Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/181/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov JUDr. Mareka Kotoru a JUDr. Tatiany Sabadošovej v právnej veci žalobcu C.. P. V., bývajúceho F. XX, XXX XX F. P. proti žalovanému Centru právnej pomoci, Kancelária Prešov, so sídlom v Prešove, Masarykova 10 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: , ČRZ: 150001/2019 zo dňa 16.10.2019 takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Centra právnej pomoci, Kancelária Prešov č. , ČRZ: 150001/2019 zo dňa 16.10.2019 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu účelne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalované Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov, rozhodnutím č. sp.: , ČRZ: 150001/2019 zo dňa 16.10.2019 ako príslušný správny orgán podľa a o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, podľa o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, v znení v znení neskorších predpisov (ďalej v texte aj: „zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi“) nepriznal žalobcovi C.. P. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, XXX XX F. P. nárok na poskytovanie právnej pomoci v právnej veci ústavnej sťažnosti pre porušenie jeho základných práv a slobôd, a to postupom Stavebného úradu obce Studenec v konaní vedenom pod sp. zn. 480/2014, postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 480/2017 zo dňa 30.09.2014 a jeho rozhodnutím - uznesením sp. zn. -73 zo dňa 15.12.2016 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní o kasačnej sťažnosti a jeho rozhodnutím sp. zn. zo dňa 26.02.2019.

2. Na odôvodnenie predmetného rozhodnutia žalovaný uviedol, že dňa 11.06.2019 mu bola doručená žiadosť žiadateľa, t.j. žalobcu v tomto konaní o poskytnutie právnej pomoci vo vyššie uvedenej právnej veci, na základe ktorej rozhodnutím žalovaného č. sp.: KaPO/20589/2019-PP zo dňa 17.06.2019 bol žiadateľovi predbežne priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci a na spísanie a podanie ústavnej sťažnosti vo vyššie uvedenej právnej veci bol určený advokát JUDr. Tomáš Tauber. Ďalej konštatoval, že vo veci právneho sporu, s ktorým sa žiadateľ obrátil na centrum, je daná pôsobnosť centra, keďže ide o konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Poukázal na to, že na preukázanie skutkového stavu a opodstatnenosti nároku žiadateľ predložil fotokópie nasledujúcich dokumentov:

- uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26.02.2019;

- návrh na konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky - ústavná sťažnosť podaná právnym zástupcom žiadateľa JUDr. Z. zo dňa 09.07.2019;

- doklad preukazujúci, že dňa 09.07.2019 bol do elektronickej schránky Ústavného súdu Slovenskej republiky prijatý návrh na konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.

