Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoCsp/9/2024

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Olivera Kolenčíka a JUDr. Mareka Olekšáka, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. XX, D., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, v zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. , o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 3. júna 2024, č. k. -12, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému voči žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie podľa , ďalej len „CSP“), uznesením zo dňa 3. júna 2024, č. k. -12 odmietol žalobu na obnovu konania. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému nepriznal nárok na ich náhradu.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na , , , , , .

3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že dňa 07. 02. 2024 podala žalobkyňa na súde prvej inštancie žalobu o obnovu konania, ktorou žiadala povoliť obnovu konania, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. a ktoré bolo skončené rozsudkom č. k. -181 zo dňa 24. 06. 2020 tak, že jej (vystupujúcej v konaní sp. zn. ako žalovaná) bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 549,04 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 549,04 eur od 15. 11. 2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Druhým výrokom rozsudku súd konanie v časti zaplatenia sumy vo výške 642,06 eur zamietol. Zároveň súd v predmetnom rozsudku vyslovil, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania vo výške 8 %.

4. Po oboznámení sa so žalobou na obnovu konania ako aj s pripojeným spisom dospel súd prvej inštancie k záveru, že uvedená žaloba je oneskorene podaná, a preto ju odmietol. Ustanovenie upravuje subjektívnu a objektívnu lehotu, v ktorej je potrebné podať žalobu na obnovu konania. Subjektívna lehota je trojmesačná a subjektu oprávnenému na podanie žaloby na obnovu konania plynie odo dňa, keď sa mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, kedy mohol dôvod obnovy uplatniť. Objektívna lehota na podanie žaloby je trojročná a počíta sa od právoplatnosti rozhodnutia. Subjektívna lehota na podanie žaloby na obnovu konania musí byť dodržaná v rámci objektívnej trojročnej lehoty, ktorá plynie od právoplatnosti rozhodnutia. Odpustenie zmeškania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania zákon nepripúšťa ( ). však ustanovuje aj výnimky z objektívnej trojročnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania v ustanovení

, avšak v tomto prípade nebol žiaden dôvod na uvedenú výnimku zistený. Je nesporné, že rozsudok sp. zn. -181 zo dňa 24. 06. 2020 sa stal právoplatným dňa 30. 07. 2020, a teda trojročná objektívna lehota na podanie žaloby na obnovu konania uplynula dňom 30. 07. 2023, pričom žalobkyňa podala žalobu na obnovu konania až dňa 07. 02. 2024. Súd dodržanie subjektívnej lehoty na podanie žaloby neskúmal a za týmto účelom žalobcu na doplnenie žaloby ani nevyzýval, keďže už len uplynutie jednej z lehôt znamená, že žaloba bola podaná oneskorene. Zákon jednoznačne stanovuje, že žalobu na obnovu konania možno podať najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia a v tomto prípade sa rozhodnutie, ktoré sa žalobou na obnovu konania napáda, stalo právoplatným dňa 30. 07. 2020, pričom žaloba bola podaná dňa 07. 02. 2024. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie uznesením odmietol žalobu na obnovu konania ako oneskorene podanú a splnenie ďalších podmienok prípustnosti žaloby na obnovu konania ani neskúmal.

5. Súd ďalej uviedol, že odmietnutie podania je po procesnej stránke možné považovať za neúspech žalobcu v konaní. Súd analógiou legis ( Základných princípov ) o nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ustanovenia v spojení s . Keďže bol žalovaný v konaní úspešný, súd by mu mal priznať právo na náhradu trov konania. Nakoľko však žalovanému v súvislosti s týmto konaním preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, súd prvej inštancie mu právo na ich náhradu nepriznal.

