Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 6 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (16)Rozsudok_6C-155-2005.pdf
PDF · 130.86 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/155/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Zuzanou Konárikovou v spore žalobcu: L.. M. W., D.. XX.XX.XXXX, N. XXX XX W. XXX, zastúpený advokátom JUDr. Ľubomírom Hrežďovičom, so sídlom Rudlovská 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37 893 858, proti žalovanému: L.. O. Z., D.. XX.XX.XXXX, N. M.. M. XXX/XX, XXX XX R., zastúpený advokátskou kanceláriou Lion Law Partners s.r.o., so sídlom Komenského 14A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 862 461, o zrušenie vecného bremena, takto
rozhodol:
I. Súd zrušuje vecné bremeno - právo doživotného bývania a užívania nehnuteľností pre účely trvalého bývania, zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva číslo XXXX okres R. obec R. katastrálne územie R. k domu súpisné číslo XXX na pozemku parcela registra „C“ parcelné číslo XXXX/X druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 235 m2, domu súpisné číslo XXX na pozemkoch parciel registra „C“ parcelné číslo XXXX druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 423 m2, pozemku parcelné číslo XXXX druh pozemku záhrada o výmere 248 m2, pozemku parcelné číslo XXXX druh pozemku záhrada o výmere 304 m2, pozemku parcelné číslo XXXX/X druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 161 m2 zriadené zmluvne dňa 26.07.1995 v prospech oprávneného - žalovaného.
II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému peňažnú náhradu za zrušené vecné bremeno právo doživotného bývania a užívania nehnuteľností pre účely trvalého bývania zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva číslo XXXX okres R. obec R. katastrálne územie R. domu súpisné číslo XXX na pozemku parcely registra „C“ parcelné číslo XXXX/X druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 235 m2 vo výške 6.638,78 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému peňažnú náhradu za zrušené vecné bremeno - právo doživotného bývania a užívania nehnuteľností pre účely trvalého bývania zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva číslo XXXX okres R. obec R. katastrálne územie R. domu súpisné číslo XXX na pozemkoch parciel registra „C“ parcelné číslo XXXX druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 423 m2, pozemku parcelné číslo XXXX druh pozemku záhrada o výmere 248 m2, pozemku parcelné číslo XXXX druh pozemku záhrada o výmere 304 m2, pozemku parcelné číslo XXXX/ X druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 161 m2 vo výške 9.958,18 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou okresnému súdu dňa 07.11.2005 domáhal zrušenia vecného bremena za primeranú náhradu. Uviedol, že je vlastníkom nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností
na liste vlastníctva (LV) číslo (č.) XXXX pre okres R., obec R., katastrálne územie (k. ú.) R.. Žalovaný má právo doživotného bývania a užívania nehnuteľností. Vecné bremeno bolo zriadené zmluvou v r. 1985 s tým, že zmluva bola uzatvorená s matkou žalovaného manželky ako predchádzajúcej vlastníčky nehnuteľností. Žalovaný v nehnuteľnostiach nebýva, trvalé bydlisko má na inej adrese. O nehnuteľnosti sa nijakým spôsobom nestará, neprispieva finančne na ich údržbu. S manželkou, teda s osobou, ktorej matka zriadila vecné bremeno, nežije, minimálne dvakrát vstúpil žalovaný do priestorov nehnuteľností s tým, že spôsobil žalobcovi škodu. Žalovaný pri každej návšteve nehnuteľnosti sa dopustí konania, ktoré je možné charakterizovať minimálne ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Nie je akceptovateľné, aby sa žalobca obával o svoj majetok vždy, keď žalovaný sa nachádza v priestoroch nehnuteľností.
2. Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom dňa 18.10.2010 s tým, že vecné bremeno zrušil a žalobcovi uložil zaplatiť žalovanému peňažnú náhradu vo výške 373.530 Eur v lehote 40 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Okresný súd skonštatoval, že žalovaný súhlasil so zrušením vecného bremena, sporná však bola výška peňažnej náhrady, ktorú mal určiť súd ako náhradu primeranú za zrušenie práva žalovaného doživotného bývania a užívania nehnuteľností. Okresný súd v rozsudku skonštatoval, že nie je sporná dôvodnosť zrušenia vecného bremena, sporná bola výška primeranej náhrady za zrušené vecné bremeno, ktorú má žalobca žalovanému zaplatiť. Okresný súd primeranú náhradu v peňažnej forme, ktorú požadoval žalovaný, priznal na základe záverov znaleckého dokazovania znalkyňami z odboru ekonómie a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, keď úlohou poverených znalcov bolo vypracovať znalecký posudok a určiť v ňom výšku peňažnej náhrady osobitne v každom prípade pri jednej, ako aj pri druhej nehnuteľnosti s prihliadnutím na skutočnosť, že jedna nehnuteľnosť slúžila na bývanie žalovaného a druhá na jeho podnikanie ako sídlo viacerých podnikateľských subjektov. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 15Co/43/2011-708 zo dňa 10.08.2011 rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že záver okresného súdu o zrušení vecného bremena na návrh žalobcu, ktorý poukazoval v žalobe na neprimerané správanie sa žalovaného, a dokonca spôsobenie škody, ako aj s prihliadnutím na súhlas žalovaného so zrušením vecného bremena, je možné považovať za správny. Rozhodnutie okresného súdu o výške primeranej náhrady za zrušenie vecného bremena je však už nesprávne, vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu z dôvodu neprihliadnutia na dôležité listinné dôkazy produkované žalobcom v konaní. Okresný súd sa nedostatočne zaoberal samotným obsahom vecného bremena. Pri vymedzení predmetu vecného bremena vychádzal len z jeho zápisu do katastra nehnuteľností, pričom v kúpnych zmluvách je jasne, určite a zrozumiteľne vymedzený obsah vecného bremena, ktorý je potrebné vykladať v súlade s vôľou oboch účastníkov zmluvy, čo je obsahom vecného bremena, a teda v akom rozsahu dochádza k obmedzeniu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech iného subjektu. Vlastníkovi nehnuteľností vznikla povinnosť strpieť právo doživotného bývania a užívania predmetných nehnuteľností, pričom toto právo doživotného bývania a užívania je zmluvne vymedzené ako oprávnenie užívať nehnuteľnosti pre účely trvalého bývania. Nemožno teda dôjsť k záveru, že pod právo užívania nehnuteľností je možné podriadiť právo podnikať. Pri rozhodovaní o výške primeranej náhrady za zrušenie vecného bremena je potrebné vychádzať z rozsahu majetkového prospechu, ktorého sa zrušením vecného bremena dostáva vlastníkovi zaťaženej nehnuteľnosti, ako i z majetkových dôsledkov zániku vecného bremena pre oprávneného.
3. Okresný súd uznesením č. k. 6C/155/2005-725 zo dňa 01.12.2011 pripustil na návrh žalobcu zmenu žalobného návrhu tak, že žalobný návrh znie: Súd zrušuje vecné bremeno - právo doživotného bývania a užívania nehnuteľností žalovaným, ktoré sú zapísané na Správe katastra vo R. na LV č. XXXX pre obec a k. ú. R. ako dom súp. č. XXX stojaci na parcele KNC XXXX/X, dom súp. č. XXX stojaci na parc. KNC XXXX, pozemku - parcele KNC XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 423 m2, pozemku - parcele KNC XXXX, záhrady o výmere 248 m2, pozemku - parcele KNC XXXX, záhrady o výmere 304 m2, pozemku - parcele KNC XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 161 m2 a pozemku - parcele KNC XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 235 m2. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému titulom peňažnej náhrady za zrušené vecné bremeno - práva doživotného bývania a užívania nehnuteľností, ktoré sú zapísané na Správe katastra vo R. na LV č. XXXX pre obec a k. ú. R. ako dom súp. č. XXX stojaci na parcele KNC XXXX/X spolu s pozemkom čiastkou 6.638,78 Eur a nehnuteľnosti dom súp. č. XXX stojaci na parc. KNC XXXX, pozemku - parcele KNC XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 423 m2, pozemku - parcele KNC XXXX, záhrady o výmere 248 m2, pozemku
- parcele KNC XXXX, záhrady o výmere 304 m2, pozemku - parcele KNC XXXX/X, zastavané plochy
a nádvoria o výmere 161 m2 čiastku 9.958,18 Eur, spolu sumu 16.596,96 Eur v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
4. Následne okresný súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo a ustanovenému znalcovi uložil po oboznámení sa so spisovým materiálom určiť výšku peňažnej náhrady vecného bremena doživotného bývania a užívania nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre obec a k. ú. R. s tým, že znalec mal vychádzať z premisy, že nehnuteľnosti slúžia na bývanie, a nie na podnikateľské účely (ako sídlo viacerých podnikateľských subjektov, kde žalovaný vystupuje ako spoločník, prípadne konateľ).
