Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29Cb/119/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Ladislavom Gáborom v spore žalobcu: RENOMAX s.r.o., Vyšná Hutka 11, 040 18 Vyšná Hutka, IČO: 36 668 451, zast. JUDr. Klaudiou Azariovou, advokátkou, konateľkou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: Allianz-Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 996,78 eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 996,78 eur s 5,00% úrokom z omeškania ročne odo dňa 1.6.2016 až do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva plnú náhradu trov konania voči žalovanému.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 996,78 eur s prísl. z titulu nevyplatenia poistného plnenia.

2. Fakturovaná suma za opravu motorového vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti č. 1580118604 predstavovala sumu vo výške 1 518,62 eur. Suma uznaná žalovaným však bola iba do výšky 521,84 eur s DPH. Celková nepriznaná suma je vo výške 996,78 eur.

3. Táto neuznaná suma vo výške 996,78 eur bola vlastníkom motorového vozidla AUDI A4, Q.: W. XXXFG, ktorým je poškodený, t.j. Y. L., postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo dňa 30.06.2016.

4. Okresný súd Košice I rozhodol dňa 24.10.2017 platobným rozkazom sp.zn. -42, v ktorom žalovanému Allianz-Slovenská poisťovňa, a.s., uložil, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi RENOMAX s.r.o. sumu 996,78 eur s prísl., alebo aby v tej istej lehote podal odpor, ktorý sa musí vecne odôvodniť.

5. Proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s odôvodnením.

6. V odpore uviedol, že žalobca preukazuje svoju aktívnu legitimáciu pre konanie Zmluvou o postúpení časti pohľadávky, ktorou mu mal dňa 30.06.2016 poškodený postupca postúpiť sumu vo výške 996,78 eur.

7. Z pripojeného dôkazu označeného ako „Zmluva o postúpení časti pohľadávky uzatvorenej podľa ust. a nasl. .,“ je zrejmé, že táto je uzatvorená medzi postupcom označeným ako Y. L., bez uvedeného dátumu narodenia, bytom Budapeštianska 5, Košice a postupníkom označeným obchodným menom RENOMAX s.r.o., IČO: 36 668 451 so sídlom Ždiarska 1444/7, 040 12 Košice, štatutárny orgán Ing. Igor Lehotský.

8. Predmet zmluvy v zmysle článku I. bod 1. je špecifikovaný tak, že postupca má voči dlžníkovi Allianz - Slovenskej poisťovni, a.s. pohľadávku v celkovej výške 996,78 eur, ktorá predstavuje krátenú a nezaplatenú časť faktúry servisu č.20160023, ktorá bola vystavená za opravu motorového vozidla, ktoré bolo poškodené v dôsledku poistnej udalosti.

9. V zmysle článku I. bod 2. sa uvádza, že predmetom tejto Zmluvy je bezodplatné postúpenie nezaplatenej časti pohľadávky vo výške 996,78 eur a prísl., čo predstavuje rozdiel medzi reálnou škodou(FA servisu a škodou reálne vyplatenou dlžníkom (poisťovňou), z postupcu na postupníka za podmienok stanovených touto Zmluvou.

10. V ČI. II predmetnej Zmluvy postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovaných pohľadávok je úplná a správna.

11. V nadväznosti na skutočnosti uvedené v predmetnej Zmluve žalovaný uvádza, že žalobca resp. postupca nikdy nebol a ani nie je veriteľom žalovaného a zároveň Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. nikdy nebola a nie je dlžníkom žalobcu, a to vzhľadom na absenciu akéhokoľvek právneho vzťahu medzi týmito subjektmi.

12. V danom prípade bola náhrada škody za poškodené motorové vozidlo továrenskej značky AUDI A4, Q. W. XXXFG poskytovaná žalovaným Allianz - Slovenskou poisťovňou, a.s. tak, že táto konala výlučne za svojho poisteného, ktorý z titulu existencie poistno-právneho vzťahu založeného uzatvorenou Zmluvou o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzku motorového vozidla podľa má právo, aby poisťovňa za neho nahradila poškodeným uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody, ak za túto poškodenému zodpovedá z prevádzky poisteného motorového vozidla ( cit. zák.).

13. Žalovaný uviedol, že s poškodeným Y. L. ani s postupníkom spoločnosťou RENOMAX s.r.o. nikdy nebol a ani nie je v žiadnom poistno - právnom vzťahu, voči tomuto subjektu nikdy nemal a ani nemá žiadne povinnosti a poškodený má nárok na náhradu škody a teda je oprávnený si tento uplatniť len proti tomu, kto mu za túto zodpovedá, t.j. voči škodcovi, keďže žalovaný len poskytuje z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla náhradu škody výlučne za poisteného.

14. Keďže poisťovateľ voči poškodenému nemá ani nemal žiadne povinnosť len poistený má právo, aby poisťovňa za neho nahradila škodu poškodenému z titulu existujúceho poistno-právneho vzťahu, je vylúčená existencia pohľadávky postupcu voči Allianz - Slovenskej poisťovni, a.s. a vylúčené je aj postúpenie takejto domnelej pohľadávky, ktorá by založila aktívnu legitimáciu žalobcu pre konanie. 15. Argumentácia žalovaného o tom, že voči poškodenému nemá žiadne povinnosti je plne súladná s ustálenou judikatúrou a k tomu uvádza napr. rozsudok KS KE .

16. Žalovaný do pozornosti dal tiež skutočnosť, že sám postupca je dlžníkom postupníka, keďže postupca vstúpil do zmluvného vzťahu s opravcom, tým že si u tohto objednal opravu poškodeného motorového v vozidla s povinnosťou odplaty za vykonanie opravy, pričom nesplnením tejto povinnosti sa sám stal dlžníkom opravcu.