6. Proti tomuto rozhodnutiu podala včas odvolanie žalobkyňa navrhujúc odvolaciemu súdu, aby uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V podanom odvolaní poukázala na existenciu odvolacích dôvodov podľa ust. , a . Namietala, že súd pochybil, keď konal nespravodlivo a protispotrebiteľsky. Má za to, že dodržala objektívnu aj subjektívnu lehotu na podanie žaloby na obnovu konania. Súd odignoroval podanie žalobkyne, ktorým pred podaním žaloby na obnovu konania preukázala súdu jeho pochybenie, pričom na toto súd neprihliadol a postavil žalobkyňu do pozície nezodpovedného občana, ktorý nereagoval v súdom stanovenej lehote na výzvu súdu cez platobný rozkaz. Poukázala na to, že momentálne súdny exekútor JUDr. Zuzana Kubešová, Streďanská 4055, Topoľčany pod č. vykonáva exekúciu na výrazne vyššiu sumu. V ďalšom namietala, že exekučný titul mal byť vydaný až po preventívnej súdnej kontrole o neprijateľnosti zmluvných podmienok veriteľa. Uviedla, že v spotrebiteľských sporoch sa má súd zaoberať neprijateľnosťou jednotlivých zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, a to ex offo ako predbežnou otázkou. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26. 10. 2006, , 53 a , a nasl. . Uviedla, že má za to, že sa jedná o spotrebiteľský spor, pričom predmetom sporu je spotrebiteľská úverová zmluva medzi stranami sporu, ktorá je plná neprijateľných zmluvných podmienok a následné dlžné plnenia za úver poskytnutý veriteľom (jeho právnym predchodcom), pričom veriteľ zatajuje pred spotrebiteľom aj výšku reálnych vzájomných plnení istiny. Žalobkyňa ďalej uviedla aj skutočnosť, že má naliehavý právny záujem na súdnu ochranu ohrozeného spotrebiteľa, keďže v spotrebiteľskej zmluve podpísanej medzi veriteľom a spotrebiteľom absentujú náležitosti v súlade so zákonmi účinnými v čase podpisu zmluvy. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalobkyňa podala žalobu na obnovu konania, ktorú považuje za dôvodnú, pretože je možné preukázať, že okresný súd Komárno pochybil.

7. Žalobkyňa ďalej namietala, že súd nepreveril v právnej veci pod sp. zn. zmluvnú dokumentáciu žalobcu s veriteľom. Konanie veriteľa považuje za preukázateľne úžernícke v súlade s . Podotkla, že odporovala konanie veriteľa, ktorým jej zasiahol do práv tak, že jej bola spôsobená preukázateľne finančná aj majetková ujma. Má za to, že veriteľ v zmluve nastavil tzv. právnické pasce, ktoré bežný spotrebiteľ nedokáže identifikovať. Žalovaný svojím konaním chcel poškodiť spotrebiteľa a obísť zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Žiadala, aby súd prijal jej žalobu na obnovu konania a aby z úradnej moci podrobil spotrebiteľskú zmluvu súdnej kontrole a podrobil ju predbežnému právnemu posúdeniu. Taktiež navrhovala, aby súd určil a vyhlásil zmluvné podmienky veriteľa za neprijateľné a za nekalé obchodné praktiky. Súdu navrhla aj vykonať dôkazy tak, že súd uznesením uloží žalovanému povinnosť v listinnej podobe predložiť stručne vyčíslenie vzájomných plnení medzi spornými stranami.

8. Súčasťou podaného odvolania žalobkyne bola aj námietka zaujatosti voči vec konajúcemu sudcovi Okresného súdu Komárno JUDr. Filipa Dema podľa až . Žalobkyňa uviedla, že o zaujatosti sudcu sa dozvedela z uznesenia súdu zo dňa 03. 06. 2024. Má za to, že súčasťou práva na spravodlivý proces je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý a nestranný sudca. Uviedla, že má pocit, že

konajúci sudca je voči jej osobe (spotrebiteľovi) zaujatý, pretože sudca nebral do úvahy jej doterajšie argumenty a výhrady voči obsahu žaloby.

