Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5Co-357-2017.pdf
PDF · 82.67 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/357/2017
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Ladislava Cakociho v spore žalobcu Platiť sa oplatí s.r.o., Bratislava, Košická 56, IČO: 45 684 618, zastúpeného advokátskou kanceláriou Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., Bratislava, Michalská 14, IČO: 47 255 706, proti žalovanému L. P., G.. X.X.XXXX, M., C. XX, o zaplatenie 187,60 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku 8Csp/171/2016-114 zo 16.6.2017 Okresného súdu Michalovce
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol, že I. žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 187,60 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 22,63 € od 19.12.2013 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 31,03 € od 19.1.2014 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 31,03 € od 19.2.2014 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 26,04 € od 19.3.2014 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 26,04 € od 23.4.2014 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 50,83 € od 20.5.2014 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, II. žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania. 2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobca žalobou, podanou uňho 29.11.2016 domáhal a ako ju skutkovo a právne odôvodnil, konštatoval, že v predmetnej veci bol 9.2.2017 vydaný platobný rozkaz, sp. zn. 8Csp/171/2016, proti ktorému podal žalovaný odpor s odôvodnením, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu v spore, kde žaluje fiktívnu pohľadávku, ktorá žalovanému nikdy nevznikla, že vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalovaného napriek tomu, že tento svoju neúčasť ospravedlnil tým, že sa rozhodol zvoliť si právneho zástupcu. Súd totiž nepovažoval takýto dôvod na odročenie pojednávania za dôležitý najmä s poukazom nato, že žalovaný už od 7.3.2017 vedel, že je voči nemu podaná žaloba, pričom zvoliť si právneho zástupcu sa rozhodol až jeden deň pred nariadeným termínom pojednávania. Uviedol, aké dokazovanie vykonal a čo z jednotlivých dôkazov zistil a citujúc znenie § 44 ods.1 písm.a), ods.12 písm. b) zák. č. 351/2011 Z.z. § 517 ods.1,2 O.z. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov účinnom od 1.2.2013 (ďalej len nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z.), § 255 ods.1 CSP a uzavrel, že žalovaný ako účastník uzavrel s obchodnou spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., 22.9.2010 zmluvu o poskytovaní služby a nájme KZ, na základe ktorej využíval verejnú službu poskytovanú touto spoločnosťou a mal v prenájme Magio Box Sat s HDD. Vzhľadom „k tomu“, že žalovaný porušil svoje povinnosti uvedené v zmluve, t.j. riadne a včas platiť cenu za poskytovanie služieb a nájomné za Magio Box Sat s HDD, je povinný uhradiť obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a.s., cenu týchto služieb a nájomné vo výške 147,84 € tak, ako si to vyúčtovala obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s. Podľa Cenníka pre poskytovanie služieb prostredníctvom mobilnej siete platného od 1.12.2013 (strana 38 Cenníka) je žalovaný povinný zaplatiť 1 poplatok za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie vo výške 19,80 € a 4 poplatky za upomienku oneskorenej platby vo výške 19,96 € (4 x 4,99 €). Keďže zmluvou o postúpení pohľadávok z 27.8.2015 postúpila obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s. svoje pohľadávky vyúčtované vo faktúrach č. 3757469386, 0758440967, 1759438403,
8760424629, 2761416618 a 0762418253 na žalobcu, súd zaviazal žalovaného uhradiť celkovú sumu 187,60 € žalobcovi. K obrane žalovaného, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby, poukázal nato, že právny predchodca žalobcu obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s. postúpila svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu a teda žalobca má aktívnu legitimáciu v konaní. Zároveň priznal žalobcovi úrok z omeškania z dlžnej sumy 22,63 € vo výške 5,00 % ročne od 19.12.2013 do zaplatenia, z dlžnej sumy 31,03 € vo výške 5,00 % ročne od 19.1.2014 do zaplatenia, z dlžnej sumy 31,03 € vo výške 5,00 % ročne od 19.2.2014 do zaplatenia, z dlžnej sumy 26,04 € vo výške 5,00 % ročne od 19.3.2014 do zaplatenia, z dlžnej sumy 26,04 € vo výške 5,00 % ročne od 23.4.2014 do zaplatenia a z dlžnej sumy 50,83 € vo výške 5,00 % ročne od 20.5.2014 do zaplatenia. Pri určovaní úroku z omeškania súd vychádzal z § 517 ods. 2 O.z. a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., s poukazom na základnú úrokovú sadzbu Európskej centrálnej banky, ktorá bola platná v ten ktorý deň omeškania žalovaného. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP a nakoľko žalobca mal vo veci plný úspech, priznal mu plnú náhradu trov konania. 3.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný v celom rozsahu z dôvodov, že súd vo veci súd rozhodol dňa 16.6.2017 a to aj napriek tomu, že sa včas ospravedlnil z dôvodov, že si vo veci mieni zvoliť advokáta, pričom je dovolenkové obdobie hlavne pre súdy, ktorému sa prispôsobujú aj advokáti. Preto navrhol nariadiť termín pojednávania po 30.8.2017. Konajúci súd v napadnutom rozsudku neakceptoval moje možnosti zastúpenia ako spotrebiteľa, čím porušil jeho procesné práva, nepostupoval v súlade s procesným poučením podľa § 292 a nasl. CSP a s týmto jeho procesným a ústavným právom sa vysporiadal v dôvodoch rozhodnutia tak, že v konaní nemusí mať právneho zástupcu, čím porušil aj § 182 ods.1 CSP, na ktoré v podstate apeloval pri jeho žiadosti o odročenie pojednávania. Vzhľadom na vyššie uvedené procesné pochybenia mi konajúci súd bez právneho dôvodu ani neumožnil vyjadriť sa osobne k jednotlivým faktúram, úrokom z omeškania, spôsobe ich vystavenia nezmluvným partnerom žalobcu a teda aj možnosti porušenia zákona o ochrane osobných údajov a v neposlednom rade po riadnom zistení skutkového a právneho stavu vecí mi konajúci súd nesprávnym procesným postupom odňal možnosť vzniesť prípadnú námietku premlčania istiny s prísl. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci konajúcemu súdu. 4.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a zistil, že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, preto rozsudok podľa § 389 ods.1 písm. b) zrušil a podľa § 391 ods.1 CSP vec vrátil súdu na ďalšie konanie. 5.Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), ktorý vyplynul z obsahu odvolania, spočíva v tom, že nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. 6.Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký (právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie veci v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo vyporiadať sa so všetkými relevantnými skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým (o. i.) aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. 7.Z obsahu spisu je zrejmé, že predvolanie na pojednávanie na 16.6.2017 bolo žalovanému doručené 5.6.2017 (doručenka pri č. l. 34), z ktorého sa žalovaný ospravedlnil podaním doručeným súdu 15.6.2017 (č. l. 35) z dôvodu, že sa rozhodol zvoliť právneho zástupcu. 8.Vzhľadom na skutočnosť, že v prejednávanej veci ide o spor s ochranou slabšej strany, súd v nich postupuje podľa § 290 - § 300 CSP. Tým, že súd vo veci rozhodol, napriek oznámeniu žalovaného, že chce sa dať zastúpiť právnym zástupcom pojednávanie neodročil, porušil jeho právo na spravodlivý proces. 9.Podľa čl. 6 ods.1 CSP strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.
10.Podľa čl. 6 ods.2 CSP súd zohľadňuje špecifické potreby strán sporu vyplývajúce z ich zdravotného stavu a sociálneho postavenia. 11.Podľa čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. 12.Je nutné zdôrazniť, že podmienky prejednania veci v neprítomnosti žalovaného, prípadne jeho právneho zástupcu neboli splnené s ohľadom aj na dôslednú aplikáciu zásady rovnosti strán v súdnom konaní, ktorá je vyjadrená nielen v čl. 6 ods.1,2 CSP, ale aj v čl. 47 Ústavy Slovenskej republiky. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 43/95, II. ÚS 121/02, II. ÚS 35/02 a III. ÚS 153/07. Zásada vyjadrujúca „právo na spravodlivý súdny proces“ je spojená s nutnosťou rovnakých „pravidiel hry“, rovnako aj s princípom „rovnosti zbraní“ pre všetkých účastníkov konania. Súd je povinný aplikovať túto zásadu vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania bez ohľadu na ich procesné postavenie, v danom prípade tak voči žalobcovi, ako vo vzťahu k žalovanému. Obidve strany v spore pri zásade rovnosti majú právo, aby sa ich vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a práve súd dbá na to, aby sa podľa čl. 17 a čl. 15 ods.2 CSP postupovalo v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Odvolací súd na základe uvedeného zhrnul, že na strane žalovaného zvoliť si právneho zástupcu na zastupovanie v spore bolo dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania. 13.V konaní došlo k takej vade, ktorá by mala vplyv na správnosť rozhodnutia a možno uzavrieť, že žalovaným uplatnený odvolací dôvod je daný. 14.Po vrátení veci súdu prvej inštancie bude povinnosťou súdu umožniť žalovanému byť vypočutý na nariadenom pojednávaní, navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim a nanovo vo veci rozhodnúť. V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods.3 CSP) 15.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.