17. Dlh objednávateľa opravy vyplývajúci z jeho nesplneného záväzku, nie je pohľadávkou voči akémukoľvek inému subjektu, ktorý by mohol byť platne postúpený na iný subjekt, v danom prípade na žalobcu a preto takouto zmluvou nie je založená aktívna legitimácia žalobcu pre konanie.

18. Žalovaný uviedol, že s poškodeným ani s postupníkom nikdy nebol v žiadnom poistno - právnom vzťahu, ktorý by zakladal právo na plnenie voči žalovanému, poškodený má nárok na náhradu škody

len voči tomu, kto mu zodpovedá za skutočnú škodu vzniklú na jeho motorovom vozidle pri dopravnej nehode.

19. V danom prípade ide o vzťah založený osobitným druhom zodpovednosti, a to zodpovednosťou za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov podľa , v zmysle ktorého je poisťovňa, ktorá je oprávnená vykonávať poistenie zodpovednosti na území Slovenskej republiky poisťovateľom ( cit, zákona), poistníkom ten, kto uzatvoril predmetnú zmluvu o poistení zodpovednosti s poisťovateľom ( cit. zákona), poisteným ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti ( cit. zákona) a z ktorého vzniká poškodenému, ktorým je ten , kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu, nárok na náhradu škody podľa tohto zákona ( cit. zákona).

20. Žalovaný prijal nahlásenie poistnej udalosti zo strany poistenca žalovaného, v zmysle ktorého malo dôjsť prevádzkou jeho motorového vozidla tov. značky Škoda Fabia Q. W. XXXDF dňa 05.09.2015 ku poškodeniu spodného zadného nárazníka pred ním idúceho motorového vozidla bv. značky Audi A4 Q. W. XXXFG.

21. Následne dňa 11.09.2015 bola realizovaná ohliadka poškodeného motorového vozidla továrenskej značky AUDI A4 Q. W. XXXFG, účelom ktorej bolo zistenie rozsahu poškodenia motorového vozidla, o čom bol vyhotovený zápis, vrátane uvedenia spôsobu a rozsahu opravy tohto poškodenia vo výške 757,81 eur.

22. Prešetrovaním uplatneného nároku na náhradu škody čo do základu a čo do výšky škody, žalovaný lustráciou v centrálnej evidencii poistných udalostí zistili že dňa 03.10.2011 bola poisťovňou Kooperativa, a.s. prostredníctvom povereného zástupcu Slovexperta vykonaná ohliadka motorového vozidla AUDI A4 Q. W. XXXFG patriaceho poškodenému Y. L. so zisteným poškodením zadnej časti nárazníka s priznanou opravou a výmenou spodného spojlera.

23. Na žiadosť žalovaného mu bola poisťovňou Kooperativa, a.s. poskytnutá aj vyhotovená fotodokumentácia, z ktorej je zrejmé identické poškodenie zadného nárazníka, ako pri udalosti zo dňa 05.09.2015. Tak ako to vyplynulo z následne vykonaného šetrenia od roku 2011 do roku 2015 (a ani v následnom období) poškodený pán L. nepredložil poisťovni Kooperativa, a.s. doklady za opravu poškodenia svojho motorového vozidla a ani nepožiadal o stanovenie výšky náhrady škody rozpočtom.

24. Vzhľadom k tomu, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti, pričom medzi protiprávnym konaním a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku, ktorý v danom prípade absentuje, žalovaný realizoval novú kalkuláciu so zohľadnením zistených skutočnosti tj. vylúčením škody na motorovom vozidle z inej poistnej udalosti, za ktorú nezodpovedá jeho poistený a so stanovením skutočnej výšky škody v sume 521,84 eur, ktorá bola dňa 17.06.2016 poukázaná na účet opravcu.

25. V neposlednom rade je potrebné poukázať podľa žalovaného nato, že ak samotný poškodený zamlčal pri nahlásení poistnej udalosti, ako aj pri samotnej obhliadke skoršie staršie poškodenie svojho motorového vozidla a domáha sa náhrady škody aj za škodu, za ktorú mu poistenec žalovaného nezodpovedá, jedná sa o snahu získať majetkový prospech bez právneho dôvodu a teda o snahu o bezdôvodné obohatenie sa na úkor iného v zmysle ust. , čo nemôže požívať súdnu ochranu a preto je na mieste nárok zamietnuť.

26. V danom prípade je vylúčená aplikácia ustanovenia a a to, vzhľadom nato, že pokiaľ je predmetom konania náhrada škody, tak v tomto prípade čas plnenia nie je ustanovený a nie je určený ani dohodou. Jej splatnosť sa zásadne určuje podľa . V danom prípade povaha veci vylučuje použitie tohto ustanovenia, nakoľko čas plnenia je stanovený špeciálnym právnym predpisom a to o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len zákon o PZP), keďže v danom prípade je predmetom konania nárok ktorý sa viaže na dopravnú nehodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo povinne zmluvne poistené pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného.

27. Omeškanie škodcu je preto potrebné vyvodzovať podľa žalovaného výlučne z jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú na základe ust. , v spojení s ust. teda v závislosti od toho, či si škodca splnil svoj záväzok včas a omeškanie žalovaného ako poisťovateľa s vyplatením poistného plnenia je potrebné posudzovať podľa ,, , ktoré je u poisťovateľa viazané na nesplnenie jeho povinnosti uloženej mu v súvislosti so šetrením poistnej udalosti na základe oznámenia poškodeného. Žalobcovi by v prípade danej aktívnej legitimácie tak mohol vzniknúť nárok na zaplatenie úrokov z omeškania proti škodcovi, proti ktorému si však tento nárok neuplatnil.

28. V danom prípade ide o vzťah založený osobitným druhom zodpovednosti a to zodpovednosťou za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, z ktorého vzniká poškodenému nárok na náhradu škody, pričom tento sa riadi výlučne ustanoveniami o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Tento špeciálny právny predpis v ustanovení stanovuje povinnosť poisťovateľa hradiť úroky z omeškania a to len v prípade porušenia povinností stanovených poisťovateľom v ustanovení ) cit. zákona.