3. Vo veci, s ktorou sa žiadateľ obrátil na centrum, podľa záveru žalovaného nie je vylúčená zrejmá bezúspešnosť, ku ktorému záveru dospel na základe takejto právnej úvahy : „Z predložených dokladov vyplýva, že uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26.02.2019, ktoré bolo žiadateľovi doručené dňa 09.05.2019 (ďalej len: „uznesenie Najvyššieho súdu SR“) tento odmietol kasačnú sťažnosť žiadateľa. Z odôvodnenia predmetného súdneho rozhodnutia vyplýva, že Najvyšší súd SR ako kasačný súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť žiadateľa ako žalobcu je nutné podľa v spojení s odmietnuť z dôvodu, že dňa 20.02.2017 bola Krajskému súdu v Košiciach doručená kasačná sťažnosť žiadateľa, a to proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č.k. -73 zo dňa 15.12.2016 (ďalej len „uznesenie Krajského súdu"), ktorým tento odmietol žalobu žiadateľa z dôvodu, že táto kasačná sťažnosť nebola vyhotovená a podpísaná advokátom, ale bola napísaná ručne a čitateľne podpísaná „C.. V. v.r.“ a z príslušného súdneho spisu nič nenasvedčovalo tomu, že by žiadateľ pred podaním kasačnej sťažnosti udelil zvolenému advokátovi plnú moc na zastupovanie, napriek tomu, že uznesenie Krajského súdu obsahovalo riadne poučenie o povinnom zastúpení advokátom v kasačnom konaní, ako aj o povinnom spísaní kasačnej sťažnosti sťažovateľa advokátom. Z ústavnej sťažnosti žiadateľa zo dňa 09.07.2019 vyplýva, že tento sa domáha vydania rozhodnutia v znení, okrem iného: „1. Základné právo na súdnu ochranu podľa SR a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základné práva podľa , , ods. 3 a ods. 4, , uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26.02.2019, Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. -73 zo dňa 15.12.2016, Rozhodnutím Obce F., stavebného úradu o umiestnení stavby číslo: 480/2014 prer. zo dňa 30.09.2014, Opatrením - Oznámením o pokračovaní územného konania č. ozn. zo dňa 16.02.2015 porušené boli. 2. Základné právo sťažovateľa na účinný prostriedok nápravy podľa čl 13, zákaz diskriminácie podľa čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26.02.2019, Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. -73 zo dňa 15.12.2016 porušené boli. 3. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26.02.2019 zrušuje a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie." Podľa ustálenej judikatúry Ústavného SR je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Vzhľadom na to, že kasačná sťažnosť je opravným prostriedkom v správnom súdnictve, ktorým možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu, ak neustanovuje inak a platná právna úprava výslovne vymedzuje dôvody kasačnej sťažnosti, jej náležitosti a predpisuje i povinné zastúpenie sťažovateľa advokátom, posúdenie splnenia zákonných predpokladov (podmienok) prípustnosti kasačnej sťažnosti s negatívnym výsledkom nemôže viesť k záveru o porušení označených práv sťažovateľa v prípade, ak zákonné pravidlá označujú za danej situácie kasačnú sťažnosť za neprípustnú, a teda postup súdu v súlade so zákonom nemôže byť dôvodom na vyslovenie porušenia označeného práva sťažovateľa (z unesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky -41 zo dňa 12.06.2018). Z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26.02.2019, ktorým tento odmietol kasačnú sťažnosť žiadateľa vyplýva, že žiadateľ, napriek riadnemu poučeniu obsiahnutom v uznesení Krajského súdu v Košiciach č.k. -73 zo dňa 15.12.2016, nesplnil podmienku prípustnosti kasačnej sťažnosti podľa , a to podmienku o povinnom zastúpení advokátom v kasačnom konaní, ako aj o povinnom spísaní kasačnej sťažnosti sťažovateľa advokátom, a teda v zmysle rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR nemožno dospieť k záveru o tom, že odmietnutie kasačnej sťažnosti žiadateľa Najvyšším súdom SR z tohto dôvodu by mohlo zakladať porušenie žiadateľom označených práv, nakoľko Najvyšší súd

zákonným spôsobom posúdil splnenie zákonných podmienok, za ktorých môže o kasačnej sťažnosti konať a žiadateľ v tejto časti ústavnej sťažnosti neuviedol žiadne ústavne významné argumenty, ktoré by spochybňovali správnosť a zákonnosť rozhodnutia - uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26.02.2019. Vzhľadom na tieto okolnosti teda neexistuje príčinná súvislosť medzi napadnutým uznesením Najvyššieho súdu SR a obsahom základných práv a slobôd žiadateľa, ktorých porušenie žiadateľ v ústavnej sťažnosti namieta. Vzhľadom na to, že podanou ústavnou sťažnosťou sa žiadateľ domáha aj vyslovenia porušenia jeho základných práv a slobôd aj uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. -73 zo dňa 15.12.2016, ako aj rozhodnutiami obce F., ktoré tomu predchádzali, k tomu na doplnenie právnej stránky veci uvádzame, že vzhľadom na skutkové okolnosti, platnú právnu úpravu a ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR v prípade posudzovania tejto časti žiadateľovej ústavnej sťažnosti možno konštatovať, že ústavná žiadosť žiadateľa bola v tejto časti podaná oneskorene, a to s ohľadom na nasledovné skutkové a právne okolnosti. V žiadateľovom prípade bola jeho kasačná sťažnosť uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26.02.2019 odmietnutá z dôvodu, že žiadateľ nesplnil podmienku povinného právneho zastúpenia podľa a v zmysle rozhodovacej praxe je ustálené, že v prípade sťažovateľa, ktorý sám spôsobil odmietnutie svojej kasačnej sťažnosti (ako v prípade žiadateľa, ktorý nebol právne zastúpený v konaní o kasačnej sťažnosti, hoci bol o tejto podmienke kasačného konania riadne poučený) nezačala lehota na podanie ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu krajského súdu v zmysle zákona Ústavnom súde Slovenskej republiky plynúť až doručením rozhodnutia o kasačnej sťažnosti žiadateľovi t.j. doručením uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. dňa 09.05.2019, ale s ohľadom na už dňom doručenia uznesenia Krajského súdu v Košiciach, č. k. -73 zo dňa 15.12.2016, t.j. dňom 18.01.2019 (táto skutočnosť vyplýva z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky). Z uvedeného teda vyplýva, že žiadateľovi uplynula lehota na podanie ústavnej sťažnosti.“

