Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21S-47-2021.pdf
PDF · 96.01 KB
Case nature
Area
Subarea
21S/47/2021
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Lenky Kostolanskej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobkyne: F. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XXX, C., proti žalovanému: Generálny prokurátor Slovenskej republiky Dr. h. c. JUDr. F. I. X.., nar. XX. XX. XXXX, Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova 2, Bratislava, IČO: 00 166 481, o správnej žalobe zo dňa 28. 07. 2021 proti nesprávnemu úradnému postupu v konaniach č. 1Pv 121/14/4401 (ORP-101/2-VYS-KN-2014), č. 2Pv 175/19/4401 (ORP-606/1-VYS-KN-2018), č. 1Pv 442/19/4401 (ORP-298/1-VYS-KN-2019), č. 1Pv 461/20/4401 (ORP-583/2-VYS-KN-2020) a č. 1Pn 92/21/4401 (ORP-88/2-VYS-KN-2021), takto
rozhodol:
Súd žalobu o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa správnou žalobou zo dňa 28. 07. 2021, doručenou tunajšiemu súdu dňa 06. 08. 2021, domáhala určenia, že úradný postup žalovaného v konaniach č. 1Pv 121/14/4401 (ORP-101/2- VYS-KN-2014), č. 2Pv 175/19/4401 (ORP-606/1-VYS-KN-2018), č. 1Pv 442/19/4401 (ORP-298/1- VYS-KN-2019), č. 1Pv 461/20/4401 (ORP-583/2-VYS-KN-2020) a č. 1Pn 92/21/4401 (ORP-88/2-VYS- KN-2021) je nesprávny.
2. Žalobkyňa v podanej žalobe uviedla, že procesné postupy vo veci 2 Pv 175/19/4401 (ČVS: ORP-606/1-VYS-KN-2018) vykazujú svojvôlu a manipuláciu so skutkovým stavom, ktorý bol zmanipulovaný tak, že podozrivý bol orgánmi varovaný, aby upustil od ďalších postupov, lebo je sledovaný. Voči žalovanému stratili všetku racionálnu dôveru, lebo nepostupuje tak, ako má a podnety vyhodnocuje úmyselne inak - ponadobúdajú úplne iný charakter, len aby orgán tieto špinavosti voči nim nemusel riešiť. Žalovaný na podnety zasiela len rôzne šablóny, ktoré vôbec neriešia veci, ale sú buď formalisticky bez odôvodnenia alebo odôvodnenie je úplne od veci a prekrúca sa podstata, slová sa vytrhávajú z kontextu a znova spájajú, aby nadobudol obraz, aký si žalovaný želá. Žalovaný taktiež deformuje celý skutkový stav spôsobom, že právne predpisy nie sú v praxi uplatnené - zákony len citujú a následne znemožňuje účastníka, že na jeho ďalšie podnety už reagovať nebude, takže niet šanca bez súdneho orgánu sa domôcť k spravodlivosti. Uviedla, že tento orgán doposiaľ zneužíva jej sfalšovaný podpis, ide o nedobrovoľný akt, absentujú racionálne poučenia a oznámenie z 14. 02. 2014 je nezákonné. Zdôraznila, že ide o orgán, ktorý nie je viazaný nestrannosťou ako súd, celý systém podlieha priamo do rúk jedného človeka ( žalovaného). Žalovaný správny orgán nemôže v sebe zlúčiť žalobcu aj sudcu, preto nie je možné okrem bezcenných šablón zistiť pravdu, motív, vinníka smerom k opomínaniu, obchádzaniu predpisov, aby výsledok bol iný, deformovaný a v poslednom rade proti žalobcovi aj takýto záver možno dosiahnuť nesprávnym úradným postupom. Poukázala na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Le Compte A-58 z roku 1983, rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. U 39/2015, sp. zn. I ÚS 211/2012, sp. zn. III ÚS 90/2015. V závere žiadala, aby všetky postupy
vykonané nezákonne boli zrušené, vykonanie nápravy žalovaným a odňatie vecí zamestnankyni JUDr. A. X., aby veci preskúmal ako ukladá zákon bez opomínania praktických zlyhaní a účelové deformácie, ktoré majú za cieľ ju diskriminovať.
