pláne označené ako vl.č. 4 parc.č.XXX/X záhrada o výmere 0,5663 ha a č. XXX/X dom čp. o výmere 0,0112 ha.

10. Okresný úrad Košice-okolie, katastrálny odbor listami zo dňa 1.4.2022 a dňa 11.4.2022 súdu oznámil, že parcely EN č. XXX/XX a č. XXX/XX boli identifikované z časti pozemkovoknižných parciel č. XXX, XXX/X S. XXX/X, ktoré sú zapísané v pozemkovoknižnej vložke (PKV) č. X. Na parcely č. XXX/X a XXX/ X zapísané vo výmere č. XXXX/XX úrad nevie vyhotoviť identifikáciu parciel, nakoľko nemá grafický podklad (prídelový plán) k uvedeným parcelám. Parcely v PKV č. X a parcely z výmeru č. XXXX/XX nie sú totožné parcely.

11. V PKV č. X bol pod parc.č. XXX zapísaný dom o výmere 3a 88m2 a pod parc.č. XXX záhrada o výmere pôvodne 2ha 05a 09m2. Podľa prídelovej listiny ONV v Košiciach zo dňa 27.11.1962 a geometrického plánu s výkazom plôch č. D 166-25/201-920-63 bola parcela 194 rozdelená na parc.č. XXX/X záhrada o výmere 1ha 38a 19m2, parc.č. XXX/X záhrada o výmere 36a 91m2 a parc.č. XXX/ X záhrada o výmere 42a 31m2.

12. Svedkyňa C. J., príbuzná žalovanej vo výpovedi uviedla, že spornú parcelu si žalovaná a jej predchodcovia prepísali na seba. Starosta obce dal tento pozemok jej bratovi I. V., ktorý sa o neho staral a užíval ho. Na pozemku parc.č. XXX stál kedysi kaštieľ, ktorý užívali tri rodiny, medzi nimi aj rodina J. a parc. č. XXX tvorili záhrady, ktoré užívali všetci. Pivnica viedla popod celú ich kuchyňu, po zbúraní kaštieľa zostala časť múru predstavujúca časť, ktorá oddeľovala ich kuchyňu od jednej z izieb patriacej rodine J.. Pivnicu na pozemku užíval t.č. už jej nebohý synovec C. V.. Oni mali vchod z domu, pivnica mala tvar L. Zbúrala ju žalovaná. Pozemok bol predtým napísaný na neb.otca svedkyne I. V., ktorý zomrel ešte v roku 1968. Pivnicu právni predchodcovia žalovanej neužívali. Na spornom pozemku stáli múry kaštieľa, ktorý bol zbúraný pred niekoľkými rokmi. Každý z domov mal svoju vstup do pivnice a pivnice boli aj dnu predelené. Každá pivnica mohla mať odhadom 5-6 metrov. Právni predchodcovia žalovanej mali vchod do pivnice z boku, z dvora, z parcely č. XXX. Z tejto parcely sa nedalo dostať do časti pivnice, ktorú užíval brat svedkyne, muselo by sa ísť cez ich dvor. V roku 1983 už boli plány na cestu a v roku 1986 dostali papiere ohľadom vykúpenia pozemkov za účelom vybudovania cesty. Dovtedy tam bol kaštieľ a záhrada, ktorá im patrila.

13. Svedkyňa I. J., matka žalovanej vypovedala, že v roku 1949 dostali predmetné nehnuteľnosti aj jej rodičia W. J. a C. J.. Išlo o kaštieľ, v ktorom bývali 3 rodiny. Jej rodičia dostali do užívania pivnicu, do ktorej bol vchod len z ich strany, teda z dvora. Dohodli sa s I. a C. V., že im časť pivnice dajú do užívania a títo si následne pred svojím bytom urobili vchod do pivnice. Pivnicu užívala ona, jej brat C. J. a hlavne ich mama asi do roku 2010. Niekedy v osemdesiatych rokoch rodina V.Á. odišla z predmetnej nehnuteľnosti, táto bola zbúraná a prestali pivnicu užívať. Užívať ju začali opätovne deti I. a C. V. - I. a S. V., ktorí si spravili vchod. Nad pivnicou bol pôvodne dom. Oni cez záhradu, dvor prešli do pivnice. Pivnica bola veľká, aj dosť široká. Pivnica bola predelená múrom, jej rodičia dali V. menšiu časť, išlo možno o dva - tri metre. V. si potom zvrchu, zo svojho bytu spravili vstup do pivnice. C. V. užíval pivnicu, až kým nebola zbúraná. Potvrdila, že ona i jej príbuzní predávali v osemdesiatych rokoch nehnuteľnosti štátu. Pozemok, na ktorom stála pivnica, nebol predaný štátu. Preto ani nebola pivnica zbúraná. Štátu odpredali pozemky za záhradou. Ona pozemok zdedila po svojej mame, ktorá zomrela v roku 2015. Vždy boli v tom, že im tento pozemok patrí.