29. V danej veci bolo na základe dostupných údajov, ukončené prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti plniť a v zákonnej lehote v zmysle ustanovenia a bola poskytnutá náhrada škody, spolu s vysvetlením zníženia náhrady škody a preto uplatňovanie príslušenstva pohľadávky je nedôvodné.

30. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

31. Právna zástupkyňa žalobcu podaním v elektronickej podobe zo dňa 20.4.2022, ktoré bolo prevzaté 21.4.2022 požiadala o ospravedlnenie jej neúčasti na pojednávaní dňa 22.4.2022 a v súčasnej situácii navrhla, aby súd vo veci rozhodol na základe ich vyjadrení. Ďalej uviedla, že nemajú žiadne ďalšie návrhy na dokazovanie.

32. Taktiež žalovaný podaním v listinnej podobe zo dňa 12.4.2022, ktoré došlo súdu 20.4.2022 požiadal o ospravedlnenie jeho neúčasti na pojednávaní dňa 22.4.2022 z dôvodu kolízie termínov pojednávaní a to na Okresnom súde Vranov nad Topľou sp.zn. a zároveň uviedol, že súhlasia, aby sa konalo v ich neprítomnosti.

33. Vykonaným dokazovaním bol zistený tento skutkový stav:

34. Dňa 05.09.2015 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle AUDI A4, Q.: W. XXX K., ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému Y. L., X. X. XXXX/X, W. (ďalej aj len „poškodený“).

35. Škodovú udalosť (nehodu) spôsobil vodič motorového vozidla s Q.: W., ktorého vlastníkom je Y. O., (ďalej aj len „vinník nehody“). Vinník nehody mal v čase škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného, t.j. v poisťovni Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.

36. Predmetná škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená, a ten ju zaregistroval pod číslom poistnej udalosti č. 1580118604.

37. Vzhľadom na poškodenie motorového vozidla AUDI A4, Q.: W. v dôsledku poistnej udalosti č. 1580118604, si poškodený dal svoje motorové vozidlo opraviť do servisu RENOMAX, s.r.o., so sídlom Ždiarska 1444/7, 040 12 Košice, IČO: 36 668 451, t.j. k žalobcovi.

38. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli vo výške 1 518,62 eur. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 20160023.

39. Žalobcovi bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 16.05.2016 oznámené, že bolo dňa 16.05.2016 ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 1580118604.

40. Fakturovaná suma za opravu motorového vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti č. 1580118604 predstavovala sumu vo výške 1 518,62 eur. Suma uznaná žalovaným však bola iba do výšky 521,84 eur s DPH. Celková nepriznaná suma je vo výške 996,78 eur.

41. Táto neuznaná suma vo výške 996,78 eur bola vlastníkom motorového vozidla AUDI A4, EČV: W. XXXFG, ktorým je poškodený, t.j. Y. L., postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo dňa 30.06.2016.

42. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie: „Vykonaným šetrením boli zistené súhlasné poškodenia zadného nárazníka, ktoré boli zdokumentované v poisťovni Kooperativa, a.s. z inej škodovej udalosti. Vzhľadom na uvedené zistenia Vám bola poskytnutá náhrada škody faktúrou na účet opravcu vo výške 521,84 eur s DPH.“

43. Z Kalkulácie opravy č. 1580118604 vyplýva, že žalovaný nezohľadnil odporúčania výrobcu vozidla, sadzbu za jednu normohodinu práce obvyklej na trhu pre daný typ a značku vozidla.

44. Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné (ust. ).

45. Podľa ust. , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

46. Podľa ust. , škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

47. Podľa ust. , právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

48. Podľa ust. , plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

49. Podľa ust. , ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ nie je oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.

50. Podľa ust. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

51. Žalovaný namieta aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore poukazujúc na ust.

52. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalovaného, že by Zmluva o postúpení pohľadávky bola neplatná, resp. že by odporovala a nasl. . Z obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi žalobcom ako postupníkom a poškodeným ako postupcom vyplýva, že predmetom postúpenia bol priamy nárok poškodeného na náhradu škody voči žalobcovi podľa ZoPZP. Bolo na rozhodnutí poškodeného, či si právo na náhradu škody uplatní buď u osoby, ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (prevádzateľ a vodič), alebo priamo u poisťovateľa škodcu ( ZoPZP), alebo u škodcu a jeho poisťovateľa súčasne. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že poškodený si nárok na náhradu škody uplatnil priamo u žalovaného - poisťovateľa škodcu. Poškodený bol veriteľom majúcim pohľadávku voči poisťovni z titulu škodovej udalosti spočívajúcu v náhrade vzniknutej škody, ktorú následne Zmluvou o postúpení

pohľadávky postúpil na žalobcu. Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky k priamemu nároku poškodeného na náhradu voči poisťovateľovi podľa § 15 ods. 1 ZoPZP v uznesení sp. zn. zo dňa 17. októbra 2013 konštatoval, že „Poisťovateľ vykonávajúci povinné zmluvné poistenie má pri uplatnení nároku poškodeného na náhradu škody rovnaké právne postavenie ako osoba, ktorá škodu priamo spôsobila. Poškodený môže priamo od neho požadovať na súde alebo mimo neho náhradu škody. Právo poškodeného na uspokojenie jeho nároku na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi (action directe), s ktorým škodca uzavrel poistnú zmluvu, je z tohto dôvodu najvyššou formou ochrany poškodeného. Poškodený nemusí požadovať náhradu škody najskôr od škodcu, môže ho „obísť“ a domáhať sa (aj žalobou podanou v občianskom súdnom konaní) náhrady škody priamo proti poisťovateľovi, je však povinný preukázať svoj nárok, t.j. všetko to, čo by inak bolo povinnosťou poisteného : škodu ( ), vznik poistnej udalosti ( ), príčinnú súvislosť medzi poistnou udalosťou a vznikom škody ( ), ako aj skutočnosť, že k škode došlo v čase trvania poistenia ( ).“