4. Žalovaný v závere rozhodnutia o nepriznaní nároku na právnu pomoc uzavrel, že vo veci, s ktorou sa žiadateľ na centrum obrátil, nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu, čím žiadateľ nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc. Nesplnenie, hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci, a preto z dôvodu nutnosti kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc sa žalovaný splnením ďalších zákonných podmienok už nezaoberal.

5. Proti rozhodnutiu žalovaného č. sp.: , ČRZ: 150001/2019 zo dňa 16.10.2019 podal žalobca včas správnu žalobu (podanú na poštovú prepravu dňa 20.11.2019), v ktorej navrhol rozhodnutie žalovaného na nariadenom pojednávaní zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie. Namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení v konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré má za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, teda uplatnil zrušovacie dôvody špecifikované v ustanovení , , , a .

6. Ďalej argumentoval, že rozhodnutie žalovaného je v rozpore s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj rozhodovacou praxou Krajského súdu v Košiciach. Podľa názoru žalobcu rozhodnutie žalovaného odporuje aj judikatúre Ústavného súdu Slovenskej republiky a je nezákonné, pretože orgán verejnej správy poverený zákonom rozhodovaním o otázke bezplatnej právnej pomoci mu nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci, čo je v rozpore s jeho právom na súdnu a inú právnu ochranu garantovanú v .

7. V texte správnej žaloby ďalej opakovane zdôraznil, že ústavná sťažnosť bola podaná v lehote a boli splnené aj všetky zákonné podmienky, ktoré z toho vyplývajú, no napriek tomu žalovaný nie je schopný určiť advokáta pre danú právnu vec a ani nie je schopný vydať rozhodnutie zodpovedajúce príslušným ustanoveniam zákona o pomoci osobám v materiálnej núdzi, a to v zákonom stanovenej lehote tridsiatich dní odo dňa podania žiadosti, pretože aj preskúmavané rozhodnutie bolo vydané až po štyroch mesiacoch od podania žiadosti. Vo vzťahu k odmietnutiu kasačnej sťažnosti žalobca zdôraznil, že žiadosť o priznanie nároku na právnu pomoc sa podáva do centra právnej pomoci, ktoré uvedenú skutočnosť oznamuje aj príslušnému súdu. Vo vzťahu k hodnoteniu nevylúčenia zrejmej

bezúspešnosti sporu žalobca poukázal na právny názor vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , kde sa uvádza: „ Pri hodnotení veci na účely zákona o bezplatnej právnej pomoci by nemal žalovaný opomínať, že skúmaným kritériom je zrejmá bezúspešnosť uplatneného práva, nie hodnotenie doteraz uplatnených tvrdení a dôkazov v rozsahu, ktorý prislúcha len súdu.“ V tej súvislosti označil aj ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , a zdôraznil, že rozhodnutie o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona predstavuje obmedzenie práva na súdnu a inú právnu pomoc garantovaného , preto je nanajvýš nutné brať do úvahy , tak, aby do tohto práva bolo zasiahnuté skutočne len v nevyhnutnej miere a vždy v súlade so zákonom. Obdobne poukazoval v daných právnych súvislostiach aj na rozhodovaciu prax Krajského súdu v Košiciach, napr. na právny názor vyplývajúci z rozhodnutí sp. zn. a sp. zn. , kde sa výslovne uvádza, že: „Zamietnutie žiadosti o poskytnutie právnej pomoci by bolo prijateľné iba v zrejmých prípadoch, napr. uplynutie prekluzívnej lehoty, premlčanie práva alebo žiadateľ nie je schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a o tento prípad v danej veci žalobcu určite nejde.“

8. Z obsahu podanej správnej žaloby tak vyplýva, že hlavný dôvod nesúhlasu žalobcu s rozhodnutím žalovaného spočíval v jeho názore o nesprávnom právnom posúdení veci, ak žalovaný dospel k záveru, že vo veci, s ktorou sa žalobca obrátil na žalovaného so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci nie je vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu.