14. Svedok C. J., strýko žalovanej vo svojej výpovedi uviedol, že sporný pozemok patril jeho rodičom, užívala ho jeho mama. Jeho rodičia mali dom a V. mali byt nad ich pivnicami. Pivnica sa nachádzala asi jeden meter od cesty parc. č. XXX. Mala pozdĺžny tvar, avšak v jednej časti bol výklenok, ktorý užívali V.. Títo mali vchod zhora, z bytu a neskôr si urobili vchod zboku od cesty parc.č. XXX. Potom, ako im bolo priznané vlastnícke právo, si ohradili pletivom pozemok od cesty. Predtým sa tam nenachádzal plot. Pivnica bola rozdelená na dve časti.

15. Žalobca poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. , podľa ktorého nadobúdací titul pre splnenie podmienok vydržania nemožno odvíjať od rozhodnutia o ROEP. Prípadné tvrdenia o oplotení pozemku sú pre danú vec irelevantné. Pokiaľ žalovaná začala odvíjať dobromyseľnosť pre vydržanie už od vlastníctva stavby, svedčí to o tom, že si je vedomá týchto skutočností a zmenila právnu argumentáciu. Právni predchodcovia žalovanej pivnicu pod spornou parcelu neužívali. Časť pivnice, ktorú užívali, sa nachádzala pod inými parcelami. Navyše, pri tejto novej argumentácii žalovaná vôbec neodôvodnila, kedy a kto mal vstúpiť do dobromyseľnej držby a kedy a podľa ktorého zákona mala uplynúť vydržacia lehota. Žalobca mal za to, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo vlastnícke právo žalobcu. V roku 1986 sa na základe kúpnych zmlúv stal vlastníkom prejednávanej parcely Československý štát a účinnosťou o majetku obci prešla nehnuteľnosť do vlastníctva žalobcu.

