Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4To-93-2022.pdf
PDF · 79.44 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/93/2022
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, na verejnom zasadnutí dňa 27. októbra 2022, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., MBA a sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Petra Kvietka, v trestnej veci obžalovaných Bc. A. B. a L. B., stíhaných pre prečin všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora, proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 5T/49/2021 zo dňa 22.04.2022 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.
odôvodnenie:
Rozsudkom samosudcu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 5T/49/2021 zo dňa 22.04.2022 boli obžalovaní Bc. A. B. a L. B. oslobodení spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici sp.zn. 1Pv 176/16/6601 zo dňa 01.10.2021 pre prečin všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, že ako zodpovední inštruktori pôsobiaci vo výcvikovom stredisku s názvom U. škola Q. Q., adresa sídla strediska P. C. XXX/X, ktorí boli v zmysle Oprávnenia k zriadeniu výcvikového strediska C. SR č. XX/XXXX-PK vydanom C. amatérskou asociáciou P. republiky (ďalej v texte už len ,,C. SR“) zo dňa 22.04.2016 zodpovední za teoretickú prípravu, ale aj za organizáciu výcviku frekventantov výcviku, vykonávali v dňoch 20.04.2016 až 23.04.2016 kru výcviku kategórie A s celkom 11 frekvantantmi kurzu výcviku pre získanie licencie pilota padákového klzáku PK-A, a to nedbanlivo v rozpore s pravidlami určenými smernicou osnovy výcviku v lietaní na padákových klzákoch ZL-1, ktorý predpis vydala C. SR, pretože predpísanú teoretickú prípravu konanú len dňa 20.04.2016 v prenajatej učebni v obci S. P. neposkytli týmto 11-tim pilotom vo výcviku v predpísanom rozsahu minimálne 27 hodín, po nej predčasne pristúpili k zahájeniu praktického výcviku lietania na padákových klzákoch už nasledujúceho dňa 21.04.2016 a dňa 22.04.2016 pri zhoršených poveternostných podmienkach, na P. Lazoch a na kopcoch P. a K., pri ktorom s pilotmi vo výcviku neabsolvovali cvičenia č. 4, č. 5, 6.6, 6.1 a č. 8 v predpísanom požadovanom minimálnom počte letov podľa smernice ZL-1, čím piloti vo výcviku neboli ani po výcvikovom dni 22.04.2016 ešte dostatočne vycvičení pre absolvovanie prvého výškového letu ako úlohy č. 9 v osnove praktického výcviku, ktorú úlohu je možné vykonať až po splnení všetkých predchádzajúcich cvičení v požadovanom rozsahu, napriek tomu praktický výcvik s celkovo 11-timi frekventmi kurzu v plnení úlohy č. 9 umožnili vykonávať dňa 23.04.2016 v čase od 09.00 hod. až do 10.20 hod., na konci s výrazným prevýšením zvanom ,,M. W.“ v katastrálnom území obce R. - M. W., okres Q. Q., pri plnení ktorej úlohy tiež súbežne nacvičovali aj úlohu 6.7, čo je nácvik ,,zaklopenia vonkajších častí vrchlíka“, ktorý manéver je ale podmienený splnením úlohy č. 4 v požadovanom rozsahu, ktoré všetky porušenia povinností inštruktorov vyplývajúcich zo smernice ZL-1 mali za následok, že 11 piloti vo výcviku (kde minimálne 9 vrátane nebohého aj vzlietli a absolvovali cvičenia) mali v dobe pokračovania praktického výcviku dňa 23.04.2016 v dobe od 09:00 hod. na R. ešte nedostatočne prebraté teoretické znalosti a absolútne nedostatočné letové skúsenosti pre absolvovanie cvičenia výškového letu v súbehu
