Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/72/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v spore žalobcu: L.. M. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX W. XXX, zastúpený advokátom JUDr. Ľubomírom Hrežďovičom, so sídlom Rudlovská 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37 893 858, proti žalovanému: L.. O. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. M. XXX/XX, XXX XX R., zastúpený advokátskou kanceláriou Lion Law Partners, s. r. o., so sídlom Komenského 14A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 862 461, o zrušenie vecného bremena, o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. -1231 zo dňa 25.04.2022, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie v konaní o zrušenie vecného bremena rozhodol tak, že: „I. Súd zrušuje vecné bremeno - právo doživotného bývania a užívania nehnuteľností pre účely trvalého bývania, zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva číslo XXXX okres R. obec R. katastrálne územie R. k domu súpisné číslo XXX na pozemku parcela registra „C“ parcelné číslo XXXX/X druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, domu súpisné číslo XXX na pozemkoch parciel registra „C“ parcelné číslo XXXX druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, pozemku parcelné číslo XXXX druh pozemku záhrada o výmere XXX m2, pozemku parcelné číslo XXXX druh pozemku záhrada o výmere XXX m2, pozemku parcelné číslo XXXX/X druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 zriadené zmluvne dňa 26.07.1995 v prospech oprávneného - žalovaného. II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému peňažnú náhradu za zrušené vecné bremeno právo doživotného bývania a užívania nehnuteľností pre účely trvalého bývania zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva číslo XXXX okres R. obec R. katastrálne územie R. domu súpisné číslo XXX na pozemku parcely registra „C“ parcelné číslo XXXX/X druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 vo výške 6.638,78 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému peňažnú náhradu za zrušené vecné bremeno - právo doživotného bývania a užívania nehnuteľností pre účely trvalého bývania zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva číslo XXXX okres R. obec R. katastrálne územie R. domu súpisné číslo XXX na pozemkoch parciel registra „C“ parcelné číslo XXXX druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, pozemku parcelné číslo XXXX druh pozemku záhrada o výmere XXX m2, pozemku parcelné číslo XXXX druh pozemku záhrada o výmere XXX m2, pozemku parcelné číslo XXXX/X druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 vo výške 9.958,18 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške náhrady trov konania.“

2. Právne svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil poukazom na ustanovenia ( v znení neskorších predpisov) upravujúce vecné bremená a ustanovenia Stavebného zákona ( o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) v znení neskorších predpisov) ohľadne úpravy vecných bremien a účelu stavby.

3. V rámci skutkového odôvodnenia rozhodnutia okresný súd uviedol, že pôvodný vlastník nehnuteľností požiadal o vydanie stavebného povolenia na rekonštrukciu rodinného domu na materskú školu. Mestský národný výbor vo Zvolen, odbor územného plánovania rozhodol tak, že stavbu: prestavba

- rekonštrukcia rodinného domu na materskú školu povolil. Z kolaudačného rozhodnutia vydaného Mestským národným výborom vo Zvolene - Odbor územného plánovania zo dňa 01.10.1984 pod č. XXXX/XXX/XX súd zistil, že Mestský národný výbor vo Zvolene Odbor územného plánovania ako príslušný stavebný úrad povolil užívanie stavby: rekonštrukcia objektu materská škola, Z., ktorej vlastníkom a užívateľom boli v tom čase Z. C., D.., R. na účely materská škola pre 25 detí. Z uvedeného bezpochyby vyplýva, že nehnuteľnosti boli účelovo určené na užívanie ako predškolské zariadenie - materská škola, neboli určené na bývanie. Ďalší vlastníci nehnuteľností nepožiadali o zmenu účelu užívania stavby. Okresný súd tiež uviedol, že čo sa týka sporných nehnuteľností ako druh stavby ide o „iná budova“ a vecné bremeno nebolo zriadené v súlade s právnou úpravou, nakoľko Stavebný zákon platný a účinný v čase zriadenia vecného bremena v § 76 ods. 1 a v § 82 ods. 1 uvádzal, že stavbu možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia, ktorým sa povoľuje užívanie stavby na určený účel. Vychádzajúc zo znenia § 85 ods. 1 Stavebného zákona stavbu možno užívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí, príp. v stavebnom povolení. Aj v čase rozhodovania súdu boli sporné nehnuteľnosti evidované ako druh stavby „20 iná budova“, teda stavby svojím účelom nie sú určené na bývanie. Vecné bremeno zriadené zmluvami dňa 26.07.1995 vzniklo bezplatne. V priebehu konania žalovaný súhlasil so zrušením vecného bremena, avšak za konkrétnu peňažnú náhradu. Okresný súd zrušil vecné bremeno, peňažnú náhradu v zmysle stanovil na základe vlastnej úvahy. Pri určení primeranej výšky náhrady za zrušené vecné bremeno zvážiť okolnosti, za ktorých vecné bremeno vzniklo, skutočnosť, že bolo zriadené bezplatne, zohľadnil obsah vecného bremeno, jeho právnu súladnosť a určil primeranú náhradu za zrušenie tak, že plne nevyvažuje hodnotu výhody, ktorú oprávnenému poskytlo, avšak je adekvátna povahe zrušeného vecného bremena. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. ( - ďalej len „CSP“) a keďže súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalobca bol v konaní plne úspešný, priznal mu nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

4. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný. Namietol, že nesprávnym procesným postupom súdu boli porušené jeho práva na spravodlivý proces, rozhodnutie je nepreskúmateľné, nedostatočne odôvodnené, arbitrárne. Proces hodnotenia vykonaného dokazovania je potrebné považovať za nedostatočný pre vecne preskúmateľné rozhodnutie. Súd síce vykonal pomerne rozsiahle znalecké dokazovanie, ktoré ale nebolo podkladom jeho rozhodnutia. Skutočnosti významné a relevantné pre stanovenie primeranej náhrady súd prvej inštancie neposudzoval. Žalovaný poukázal na zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. -708 zo dňa 10.08.2011), z ktorého nevyplynul záver, že by v ďalšom konaní súd prvej inštancie mal rozhodovať výlučne na základe vlastnej úvahy, bez zohľadnenia vykonaného znaleckého dokazovania. Taktiež poukázal na to, že žalovaný nenesie žiadnu zodpovednosť za eventuálnu disproporciu v obsahovom či formulačnom vymedzení vecných bremien v rozlíšení zmluvne vymedzeného vecného bremena a za jeho zápis v evidencii nehnuteľností. Po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu pri objektivizovaní výšky primeranej náhrady za zrušené vecné bremená mal okresný súd primárne vychádzať zo znaleckého dokazovania, ktoré stanovilo všeobecnú hodnotu vecných bremien. V tejto súvislosti mal za to, že súd jednoznačne pochybil, ak zamietol návrh na vykonanie dôkazu, ktorý bol spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie bolo prípustné. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa nevenoval zdôvodneniu zamietnutia návrhu žalovaného. Excesívne nízka výška primeranej náhrady stanovená súdom je deklarovaná nielen v korelácii so všeobecnou hodnotou vecných bremien podľa znaleckých posudkov, ale i pri jednoduchom porovnávaní cien nehnuteľností na miestnom realitnom trhu v čase rozhodovania. Okresný súd sa nevysporiadal s odbornými závermi znaleckého posudku L. G. v zistení, že obe domové nehnuteľnosti bez ohľadu na formálne okolnosti boli spôsobilé na bývanie, čo je relevantným

naplnením materiálneho obsahu zriadených vecných bremien. Pri stanovení výšky primeranej náhrady za zrušované vecné bremená okrem straty výhody žalovaného mať z vecného bremena reálne materiálne úžitky bolo nutné na jeho strane zohľadniť i skutočnosť, že žalovaný musel prestať užívať jednu domovú nehnuteľnosť na trvalé bývanie, druhú na podnikanie a kauzálne musel vynaložiť značné finančné prostriedky na zabezpečenie iného bývania, aby mal zabezpečené základné právo na bývanie. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu, zrušil vecné bremeno - právo doživotného bývania a užívania nehnuteľností a peňažnú náhradu za zrušené vecné bremeno stanovil vo výške, ako bude ustálená znaleckým dokazovaním, resp. peňažnú náhradu priznal vo výškach 76.609,35 Eur a 156.007,44 Eur.

5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd viazaný rozsahom odvolania ( ), viazaný odvolacími dôvodmi (, ) preskúmal odvolanie bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny v zmysle , .

7. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd preskúmal odvolacie námietky žalovaného spolu s napadnutým rozsudkom okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku a na ne v celom rozsahu poukazuje. Rozhodnutie okresného súdu zodpovedá náležite zistenému skutkovému stavu, vychádza z podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov strán. Okresný súd prihliadol na všetko, čo počas konania vyšlo najavo, pričom zrozumiteľným a vyčerpávajúcim spôsobom uviedol dôvody, na základe ktorých rozhodol. Jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, legitímne a právne akceptovateľné.