16. Žalovaná uvádzala, že už ako dieťa chodila do babkinej pivnice a nemala žiadnu pochybnosť, že jej patrí. V roku 2015 sa stala jednou z podielových spoluvlastníčok priľahlých parciel. Chcela urobiť vchod na predmetný pozemok. Oslovila t.č. už nebohého C. V., ktorý priznal, že vie, že ide o jej pozemok, avšak chcel sa dohodnúť, napr. výmenou časti pozemku. K dohode nedošlo pre nesúhlas jeho rodiny. Dali podnet na kataster nehnuteľností a došlo k duplicitnému zápisu vlastníckeho práva. Žalovaná bola vždy presvedčená, že pivnica patrí jej rodine. V roku 1989 bol pôvodne inak vypracovaný plán výstavby cesty, pretože jej babka neprepísala časť pozemku na štát. Cesta sa musela posunúť viac vpravo, a preto je posun všetkých horných parciel. Pivnica išla cez parcelu č. XXX/X, mala tvar obdĺžnika, zasahovala na hranici parciel č. XXX až XXX. Na konci parcely č. XXX/X, smerom ku XXX/X bol výklenok - časť, ktorú užívala rodina V.. Pivnica mala dĺžku 12,2 m a šírku 3,2 m. Vstup mali z parcely č. XXX alebo XXX a V. z parcely č. XXX/X. V konaní žalovaná tvrdila, že sú splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Skutočnosť, či sporná parcela bola alebo nebola v užívaní právnych predchodcov žalovanej nie je jasná. Nie je zrejmé, kde sa jednoznačne pivnica nachádzala. Je jasné, že časť tejto pivnice užívali právni predchodcovia žalovanej a časť V.. Nešlo o samostatnú budovu a nemožno vylúčiť, že pivnica bola aj len sčasti na spornej parcele. V tomto kontexte poukazovala na ust. , podľa ktorého sa v prípade pochybností predpokladá dobromyseľnosť držby. Je pravdou, že časť parcely XXX/X sa stala súčasťou parcely č. XXX/XX a 194/17, ktoré boli rodinou V. prevedené na Československý štát, avšak nie je preukázané, že táto časť parcely je identická s tou časťou parcely, na ktorej sa nachádzala pivnica. Právni predchodcovia žalovanej nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v roku 1949 a užívali ich takto až do roku 2010. V konaní bolo preukázané, že na dotknutej časti parcely sa nachádza dom, ktorý bol vo vlastníctve sčasti rodiny V. a sčasti právnych predchodcov žalovanej. Súčasťou domu bola podzemná pivnica, ktorú užívali právni predchodcovia žalovanej, aj právni predchodcovia rodiny V.. Dobromyseľnosť právnych predchodcov žalovanej i žalovanej možno odvodiť od vlastníctva a užívania pivnice ako súčasti stavby, ktorá bola starým rodičom žalovanej pridelená do vlastníctva výmerom č. XXXX/XX. Právni predchodcovia žalovanej boli vlastníkmi stavby aj pozemku, na ktorom bola postavená, s poukazom na v tom čase platnú zásadu „superficies solo cedit“ (stavba je súčasťou pozemku). Právni predchodcovia žalovanej boli dokonca originárnymi vlastníkmi spornej parcely. Odpoveď Okresného úradu Košice-okolie, katastrálneho odboru považovala žalovaná za nedostatočnú a rozpornú. Tento by mal vedieť zidentifikovať aj parcely č. XXX/X a XXX/X uvedené vo výmere a z iných listín v konaní vyplýva, že tieto parcely boli zapísané vo vložke č. X. Navrhovala, aby bola zidentifikovaná sporná parcela až na stav pozemkového katastra. Identifikácia Okresným úradom nie je dostatočná a rozhodnutie súdu bude predčasné a nesprávne. Vlastníctvo žalovanej ako je zapísané v katastri nehnuteľnosti je oprávnené.

17. V prejednávanej veci je zrejmé, že v katastri nehnuteľností je duplicitne evidované vlastnícke právo žalobcu a žalovanej k parcele č. XXX/X, zapísanej na LV č. XXX, kat. územie D..

18. Podľa (ďalej „“) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

19. Naliehavý právny záujem predstavuje podmienku úspešnosti žaloby v zmysle ust. , pričom rozhodujúcim kritériom je skutočnosť, či prípadný vyhovujúci rozsudok bude mať pre žalobcu právny význam a či sporové konanie bude užitočné t.j. odstráni spory medzi stranami.

20. Súdna prax je dlhodobo jednotná v tom, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, ak je ako vlastník nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti zapísaný žalovaný, pretože vyhovujúci rozsudok je podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľnosti. Naliehavý právny záujem je tiež daný v prípade existencie duplicitného zápisu vlastníckeho práva, pretože takouto žalobou je možné dosiahnuť vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľnosti (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. ).

21. Z uvedeného nepochybne vyplýva naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení, pretože bez tohto určenia je jeho právo ohrozené resp. jeho právne postavenie neisté, pretože v katastri nehnuteľnosti je popri ňom ako vlastník zapísaná aj žalovaná. Súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva je podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v evidencii nehnuteľností.

22. Podľa vykonaného dokazovania bola sporná parcela č. 192/1 jednoznačne zidentifikovaná s časťou parcely č. XXX/XX a XXX/XX, ktoré boli v celosti prevedené na Československý štát. Tieto kúpne zmluvy boli v zbierke listín založené pod PVZ X/XX, sú súčasťou obsahu katastrálneho spisu OU- KS-K01-2665/2016, ktorého súčasťou je aj geometrický plán č. 243-3602-052/85, v zmysle ktorého predmetné parcely boli zlúčené a nanovo rozdelené do cesty označenej ako parcela č. XXX/XX a do stavebného pozemku označeného ako parcela č. XXX/XX, pričom parcela č. XXX/XX bola delimitovaná do vlastníctva žalobcu, ktorá skutočnosť je takisto vyznačená pod PVZ XX/XX, a tak vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX nadobudol žalobca.

