Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_22CoP-15-2017.pdf
PDF · 157.33 KB
Case nature
Area
Subarea
22CoP/15/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Petra Straku v právnej veci manželov X.. K. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N., F. XX, zastúpeného v konaní JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou v Košiciach, Štúrova 20 a X.. E. J., rod. K., nar. X.X.XXXX, trvale bytom N., F. XX, t.č. bytom N. XXX, zastúpenej v konaní JUDr. Martinou Kožárovou Jenčovou, advokátkou v Prešove, Slovenská 69, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. S. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N., F. XX, t.č. bytom N. XXX, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. S. J., o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 27P/358/2015-297 zo dňa 27.06.2017, jednomyseľne takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku, ktorým súd rozviedol manželstvo účastníkov X.. K. J., nar. XX.X.XXXX a X.. E. J., rod. K., nar. X.X.XXXX uzavreté dňa X.XX.XXXX a zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu mesta Michalovce, zväzok 34, ročník 2010, strana 116, pod por. číslom XXX a vo výroku, ktorým súd zveril mal. S. J., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
II. V prevyšujúcej časti sa mení rozsudok tak, že:
1. otec je povinný prispievať na výživu mal. S. sumou 350,- Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku opakovane do budúcna.
2. otec je povinný prispievať na tvorbu úspor mal. S. sumou 300,- Eur mesačne popri bežnom výživnom na osobný účet mal. S., ktorý je matka povinná zriadiť a otcovi ho oznámiť v lehote 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že na nakladanie s finančnými prostriedkami na účte maloletého je potrebný súhlas súdu.
3. otec je oprávnený stretávať sa s mal. S.
počas bežného roka:
každý párny víkend v roku od piatka od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod.,
počas prázdnin a sviatkov:
počas Vianočných sviatkov a zimných prázdnin: každý rok od 30.12. toho-ktorého roka od 9.00 hod. do 07.01. nasledujúceho roka do 18.00 hod.,
počas letných prázdnin:
každý párny rok od 15.07. od 9.00 hod. do 31.07. do 18.00 hod. a od 15.08. od 9.00 hod. do 31.08. do 18.00 hod.,
každý nepárny rok od 01.07. od 9.00 hod. do 14.07. do 18.00 hod. a od 01.08. od 9.00 hod. do 14.08. do 18.00 hod.,
počas Veľkonočných sviatkov: každý rok od Veľkonočnej nedele od 18.00 hod. do utorka po Veľkonočnom pondelku do 18.00 hod.,
počas jarných prázdnin:
každý párny rok od piatka pred jarnými prázdninami od 18.00 hod. do utorka do 18.00 hod. a každý nepárny rok od stredy od 9.00 hod. do nedele po jarných prázdninách do 18.00 hod.
s tým, že otec je povinný mal. S. prevziať v mieste bydliska matky v určený deň a čas a v mieste bydliska matky v určený deň a čas ho matke riadne odovzdať,
matka je povinná mal. dieťa na styk s otcom riadne pripraviť.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom vyslovil, cit: „r o z v á d z a manželstvo účastníkov X.. K. J., nar. XX.X.XXXX a X.. E. J., rod. K., nar. X.X.XXXX uzavreté dňa X.XX.XXXX a zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu mesta Michalovce, zväzok XX ročník 2010 strana XXX pod por. číslom XXX, z v e r u j e mal. S. J., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok,
otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. S. sumou 250 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku opakovane do budúcna,
u p r a v u j e styk otca s mal. S. tak, že:
otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. S.
počas bežného roka:
každý párny víkend v roku od piatka od 17.00 hod. do nedele do 19.00 hod.,
počas prázdnin a sviatkov:
počas Vianočných sviatkov a zimných prázdnin: každý rok od 30.12. toho ktorého roka od 9.00 hod. do 7.1. nasledujúceho roka do 18.00 hod.,
počas letných prázdnin:
každý rok od 15.7. od 9.00 hod. do 31.7. do 18.00 hod. a od 15.8. od 9.00 hod. do 31.8. do 18.00 hod.,
počas Veľkonočných sviatkov: každý rok od Veľkonočnej nedele od 16.00 hod. do utorka po Veľkonočnom pondelku do 18.00 hod.,
počas jarných prázdnin:
každý párny rok od piatka pred jarnými prázdninami od 18.00 hod. do utorka do 18.00 hod. a každý nepárny rok od stredy od 9.00 hod. do nedele po jarných prázdninách do 18.00 hod.
s tým, že otec je p o v i n n ý mal. S. prevziať v mieste bydliska matky v určený deň a čas a v mieste bydliska matky v určený deň a čas ho matke riadne odovzdať,
matka je p o v i n n á mal. dieťa na styk s otcom riadne pripraviť,
žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“
2. V odôvodnení uviedol, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti od januára 2014, kedy po vzájomných nezhodách manželka túto spoločnú domácnosť opustila, presťahovala sa k svojim rodičom do N.. Manželia sa od tejto doby stretávali už iba kvôli stretnutiam otca s maloletým S., pričom tieto stretnutia až do súčasnej doby prebiehajú problémovo. Od doby, kedy matka odišla zo spoločnej domácnosti, určité obdobie bývala s maloletým synom v F. republike, kde si našla prácu a kde chcela začať žiť s maloletým synom, avšak z dôvodu, že vycestovala do zahraničia bez súhlasu otca maloletého, bola nútená sa vrátiť späť na I., kde sa rozhodovalo ohľadom úpravy práv a povinností k ich spoločnému dieťaťu. Aj keď v závere konania matka vyjadrila snahu, resp. túžbu o udržanie manželstva s tým, že došlo k intímnemu zblíženiu manželov, tieto tvrdenia manžel v celom rozsahu poprel s tým, že ide iba o účelové tvrdenia jeho manželky v snahe predĺžiť konanie. Trval na rozvode manželstva s tým, že odmieta obnovenie manželského spolužitia, keďže k manželke stratil dôveru za celé obdobie, kedy prebiehalo viacero súdnych konaní. Keďže bolo preukázané, že v súčasnom období manželstvo neplní svoj účel, podľa názoru súdu je trvalo rozvrátené, vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené, hlavne čo sa týka starostlivosti o dieťa pochádzajúce z manželstva a nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia, najmä zo strany manžela, ktorý jednoznačne trval na rozvode manželstva, súd prvej inštancie toto manželstvo rozviedol. Pri rozhodovaní o zverení maloletého do osobnej starostlivosti jednému z rodičov súd poukázal na to, že od rozhodnutia, ktorým bol maloletý už zverený do osobnej starostlivosti matky, nedošlo k žiadnym podstatným zmenám, o maloletého sa aj naďalej matka stará, pričom v tejto starostlivosti neboli zistené žiadne vážne nedostatky. Zároveň bol vypracovaný znalecký posudok zameraný na posúdenie vzťahu rodičov k maloletému, ako aj maloletého k rodičom, stanovenie osobnostného profilu maloletého aj oboch rodičov, kde jednoznačne v záveroch znalkyňa uviedla, že maloletý má vzťahové väzby k obom rodičom, pričom väzba na matku je bazálna, prioritná a väzba k otcovi má sekundárny charakter, avšak vo veku, v ktorom sa v súčasnej dobe maloletý S. nachádza, sa chlapci výraznejšie citovo prikláňajú k mužskej autorite a budujú si rovnocennú väzbu aj k otcovi. Keďže takáto vzájomná citová väzba je v súčasnej dobe sekundárna, nie je prioritná, súd považoval za najvhodnejšie, aby maloletý bol aj na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky, s ktorou má maloletý vybudovaný pozitívny vzťah. Keďže nebol zistený žiaden vážny dôvod pre to, aby došlo k zmene osobnej starostlivosti u maloletého od pôvodného rozhodnutia súdu do rozvodu manželstva, súd maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že je oprávnená a povinná ho zastupovať a spravovať jeho majetok.