5. Po vykonaní znaleckého dokazovania okresný súd vo veci opätovne rozhodol rozsudkom dňa 24.01.2013 s tým, že zrušil vecné bremeno - právo doživotného bývania a užívania nehnuteľností žalovaným, ktoré je zapísané na LV č. XXXX vedeného Správou katastra R. pre obec a k. ú. R. k nehnuteľnostiam a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému z titulu peňažnej náhrady za zrušené vecné bremeno sumu spolu vo výške 172.305,41 Eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Okresný súd skonštatoval, že žalovaný súhlasil so zrušením vecného bremena, sporná bola výška peňažnej náhrady za zrušené vecné bremeno. Pri určení výšky primeranej náhrady súd vychádzal zo záverov v konaní ustanoveného znalca. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 15Co/120/2013-860 zo dňa 30.04.2014 rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd v uznesení uviedol okrem iného, že v prípade žalovaného ide o vecné bremeno in personam, teda o osobné vecné bremeno spočívajúce v práve žalovaného doživotne užívať prevádzané nehnuteľnosti pre účely trvalého bývania. Vo vzťahu k zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností je potrebné súhlasiť s názorom žalobcu, že nebol povolený vklad vecného bremena v súlade so zmluvou uzatvorenou medzi pani S. a žalovaným, ale vecné bremeno bolo modifikované ako právo doživotného bývania a užívania nehnuteľností. Pri zrušení vecného bremena za primeranú náhradu sa okresný súd nedostatočne zaoberal touto okolnosťou, nedostatočne sa zaoberal históriou vzniku nehnuteľností, ich účelovým určením a následne zmenou v užívaní, ktorá právne nikdy nebola realizovaná. Súd u každej z nehnuteľností, na ktoré sa viaže vecné bremeno, musí zisťovať, či boli stavebno-technicky, a teda aj právne určené na bývanie, či už trvalé, alebo prechodné. Primeranú náhradu stanovuje súd na základe vlastnej úvahy, pričom prvostupňový súd vychádzal v rozhodnutí len zo záverov znaleckých posudkov a bez osobitného posúdenia nezohľadnil uvádzané okolnosti, ako ani správanie sa žalovaného pri uplatňovaní svojho práva vyplývajúceho z vecného bremena, ako ani okolnosti tvrdené žalobcom o spôsobovaní škody na majetku žalobcu.
6. Na pojednávaní dňa 25.04.2022 právny zástupca žalovaného zotrval na návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania znaleckým ústavom alebo znaleckou organizáciou podľa § 207 ods. 3 Civilného sporového poriadku zohľadňujúc skutočnosť, že závery doposiaľ vykonaného znaleckého dokazovania vo veci sú v zrejmom rozpore. Poukázal na znalecký posudok vypracovaný L.. N., L.. Z. a L.. G., preto doposiaľ vykonané znalecké dokazovanie v konaní nemôže tvoriť odborný podklad na rozhodnutie súdu. Aktualizácia znaleckých záverov je dôvodná aj z pohľadu, že od vykonania znaleckého dokazovania uplynula neprimerane dlhá doba, s ktorou súvisí nárast cien nehnuteľností na realitnom trhu na území Slovenskej republiky v rozsahu viac ako 30 % za uplynulé obdobie 2 rokov. Uvedená skutočnosť sa kauzálne premieta i do mechanizmu výpočtu primeranej náhrady za zrušované vecné bremená. Poukázal na Vyhlášku č. 692/2004 Z. z. a prílohy č. 3 k tejto vyhláške, kde je presne popísané, ako sa určuje hodnota vecného bremena. Právny zástupca žalovaného navrhol, aby predmetom znaleckého dokazovania bolo určiť výšku peňažnej náhrady za zrušené vecné bremeno doživotného bývania a užívania nehnuteľností. Právny zástupca žalovaného poukázal na skutočnosť, že súdne konanie bolo prerušené v r. 2017 z dôvodu, že prebiehalo iné súdne konanie o určenie vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam. V prípade, že by bolo žalobe o určenie vlastníctva vyhovené, splynulo by právo z vecného bremena so silnejším právom vlastníctva v prospech žalovaného. Zároveň uviedol, že otázka dôvodnosti zrušenia vecného bremena nie je medzi žalobcom a žalovaným sporná. Sporná je otázka mechanizmu výpočtu a stanovenia výšky primeranej náhrady za zrušované vecné bremená. Ceny nehnuteľností za posledné roky výrazne vzrástli.
7. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že konanie o určenie vlastníctva je právoplatne skončené zamietnutím žaloby. Vlastníctvo nehnuteľností žalobcu je nepochybné. Žalovaná strana žiada nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania znaleckou organizáciou, prípadne ústavom. Konkrétne Ekonomická univerzita v Bratislave ako znalecká inštitúcia bola pribratá v tomto konaní, ako
aj Ústav súdneho inžinierstva. Následne žalovaný uviedol, že netrvá na návrhu na vykonanie takéhoto dokazovania. V súčasnosti žalovaný opätovne navrhuje vykonať kontrolné znalecké dokazovanie. Vývoj cien nehnuteľností nemá v tomto prípade žiaden vplyv na hodnotu vecného bremena, pretože výkon práva vecného bremena, resp. jeho finančné ohodnotenie, nezávisí od hodnoty nehnuteľnosti, ku ktorej sa právo vecného bremena viaže. Aj doterajšie znalecké dokazovania v konaní podľa názoru odvolacieho súdu boli vykonané nad rámec s tým, že súd sa má riadiť voľnou úvahou v súvislosti s hodnotou vecného bremena. Odvolací súd rovnako poukázal na určitú špecifickosť prípadu, pričom okolnosti sú preukázané listinnými dôkazmi. Právny zástupca žalobcu poukázal na účelové určenie stavby ako takej, spôsob užívania nehnuteľností, správanie osoby, ktorá má právo z vecného bremena, ako aj spôsob, ako bolo vecné bremeno zriadené. Rámec zmluvne zriadeného vecného bremena je úplne neurčitý, pretože neustanovuje ani rozsah vecného bremena, ani spôsob, akým sa majú zúčastnené strany na právnom vzťahu podieľať. Zmluvné strany pri prevode nehnuteľností vyjadrili hodnotu vecného bremena na vtedajších 55.000 korún slovenských. V záverečnej reči právny zástupca žalobcu navrhol, aby súd určil primeranú náhradu za zrušené vecné bremeno vo výške 110.000 korún slovenských, po prepočte na eurá 3.631 Eur. Zároveň žiadal v prípade, ak súd žalobe vyhovie, uložiť žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v celom rozsahu .
8. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
9. Z kúpnej zmluvy so zriadením práva vecného bremena so zriadením predkupného práva uzatvorenej dňa 26.07.1995 medzi predávajúcim žalovaným a kupujúcou S. S., rod. C., D.. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX súd zistil, že predmetom zmluvy bol záväzok predávajúceho predať a kupujúcej kúpiť domovú nehnuteľnosť č. XXX S. R. spolu so zastavaným pozemkom KN parc. č. XXXX/X o výmere 235 m2, ktoré nehnuteľnosti sú vedené na LV č. XXXX, k. ú R. pod B/1 v celosti. Podľa článku (čl.) II. zmluvy zmluvné strany podľa § 151 Občianskeho zákonníka sa dohodli, že zriaďujú vecné bremeno vo forme práva doživotného bývania a užívania predmetných nehnuteľností v prospech predávajúceho, ktorý je oprávnený do svojej smrti užívať všetky prevádzané nehnuteľnosti pre účely trvalého bývania. Práva vecného bremena sa zriaďujú bezplatne, pričom voľnou úvahou účastníci zmluvy vyčíslili ich hodnotu sumou 55.000 korún slovenských. Z kúpnej zmluvy so zriadením práva vecného bremena so zriadením predkupného práva uzatvorenej dňa 26.07.1995 medzi žalovaným ako predávajúcim a S. S., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX ako kupujúcou súd zistil, že predmetom kúpnej zmluvy je predaj domovej nehnuteľnosti súp. č. XXX vo R., ktoré pozostáva zo stavby domu, garáže a plotov. Predmet prevodu ďalej tvorí zastavaná parcela pod domovou nehnuteľnosťou KN XXXX o výmere 423 m2, ďalej KN XXXX záhrada 248 m2, KN XXXX záhrada 304 m2 a KN XXXX/X zastavaná plocha 161 m2 zapísané na LV č. XXXX, k. ú. R. pod B/1 v celosti. Podľa čl. II. zmluvy zmluvné strany podľa § 151o Občianskeho zákonníka zriadili vecné bremeno vo forme práva doživotného bývania a užívania predmetných nehnuteľností v prospech predávajúceho, ktorý je oprávnený do svojej smrti užívať všetky prevádzané nehnuteľnosti pre účely trvalého bývania. Právo vecného bremena sa zriadilo bezodplatne, pričom voľnou úvahou účastníci zmluvy vyčíslili jeho hodnotu sumou 55.000 korún slovenských.