s cvičením zaklopenia vonkajších častí vrchlíka a tým v priebehu dňa od 09:00 do 10:20 hod. u nich existovalo aj výrazne zvýšené všeobecné nebezpečenstvo úrazu s následkom smrti, v dôsledku čoho jeden pilot vo výcviku, a to L. W., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Q. - M. L., B. XXX/X, letiaci ako 9-ty v poradí nezvládol dňa 23.04.2016 v čase okolo 10:20 hod. techniku pilotáže pri vykonávaní úloh č. 6.1 a č. 9, padákový klzák typu Y./Q. X S poznávacej značky OM-U dostal nesprávnou technikou pilotáže do neletového režimu stiahnutím celého radu C šnúr na odtokovej hrane vrchlíka namiesto správneho stiahnutia len krajných A šnúr vyúsťujúcich na okrajoch pri nábežnej hrane vrchlíka, s deformáciou vrchlíka a po prudkom uvoľnení šnúr s následným predstrelom vrchlíka padákového klzáku dopredu až pred jeho telo, s prepadnutím tela priamo do vrchlíka padákového klzáku, kde následným už nekontrolovateľným voľným pádom z výšky na zem utrpel zranenia nezlučiteľné so životom, a to stav smrti mozgu pri poranení mozgu s rozvojom poúrazového opuchu v kombinácií s poranením vnútro hrudných brušných orgánov sprevádzaných rýchlou a masívnou šokovou stratou krvi mimo cievne riečisko, ktoré zranenia vzhľadom na rozsah a závažnosť viedli k takmer okamžitej smrti menovaného pri dopade, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaný. Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. bola poškodená I. W. s nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces. Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že po vykonanom rozsiahlom dokazovaní na hlavnom pojednávaní v snahe o čo najprestížnejšie zistenie skutkovej situácie, ohľadne tragického pádu paraglidistu L. W., ktorý sa stal počas výučby v škole paraglidingu, ktorú viedli ako inštruktori obžalovaní, dospel k záveru, že sa ničím neprevinili pri ich postupe v kurze, pričom ich výpovede plne korešpondujú so závermi znaleckého posudku, ako aj s výpoveďami znalca Q. B. a tiež s výpoveďami svedkov, či už samotných účastníkov kurzu alebo inštruktorov, ktorí sa vyjadrovali k danej tragédii. Z vykonaných dôkazov mal za to, že inštruktori - obžalovaní, ničím neporušili ani letovú smernicu, ani zaužívané pravidlá daného výcviku. Fakticky nebol prezentovaný žiadny relevantný dôkaz, ktorý by podporil obžalobu samotnú. Súd teda nezistil, že skutok, ktorý kladie obžaloba obžalovaným za vinu, sa stal. Za príčinu pádu poškodeného označili obžalovaní, svedkovia ako aj znalec tú skutočnosť, že poškodený z neznámych dôvodov zatiahol obidvoma rukami všetky tzv. C zadnej šnúry naraz, čo viedlo k ,,spľasnutiu“ padáka, ktorý potom predbehol pilota a dostal sa pod neho, následkom čoho do neho poškodený spadol, čo viedlo k jeho nekontrolovateľnému pádu na zem. Okresný súd mal za to, že z výpovede obžalovaných, svedkov, poškodených, znalca vyplynulo, že obžalovaní nepochybili tak, že zapríčinili svojou nedbanlivosťou smrť jedného zo žiakov a tým zvýšili všeobecné nebezpečenstvo, ako sa im kladie za vinu. Z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že obidvaja obžalovaní prostredníctvom ich firmy U. škola Q. Q., prevádzkoval tieto kurzy už dlhodobo, nešlo o prvý kurz. Podľa dokazovania už stovky žiakov kurz absolvovali, bez toho, že by vôbec mali dovtedy nejaký problém. Proti tomuto rozsudku priamo do zápisnice zahlásil okresný prokurátor odvolanie, ktoré bližšie odôvodnil písomným podaním, v ktorom uviedol, že ako vyplýva z výpovede znalca R.. I.. Q. B., U.., ktorý okrem iného uviedol, že úloha č. 4 smernice splnená nebola a teda nemali byť vykonané ani ďalšie úlohy, a to č. 5, 6, 7 a 8. Túto skutočnosť považoval okresný prokurátor za podstatnú, nakoľko teda neboli splnené podmienky pre nácvik ďalších letov, a to napriek tomu, že inštruktori tieto lety umožnili. Okresný prokurátor nesúhlasil s názorom súdu, že keďže po tejto tragédii došlo k zmene smernice, tak nebola v poriadku. Mal za to, že práve pri tak nebezpečnom a adrenalínovom športe je nevyhnutné úplne striktne predpisy dodržiavať, práve preto, aby k takýmto nešťastným udalostiam nedošlo a nie je možné uviesť, že ,,smernica nebola v poriadku“. Pokiaľ ide o záver, či to bol alebo nebol výškový let, vzhľadom na odstup času a náročnosť zistenia presnej polohy jednotlivých účastníkov kurzu, mal za to, že z celého