53. Je možné uzatvoriť, že poškodený bol veriteľom majúcim pohľadávku voči žalovanému z titulu škodovej udalosti spočívajúcu v náhrade vzniknutej škody, ktorú postúpil na žalobcu. Preto námietka žalovaného, že medzi poškodeným a žalobcom na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k postúpeniu „záväzku“ poškodeného, nie je dôvodná. Už momentom vzniku škody mal totiž poškodený pohľadávku voči žalovanému, ktorú platne postúpil na žalobcu, pričom pre platné postúpenie pohľadávky na žalobcu sa nevyžadovalo, aby poškodený uhradil náklady za opravu vozidla.

54. Ku škode na motorovom vozidle poškodeného (a k majetkovému úbytku na jeho strane) došlo už samotnou škodovou udalosťou, nie opravou vozidla a následným predložením faktúry za vykonanú opravu vozidla.

55. Faktúra slúži len na preukázanie výšky škody, nie však vzniku samotnej škody, na reparáciu ktorej má žalobca nárok. Vzhľadom k uvedenému je preto irelevantné či poškodený uhradil žalobcovi (servisu vykonávajúcemu opravu) faktúru za opravu vozidla. Poškodený (ako veriteľ) má pohľadávku na náhradu škody voči žalovanému (ako dlžníkovi) a túto vo výške predloženej faktúry servisu postúpil na žalobcu (tretiu osobu).

56. Tvrdenie žalovaného, že poškodený v danom prípade je dlžníkom servisu a nemá žiadnu pohľadávku voči žalovanému, ktorú by mohol postúpiť na tretiu osobu, je preto neopodstatnené, nemá oporu v zákone ako aj v judikatúre súdov. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že v zmysle ustálenej judikatúry (NŠ ČR, sp.zn.: , , a pod.) nie je podstatné, či poškodený vec skutočne opravil alebo nie, pretože výšku škody nie je možné robiť závislú na tom ako poškodený s vecou naloží, teda napr. či ju niekomu daruje, predá alebo vymení a za akú cenu (protihodnotu), pretože tieto okolnosti sú náhodilé a bez súvislosti s príčinou vzniku škody.

57. Výška škody na veci nemusí byť preukázaná len vyúčtovaním jej opravy (viď faktúra servisu s podrobným rozpisom prác a materiálu). Je možné vychádzať z ceny veci, ktorú mala v dobe poškodenia a z rozsahu, v akom bola poškodená zásahom škodcu.

58. Už samotnou škodovou udalosťou dochádza ku vzniku škody a k majetkovému úbytku na strane poškodeného, a to bez ohľadu na to, či si poškodený dá alebo nedá svoje poškodené motorové vozidlo opraviť.

59. Pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným, a ktorá bola postúpená, predstavuje nárok na poistné plnenie. Nárok uplatnený v tomto konaní vznikol krátením časti nároku na poistné plnenie, ktoré si uplatnil poškodený, resp. žalobca, voči žalovanému v zmysle Poistnej zmluvy.

60. V zmysle . „Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).“

61. Autori publikácie s názvom Poistné zmluvy, Ing. Mgr. Petruľák, a Mgr. Šulíková na str. 1 tejto publikácie uvádzajú: „podstatou poistenia je prenos finančných dopadov rizika z jeho nositeľa na iný subjekt (poisťovňu).“

62. „Úlohou poistenia je najmä prostredníctvom poistného plnenia zabezpečiť finančné prostriedky, ktoré slúžia na zmiernenie dopadov vzniknutej poistnej udalosti.“

63. Z podstaty poistenia teda nevyplýva, že by poškodený poistnou udalosťou mal najprv znášať finančné dopady rizika, ktoré si pre daný prípad poistil, preukázať tieto finančné dopady poisťovni a až tak ich preniesť na poisťovňu. Poistenie práve naopak slúži na to, aby subjekt odlišný od poisteného (poisťovňa) znášal tieto finančné dopady rizika, ktoré si poistil poistený a za ktoré v pravidelnom intervale uhrádza poisťovni poistné. Požiadavka žalovaného sa teda prieči samotnému princípu poistenia.

64. Z vyššie uvedeného ustanovenia zákona teda nevyplýva, že by právo na náhradu škody alebo na poistné plnenie vzniklo až vtedy, keď poškodení preukážu poisťovateľovi finančné dopady rizika, t.j. doklad o úhrade nákladov vynaložených na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou. Pokiaľ by tomu tak bolo, zákonodarca by vyslovene takúto požiadavku precizoval v základnom hmotnoprávnom predpise súkromného práva - . Ak by poistení alebo poškodení z poistných udalostí museli najprv uhradiť náklady a tak žiadať preplatenie, poprel by sa základný význam a účel samotného poistenia. Dané vyplýva nie len z , ale z celospoločenského záujmu a aj z logického, či systematického výkladu.

65. Skutočnosť, že v zásade nie je potrebné preukazovať vynaloženie nákladov na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou ako predpoklad priznania plnenia poisťovne vyplýva aj z iných ustanovení .

66. Je potrebné uviesť, že doposiaľ ani z praxe samotnej poisťovne nevyplýva, že by k likvidácii poistnej udalosti od svojich klientov - poistených alebo poškodených vyžadovala predkladanie dokladov o úhrade faktúry za opravu vozidla. Žalovaný sám veľmi dobre vie, že takáto požiadavka nemá oporu v zákone, a preto predkladanie takýchto dokladov ani nevyžaduje od svojich klientov - poistených pri likvidácii poistných udalostí. Taktiež žalovaný už v predmetnom prípade čiastočne plnil, a to na základe Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 16.5.2016, pričom nevyžadoval doklad o úhrade faktúry za opravu.

67. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že výklad, ktorým žalovaný dospel k záveru, že poistený je dlžníkom žalobcu, je nesprávny, bez opory v zákone, dokonca je to taký právny názor, ktorý popiera logický, spravodlivý výklad právnych predpisov a aj samotnú prax poisťovní v obdobných konaniach. Poistený, ako veriteľ, postúpil nárok na krátené poistné plnenie, ktoré mal voči žalovanému, ako dlžníkovi, pričom faktúra žalobcu predstavovala iba vyčíslenie, nepostúpil svoj dlh voči žalobcovi, ako to nesprávne a účelovo prezentuje žalovaný.

68. Existencia záväzkovo-právneho vzťahu medzi poškodeným a žalovaným v čase uzavretia Zmluvy o postúpení pohľadávky je vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenie nesporná. V nadväznosti na uvedené je teda nesporný aj následný vznik záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalobcom (postupníkom), na ktorého riadne a v súlade so zákonom prešli práva poškodeného (postupcu) ako veriteľa v záväzkovo-právnom vzťahu vyplývajúcom zo zmluvného poistenia, voči žalovanému ako dlžníkovi, resp. povinnému z tohto právneho vzťahu.

69. Poškodený je oprávnený svoj priamy zákonný nárok, ktorý má voči žalovanému, aj postúpiť, tak ako to bolo v predmetnom prípade, kedy poškodený postúpil svoj priamy zákonný nárok voči žalovanému na žalobcu a žalobca bol následne oprávnený žiadať tento postúpený nárok od žalovaného a preto mu patrí aktívna vecná legitimácia v tomto konaní.

70. V zmysle vyššie uvedenej argumentácie či judikatúry, ako aj doteraz prezentovaného, postupovaná pohľadávka poškodeného voči žalovanému existovala a postúpením pohľadávky na žalobcu bola založená jeho aktívna vecná legitimácia v tomto spore voči žalovanému.

71. Ustanovenie umožňuje veriteľovi postúpiť svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka inému / okrem pohľadávok, ktorých postúpenie vylučuje zákon /. O formálnych náležitostiach písomných právnych úkonov platí ust. a nasl. . Písomný právny úkon je platný ak je podpísaný konajúcou osobou. Nedodržanie zákonom stanovenej písomnej formy /ktorá je pri zmluve o postúpení pohľadávky vyžadovaná/ má za následok jej absolútnu neplatnosť.

72. Písomný právny úkon je platný /t.j. spĺňa požiadavku písomností/ ak je podpísaný konajúcou osobou. Z uvedeného je zrejmé, že písomná forma právneho úkonu predpokladá existenciu dvoch náležitostí a to písomnosti, ktorá spočíva v tom, že obsah právneho úkonu je zachytený v samotnom texte listiny a z podpisu konajúcej osoby, ktorým podpisujúci potvrdzuje, že obsah listiny zodpovedá prejavu jeho vôle. Pokiaľ ide o podpis právnickej osoby táto vyjadruje svoju vôľu prostredníctvom štatutárnych orgánov.

73. V Zmluve o postúpení pohľadávky je zrozumiteľne, určito a jednoznačne vyjadrené čo je ich predmetom, kto je v danom prípade dlžníkom, veriteľom a právny titul vzniku postupovanej pohľadávky

- nárok na poistné plnenie, ktoré sa odvíja od výšky vzniknutej škody. V Zmluve o postúpení pohľadávky je jasne vyjadrené akú výšku pohľadávky má postupca voči dlžníkovi - Allianz-Slovenská poisťovňa, a.s. je jednoznačne vyjadrené, že táto suma predstavuje krátenú a nezaplatenú časť faktúry servisu, ktorá bola vystavená za opravu motorového vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti.

74. V Zmluve je jednoznačne uvedené, že predmetom postúpenia je pohľadávka dlžníka voči veriteľovi, ktorá predstavuje rozdiel medzi reálnou škodou podľa faktúry servisu a škodou reálne zaplatenou dlžníkom (poisťovňou). Pokiaľ žalovaný namieta, že v Zmluve nie je konkrétny prejav vôle poškodeného k tomuto je potrebné uviesť, že daná argumentácia je irelevantná a nemá vplyv na platnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky. Poškodený bol uzrozumený s obsahom Zmluvy o postúpení pohľadávky, svoju vôľu previesť v Zmluve bližšie špecifikovanú pohľadávku na žalobcu vyjadril podpisom Zmluvy, dané je navyše vyjadrené aj znením čl. III. odsek 3, cit.: „Táto Zmluva bola uzatvorená slobodne a vážne, bez právneho a skutkového omylu, nie v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok.“

75. V Zmluve je jasne uvedené, že pohľadávka predstavuje nezaplatenú časť faktúry za opravu vozidla v dôsledku poistnej udalosti, pričom je uvedené aj číslo faktúry, a tak neexistujú pochybnosti o akú pohľadávku a z akého právneho titulu ide. Zároveň je potrebné uviesť, že výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody, nákladov nevyhnutných na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou. Vzhľadom k uvedenému predmet Zmluvy je jasne a určito špecifikovaný a preto neobstojí argumentácia žalovaného o rozporuplnosti, nejasnosti predmetu Zmluvy o postúpení pohľadávky.

76. V zmysle : „(1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.“

77. Účelom postúpenia pohľadávky je, aby došlo k zmene veriteľa, nie aby nastala zmena v obsahu postúpenej pohľadávky, čo by mohlo zhoršiť právne postavenie dlžníka. Ustanovenie § 525 ods. 1 taxatívne vymedzuje pohľadávky, ktoré nemožno postúpiť, pričom nárok na poistné plnenie, ktoré má povahu peňažnej pohľadávky, tam uvedený nie je, t.j. je možné ho platne postúpiť.