10. Z rozhodnutia Katastrálneho úradu N. N., Správa katastra R. zo dňa 24.08.1995 V-1251/95 súd zistil, že Katastrálny úrad N. N., Správa katastra R., ako správny orgán príslušný podľa § 13 Zákona Slovenskej národnej rady (SNR) č. 266/92 Zb. o katastri nehnuteľností vo veci návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a vo veci návrhu na vklad práva vecného bremena doživotného bývania a užívania do katastra nehnuteľností, vyplývajúcich z kúpnej zmluvy so zriadením práva vecného bremena uzatvorenej dňa 26.07.1995 medzi žalovaným ako predávajúcim a oprávneným z vecného bremena a S. S., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX ako kupujúcou a povinnou z vecného bremena ohľadne predaja a kúpy nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností okresu R. pre k. ú. R. na LV č. XXXX ako KN parc. č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 235 m2 so stavbou rodinným domom súp. č. XXX a zriadenia vecného bremena vo forme práva doživotného bývania a užívania predmetných nehnuteľností v prospech predávajúceho po preskúmaní návrhu na vklad, obsahu a formy zmluvy a jednotlivých jej príloh rozhodol tak, že povoľuje vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v celosti k špecifikovanému predmetu prevodu v prospech S. S.I. a vklad vecného bremena vo forme práva doživotného bývania užívania predmetných nehnuteľností v prospech žalovaného vyplývajúcich z kúpnej zmluvy so zriadením práva vecného bremena uzatvorenej dňa 26.07.1995. Z rozhodnutia Katastrálneho úradu N. N., Správa katastra R. zo dňa 24.08.1995 V-1252/95 súd zistil, že Katastrálny
úrad N. N., Správa katastra R., ako správny orgán príslušný podľa § 13 Zákona SNR č. 266/92 Zb. o katastri nehnuteľností vo veci návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a vo veci návrhu na vklad práva vecného bremena doživotného bývania a užívania do katastra nehnuteľností, vyplývajúcich z kúpnej zmluvy so zriadením práva vecného bremena uzatvorenej dňa 26.07.1995 medzi žalovaným ako predávajúcim a oprávneným z vecného bremena a S. S., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX ako kupujúcou a povinnou z vecného bremena ohľadne predaja a kúpy nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností okresu R. pre k. ú. R. na LV č. XXXX ako KN parc. č. XXXX zastavaná plocha 423 m2 súp. č. XXX, č. XXXX, záhrada 248 m2, č. XXXX záhrada 304 m2 a č. XXXX/X, zastavaná plocha 161 m2 a zriadenia vecného bremena vo forme práva doživotného bývania a užívania predmetných nehnuteľností v prospech žalovaného po preskúmaní návrhu na vklad, obsahu a formy zmluvy a jednotlivých jej príloh rozhodol tak, že vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v celosti k špecifikovanému predmetu prevodu v prospech S. S. a vklad vecného bremena vo forme práva doživotného bývania a užívania predmetných nehnuteľností v prospech žalovaného vyplývajúcich z kúpnej zmluvy so zriadením práva vecného bremena uzatvorenej dňa 26.07.1995 povolil.
11. Zo stavebného povolenia vydaného O. D. S. S. R. - P. Ú. A. dňa 11.03.1983 súd zistil, že investor Stredoslovenské hydinárske závody, n. p., Zvolen, požiadal o vydanie stavebného povolenia na stavbu rekonštrukcia rodinného domu na materskú školu v k. ú. obce O. R. - Z. X.. O. D. S. S. R. P. Ú. A. rozhodol tak, že stavbu: Prestavba - rekonštrukcia rodinného domu na materskú školu v k. ú. O. R.
- Z. X. povoľuje. K prevedeniu stavby boli stanovené podmienky uvedené v bode 1 až 13 stavebného povolenia.
12. Z kolaudačného rozhodnutia vydaného O. D. S. S. R. - P. Ú. A. zo dňa 01.10.1984 pod č. 4722/326/84 súd zistil, že O. D. S. S. R. P. Ú. A. ako príslušný stavebný úrad povolil užívanie stavby rekonštrukcia objektu materská škola, Z. X., ktorej vlastníkom a užívateľom je SHZ - Zvolen v k. ú. R. na účely materská škola pre 25 detí. Iné podmienky užívania nie sú dané. Investorom (stavebníkom) je SHZ Zvolen.
13. Z oznámenia P. D.Á. S. Ú. C. V. O. R. zo dňa 21.09.1981 adresované Stredoslovenské hydinárske závody, Zvolen, pod značkou 1257/81 ÚHA súd zistil, že predmetom oznámenia je súhlas s projektovou úlohou na materskú školu na Z. X. S. R., pričom ide o rekonštrukciu rodinného domu. Predmetom podania, ktoré adresovali Stredoslovenské hydinárske závody, n. p., Zvolen O. D. S.N., P. Ú. A. dňa 15.08.1984 je žiadosť o kolaudáciu stavby „rekonštrukcia objektu materská škôlka“, ktorá je na Z. X. Č.. XX S. R.. Na stavbu bolo vydané stavebné povolenie č. 655/326/83 z 11.03.1983.