3. Pri určovaní výšky výživného vychádzal súd z odôvodnených potrieb maloletého, ako aj z možností a schopností na strane oboch rodičov. V priebehu konania bolo preukázané, že maloletý od marca 2016 nastúpil do materskej školy, pričom v materskej škole bol už aj predtým, a to v F. W., takže aj pri rozhodovaní o výške výživného odvolacím súdom bolo zohľadnené, že maloletý v tom čase už materskú školu navštevoval. Tiež nedošlo k podstatnej zmene pomerov na strane rodičov, keďže v čase poslednej úpravy výživného bola matka na neplatenom voľne a otec bol tak ako v súčasnej dobe samostatne zárobkovo činnou osobou, pričom výška jeho príjmu bola posudzovaná z daňového priznania za rok 2015 tak, ako aj v tomto konaní, keďže daňové priznanie za rok 2016 otec ešte nepodal z dôvodu odkladu podania daňového priznania až do septembra 2017. Otec však uviedol, že jeho príjem je približne rovnaký, ako bol pri poslednej úprave výživného. Výška výživného predstavuje približne 17 % z jeho príjmu, preto výška výživného v sume 250,- Eur mesačne bola určená správne rozhodnutím Okresného súdu v Michalovciach. Vzhľadom na to, že nedošlo k podstatnej zmene pomerov pri určovaní výšky výživného ani na strane maloletého, ani u jeho rodičov, považoval súd sumu 250,- Eur mesačne za primeranú a takú, ktorá zodpovedá aj výdavkom, ktoré matka v priebehu konania preukázala, a to najmä týkajúce sa zdravotného stavu maloletého, ktorý je alergik a musí užívať špeciálnu stravu.
4. Pri úprave styku otca s maloletým S. vychádzal súd zo záverov znaleckého posudku K.. Q. v konaní o udelenie súhlasu k vycestovaniu maloletého do zahraničia, s ktorými sa súd v celom rozsahu stotožnil. Keďže momentálne je maloletý vo veku, kedy začína intenzívne vnímať rolu svojho otca a citovo sa prikláňa k mužskej autorite, je potrebné, aby ich vzájomný vzťah sa prehlboval, aby sa stretávali v čo najširšom rozsahu, a to aj z dôvodu, že vzťah maloletého k otcovi je pozitívny, pokiaľ má nejaké výhrady vo vzťahu k otcovi, išlo o informácie, ktoré získaval od svojej matky. Súd v súlade s návrhom otca
upravil jeho styk so synom v čo najširšom rozsahu, a to tak, že počas bežného roka sa budú stretávať každý párny víkend od piatka od 17.00 hod. do nedele do 19.00 hod.. Zároveň súd upravil aj stretávania počas prázdnin a sviatkov s tým, že počas Vianočných sviatkov a zimných prázdnin bude otec tráviť čas s maloletým každý rok od 30.12. od 9.00 hod. do 7.1. nasledujúceho roka do 18.00 hod. tak, ako žiadal otec vo svojom návrhu. Okrem toho sa s maloletým stretne počas letných prázdnin, a to každý rok od 15.7. od 9.00 hod. do 31.7. do 18.00 hod. a od 15.8. od 9.00 hod. do 31.8. do 18.00 hod.. Tiež sa stretnú počas Veľkonočných sviatkov každý rok od Veľkonočnej nedele od 16.00 hod. do utorka po Veľkonočnom pondelku do 18.00 hod. a počas jarných prázdnin každý párny rok od piatka pred jarnými prázdninami od 18.00 hod. do utorka do 18.00 hod. a každý nepárny rok od stredy od 9.00 hod. do nedele po jarných prázdninách do 18.00 hod. Otec si prevezme maloletého v mieste bydliska matky v určený deň a čas a v mieste bydliska matky v určený deň a čas ho matke riadne odovzdá. Zároveň je matka povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť, najmä po psychickej stránke tak, aby sa maloletý na stretnutia s otcom tešil, aby bol pozitívne naladený na zážitky, ktoré s otcom prežije a aby tento styk prežil s otcom plnohodnotne po všetkých stránkach tak, aby bol zabezpečený jeho harmonický fyzický a psychický vývin.
5. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa, a to proti I., III., IV. a V. výroku rozsudku. Poukázala na skutočnosť, že rozhodnutie súdu o rozvode manželstva vychádza z nedostatočne zisteného skutočného stavu a jeho záver o nemožnosti obnovenia manželského spolužitia nezodpovedá vykonanému dokazovaniu. Je pravdou, že vzťahy medzi manželmi sú komplikované, je však podľa matky nespochybniteľné, že manželia spolu dokážu fungovať a obnoviť aj manželské spolužitie. Navrhovateľ síce poprel intímne zblíženie s odporkyňou, no potvrdil, že boli spolu celá rodina na výletoch a dokázali spolu fungovať. Preto odporkyňa považuje rozhodnutie súdu, ktorým rozviedol manželstvo účastníkov za predčasné. Odporkyňa má za to, že manželstvo je možné zachovať, je ochotná manželské problémy riešiť za pomoci psychológa. Zachovanie manželstva je najmä v záujme maloletého. Odporkyňa rovnako namieta výrok súdu o výživnom, nakoľko súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav, a preto vo veci nesprávne rozhodol. Odporkyňa je po dovŕšení troch rokov maloletého syna bez príjmu, nakoľko jej skončil nárok na rodičovský príspevok. K zmene pomerov došlo nielen na strane matky, ale aj na strane otca, ktorý okrem uvedeného príjmu zatajil aj skutočnosť, že má uzatvorenú Zmluvu o výkone funkcie člena predstavenstva so spoločnosťou FORESPO POLAND, podľa ktorej má nárok na odmenu vo výške 4.500,- eur mesačne. Matka v tomto ohľade aj navrhovala doplnenie dokazovania, no súd prvej inštancie tento dôkaz nevykonal, pričom sa s týmto návrhom ani len nevysporiadal. Súd prvej inštancie sa rovnako nevysporiadal ani s návrhom odporkyne na tvorbu úspor pre mal. S.. Odporkyňa namietala aj úpravu styku otca s maloletým. Súd prvej inštancie vychádzal len zo znaleckého posudku, ju ako matku k otázke úpravy styku ani nevypočul. Uviedla, že pokiaľ sa styk mal. S. s otcom realizoval za jej prítomnosti, bolo všetko v poriadku, v súčasnej dobe však maloletému takáto úprava spôsobuje značné problémy. Z tohto dôvodu aj navštevuje psychologickú ambulanciu. Psychický stav maloletého sa vždy zhorší predtým, ako má dôjsť k stretnutiu s otcom. Zhoršený stav matka na maloletom badá rovnako aj po realizácii styku s otcom. Psychologička, ktorú mal. S. navštevuje, neodporúča, aby dieťa chodilo na noc k otcovi. Vzhľadom na súčasný zdravotný stav sa javí aj nevhodná úprava styku počas prázdnin, sviatkov, ktorá bola upravená podľa návrhu otca. Odporkyňa navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
7. K odvolaniu odporkyne sa vyjadril navrhovateľ. Nesúhlasí s tvrdeniami odporkyne o tom že je obnova manželstva možná. Ako jediné vysvetlenie, prečo odporkyňa trvá na zachovaní manželstva, vidí v nároku na manželské výživné, ktoré je navrhovateľ manželke povinný platiť, a ktorý by právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva zanikol. Poukázal na správanie manželky k nemu, ako aj na podania na rôzne orgány, pred ktorými obviňuje navrhovateľa z protiprávneho konania (trestné oznámenie pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby), zo zavrhnutiahodných charakterových vlastností (odporkyňa navrhovateľa obvinila z dlhodobého psychického, fyzického a sociálneho násilia voči nej, pričom ju navrhovateľ má deptať, ponižovať a zhadzovať) a prejavuje snahu presťahovať sa aj s maloletým synom do cudziny, čo podľa navrhovateľa rozpad manželstva jednoznačne potvrdzuje. Navrhovateľ dôrazne poprel akékoľvek intímne zblíženie s odporkyňou. Je pravdou, že spoločne podnikali výlety aj s mal. S., no len z toho dôvodu, aby mu odporkyňa nezabránila v styku s maloletým synom, ako to neraz spravila. Bola to práve odporkyňa, ktorá sa na spoločné výlety navrhovateľa so synom doslova nanútila,
(aj keď navrhovateľ mal styk s maloletým upravený bez prítomnosti matky), pričom navrhovateľ jej prítomnosť trpel len kvôli mal. S., aby ho nevystavoval kritickým a stresujúcim situáciám. Odporkyňa takýmto správaním vyvolávala vyhrotené situácie, ktoré následne pred súdom označovala ako nevhodné správanie navrhovateľa voči nej, ako aj voči mal. S.. Keďže zo strany odporkyne voči navrhovateľovi v posledných troch rokoch došlo k nespočetným útokom, tento stratil voči odporkyni ako manželke akúkoľvek dôveru a v žiadnom prípade si obnovu manželstva nevie predstaviť. Ako dôkaz priložil sms komunikáciu medzi ním a odporkyňou, z ktorej je zrejmé, že mu manželka nadáva a osočuje ho. Vo vzťahu k odvolaniu odporkyne ohľadne výživného poukázal na zavádzajúce tvrdenia odporkyne, ktorá v odvolaní uviedla, že ostala bez príjmu, pričom samotná odporkyňa uviedla, že pracuje na Okresnom úrade Michalovce, kde jej plat činí 400,- eur v čistom. Odporkyňa navyše aj naďalej dostáva manželské výživné od navrhovateľa, a teda pomery na jej strane sa skôr zlepšili oproti poslednej úprave o výživnom. Odporkyňa tiež vlastní byt v N.. Výživné, ktoré určil súd prvej inštancie, je dostačujúce pre uspokojenie potrieb mal. S.. Námietky odporkyne ohľadne styku otca s maloletým podľa navrhovateľa plynú z jej frustrácie z nenaplnených túžob a nedostatku vlastnej sebaistoty, čo kompenzuje snahou o pripútanie si mal. S. (uvedené vyplýva zo znaleckého posudku), čo je nesporne správanie, ktoré dieťa v jeho vývine poškodzuje. Tieto tendencie matky boli zdôraznené aj vo výpovedi znalkyne K.. Q. Q. na pojednávaní vo veci sp. zn. 23P/153/2015 konanom dňa 15.08.2017. Námietky odporkyne, že nebude môcť so svojim synom osláviť jeho meniny a narodeniny ani v jeden rok, sa javia kuriózne vo vzťahu k snahe odporkyne zamedziť tomu, aby mal. S. u navrhovateľa prespal, čo i len jednu noc, čo sa odporkyni javí ako primerané. Na druhú stranu je pre ňu neakceptovateľné, že by s maloletým nemohla osláviť jeho sviatky priamo v deň jeho menín, či narodenín. Navrhovateľ je ochotný, aj v prípade, že manželkou označené sviatky pripadnú na dni jeho styku s ním, umožniť odporkyni participovať na týchto oslavách. Aj keď odporkyňa podala odvolanie aj proti výroku o trovách konania, odôvodnenie tejto časti odvolania sa v písomnom vyhotovení nenachádza. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.
