Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5T-49-2021.pdf
PDF · 195.59 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/49/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica na hlavnom pojednávaní dňa 22. 04. 2022 konajúc samosudcom JUDr. Romanom Reištetterom v trestnej veci obžalovaného Bc. Ľ. B., M.. XX. XX. XXXX J. L. B., M.. XX. XX. XXXX, takto
rozhodol:
Obžalovaný 1/: Bc. Ľ. B., M.. XX. XX. XXXX F. Ž. M. W., A. Q. L. U. Ď. XXX/XB,
a obžalovaný 2/: L. B., M.. XX. XX. XXXX F. Ž. M. W., A. Q. Ž. M. W., D. XXX/X
sa podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodzujú spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici č. 1Pv 176/16/6601 zo dňa 01. 10. 2021 na tom skutkovom základe, že ako zodpovední inštruktori pôsobiaci vo výcvikovom stredisku s názvom Paragliding škola Banská Bystrica, adresa sídla strediska Slatinské Lazy 201/2, ktorí boli v zmysle Oprávnenia k zriadeniu výcvikového strediska LAA SR č. 16/2016-PK vydanom Leteckou amatérskou asociáciou Slovenskej republiky (ďalej v texte už len „LAA SR“) zo dňa 22. 04. 2016 zodpovední za teoretickú prípravu, ale aj za organizáciu výcviku frekventantov výcviku, vykonávali v dňoch 20. 04. 2016 až 23. 04. 2016 kru výcviku kategórie A s celkom 11 frekventantmi kurzu výcviku pre získanie licencie pilota padákového klzáku PK-A, a to nedbanlivo v rozpore s pravidlami určenými smernicou osnovy výcviku v lietaní na padákových klzákoch ZL-1 ktorý predpis vydala LAA SR, pretože predpísanú teoretickú prípravu konanú len dňa 20. 04. 2016 v prenajatej učebni v obci Zvolenská Slatina neposkytli týmto 11-tim pilotom vo výcviku v predpísanom rozsahu minimálne 27 hodín, po nej predčasne pristúpili k zahájeniu praktického výcviku lietania na padákových klzákoch už nasledujúceho dňa 21. 04. 2016 a dňa 22. 04. 2016 pri zhoršených poveternostných podmienkach, na Slatinských Lazoch a na kopcoch Stožok a Chvojno, pri ktorom s pilotmi vo výcviku neabsolvovali cvičenia č. 4, č. 5, 6.6, 6.1 a č. 8 v predpísanom požadovanom minimálnom počte letov podľa smernice ZL-1,čím piloti vo výcviku neboli ani po výcvikovom dni 22. 04. 2016 ešte dostatočne vycvičení pre absolvovanie prvého výškového letu ako úlohy č. 9 v osnove praktického výcviku, ktorú úlohu je možné vykonať až po splnení všetkých predchádzajúcich cvičení v požadovanom rozsahu, napriek tomu praktický výcvik s celkovo 11-timi frekventantmi kurzu v plnení úlohy č. 9 umožnili vykonávať dňa 23. 04. 2016 v čase od 09.00 hod. až do 10.20 hod., na kopci s výrazným prevýšením zvanom „Nová Hoľa“ v katastrálnom území obce Donovaly - Nová Hoľa, okres Banská Bystrica, pri plnení ktorej úlohy tiež súbežne nacvičovali aj úlohu 6.7, čo je nácvik „zaklopenia vonkajších častí vrchlíka“, ktorý manéver je ale podmienený splnením úlohy č. 4 v požadovanom rozsahu, ktoré všetky porušenia povinností inštruktorov vyplývajúcich zo smernice ZL-1 mali za následok, že 11 piloti vo výcviku (kde minimálne 9 vrátane nebohého aj vzlietli a absolvovali cvičenia) mali v dobre pokračovania praktického výcviku dňa 23. 04. 2016 v dobe od 09:00 hod. na Donovaloch ešte nedostatočne prebraté teoretické znalosti a absolútne nedostatočné letové skúsenosti pre absolvovanie cvičenia výškového letu v súbehu s cvičením zaklopenia vonkajších častí vrchlíka a tým v priebehu dňa od 09:00 do 10:20 hod. u nich existovalo aj výrazne zvýšené všeobecné nebezpečenstvo úrazu s následkom smrti, v dôsledku čoho jeden pilot vo výcviku, a to L. W., M.. XX. XX. XXXX, naposledy bytom Q. - M. L., B. XXX/X, letiaci ako 9-ty v poradí nezvládol dňa 23. 04. 2016 v čase okolo 10:20 hod. techniku pilotáže
pri vykonávaní úloh č. 6.1 a č. 9, padákový klzák typu GIN/BOLERO 5 S poznávacej značky OM-P565 dostal nesprávnou technikou pilotáže do neletového režimu stiahnutím celého radu C šnúr na odtokovej hrane vrchlíka namiesto správneho stiahnutia len krajných A šnúr vyúsťujúcich na okrajoch pri nábežnej hrane vrchlíka, s deformáciou vrchlíka a po prudkom uvoľnení šnúr s následným predstrelom vrchlíka padákového klzáku dopredu až pred jeho telo, s prepadnutím tela priamo do vrchlíka padákového klzáku, kde následným už nekontrolovateľným voľným pádom z výšky na zem utrpel zranenia nezlučiteľné so životom a to stav smrti mozgu pri poranení mozgu s rozvojom poúrazového opuchu v kombinácií s poranením vnútro hrudných a vnútro brušných orgánov sprevádzaných rýchlou a s masívnou šokovou stratou krvi mimo cievne riečisko, ktoré zranenia vzhľadom na rozsah a závažnosť viedli k takmer okamžitej smrti menovaného pri dopade, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. sa poškodená I. W., M.. XX. XX. XXXX, Q. R. P. XX, U.r, odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Banská Bystrica dňa 01. 10. 2021 podal na súd obžalobu pod sp. zn. 1 Pv 173/16/6601-111 na obv. Q.. Ľ. B. J. L. B. pre prečin všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1, 3 písm. b) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Súd dňa 22. 10. 2021 rozhodol Trestným rozkazom sp. zn. 5T/49/2021. Súd v ňom uznal obvinených za vinných a odsúdil ich podľa § 285 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa im výkon uloženého trestu podmienečne odložil. Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona sa určila skúšobná doba v trvaní 3 (troch) rokov. Podľa § 61 ods. 1 Trestného zákona sa obvinenému uložil trest zákazu činnosti vykonávať činnosť inštruktorov leteckého výcviku v trvaní 2 (dvoch) rokov.
Dňa 10. 11. 2021 podal obhajca obvinených odpor proti vydanému Trestnému rozkazu sp. zn. 5T/49/2021, v ktorom uviedli, že majú za to, že nebola naplnená objektívna ani subjektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu, ktorý im je kladený za vinu, pričom ani dokazovaním vykonaným po vznesení obvinenia neboli zistené také skutočnosti, ktoré by ich vinu preukazovali. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by v prípade predmetného výcviku došlo k porušeniu pravidiel určených smernicou osnovy výcviku v lietaní na padákových klzákoch ZL-1, vydanou LAA SR, platnou a účinnou v čase, kedy malo dôjsť k spáchaniu skutku (ďalej len „smernica ZL-1“).
Z dokumentu Teoretická príprava leteckého personálu lietajúcich športových zariadení vyplýva, že teoretické preskúšanie sa realizuje v dvoch fázach, a to pred začatím praktickej časti výcviku a následne záverečné teoretické preskúšanie po skončení praktickej časti výcviku. Predpísaný rozsah teoretickej prípravy v počte 27 hodín sa vzťahuje na celé trvanie výcviku. Ak by mala byť celá teoretická príprava absolvovaná už v čase začatia praktickej časti výcviku, bolo by nelogické, aby sa uskutočňovalo záverečné teoretické preskúšanie, nakoľko rovnaké preskúšanie by piloti vo výcviku museli absolvovať už v čase pred začatím praktickej časti výcviku. Tento výklad podporuje aj znenie bodu II.1. príručky Teoretická príprava leteckého personálu lietajúcich športových zariadení. Zo žiadnych vnútorných predpisov LAA nevyplýva, že bolo povinnosťou obvinených už v čase pred začatím praktickej časti výcviku absolvovať s účastníkmi kurzu teoretickú prípravu v rozsahu 27 hodín. Na pravidelnom každoročnom školení inštruktorov a inšpektorov s povinnou účasťou, ich zástupcovia LAA poučili o tom, že teoretickú prípravu je v prípade bezmotorových padákových klzákov postačujúce vykonať len v rozsahu uvedenom na tlačive Záznamy o priebehu výcviku, t.j. v rozsahu 18 hodín. To isté vyplýva aj s odborného vyjadrenia Štefana Vyparinu, hlavného inštruktora a inšpektora LAA SR a I.. U. F., inštruktora LAA SR, ktoré je súčasťou vyšetrovacieho spisu. Rovnaké závery vyplývajú aj zo znaleckého posudku č. 1/2021 znalca R.. I.. Q. B., U.. zo dňa 21. 07. 2021, v ktorom znalec na otázku 2 jednoznačne potvrdil, že žiaci boli dostatočne pripravení na zahájenie praktickej časti výcviku, pričom zvolená forma teoretickej časti výcviku nemala vplyv na prípadné zvýšené nebezpečenstvo úrazu frekventantov kurzu, ani na tragické udalosti úmrtia pilotného žiaka dňa 23. 04. 2016.