9. Žalobca sa domáhal zrušenia vecného bremena - práva doživotného bývania a užívania nehnuteľností pre účely trvalého bývania zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX, okres R., obec R., katastrálne územie R., k domu súpisné číslo XXX na pozemku parcela registra „C“ parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, domu súpisné číslo XXX na pozemkoch parciel registra „C“, parcelné číslo XXXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, pozemku parcelné číslo XXXX, druh pozemku záhrada o výmere XXX m2, pozemku parcelné číslo XXXX, druh pozemku záhrada o výmere XXX m2, pozemku parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, zriadené zmluvne dňa 26.07.1995 v prospech oprávneného - žalovaného.

10. So zrušením vecného bremena žalovaný súhlasil, samotné zrušenie vecného bremena tak nebolo sporné. Spornou bola otázka výšky primeranej finančnej náhrady za zrušenie vecného bremena.

11. Podľa ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.

12. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na svoje závery prezentované už v skoršom rozhodnutí sp. zn. -708 zo dňa 10.08.2011.

13. Zmena pomerov, ktorou vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, spočíva nielen v objektívnych okolnostiach, ale v osobných pomeroch účastníkov, pričom za určitých okolností môže vzniknúť aj zmenou správaní sa účastníkov. Práva a povinnosti vyplývajúce z vecných bremien nie sú nemenné. V dôsledku zmeny podmienok, za ktorých vecné bremeno vzniklo, zákon umožňuje súdu vecné bremeno obmedziť alebo zrušiť za predpokladu, že zmenou pomerov vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. bližšie nerozvádza, v čom má spočívať zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu úpravy rozsahu a obsahu vecného bremena. Zrejme sa ňou však mieni zmena nielen v objektívnych okolnostiach,

ale aj v osobných pomeroch účastníkov, pokiaľ sa výrazným spôsobom dotýka ďalšieho obsahu, či trvania vecného bremena. Za určitých okolností hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného môže vzniknúť aj zmenou správaní sa subjektov tohto oprávneného vzťahu. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Ak preto niektorý zo subjektov právneho vzťahu založeného vecným bremenom hrubo zneužíva svoje práva a správa sa v rozpore s dobrými mravmi, môže to mať vplyv na zmenu obsahu vecného bremena, príp. na jeho zrušenie. Z tohto hľadiska záver okresného súdu o zrušení vecného bremena na návrh žalobcu, ktorý poukazoval v žalobe na neprimerané správanie sa žalovaného a dokonca spôsobenie škody, ako aj s prihliadnutím na súhlas na žalovaného so zrušením vecného bremena, je preto možné považovať za správny.

14. neustanovuje bližšie kritériá pre poskytnutie primeranej náhrady za zrušenie vecného bremena, uvádza však že vecné bremeno možno obmedziť alebo zrušiť za primeranú náhradu, z čoho vyplýva, že náhrada nemusí plne vyvažovať hodnotu výhody, ktorú oprávnenému poskytovalo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, musí však byť adekvátna povahe zrušeného bremena s prihliadnutím aj na jeho časovú neobmedzenosť.