23. Naviac, vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že pri spracovaní ROEP v roku 2004 bola nesprávne identifikovaná parcela č. XXX (v roku 1993 rozdelená a prečíslovaná z parcely EN č.XXX/XX), ktorá bola zapísaná do vlastníctva C. J., I. J., C. J., I. B. a C. I. a následne bola zapísaná do LV č. XXX ako parcela registra E č. XXX/X. Ako titul nadobudnutia je uvedené rozhodnutie štátneho notárstva Košice- vidiek D 218/81, podľa ktorého ale predmetom dedičstva boli parcely č. XXX/XX, XXX/X a XXX/XX. Právni predchodcovia žalovanej a ani ona následne nemohli titulom dedičských rozhodnutí (D 218/81, ) resp. kúpnou zmluvou (V 3472/16) nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti, pretože v čase prechodu/prevodu poručitelia resp. prevádzajúci neboli vlastníkom predmetnej nehnuteľností.

24. Žalovaná tvrdila vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti jej právnymi predchodcami, predovšetkým s ohľadom na priznanie vlastníckeho práva rozhodnutím o schválení ROEP v roku 2004.

25. Vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok k nemu dochádza priamo zo zákona. Pri vydržaní nemusí nadobúdateľ preukázať platný právny dôvod nadobudnutia vlastníctva, ale len okolnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia vlastníctva. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu.

26. Podľa v znení účinnom od 1.1.1992 oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

27. Podľa , držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

28. Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená ( ).

29. Zákonnými podmienkami vydržania sú a aj podľa predchádzajúcich právnych úprav boli: oprávnená držba, uplynutie zákonom určenej vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania.

30. Je opakovane judikované všeobecnými súdmi SR, vrátane Najvyššieho súdu SR (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR ), že oprávnená držba sa nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod, postačí, aby tu bol domnelý právny dôvod, pričom držiteľ bol dobromyseľný v tom, že mu takýto titul prislúchal. „Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus); ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na

všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul nasvedčuje. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré nasvedčujú v prospech oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva (rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. )... Domnelým (putatívnym) titulom nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu (v súlade so zákonom zakladajúceho vznik vlastníctva), chýba pri nej ale niektorá stránka (vlastnosť, znak), ktorú pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne právo“.

31. Podľa v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje ROEP.

32. Podľa súdnej praxe rozhodnutie o ROEP je síce podkladom pre zápis vlastníctva do katastra nehnuteľností, ide však o deklaratórne rozhodnutie, ktoré vlastníctvo nekonštituuje, ale len deklaruje na základe iného právneho titulu. Tvrdenie žalovanej, že vlastníctvo k nehnuteľnosti nadobudli jej právni predchodcovia rozhodnutím štátneho orgánu (rozhodnutím o schválení ROEP), je nesprávne. Účelom ROEP je zosúladenie údajov zapísaných v obnovenej evidencii so zisteným právnym stavom.

33. v umožňuje po uplynutí lehoty na zmenu údajov registra podať žalobu o určenie práva na súde. Súd pritom poukazuje na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. , v zmysle ktorých pri vypracovaní ROEP dochádzalo v dôsledku nedostatočne zistených podkladov k chybám a právny stav vyplývajúci z LV založeného v rámci ROEP nezodpovedal stavu skutočnému. Keďže katastre nekontrolujú správnosť a úplnosť podkladov pre vyhotovenie ROEP, kvalita vyhotovenej evidencie nie je spoľahlivá, preto na riešenie týchto pochybení je daná príslušnosť súdov v civilnom konaní. Námietka žalovanej o obchádzaní určovacou žalobou žalobcom je teda nedôvodná.

34. Medzi okolnosti svedčiace o dobrej viere držiteľa patrí aj spôsob nadobudnutia práva. Za dobromyseľnú držbu možno označiť takú, ktorá má objektívne znaky titulu nadobudnutia vlastníckeho práva. Titulom pre nadobudnutie vlastníckeho práva v zmysle ustanovenia je kúpna, darovacia alebo iná zmluva, dedenie, rozhodnutie štátneho orgánu alebo iné skutočnosti ustanovené zákonom. Rozhodnutie o schválení ROEP nie je titulom pre vznik vlastníckeho práva. Pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním neboli u právnych predchodcov žalovanej splnené všetky zákonné podmienky, najmä pokiaľ ide o oprávnenú držbu, pretože žalovaný nepreukázal titul pre nadobudnutie vlastníckeho práva. Týmto titulom, ani domnelým nemôže byť rozhodnutie o schválení ROEP.

