Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoE/52/2021

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Ingrid Doležajovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Lawyers, s.r.o., Dunajská 6, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, 811 08, IČO: 36 864 421, proti povinnému: D. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXX, o vymoženie sumy 908,19 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. -18 zo dňa 18. júna 2012, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .

II. Odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

III. Povinnému voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Nové Zámky ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil a svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia , , , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“), , (ďalej len „“). Súd dôvodil tým, že exekúcia je vedená na podklade exekučného titulu - notárskej zápisnice N 6649/2005, NZ 62361/2005, NCRLs 61599/2005 zo dňa 10. 12. 2005 spísanej notárom T.. G. L.. Uznesením č. k. -12 zo dňa 20.01.2011 pripustil zmenu exekútora a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. D. B..

1.2. V predmetnej notárskej zápisnici je povinný zastúpený L.. A. B., ako splnomocneným zástupcom uvedeným v zmluve o úvere č. XXXXXXX, (ktorá je prílohou notárskej zápisnice) a ktorý uznal záväzky vyplývajúce z uvedenej zmluvy a vyhlásil súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie v súvislosti s úverovou zmluvou, splnomocnením Mgr. A. B. k spísaniu notárskej zápisnice za účelom uznania záväzku a vyhlásenia súhlasu s vykonateľnosťou uviedol, že uvedené bolo vopred pripravené oprávneným, ide o predtlačený formulár, ktorý je súčasťou zmluvy o úvere, táto je vyplnená ručne pri jej uzavretí, kde sa veriteľ zaväzuje poskytnúť dlžníkovi úver v sume 464,72 eura a dlžník sa zaväzuje zaplatiť sumu zvýšenú o poplatok vo výške 908,19 eura v 12 mesačných splátkach po 75,69 eura počnúc dňom 20.08.2005 na účet oprávneného. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej uviedol, že predtlačený formulár zmluvy o úvere, ktorého obsah povinný nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť preukazuje, že Mgr. A. B. pred uzatvorením zmluvy o úvere jednal so spoločnosťou oprávneného (veriteľa), pretože tento opakovane vystupuje aj v ďalších exekúciách ako splnomocnenec povinných a aj ako splnomocnenec spoločnosti oprávneného, teda ide o osobu, ktorú si povinný dobrovoľne nezvolil s tým, že ide o zástupcu vopred určeného oprávneným čo je v rozpore s . Takáto notárska zápisnica,

kde ako splnomocnený zástupca povinného vystupuje zástupca oprávneného na základe predtlačenej plnej moci, je nespôsobilý exekučný titul. Uviedol, že plnomocenstvo udelené povinným v citovanej zmluve nemá náležitosti zodpovedajúce , a to presné vymedzenie jeho rozsahu, obsahuje len právo, ktoré môže vzniknúť v budúcnosti, teda ide o právo, ktoré v čase uzavretia dohody nie je ešte známe a nemožno s ním disponovať. Uvedené plnomocenstvo neobsahuje presné špecifikovanie jeho dlhu (neobsahuje údaj o výške dlhu povinného), ktorý má splnomocnenec za jeho osobu uznať a predmetné plnomocenstvo ako súčasť zmluvy o úvere je nejasné a neurčité. Poukázal na unesenie Ústavného súdu SR z 12. mája 2011 č. k. -16 a bol toho názoru, že plnomocenstvo udelené povinným L.. A. B. v zmluve o úvere nie je platným právnym úkonom. S poukazom na uvedené vyššie dospel preto k záveru, že danú exekúciu je potrebné zastaviť, pretože všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady pre vedenie takéhoto konania. Uviedol, že jedným z týmto predpokladov je aj relevantný exekučný titul s tým, že bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Záverom poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to rozsudok sp. zn. zo dňa 27.01.2007 (R58/1977).