15. Správne poukázal okresný súd na to, že ust. o tom, že náhrada za zrušenie vecného bremena má byť primeraná, patrí k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou, ktoré ponechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností. Vyplýva z toho, že aj primeranú náhradu súd stanovuje na základe vlastnej súdnej úvahy. Pritom je potrebné zvážiť okolnosti, za ktorých vecné bremeno vzniklo, najmä či práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe, či vecné bremeno bolo zriadené bezplatne alebo za úhradu. Okresný súd sa po svojom rozhodnutí dostatočne zaoberal obsahom vecného bremena. Správne poukázal na to, že domy so súpisným č. XXX a XXX zapísané na LV č. XXXX, okres R., obec R., pre katastrálne územie R. v katastri nehnuteľností sú evidované ako „iná budova“, teda ide o nehnuteľnosti, ktoré nikdy neboli a nie sú svojím účelom určené na bývanie. Odvolací súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť aj na to, že v katastri nehnuteľností Katastrálneho úradu Banská Bystrica, Správy katastra R. pre katastrálne územie R., na LV č. XXXX v časti „C“ sú vedené ťarchy „vecné bremeno, právo doživotného bývania a užívania nehnuteľností... v prospech Z. O.“. Pokladom zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností boli kúpne zmluvy zo dňa 26.07.1995 uzavreté medzi žalovaným ako predávajúcim a S. S. ako kupujúcou, ktorých predmetom boli nehnuteľnosti, na ktorých viazne vecné bremeno v prospech žalovaného. V obidvoch kúpnych zmluvách (ohľadne domovej nehnuteľnosti súpisné č. XXX s pozemkami, ako aj ohľadne domovej nehnuteľnosti súpisné č. XXX s pozemkami) je rovnako koncipované vecné bremeno v znení „v zmysle účastníci zmluvy súčasne týmto zriaďujú vecné bremeno vo forme práva doživotného bývania a užívania predmetných nehnuteľností v prospech predávajúceho L.. O. Z., ktorý je oprávnený do svojej smrti užívať všetky prevádzané nehnuteľností pre účely trvalého bývania“. V uvedených kúpnych zmluvách je jasne, určite a zrozumiteľne vymedzený obsah vecného bremena, ktoré je potrebné vykladať v súlade s vôľou oboch účastníkov zmluvy, čo je obsahom vecného bremena, a teda v akom rozsahu dochádza k obmedzeniu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech iného subjektu (oprávneného z vecného bremena). Na základe inštitútu vecného bremena vzniká vzťah medzi oprávneným a povinným (v tomto prípade vlastníkom nehnuteľností), kde vlastníkovi nehnuteľností vzniká povinnosť trpieť právo doživotného bývania a užívania predmetných nehnuteľností, pričom toto právo „doživotného bývania a užívania“ je vymedzené ako oprávnenie užívať nehnuteľnosti len pre účely trvalého bývania, nie podnikania, ako si to vysvetľuje žalovaný. Vecné bremeno v prospech žalovaného, kedy na základe práva doživotného bývania a užívania nehnuteľností je oprávnený do svojej smrti užívať všetky prevádzané nehnuteľnosti pre účely trvalého bývania, nemožno vykladať extenzívne, nad rámec tejto dohody, teda v rozsahu „podnikania“ v daných nehnuteľnostiach. Ani pri stanovení výšky peňažnej náhrady preto nemožno prihliadnuť na prípadné užívanie nehnuteľností v rozsahu podnikania. V prípade žalovaného ide o vecné bremeno „in personam“, teda o osobné vecné bremeno spočívajúce v práve žalovaného doživotne užívať prevádzané nehnuteľnosti len pre účely trvalého bývania.

16. Súd správne zohľadnil aj okolnosti, že vecné bremeno vzniklo písomnou zmluvou bezplatne, teda právo na plnenie získal žalovaný ako benefit bez finančnej protihodnoty, na čo je potrebné prihliadnuť pri stanovovaní peňažnej náhrady za zrušené vecné bremeno.