8. K vyjadreniu navrhovateľa sa vyjadrila odporkyňa. Navrhovateľ v doručenom vyjadrení tvrdí, že manželka podáva odvolanie proti výroku o rozvode len v snahe zachovať' si čo najdlhšie nárok na manželské výživné. Toto tvrdenie odporkyňa odmieta. Je pravdou, že vzťahy medzi manželmi sú komplikované, no odporkyňa vníma rozvod ako poslednú možnosť ich riešenia. Všetky tie udalosti, ktoré rozpísala právna zástupkyňa navrhovateľa sa stali, ale manželka mala za to, že potom, čo došlo medzi manželmi počas leta k obnoveniu manželského spolužitia a obnoveniu rodinného života, je tu snaha oboch manželov rodinu zachrániť a vyriešiť vzájomné problémy. To, že k obnove manželského spolužitia došlo, dosvedčuje aj navrhovateľom predložený výpis z SMS správ. Snahou odporkyne bolo ukľudniť situáciu v rodine, zlepšiť' vzťahy a pracovať na vyriešení a prekonaní problémov. Pre manželku je nepochopiteľné a ponižujúce dokazovať intímne zblíženie s manželom, ktoré on sám vyvolal. Výlet na Stredné Slovensko v dňoch 02.-04.06.2017 dojednal navrhovateľ, na ďalšie výlety dobrovoľne bral manželku a chodili na výlety spoločne so synom aj v dňoch, kedy s ním mala byt' iba manželka. Odporkyňa odpúšťala navrhovateľovi ublíženia a ponižujúce chovanie, ako aj udalosti, ktoré opisuje jeho právna zástupkyňa vo vyjadrení, a to s cieľom, aby sa ukľudnili nevhodné prejavy navrhovateľa a upokojila sa veľmi napätá situácia v rodine, ktorá neprospieva ani ich synovi, ani jej samotnej. Syn je vo veku, kedy si všíma vzájomné chovanie rodičov, učí sa vzorcom chovania a nie je pre neho vhodné, aby neustále videl a počúval urážky na jeho mamu i jej rodičov, ktoré navrhovateľ pri preberaní syna opakuje. Svojim opačným postojom chcela zmierniť neúnosnú situáciu, ktorá trvá tri roky a rozvod ju určite nevyrieši. Práve naopak, vnímala to ako stratenú šancu pokúsiť sa o nápravu komunikácie a záchranu rodiny. Po zblížení s manželom žila v presvedčení, že sa im to podarí. Manželia neabsolvovali žiadne psychologické poradenstvo, ktoré by možno pomohlo v udržaní manželstva. V rámci policajného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ je výbušný, teatrálny, až hysteroidný jedinec, egoistický, neschopný si priznať vlastné chyby a kritiku. Za posledné tri roky s výnimkou obdobia máj, jún 2017 bráni navrhovateľ odporkyni so synom bývať v ich spoločnej domácnosti, znemožňuje jej vycestovanie so synom do N. a neustále ponižuje a uráža odporkyňu a jej rodinu v súvislosti s bývaním v N., ktoré sa od súdneho pojednávania v júni 2017 vyostrilo. Za posledné 3 roky navrhovateľ znemožňuje manželke a ich synovi dôstojne a kľudne žiť, preto bolo snahou odporkyne tieto nepríjemné situácie eliminovať. Odporkyňa má pre syna vytvorené podmienky v N., kde má vlastné bývanie, a keďže navrhovateľ ich manželské spolužitie poprel a odmieta ich prijať v spoločnej domácnosti, odporkyňa žiada o súhlas navrhovateľa s vysťahovaním do N., inak sa so synom dostane do veľmi zlej životnej situácie. V decembri 2017 končí manželke pracovný pomer, a keďže odborná prax získaná v ČR jej nie je uznaná na Slovensku, dostáva sa do znevýhodnenej situácie ktorá sa prejavuje v tom, že spolu so synom žijú v horších pomeroch, ako by žili v N.. Odporkyňa chce zabezpečiť' synovi dôstojné podmienky na život
v N., kde má vlastné bývanie. Pokiaľ ide o výživné, navrhovateľ' nepodáva vyjadrenie k faktu, že jeho príjmy z Poľska sa zvýšili. Túto skutočnosť' ani nepoprel. Preto trvá na tom, že súd prvej inštancie v tejto časti nedostatočne zistil skutočný stav veci, lebo nevykonal všetky navrhnuté dôkazy. V medziobdobí výdavky na mal. S. ešte vzrástli, keďže ten začal navštevovať rôzne krúžky. Okrem toho mu matka platí poistenie 40,- € mesačne a potrebuje mu zariadiť detskú izbu, vlastnú posteľ, písací stôl do školy a ďalší nábytok. Jej príjem 400 € je nedostačujúci, nemôže si so synom zariadiť vlastné bývanie. Navrhovateľ odporkyni neplatil manželské výživné (až pod hrozbou trestu jej ho doplatil, ktoré bola nútená použiť na splatenie dlhov za posledné tri roky, kedy ich navrhovateľ so synom nechal bez živobytia a domova) bola nútená prijať i slabú a neperspektívni pracovnú ponuku. Jej príjem je ale každý mesiac znížený z dôvodov, keď je nútená riešiť zdravotné problémy syna po návštevách s otcom. Navrhovateľ poprel aj ich druhé dieťa, keď odporkyňu napadol a ona na neho podala trestné oznámenie za ublíženie na zdraví, keďže o dieťa prišla v dôsledku jeho hrubého chovania. Z toho dôvodu odišla aj do N., kde má vlastné zázemie, a kde sa mohla o syna riadne starať, pretože manžel jej neplatil ani výživné na syna vo výške priznanej súdom, ani manželské výživné, a teda nemali z čoho žiť. Svoj odchod do N. chcela v záujme záchrany rodiny prehodnotiť, ale keďže navrhovateľ poprel ich manželské zblíženie, pred súdom dňa 27.6.2017 klamal, nemá iné východisko ako sa súdne naďalej domáhať svojho práva a žiadať o povolenie vycestovať, aby svojmu synovi a sebe zabezpečila dôstojnú budúcnosť, keďže v N. má na to vytvorené podmienky. Žili tam spolu aj s odporcom 11 rokov. Je nepopierateľné, že mal. S. má z dôvodu návštev u otca zdravotné problémy, ktoré súvisia so stresovými situáciami, ktoré dieťa prežíva. Považuje za rozhodujúce vyjadrenie psychologičky, ktorá neodporúča, aby dieťa chodilo k otcovi na noc. Takto upravený styk nezohľadňuje najlepší záujem dieťaťa a spôsobuje mu psychické a zdravotné problémy. Okrem toho, mal. dieťa navštevuje v piatok poobede krúžky, a preto úprava styku s dieťaťom už v piatok od 17.00 hod je prakticky nemožná. Navrhla upraviť' styk s otcom od soboty od 10.00 hod do nedele do 13.00 hod. Úprava styku do 19.00 hod. nie je pre dieťa vhodná aj z toho dôvodu, že dieťa prichádza domov unavené. A keďže čochvíľa nastúpi do školy, je potrebné, aby malo aj dostatok času na prípravu do školy. Vzhľadom na uvedené trvá na podanom odvolaní.