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 29.06.2020 k správnej žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. K jednotlivým žalobným dôvodom žalovaný uviedol, že rozhodnutie, ktoré je predmetom súdneho prieskumu, bolo vydané v zákonnej tridsaťdňovej lehote, a to, že predmetné rozhodnutie bolo vydané štyri mesiace po podaní žiadosti žalobcom, je spôsobené výlučne konaním žalobcu, ktorý napriek tomu, že mal u žalovaného desiatky konaní o jeho nároku na poskytnutie právnej pomoci, neplní si svoje povinnosti uložené mu zákonmi a všetky písomnosti žalovaného preberá zásadne posledný deň ich uloženia na pošte, a to bez ohľadu na povahu právnej veci a plynutie zákonných lehôt, pričom samotný priebeh administratívneho konania u žalovaného ovplyvňuje aj žiadateľ, teda žalobca, a to svojou ochotou spolupracovať a komunikovať s orgánom verejnej správy. Zároveň zdôraznil, že ak žalobca nemá dostatok finančných prostriedkov na právnu pomoc a na uplatňovanie a bránenie jeho práv, neznamená to automaticky, že má nárok na bezplatnú právnu pomoc. Zákonom o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi je vytvorený systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečenia jej poskytovania tým fyzickým osobám, ktoré pre materiálnu núdzu nemôžu využívať iné právne služby a zároveň aj prispievať k predchádzaniu súdnych sporov. Vzhľadom k tomu, že štát v prevažnej miere znáša náklady na poskytovanie takejto právnej pomoci, stanovil v zákone tri zásadné podmienky, ktoré žiadateľ o právnu pomoc musí splniť kumulatívne, v snahe vylúčiť zneužívanie tejto právnej úpravy. Zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi teda určuje podmienky na poskytovanie bezplatnej právnej pomoci a úlohou žalovaného je zistiť skutkové okolnosti vzhľadom na takto nastavené podmienky v každom jednotlivom prípade a následne v zákonnej lehote vydať rozhodnutie o nároku na právnu pomoc, pričom žiadateľ má byť žalovanému v rámci tohto konania súčinný, pretože je aj v jeho záujme, aby sa o jeho nároku na právnu pomoc rozhodlo čo najskôr. Vo vzťahu k skúmaniu zákonnej podmienky vylúčenia zrejmej bezúspešnosti žalovaný vo vyjadrení argumentoval zhodne ako v preskúmavanom rozhodnutí zo dňa 16.10.2019.

10. Žalobca v replike zo dňa 11.12.2020 k vyjadreniu žalovaného zotrval na argumentácii zo správnej žaloby a opakovane zdôraznil, že žalovaný sa tak ako vždy stavia do úlohy súdu a žiadosť o poskytnutie jeho právnej pomoci hodnotí spôsobom, ktorý mu neprináleží, čím prekračuje svoju právomoc. Z obsahu repliky žalobcu ďalej vyplýva, že dôvod nepriznania nároku na právnu pomoc, na ktorom žalovaný založil svoje rozhodnutie, považuje za nepreukázaný.

11. Žalovaný sa k replike žalobcu duplikou nevyjadril, napriek tomu, že podanie žalobcu spolu s výzvou súdu na vyjadrenie v zmysle ustanovenia mu bolo preukázateľne doručené dňa 30.12.2020.

12. Správny súd v konaní podľa a nasl. , rozhodujúc o všeobecnej správnej žalobe, po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj po oboznámení sa s úplným administratívnym spisom správneho orgánu na nariadenom pojednávaní dospel k záveru

o dôvodnosti podanej správnej žaloby, preto rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

13. Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo pred súdom dňa 21.04.2022 sa žalobca nezúčastnil, do spisu zaslal dňa 20.04.2022 podanie označené ako: „Ospravedlnenie z pojednávania a žiadosť o odročenie.“ Týmto podaním zároveň žiadal o preloženie termínu pojednávania na iný deň, čo odôvodnil starostlivosťou o rodinného príslušníka (syna) a jeho sprevádzanie na ošetrenie. K podaniu pripojil vo fotokópii potvrdenie spoločnosti Kozma s.r.o., vydané MUDr. Alžbetou Mačugovou, všeobecný lekár pre deti a dorast, Spišské Podhradie, Palešovo nám. 10/202, označené ako Potvrdenie o účasti na lekárskom ošetrení (vyšetrení), z obsahu ktorého vyplýva, že žalobca sprevádzal rodinného príslušníka syna P. narodeného v roku XXXX na lekárskom ošetrení, a to až nasledujúceho dňa 21.04.2022. Správny súd k tomu uvádza, že ospravedlnenie žalobcu je datované dňom 19.04.2022, ku ktorému je pripojené potvrdenie o tom, že žalobca sprevádzal svojho syna na lekárskom ošetrení dňa 21.04.2022, čo nevzbudzuje dôveryhodnosť, pretože uvedený dátum sprevádzania na lekárske ošetrenie nasleduje až po dni, kedy žalobca napísal žiadosť o ospravedlnenie neúčasti. Zo strany žalovaného bola neúčasť na pojednávaní ospravedlnená písomným podaním zo dňa 30.03.2022, a to z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti ich zástupcu s tým, že žalovaný súhlasil, aby súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného v zmysle jeho skorších písomných vyjadrení. Súd preto vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania, resp. ich zástupcov, a to procesným postupom podľa .

14. Základným poslaním správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní ( ); ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy ukrátená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.

15. Podstatou konania v správnom súdnictve je preskúmať zákonnosť rozhodnutí postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

16. Úlohou správneho súdu v tomto konaní bolo na základe podanej správnej žaloby preskúmať zákonnosť postupu, ako aj rozhodnutia žalovaného č. sp.: , ČRZ: 150001/2019 zo dňa 16.10.2019, ktorým žalovaný nepriznal žalobcovi nárok na poskytovanie právnej pomoci v právnej veci ústavnej sťažnosti pre porušenie jeho základných práv a slobôd, a to postupom stavebného úradu obce Studenec v konaní vedenom pod sp. zn. 480/2014, postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 480/2017 zo dňa 30.09.2014 a jeho rozhodnutím - uznesením sp. zn. -73 zo dňa 15.12.2016 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní o kasačnej sťažnosti a jeho rozhodnutím sp. zn. zo dňa 26.02.2019.

17. Podľa a , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

18. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.

19. Podľa , na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

20. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

21. Podľa , žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

22. Podľa o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, v znení , tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci: a) v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „“), b) v cezhraničných sporoch v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach a v rodinnoprávnych veciach, c) v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení a v týchto veciach aj v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, d) oznamovateľovi protispoločenskej činnosti v konaniach súvisiacich s podaním oznámenia okrem trestného konania a konania o správnom delikte, a e) osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu v konaniach súvisiacich s podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

23. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, na účely tohto zákona je právnou pomocou poskytovanie právnych služieb osobe oprávnenej podľa tohto zákona v súvislosti s uplatňovaním jej práv, ktoré zahŕňajú najmä právne poradenstvo, pomoc pri mimosúdnych konaniach, vrátane sprostredkovania riešenia sporov formou mediácie, spisovanie podaní na súdy, zastupovanie v konaní pred súdmi a vykonávanie úkonov s tým súvisiacich a úplné alebo čiastočné uhrádzanie nákladov s tým spojených.

24. Podľa § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak: a/ jej príjem nepresiahne 1,4 násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b/ nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c/ hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

25. Podľa § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo, a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.

26. Podľa žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci. O predbežnom poskytnutí právnej pomoci centrum rozhodne bez zbytočného odkladu ešte pred rozhodnutím o nároku na poskytnutie právnej pomoci.

27. Z obsahu rozhodnutia žalovaného nesporne vyplýva, že dôvodom nepriznania nároku žalobcu na poskytnutie právnej pomoci bol záver o nevylúčení zrejmej nesprávnosti vo veci, s ktorou sa žalobca obrátil na Ústavný súd Slovenskej republiky (ide konkrétne o ústavnú sťažnosť podanú právnym zástupcom žalobcu ustanoveným žalobcovi rozhodnutím žalovaného, ktorým mu bol predbežne priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci, a to spísanie a podanie ústavnej sťažnosti, č. sp.