78. Obsahom pohľadávky na peňažné plnenie je totiž povinnosť dlžníka plniť v peniazoch a právo veriteľa požadovať peňažné plnenie. Postúpením peňažnej pohľadávky sa postavenie dlžníka nezhoršuje. Zmena veriteľa peňažnej pohľadávky teda nemá vplyv na obsah pohľadávky. Postúpením (cesiou) na základe písomnej zmluvy prechádza pohľadávka z doterajšieho veriteľa (postupcu) na nového veriteľa (postupníka) v tom stave, v akom v okamihu postúpenia existovala, a to spolu s jej príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Samotné postúpenie nespočíva len v jednoduchom prevode pohľadávky, ale práve v zmene záväzku spôsobujúcej zámenu v osobe oprávneného (veriteľa). Pri tejto zmene totiž postupník ako nový veriteľ nadobúda spolu s postúpenou pohľadávkou aj legitimáciu na jej uplatnenie a vymoženie cestou súdu. Postúpenie pohľadávky je vlastne osobitným prípadom právneho nástupníctva (sukcesie), pri ktorom právny nástupca - postupník (nový veriteľ), nadobúda od právneho predchodcu - postupcu (pôvodného veriteľa), všetky prevádzané práva.

79. V predmetnom prípade poistený z jasne špecifikovanej poistnej udalosti, t.j. veriteľ, postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, ktorá mu mala byť vyplatená žalovaným z titulu nároku na poistné plnenie, na postupníka, t.j. žalobcu, aby priamo žalobca mohol vymáhať žalovaným neuhradenú pohľadávku od žalovaného. Odmena za postúpenie bola predmetom osobitnej dohody. Takýto postup je v právnej praxi bežný.

80. Zároveň na postúpenie je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná alebo pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky ( ). Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, tj. žalovaného, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku.

81. V aplikačnej praxi je nevyhnutné aplikovať aj princíp preferencie platnosti právnych úkonov. Právne úkony sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky, čo možno vyjadriť aj tým spôsobom, že za bežných okolností nikto nerobí právny úkon s úmyslom, aby bol tento úkon neplatný. Neplatnosť právneho úkonu je reštriktívnou výnimkou, ku ktorej možno interpretačne dospieť iba v prípade, ak konkrétny úkon za žiadnych okolností neobstojí ako platný.

82. Predložená Zmluva o postúpení pohľadávky je platná a účinná, pričom riadne zakladá aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore.

83. Keďže Zmluva o postúpení pohľadávky má zákonom stanovené náležitosti, žalobca je aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie práva proti žalovanému. Námietka žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu nie je preto dôvodná.

84. Žalovaný ako uvádza v odpore vypracoval dňa 10.05.2016 novú kalkuláciu opravy č. 1580118604 so zohľadneným nových skutočností a vylúčením škody na motorovom vozidle z inej poistnej udalosti, za ktorú podľa tvrdení žalovaného nezodpovedá jeho poistený.

85. V predmetnej kalkulácii zo dňa 10.5.2016 žalovaný kalkulačným programom Audatex vyčíslil výšku škody na sumu 521,84 eur s DPH.

86. K danému je potrebné uviesť, že žalobca vystavil faktúru č. 20160023 za opravu poškodeného motorového vozidla na sumu 1 518,62 eur s DPH, a to na základe kalkulácie zo dňa 28.10.2015 vykonanej kalkulačným programom SilverDAT II.

87. V prvom rade ku kalkulačnému programu Audatex, ktorý použil žalovaný, je potrebné uviesť, že kalkulačný program, resp. kalkulácia žalovaného nie je objektívnym nástrojom pre výpočet výšky opravy, keďže likvidátor má možnosť zasahovať a vstupovať do jednotlivých výpočtov, nakoľko môže vkladať a vyberať rôzne parametre (napr. výška normohodiny, lakovacia konštanta, najlacnejšie (originálne) náhradné diely, ktoré sú ponúkane od rôznych predajcov náhradných dielov v rámci SR, napr. jeden diel od predajcu z Prešova druhý od predajcu zo Žiliny, ďalší od dodávateľa v Námestove, a to v jednej kalkulácii). Kalkulácia má slúžiť ako pomôcka, nemá to byť však určujúci a nevyhnutne rozhodujúci podklad pre výpočet poistného plnenia. Zároveň je potrebné poukázať, že napr. časové normy na servisné úkony sú síce výrobcom odporúčané, ale nie sú záväzné či dané zákonom.

88. Čo sa týka krátenia poistného plnenia z dôvodu nadhodnotenej práce pri poistnej udalosti č.1580118604, je potrebné uviesť, že žalobca si účtoval za prácu sumu 30,00 eur s DPH, čo je v porovnaní s ostatnými autoservismi v regióne výhodnejšia a nižšia cena. Žalobca spolu so žalobou predložil cenníky lakovacích a mechanických prác pre rovnaký alebo obdobný typ motorového vozidla v regióne košického kraja. Žalobca teda preukázal, že ním účtovaná normohodina je obvyklá v danom mieste pre príslušný typ a značku vozidla, nakoľko neprekračuje ceny obvyklé v regióne. Naopak tomu, žalovaný sa žiadnym spôsobom o danej skutočnosti (o výške normohodiny) ani len nezmienil, nepredložil dôkazy, že ním účtovaná, resp. priznaná výška normohodiny je obvyklá pre daný typ vozidla v príslušnom regióne.

89. V kalkulácii žalovaného zo dňa 10.5.2016 je pri lakovaní skratka AZT. AZT systém lakovania je systém vytvorený práve na podnet poisťovní, ktorý uplatňuje u všetkých vozidiel rovnaké pravidlá pri tvorbe časových noriem, nezávisle od výrobcu vozidla. Pri prepočte časových jednotiek nevychádza z časových noriem a jednotiek stanovených výrobcom konkrétneho vozidla, ale uvedený systém priemeruje časové jednotky všetkých vozidiel. Daný systém nerozoznáva ani skutočnosť aký druh farby a v akej kvalite bol na lakovanie vozidla konkrétne použitý. Žalovaný nevychádzal z technológie opravy stanovenej výrobcom pre uvedenú značku a typ motorového vozidla, tj. z časových noriem udávaných výrobcom, ale iba z priemerných hodnôt, čím náklady umelo znižuje.