Vykonaným dokazovaním bolo tiež jednoznačne potvrdené, že v priebehu výcviku nedošlo k plneniu úlohy č. 9 - výškový let, pričom výškový let je definovaný smernicou ZL-1, pričom o výškový let sa môže jednať len v prípade, ak prevýšenie štartu dosahuje 400 m. Vo vyšetrovacom spise sa nachádza Polohopisné a výškopisné zameranie zo dňa 29. 11. 2018 vyhotovené I.. T. G., podľa ktorého bol výškový rozdiel medzi miestom štartu a miestom pristátia v závislosti od použitej technológie 383,91 m, resp. 383,90 m. Rovnako ustanovený znalec I.. T. Š. vo svojom znaleckom posudku č. 13/2020 určil prevýšenie medzi miestom vzletu a pristátia menšie ako 400 m, a teda žiadny z letov vykonaných dňa 23. 04. 2016 nespadal pod plnenie úlohy č. 9 - výškový let. Napriek tomu výroková časť trestného rozkazu naďalej obsahuje informáciu o tom, že obvinení s účastníkmi kurzu absolvovali výškový let, hoci táto skutočnosť bola objektívne a bez akýchkoľvek pochybností vyvrátená. Vo vzťahu k praktickej časti výcviku uviedli, že počty letov uvádzané jednotlivými účastníkmi, nemožno brať za smerodajné, nakoľko účastníci v rámci výsluchov neboli dotazovaní na to, čo považujú za let. Do počtu absolvovaných letov nezahrnuli kratšie absolvované lety, hoci tieto lety sú tiež jednoznačne považované za lety v zmysle smernice ZL-1. Znalec R.. B. vo svojom znaleckom posudku v odpovedi na otázku č. 7 uviedol, že je možné, že žiaci vo výcviku nesprávne vyhodnotili počty letov v úlohe č. 4, keďže sa jednalo o relatívne nízke a krátke lety, pričom žiaci vo výcviku mali dostatočný teoretický a praktický základ pre úspešné zvládnutie úlohy č. 6 a úlohy č. 7. Všetci účastníci kurzu sa vo svojich výpovediach zhodli na tom, že realizovaný výcvik obvinenými bol na dobrej úrovni a rozsah teoretickej a praktickej prípravy považovali za dostatočný. Z odpovedí znalca na otázky č. 5 a 6 vyplýva, že vzhľadom na intenzitu chybného menévru žiaka L. W. nebolo zo strany obvinených možné následnej tragédii zabrániť, pričom v prípade jeho smrti išlo o individuálne pochybenie žiaka v technike pilotáže a nejednalo sa o pochybenie obvinených ako inštruktorov, keďže viacnásobne vysvetlili konkrétny manéver. Všetky informácie a poučenia boli riadne poskytnuté aj L. W., pričom svedok B. výslovne potvrdil, že L. W. stál vedľa neho, keď ich obvinení o týchto skutočnostiach poučovali a že všetky potrebné informácie počul. Rovnako túto skutočnosť potvrdil aj svedok Q.. Ďalej uviedli, že v trestnom rozkaze sa uvádza, že nacvičovali aj úlohu 6.7 „zaklopenie vonkajších častí vrchlíka“, no smernica ZL-1 nepozná úlohy 6.1, 6.6, či 6.7, pričom v tomto smere považujú skutkovú vetu tak, ako je uvedené vo výroku trestného rozkazu za zmätočnú. Čo sa týka úlohy č. 4, majú za to, že táto bola vykonaná v požadovanom rozsahu a došlo k naplneniu podmienok jej splnenia, t.j. žiak je schopný samostatne vykonať štart, let a pristátie, vrátane manévrovania zatáčaním o 180°. všetky požadované úkony boli žiaci (7 žiakov dňa 23. 04. 2016) samostatne vykonať, vrátane manévrov, pričom žiaci vykonali zatáčanie dokonca o 360°. L. W. úspešne zvládol štart, let ako aj vykonanie zatáčky o 360°. Je zrejmé, že účastníci kurzu by neboli schopní tieto manévre vykonať, keby nemali úspešné zvládnutú úlohu č. 4. Cvičenia č. 5 a 8 s účastníkmi kurzu vôbec nevykonávali, čo vyplýva aj zo svedeckých výpovedí jednotlivých účastníkov kurzu, hoci k nim malo dôjsť v rámci výcviku dňa 23. 04. 2016, k čomu napokon nedošlo vzhľadom na nehodu L. W.. Cvičenia č. 6 a 7 začali s účastníkmi kurzu vykonávať, avšak v dôsledku úmrtia L. W. pri nácviku úlohy č. 7 bol výcvik prerušený, a preto nemohlo dôjsť k vykonaniu potrebného počtu letov. Majú za to, že z vyššie uvedených dôvodov nemohli spôsobiť, či zvýšiť všeobecné nebezpečenstvo účastníkov kurzu a ich konaním nemohla byť spôsobená smrť účastníka kurzu, L. W.. Priamou príčinou jeho pádu bola skutočnosť, že potiahol za nesprávne šnúry, keď namiesto krajných „A-čkových“ šnúr zatiahol celý rad „C“ šnúr ústiacich do blízkosti odtokovej hrany vrchlíka. Vrchlík sa mu z toho dôvodu zdeformoval a nasledoval masívny predstrel, t. j. dynamický posun vrchlíka padákového klzáka až do polohy pred úroveň L. W., dokonca až pod neho, pričom tento do neho spadol, vrchlík ho obalil a nasledoval vyvinutý voľný pád. Napriek tomu, že ani doplnením dokazovania neboli zistené žiadne nové skutočnosti, ktoré by preukazovali vinu obvinených, naopak, skutočnosti uvedené v uznesení o vznesení obvinenia boli vykonaným dokazovaním jednoznačne vyvrátené, došlo k podaniu obžaloby. Majú preto za to, že zo strany Okresnej prokuratúry Banská Bystrica neboli vôbec zohľadnené skutočnosti, ktoré boli zistené znaleckým dokazovaním a aj z tohto dôvodu ju považujú za nedôvodnú.
Dňa 30. 03. 2022 sa konalo hlavné pojednávanie na ktorom sa zúčastnili obžalovaný L. B., obžalovaný Q.. Ľ. B. svoju neúčasť ospravedlnil, ďalej boli prítomní obhajcovia obžalovaných, prokurátor okresnej prokuratúry, poškodení, splnomocnenec poškodeného, znalec a svedkovia.
Obhajca JUDr. Kaščák uviedol, že majú za to, že skutok uvedený v obžalobe nie je preukázaný, namietali aj právnu kvalifikáciu. Majú za to, že z dokazovania nevyplýva spáchanie skutku obžalovanými.
Obhajca JUDr. Bubák uviedol, že sa pripája k argumentácii kolegu a poukázal na odpor.
Obžalovaný L. B. uviedol, že cíti byť nevinný k skutku, ktorý mu je kladený za vinu. K časti teoretická príprava sa vyjadril, že vôbec nie je pravda, že by teoretickú prípravu neposkytli, teoretickú prípravu poskytli v požadovanom rozsahu, neprebiehala len v prvý deň kurzu, prebiehala počas prvého dňa kurzu a rovnako počas ďalších dní kurzu. Teoretická príprava sa vždy lepšie vykonáva s použitím pomôcok a tými pomôckami, s ktorými sa pracuje. Keď ľuďom o niečom rozpráva, zároveň im to ukazuje. Na začiatku v učebni sa preberala len suchá teória, kde boli preberané rôzne pomôcky, učebnica o paraglidingu - aktuálna, každý jeden žiak ju dostal. Na učebni priamo mali paraglidingovú výstroj, pri ktorej prebiehali ukážky častí, prebiehala tam videoprojekcia, kde sa premietali inštruktážne videá, na ktorých sú ukázané a popísané jednotlivé manévre, ktoré sa na výcviku vykonávajú. Podľa neho je to dôležitá časť výcviku
- teda prípravy, lebo je to lepšie raz vidieť ako 100-krát počuť. Poukázal hlavne na výpoveď svedka Q., ktorý je dlhoročným parašutistom (20 rokov), a ktorý má skúsenosti v tejto oblasti a sám sa vyjadril, že teoretická príprava bola na dobrej úrovni a bola dobre vedená. Ďalej uviedol, že nie je pravda, že určený rozsah 27 hodín je potrebné absolvovať pred začatím výcviku. Zo smernice vyplýva, že teoretická príprava sa uskutočňuje počas celého výcviku. Počas výcviku prebiehajú dve preskúšania. Prvé teoretické preskúšanie je pred začatím praktického výcviku. Žiaci pred začatím praktického výcviku poznali základné, nutné veci čo sa týka častí padákového klzáku, výstroje, nejakých postupov, bezpečnostných postupov. Rozsah preskúšania určí inštruktor, teda preskúša si , či tieto základné veci poznajú, či vedia časti padáku, či ich ovládajú, či vedia pripnúť padákový klzák k sedačke, či poznajú záložný padák, použitie záložného padáku. V tomto čase nie je potrebné, aby ovládali napr. meteorológiu, zemepis, navigáciu a nejaké právne predpisy. Ako inštruktori sa musia každoročne zúčastňovať pravidelných školení inštruktorov, na ktorých sa školí ako majú výcviky prebiehať, aké formálne náležitosti súd potrebné. V dnešnej dobe sa stále používa tlačivo o priebehu výcviku, ktoré určuje rozsah teoretickej prípravy na 18 hodín, pričom nikde nie je stanovené, že koľko má trvať vyučovacia hodina, teda nie je možné považovať jednu hodinu, že má trvať 60 minút. Na školení inštruktorov sú stále poučovaní o tom, že rozsah teoretickej prípravy stačí v rozsahu 18 hodín, čo potvrdzuje aj tlačivo. Toto tvrdenie potvrdzujú aj odborní inšpektori - svedkovia F., ktorí majú dlhoročné skúsenosti s výcvikom, majú nalietaných najviac hodín na Slovensku. V neposlednom rade obvinený L. B. poukázal na závery znaleckého posudku R.. I.. B. U.., v ktorom znalec na otázku č. 2 potvrdil, že žiaci boli dostatočne pripravení na zvládnutie výcviku. Nevie odkiaľ vyplýva, že boli zhoršené poveternostné podmienky. Na výcvik boli vhodné. O tom či sú alebo nie vhodné poveternostné podmienky rozhoduje inštruktor, pričom sa riadi hodnotami ustanovení smernice. Poveternostné podmienky boli dobré, pripúšťa, že počas obeda sa vyskytovali určité termické pohyby, ktoré sú úplne bežné. Tieto termické pohyby spôsobujú určité turbulencie a podobne. Výcvik bol viackrát prerušovaný, čo preukazuje, že bol kladený veľký dôraz na bezpečnosť, žiakov nepúšťali bezhlavo do turbulentných podmienok. Dňa 21. 04. 2016 absolvovali všetci žiaci cvičenia 1.- 4. v plnom rozsahu. Počiatočné lety sa vykonávajú na lúke s menším prevýšením, na začiatku sú tieto lety veľmi krátkeho charakteru. Sú to možno len nejaké skoky, ale z hľadiska počtov, nesporne, každý tento jeden let, kedy dôjde k odlepeniu žiaka od zeme sa považuje za let, žiaci ich absolvovali veľakrát. V kurze bolo 11 žiakov, 2 inštruktori (on a jeho brat), pomocný inštruktor na stáži - L. U. a ďalší dvaja piloti, ktorí majú kvalifikáciu pilotov U. K. a ešte jeden. Boli rozdelení do 3 skupín v počte 4-4-3. žiaci vykonávali cvičenia v tých skupinách, pričom na začiatku si žiak rozloží výstroj, padák, spraví si 5 bodovú kontrolu pred vzletom a začnú prebiehať samotné lety. Lety žiak odštartuje, letí rádovo niekoľko desiatok sekúnd, pristane a následne zbalí padák, ale len takým spôsobom, že tento padák je stále pripnutý k sedačke a on len za tie šnúry zbalí do tzv. karfiolu, prehodí si ho na plece a šľape zase hore na miesto štartu, to je vzdialenosť zhruba 150-200 m, potom znova opakuje tento let, pričom aj menej fyzicky zdatný žiak dokáže takýchto letov v priebehu hodiny absolvovať asi 7 letov v priebehu hodiny. Výcvik vykonávali intenzívne v priebehu 2 dní od rána do večera - do západu slnka, z čoho vyplýva, že žiaci absolvovali počty letov, ktoré sú stanovené v smernici. Toto potvrdzujú aj vo svojich svedeckých výpovediach. Keď mali žiaci dostatočne nacvičené krátke lety na lúke s miernym navýšením (cca 30 m), posunuli sa na danom kopci na vyššie položené miesto na bývalej lyžiarskej zjazdovke. Presun sa robil takým spôsobom, že výstroj sa musela zbaliť do batohu a žiaci si ju museli vyniesť na vyššie položený štart, stále je reč o kopcoch Chvojno a konkrétne v tomto prípade Stožok, kde sa cvičili na bývalej zjazdovke, kde je prevýšenie cca 80 metrov (výška štartu a pristátia). Tento presun bol z toho dôvodu, aby sa im dĺžka letu predĺžila. Na to, aby mohli žiaci vykonávať zatáčky o 90° a 180° sa musia nachádzať vo vzduchu dlhší čas, aby mohli stihnúť vykonávať manévre, preto sa presunuli na vyššiu štartovačku. Dlhších letov vykonali menej z hľadiska časovej náročnosti. Žiaci keď rádovo uvádzali počty letov 3, 5, 7 vo svojich výpovediach, boli to dlhšie lety, lebo