KaPO/20589/20129-PP zo dňa 17.06.2019 JUDr. Z. Z. zo dňa 09.07.2019), ku ktorému dospel na základe takejto úvahy : „V žiadateľovom prípade bola jeho kasačná sťažnosť uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26.02.2019 odmietnutá z dôvodu, že žiadateľ nesplnil podmienku povinného právneho zastúpenia podľa a v zmysle rozhodovacej praxe je ustálené, že v prípade sťažovateľa, ktorý sám spôsobil odmietnutie svojej kasačnej sťažnosti (ako v prípade žiadateľa, ktorý nebol právne zastúpený v konaní o kasačnej sťažnosti, hoci bol o tejto podmienke kasačného konania riadne poučený) nezačala lehota na podanie ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu krajského súdu v zmysle plynúť až doručením rozhodnutia o kasačnej sťažnosti žiadateľovi, t.j. doručením uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. dňa 09.05.2019, ale s ohľadom na už dňom doručenia uznesenia Krajského súdu v Košiciach, č. k. -73 zo dňa 15.12.2016, t.j. dňom 18.01.2019 (táto skutočnosť vyplýva z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky). Z uvedeného teda vyplýva, že žiadateľovi uplynula lehota na podanie ústavnej sťažnosti.“

28. Správny súd zdôrazňuje, že pre nenaplnenie požiadavky podľa § 6 ods. 1 písm. b/ zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi nestačí, že zrejmú bezúspešnosť sporu nemožno vylúčiť, ale je nevyhnutné, aby bezúspešnosť sporu žiadateľa bola taká jednoznačná, že je zrejmá už na základe zbežného posúdenia veci. V opačnom prípade ide len o možnú bezúspešnosť sporu, ktorá sama o sebe nevylučuje žiadateľa z nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa označeného zákona. Treba mať na zreteli, že rozhodovanie o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi môže mať za určitých okolností za následok ohrozenie, resp. obmedzenie práva na súdnu a inú právnu pomoc garantovaného , preto je nanajvýš nutné brať do úvahy tak, aby do tohto práva bolo zasiahnuté skutočne len v nevyhnutnej miere a vždy v súlade so zákonom.

29. Aj o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi uviedol, že pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliada len na formálne preskúmanie odôvodnenosti návrhu žiadateľa. Keďže by však nebolo žiadúce, aby zodpovedný orgán prejudikoval možný výsledok sporu z vecnej stránky a tým zasahoval do právomoci súdu, zamietnutie žiadosti o poskytnutie právnej pomoci z tohto dôvodu bude prijateľné iba v zrejmých prípadoch, napr. uplynutie prekluzívnej lehoty (právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28. 03. 2018).

30. Podľa názoru správneho súdu žalovaný prekročil rozsah svojho oprávnenia pri preskúmavaní podmienky nevylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu, keď posudzoval, a to aj s odvolaním sa na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky začiatok plynutia lehoty na podanie ústavnej sťažnosti a následne uzavrel, že táto bola podaná oneskorene. Uvedené posúdenie plynutia lehoty na podanie ústavnej sťažnosti žalovaným nezodpovedá požiadavke formálneho preskúmania podmienok konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, pretože jeho záver je odvodený od úvahy žalovaného, ktorou supluje činnosť súdnej autority, v právomoci ktorej je posúdenie okamihu, od ktorého začala plynúť predmetná lehota. Správnemu súdu sa ako neprimerané javí aj to, že žalovaný predbežne nárok na právnu pomoc žalobcovi priznal, na základe uvedeného zástupca žalobcu aj podal ústavnú sťažnosť a pri priznaní riadnej právnej pomoci pred Ústavným súdom Slovenskej republiky žalovaný ním podanú ústavnú sťažnosť vyhodnotil ako oneskorene podanú.

31. Na základe vykonaného dokazovania preto súd dospel k záveru, že postup žalovaného pri vydávaní preskúmavaného rozhodnutia nebol v súlade so zákonom a aj samotné rozhodnutie žalovaného nezodpovedá príslušným ustanoveniam zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi.

32. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a právne závery správny súd v súlade s cit. zákonnými ustanoveniami zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného z dôvodu uvedeného v a zároveň v zmysle ust. vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom žalovaný bude postupovať podľa právneho názoru správneho súdu vysloveného v tomto rozhodnutí. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je orgán verejnej správy v ďalšom konaní podľa viazaný.

33. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že právo na ich úplnú náhradu priznal žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci ( a ).

34. Správny súd v preskúmavanej veci rozhodol v senáte jednohlasne v pomere hlasov 3: 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a (sociálne veci, veci azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).