9. K vyjadreniu odporkyne zaslal stanovisko navrhovateľ. Uviedol, že plánoval v čase styku stanovenom mu súdnym rozhodnutím v dňoch 02.- 04.06.2017 navštíviť so synom rekreačné zariadenie s termálnou vodou nachádzajúcou sa blízkosti Q. kvôli zdravotnému stavu syna, a žiadal odporkyňu, aby mu odovzdala syna skôr, ako je ustanovené vo vykonateľnom rozhodnutí súdu, pretože z dôvodu vzdialenosti a času začiatku styku v piatok o 17:00 hod. by ich pobyt v rekreačnom zariadení bol zredukovaný iba na sobotu a nedeľné dopoludnie. Odporkyňa svoj súhlas podmienila svojou prítomnosťou. Navrhovateľ z dôvodu, aby jeho mal. syn nemal pomerne krátky pobyt v rekreačnom zariadení, pri čase styku upravenom súdom, oklieštený dlhým cestovaním, s takouto podmienkou súhlasil. Je zrejmé , že uvedenú „slabosť" navrhovateľa konať v najlepšom záujme mal. S., odporkyňa následne zneužila pri ďalších realizáciách styku navrhovateľa so synom, kedy prišla aj so synom do bytu navrhovateľa v Prešove a odmietla odísť, vedomá si toho, že navrhovateľ pre duševnú pohodu maloletého neurobí žiadne kroky vedúce k zabezpečeniu jej neprítomnosti počas styku, ktorá v rozhodnutí súdu nebola stanovená. Je zrejmé, že takéto násilné zdržiavanie sa manželky v prítomnosti navrhovateľa počas jeho styku so synom, nemožno nazvať obnovením manželského spolužitia, pretože navrhovateľ, v záujme mal. syna, manželku vo svojej blízkosti iba trpel. Poukázal na skutočnosť, že odporkyňa dlhodobo odmietala rešpektovať súdom upravený jeho styk s mal. S. a iba v čase krátko pred vyhlásením rozsudku o rozvode, ho táto umožnila realizovať spôsobom uvedeným vyššie. Navyše, uvedené nerešpektovanie súdneho rozhodnutia bolo v prípade, že navrhovateľ, v súlade s vykonateľným rozhodnutím súdu, prišiel do miesta bydliska syna (bydliska rodičov odporkyne), často spojené s verbálnymi a aj fyzickými útokmi proti navrhovateľovi, kde účastníkmi týchto útokov boli aj rodičia odporkyne. Z uvedeného je zrejmé, že vyjadrenia odporkyne o „nemiestnom" chovaní sa navrhovateľa k jej rodičom, ktoré jej rodičia odmietajú ďalej znášať, nie sú pravdivé a sú iba ďalšie z tých, ktoré majú podporovať neodkloniteľnú snahu odporkyne vysťahovať sa spolu s maloletým synom do N., a ktoré majú presvedčiť Okresný súd Michalovce v konaní sp. zn. 23P/153/2015 o udelení súhlasu na vysťahovanie s mal. synom navrhovateľa. Rovnako sú zavádzajúce aj vyjadrenia manželky o nemožnosti sa s jej kvalifikáciou zamestnať na Slovensku, pretože táto nemala snahu od januára 2016 sa reálne zamestnať na Slovensku, kedy bola, na základe rozhodnutia súdov Českej republiky, povinná sa vrátiť' s mal. synom na územie Slovenska. V súvislosti s námietkami manželky o súdom prvej inštancie určenej výške výživného na mal. dieťa účastníkov konania zo strany otca, je potrebné opätovne uviesť, že na strane mal. dieťaťa, ani na strane navrhovateľa nedošlo k takej zmene pomerov, ktoré by odôvodňovali, súdom prvej inštancie určenú výšku výživného meniť. Na druhej strane, ako
bolo uvedené vyššie, odporkyňa nevyužívajúc svoje schopnosti a možnosti spojené s jej neochotou reálne sa na Slovensku zamestnať a zabezpečovať tým výživu pre mal. dieťa, spolieha sa len na to, že potreby mal. dieťaťa a rovnako aj jej potreby (určené manželské výživné) bude zabezpečovať výlučne navrhovateľ. Ako bolo uvedené vo vyjadrení navrhovateľa k odvolaniu odporkyne, majetkové pomery odporkyne, vzhľadom na jej vlastníctvo bytu v N., umožňujú, aby sa aj ona mohla podieľať na zabezpečení výživy pre mal. dieťa. Vo vzťahu k odporkyňou namietanej úprave styku navrhovateľa s mal. dieťaťom uviedol, že odporkyňa dlhodobo znemožňuje styk navrhovateľa so synom, a to aj napriek právoplatným a vykonateľným rozhodnutiam súdu upravujúcich tento styk a prebiehajúcim konaniam o výkone rozhodnutia. Je zrejmé, že odporkyňa takto využíva mal. dieťa ako nástroj pomsty proti navrhovateľovi za ukončenie jej pohodlného a zabezpečeného manželského spolužitia. K zdravotným problémom mal. S., ktoré uvádza odporkyňa, a ktoré majú mat' súvis s návštevou u otca a prežívaním stresových situácií dieťaťom uviedol, že uvádzané stresové situácie spôsobuje predovšetkým odporkyňa tým, že na jednej strane v prítomnosti mal. S. odmietne jeho styk s navrhovateľom v čase určenom súdnym rozhodnutím v bydlisku maloletého, a na druhej strane svojou trpenou prítomnosťou počas styku (uvedené vyššie) vytvára atmosféru, o ktorej nie je možné povedať, že je príjemná. Navyše, tvrdenia odporkyne o neodporúčaní psychologičky nechávať mal. dieťa cez noc u otca, sú v rozpore s obsahom spisu vedenom na Okresnom súde Michalovce sp. zn. 23P/153/2015. Skrátenie styku, tak ako to odporkyňa navrhuje, by nebolo v súlade so závermi znaleckého dokazovania v uvedenom konaní na Okresnom súde Michalovce, kde znalkyňa uviedla: „vo veku takmer 5 rokov sa chlapci výraznejšie citovo prikláňajú k mužskej autorite a budujú si rovnocennú väzbu aj k otcovi ...", a teda takýto postup by nebol v najlepšom záujme ma. S.. Na druhej strane sú irelevantné tvrdenia odporkyne o nevhodnosti úpravy styku do 19:00 hod., lebo maloletý čochvíľa nastúpi do školy, pretože mal. S. dovŕši vek, kedy by mal začať povinnú školskú dochádzku až 22. 07. 2018 a neexistujú žiadne dôvody, pre ktoré by sa mal. S., po jeho nástupe do školy, nemohol na vyučovanie pripravovať s navrhovateľom. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
10. Kolízny opatrovník mal. Jakuba sa k odvolaniu nevyjadril.
11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, § 62 a § 65 CMP, s nariadením ústneho pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie matky je v časti dôvodné.
12. Odvolací súd v predmetnej veci nariadil pojednávanie na 22.03.2018 o 09:00 hod., ktorého sa osobne zúčastnila navrhovateľka, odporca, ich právni zástupcovia ako aj kolízny opatrovník mal. S..