tieto považovali subjektívne za lety, pričom tie nižšie lety na lúke nepovažovali za lety a nebolo im to vysvetlené. Znalec B. v odpovedi na otázku 4 potvrdzuje čo vypovedal obžalovaný. Cvičenie č. 5 - pristátie do vymedzeného priestoru neabsolvovali a ani ho neplánovali absolvovať. Robili si akýsi nácvik na toto cvičenie, na pristávacej ploche bol zapichnutý veterný rukáv a tento bod bol braný ako miesto, kde sa mali žiaci snažiť pristávať. Cvičenia č. 6.6 a 6.1 uviedol, že tieto v zmysle smernice neexistujú, nevie odkiaľ sa tento pojem zobral. K cvičeniu č. 8 robili tiež len prípravu. Výcvik lietania na padákových klzákoch sa rozdeľuje na dve časti - fázy. Prvá fáza výcviku sa skladá z cvičení 1-4. Po úspešnom absolvovaní prvej fázy výcviku sa môže pristúpiť k ďalším cvičeniam, teda cvičeniam č. 5-9, pričom postupnosť týchto cvičení je už ľubovoľná, záleží na uvážení inštruktora, nie je potrebné dodržať poradie. Prípravu cvičenia 5 a 8 robili len preto, lebo boli nízko, vyžadujú sa pri nich určité podmienky, ktoré musia byť splnené a tieto neboli. Na splnenie týchto cvičení je nutné sa presunúť na kopec s vyšším prevýšením, teda kopec Nová Hoľa, napr. pri cvičení č. 6 - zatáčky o 360° a 2 x 360° (200 m m. t. - ide o orientačnú výšku) je uvádzaná výška letu približne 200 metrov nad terénom. Úloha č. 7 je podmienená výškou letu orientačne 150 m n. t., preto sa museli presunúť na tento terén, aby výcvik mohol prebiehať, bol to štandardný postup. Cvičenie č. 9 dňa 23. 04. 2016 k tomu obvinený uviedol, že výškový let so žiakmi nevykonávali. V zmysle smernice sa za výškový let považuje let, pri ktorom je prevýšenie minimálne 400 metrov. Na Novej Holi bolo prevýšenie cca 380 metrov. Na Donovaloch sú dve pristávacie plochy, jedna je na tenisových kurtoch (pri hotely Smrekovec), prevýšenie je zhruba 380 metrov, v žiadnom prípade sa nejednalo o výškový let. Tých 20 metrov má vplyv, pretože v zmysle obžaloby mu je kladené za vinu, že vykonali cvičenie č. 9, ktoré je možné absolvovať až po absolvovaní všetkých tých predošlých cvičení, tým pádom je v obžalobe uvedený nezmysel. Čo sa týka výškového letu s vlekom, to sa robí prostredníctvom navijaka, ale u nich sa to nerobí. To že sa nejednalo o výškový let nespochybniteľne preukazujú dva znalecké posudky - posudky geodetov, ktorí presne zamerali prevýšenie od miesta štartu až do miesta pristátia, a teda popieram, že by sme absolvovali na Novej Holi výškový let, keďže tam chýbalo 20 metrov výškových. Samotný výcvik prebiehal, ale nebol ukončený. Bol prerušený z dôvodu tragickej udalosti, ktorá sa stala. Všetky lety, ktoré neboli nacvičené sa ešte len mali letieť. Cvičenie č. 8 nerobili lebo na to neboli podmienky. Nič ho neviazalo, aby ho museli absolvovať. Cvičenie 8 sa dá realizovať len vtedy, keď je silnejší vietor. V tom čase na Chvojne nebol, ale to nie je podstatné, lebo sa mohli rozhodnúť kedy absolvujú cvičenia od bodu 5. Na Donovaloch absolvovali cvičenia č. 6 - zatáčky 360° a 2 x 360°, tieto sú podmienené výškou letu 200 m n. t. V obžalobe ich obviňujú z toho, že šli na veľký kopec, kvázi predčasne. Cvičenia od bodu 5 je potrebné absolvovať na väčšom kopci, teda to nebolo možné absolvovať na nižších kopcoch. Podľa obžalovaného žiaci mali dostatočné letové aj teoretické skúsenosti na absolvovanie týchto cvičení, čo potvrdzuje aj záver znaleckého posudku B. k odpovedi č. 2. V daný deň na kopci Nová Hoľa všetci žiaci, ktorí odštartovali zvládli štart na prvýkrát, tiež zvládli let, pri ktorom plnili úlohy č. 6 a úlohy č. 7 a následne bezpečne pristáli, okrem zosnulého. Na Novej Holi robili aj 360-ky aj zaklopenie vonkajších častí vrchlíka, čo spôsobuje rýchlejšie klesanie. To, že odštartovali na prvýkrát, možno aj pod väčším stresom, keďže šlo o väčší let z väčšej výšky a z väčšieho kopca, mali dostatočnú teoretickú aj praktickú prípravu. Ak by ju nemali, nezvládli by to. Ak by neboli zdatní, nedokázali by ani vzlietnuť, resp. by museli opakovať, nepodarilo by sa im to na prvý pokus. Všetci odštartovali na prvýkrát, vrátane zosnulého. K tvrdeniu zvýšenia všeobecného nebezpečenstva úrazu s následkom smrti sa obžalovaný vyjadril, že toto tvrdenie jednoznačne vyvracia, pretože riziko bolo primerané danému športu a nijakým spôsobom zvýšené. V daný deň sa na Donovaloch nachádzal aj inšpektor pre výcvikové stredisko L. T., s ktorým sa stretli, vedel že idú vykonávať výcvik a pokračovať vo výcviku, vedel, že idú vykonávať ďalšie lety. On na Donovaloch vykonával tandemové lety. Inšpektor musí pred začiatkom výcviku vystaviť žiacke pilotné preukazy. Ak by sa šli dostať do nejakej trestnej činnosti, tak by tento výcvik pozastavil, vedel ako dlho prebiehal výcvik a vedel aj postupnosť výcviku. K nezvládnutiu techniky pilotáže zosnulého uviedol, že cvičenie č. 6.1 neexistuje v zmysle smernice. Žiaci boli počas celého kurzu, na začiatku v prvý deň pri teoretickej príprave, boli oboznámení aké úlohy budú plniť, teda aj s úlohami bolo im to teoreticky vysvetlené aj prakticky ukázané vo videách. Na Stožku a na Chvojne im boli presne ukazované šnúry, ako majú ťahať, a za ktoré šnúry, a tiež ako majú vykonať manéver zaklopenie vonkajších častí vrchlíka č. 7. Pred samotným letom inštruktor ukázal konkrétne žiakovi, ktoré šnúry má ťahať, a tiež vyžadoval, aby mu to žiak následne sám ukázal. Tieto tvrdenia potvrdzujú aj svedkovia Q. J. B., títo boli priamo prítomní v tej chvíli pri nebohom L., keď mu to vysvetľoval. Títo uvádzajú, že mu to bolo vysvetlené a aj sám ukázal, ako to bude ťahať. Šnúry sú farebne odlíšené, nebohý namiesto 2 šnúr „A“ rady stiahol 6 šnúr rady „C“, súčasne naraz. Tieto šnúry sa nikdy takýmto spôsobom neťahajú a ani v priebehu výcviku žiaci s týmito šnúrami nemanipulovali.
Tie šnúry čo zatiahol sa nepoužívajú na manipuláciu s padákom, sú určené na rozloženie váhy pilota na klzák. Na padákoch sa nachádzajú dve riadiace šnúry, za ktoré sa padák ovláda. Zatiahnutím pravej riadiacej šnúry zatáča padák doprava, zatiahnutím ľavej riadiacej šnúry zatáča padák doľava. Existuje aj vyššia technika pilotáže, ale keďže ide o náročnejšiu tému, nevysvetlil ju. Namiesto 2 šnúr „A“ rady, ktorými mal zaklopiť vonkajšie časti vrchlíka tzv. uši, stiahol 6 šnúr naraz rady „C“, čím došlo k úplnému odtrhnutiu prúdnic (prúdenie vzduchu okolo krídla) na padákovom krídle s tým, že prúdenie vzduchu bolo úplne zastavené uvedeným manévrom nebohého, a čím došlo následne k masívnemu predstrelu krídla, to znamená, že padákový klzák sa po opätovnom naliatí vzduchom, teda po opätovnom rozvinutí, vplyvom veľkej dynamiky tohto manévru dostal až pod nohy pilota a pilot do neho následne padol a vrchlík ho následne obalil (obžalovaný vizuálne ukázal daný manéver). Po tomto nasledoval voľný pád. Obžalovaný dával tomuto žiakovi pokyn do vysielačky na použitie záložného padáku, a to opakovane. Videl toho žiaka, riadil ho, bol dole na pristávacej ploche - pri tenisových kurtoch. Toto sa stalo niekde nad lesom, niekde v polovici letu. Predtým ešte robil manévre v zmysle cvičenia č. 6, ktoré zvládol, následne letel rovným letom, pričom mal vykonať cvičenie č. 7, pri ktorom urobil tú spomínanú chybu. Tento postup robili aj všetci žiaci pred ním, ktorí to zvládli bez chyby. Obžalovaný dával pokyn do vysielačky žiakovi na použitie záložného padáku, keďže ho videl z miesta pristátia, kde stál, ale žiak bol zabalený v padákovom klzáku a padal voľným pádom. Trikrát mu kričal do vysielačky záložák, ale keďže bol obalený v padáku, nebola tam veľká šanca, aby úspešne otvoril záložný padák. Záložný padák sa nevyhadzuje žiadnym tlačítkom, je to rúčka, ktorú treba chytiť rukou a manuálne ju v takých dvoch fázach odhodiť od seba. Keďže bol zabalený v tom padáku, tento úkon pravdepodobne nedokázal urobiť. Obžalovaný videl už len voľný pád do lesa, bol zhruba vo výške 200 metrov. Následne sa rozbehol k miestu pádu a cestou volal vrtuľníkovú záchrannú službu. Po nejakom čase sa dostal k L. a krátko na to prišiel aj jeho kolega z roboty hasič záchranár, ktorý sa nachádzal na Donovaloch na pobyte. S kolegom začali resuscitáciu, v ktorej pokračovali až do príchodu horskej a vrtuľníkovej záchrannej služby. Následne v spolupráci s lekárom pokračovali v resuscitácii, táto však bola neúspešná. V závere obžalovaný poukázal na odpoveď znalca v znaleckom posudku na otázku č. 5 a 6, z ktorej vyplýva, že šlo o individuálne pochybenie žiaka, nie inštruktorov. Vyšetrovateľ prípadu spracoval návrh na zastavenie trestného stíhania, z ktorého vyplýva, že podľa § 215 ods. 1 písm. d) Tr. por. opísaný skutok takto právne kvalifikovaný, nie je trestným činom. Taktiež poukázal na poučenie od nebohého, ktoré podpísal pred začatím výcviku, a z ktorého vyplýva, že svojím podpisom čestne prehlásil, že si je vedomý rizík spojených s používaním lietajúceho športového zariadenia a za prípadné ujmy na zdraví, majetku spôsobené pri činnosti nesie plnú zodpovednosť a nebude žiadnym spôsobom vymáhať žiadnu náhradu od školiteľa. Výcvik sa vykonával na lúke, žiaci boli od seba vzdialení 15 metrov, pričom inštruktori môžu viesť kurz s 12 ľuďmi. Pasívna bezpečnosť znamená to, že keď pilot nevykoná žiadny zásah do riadenia padáku, tak ten padák je autostabilný a je schopný priameho letu bez zásahu pilota, to znamená, že ak by nevykonal žiadny zásah do riadenia, tak by padák letel a niekde by pristál. Žiaci boli poučení o tom, že ak si nebudú istí ako majú vykonať úlohu vo vzduchu, tak boli poučení o tom, že nemusia vykonať tento manéver a môžu pokračovať v lete bez vykonania manévru. Z hľadiska toho výcviku sa snažili venovať teórií a praxi. Tlačivá im dávali podpisovať priebežne, ale povedali im, aby im to podpísali po úlohu č. 8 a následne keď budú úlohy splnené dopíšu oni ako inštruktori počet letov. Po úspešnom absolvovaní sa celý tento záznam dopíše, podpíše a posiela sa ako príloha k pilotnému preukazu žiakov. Kurz nebol dokončený, takže ani tlačivo nie je dokončené úplne. Dopĺňa sa počas priebehu kurzu. Obžalovaný ďalej uviedol, že ľútosť prejavili vo výpovediach a chceli ju prejaviť aj osobne po nehode, kedy zaniesli auto prítomnej mame nebohého, ale bolo im doporučené inými osobami, aby sa radšej nekontaktovali s rodinou.