3. Okresná prokuratúra Komárno na základe žiadosti súdu o súčinnosť zo dňa 13. 09. 2021 predložila: a) rozsudok Okresného súdu Komárno sp. zn. 11T/66/2014-2951 zo dňa 20. 10. 2016, ktorým bol obžalovaný G. L. uznaný vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písmeno a), odsek 2 písmeno d) v spojení s § 138 písmeno b), písmeno j) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku a odsúdený podľa § 208 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, odsek 5 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 11 rokov nepodmienečne, podľa § 48 ods. 2 písmeno b) Trestného zákona bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a podľa § 73 ods. 2 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona mu bolo uložené protialkoholické liečenie ústavnou formou; b) uznesenie Krajského súdu v Nitre č.k. 4To/98/2016-3118 zo dňa 12. 01. 2017, ktorým bolo podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného G. L., odvolanie manželky obžalovaného G. L. F. L. a odvolanie okresného prokurátora zamietnuté. c) uznesenie Krajského súdu v Nitre č.k. 4To/98/2016-3135 zo dňa 12. 01. 2017, ktorým bolo podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku zamietnuté odvolanie poškodenej D. P., pretože bolo podané neoprávnenou osobou d) uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 3Tdo/21/2019 zo dňa 31. 07. 2019, ktorým odmietol podľa § 382 písmeno c) Trestného poriadku dovolanie obvineného. e) uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 5Tdo/19/2021 zo dňa 15. 04. 2021, ktorým podľa § 64 ods. 1 Trestného poriadku nepovolil navrátenie lehoty na podanie dovolania obvinenému G. L. a odmietol podľa § 382 písmeno a) Trestného poriadku dovolanie obvineného. f) uznesenie Okresnej prokuratúry Komárno č. k. 2 Pv 175/19/4401-27 zo dňa 03. 06. 2020, ktorým bolo zrušené podľa § 194 ods. 1 písmeno a) Trestného poriadku uznesenie vyšetrovateľky Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ Komárno č. ORP 606/1-VYS-KN-2018 z 3. apríla 2020 a podľa § 215 ods. 1 písmeno a) Trestného poriadku zastavené trestné stíhanie, lebo je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie g) uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru Komárno, odbor kriminálnej polície, 2. oddelenie vyšetrovania ČVS: ORP-88/2-VYS-KN-2021 zo dňa 19. 04. 2021, ktorým bola odmietnutá vec trestného oznámenia G. L., nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.
Okresná prokuratúra Komárno v podaní zo dňa 30. 09. 2021 oznámila, že v konaní evidovanom na Odbore kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ Komárno pod č. ORP 298/1-VYS-KN-2019 (na prokuratúre sp. zn. 1Pv 442/19/4401) nebolo vydané meritórne rozhodnutie. Uznesenie o vznesení obvinenia č. ORP 298/1 VYS-KN-2019 bolo vydané dňa 30. 07. 2020, právoplatnosť nadobudlo dňa 16. 10. 2020 vydaním uznesenia prokurátora o zamietnutí sťažnosti obvinených. Prípravné konania nie je ukončené. Návrh obvinených, resp. návrh manžela obvinenej F. L. - G. L. na zrušenie právoplatného rozhodnutia o vznesení obvinenia postupom podľa § 363 ods. 1 a nasl. Trestného poriadku Generálna prokuratúra SR v oboch prípadoch vybavila odložením týchto návrhov pre nedôvodnosť.
Okresná prokuratúra Komárno ďalej v podaní zo dňa 28. 09. 2021 súdu oznámila, že v konaní evidovanom na Odbore kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ Komárno pod č. ORP 583/1-VYS- KN-2020 (na prokuratúre sp. zn. 1 Pv 461/20/4401) nebolo vydané meritórne rozhodnutie.
4. Uznesením č.k. 21S/47/2021-75 zo dňa 14. 12. 2021 vyzval súd žalobkyňu, aby doplnila podanie zo dňa 28. 07. 2021 tak, že uvedie, či podala všeobecnú správnu žalobu alebo žalobu o nesprávny úradný postup t.j. civilnú žalobu a zároveň v bode Ia súd vyzval žalobkyňu na doplnenie neúplného a nejasného podania podľa § 59 ods. 1, 2 SSP.
5. Žalobkyňa v podaní zo dňa 14. 01. 2022, doručenom súdu dňa 20. 01. 2022 oznámila, že ide o správnu žalobu, v rámci ktorej chce získať rozhodnutie, že žalovaný obchádzal svoje povinnosti a neaplikoval ich správne.
6. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci po oboznámení sa s obsahom podanej žaloby, rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 11T/66/2014-2951 zo dňa
20. 10. 2016, uznesením Krajského súdu v Nitre č.k. 4To/98/2016-3118 zo dňa 12. 01. 2017, uznesením Krajského súdu v Nitre č.k. 4To/98/2016-3135 zo dňa 12. 01. 2017, uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 3Tdo/21/2019 zo dňa 31. 07. 2019 uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 5Tdo/19/2021 zo dňa 15. 04. 2021, uznesením Okresnej prokuratúry Komárno č. k. 2 Pv 175/19/4401-27 zo dňa 03. 06. 2020, uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru Komárno, odbor kriminálnej polície, 2. oddelenie vyšetrovania ČVS: ORP-88/2-VYS-KN-2021 zo dňa 19. 04. 2021, oznámeniami Okresnej prokuratúry Komárno č. 1 Pv 442/19/4401-71 zo dňa 30. 09. 2021 a č. 1Pv 461/20/4401 zo dňa 28. 09. 2021, dospel k záveru, že žalobkyňou podanú žalobu je potrebné podľa ust. § 98 ods. 1 písm. g/ SSP odmietnuť ako neprípustnú.
7. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
Podľa § 3 ods. 1 SSP na účely tohto zákona sa rozumie a) administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov, b) rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka, c) opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté, d) nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie, e) iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
Podľa § 4 SSP, orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú a) orgány štátnej správy, b) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje, c) orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, d) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, e) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy.
Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 6 ods. 2 SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o a) správnych žalobách, b) správnych žalobách vo veciach správneho trestania,
c) správnych žalobách v sociálnych veciach, d) správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, e) žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy, f) žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy, g) žalobách vo volebných veciach, h) žalobách vo veciach územnej samosprávy, i) žalobách vo veciach politických práv, j) kompetenčných žalobách, k) návrhoch v iných veciach.
Podľa§ 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
Podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak g/ je neprípustná.
Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
8. Správny súd sa zaoberal tým, či rozhodnutia a postup žalovaného, ktoré žalobkyňa žiadala preskúmať, sú rozhodnutiami vydanými orgánom verejnej správy (v zmysle jeho vymedzenia v § 4 SSP), pri výkone jeho právomoci v oblasti verejnej správy a dotýkajú sa práv a právom chránených záujmov žalobkyne ako fyzickej osoby v oblasti verejnej správy. Správny súd mal z obsahu spisu nesporne preukázané, že žalobkyňa sa domáhala preskúmania postupu žalovaného v trestných konaniach č. 1Pv 121/14/4401 (ORP-101/2-VYS-KN-2014), č. 2Pv 175/19/4401 (ORP-606/1-VYS-KN-2018), č. 1Pv 442/19/4401 (ORP-298/1-VYS-KN-2019), č. 1Pv 461/20/4401 (ORP-583/2-VYS-KN-2020) a č. 1Pn 92/21/4401 (ORP-88/2-VYS-KN-2021), ktoré nie sú predmetom prieskumu v správnom súdnictve.
9. Predmetom prieskumu v rámci správneho súdnictva sú len také správne akty a činnosť orgánov verejnej správy, ktoré sú realizované pri výkone pôsobnosti v oblasti verejnej správy. Je potrebné si totiž uvedomiť, že nie každý akt alebo postup orgánu verejnej správy je vykonávaný v rámci jeho verejnosprávnej pôsobnosti. Orgány verejnej správy môžu byť totiž činné v celej škále právnych vzťahov daných právnym poriadkom, z ktorých niektoré majú výlučne súkromnoprávny charakter (napr. nakladanie orgánov štátnej správy s majetkom, pracovnoprávne vzťahy), resp. verejnoprávny charakter nemajúci povahu výkonu verejnej správy (napr. postup policajných orgánov v trestnom konaní). Verejnosprávnu pôsobnosť možno preto zjednodušene vymedziť ako zákonom ustanovené vrchnostenské oprávnenie orgánu verejnej správy rozhodovať o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb, resp. tieto normatívne určovať. Pojem rozhodovania pritom v sebe zahŕňa nielen vydávanie rozhodnutí, ale i opatrení orgánov verejnej správy, pričom normatívna nariaďovacia pôsobnosť je vo vzťahu k správnemu súdnictvu ohraničená len na vydávanie všeobecne záväzných nariadení orgánmi územnej