13. Z odvolania je zrejmé, že odporkyňa napadla aj výrok, ktorým súd manželstvo účastníkov konania rozviedol, a to s poukazom na skutočnosti, ktoré sa udiali v lete minulého roka, kedy manželia obnovili manželské spolunažívanie a odporkyňa mala za to, že je možné toto manželstvo zachovať. Avšak vzhľadom na odstup času a na skutočnosti, ktoré medzi účastníkmi konania nastali, je podľa odporkyne zrejmé, že manželstvo účastníkov konania je skutočne rozvrátené, a preto v závere pojednávania súhlasila s rozvodom účastníkov konania.
14. Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 zákona 36/2005 Z.z. (ďalej len Zákona o rodine) Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
15. Z vykonaného dokazovania, z listín, z sms správ, ktoré si účastníci zasielali, z e-mailovej komunikácie, aj odvolaciemu súdu je rozvrat manželstva zrejmý a jasný, a preto nebol dôvod zachovávať manželstvo účastníkov aj naďalej. Z uvedených dôvodov bol rozsudok súdu prvej inštancie ohľadne rozvodu, postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, potvrdený v celom rozsahu.
16. Odvolací súd rovnako potvrdil rozsudok vo výroku, ktorým súd zveril mal. S. do osobnej starostlivosti matky, pretože táto ho doteraz zvereného v svojej starostlivosti má, žiadne problémy v súvislosti s týmto zistené neboli. Nakoniec s týmto súhlasí aj otec s poukazom na výsledky znaleckého dokazovania.
17. V ďalšom sa odvolací súd zaoberal námietkami odporkyne ohľadne výšky výživného a tvorby úspor pre mal. S..
18. Podľa § 121 zákona č. 161/2015 Z. z., Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
19. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
20. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
21. Z odôvodnenia napádaného rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výške výživného nezohľadnil všetky príjmy navrhovateľa, najmä príjem, ktorý mu plynie z výkonu funkcie člena predstavenstva. Zmluva o výkone funkcie člena predstavenstva (č. l. 321) bola súdu doručená až v priebehu odvolacieho konania, a to ako súčasť odvolania odporkyne. Odvolací súd považoval za potrebné pre účely rozhodovania o odvolaní odporkyne zohľadniť aj skutočnosti, ktoré vyplývali z dôkazov, ktoré boli súdu predložené až v rámci odvolacieho konania, a preto v danej veci nariadil pojednávanie a vykonal ďalšie dokazovanie.
22. Z výsledkov dokazovania vykonaného na pojednávaní konanom na tunajšom súde dňa 22.03.2018 je zrejmé, že došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov od poslednej úpravy, a to tak na strane mal. S., ako aj na strane navrhovateľa a odporkyne.
23. Mal. S. v súčasnosti navštevuje materskú školu, kde s týmto sú zvýšené náklady vzhľadom na jeho zdravotné ťažkosti, keďže má zistené rôzne alergie, intoleranciu na mlieko a podobne.
24. Rovnako došlo k zmene pomerov aj na strane otca, ktorého príjem výrazne vzrástol oproti poslednej úprave, a to sa muselo prejaviť tak v určení výšky bežného výživného, ako aj pokiaľ ide o povinnosť vytvárať úspory pre mal. dieťa. Podľa daňového priznania za rok 2017 bol u odporcu základ dane v sume 61.082,18 eur a daň v sume 13.169,20 eur, z toho úhrn príjmov v zahraničí 59.665,31 eur a daň zaplatená v zahraničí v sume 11.932,96 eur. V roku 2016 ma odporca základ dane 23.253,49 eur a daň vo výške 4.418,16 eur. V zahraničí predstavuje jeho úhrn príjmov 24.794,00 eur a zaplatená daň bola v sume 4.958,72 eur. Podľa vlastného vyjadrenia odporcu je jeho priemerný čistý mesačný príjem vo výške 3.600,- eur.
25. Taktiež sa zmenili aj pomery na strane matky, ktorá v čase prvotného rozhodovania bola nezamestnanou, teda bola bez príjmu, pričom v súčasnosti už pracuje s príjmom cca 415,- eur mesačne. Taktiež jej odporca prispieva sumou 150,- eur mesačne titulom manželského výživného.
26. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
27. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
28. Všetky tieto okolnosti odvolací súd zohľadnil a po oboznámení listinných dôkazov doložených z obidvoch strán, dospel k záveru, že suma 350,- Eur, pokiaľ ide o bežné výživné je adekvátna tak možnostiam a schopnostiam obidvoch rodičov, predovšetkým povinného, v danom prípade otca, pretože
odvolací súd zohľadnil aj osobnú starostlivosť odporkyne ako matky, ktorej bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti a rovnako je možné uzavrieť, že výživné v stanovenej výške je na prospech mal. S..
29. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
30. Odvolací súd zdôrazňuje, že medzi odôvodnené potreby dieťaťa patria nielen tie základné ako je strava, ošatenie, hygiena, výdavky na školu a škôlku, cestovné, bývanie, lekárska starostlivosť, ale aj potreby, ktoré prispievajú k rozvoju osobnosti mladého človeka (kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záľuby).
31. Pri posudzovaní odôvodnených potrieb dieťaťa je potrebné zohľadniť aj vek a zdravotný stav dieťaťa. V tomto prípade je oprávnenou osobou mal. S. vo veku 5 rokov, ktorý toho času navštevuje materskú školu, pričom od septembra tohto roku si začne plniť povinnú školskú dochádzku, s čím rovnako dôjde k nárastu nákladov na jeho starostlivosť a výživu. Mal. S. trpí rôznymi alergiami a intoleranciami, s čím súvisia ďalšie výdavky, čo matka v konaní riadne preukázala.
32. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
33. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
34. V ďalšom odvolací súd v zmysle návrhu obidvoch strán vzal do úvahy, že rodičia sú ochotní prispievať aj na úspory svojho mal. syna. Preto uložil odporkyni ako matke povinnosť zriadiť špeciálny účet pre mal. S. a do 10. dní oznámiť číslo účtu navrhovateľovi s tým, že otec na výživu syna bude tvoriť úspory vo výške 300,- Eur mesačne.
35. Odvolací súd opäť zohľadnil tú skutočnosť, že majetkové možnosti a schopnosti otca mu umožňujú, vzhľadom na jeho príjem, na tvorbu úspor pre mal. S. v takejto výške prispievať. R., aj sám navrhovateľ prezentoval snahu platiť nejakou čiastkou na úspory, sám dobrovoľne už sumou cca 80,- Eur mesačne aj teraz bez rozhodnutia súdu mal. S. sporí. Z uvedeného je teda zrejmé, že aj navrhovateľ má záujem na tom, aby jeho syn mal úspory aj do budúcna. Odvolací súd má za to, že kým je to možné a finančná situácia navrhovateľa mu to dovoľuje, je potrebné na úspory mal. S. prispievať vyššou čiastkou. V prípade, že sa v budúcnosti zmenia pomery navrhovateľa, je možné domáhať sa zmeny výživného, prípadne aj tejto výšky úspor. Avšak za stavu, ak príjem navrhovateľa podľa jeho vyjadrenia je minimálne 3.600,- Eur mesačne, sumu 300,- Eur na tvorbu úspor odvolací súd posúdil ako adekvátnu a primeranú, zodpovedajúcu majetkovým možnostiam a schopnostiam navrhovateľa.