Svedkyňa - poškodená I. W. uviedla, že 6 rokov čakala na tento deň. Je jej ľúto, že obvinení neprejavili počas celého konania žiadnu ľútosť. V deň kedy došlo k tejto udalosti so synom nebola. Predtým ako išiel na Donovaly, odchádzal od nej. Jej syn sa vrátil z ciest, bol u nej pár dní a potom šiel na Donovaly, bol zdravý, nemal problém s vnímaním. Po tých rokoch a strašnej udalosti len čakala, že by obvinení napísali aspoň nejaký mail, zatelefonovali. Toto sa však nestalo, nevie čo má povedať.
Svedok - poškodený D. B. uviedol, že náhradu škody si neuplatňuje. Prvý deň bola teória zhruba poldňa. Popísali im čo je krídlo atď. Ďalší deň už boli nácviky na lúke, bola to teória v praxi. Zdá sa mu, že teória bola len prvý deň, pletie sa mu to lebo bol aj na inom kurze. Nacvičovať sa učili skoro na rovine, učili sa dvíhať vrchlík a podobne. Bolo to zopár metrov. Myslí si, že to skúšali jeden celý deň, ten druhý deň.
Na Donovaly to bola sobota, možno 5 alebo 6 deň. Na Stožku a Chvojne vykonávali nácviky. To bolo trošku s vyšším prevýšením. Keď sa balil tak videl ako padá ten poškodený. Svedok letel asi nejaký 6- ty alebo 7 v poradí. Za ním išla vtedy jeho priateľka. Ako sa balil a vyložil ten vak na chrbát, otočil sa a videl ako v tom vrchlíku je zbalený a padá dolu. Nevie v akej výške mohol byť možno 50-60 metrov. Bol to jeho prvý zážitok s týmto. Nevie ako by to malo presne prebiehať. Nemal ani raz pocit nejakého ohrozenia. On si nemyslí, že by tomu poškodený nechápal. Išiel s ním v kabínke hore, celkom sa tešil. Keby nerozumel, tak by sa určite opýtal. Normálny človek sa spýta. Z výcviku mal veľa modrín od popruhov z padáka. Výcvik podľa neho bol intenzívny. Na výcviku nepočul, že by sa niekto sťažoval, že nie je pripravený. Jemu boli vysvetlené všetky otázky na ktoré sa aj pýtal. Vie, že Ľuboš stál vedľa neho pri štarte a vysvetľoval, ktoré šnúry treba zatiahnuť. Vysvetľoval to niekomu, nevie však komu to vravel. Marcel vie, že to videl, lebo sa tiež pozeral. Keby mu to nebolo jasné, tak by sa isto opýtal. Spojenie mali, toto fungovalo. Nemal nijaký strach, mal rešpekt. Nemôže povedať, že by sa bál. Otočky 360° robil asi dvakrát. Či sa niekto sťažoval, že by mal problémy, strach, nevie o tom. Výcvik bol robený tak, že pozerali aj videá, púšťali si to aj sami. V teréne prebiehali určite vysvetlenia. Výcviku sa venovali asi od nejakej 9-tej do poobedia s nejakou obedňajšou prestávkou. Bolo to asi do nejakej 5-6tej. Vie, že aj striedali terén a že na jednom kopci nefúkalo, preto išli na druhý. Pred tými Donovalmi bolo počasie pekné, nebolo to turbulentné. Teraz by povedal, že počasie bolo ideálne na tom Chvojne a Stožku. Nepovedal by, že to bolo nejaké turbulentné. Na žiadnom lete nezažil turbulencie. Bolo to hladké aj na Donovaloch. Chvojno, Stožok bolo slnečno, nebolo veterno, nebolo to príliš termické. Bola slabšia termika. Bol som poučený o bezpečnosti padáka. Tie áčkové klzáky sú vlastne stabilné poletia bez zásahu pilota.
Svedkyňa - poškodená L.. U. W. uviedla, že náhradu škody si neuplatňuje. Vie, že v jeden deň mali teóriu, nevie koľko hodín, ale bolo to v učebni, pozerali tam videá a v ten istý deň mali aj praktickú ukážku, kde im rozprávali nejaké veci. Druhý deň šli prakticky skúšať. V priebehu ďalších dní, keď mali otázky, tak im odpovedali, stále im niečo hovorili, aj čo idú robiť. Absolvovala všetky cvičenia, takže si myslí, že tomu rozumela. Mala skúsenosť s letom už predtým. V tomto kurze mali prvé lety na druhý deň. Jeden deň boli na Stožku a Chvojne. Čo sa týka počasia, myslí si, že bolo pekne. Letela všetky lety. Nepamätá si či bola v ten deň v kontakte s nebohým. Je možné, že letela pred ním, mala pobalené veci, takže videla jeho pád. Videla, že robí cvičenia, ktoré robili všetci, videla, že dostáva pokyny do vysielačky, videla, že padák ide inak. Počula, že sa mu snažili pomôcť, cez vysielačku ho inštruovali. Videla ho padať. Myslí si, že keby niečo nevedela, stále sa mohla opýtať, a keby si aj potom stále nebola istá, tak to nemusela robiť. Mala dostatok dôvery v to, že to vie urobiť, tak to urobila. Na výcviku sa im venovali 3 ľudia. Boli tam obaja B. J. L. U.. Koľko letov urobila na Stožku a Chvojne už nevie. Robili stále tak, ako to ten deň umožňoval. Ak boli podmienky, tak lietali stále. Každý to robil toľko krát, koľko stihol. Časovo si už nepamätá ako to bolo. Na Donovaloch im bolo vysvetlené aké úlohy idú robiť, aj tie uši aj otočky o 360°. Pamätá si, že tam bol Ľ. B. J. L. U. na štarte, títo jej pomohli na štarte, dali jej vysielačku, ale už nevie čo všetko jej povedali. K tomu čo mali vykonať si myslí, že im povedali čo majú robiť. Jej sa podarilo vzlietnuť. Nepamätá si, že by iní mali problém so štartom, myslí si, že nikto nemal problém. Bolo podľa nej dobré počasie na lietanie na Donovaloch. Vie, že predtým na Stožku a Chvojne bolo jeden deň horšie počasie, a vtedy ani neleteli všetci. Prerušenie vykonal inštruktor.
Svedok - poškodený L. Q. uviedol, že dostali študijné materiály. Nevie či to bolo prvý deň alebo druhý deň, začali určite teóriou, prebiehala v učebni aj v teréne. S odstupom času teoretickú prípravu hodnotí ako dostatočnú. Po teórii šli na tzv. somársku lúku robiť štarty. Šlo o nácvik štartu bez toho, aby odleteli. Možno nejaký metrík odleteli, ale na tej lúke sa to nedalo. Každý skúšal dvihnúť padák, tam boli celý deň. Nepamätá si ako volali tie lokality, mohol to byť Stožok, Chvojno. Keď došlo k udalosti, vedeli čo idú robiť, bolo im to aj ukázané. Počasie bolo tak pod mrakom, nefúkalo nejako. Nehodu videl. Počul to cez vysielačky, že Ľ. to zachytil od L.. V čase nehody bol hore na kopci na štarte. Nezachytil, že by bol niekto veľmi dobrý žiak a iný že by nebol. Nevie o tom, že by niekto nestíhal, alebo že by mal problém. Na Donovaloch im bolo vysvetlené čo budú robiť, a tiež im bolo vysvetlené aj na mieste. Bolo im vysvetlené ako sa budú sklápať uši, aj tie otočky. Bolo to ukázané fyzicky na štarte. Videl to, nevie si vysvetliť to zlyhanie. Nemal z nebohého zlý pocit, bol v pohode, výcvik chápal, nevie o tom, že by sa sťažoval, že nechápe výcviku. Svedok nemal obavu z letu na Donovaloch, nepociťoval ohrozenie na živote a zdraví. Nepamätá si, čo vypovedal ohľadne toho koľkokrát nacvičovali nízke lety, ale môže byť tak ako povedal. Nebohý stiahol zadné popruhy a pustil padák, ďalej nereagoval a nezabrzdil. Padák ho podstrelil a predbehol. Toto by mal problém aj keby to chcel urobiť. Šnúry, ktorými sa manipuluje sú vpredu, a tie ktoré zatiahol sú vzadu, je to neprirodzené, ťažšie sa k nim dostať. Nevie si vôbec vysvetliť
prečo urobil to čo urobil. Nebohý neprejavil znaky zmätenosti. Čo sa týka dĺžky výcviku, tak pre neho trval veľa.