priebehu kurzu, prípravy a postupu pri jednotlivých dňoch a nácvikoch, išlo v danom prípade o výškový let. Zároveň to, že išlo o výškový let, nebolo spochybňované na začiatku vyšetrovania ani samotným obžalovaným L. B., až následne ako súčasť ich obhajoby. Nesúhlasil so záverom, že nie je možné vyhodnotiť nesplnenie úlohy č. 4 ako možnú príčinu nehody a tým vyvodiť trestnú zodpovednosť. Tak, ako uviedol v odôvodnení odvolania, má za to, že pravidlá pri vykonávaní takéhoto druhu adrenalínového a nebezpečného športu sú nastavené tak, aby sa bez výnimky dodržiavali, práve vzhľadom na náročnosť zvládnutia techniky lietania. Na základe podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Po postupe v zmysle citovaného ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné. V prvom rade krajský súd poukazuje na zákonné zásady trestného konania.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por., orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Podľa § 2 ods. 10 Tr. por., orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Citovanými ustanoveniami Trestného poriadku sa prvostupňový súd dôsledne riadil. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por. rozviedol, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opieral a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä, ak si vzájomne odporovali. Z odôvodnenia je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou a akými úvahami sa spravoval pri posudzovaní preukázaných skutočností podľa ustanovení zákona v otázke viny. Krajský súd po vyhodnotení odôvodnenia rozsudku a odvolania okresného prokurátora konštatuje, že okresný prokurátor v písomných dôvodoch odvolania v podstate poukazuje len na výpoveď znalca R.. I.. Q. B., U.., a to vo vzťahu k splneniu úlohy č. 4 smernice, za súčasného preukázania, že práve nesplnenie tohto bodu 4 smernice, viedlo ku spáchaniu trestnej činnosti zo strany obžalovaných. V tejto časti sa však krajský súd jednoznačne stotožnil so skutočnosťou tak, ako to vyplýva z výpovede znalca, že čo sa týka cvičenia č. 4, tak išlo o počet letov, ktorý však mohli jednotliví žiaci posudzovať skreslene, keďže podľa znalca za let možno považovať každé odlepenie sa od zeme, avšak žiaci to môžu vnímať inak, a tým preto mohlo dôjsť ku skresleným výpovediam a teda nebolo objektívne ustálené, koľko týchto letov bolo. Vzhľadom k tejto skutočnosti, že nebolo jednoznačne preukázané, že táto úloha nebola splnená, a preto nemožno na základe pochybností o tom, či bola alebo nebola splnená, založiť zákonný výrok o vine obžalovaných. V danom prípade krajský súd jednoznačne má za to, že je nutné postupovať v zmysle zásady ,,v pochybnostiach v prospech obžalovaného“, a teda, že v danom prípade bez akýchkoľvek pochybností nebolo nesplnenie cvičenia č. 4 preukázané. Z vykonaného dokazovania má krajský súd za to, že k predmetnému pochybeniu zo strany poškodeného došlo nepredvídateľným spôsobom a z nepochopiteľných príčin. Následná zmena smernice na tieto skutočnosti reagovala, nakoľko je zrejmé, že poškodený nepochopiteľne zatiahol za šnúry, za ktoré ťahať nemal, čo viedlo k jeho pádu a následnej smrti. Krajský súd má za to, že aj napriek tomu, že sa jedná o tragickú udalosť, následkom ktorej bola smrť poškodeného, nemožno túto dať za vinu obžalovaným a vzhľadom na pochybnosti z hľadiska ich pochybenia, bolo nevyhnutné v súlade so zásadou ,,in dubio pro reo“, obžalovaných spod obžalovaných oslobodiť. Takto postupoval i prvostupňový súd, čo veľmi podrobne zdôvodnil v písomných dôvodoch svojho rozhodnutia, s ktorými dôvodmi sa krajský súd v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje. Z horeuvedených dôvodov preto odvolanie okresného prokurátora považoval krajský súd za nedôvodné a toto v zmysle ust. § 319 Tr. por. zamietol. Uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.