90. Žalobca pri výpočte nákladov na opravu použil program SilverDAT II, ktorý pri výpočte nákladov na opravu môže používať rozdielne metódy. V predmetnom prípade boli rozdiely v nákladoch na práce a lakovanie spôsobené práve rozdielnym spôsobom výpočtu nákladov na opravu v rámci rozdielnych programov použitých na výpočet nákladov na opravu, nakoľko žalovaný použil program AUDATEX (pri lakovaní metódu AZT) a žalobca program SilverDAT II (pri lakovaní metódu Eurolak). Programové rozdiely vo fakturácii žalobcu a kalkulácii žalovaného, nemôžu byť na škodu žalobcu ako poškodeného a zakladať zákonný dôvod krátenia. Zároveň je potrebné poukázať, že obe tieto programy používajú aj poisťovne v EÚ.

91. Žalovaný v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 16.05.2016 uvádza: „Vykonaným šetrením boli zistené súhlasné poškodenia zadného nárazníka, ktoré boli zdokumentované v poisťovni KOOPERATIVA, a.s. z inej škodovej udalosti. Vzhľadom na uvedené zistenia Vám bola poskytnutá náhrada škody faktúrou na účet opravcu vo výške 521,84 eur s DPH.

92. Pôvodné poškodenie nárazníka v roku 2011 - škrabanec ktorý nespôsobil funkčnú nepoužiteľnosť nárazníka, ale šlo len o estetickú vadu, žalobca síce v roku 2011 nahlásil poisťovni KOOPERATIVA poisťovňa a.s., ale pre banálnosť problému, keďže aj samotná KOOPERATIVA poisťovňa a.s. navrhla len prelakovanie malej časti kde bol škrabanec, nakoniec vôbec danú poistnú udalosť neriešil. Poškodený si tak vôbec neuplatnil plnenie od KOOPERATIVA poisťovňa a.s. a žiadne peniaze teda nežiadal.

93. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal dôvodnosť krátenie plnenia v roku 2015 a súvis s poškodením z roku 2011, ako k danému výpočtu krátenia došiel, ako a na základe čoho krátil a aké právne dôvody a oporu v zákone využil.

94. Oznámenie poskytnuté žalovaným je nepreskúmateľné, nejasné neodôvodnené a nepreukázané. Žalovaný ako poisťovňa, ktorá má náležite vykonávať šetrenie je povinná po skončení vyšetrovania poskytnúť plnenie alebo ak kráti poistné plnenie, je povinná písomne odôvodniť zníženie a krátenie poistného plnenia.

95. Je potrebné uviesť, že prvá poistná udalosť sa stala v roku 2011 a druhá až v roku 2015. Aj keby medzi škodovými udalosťami nebol taký dlhý časový odstup, na situácii nemení nič to, že zadný nárazník mohol byť poškodený aj pri viacerých poistných udalostiach. Kde je uvedené, že ak sa stanú poistné udalosti, že poškodený má právo na výmenu toho istého poškodeného dielu iba 1 x? Prečo by nemohlo byť na motorovom vozidle identické poškodenie a ešte dokonca takého dielu ako je nárazník? Veď predsa nárazník je tá časť motorového vozidla, ktorá je najčastejšie zničená najmä pri škodových udalostiach. Veď už z gramatického výkladu slova nárazník vyplýva, že jeho účelom je tlmiť náraz či už vpredu alebo vzadu a predísť tak poškodeniam ostatných funkčných dielov auta, ako aj drahším, zabezpečenie bezpečnejších nárazov bez vážnejších dopadov a tlmenie nárazov. Je všeobecne známou skutočnosťou, ktorá sa nedokazuje, že nárazník je najviac poškodený diel na každom aute, na každom aute sa nachádza minimálne 1 oter, škrabanec či iné nie funkčné poškodenie. A zároveň, je aj najčastejšie opravovaným a meneným náhradným dielom.

96. Ani v zákone ani v poistných podmienkach však nie je uvedené, že poškodená časť motorového vozidla môže byť menená na jednom motorovom vozidle iba 1x, ani to že sa môže na tom istom mieste poškodiť len 1x, ani to, že poisťovne sú oprávnené odmietnuť plnenie, ak ten istý poškodený diel bol už v minulosti poškodený.

97. Žalobcovi vznikla škoda aj v roku 2011, a to v sume za lakovanie malej časti, ale pri tejto poistnej udalosti poškodený nikdy nepožiadal o úhradu od KOOPERATIVA poisťovňa a.s. V roku 2015 sa stala ale vážnejšia poistná udalosť, čo spôsobilo rozsiahlejšie poškodenie motorového vozidla a samotný žalovaný určil výmenu nárazníka, lebo sa stal po nehode nefunkčný. Takže je zjavné, že pôvodné poškodenie - škrabanec, nijako nemohol súvisieť s nehodou v roku 2015, ani nemohol znížiť plnenie. Na základe čoho, akého výpočtu a akého zdôvodnenia a príčinnej súvislosti žalovaný uvádza takéto tvrdenia v oznámení?

98. To, či bol/nebol nárazník predtým poškodený nemá vplyv na to, že pri tejto škodovej udalosti došlo k takým poškodeniam, kedy musel byť nárazník vymenený.