Svedok - poškodený A. Q. uviedol, že náhradu škody si neuplatňuje. Isto mali nejakú teóriu, potom nejaké nácviky, ale už si to nepamätá. Dostal nejakú knihu, niečo si tam premietali. Skúšali nejaké lety, nácviky na miernych svahoch a kopcoch. Bolo to v pohode, on pochopil ako sa to má robiť, pre neho to bolo dostatočné. Keď mu bolo niečo nejasné, opýtal sa, potom mu to bolo vysvetlené, bol tam individuálny prístup. Samotný pád či videl, asi nie, nepamätá si. Zachytil cez vysielačku že padá, počul, že kričia záložák. Nevie čo hovorili do vysielačky, to sa asi nedalo už ani nič. Všetci boli pred letom pokope, nevie povedať, či tomu nebohý rozumel. Ten človek mu prišiel taký motáčik trochu. Vie, že mal nejaký incident, že stratil kľúče. Pred letmi im bolo všetko vysvetlené, vedeli čo majú robiť a čo idú robiť. Systém prípravy mu vyhovoval. Pochopil čo má robiť, nejako letel, nemá to s čím porovnávať, nevie čo všetko im povedali. Teória bola dostatočná, boli im ukazované videonahrávky, venovali sa im 3 ľudia. Pri jeho vzlete, keďže šiel ešte pred nebohým, tak mu bolo prízvukované, či tomu rozumie, či vie čo ide robiť. Bolo mu všetko vysvetlené. Strach určite mal, nikdy v živote neletel. Držal sa toho, čo mu bolo povedané, vedel čo má robiť. Pokyny vo vysielačke boli zrozumiteľné. Nepamätá si, či bol poučený, keby nevedel čo má robiť, čo má robiť. Nemal problém pri štarte. Vie, že niekomu tam pomáhali nejako pristávať. Počas komunikácie a počas letov pred tým si nevšimol, že by mal niekto problém. Snažil sa chápať čo hovoria jemu, neriešil či to niekto chápe menej. Jeho názor je taký, že nebohý spravil asi nejakú chybu.
Svedkyňa - poškodená B. B. uviedla, že náhradu škody si neuplatňuje. Prvý deň mali teóriu, dostali všetko čo k tomu potrebovali. Potom chodili cvičiť, presne si nepamätá ani kde ani čo. Nevie ako prebiehala teória, kúpili si knihu, ale nevie ako dlho to trvalo. Nacvičovali z takého malého kopca, ako štartovať, cvičili ako zdvihnúť padáky nad hlavu a tak. Vysvetľovali im čo a ako robiť, pozerali že či to robia dobre. Bolo im to vysvetľované dôsledne. Keď niečomu nerozumeli, tak sa mohli opýtať a oni im to ukázali. Svedkyňa je maďarskej národnosti, niektoré veci ťažšie rozumie po slovensky, ale keď sa spýtala tak jej vysvetlili a keď nerozumela tak jej to aj ukázali. Keď nebohý padol tak ona akurát pristávala. Keď štartovala, tak sa opýtala ešte raz, že tie uši keď budú robiť, tak ako a oni jej to normálne ukázali, aj ktoré šnúry a ako potiahnuť a ako pustiť. Ona si to precvičovala aj trikrát pred štartom. Potom odštartovala a keď došlo k tomuto cvičeniu tak ich sklopila ako jej kázali. Pred štartom jej povedali, že ak sa na to necíti tak to robiť nemusí. Toto cvičenie zvládla. Všetko jej bolo riadne vysvetlené. Venovali sa im Ľ. J. L.. Mala tam aj priateľa, ktorý sa do toho vyznal, bol paraglajdista. Čo sa týka prípravy, jej to postačovalo, mali možnosť si nakúpiť knihy. Do zošita si písali tie hlavné veci, ako čo robiť a aké chyby sa tam dajú spraviť. Nejaké papiere vypĺňali, ale čo to už nevie. Čestné prehlásenie tiež podpisovali. Trošičku sa bála, ale ukľudnilo ju to, že pri štarte jej to znovu ukázali. Nevadilo im to, že sa viackrát pýta. Nemala žiadny problém počas letu ani pri pristáti. Navigovali ich počas letu cez vysielačku. Necítila sa ohrozená.
Svedok Š. F. uviedol, že je hlavným inšpektorom Leteckej amatérskej asociácie, skr. LAA a je spolumajiteľom najstarších škôl na Slovensku. Videl video z nehody, museli reflektovať na nehodu a prijať nejaké opatrenia. Smernica z roku 2000 bola zlá a museli ju zmeniť. V roku 2016 rozposlali metodické usmernenie na zaklopenie vonkajších časti vrchlíka. Nikto nemohol predpokladať, že tento manéver mohol vzniknúť. Adept urobil to, že nesprávne zatiahol zadné šnúry miesto predných, tým sa padák zastavil, dostal sa za neho, on potom zrejme v strachu potom tie šnúry zase pustil, čím ho padák predstrelil, dostal sa do kyvadla pod neho a do toho padáku následne spadol. V smernici potom zmenili, že tie uši sa nerobia teraz naraz, ale najprv sa spraví jedna strana. V prípade, ak by adept zle zatiahol šnúry, ale len jednej strany, a potom ich pustil tak by sa sklopila len jedna strana a nemalo by to také následky ako v tomto prípade. Vola sa to tzv. negatívna figúra na ktorú je padák testovaný. Ešte to poistili jednou vecou, že šnúru, za ktorú má adept zatiahnuť, tak dali naviazať bielu stužku, na ktorej je napísané uši. Stužka má rozmer 2 x 15 cm, na šnúre, ktorá sa má zatiahnuť. Za jeho kariéru sa mu toto ešte nestalo. Inštruktori to robili správne, podľa vtedy platnej smernice, ktorá ale bola stará. Tá novinka v smernici ešte nie je, je to metodické usmernenie, ktoré poslali leteckým školám, inšpektorom a inštruktorom. Ak sa táto nehoda nestala, tak by sa smernica nemenila. Každopádne tak je to v leteckom športe, že keď niečo nefunguje, tak sa potom spravia tieto zmeny. Štandardný rozsah teoretickej prípravy je ťažká otázka. Kurz trvá 5-6 až 7 dní a sú závislí od počasia. Nebude robiť teóriu, keď vonku svieti slnko a nebude sa snažiť niekoho učiť, keď vonku prší. Adept potrebuje vedieť ako zapnúť sedačku, rozpoznať časti vrchlíka, a to sa učí za pochodu. Nepotrebujú ich učiť letecké právo. 2 a pol hodiny až 3 hodiny v ten deň potrebuje adept. Ak mali jeden deň teórie, tak to postačovalo. Ak na druhý deň išli na kopec, tak to potom sa tá teória hučí do tých ľudí aj v praxi.
Keď prší, tak sa robia aj dva dni teórie, ale to je asi tak v 30 % prípadov. Z jeho informácií a z toho čo videl, nepomohla by tomu ani hodina naviac teórie. Nevie či povedali zosnulému pilotovi pred štartom, že sa zdvihli tie horné konce a ten pilot si skúsil zatiahnuť tie „A“ šnúry, a spýtali sa ho či mu je to jasné. Ak tomu nerozumel, tak neletel alebo ak bol vo veľkom strese. Po prvom lete zakázali sklopenie vrchlíka, až pri druhom. Prvý let je dovolený len rovno, doprava, doľava, aby z neho ten strach opadol. Môže po zvážení inštruktora robiť aj na prvom lete 360° otočky, ale doporučuje sa pri druhom, takisto aj zaklopenie vrchlíka.
Svedok I.. U. F. uviedol, je inštruktor paraglidingu. Má bližšie informácie o nehode, ktorá sa stala. Pri letoch z vyššieho kopca mal žiak spraviť zaklopenie vonkajších častí vrchlíka, to nedopadlo dobre a vlastne zlým prevedením tohto manévru došlo k nehode, ktorá spôsobila smrť. Priameho vinníka nevie nájsť. Paragliding je mladý šport a aj takého nehody pomáhajú ísť dopredu. Metodika bola zlá. Človek možno robil čo sa mu povedalo z jeho pohľadu, inštruktor zase nevedel čo ten človek robí zle. Nevidí tam nikoho vinu, skôr chybu v metodike, má na mysli smernicu v časti zaklopenia vonkajších častí vrchlíka. Dneska sa z toho poučili a upravili ako to treba učiť. Nepamätá si podobný prípad s takýmto koncom, nestalo sa také. Padák nie je na to testovaný, aby z ničoho takéhoto vedel sám vyjsť, s tým sa nerátalo. Za „C“ radu sa neťahá, len veľmi skúsení piloti môžu niekedy použiť tento systém. On stiahol celé popruhy, čo je neštandardné. Tie šnúry ťahal aj napriek obrovskému odporu, ktorý tam musel byť. Ten padák ho viac-menej informuje o tom, že to nemá robiť. Vyslovene sa tí ľudia varujú, aby sa vyhýbali ťahaniu iných vecí. Teoreticky by to malo byť tak ako je to v smernici uvedené, tam je to v rozsahu teoretickej prípravy 25 hodín. Snažia sa tých ľudí predtým než idú lietať oboznámiť s vecami ako je stavová konštrukcia padáku a základné princípy aerodynamiky. Nepotrebujú vedieť letecké predpisy a podobne to im je na nič. Nemôžu strácať čas na tom, že ich budú učiť teóriu keď je vonku pekne. To čomu sa vyhnúť tie veci sú preberané na začiatku. Časť tejto prípravy môže byť aj v teréne počas samotného letu, závisí to od počasia.
Podľa § 263 ods. 1 Tr. por. za súhlasu obžalovaného, obhajcov, splnomocnenca poškodenej a prokurátora sa čítala zápisnica o výsluchu:
- svedka L. U. č. l. 751-757
- svedka I.. L. Q. č. l. 758-767
- svedka I.. T. G. č. l. 768-773
- svedkyne - poškodenej Q.. B. T.Á. č. l. 508-514
- svedkyne - poškodenej R. K. č. l. 535-560
- svedka - poškodeného L. B. č. l. 567-578
- svedka - poškodeného I.. L. T. č. l. 603-621
- svedka - poškodeného D. P. č. l. 662-679
Súd odročil pojednávanie na deň 22. 04. 2022 za účelom vypočutia obžalovaného Q.. Ľ. B. a znalca R.. I.. Q. B., U.. Dňa 22. 04. 2022 sa konalo hlavné pojednávanie, na ktorom sa zúčastnili obžalovaný L. B., obžalovaný Q.. Ľ. B., obhajcovia obžalovaných, prokurátor okresnej prokuratúry, splnomocnenec poškodeného a znalec.