35. V prejednávanom prípade žalovaná tvrdí užívanie pivnice pod sporným pozemkom jej právnymi predchodcami, o čo opiera ich dobromyseľnosť. Poukazovala pritom na výmer č.XXXX/XX, ktorým boli jej právnym predchodcom pridelené do vlastníctva nehnuteľnosti parc.č. XXX/X a XXX/X. Je preukázané, že právni predchodcovia žalovanej i rodina V. užívali pivnicu nachádzajúcu sa pod kaštieľom, ktorý im patril. V konaní ale nebolo preukázané, že právnymi predchodcami žalovanej užívaná pivnica bola pod sporným pozemkom a že práve tento sporný pozemok predstavuje parcely pridelené jej právnym predchodcom (preto nemožno uvažovať ani o originárnom nadobudnutí vlastníckeho práva právnymi predchodcami žalovanej). Ak by sa aj predmetná pivnica nachádzala sčasti pod sporným pozemkom a ak by aj v tejto časti bola užívaná právnymi predchodcami žalovanej, nebol v konaní preukázaný žiaden titul (ani len domnelý), na podklade ktorého by sa títo mohli dôvodne domnievať, že im predmetný pozemok patrí. Len samotné, i keď dlhodobo nerušené užívanie nezakladá dobromyseľnosť užívateľa.

36. Podľa vykonaného dokazovania - identifikácie Okresným úradom Košice-okolie sporná parcela patrila rodine V., ktorej členovia ju v roku 1986 odplatne previedli na Československý štát. O. V. bola vlastníkom parciel č. XXX/XX a XXX/XX, ak ich previedla na štát. Aj keď sa následne na výstavbu cesty nevyužil celý odkúpený pozemok a časť bola naďalej užívaná rodinou V. príp. právnymi predchodcami žalovanej, neznamená to, že táto, nevyužitá časť pozemku už nepatrila štátu a neskôr žalobkyni.

37. Okresný úrad Košice-okolie, katastrálny odbor opakovane identifikoval spornú parcelu ako vytvorenú z parcely č. XXX/XX a č. XXX/XX, ktoré boli identifikované z časti pozemkovoknižných parciel č. XXX, XXX/X a XXX/X zapísaných v PKV č. X. Uviedol pritom, že parcely č. XXX/X a XXX/X podľa výmeru č. XXXX/XX nie sú totožné s parcelami v PKV č. X. Ďalšie dotazovanie katastra, za účelom identifikácie parciel č. XXX/X a XXX/X ako to žiadala žalovaná, súd nepovažoval za hospodárne a účelné, pretože kataster nedisponuje grafickým podkladom k uvedeným, prideleným parcelám.

38. Prevod parciel č. XXX/XX a XXX/XX, vytvorených z parciel č. XXX, XXX/X S. XXX/X v roku 1986 nebol v konaní vyvrátený. Žalovaná nepreukázala, že parcely č. XXX/XX S. XXX/XX, s časťou ktorých je identická súčasná sporná parcela XXX/X, boli vytvorené z parciel pridelených jej právnym predchodcom W. a C. J.Š.. Naproti tomu, vlastníctvo žalobcu k parcelám č. XXX/XX a XXX/XX, z časti ktorých vznikla sporná parcela, bolo v konaní jednoznačne preukázané (kúpnymi zmluvami zo dňa 30.4.1986 a následne podľa ) Súd preto určil, že žalobca je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti.

39. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

40. O trovách konania rozhodol súd podľa , v zmysle ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

41. Súd ex offo, teda aj bez návrhu strany, skúmal splnenie podmienok pre aplikáciu a zisťoval existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania, ktoré by spočívali buď v dôvodoch týkajúcich sa strany sporu alebo v okolnostiach prejednávaného sporu. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Jeho účelom je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva súdu.

42. Súd má za to, že v tomto prípade sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalobcovi, s poukazom na predmet sporu a postavenie sporových strán. Vlastnícke právo oboch vlastníkov k spornej parcele bolo spochybnené a otázku duplicity vlastníctva musel vyriešiť súd v sporovom konaní. Rozhodnutie súdu v prípade duplicity vlastníctva je v záujme oboch sporových strán, pretože odstraňuje neistotu v ich právnom postavení. S ohľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, že žiadnej strane sporu náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice

- okolie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.