samosprávy. Verejnosprávna rovina je premietnutá do legálneho vymedzenia administratívneho konania, ktorým sa rozumie len taký postup orgánu verejnej správy, ktorý sa vzťahuje na výkon jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy. Táto skutočnosť sa odrazila následne v tom, že legálne definície rozhodnutia a opatrenia orgánu verejnej správy a nečinnosti orgánu verejnej správy odkazujú práve na administratívne konanie a pri inom zásahu orgánu verejnej správy, ktorý nie je realizovaný v administratívnom konaní, je priamo výslovne zvýraznené, že ide o postup vykonávaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy. Pod pojmom administratívne konanie sa rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Pôjde len o taký postup, ktorý má vrchnostenský charakter, pri ktorom je orgán verejnej správy vo vzťahu k fyzickým a právnickým osobám v nadradenej pozícii. Práve z takejto pozície (odlišnej od postavenia účastníkov konania, dotknutých osôb, adresátov opatrení) orgán rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb alebo ich rozsah normatívne určuje. Musí pritom ísť o pôsobnosť zákonom výslovne určenú ako verejnosprávnu. ( (Baricová J., Fečík M., Števček M., Filová A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C.H.Beck, 2018, 33-34 s)
10. Z uvedeného vyplýva, že predmetom prieskumu sú rozhodnutia, opatrenia, iné zásahy, nečinnosť orgánov verejnej správy a ďalšie veci ustanovené zákonom týkajúce sa činnosti orgánov verejnej správy. Spoločným menovateľom všetkých týchto predmetov prieskumu je, že ide o výsledky konania, resp. nekonania orgánov verejnej správy pri výkone verejnej správy. Správne súdy teda nepreskúmavajú právne a iné akty, či úkony subjektov, ktoré nie sú orgánmi verejnej správy, resp. tie právne akty orgánov verejnej správy, ktoré nie sú výsledkom výkonu verejnej správy a v ktorých teda absentuje vrchnostenský vzťah medzi orgánom verejnej správy a adresátom daného aktu. Právne z uvedenej axiómy pritom možno odvodiť nedostatok právomoci správnych súdov preskúmavať napr. rozhodovanie orgánov činných v trestnom konaní, konanie prokuratúry pri výkone trestného dozoru, verejného ochrancu práv, Ústavného súdu SR, Národnej rady SR atď.
11. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že Generálny prokurátor Slovenskej republiky, ako ani Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ktorej nesprávny úradný postup žalobkyňa v rámci žaloby namietala, nie sú orgánmi verejnej správy (viď. rozhodnutie sp. zn. 3Sžz/4/2010 zo dňa 29. 03. 2012). Je potrebné pritom vychádzať z vymedzenia orgánov verejnej správy v § 4 SSP, v dôsledku čoho aj z pohľadu označenia žalovaného ide o neodstraniteľnú podmienku konania. Prokuratúra a jej orgány pri vykonávaní dozoru v trestných veciach nevystupuje ako orgán verejnej správy a jej rozhodnutia nemožno preskúmavať v správnom súdnom konaní.
12. Žalobkyňa okrem toho v žalobe namietala nesprávny úradný postup v trestných konaniach, k čomu správny súd dodáva, že postup orgánov činných v trestnom konaní, ktorými sú prokurátor a zložky polície, je upravený osobitným zákonom t.j. Trestným poriadkom a súd v rámci správneho súdnictva nemôže zasahovať do ich právomoci a pôsobnosti. Negatívne procesné podmienky, týkajúce sa predmetu prieskumu, ktoré nie je správny súd oprávnený preskúmavať, vyplývajú z § 7 SSP. Skúmanie procesných podmienok je súčasťou zásady oficiality a správny súd ju vykonáva z úradnej povinnosti. Správny súd musí overiť, či nenastala niektorá z negatívnych procesných podmienok, nielen k momentu začatia konania, ale počas celého konania. Procesné podmienky si preto overuje pred vyhlásením rozhodnutia. Neprípustnosť žaloby je neodstrániteľnou prekážkou konania a dôvodom na jej odmietnutie.
13. Z vyššie uvedených dôvodov potom správny súd musel konštatovať, že v podanej správnej žaloby neboli naplnené podmienky na to, aby postup žalovaného a napadnuté rozhodnutia neboli vylúčené zo súdneho prieskumu v správnom súdnictve, pričom žaloba smerovala voči orgánom, ktoré nie sú orgánom verejnej správy. S poukazom na uvedené zistenia vyplývajúce zo súdneho spisu bolo potrebné žalobu odmietnuť ako neprípustnú v zmysle ust. § 98 ods.1 písm. g/ SSP.
14. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.
15. Súd takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (§ 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (§ 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440 ods.1, 2 SSP. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.