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci ( ), že súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom ( v spojení s ), že súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie, ako aj to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Navrhol, aby súd prvej inštancie konanie podľa prerušil konanie a predložil Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prejudiciálne otázky, a to - otázka 1) či je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy ? otázka 2) či je v súlade s čl. 17, 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabránil vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi? V podanom odvolaní ďalej uviedol, že exekučný súd založil svoju právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judicálny prces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo veci na s poukazom na Exekučného poriadku. V ďalšej časti namietal, že prvoinštančný súd porušil svojím rozhodnutím, vydaným bez zreteľa na zákonné pravidlo obsiahnuté v Exekučného poriadku, t. j. rozhodnutím, ktoré v konečnom dôsledku vyvolalo účinok zastaveného exekučného konania a založilo prekážku veci rozhodnutej, bez možnosti ústneho prejednania, právo sťažovateľa na súdnu ochranu, ako aj jeho právo na spravodlivý súdny proces, t. j. odňalo účastníkovi konania možnosť konať pred súdom, a preto je nutné, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie s poukazom na porušenie základných práv a procesných zásad zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na opätovné prejednanie. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie nevytýčil vo veci ústne pojednávanie aj keď tak bol podľa zákona povinný učiniť. Ďalej uviedol, že všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie ako by bol exekučný titul zrušený. Poznamenal, že k takémuto revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Notár má povinnosť poskytovať pri zachovaní všetkých platných normatívnych pravidiel náležitú právnu starostlivosť. Ak právny poriadok osobitne upravuje nástroje právnej kontroly a zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov, musí ich exekučný súd rešpektovať a nemôže ich nahrádzať vlastnou činnosťou. Uviedol, že bol to predovšetkým notár, ktorý pri výkone verejnej moci ex offo povinne posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi. Namietal, že ak právny poriadok osobitne upravuje nástroje právnej kontroly a zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov, musí ich exekučný súd rešpektovať a nemôže ich nahrádzať vlastnou činnosťou. Uviedol, že bol to notár, ktorý pri výkone verejnej moci ex offo povinne posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi. Namietal, že zákon o notároch a notárskej činnosti presne vymedzuje,

kedy je notár povinný odmietnuť vykonanie požadovaného úkonu. A preto táto právomoc nemôže byť na základe extenzívnej interpretácie prenášaná na súd, pretože by dochádzalo k zásahu do princípu právnej istoty a princípu ochrany dôvery subjektov práva v právny poriadok. Skonštatoval, že ak notár neodmietne vykonať úkon, zaniká právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a chýbajúcu zákonnú úpravu revízneho postupu nemôže nahrádzať svojimi rozhodnutiami exekučný súd. Namietal, že všeobecný súd nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Zastával názor, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu a preto s ňou musí exekučný súd nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. Oprávnený žiadal, aby súd postupom podľa ustanovenia prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade ustanovenia Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá , a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. V ďalšej časti namietal, exekučný súd konal pri revízii notárskej činnosti mimo rámec zverenej právomoci, čo ho vmanévrovalo do situácie, v ktorej rozhodujúc o právnom postavení účastníkov notárskeho úkonu úplne ignoroval všetky procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou. Tvrdil, že exekučný súd porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Oprávnený namietal, že aj keď výkon a ochrana jeho práva na spravodlivý súdny proces mala byť rovnaká, mal v konaní pred exekučným súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s nim zaobchádzané odlišne, napr. v tom, že nebol vypočutý žalobca - oprávnený, neoboznámenie žalobcu so stanoviskami, tvrdeniami a dôkazmi, vyplývajúcimi zreteľne z napadnutého rozhodnutia a súdneho spisu. Ďalej namietal, že exekučný súd neaplikoval na zistený skutkový stav relevantnú právnu normu, ktorou bol , a 40 Notárskeho poriadku a , a Exekučného poriadku aplikoval ústavne nesúladným spôsobom. Teda exekučný súd vydal rozhodnutie bez aplikácie relevantnej právnej normy, bez vykonania ústavne súladnej interpretácie aplikovaných právnych noriem a bez vykonania dokazovania, čím porušil právo žalobcu (oprávneného) na súdnu ochranu. Ďalej uviedol že porušením princípu rovnosti zbraní bol žalobca (oprávnený) uvedený do takého postavenia, ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných osôb v porovnateľnom postavení. V tejto súvislosti žalobca namietal, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení. Žalobca nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu, pritom však dané rozhodnutie výrazným spôsobom ovplyvnilo jeho právne postavenie. Uviedol, že žalobca ako účastník konania nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach (a to v súvislosti s revíziou notárskej činnosti), nebol oboznámený s obsahom dôkazov, argumentov a tvrdení, nemal možnosť sa k týmto dôkazom, argumentom a tvrdeniam vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich argumentov a tvrdení. Poukázal na to, že exekučný súd napadnutým rozhodnutím vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci a úplným uskutočnením judiciálneho procesu v podmienkach exekučného konania tak porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. V napadnutom uznesení viackrát konštatuje skutočnosti, akoby v tom smere vykonal dokazovanie. Účastníci konania nemali možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, či navrhnúť ďalšie dokazovanie na preukázanie nimi tvrdených skutočností. Postupom súdu tak bola odňatá možnosť účastníkov konania konať pred súdom. Ďalej tvrdil, že súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádza, že uvedené splnomocnenie považuje za neprijateľnú podmienku podľa , resp. podľa , a preto ho považuje za neplatné pre rozpor so zákonom. Tvrdil, že povinný neprevzal na seba žiadne nové povinnosti, či záväzky, resp. oprávnenému nevznikli žiadne nové práva a výhody uvedeným splnomocnením, ktorým len povinný preniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Tvrdil, že povinný mohol splnomocnenie v zmysle kedykoľvek odvolať a vo výkone tohto práva mu nebránila žiadna prekážka, preto takéto vyhodnotenie neprijateľnej podmienky nemôže odvolateľ akceptovať. Ďalej tvrdil, že splnomocnenie nie je vôbec možné správne považovať za neprijateľnú podmienku, splnomocnenie nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň preto aplikovať právnu úpravu neprijateľných podmienok obsiahnutú v . Tvrdil, že splnomocnenie v úverovej zmluve je dostatočne určité a zrozumiteľné. Nesúhlasil s názorom, že povinný predmetné splnomocnenie udelil v čase, keď jeho dlh ešte neexistoval, čím sa vopred vzdal svojho práva, tvrdil, že právnym poriadkom nie je vylúčená možnosť uznať dlh a záväzok v čase jeho vzniku, teda súčasne s uzatvorením zmluvy, na základe ktorej dlh alebo záväzok vzniká. Tvrdil, že nešlo o budúce právo, ale právo, ktoré by povinnému vzniklo až v budúcnosti, a ktorého by sa povinný nemohol platne vzdať s poukazom na a . Tvrdil,