36. Odvolací súd osobitne zdôrazňuje, že s touto čiastkou odporkyňa nemôže disponovať až do času, kým mal. S. dosiahne vek 18. rokov bez toho, aby mala na to povolenie zo strany súdu. 37. Odvolací súd v ďalšom zohľadnil odvolacie námietky odporkyne vo vzťahu k úprave styku navrhovateľa s mal. S..
38. Z obsahu spisu je zrejmé, že otec prejavuje maximálny záujem o mal. S.. Styk realizoval v zmysle neodkladného opatrenia každú druhú sobotu (cca 9 hodín) a každú druhú nedeľu, následne po úprave styku každý druhý víkend.
39. Odvolací súd v tejto súvislosti osobitne zdôrazňuje, že záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodinnými
príslušníkmi a maloletým dieťaťom a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote maloletého dieťaťa bez pochybností nezastupiteľné postavenie (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci II.ÚS 554/04).
40. V tomto ohľade odvolací súd, rovnako ako aj súd prvej inštancie prihliadol na závery znalcov, predovšetkým K.. Q., ktorá jednoznačne odporúča, aby sa dieťa s otcom stretávalo. K.. S. je vo veku, keď potrebuje mužské vzory, je teda nevyhnutné doteraz upravený styk rozšíriť.
41. Odvolací súd zohľadnil skutočnosti, na ktoré poukazovali účastníci konania aj na pojednávaní konanom na tunajšom súde dňa 22.03.2018, ktorí zhodne uviedli, že preberanie mal. S. v piatok o 17:00 hod. je problematické. Odporkyňa mal. S. z materskej škôlky vyzdvihuje o 16:30 hod., potom, čo skončí v práci, takže je pre ňu náročné maloletého nachystať na 17:00 hod. Odporkyňa tiež uviedla, že maloletý je po návšteve otca unavený, zväčša mu po ceste k matke v aute zaspí, a potom má problém večer opätovne zaspať.
42. Po zohľadnení týchto skutočností odvolací súd zmenil úpravu styku navrhovateľa s mal. S. počas bežného roka tak, že otec je oprávnený sa s mal. S. stretávať každý párny víkend v roku od piatka od 18:00 hod. do nedele do 18:00 hod.
43. Odvolací súd rovnako zohľadnil námietky matky týkajúce sa úpravy styku počas letných prázdnin, keďže mal. S. pravidelne každý rok v čase svojich narodenín aj menín mal upravený styk s otcom. Preto odvolací súd upravil tento režim tak, aby to bolo spravodlivé pre obidve strany a rozdelil diferencovane na každý párny a nepárny rok stretávanie sa otcom s dieťaťom.
44. Nakoľko úpravu styku počas Vianočných a Veľkonočných sviatkov súdom prvej inštancie je adekvátna, v tejto časti nebola odvolacím súdom upravovaná. Vianoce bude otec tráviť so synom až od 30.12. do 07.01. nasledujúceho roka z dôvodu, aby aj navrhovateľ si mohol zariadiť sviatky so synom, ale je to aj preto, aby vianočné sviatky mohla odporkyňa tráviť so synom a celou jej rodinou. Následne má navrhovateľ týždeň na to, aby sa aj on zrealizoval, a aby nebol nijakým spôsobom ukrivdený, čo sa týka styku so synom.
45. Pokiaľ ide o veľkonočné sviatky, od Veľkonočnej nedele až do utorka po Veľkononočnom pondelku bude mať zase možnosť mať u seba mal. S. navrhovateľ. Odvolací súd zohľadnil predovšetkým skutočnosť, že ide o chlapca, veľkonočné zvyky a sviatky sú spojené s olievačkami a tam predovšetkým sú potrebné mužské vzory, a preto od štvrtka do nedele bude syn tráviť veľkonočné sviatky s mamou a jej rodičmi a od nedele potom až do utorka bude mal. S. u otca.
46. Odvolací súd apeluje na všetkých účastníkov, aby si vzájomné vzťahy korigovali a vyhli sa tak konfrontačnému správaniu a predovšetkým kvôli mal. S. zdržali akýchkoľvek invektív a výčitiek vo vzťahu k veciam minulým a sústredili sa na momentálnu situáciu, ktorá by mala podporovať harmonický a plnohodnotný vývoj mal. S., do ktorého už bolo zjavne zasiahnuté. V tomto smere odvolací súd poukazuje na závery vyplývajúce zo znaleckého posudku K.. Q., ktorá poukázala na skutočnosť, že maloletý je momentálne vo veku, kedy začína intenzívne vnímať rolu svojho otca a citovo sa prikláňa k mužskej autorite, a preto je potrebné, aby sa ich vzájomný vzťah prehlboval a aby sa stretávali, v čo najširšom rozsahu.
47. V kontexte uvedeného dáva odvolací súd účastníkom konania do pozornosti čl. 41 ods. 4 Ústavy SR, z ktorého jednoznačne vyplýva, že starostlivosť o deti a ich výchova je nielen právom rodičov, ale aj právom dieťaťa, ktoré má právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť, pričom toto právo môže byť obmedzené výhradne na základe rozhodnutia súdu a v súlade s literou zákona.
48. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia (§ 28 ods. 2 prvá veta zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej len „Zákon o rodine“).
49. Odvolací súd súčasne zdôrazňuje, že pri výkone týchto práv a povinností sú rodičia povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 2 druhá veta), v ktorého záujme rozhodne nie je obmedzovanie kontaktu so žiadnym z jeho rodičov. Súd má tiež za to, že konfrontačné správanie rodičov rovnako nie je na prospech mal. dieťaťa, a preto dôrazne apeluje na všetky osoby, ktoré majú vplyv na výchovu a
starostlivosť o maloletého, no predovšetkým na jej rodičov, aby nadradili záujmy a prospech mal. S. nad vlastné záujmy a negatívne postoje voči druhému rodičovi.
50. Vyššie uvedené potvrdil aj Ústavný súd ČR vo svojom náleze zo dňa 15. 03. 2016, č. k. III. ÚS 2298/15, v ktorom zdôraznil, že: „Ak súd rozhoduje o úprave styku rodičov s dieťaťom, musí zohľadniť tú skutočnosť, že obidvaja rodičia majú právo na osobnú starostlivosť o dieťa zásadne v rovnakej miere, tomu zodpovedá aj právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov. Ak teda súd zverí dieťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, potom by malo byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bola táto zásada naplnená v čo najväčšej možnej miere.“
51. Odvolací súd má za to, že rozhodnutie súdu zodpovedá vyššie uvedeným zásadám a princípom a umožňuje mal. S. sa stýkať so svojim otcom v takej miere, aby jeho právo na osobnú starostlivosť zo strany obidvoch rodičov bolo zachované.