9. Žalovaný sa k žalobkyni podanému odvolaniu vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu uvádzajúc, že žaloba o povolenie obnovy konania bola podaná po uplynutí 3-ročnej lehoty podľa , čo súd prvej inštancie vyhodnotil správne, a preto aj dôvodne postupoval podľa písmeno a/ . (Pôvodné) konanie vedené pred Okresným súdom Komárno pod spisovou značkou skončilo právoplatnosťou rozsudku, ktorý vydal sudca. Predmetný rozsudok žalobkyňa nenapadla odvolaním, ako riadnym opravným prostriedkom. Aj keď skúmanie obsahu pôvodného rozsudku za situácie, kedy žaloba na povolenie obnovy konania je podaná oneskorene je nadbytočné a procesné neefektívne, žalovaný poukazuje na fakt, že rozsudok č. k. –181 zo dňa 24. 06 2020 bol vydaný po zohľadnení všetkých zákonných ustanovení určených na ochranu spotrebiteľa. Súd v uvedenom rozsudku ex offo prihliadal na právne predpisy určené na ochranu spotrebiteľa, žalobe vyhovel len sčasti a v časti ju zamietol s odkazom na ustanovenia právnych predpisov určených na ochranu spotrebiteľa. V označenom rozsudku súd priznal žalobcovi (v tomto konaní ako žalovaný) dlžnú istinu z úveru bez úrokov a bez poplatkov (inak povedané nesplatenú časť z toho, čo dlžník prijal a nesplatil) a časť zákonného úroku z omeškania. Podaná žaloba v tomto konaní túto skutočnosť nereflektuje, obsahuje s vecou nesúvisiace tvrdenia a nie je zrejmé, v čom by právoplatne judikované nároky zákonnej povahy mali vyplývať z nejakých neprijateľných zmluvných podmienok. Žalovaný sa ohradzuje voči invektívnym vyjadreniam žalobkyne a považuje ich za postup, ktorý v písmeno e/ upravuje ako dôvod na uplatnenie poriadkového opatrenia súdu. Odvolaciemu súd navrhol, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

10. Žalobkyňa v rámci odvolacej repliky uviedla, že súd zbytočne navyšuje náklady na konanie tým, že žiadal žalovaného o vyjadrenie k podanému odvolaniu. Predmetom prejednávanej veci je obnova konania, ktorá je výsostnou vecou konajúceho súdu, ktorý preukázateľne pochybil v prvotnom konaní dôsledkom čoho súd navodil materiálne, resp. finančné ťažkosti spotrebiteľa vyvolané úžerníckym konaním veriteľa, t. j. žalovaného. Poukázala na to, že žalovaný predsa prirodzene nebude súhlasiť s obnovou konania, ktoré už raz s preukázateľnou podporou súdu a sudcu vyhral. Aj predmetné vyjadrenie žalovaný súdu zaslal len za účelom získania trov cestou súdneho rozhodnutia. V ostatnom obsahu vyjadrenia žalobkyňa uviedla totožné skutočnosti ako v podanom odvolaní.

11. Žalovaný v odvolacej duplike uviedol, že konajúci súd pri doručení odvolania žalobkyne voči uzneseniu o odmietnutí žaloby na povolenie obnovy konania postupoval v súlade s ustanoveniami . Tvrdenia žalobkyne uvádzané v jej podaní (rovnako ako v podanom odvolaní) nezodpovedajú skutkovému a právnemu stavu pôvodného konania, v ktorom bolo vydané právoplatné súdne rozhodnutie predstavujúce podklad pre vedený výkon rozhodnutia (exekúciu). Pôvodné konanie neskončilo žiadnym platobným rozkazom, ako nedôvodne a nesprávne uvádza žalobkyňa v podaní. Žalobkyňou uvádzané tvrdenia nekorešpondujú s meritórnym rozhodnutím v konaní vedenom pred Okresným súdom Komárno pod sp. zn. . Odôvodnenia spomínaného rozsudku v celom rozsahu popiera (inak nezdôvodnené a nepreukázané) tvrdenia o úžere. Na základe označeného rozsudku bola žalobkyňa zaviazaná k úhrade len dlžnej istiny úveru (teda sumy bez úrokov alebo iných poplatkov). Argumentácia žalobkyne teda po vecnej stránke je absolútne v rozpore s pôvodným konaním a rozsudkom. Žalobkyňa opätovne neuviedla a nepreukázala splnenie procesnej podmienky, a to podanie žaloby včas, t. j. v zákonnej prekluzívnej lehote. Ako vyplýva z podania žalobkyne, jediným účelom je sťažovanie exekučného výkonu právoplatného súdneho rozsudku č. k. . 12. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa ) po zistení, že odvolanie bolo podané žalobkyňou ako oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil procesným postupom v zmysle .

13. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

14. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody ( ).

15. V ustanovení je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

16. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že konanie o obnove konania sa začalo dňa 07. 02. 2024 doručením žaloby na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. A. B. (pôvodne vystupujúcou ako žalovaná), ktorá v predmetnom konaní vystupuje ako žalobkyňa. Ako dôvod obnovy konania uviedla, že je možné preukázať, že zmluva medzi veriteľom a spotrebiteľom má neprijateľné zmluvné podmienky, konanie veriteľa má vady a v súdnom konaní neboli dodržané ustanovenia podľa Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Ďalším dôvodom podľa žalobkyne je skutočnosť, že exekučný titul na základe rozhodnutia Okresného súdu Komárno je nespôsobilým exekučným titulom a je neúčinný. Uviedla, že nikto nemá právo odňať jej patriace ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu v súlade s čl. 46 až SR. Žalovaná tvrdila, že predmetné rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. O podanej žalobe súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením tak, že žalobu žalobkyne odmietol z dôvodu, že táto nebola podaná v zákonnej trojročnej objektívnej lehote.

17. Podľa , proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

Podľa , žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa a , žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa , za splnenia podmienok podľa po troch rokoch od právoplatnosti rozhodnutia možno podať žalobu na obnovu konania, ak a) bol trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v civilnom súdnom konaní priznalo právo, neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený, b) nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť, alebo

c) ide o dôvody obnovy konania uvedené v § 397 písm. c/ až e/.

Podľa , súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak bola podaná oneskorene.

Podľa , sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.

Podľa , dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.

Podľa , v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

18. Odvolací súd v zmysle a viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, keďže bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna, presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj nálezmi Ústavného súdu SR. Zastáva názor, že všetky dôvody, ktoré žalobkyňa uvádzala v odvolaní vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom uznesení, pričom rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a druhoinštančné konanie tvoria jeden celok.

19. Žalobu na obnovu konania možno podať, ak sú splnené všetky zákonné podmienky prípustnosti obnovy konania, a to: žaloba musí byť podaná oprávnenou osobou, musí ísť o prípustný predmet obnovy konania a prípustný dôvod obnovy konania, musí byť dodržaná zákonná lehota na podanie žaloby na obnovu konania a žaloba musí obsahovať predpísané náležitosti.

20. Objektívnou podmienkou prípustnosti žaloby na obnovu konania je zachovanie zákonných lehôt, ktoré pre podanie žaloby na obnovu konania predpisuje. Ide o kombináciu dvoch druhov lehôt: subjektívnej, t. j. takej, ktorej začiatok je stanovený subjektívnym okamihom, keď sa oprávnený subjekt mohol (vzhľadom na prihliadnutie na všetky okolnosti a pomery) dozvedieť o dôvode obnovy konania, resp. subjektívnym momentom, od ktorého sa mohol dôvod obnovy konania uplatniť, a objektívnej lehoty, ktorej začiatok je stanovený právoplatnosťou napádaného rozhodnutia. Trojmesačná subjektívna lehota plynie v rámci trojročnej objektívnej lehoty, čo znamená, že najneskorší moment možnosti uplatnenia návrhu na obnovu konania je moment trojročnej lehoty od právoplatnosti napádaného rozhodnutia (s taxatívne stanovenými výnimkami v ). Zachovanie lehoty na obnovu konania je povinná preukázať strana, ktorá obnovu konania navrhuje. Zmeškanie zákonných lehôt predpísaných na uplatnenie žaloby na obnovu konania nemožno odpustiť ( ).

21. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalobkyňa sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré bol nútení žalobu na obnovu konania odmietnuť.

22. Odvolací súd vychádzajúc z vyššie uvedeného skutkového stavu a priebehu konania dospel jednoznačne k záveru, že súd prvej inštancie správne posúdil žalobu na obnovu konania podanú žalobkyňou, ktorá v pôvodnom konaní vystupovala v procesnom postavení žalovanej, ako podanú oneskorene. Návrh smeroval proti rozhodnutiu vo veci Okresného súdu Komárno vedenej pod sp. zn. zo dňa 24. júna 2020, kde žalobkyňa bola v procesnom postavení žalovanej a žalovaný v procesnom postavení žalobcu. Z dôvodu, že proti rozhodnutiu vo veci samej nebolo podané odvolanie, nadobudlo toto rozhodnutie právoplatnosť dňom 30. 07. 2020. Od tohto dňa právoplatnosti je teda potrebné počítať trojročnú objektívnu lehotu na podanie žaloby na obnovu konania, pričom je zrejmé, že ak podala žalobkyňa žalobu na obnovu konania dňa 07. 02. 2024, tá bola podaná po uplynutí uvedenej trojročnej lehoty, čo zakladá dôvod na odmietnutie žaloby na obnovu konania podľa . Zároveň v predmetnom konaní nebol daný ani dôvod na uplatnenie zákonnej výnimky v zmysle .

23. V súvislosti s námietkami žalobkyne týkajúcimi sa porušenia práva na spravodlivý súdny proces odvolací súd dáva do pozornosti zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“ - právo patrí bdelým, tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Z obsahu pripojeného spisu vyplýva skutočnosť, že žalobkyni bola daná možnosť uplatniť prostriedok na vlastnú obranu proti rozhodnutiu vo veci samej prostredníctvom podania odvolania, avšak túto možnosť nevyužila.

24. K uplatnenej námietke zaujatosti vec konajúceho sudcu Okresného súdu Komárno JUDr. Filipa Dema odvolací súd dodáva, že túto súd považoval za zjavne nedôvodnú. Odvolací súd má za to, že podaná námietka žalobkyne je všeobecná a nijak nekonkretizuje možný vzťah sudcu ku ktorejkoľvek strane sporu a ani k predmetu sporu. Podanie obsahuje výčitky žalobkyne smerujúce k postupu súdu. Zákon výslovne vylučuje, aby dôvodom na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania sporu boli okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanom spore. Postupom sa rozumejú procesné úkony sudcu vrátane rozhodnutí, a to aj vo veci samej. V postupe sudcu pri prejednávaní konkrétneho sporu sa prejavuje samotný výkon súdnictva, preto tieto okolnosti nemôžu byť samy osebe dôvodom zaujatosti sudcu. Zákon tiež vylučuje, aby dôvod pochybnosti o sudcovej nezaujatosti bol spájaný s jeho rozhodovacou činnosťou. Vychádzajúc z obsahu ust. na vznesenú námietku zaujatosti tohto druhu namietaný sudca neprihliada a vec ani nepredkladá nadriadenému súdu na rozhodnutie o nej.

25. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nebolo dôvodné, preto napadnuté uznesenie súd prvej inštancie ako vecne správne potvrdil s poukazom na .

26. Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s tak, že procesne úspešnému žalovanému voči procesne neúspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania.

28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( druhá veta v spojení s posledná veta o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).