že žiadne z ustanovení zmluvy neustanovuje, že povinný nemôže po udelení splnomocnenia sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Ďalej tvrdil, že pokiaľ povinný udelil svojmu zástupcovi splnomocnenie na zastupovanie vo veci uznania dlhu a spísania notárskej zápisnice ako exekučného titulu, niet pochýb o tom, že mu udelil splnomocnenie na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným zákonným spôsobom tak, aby mali všetky náležitosti platného úkonu, pričom to si vyžaduje aj určenie dokedy bude dlh splatený. Nesúhlasil s názorom súdu, že zástupca zjavne nehájil záujmy povinného, pretože spísal notársku zápisnicu, ktorá nie je v jeho prospech, tvrdil, že zástupca povinného bol na základe udeleného splnomocnenia oprávnený vykonať len jediný úkon, a to je uznať dlh vo forme notárskej zápisnice a túto zverenú úlohu si zástupca riadne splnil, čim neprekročil žiadnym spôsobom udelené splnomocnenie. Ďalej uviedol, že záver súdu, ktorý považoval za rozporné záujmy zástupcu so záujmami povinného, založil súd na domnienkach, dohadoch a vlastnom presvedčení a tento záver nevychádza zo zisteného skutkového stavu, pretože v tejto veci nebolo vykonané dokazovanie. Tvrdil, že súd vôbec neuviedol aký záujem zástupcu bol v rozpore, a s ktorým záujmom povinného. Ďalej tvrdil, že záver súdu o tom, že notárska zápisnica ako exekučný titul musí byť spísaná nielen povinným, ale aj oprávneným, nie je vecne správny, poukázal na § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku a konštatoval, že v notárskej zápisnici je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia. Poukazoval aj na rozhodnutie Najvyššie súdu SR vo veci , ako aj na nález Ústavného súdu SR 1ÚS 5/2000. Ďalej uviedol, že nesúhlasí s právnym názorom súdu, že v zmysle môže exekučný súd a bol oprávnený, preskúmať exekučný titul, pokiaľ už raz o ňom právoplatne rozhodol. Poukazoval, že exekučný súd, keď poveril exekútora, v tomto štádiu preskúmal exekučný titul, a keďže nezistil žiaden rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo v návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučným titulom, zo zákonom, vydal poverenie.

3. Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (podľa ), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa a , bez nariadenia pojednávania podľa a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa ustanovenia ako vecne správne potvrdiť.

4.1. Podľa (ďalej len „“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

4.2. Podľa prvej vety , právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

4.3. Podľa § 243h Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

4.4. Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

5. V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojím návrhom zo dňa 10.04.2006 požiadal súdneho exekútora JUDr. A. U. o vykonanie exekúcie voči povinnému. Za exekučný titul označil notársku zápisnicu č. N 6649/2005, NZ 62361/2005, NCRLs 61599/2005 zo dňa 10. 12. 2005 spísaná notárom T.. G. L., v ktorej Mgr. A. B., ktorý bol splnomocnený na zastupovanie na základe splnomocnenia povinného v zmluve o úvere zo dňa 27. 07. 2005 uznal jeho dlh voči oprávnenému. Súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie dňa 26. 04. 2006 s tým, že uznesením č. k. -12 zo dňa 20.01.2011 pripustil zmenu exekútora a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. D. B..

6. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinného čase začatia exekučného konania, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.

7. Odvolací súd v danej právnej veci zistil, že návrh oprávneného na prerušenie exekučného konania v zmysle , z dôvodu predloženia oprávneným vyššie uvedenej prejudiciálnej otázke Súdnemu dvoru Európskej únie, je potrebné ako nedôvodné zamietnuť. Povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie platí len pre taký vnútroštátny súd, ktorý je súdom poslednej inštancie v konkrétnom spore alebo v inej právnej veci, teda súdom proti rozhodnutiu, ktorého nemožno podať žiaden opravný prostriedok. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že ustanovenie ukladá povinnosť súdu prerušiť konanie len vtedy, ak dospel k záveru, že požiada Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o predbežnej otázke, pretože je potrebné podať výklad komunitárneho práva, ktorý je rozhodujúci pre riešenie v danej veci. Vnútroštátny súd nie je povinný vyhovieť každému návrhu účastníka konania na prerušenie konania a postúpenie návrhu Súdnemu dvoru EÚ na vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. Túto povinnosť nemá ani vtedy, keď prípadne v určitej veci aplikuje ustanovenia zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah právnych noriem Európskej únie. Zmyslom riešenia predbežnej otázky je zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva, teda nie rozhodnúť určitý spor, ktorý nemá žiadnu komunitárnu relevanciu a je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 13. marca 2013).

8. Posúdenie predmetnej otázky oprávneného a jej vyriešenie však patrí do právomoci vnútroštátneho súdu bez potreby prejudiciálneho výkladu (rozhodnutia) Súdneho dvora EÚ. Pokiaľ procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod pre prerušenie konania. Odvolací súd s poukazom na uvedené dospel k záveru, že návrh oprávneného na prerušenie exekučného konania v zmysle z dôvodu predloženia oprávneným vyššie uvedenej prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie, je potrebný ako nedôvodný zamietnuť. Odvolací súd mal za to, že v zakotvuje zásadu, že exekučné konanie je možné prerušiť iba vtedy, ak to stanový osobitný zákon. Keďže v danom prípade takýto osobitný predpis neexistuje a výslovne vylučuje prerušenie exekučného konania, odvolací súd návrh oprávneného ako nedôvodný zamietol. Výnimka z uvedeného pravidla neprerušiteľnosti exekučného konania je obsiahnutá iba v o konkurze a reštrukturalizácii. Odvolací súd vo vzťahu k návrhu oprávneného na prerušenie konania prijal záver, že v tomto konaní sa nepreukázala potreba výkladu komunitárneho práva Súdnym dvorom Európskej únie, pretože táto otázka komunitárneho práva nie je pre riešenie daného prípadu relevantná.