Obžalovaný Q.. Ľ. B. uviedol, že sa cíti byť nevinný. Nesúhlasí s tvrdením, že by sa teoretická príprava konala len dňa 20. 04. ako je to uvedené v obžalobe, prebiehala počas celého výcviku, tak ako uvádza smernica, prebiehala aj v teréne. K 27.hodinám výučby uviedol, že v praxi je používané tlačivo, kde je sumár sumáru hodín na teóriu len v počte 18 hodín, pričom trvanie hodiny nie je určené, či je to 45 minút, resp. 1 hodina. Ako inštruktori pristupovali k teoretickej časti maximálne zodpovedne. V prvý deň kurzu po zoznámení sa so žiakmi, po nejakom úvode, pri ktorom si overili, že či mali v minulosti už nejaké skúsenosti s výcvikom, sa venovali teoretickej príprave. Teóriu sa snažili viesť tým štýlom, aby prebrali najpodstatnejšie veci, t. j. nevyhnutné veci potrebné k praktickému výcviku. Žiakom rozdali učebnice paraglidingu, a to hneď prvý deň. Tieto si mohli študovať, pozerať a potom sa pýtať na to, čo im bolo nejasné. Používala sa videoprojekcia, bola tam kompletná výstroj na paragliding, so všetkým ich aj fyzicky oboznámili počas vysvetľovania teórie. Nebolo to len nakreslené na tabuli, ústne odprednášané, ale aj prakticky. V smernici sa uvádza, že nie je dôležité, aby sme sedeli prvé dni v učebni a vysvetľovali im zemepis, horopis, letecké právo a podobne, nakoľko to je absolútne nerelevantné. Tiež sa píše v smernici, že rozsah teoretickej prípravy pred začatím praktickej prípravy určuje inštruktor. Nedovolili by si prejsť na ďalšie cvičenia, keby si neboli istí tým, že majú základné znalosti, že rozumejú základným princípom aerodynamiky, mechaniky, konštrukcie padáku a podobne. Keďže boli škola, ktorá dlhé roky
robila kurzy a prešlo im cez ruky desiatky ľudí, tak sa snažili im vysvetliť aj veci, ktoré sa v minulosti opakovali a chceli im predísť. Kládli dôraz na to, aby žiaci o všetkom vedeli. Taktiež aj vyjadrenie znalca I.. B. potvrdilo, že žiaci boli dostatočne pripravení na zahájenie praktickej časti. To, že predčasne pristúpili k zahájeniu praktického výcviku, a dokonca pri zhoršených poveternostných podmienkach, pričom nemali absolvovať cvičenia č. 4, 5, 6.6, 6.1 a cvičenie 8. Tvrdenie je absolútne nerelevantné. Cvičenie 4 absolvovali. Podmienky neboli zhoršené, inštruktor rozhoduje, či sú podmienky vhodné alebo nie. Neporušili limity, ktoré ukladá smernica. Takisto cvičenia 6.6, 6.1 podľa smernice neexistujú. Cvičenie 6 - zatáčky 360° a 2 x 360°. Tieto mohli absolvovať, len pri určitej výške. Takisto cvičenie č. 8. V Stožku sa to nedalo vykonať, išlo len o cvičnú lúku, kde riešili len základné cviky. Tam preberali cvičenia 1, 2, 3 a 4. Vykonávali tam pozemnú prípravu, ako sa pripraviť s výstrojmi, ako sa rozložiť, ako sa do neho zapnúť, nejakú 5 bodovú prípravu pred štartom a podobne. Následne po ukážke inštruktorom čo budú vykonávať prešli aj na druhú časť, kde vykonávali nácvik prípravy vrchlíka do letovej podoby, nácvik štartu s odpútaním sa od zeme, súčasťou ktorého nácviku už mohli byť aj tie nácviky zátačiek. To mohlo byť. Úlohy nie sú jasne definované. Lúka ma určité limity, žiak musí vykonať aj zatáčku. Úlohy sa prelínajú. Úloha č. 4, tam sa môže hovoriť aj o nácviku svahového lietania čo je úloha č. 8, ale naozaj len o nácviku, lebo v princípe žiak robí to isté, čo bude robiť v úlohe č. 8, ale s tým rozdielom, že podmienky budú iné, napr. sila vetra bude silnejšia, ktorá ho udrží na svahu a pod. Toto čo im je dávané za vinu, že v zhoršených podmienkach a neabsolvovali cvičenia č. 4, 5, 6 a 8, to je chybné tvrdenie. Cvičenia č. 3 a 4 sa skúšali vo veľkom rozsahu. Žiaci keď boli vypočúvaní, tak ich sa nikto nepýtal na definíciu čo sa považuje za let. Oni ako začiatočníci subjektívne považovali, že let je len let vo vyššej výške. Za let sa ale považuje každé odlepenie od zeme. Takýchto letov mohli žiaci spraviť, jeden let trval 7 maximálne 10 minút. Priebeh bol taký, že žiaci si po príchode na lúku rozbalili výstroj, vysvetlili im čo budú robiť, rozdelili sa do skupín. Padák žiaci po pristáti zbalili do tzv. karfiolu a následne zase vyšli na vrch a leteli znovu. Keďže boli v 3 skupinách, mali 11 žiakov, tak sa nestalo, že by sa čakali navzájom na doletenie. Každý v tej svojej skupinke lietal. Boli pripravení aj na zvládnutie ďalších úloh. Nestotožňujú sa teda s vyjadreniami žiakov, že lietali 2-3 krát, oni za let teda považovali len väčšie, teda dlhšie lety. Cvičenia č. 3 a 4 absolvovali na kopci Stožok. Minimálne za hodinu nejakých 6 letov spravili. Zdatnejší aj viac, 7-8 letov. Boli tam fakticky celý deň. Kým to nevedel predviesť 100 % tak by ho ani nemohli zobrať vyššie na zjazdovku. Keď boli všetci pripravení, postúpili o niečo vyššie, aby si to odskúšali, teda ten let, aj tie zatáčky. Dole na lúke bol zachytený rukáv, ktorý zachytával smer vetra a oni sa mali pokúšať pristáť do vymedzeného priestoru v zmysle cvičenia bodu 5. Toto potvrdzuje aj znalec, že žiaci nemuseli rozumieť to, že letom sa rozumie každé odlepenie od zeme. Žiakom neumožnili vykonávať výškový let, nakoľko podmienky pre splnenie tejto úlohy musel byť rozdiel minimálne 400 metrov. Bolo nevyhnutné, aby išli na vyššie kopce z tých nižších, aby splnili výškový predpis na nacvičovanie ďalších úloh č. 6 a 7. Na plnenie úlohy č. 9 je podmienka letu 200 metrov nad terén. Z tohto vyplýva, že museli ísť na vyšší kopec. Nerobili úlohu č. 9 - výškový let. Rozdiel medzi 380 metrov a 405 metrov v realite veľký nie je, ale aj keď sa prekročí rýchlostný limit na ceste aj o pár kilometrov, tak je to porušenie pravidiel cestnej premávky. Dňa 23. 04. pokračovali v kurze na kopci Nová hoľa. Nacvičovali úlohy č. 6 a 7. Žiaci mali jednoznačne dostatočné teoretické znalosti a takisto aj letové skúsenosti. V tom výcviku bola disciplína. Keď prišli na Donovaly, žiaci o tom boli oboznámený, rozdelili sa ako inštruktori, jeden na pristávačku jeden na štartovačku. Žiaci boli zoradení do radu, povedal im kde sú, čo idú robiť, kde sa nachádza druhý inštruktor. Povedal im, že musia mať disciplínu, aby ho počúvali, aby výcvik prebiehal čo najlepšie. Keby nemali dostatočné znalosti, tak on ako inštruktor môže povedať, že ty a ty dneska neletíš. Žiak mal možnosť povedať inštruktorovi, že sa bojí, že sa na to necíti, potom by neletel. Žiaci boli šikovní. Nebohý bol tiež šikovný, myslí, že mal jeden z najdlhších letov na svahu v Chvojne. Pamätá si, že mal dlhší let a že sa z toho tešil. Nejavil známky pochybnosti, neistoty. Keby toto tvrdenie bolo pravdivé, že nemajú dostatočné skúsenosti, tak by tí žiaci ani neštartovali. Všetci žiaci ktorí išli bez chyby odštartovali, bez chyby vykonali úlohy bez najmenšieho zaváhania. U nich neexistovalo nejaké zvýšené výrazné nebezpečenstvo. V tejto oblasti je vždy zvýšené nebezpečenstvo, je to z povahy športu. O tomto vedeli, boli o tom oboznámení. Podpisovali aj čestné vyhlásenia, že si je vedomý rizík a že za prípadné škody berie plnú zodpovednosť. Ľudia tam išli dobrovoľne a vedome. Kurz prebiehal tak, že do polovice letu ich navádzal, bol hore na Novej Holi, dával im robiť zatáčky, všetci ich vykonali. Nebol tam vidieť ani nejaký strach. To vidno aj na tom vykonaní tej zákruty, že zatiahnu tak jemne, že ten padák takmer nezatočí. L. bol už 9-ty v poradí. Robili cvičenia č. 6 a 7 - zatáčky o 360 ° alebo 2 x 360 . Podmienky boli ideálne, nešlo o žiadny stresový faktor, ktorý by mohol ovplyvniť vykonávanie týchto úloh. L. vykonal zatáčky, ale keďže on videl, že ešte predchádzajúci žiak (8. v poradí) nestihol pristáť, tak ešte do vysielačky L. povedal, že nech urobí ešte jednu zatáčku. Tú zatáčku vykonal
bez problémov. Pokiaľ uvádza zatáčku alebo otočku tak sa jedná o otočenie v 360 °. Pri štarte L. stál, ešte raz mu vysvetlil pred štartom, že čo sa bude diať, že čo bude robiť, že bude sťahovať tie uši. Tie popruhy mu musel L. ukázať pred štartom, že ktoré bude ťahať. Čo mu on aj ukázal. Pri obžalovanom stáli ešte ďalší dvaja žiaci, ktorí to počúvali. Všetkým to takto ukazoval. Ak by nerozumeli, alebo nevedeli to urobiť, tak by im to nekázal urobiť. L. odovzdal L. cez vysielačku. To bolo asi v polovičke letu po zatáčkach. Až keď mu povedal, že si ho berie tak, až vtedy sa venoval ďalšiemu žiakovi. Pripravoval už ďalšiu žiačku a keď ju chcel odštartovať, tak si robil prieskum priestoru pred štartom a snažil sa vidieť, či ju už môže púšťať, či L. stíha pristáť. Nehodu v priamom prenose nevidel. Zneistil tým, že kde ten padák je. Bolo pod mrakom pozeral doprava, doľava, nevidel ho. Pýtal sa ďalších či ho vidia. Prihlásil sa na vysielačku, kde mu brat povedal, že L. padol a že beží k nemu. Stihol odštartovať už aj tú 10-tú žiačku, takže sa venoval aj jej. Keďže reakcia L. bola nejaké 4 sekundy od pokynu, že ide spraviť uši, tak si myslí, že nebol neistý. Neistý by reagoval tak, že by tam bola časová medzera, čo sa tu nestalo. Potom pozerali videá, lebo to dovtedy nevedeli pochopiť čo sa stalo. Na tom videu videli, že čo on vlastne spravil. Namiesto dvoch krajných šnúr, stiahol celú tretiu radu zadnú, teda dokopy stiahol 6 šnúr naraz dokopy. Šnúry sú rozlíšené farebne, na šnúrach nie sú nejaké rúčky, šnúry sa chytajú ako keby do zvrtnutej dlane, dlaň sa potom preklopí a zatiahne sa dole. Keby zatiahol akékoľvek dve iné šnúry, tak by sa absolútne nič nestalo. Samozrejme, že bol na to upozorňovaný, aby nezaťahoval zadné šnúry. Rozumeli tomu, že tie zadné šnúry padák brzdia, teda týmito sa padák neriadi. Zrejme skratová reakcia. Vzlet je počiatočná fáza letu. To je ten moment kedy sa nohy odlepujú od zeme. Je súčasťou letu. Bez vzletu nie je možný let. Keď sa žiakov pýtali, koľko letov spravili, tak oni tie krátke cvičenia na lúkach, kde leteli 3-4 sekundy, žiaci zrejme nepovažovali za lety. Je to ale samozrejme považované za let. Tie záznamy podpisovali tak, že na začiatku kurzu nám podpísali, že majú teoretickú prípravu. A až potom sa podpisovali tie ďalšie. Robilo sa to v závere dňa, keď sa deň ukončil tak sa to podpisovalo. Po tragickej udalosti kurz ďalej nepokračoval.