14. Z LV č. XXXX vedeného Správou katastra pre okres R., obec R., k. ú. R. súd zistil, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností o veľkosti vlastníckeho podielu 1/1 parcely vedené v registri „C“ parc. č. XXXX zastavaná plocha a nádvoria o výmere 423 m2, parc. č. XXXX záhrada o výmere 248 m2, parc. č. XXXX záhrada o výmere 304 m2, parc. č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvoria o výmere 161 m2, parc. č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 235 m2, domu súpisné č. XXX postavený na pozemku parcela registra „C“ parc. č. XXXX/X druh stavby 20 - iná budova a domu súpisné č. XXX postavený na pozemku parcela registra „C“ parc. č. XXXX druh stavby 20 - iná budova. Na LV je v časti C: ťarchy uvedené vecné bremeno právo doživotného bývania a užívania nehnuteľností dom č. XXX parc. č. XXXX/X v prospech žalovaného, V1251/95-585/95, vecné bremeno právo doživotného bývania a užívania nehnuteľností dom č. XXX parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X v prospech žalovaného, V1252/95-585/95.
15. Podľa § 151n ods. 1 zákona č. 40/1964 - Občiansky zákonník, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
16. Podľa § 151o ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.
17. Podľa § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú
náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.
18. Podľa § 76 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), v znení platnom a účinnom v čase zriadenia vecného bremena, dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce (ďalej v oddiele 7 len "stavba"), pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia.
19. Podľa § 77 Stavebného zákona, v znení platnom a účinnom v čase zriadenia vecného bremena, kolaudačné konanie vykonáva stavebný úrad, ktorý vydal stavebné povolenie alebo povolil terénne úpravy, ťažobné a im podobné alebo s nimi súvisiace práce, ako aj informačné, reklamné a propagačné zariadenia.
20. Podľa § 82 ods. 1 Stavebného zákona, v znení platnom a účinnom v čase zriadenia vecného bremena, kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, a ak je to potrebné, určia sa podmienky užívania stavby.
21. Podľa § 85 ods. 1 Stavebného zákona, v znení platnom a účinnom v čase zriadenia vecného bremena, stavbu možno užívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení. Zmeny v spôsobe užívania stavby, v jej prevádzkovom zariadení, v spôsobe alebo podstatnom rozšírení výroby sú prípustné len po predchádzajúcom ohlásení stavebnému úradu, ktorý o nich rozhodne alebo nariadi nové kolaudačné konanie.
22. Podľa § 105 ods. 2 písm. d) Stavebného zákona, v znení platnom a účinnom v čase zriadenia vecného bremena, priestupku sa dopúšťa a pokutou až do výšky 5 000 Kčs sa potresce ten, kto užíva stavbu v rozpore s kolaudačným rozhodnutím, prípadne stavebným povolením.
23. Podľa § 76 ods. 1 Stavebného zákona, v aktuálnom znení, dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia.
24. Podľa § 77 Stavebného zákona, v aktuálnom znení, kolaudačné konanie vykonáva stavebný úrad, ktorý vydal stavebné povolenie alebo povolil terénne úpravy, ťažobné a im podobné alebo s nimi súvisiace práce.
25. Podľa § 82 ods. 1 Stavebného zákona, v aktuálnom znení, kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, a ak je to potrebné, určia sa podmienky užívania stavby.
26. Podľa § 85 ods. 1 Stavebného zákona, v aktuálnom znení, stavbu možno užívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení. Zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmene spôsobu užívania stavby, jej prevádzkového zariadenia, v zmene spôsobu a v podstatnom rozšírení výroby alebo činností, ktoré by mohli ohroziť život a zdravie ľudí alebo životné prostredie, vyžadujú rozhodnutie stavebného úradu o zmene v užívaní stavby; na konanie o zmene v užívaní stavby sa vzťahujú primerane ustanovenia § 76 až 84.
27. Podľa § 105 ods. 2 písm. b) Stavebného zákona, v aktuálnom znení, priestupku sa dopustí a pokutou do 25 000 Sk sa potresce ten, kto užíva stavbu v rozpore s kolaudačným rozhodnutím, prípadne stavebným povolením alebo ako vlastník stavby či iný oprávnený na jej užívanie umožní inej osobe užívanie stavby pred vydaním kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním.