17. Zákon v prípade zrušenia alebo obmedzenia vecného bremena ukladá povinnosť súdu priznať primeranú náhradu za jeho obmedzenie alebo zrušenie. Pokiaľ nie, prichádza do úvahy vecné plnenie. Súd musí rozhodnúť, že namiesto vecného plnenia sa poskytne peňažné plnenie. Výška peňažného plnenia však nie je upravená. Pre jej stanovenie je potrebné vziať do úvahy všetky okolnosti viažuce sa k vzniknutému vecnému bremenu, kde výška peňažného plnenia by mala zodpovedať nákladom potrebným na dosiahnutie práv inak zodpovedajúcich hodnote práv vyplývajúcich z vecného bremena. Zákon nevylučuje, aby primeraná náhrada bola stanovená na základe súdnej úvahy. Správne okresný súd pri určení primeranej výšky náhrady za zrušené vecné bremeno vychádzal z okolností, za ktorých vecné bremeno vzniklo, prihliadol ku skutočnosti, že bolo zriadené bezplatne, zohľadnil obsah vecného bremena, jeho právnu súladnosť a určil primeranú náhradu za zrušenie vecného bremena formou peňažnej náhrady. Správne zohľadnil, že vecné bremeno bolo zriadené v stavbách, ktoré nikdy svojím účelom neboli určené na bývanie. V takomto prípade nemožno vychádzať z ocenenia vecného bremena spôsobom, ako by šlo o vecné bremeno zriadené zákonne v nehnuteľnosti určenej na bývanie, kedy peňažná primeraná náhrada by mala byť odvodená od hodnoty zabezpečenia iného adekvátneho bývania. Nakoľko znalecké posudky L.. N., L.. Z., či L.. G. vychádzali vždy z tejto premisy, okresný súd na ne nemohol prihliadnuť. To, že podľa aj názoru žalovaného z odborných záverov znaleckého posudku L.. G. vyplýva, že obe domové nehnuteľnosti bez ohľadu na formálne okolnosti boli spôsobilé na bývanie, nie je relevantným dôvodom pre určenie výšky peňažného plnenia za zrušenie vecného bremena, keďže nie je možné hodnotovo stotožniť bývanie v nehnuteľnosti určenej na bývanie a bývanie v nehnuteľnosti, ktorá nikdy právne nebola na bývanie určená ako napr. aj v tomto prípade v nehnuteľnosti, ktorá bola v minulosti materskou škôlkou. To, že v takomto objekte boli priestory upravené na bývanie, bez zmeny účelu užívania nehnuteľností a bez kolaudačného rozhodnutia, je potrebné vykladať tak, že zriadenie vecného bremena, a to právo doživotného bývania a užívania pre účely trvalého bývania, bolo zriadené nezákonne v rozpore s platnou právnou úpravou, a to Stavebným tak, ako na to správne poukázal aj okresný súd. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na tú skutočnosť, že takéto právo pre tú istú osobu, žalovaného, bolo zriadené v rámci objektu materskej škôlky v dvoch nehnuteľnostiach, a to aj v dome súpisné č. XXX ako aj súpisné č. XXX, pričom je viac než zrejmé, že žalovaný pre účely trvalého bývania nemohol obe nehnuteľnosti obývať súčasne. Nemožno prihliadnuť na námietku žalovaného ohľadne excesívne nízkej výšky primeranej náhrady stanovenej súdom, pretože výška peňažného plnenia nemá predstavovať náhradu za zrušenie vecného bremena v nehnuteľnosti, ktorá legálne poskytuje možnosť trvalého bývania. Náhrada peňažného plnenia v prípade žalovaného predstavuje len sumu, za ktorú by si mohol zabezpečiť náhradné bývanie v podobnom objekte, teda objekte neslúžiacom právne ani stavebnotechnicky na bývanie. A už vôbec by takéto peňažné plnenie nemalo nahrádzať zrušenie vecného bremena, a to práva doživotného bývania a užívania nehnuteľností pre účely trvalého bývania vo vzťahu k nemožnosti žalovaného podnikať v týchto nehnuteľnostiach. Pokiaľ žalovaný poukazoval v odvolaní na to, že okresný súd nevykonal navrhovaný dôkaz ohľadne aktualizácie znaleckých posudkov za účelom aktualizovať výšku primeranej náhrady za zrušované vecné bremená, odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd v bode 34 jasne a dostatočne odôvodnil, prečo v danom prípade nenariaďoval vo veci znalecké dokazovanie. Obsah vecného bremena považoval za právne nesúladný s určeným účelom užívania nehnuteľností, stavby súpisné č. XXX a XXX neboli svojím účelom určené na bývanie a žalovaný ako oprávnený z vecného bremena nemal a ani právne nemohol nehnuteľnosti užívať za účelom bývania, realizácie pracovných či podnikateľských aktivít ako v konaní argumentoval. Ani túto odvolaciu námietku odvolací súd preto nepovažoval za dôvodnú.

18. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného o svojvoľnosti nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia, ale práve naopak, považuje ho za jasné, zrozumiteľné, logicky odôvodnené vzhľadom na všetky okolnosti, za ktorých vecné bremeno vzniklo, ako bolo zapísané do katastra, z akého dôvodu bolo potrebné zrušiť vecné bremeno a v akom rozsahu patrí žalovanému peňažné plnenie za zrušenie vecného bremena (keďže žalobca sa proti povinnosti zaplatiť žalovanému peňažné náhrady neodvolal). Výšku peňažnej náhrady vzhľadom na uvedené skutočnosti na základe súdnej úvahy okresného súdu aj odvolací súd považuje za primeranú.

19. Z uvedených dôvodov bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správny, a to aj v závislom výroku o náhrade trov konania.

20. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa (ustanovenie o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie) v nadväznosti na (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci).

Vzhľadom na to, že v odvolacom konaní bol úspešný žalobca, má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v súlade s .

21. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.