Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Csp/11/2024

Potvrdené rozhodnutím 5CoCsp/9/2024
„Uznesenie Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Olivera Kolenčíka a JUDr. Mareka Olekšáka, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. XX, D., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, v zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 15Csp/60/2018, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 3. júna 2024, č. k. 10Csp/11/2024-12, takto rozhodol: Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému voči žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania."

Uznesenie

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobkyne: A. B., C. X.XX.XXXX, D. XX, E., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO? 35 792 752, o povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. , takto

rozhodol:

I. Súd žalobu na obnovu konania o d m i e t a .

II. Súd žalovanému nárok náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Dňa 07.02.2024 podala žalobkyňa na tunajšom súde žalobu o obnovu konania, ktorou žiadala povoliť obnovu konania, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. a ktoré bolo skončené rozsudkom č.k. -181 zo dňa 24.6.2020 tak, že jej (vystupujúcej v konaní sp. zn. ako žalovaná) bolo uložené zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 549,04 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 549,04 eur od 15.11.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Druhým výrokom rozsudku súd konanie v časti zaplatenia sumy vo výške 642,06 eur zamietol. Zároveň súd v predmetnom rozsudku vyslovil, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania vo výške 8 %.

2. Podanú žalobu o obnovu konania žalobkyňa odôvodnila tým, že žalovaný vedený vidinou zisku na úkor spotrebiteľa, teraz ako žalobkyne, v právnej veci vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp.zn. preukázateľne klamal súdu a zatajoval podstatné skutočnosti o sporovom vzťahu medzi veriteľom a spotrebiteľom. Poukázala na Civiln ý sporový poriadok ( ďalej len „ “), Zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. Podľa , Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Návrh na obnovu konania podala žalobkyňu, pretože sa domnieva, že je dôvodný, nakoľko je možné preukázať, že Okresný súd Komárno pripustil nezákonné úžernícke nároky veriteľa a súčasne, že zmluva medzi veriteľom a spotrebiteľom má neprijateľné zmluvné podmienky, zmluva je tak v súlade s príslušnými zákonmi bezúročná a bez poplatkov a navyše sa možno domnievať, že výkon exekučného konania( ako dôsledok úžerníckeho konania veriteľa) vedeného súdnym exekútorom je nezákonný. Žalobkyňa uvádza, že v napadnutom súdnom spore vedenom pod sp.zn. bola v pozícii spotrebiteľa, nefigurovala ako podnikateľ, finančné prostriedky použila na súkromné účely v rámci svojej rodiny. Čestne prehlásila, že v zmluvnom vzťahu s veriteľom konala ako spotrebiteľ a nie je známe, prečo veriteľ klamal súd v tejto právnej veci. Zároveň žalobkyňa poukázala na , o upomínacom konaní, , a a nasl. . Súčasne uviedla vlastné skutkové tvrdenia s dôrazom na to, že na rozdiel od veriteľa žalobkyňa rešpektuje zákony, ktoré odcitovala. Žalobkyňa uviedla, že súdu popísala všetky podstatné skutočnosti

k tomu, aby súd mohol spoľahlio určiť nesporné skutkové tvrdenia ohrozeného spotrebiteľa a odvoláva sa na zákonné ustanovenia : A. dôvody na obnovu konania v zmysle , B. očakávania ohrozeného spotrebiteľa, C. návrhy pre súd. Z uvedených dôvodov podáva návrh na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. , ktorý je dôvodný, nakoľko: 1. Je možné preukázať, že zmluva medzi veriteľom a spotrebiteľom má neprijateľné zmluvné podmienky a konanie veriteľa má právne vady, 2. V súdnom konaní neboli dodržané ustanovenia podľa Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, 3. Exekučný titul na základe rozhodnutia Okresného súdu je nespôsobilým exekučným titulom, je neúčinný, 4. Nikto nemá právo odňať nám ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu v súlade s podľa čl. 46, čl.47, čl.48 a toto právo nemá ani súd, 5. Predmetné rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Preto žalobkyňa popiera nárok žalovaného/veriteľa v celom rozsahu a uvádza vlastné skutkové okolnosti a tvrdenia, poukazuje pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. , ako aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR č.k. ako aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR z 24.2.2011 č.k.-19. Týmto podaním žalobkyňa osvedčuje súdu: 1. Nárok, ktorému sa má navrhovanou obnovou konania poskytnúť ochrana, 2. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, 3. A preukazujú vzťah navrhovanej obnovy konania k predmetu konania vo veci samej o určenie neplatnosti zmluvných podmienok, v ktorom má byť odstránená pozornosť práva medzi stranami sporu, aby bola navrhovaná obnova konania nariadená.