28. Podľa § 10 Vyhlášky č. 461/2009 Z. z. Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, údaje o stavbe evidovanej v katastri obsahujú a) súpisné číslo stavby, ak je ním stavba označená, b) parcelné číslo pozemku, na ktorom je stavba postavená,
c) kód druhu chránenej nehnuteľnosti podľa prílohy č. 3, d) kód druhu stavby podľa prílohy č. 7 alebo opis stavby, e) kód umiestnenia stavby podľa prílohy č. 8, f) číslo listu vlastníctva, g) ďalšie identifikačné údaje.
29. Podľa Prílohy 7 Vyhlášky č. 461/2009 Z. z. Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, kód druhu stavby 20 je iná budova.
30. Medzi stranami nebola v konaní sporná skutočnosť tvrdená žalobcom, že žalovaný ako predchádzajúci vlastník nehnuteľností tieto nadobudol od Stredoslovenských hydinárskych závodov, n. p., Zvolen.
31. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že pôvodný vlastník nehnuteľností požiadal o vydanie stavebného povolenia na rekonštrukciu rodinného domu na materskú školu. O. D. S. S. R. P. Ú.É. A. rozhodol tak, že stavbu: prestavba - rekonštrukcia rodinného domu na materskú školu povolil. Z kolaudačného rozhodnutia vydaného O. D. S. S. R. - P. Ú. A. zo dňa 01.10.1984 pod č. 4722/326/84 súd zistil, že O. D. S. S. R. P. Ú. A. ako príslušný stavebný úrad povolil užívanie stavby: rekonštrukcia objektu materská škola, Z. X., ktorej vlastníkom a užívateľom boli v tom čase Stredoslovenské hydinárske závody, n. p., Zvolen na účely materská škola pre 25 detí. Z uvedeného bezpochyby vyplýva, že nehnuteľnosti boli účelovo určené na užívanie ako predškolské zariadenie - materská škola, neboli určené na bývanie.
32. Ďalší vlastníci nehnuteľností nepožiadali o zmenu účelu užívania stavby.
33. Vecné bremeno zriadené zmluvami dňa 26.07.1995 uzatvorenými medzi predávajúcim L.. Z. a kupujúcou S. S., obsahom ktorého je zmluvne dohodnuté právo trvalého bývania v nehnuteľnostiach určených ako druh stavby „iná budova“, nebolo zriadené v súlade so zákonnou úpravou platnou a účinnou v čase zriadenia vecného bremena. Zmluvne zriadené vecné bremeno v prospech žalovaného vzniklo v rozpore s právnou úpravou, keď stavebný zákon č. 50/1976 Zb. platný a účinný v čase zriadenia vecného bremena v § 76 ods. 1 a v § 82 ods. 1 uvádzal, že stavbu možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia, ktorým sa povoľuje užívanie stavby na určený účel. Vychádzajúc zo znenia § 85 ods. 1 uvedeného zákona stavbu možno užívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení. Stavebný zákon následne v § 105 ods. 2 písm. d) vymedzoval protiprávne konanie vo forme priestupku spočívajúce v užívaní stavby v rozpore s kolaudačným rozhodnutím, prípadne stavebným povolením a určoval za takéto protiprávne konanie sankciu - finančnú pokutu.
34. Aj v čase rozhodovania súdu vo veci sú domy so súp. č. XXX, XXX zapísané na LV č. XXXX okres R., obec R., k. ú. R. evidované ako druh stavby „20 iná budova“. Stavba s popisom iná budova s kódom 20 je budova, ktorá nebola zaradená do jedného z kódov druhu stavby 1 - 19, 21 - 23 podľa prílohy č. 7 Vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 162/1995 Z. z. Katastrálny zákon. Kód druhu stavby prideľuje stavebný úrad v stavebnom konaní v závislosti od účelu užívania stavby, t. j. v závislosti od toho, čo sa dá v stavbe prevádzkovať, či sa môže v stavbe bývať, či je vhodná na bývanie. Stavby so súp. č. XXX, XXX zapísané na LV č. XXXX okres R., obec R., k. ú. R. nie sú svojim účelom určené na bývanie. Žalovaný ako oprávnený z vecného bremena nemal a ani právne nemohol nehnuteľnosti užívať za účelom bývania, realizácie pracovných, či podnikateľských aktivít, ako v konaní argumentoval. Obsah vecného bremena nie je právne súladný s určeným účelom užívania nehnuteľností. Preto súd v danom prípade nenariaďoval vo veci znalecké dokazovanie za účelom určenia rozsahu majetkového prospechu, ktorého sa zrušením vecného bremena dostáva vlastníkovi zaťaženej nehnuteľnosti a rozsahu majetkových dôsledkov zániku vecného bremena pre oprávneného, ale primeranú náhradu stanovil sám na základe vlastnej súdnej úvahy aplikujúc § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka.