Znalec R.. I.. Q. B., U.. uviedol, musel robiť dva posudky (znalecký posudok č. 73/2017 zo dňa 11. 07. 2017 a znalecký posudok č. 1/2021 zo dňa 21. 07. 2021), pretože pri vypracovaní prvého posudku sa zistilo geodetom, že naozaj výškový rozdiel pri lete z Novej Holi na Donovaloch nebol 400 metrov, takže niektoré závery musel upraviť. Zároveň uviedol, že aj v zmysle vyjadrenia inšpektora I.. F., ktorý uviedol, že teoretická výučba môže prebiehať počas praktickej výučby teda v teréne, dospel k záveru, že potrebných 27 hodín výučby bolo splnených, ak by sa kurz dokončil. K otázke č. 2 prvého posudku doplnil: Inštruktori používali tlačivo, ktoré bolo zverejnené na stránke LAA, ale toto nie je správne. To je chyba LAA. Čo sa týka nedodržania počtu letov, tak sa to týkalo len cvičenia č. 4. Vtedy nemal všetky informácie, preto tam uvádzal aj cvičenia č. 5, 6, 7 a 8. Pri otázke č. 3 opravil, že teoretická príprava bola splnená pre praktické lety, nesplnili, len cvičenie č. 4 - priamy let a zatáčky o 90°a 180°. Toto podľa výpovedí kurzu neurobili. K otázke 4. uviedol, že otázka je bezpredmetná a odpoveď je nesprávna v prvom posudku, lebo výškový let po geodetickom premeraní nebol vykonaný. Pri otázke 5. tiež nebola správna odpoveď, čo zistil následne po výpovedi inšpektora. K otázke č. 6 opravil, že nebola splnená len úloha č. 4. K otázke č. 7 porušili len čo sa týka úlohy č. 4 , a to podľa výpovedi svedkov. K otázke č. 8 uviedol, že táto odpoveď ostáva. Poukázal na výpoveď Q. L., ktorý to vedel porovnať viac oproti iným účastníkom. Na týchto záveroch trval: k otázke č. 1 - minimálny rozsah je 27 hodín, ale vzťahuje sa až k záverečným skúškam. K otázke č. 2 - žiaci boli dostatočne pripravení. Ďalšie teoretické skúsenosti získavali počas praktickej časti kurzu. K otázke č. 3 - boli vykonané úlohy č. 6 a č. 7. K otázke č. 4 - podľa žiakov neboli splnené počty letov na splnenie úlohy č. 4. Keďže úloha č. 4 nebola splnená, nemali byť vykonané úlohy č. 5, 6, 7 a 8. Žiaci lietali úlohu č. 4, ale nebol splnený počet letov 10. Podľa výpovedí žiakov to bolo medzi 2-9 letov. Každý to uvádzal rôzne. K otázke č. 5 - nebolo možné zo strany inštruktorov zasiahnuť do tragédie nebohého. Problém bol nie len zatiahnutie nesprávnych šnúr, ale aj veľmi energické zatiahnutie, pričom sa vtedy zľakol, tieto spustil a čo zhoršilo tú situáciu. Čím nebohý predbehol padák a potom do neho spadol. K otázke č. 6 - Išlo o individuálne pochybenie žiaka v technike pilotáže. Nejde o pochybenie inštruktora, ktorý aj tesne pred letom ukázal na popruhoch, čo má robiť daný žiak. Zrejme došlo k skratovému jednaniu žiaka. K otázke č. 7 - je možné že žiaci nesprávne pochopili, že ide o let, nakoľko mohli považovať za let, let dlhšieho trvania. Vždy platí že počet vzletov je počet letov. Podľa znalca sa jedná sa o subjektívne vyjadrenie. Počiatočné lety sú krátke. Žiaci mohli zle vyhodnotiť skutočný počet letov vzhľadom na množstvo krátkych letov. Ani jeden z účastníkov neuviedol vyšší počet letov ako 10. Na cvičenie č. 4 by naozaj postačovalo aj cvičenie nadhodenia, aj keby to bolo len 2 metre. Z pohľadu znalca a z toho čo si naštudoval si myslí, že boli pripravení na úlohy č. 6 a 7, pričom vychádza z toho, že aký čas a na akom kopci strávili. Koľko leto v skutočnosti absolvovali, a teda aj tých
úplne krátkych nie je možné zistiť, keďže o tom nebola vedená žiadna štatistika. Vychádzať mohol len z výpovede svedkov a obžalovaných. K úlohe č. 4 uviedol, že nebola splnená, lebo podľa výpovedí žiakov nebolo splnených 10 letov, ale vravel, že tých letov bolo viacej, išlo o jeho subjektívny názor, ktorý aj uviedol na otázku č. 7. Pokiaľ uvádzal v prvom posudku, že išlo o výškový let, vychádzal z výpovede žiakov a jedného inštruktora - obžalovaného L. B.. Zrejme sa nesprávne vyjadril, že to je výškový let, lebo tento to nebol pri tej pristávacej ploche. Je tam ešte jedna pristávacia plocha pri dolnej stanici lanovky, a v tom prípade by sa jednalo o výškový let. Zatáčka o 90 ° sa môže robiť vo výške aj 1 meter. Po vzlete sa môže stúpať, klesať, je tam rôzna výška. Pri danom kopci musí vedieť inštruktor, či je to vhodné. Nemôže povedať, či tento kopec je vhodný na 180 °zatáčku. Závisí od toho aké sú prúdy a kedy žiak vzlietne od zeme. Nemá skúsenosti s výcvikom. Formuláre neboli v súlade s predpismi LAA, napr. je zle uvedené v predtlači letecké predpisy v rozsahu 4 hodiny a majú byť 3 hodiny. Viaceré veci nie sú v súlade s predpismi LAA. Pri praktickom výcviku nastavenie vrchlíka je tam uvedené minimálny počet 10 letov ale podľa príučky, táto neuvádza povinný počet letov. Mohol byť vo formulári napísaný reálny počet letov aj s podpisom inštruktora. Stotožňuje s názorom obžalovaného L. B.. nedá sa polemizovať čo sa stalo, ale je vidno aj z videozáznamu, že čo sa stalo. Bolo vidno aj na videu, že to chytil jednou rukou a že to zatiahol. Tá chyba je jednoznačná. Samotná príčina nehody je jasná. Podľa výpovedi žiakov okrem tej otázke č. 4, ktorá je sporná, bol naozaj výcvik robený na dobrej úrovni. Ani jedna negatívna výpoveď voči spôsobu vedeniu kurzu nebola. Podľa toho čo mal možnosť naštudovať, si myslí, že nemohli urobiť viac, bol tam aj individuálny prístup. Aj keby boli povedali, že neabsolvovali správne cvičenie č. 4, tak toto nemohlo viesť k tejto tragédií.
Podľa § 269 Trestného poriadku boli prečítané listinné dôkazy:
- Zápisnica o OMČ s fotodokumentáciou č. l. 84-95
- Záverečná správa z pitvy č. l. 97
- Úmrtný list č. l. 99
- Znalecký posudok č. 23/2016 a 4/2016 L.. B. J. L.. B. č. l. 103-151
- Znalecký posudok KEU PZ ČES: PPZ-KEU-SL-EXP-PZ Slovenská Ľupča 2016/1298 - kriminalistická fotografia č. l. 154-171
- Znalecký posudok KEU PZ ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2016/6424 - kriminalistická fonoskopia č. l. 175-179
- Záverečná správa LNVÚ ev. č. SKA2016003 č. l. 184-191
- Zápisnice o vydaní a vrátení veci č. l. 192-196
- Klimatologický posudok SHMÚ č. l. 197-199
- Dokumenty z Paragliding školy BB č. l. 200-209
- Výpis zo ŽR č. l. 210
- Osnova výcviku v lietaní na padákových klzákoch LAA č. l. 211-222
- Znalecký posudok Expert Group č. 73/2017 č. l. 353-392
- Listinné podklady od obvinených č. l. 320-349, 800-814
- Uplatnenie nároku na náhradu škody č. l. 749-750
- Listinné podklady predložené znalcom č. l. 793,-799
- Odborné vyjadrenie bratov F. č. l. 819-826
- Znalecký posudok Ing. Š. č. 13/2020 č. l. 910-947
- Znalecký posudok doc. Ing. B. č. 1/2021 č. l. 955-1004
- Zápisnice o previerkach výpovede na mieste č. l. 1005-1059
- Listinné podklady od poškodenej č. l. 1060-1082
- Charakteristiky č. l. 1085-1127
- odpisy z RT č. l. 1083-1084
Podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku, súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že obžalovaný Q.. Ľ. B. má celkom 4 záznamy, a to všetky na úseku cestnej premávky. Z odpisu z registra trestov vyplývalo, že obžalovaný Q.. Ľ.E. B. doteraz nebol súdne trestaný.
Z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že obžalovaný L. B. má celkom 1 záznam, a to na úseku cestnej premávky. Z odpisu z registra trestov vyplývalo, že obžalovaný L. B. doteraz nebol súdne trestaný.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že obžalovaný L. B. a obžalovaný Q.. Ľ.Š. B. nespáchali skutok uvedený v obžalobe, teda na základe § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodil obžalovaných spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.