Podľa žalobkyne žalovaný aj s podporou Okresného súdu Preukázateľne popiera všetky ňou uvádzané cielené argumenty o nezákonnosti konania žalovaného a to aj napriek tomu, že exekučný titul mal byť vydaný až po preventívnej súdnej kontrole o neprijateľnosti zmluvných podmienok veriteľa. Dôvody, pre ktoré žalobkyňa žiada obnovu konania sú tie, že podala žalobu o zastavenie vyššie citovanej exekúcie, žalobkyňa má za to, že veriteľ ako navrhovateľ platobného rozkazu nedodržal svoju zákonnú povinnosť o pravdivom informovaní súdu čo sa týka výšky pohľadávky, pre ktorý bol navrhnutý platobný rozkaz a podľa žalobkyne konanie Okresného súdu Komárno a jeho konajúceho sudcu a súdneho úradníka považuje práve kvôli rozhodnutiu v zmysle vyššie citovaných bodov za neodborné, za nekvalifikované, za benevolentné voči žalobkyni, ktorú ohrozuje nielen úžernícky veriteľ ale aj cestou sudcu aj konajúci Okresný súd. V neposlednom rade akceptuje žalobkyňa aj ten fakt že podľa a nasledujúce sa súdy snažia o ochranu slabšej strtany- spotrebiteľa, čo my nezneužívame, ale aktívne využijeme v spore s úžerníckou protistranou a podľa Výkon práva,, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. Lebo ak tento spor nie je o nespotrebiteľskom úvere, tak aj napriek tomu je to spotrebiteľský spor, kde hlavnú úlohu hraje spotrebiteľská zmluva a neprijateľné zmluvné podmienky v nej. Z výslovne číselného a matematického prehľadu je pritom úplne jedno, či je zmluva bezúročná a bezpoplatková alebo súd uzná neprijateľné zmluvné podmienky, výsledok je matematicky totožný, t.j. dlžný spotrebiteľ má vrátiť veriteľovi to, čo od neho reálne dostal. Podľa žalobkyne prejednávajúci súd preukázateľne nepristúpil v tejto veci k praktickej ochrane slabšej strany- spotrebiteľa v celom rozsahu, lebo súd zatiaľ zjavne nepodrobil predmetnú zmluvnú dokumentáciu medzi veriteľom a spotrebiteľom súdnej kontrole ani predbežnému právnemu posúdeniu. Je nepochopiteľné, prečo súd ( sudca) nepodrobil zmluvu veriteľa súdnej kontrole a prečo neidentifikoval neprijateľné zmluvné podmienky v zmluve veriteľa, nepreveril číselné parametre úveru veriteľa, ale žalobkyňa uviedla, že si vie predstaviť, že nie každý sudca rozumie úverovej matematike a prečo súd ( sudca) benevolentne a neodborne odflákol posudzovanie neprijateľných zmluvných podmienok tohto spotrebiteľského sporu spotrebiteľa s úžerníckym veriteľom. Žalobkyňa očakáva od súdu, aby opísaný skutkový stav podriadil pod zákonné ustanovenia , a o ochrane spotrebiteľa. Okresný súd sa preukázateľne pri rozhodovaní o tejto spornej veci vydal cestou neodborného benevolentného a bezpracného konania, nebral do úvahy svoje povinnosti ochrany slabšej strany- spotrebiteľa. Svojim konaním žalobkyňa ráta so súdnym konaním v súlade s ochranou ohrozeného spotrebiteľa pred úžerníckymi aktivitami veriteľa. S poukazom na uvedenú argumentáciu navrhuje súdu, aby nariadil obnovu konania v zmysle

a nasledujúce , aby súd určil a vyhlásil zmluvné podmienky veriteľa za neprijateľné a za nekalé obchodné praktiky vo výroku svojho rozhodnutia v súlade so zákonom, aby súd z úradnej moci a z úradnej povinnosti podrobil predmetnú zmluvnú dokumentáciu medzi veriteľom a spotrebiteľom súdnej kontrole, a aby súd trval na dôkaznom preukázaní vykonaných vzájomných plnení aj nevykonaných úhrad. Za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a pre náležité objasnenie veci žalobca navrhuje súdu vykonať dôkazy a tak za uvedeným účelom uznesením uložil žalovanému povinnosť v listinnej podobe predložiť stručné vyčíslenie amortizačného finančného rozboru istinu za zmluvu: 1. čerpaná istiny, 2. celková čiastka žalobcami vykonaných plnení v prospech veriteľa, 3. aktuálny kumulatívny zostatok pohľadávok, t.j. neuhradený zostatok istiny, zostatok nárokov a poplatkov. S ohľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že je preukázaný dôvod na obnovu konania a že konanie veriteľa za nekorektné, zavádzajúce a hrubo odporujúce dobrým mravom a platnému právu a preto sa žalobkyňa domáha toho, aby súd rozhodol tak, že povoľuje obnovu konania a rozhodol, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania, ktoré jej má zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

4. Podľa , proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak a)sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b)možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c)bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní, d)Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením, e)je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo f)možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

5. Podľa , žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

6. Podľa , žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť.

7. Podľa , žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.

8. Podľa , , súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak a)bola podaná oneskorene, b)bola podaná neoprávnenou osobou, c)smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná, d)ide o dôvod uvedený v alebo e)je zjavne nedôvodná.