9. Odvolací súd z uvedených dôvodov návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol.

10. pre exekučný súd zakotvuje oprávnenie a povinnosť skúmať v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania zákonnosť exekučného titulu, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu ( Exekučného poriadku). Preskúmavacia činnosť exekučného súdu sa uplatňuje kedykoľvek, nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keďže právny predpis, resp. i jeho jednotlivé ustanovenia, je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach a nie izolovane. Tento záver plne korešponduje zámeru zákonodarcu vyjadrenému aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku a nielen v ust. . Jedným z nich je i ust. Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva viacero dôvodov, pre ktoré exekučný súd už začaté konanie zastaví, pričom niektoré z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu.

11. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

12. Povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny, a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica, osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica

obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu, vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Dohoda oprávnenej osoby a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici, ktorá vyjadruje súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nemá hmotnoprávnu povahu; ide o jednu z náležitostí, ktorú musí notárska zápisnica obsahovať (§ 46 a nasl. Notárskeho poriadku), aby bola z materiálneho hľadiska vykonateľná (aby bola exekučným titulom). Táto dohoda oprávnenej a povinnej osoby teda nemá sama osebe za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov právneho vzťahu. V prípade notárskej zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou treba mať na zreteli osobitné znaky tohto exekučného titulu v porovnaní s inými exekučnými titulmi. Takáto zápisnica nie je rozhodnutím (súdu alebo iného orgánu) a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája a nie je vybavená účinkami právoplatnosti ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, ktoré majú napríklad rozhodnutia súdu vydané v občianskom súdnom konaní. Absencia zákonom stanovených formálnych náležitostí má za následok, že listina označená ako notárska zápisnica nie je verejnou listinou, u ktorej sa správnosť obsahu, ktorý je v nej uvedený, a ani spôsobilým exekučným titulom v zmysle požiadavky ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Dôsledkom takéhoto zistenia je potom postup exekučného súdu podľa § 57 ods. 1 písm. g), a to zastavenie exekúcie, keďže jej ďalšie pokračovanie by sa priečilo zásadám exekučného konania. Jeho podmienkou však je, že tento dôvod vznikol po vydaní exekučného titulu a rozhodnutím súdu bolo vyslovené, že exekúcia je neprípustná, pričom nie je vylúčené, aby súd rozhodol o neprípustnosti exekúcie a jej zastavení jedným uznesením. Simultánny spôsob rozhodovania o týchto procesných skutočnostiach je dovolený, keďže osobitné rozhodovanie o prípustnosti a o zastavení exekúcie by odporovalo hospodárnosti a účelu exekučného konania.

13. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal právne relevantnou skutočnosťou, či splnomocnenie, ktoré povinný udelil pri podpise zmluvy o úvere, uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 27. 07. 2005 a ktoré následne prijal advokát L.. A. B., konajúci za oprávneného a ktorý uznal dlh v mene povinného voči oprávnenému na základe tohto splnomocnenia v predmetnej notárskej zápisnici, je platným právnym úkonom.

14. Odvolací súd dospel k záveru, že v tomto smere súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa s poukazom na ustanovenie obmedzuje len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov.

15. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia len poukazuje na to, že s ohľadom na množstvo obdobných prejednávaných exekučných vecí niet sporu o tom, že Mgr. A. B. súčasne vystupuje opakovane ako splnomocnenec povinných a zároveň aj ako splnomocnenec spoločností, ktorých predmetom činnosti je poskytovanie úverov. V tejto súvislosti zákonné ustanovenie vyžaduje, aby záujmy zástupcu neboli v rozpore so záujmami zastúpeného. V prípade reálneho zistenia, že právne úkony osôb boli učinené v rozpore s príslušným ustanovením, v zmysle ustanovenia tieto spôsobujú ich absolútnu neplatnosť, a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. Je preto dôvodný záver súdu prvej inštancie o tom, že splnomocnenie, ktoré povinný udelil Mgr. B. za účelom uznania jeho dlhu voči oprávnenému, ako i uznanie dlhu na základe takto udeleného splnomocnenia v predmetnej notárskej zápisnici je neplatným právnym úkonom, preto ani notárska zápisnica nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by sa oprávnený mohol v rámci exekúcie domáhať vymoženia plnenia. Súd prvej inštancie preto správne postupoval v súlade s ustanovením Exekučného poriadku, keď predmetnú exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil.

16. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa potvrdil.

17. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa v spojení s tak, že inak úspešnému povinnému nepriznáva voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnil.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).