Súd vykonal rozsiahle dokazovanie v snahe čo najprecíznejšie zistiť skutkovú situáciu ohľadne tragického pádu paraglajdistu L. W., ktorý sa stal počas výučby paraglajdistickej školy, ktorú viedli ako inštruktori obžalovaní. Predovšetkým samotní obžalovaní, evidentne znalí danej problematiky, dostatočne jasne a presvedčivo vysvetlili súdu ako aj zvyšným stranám samotný postup pri výučbe paraglajdového letu, ako aj to, že sa ničím neprevinili pri ich postupe v kurze, pričom ich výpovede plne korešpondujú so závermi znaleckého posudku ako aj výpoveďou znalca Q. B. a tiež s výpoveďami svedkov, či už samotných účastníkov kurzu alebo inštruktorov, ktorý sa vyjadrovali k danej tragédii. Z uvedených dôkazov vyplýva, že inštruktori - obžalovaní ničím neporušili ani letovú smernicu ani zaužívané pravidlá daného výcviku. Fakticky nebol prezentovaný žiadny relevantný dôkaz, ktorý by podporil obžalobu samotnú. Súd teda nezistil, že skutok, ktorý kladie obžaloba obžalovaným za vinu, sa stal. Za príčinu pádu poškodeného označili obžalovaní, svedkovia ako aj znalec tú skutočnosť, že poškodený z neznámych dôvodov zatiahol obidvoma rukami všetky tzv. C zadné šnúry naraz, čo viedlo k „spľasnutiu“ padáku, ktorý potom predbehol pilota a dostal sa pod neho, následkom čoho do neho poškodený spadol, čo viedlo k jeho nekontrolovateľnému pádu na zem. Prokurátorka v záverečnej reči zmenila podstatnú časť skutkovej svety, fakticky vypustila pochybenie týkajúce sa teoretickej prípravy v povinnom trvaní 27 hodín, čo súd neakceptoval, pretože takáto zmena mala byť vykonaná jednak do ukončenia dokazovania, aby na to strany aj mohli reagovať, pričom vypustenie podstatnej časti skutku by naviac zmenilo totožnosť skutku, keďže od tohto cvičenia sa odvíjali aj všetky ďalšie okolnosti a ďalšie cvičenia. Súd preto rozhodol o celom skutku tak, ako bola podaná obžaloba, pretože celé dokazovanie sa aj odvíjalo od takto určeného skutku. To znamená, že súd oslobodil obžalovaných zo skutku tak, ako je uvedené v obžalobe. Čo sa týka samotnej trestnej zodpovednosti obžalovaných, tak z výpovedí obžalovaných, svedkov, poškodených, znalca vyplynulo, že obžalovaní nepochybili tak, že zapríčinili svojou nedbanlivosťou smrť jedného zo žiakov a tým zvýšili všeobecné nebezpečenstvo ako sa im kladie za vinu. Je zrejmé z dokazovania, že obidvaja obžalovaní prostredníctvom ich firmy Paragliding škola Banská Bystrica, prevádzkovali tieto kurzy už dlhodobo, nešlo o prvý kurz. Podľa dokazovania už stovky žiakov kurz absolvovali, bez toho, že by vôbec mali dovtedy nejaký problém. Súd sa tiež pristaví pri niektorých častiach skutku uvedeného v obžalobe, a to tvrdenie, že ....pri zhoršených poveternostných podmienkach, na Slatinských Lazoch a na kopcoch Stožok a Chvojno, pri ktorom s pilotmi vo výcviku neabsolvovali cvičenia č. 4, č. 5, 6.6, 6.1 a č. 8 v predpísanom požadovanom minimálnom počte letov podľa smernice ZL-1,čím piloti vo výcviku neboli ani po výcvikovom dni 22. 04. 2016 ešte dostatočne vycvičení pre absolvovanie prvého výškového letu ako úlohy č. 9 v osnove praktického výcviku) ... K tomu súd uvádza, že zhoršené poveternostné podmienky na uvedených miestach z dokazovania pred súdom nevyplynuli, ďalej v obžalobe sú chybne uvedené cvičenia 6.6 a 6.1, také neexistujú v danej smernici, správne malo byť len č.6, tiež nebolo preukázané, že by žiaci neabsolvovali dostatočný počet letov, k čomu sa vyjadril znalec, že správne mali byť zarátané všetky lety ale aj vzlety, teda akékoľvek odlepenie sa od zemi s padákom. Tiež nebolo preukázané absolvovanie výškového letu z Novej holi na Donovaloch, keďže po prepočte geodetom nebolo naplnených 400 výškových metro v zmysle letovej smernice. Čo sa týka tvrdenia uvedeného v obžalobe, a to že ..... 11 piloti vo výcviku (kde minimálne 9 vrátane nebohého aj vzlietli a absolvovali cvičenia)že mali v dobre pokračovania praktického výcviku dňa 23. 04. 2016 v dobe od 09:00 hod. na Donovaloch ešte nedostatočne prebraté teoretické znalosti a absolútne nedostatočné letové skúsenosti pre absolvovanie cvičenia výškového letu v súbehu s cvičením zaklopenia vonkajších častí vrchlíka a tým v priebehu dňa od 09:00 do 10:20 hod. u nich existovalo aj výrazne zvýšené všeobecné nebezpečenstvo úrazu s následkom smrti... tak z dokazovania nikto ani znalec ani letový inštruktori ani hlavný inšpektor leteckej asociácie nezistili, ani iní svedkovia - samotní žiaci, že by títo neabsolvovali potrebnú prípravu pred letom z Novej holi a teda, že by nemali na to dostatočné znalosti a skúsenosti na takýto let. Samozrejme je jasné, s takýmto dlhým letom žiaci dovtedy skúsenosti nemali, avšak inak ich ako takýmto letom ani nemohli získať, pričom pripravený na to boli. Čo sa týka samotnej teoretickej prípravy, k tomu súdu uvádza, že zo znenia bodu II.1. príručky Teoretická príprava leteckého personálu lietajúcich športových zariadení nevyplýva povinnosť inštruktorov už v
čase pred začatím praktickej časti výcviku absolvovať s účastníkmi kurzu teoretickú prípravu v rozsahu 27 hodín, čo tiež potvrdil znalec aj svedkovia, že je bežné, že teoretická časť prípravy prebieha aj počas praktickej časti, pričom znalec tiež potvrdil, že žiaci boli dostatočne pripravení na zahájenie praktickej časti výcviku, pričom zvolená forma teoretickej časti výcviku nemala vplyv na prípadné zvýšené nebezpečenstvo úrazu frekventantov kurzu, ani na tragické udalosti úmrtia žiak W.. Možno povedať, že obžaloba bola postavená predovšetkým na prvom znaleckom posudku, ktorý však znalec následne po prepočte údajov ohľadne výškového letu z Novej holi zmenil druhým posudkom, kedy uznal, že nešlo o výškový let, ktorý by mal mať iné parametre čo sa týka prípravy. Druhý posudok znalca však vyvracia závery toho prvého, na čo však obžaloba nereflektovala. Nebolo zistené, čo mohli alebo mali urobiť obžalovaní inak než urobili. Nebolo zistene žiadne ich pochybenie a tiež bolo zistené, že sa venovali nebohému W. pri jeho lete z Novej holi dostatočne tak ako aj ostatným žiakom, či už osobne ešte pred vzletom alebo cez vysielačku počas letu. Nemožno opomenúť, že sa jedná o vysoko rizikový šport, kde v prípade ak dôjde kvôli chybe paraglajdistu alebo poveternostným podmienkam alebo z technických dôvodov ku pádu tak následky sú fatálne. Žiaci kurzu podpisovali čestné vyhlásenie, že sú si vedomí nebezpečenstva tohto výcviku a toto berú na vedomie aj v súvislosti s prípadnou náhradou škody. Samozrejme to neznamená absolútnu beztrestnosť inštruktorov takéhoto výcviku v prípade ich pochybenia. V tomto prípade však neboli zistené ani zlé letové podmienky ani technický problém a ani to, čo kladie za vinu obžalovaným prokuratúra, a to nedostatočný výcvik na let z Novej holi. Je zrejmé, že nikto iný z daného kurzu nemal žiadny problém, pričom poškodený štartoval z Holi v poradí ako deviaty z jedenástich. Všetci žiaci do jedného vypovedali, že všetkému rozumeli, všetko bolo v poriadku a keď niečo nebolo v poriadku, tak by sa ozvali. Z dokazovania, predovšetkým predstaviteľov leteckej asociácie vyplynulo, že doposiaľ sa nič podobné nestalo, že by niekto zatiahol všetky zadné šnúry padáka, preto to ani nebolo riešené smernicou osnovy výcviku v lietaní na padákových klzákoch ZL-1, následkom čoho došlo aj k zmene vyhlášky, keď sa určilo, že sa môžu sťahovať šnúry na vrchlíku, najprv jednou rukou, lebo ako to bolo povedané svedkami, keby sťahoval jednou rukou aj úplne zlé šnúry, čo aj urobil ale obidvoma rukami, tak sa to nestane, že padák spľasne a dostane sa pod pilota. To znamená, že až vývoj ukázal, bohužiaľ tragický, že bolo potrebné dopracovať smernicu Leteckej asociácii, a to napriek množstvu dovtedy vykonaných letov. Možno odhadovať, že poškodený v nejakom zrejme skratovom konaní potiahol úplne zlé šnúry, pritom z výcviku mal vedieť, čo vyplynulo z predložených fotografií, na ktorých boli prehľadne šnúry označené, že bolo potrebné potiahnuť iné (prvé) šnúry, rozhodne nie zadné. Samozrejme, nemožno opomenúť, že v danej výške je iná situácia a vnímanie každého človeka môže byť iné, než v rámci teoretickej prípravy, resp. pri nižších letoch. Je však zrejmé, že celý kurz a jeho zmysel vedie ku letu z „väčšieho kopca“ ako napr. je Nová Hoľa na Donovaloch. Súd nezistil žiadne zásadné pochybenie zo strany obžalovaných. Výcvik viedli v zmysle letovej smernice LAA, aj keď možno úplne pedantne nevyplňovali záznamy o príprave a letoch, čo však nemalo žiadny vplyv na predmetnú tragédiu. Tiež ,čo bolo predtým sporné, a to bolo absolvovanie cvičenia č. 4, tak to znalec vysvetlil a vypovedal úplne jednoznačne na tú otázku, že aj keby tá 4-ka nebola, tak by priamo nespôsobila túto tragédiu a logicky nemala prečo, lebo on (W.) urobil taký krok, ktorý nikto neočakával. Čo sa týka cvičenia č. 4 tak išlo o počet letov, ktorý však ako uviedol znalec mohli žiaci posudzovať skreslene, keďže podľa neho je let každé odlepenie sa od zeme, avšak žiaci to mohli vnímať inak, takže preto mohlo dôjsť ku skresleným výpovediam a teda nebolo objektívne ustálené koľko tých letov bolo. Samozrejme je to obrovská tragédia pre pozostalých a nepríjemné aj pre obžalovaných, že v ich kurze sa stala takáto tragédia, čo malo dopad na ich ďalšie pôsobenie v tejto oblasti. Každopádne aj tým, že letecká asociácia zmenila časť ich predpisu kvôli tomuto nešťastiu, bolo potvrdené, že obžalovaní konali v zmysle platnej smernice, ktorá sa s takýmto pochybením žiaka ku akému došlo nepočítala. Tiež je potrebné poukázať na všetkých poškodených, za ktorých prokuratúra označila všetkých „preživších“ žiakov daného kurzu, tak ani jeden z nich necítil absolútne žiadne ohrozenie ani si neuplatnil škodu. Možno teda uzavrieť, že poškodený nepochopiteľne zatiahol za šnúry, za ktoré nemal, čo viedlo k jeho pádu a následnej smrti. Záverom teda súd má za to, že nebolo preukázané, že skutok tak ako bol popísaný v obžalobe sa naozaj stal a zároveň reálne preukázaným konaním obžalovaných nebola naplnená skutková podstata prečinu všeobecného ohrozenia a preto súd obžalovaných oslobodil a poškodenú odkázal s náhradou škody na civilné konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.