9. Podľa Ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania netreba doručovať ostatným subjektom na vyjadrenie.

10. Žaloba na obnovu konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorým možno za podmienok ustanovených v zákone dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne. Žalobou na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávnosti procesnej povahy; na nápravu týchto nesprávností slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť rozhodnutia napadnutého žalobou na obnovu konania nie je dôvodom

zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania podľa . Žalobou na obnovu konania možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, alebo odvolacieho súdu. Z právnej úpravy v ust. až vyplýva, že konanie o obnove má dve fázy, a to konanie o žalobe na obnovu konania a postup po povolení obnovy konania. V konaní o žalobe na obnovu konania súd skúma prípustnosť obnovy konania v rovine splnenia všetkých zákonom vymedzených podmienok. Medzi základné podmienky prípustnosti žaloby na obnovu konania patrí predovšetkým podanie žaloby s náležitosťami podľa ust. , oprávnenou osobou a v zákonom stanovenej lehote, ďalej žaloba na obnovu konania musí smerovať proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná a z dôvodov ustanovených v zákone.

11. Konanie o obnove má dve fázy, a to konanie o žalobe na obnovu konania a postup po povolení obnovy konania. V konaní o žalobe na obnovu konania súd skúma prípustnosť obnovy konania z hľadiska splnenia všetkých zákonom vymedzených podmienok. Medzi základné podmienky prípustnosti žaloby na obnovu konania patrí predovšetkým podanie žaloby s náležitosťami podľa ustanovenia , oprávnenou osobou a v zákonom stanovenej lehote, ďalej žaloba na obnovu konania musí smerovať proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná a z dôvodov ustanovených v zákone. Súd teda primárne skúmal prípustnosť žaloby na obnovu konania v rovine splnenia procesných podmienok.

12. Po oboznámení sa so žalobou na obnovu konania ako aj s pripojeným spisom dospel súd k záveru, že uvedená žaloba je oneskorene podaná, a preto ju odmietol. Ustanovenie upravuje subjektívnu a objektívnu lehotu, v ktorej je potrebné podať žalobu na obnovu konania. Subjektívna lehota je trojmesačná a subjektu oprávnenému na podanie žaloby na obnovu konania plynie odo dňa, keď sa mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, kedy mohol dôvod obnovy uplatniť. Objektívna lehota na podanie žaloby je trojročná a počíta sa od právoplatnosti rozhodnutia. Subjektívna lehota na podanie žaloby na obnovu konania musí byť dodržaná v rámci objektívnej trojročnej lehoty, ktorá plynie od právoplatnosti rozhodnutia. Odpustenie zmeškania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania zákon nepripúšťa ( ). však ustanovuje aj výnimky z objektívnej trojročnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania v ustanovení , avšak v tomto prípade nebol žiaden dôvod na uvedenú výnimku zistený. Je nesporné, že rozsudok sp.zn. -181 zo dňa 24.06.2020 sa stal právoplatným dňa 30.07.2020, a teda trojročná objektívna lehota na podanie žaloby na obnovu konania uplynula dňom 30.07.2023, pričom žalobkyňa podala žalobu na obnovu konania až dňa 07.02.2024. Súd dodržanie subjektívnej lehoty na podanie žaloby neskúmal a za týmto účelom žalobcu na doplnenie žaloby ani nevyzýval, keďže už len uplynutie jednej z lehôt znamená, že žaloba bola podaná oneskorene. Zákon jednoznačne stanovuje, že žalobu na obnovu konania možno podať najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia a v tomto prípade sa rozhodnutie, ktoré sa žalobou na obnovu konania napáda, stalo právoplatným dňa 30.07.2020, pričom žaloba bola podaná dňa 07.02.2024. Z uvedeného dôvodu súd uznesením odmietol žalobu na obnovu konania ako oneskorene podanú a splnenie ďalších podmienok prípustnosti žaloby na obnovu konania ani neskúmal.

13. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

14. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

15. Odmietnutie podania je po procesnej stránke možné považovať za neúspech žalobcu v konaní. Súd analógiou legis ( Základných princípov ) o nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ustanovenia v spojení s . Keďže bol žalovaný v konaní úspešný, súd by mu mal priznať právo na náhradu trov konania. Nakoľko však žalovanému v súvislosti s týmto konaním preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, súd mu právo na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno, Pohraničná 6, 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo f) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.