52. Znalkyňa K.. Q. tiež konštatovala, že vzťah mal. S. k otcovi (navrhovateľovi) je pozitívny.
53. S prihliadnutím na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva akceptuje aj odvolací súd, že pri rozhodovaní o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom je potrebné prihliadať aj na preferencie samotného dieťaťa, ktoré získavajú na váhe s jeho zvyšujúcim sa vekom. V tejto súvislosti však nemožno obchádzať ani samotný pozitívny záväzok štátu, v rámci ktorého je povinný urobiť všetko, čo je od neho možné rozumne požadovať pri súčasnom dosiahnutí spravodlivej rovnováhy medzi dotknutými záujmami dieťaťa a jeho oboch rodičov (napr. Rozhodnutie ESĽP vo veci Nuutinen proti Fínsku).
54. Právo maloletého dieťaťa vyjadriť slobodne svoj názor vo veciach, ktoré sa ho týkajú, je jeho nepopierateľným právom (§ 43 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine). V konečnom dôsledku však posúdenie záujmu dieťaťa prináleží súdu. Jeho úlohou je korigovať predstavy a názory maloletého dieťaťa o tom, čo je pre neho za danej situácie vhodné a čo nie (porov. uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci III. ÚS 707/04, IV. ÚS 288/04, III. ÚS 2150/07, I. ÚS 3082/10). Nemožno totiž pripustiť, aby bol v konaní zohľadnený výhradne názor maloletého dieťaťa bez zreteľa na všetky zistené skutočnosti a v súlade s takto vysloveným názorom, aby došlo k vyhláseniu autoritatívneho rozhodnutia súdu (porov. Uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci I. ÚS 268/02).
55. Záujem mal. S. na stretávaní sa s otcom odvolací súd vidí v potrebe udržiavania vzťahu medzi rodičom a maloletým dieťaťom v zmysle chápania ho ako vzoru a autority, ktorý s rastúcim vekom dieťaťa bude nadobúdať širšie rozmery (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci II. ÚS 363/03). Rovnako si je potrebné uvedomiť potrebu spolupôsobenia rodiča - otca na maloleté dieťa, pretože aj mužský prvok je schopný vhodným spôsobom napomáhať aj v rámci školských prác(porov. uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci II. ÚS 554/04). Pôsobenie oboch rodičov na dieťa je najmä z hľadiska súčasného vývinového štádia dieťaťa nanajvýš vhodné.
56. Odvolací súd ďalej konštatuje, že v prípade neschopnosti rodičov spolu kooperovať pri výkone styku, sa maloleté dieťa stáva rukojemníkom a obeťou. (porov. Uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 599/10, III. ÚS 439/05).
57. Ak má otec záujem sa s mal. S. stýkať, ďalej že jeho povahové vlastnosti neodôvodňujú predpoklad, že bude na maloleté dieťa negatívne vplývať a je schopný sa o maloleté dieťa počas doby styku postarať, je v záujme mal. S. dieťaťa bez najmenších pochybností styk vykonať. Tento stav je pre maloleté dieťa tak prínosný po stránke emočnej, ako aj po stránke intelektuálnej (porov. uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci II. ÚS 295/06). Rodičovi, ktorý s dieťaťom trvale nežije, musí byť umožnený pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času, počas ktorého je možné realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, tzv. výchovu prítomnosti či príkladom, ktorá je, ako je vo všeobecnosti známe, tou najúčinnejšou výchovnou metódou. Je nutné mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič - dieťa je v dôsledku odcudzenia v neskoršej dobe iba ťažko napraviteľná (porov. Nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 618/05).
58. Pri výkone styku rodiča s maloletým dieťaťom je nevyhnutné vziať na zreteľ zodpovednosť matky, aby v záujme mal. S. na neho pozitívne vplývala a viedla ho k pozitívnemu vzťahu k otcovi. Dôležitá
úloha otca v živote mal. S. je nepopierateľná, preto je úlohou matky vhodne na mal. syna pôsobiť a zdôrazňovať mu dôležitosť stretávania sa s druhým rodičom.
59. Prípravou na styk otca s dieťaťom sa nerozumie len fyzická príprava matky, ktorá má zabezpečiť dieťaťu veci na oblečenie a podobne, ale aj určitá psychická pomoc a psychická príprava na stretávanie sa s druhým rodičom, čo v danom prípade zrejme absentuje, resp. bolo kontraproduktívne.
60. V predmetnej právnej veci zrejme absentuje schopnosť účastníkov dohodnúť sa na výchove a starostlivosti s druhým rodičom. Je potrebné, aby si obaja účastníci konania uvedomili, že došlo k rozpadu ich rodiny rozvodom dospelých ľudí a mal. S. prestal tak vyrastať, žiť v úplnej rodine bez vplyvu otca na výchovu maloletého. Odvolací súd účastníkom konania rozvodom otvoril cestu, aby si zariadili svoj život, ale tak, aby si stále uvedomovali, že niečo ich spájať bude aj v budúcnosti, a to práve mal. S., ktorého záujem a prospech by mali mať vždy na zreteli. Je preto mimoriadne dôležité, aby sa účastníci konania ako rodičia mal. S. nielen k sebe, ale aj vo vzťahu k synovi správali tak, aby naňho malo, čo najmenší vplyv to, že už sú rozvedení. Dieťa musí mať stabilné zázemie, pocit bezpečia tak pri mame, ako aj pri otcovi, v opačnom prípade to môže mať neblahý vplyv na jeho psychiku a celkový zdravotný stav.
61. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
62. Odvolací súd zastáva názor, že rodičovská vyspelosť, zodpovednosť a empatia vo vzťahu k chápaniu citových potrieb na rovnakej úrovni by zaručovala bezproblémový výkon styku a viedla by k obnoveniu narušených väzieb medzi mal. S. a otcom. Záujem mal. S., ktorý by mali obaja rodičia sledovať, by naplnilo akékoľvek usporiadane roztrieštených vzťahov v rodine uvedomujúc si, že sú to práve rodičia, ktorí nesú zodpovednosť za výchovu a vývoj mal. S.. Právo dieťaťa na rovnocenný a rovnoprávny vzťah k obom rodičom môže byť porušené len vtedy, ak rodič ohrozuje život alebo zdravie dieťaťa, ináč je v rozpore s najlepším záujmom a právami dieťaťa.
63. V kontexte uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
64. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
65. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).