35. Pri rozhodovaní vo veci, okrem už uvedeného, súd ďalej zohľadnil aj skutočnosť, že rozhodnutia Katastrálneho úradu N. N., Správa katastra R. pod V-1251/95-585/95 a V-1252/95-585/95 trpia vadou,
pretože vklad vecného bremena spočívajúci v práve doživotného bývania a užívania nehnuteľností nezodpovedá písomnej dohode zmluvných strán o zriadení vecného bremena v prospech žalovaného, ktorý je oprávnený podľa zmlúv nehnuteľnosti do svojej smrti užívať pre účely trvalého bývania.
36. Súd ďalej zohľadnil okolnosti, že vecné bremeno vzniklo písomnou zmluvou bezplatne, teda právo na plnenie získal žalovaný ako benefit bez finančnej protihodnoty. Rovnako má súd za to, že je splnená podmienka zmeny pomerov spočívajúca v hrubom nepomere medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného tým, že vzájomné osobné vzťahy strán sporu sú dlhodobo výrazne problematické. Realizácia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu by spôsobovala ďalšie konfliktné situácie. O uvedenom svedčí skutočnosť, že strany sporu súhlasili so zrušením vecného bremena, sporná bola iba výška primeranej náhrady za zrušené vecné bremeno.
37. Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči na pojednávaní dňa 25.04.2022 navrhol, aby súd určil primeranú náhradu za zrušené vecné bremeno vo výške 110.000 korún slovenských, po prepočte na eurá 3.631 Eur, pretože zmluvné strany pri prevode nehnuteľností vyjadrili hodnotu vecného bremena na vtedajších 55.000 korún slovenských. Naproti tomu právny zástupca žalovaného na pojednávaní navrhoval vo veci vykonať znalecké dokazovanie, ktorým by bol určený rozsah majetkového prospechu, ktorého sa zrušením vecného bremena dostáva vlastníkovi zaťaženej nehnuteľnosti a rozsah majetkových dôsledkov zániku vecného bremena pre oprávneného zohľadňujúc nárast cien nehnuteľností v čase. Pri určení výšky primeranej náhrady súd akceptoval žalobný návrh, o ktorom súd rozhodol pripustením zmeny žaloby uznesením č. k. 6C/155/2005-725 zo dňa 01.12.2011. Ustanovenie § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka o tom, že náhrada za zrušenie vecného bremena má byť primeraná, patrí k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou, ktoré ponechávajú súdu, aby podľa uváženia v každom jednom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy so široko vopred neobmedzeného okruhu okolností. Vyplýva z toho, že primeranú náhradu súd stanovuje na základe vlastnej súdnej úvahy. Pri určení primeranej výšky náhrady za zrušené vecné bremeno súd, ako už bolo uvedené, zvážil okolnosti, za ktorých vecné bremeno vzniklo, skutočnosť, že bolo zriadené bezplatne, ďalej súd zohľadnil obsah vecného bremena, jeho právnu súladnosť a určil primeranú náhradu za zrušenie tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému peňažnú náhradu za zrušené vecné bremeno - právo doživotného bývania a užívania nehnuteľností pre účely trvalého bývania zapísané v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX okres R., obec R., k. ú. R., domu súpisné č. XXX na pozemku parc. č. XXXX/X druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 235 m2 vo výške 6.638,78 Eur a peňažnú náhradu za zrušené vecné bremeno - právo doživotného bývania a užívania nehnuteľností pre účely trvalého bývania zapísané v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX okres R., obec R., k. ú. R. domu súp. č. XXX na pozemku parc. č. XXXX druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 423 m2, pozemku parc. č. XXXX druh pozemku záhrada o výmere 248 m2, pozemku parc. č. XXXX druh pozemku záhrada o výmere 304 m2, pozemku parc. č. XXXX/X druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 161 m2 vo výške 9.958,18 Eur. Primeraná náhrada za zrušené vecné bremeno nemusí plne vyvažovať hodnotu výhody, ktorú oprávnenému poskytlo právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Súd má za to, že určená primeraná náhrada je plne adekvátna povahe zrušeného vecného bremena.
38. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
39. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
40. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
41. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa zásady pomeru úspechu v konaní. Súd žalobe vyhovel v celom rozsahu, žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % . O konkrétnej výške trov konania rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku - CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).