99. Skutočnosť, že na nárazníku boli iné poškodenia, ktoré nespôsobili narušenie plnenia funkcií nárazníka, nemá žiadny vplyv na konanie, keďže zadný nárazník bolo potrebné vymeniť a nový diel prelakovať, bez ohľadu na to, či by tam boli alebo neboli nejaké škrabance.“

100. Žalobca dôvodnosť svojej žaloby riadne preukázal listinnými dôkazmi, ktoré boli prílohou žalobného návrhu a žalovaný neuniesol dôkazne bremeno, nakoľko neuviedol žiadny (právny) dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok.

101. Žalovaný v podanom odpore teda nijak nevyvrátil žalobcom uplatnený nárok na poistné plnenie uvedený v návrhu na vydanie platobného rozkazu.

102. Ak žalovaný tvrdí, že krátenie bolo dôvodné, resp. ak neakceptuje predložené faktúry, a aj vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je subjektom, ktorý má zo zákona vykonávať šetrenie, musí svoje tvrdenia relevantne preukázať a zdôvodniť. Obrana žalovaného je iba v teoretickej a nepodloženej rovine tvrdenia a žalovaný v tomto ohľade neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný nie je oprávnený krátiť nárok žalobcu iba s poukazom na svoj subjektívny názor, že krátenie je dôvodné.

103. Z obsahu spisového materiálu súd zistil, že poistený si splnil všetky povinnosti ustanovené mu zákonom resp. poistnými podmienkami, preto krátenie poistného plnenia z dôvodu, ktoré uviedol žalovaný nemá oporu v zákone resp. v poistných podmienkach.

104. Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie ak nastane náhodná udalosť v Zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

105. Pri rozhodovaní vo veci súd musí nielen rešpektovať právo, ale výklad práva musí smerovať k spravodlivému dôsledku.

106. V konaní bolo ďalej preukázané, že žalovaný je v omeškaní s platbou poistného plnenia a sadzba úrokov z omeškania nie je dohodnutá.

107. Podľa ust. , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

108. S uvedenými tvrdeniami žalovaného v súvislosti s úrokmi z omeškania nie je možné sa stotožniť.

109. Peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v alebo b/ , účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti.

110. Skutočnosť, že poisťovňa neodôvodnila odmietnutie poistného plnenia podľa predstáv poškodeného, nemožno vykladať spôsobom, že by si túto povinnosť nesplnila vôbec a následne prijať záver, že nesplnením tejto povinnosti sa dostala v zmysle do omeškania.

111. Úrok z omeškania je viazaný na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyplývajúcej zo zákona o PZP, t.j. povinnosti do troch mesiacov ukončiť šetrenie poistnej udalosti. Žalovaný argumentuje, že túto povinnosť si splnil v uvedenej lehote, a preto žalobca nemá nárok na uplatnený úrok z omeškania.

112. K vyššie uvedenému je potrebné uviesť nasledovné: Návrhom na vydanie platobného rozkazu si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 996,78 eur od 1.6.2016 až do zaplatenia, čo

právne odôvodnil ust. a ako sankciu za nesplnenie povinnosti peňažnej povahy, t.j. riadne a včas uhradiť poistné plnenie. Žalobca nežiadal o zaplatenie úroku z omeškania podľa zákona o PZP za omeškanie žalovaného so splnením nepeňažnej povinnosti (ukončiť šetrenie poistnej udalosti v lehote stanovenej zákonom).

113. Vychádzajúc zo znenia ustanovení , a zákona o PZP tieto nevylučujú aplikáciu ustanovenia , nakoľko postihujú inú nečinnosť poisťovateľa a včasné nesplnenie odlišných povinností, než ako vyplývajú z ustanovenia . Podstatným kritériom pre rozlíšenie je to, že v ustanovení zákona o PZP zákonodarca postihol nečinnosť poisťovateľa spočívajúcu v nepeňažnom plnení, pričom ustanovením je sankcionovaná nečinnosť spočívajúca v omeškaní so splnením peňažného dlhu. Uvedené znamená, že pokiaľ si splnil žalovaný v predmetnej veci svoje povinnosti vo vzťahu k žalobcovi vyplývajúce mu z ustanovenia zákona o PZP, a teda ho nemožno sankcionovať podľa zákona o PZP, nevylučuje to aplikáciu ustanovenia , a teda priznanie úrokov z omeškania z dôvodu omeškania žalovaného so splnením svojho peňažného záväzku vo vzťahu k žalobcovi riadne a včas.

114. Žalobca žalovanému riadne preukázal svoj nárok na náhradu škody predložením faktúry za opravu vozidla a žalovaný plniť tento preukázaný nárok odmietol bez toho, aby na to boli dané právne relevantné dôvody. Žalovaný znížil poskytnutú náhradu škody o sumu 996,78 eur, pretože neakceptoval žalobcom účtovanú sumu práce.

115. Vzhľadom k tomu, že nárok na zaplatenie žalovanej sumy vo výške 996,78 eur žalovaný žalobcovi neuhradil v lehote stanovenej v , neposkytol žalobcovi plnenie riadne a včas, s plnením sa dostal do omeškania. Nakoľko ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, patrí žalobcovi popri plnení jeho nárokov v zmysle aj nárok na úrok z omeškania odo dňa, kedy sa žalovaný do omeškania s plnením dostal.

116. Súd pri posudzovaní príslušenstva - úrokov z omeškania vychádzal z tej skutočnosti, že žalobca mal možnosť v zmysle platného požadovať od žalovaného zaplatenie úrokov z omeškania vzhľadom k tomu, že žalovaný sa dostal do omeškania s platením poistného plnenia.

117. V danom prípade súd priznal úroky z omeškania v súlade s ust. .

118. Z vyššie uvedených dôvodov s poukázaním na citované zákonné ustanovenia súd vyhovel žalobe v celom rozsahu a žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu 996,78 eur s 5,00% úrokom z omeškania ročne odo dňa 1.6.2016 až do zaplatenia.

119. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

120. Podľa ust. , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (ust. ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)( ust. ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. ).