Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Csr/1/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Alexandrou Mochnackou v právnej veci žalobcu: D. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX C. , právne zastúpený: Advokátska kancelária Mgr. Ondrej Barna, so sídlom Zámocká 529/34, 091 01 Stropkov, IČO: 52 824 837 proti žalovanému: EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Remedium Legal s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, zriadený záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava, vydaného dňa 26.5.2021 v konaní vedenom pod sp. zn. XXXXX/XX.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že súd rozhodne o trovách konania uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.09.2021 domáhal voči žalovanému zrušenia Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, sp.zn.: SRSAspA XXXXX/XX zo dňa 26.05.2021.

2. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalobou napáda predmetný rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa , , , a o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, teda je tu dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, v konaní nebol správne zistený skutkový stav, stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom a rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozhodcovský súd absolútne rezignoval na svoje povinnosti, ktoré mu z novej právnej úpravy vyplývajú. Ochránil ekonomické záujmy dodávateľa a ignoroval špecifické postavenie žalobcu ako spotrebiteľa, teda nepomerne slabšej strany oproti veriteľovi. Podľa ZoSRK: „Stály rozhodcovský súd je povinný aj bez návrhu spotrebiteľa preskúmať, či vymáhaný nárok nie je založený na neprijateľnej zmluvnej podmienke alebo na zmluvnom dojednaní, ktoré je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Stály rozhodcovský súd je povinný prihliadať aj na iné dôvody neplatnosti právneho úkonu, na ktoré by súd prihliadal aj bez návrhu.“ Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský úver, zmluva musí obsahovať náležitosti podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (ZoSÚ). Podľa názoru žalobcu je zrejmé už z textu odôvodnenia

napádaného rozsudku, že rozhodcovský súd reálne neaplikoval zákon o spotrebiteľských úveroch a nepodrobil spotrebiteľskú úverovú zmluvu náležitej kontrole. Nijako sa nezmienil o tom, že by skúmal náležitosti zmluvy a čo z takého prieskumu vyvodil. Dohoda o uznaní dlhu, na ktorej žalovaný zakladá svoje právo, je už opakovane judikatúrou definovaná za neplatný právny úkon, čím sa rozhodcovský súd taktiež nijako nezaoberal, hoci to ako „orgán aplikácie práva“ musí aplikovať a vyhodnotiť. Nie je taktiež možné zistiť, či sa zaoberal celkovým stavom veci (napr. skutkovým stavom pred postúpením pohľadávky) a či skúmal prítomnosť neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve. Ide o tak závažné porušenie ZoSRK, že sú dané dôvody na zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku. Rovnako je nevyhnutné preskúmať, či samotné dojednanie zakladajúce možnosť viesť rozhodcovské konanie (rozhodcovská doložka/zmluva) nie je v hrubom rozpore so spotrebiteľskými právnymi normami, čo by mohlo mať za následok neprijateľnosť, t. j. neplatnosť takého dojednania. Z vlastnej činnosti súdov SR je známe, že práve žalovaný praktizuje uzatváranie dohôd o uznaní dlhu popri uzatváraní zdanlivo výhodných dohodách o plnení v splátkach, aby docielil práve podpísanie uznania dlhu a tým si (neplatne) poistil možnosť domáhať sa na súde zaplatenia uznaného dlhu. Žalobca poukázal aj na skutočnosť, že k vyhláseniu okamžitej splatnosti dlhu malo dôjsť právnym predchodcom žalovaného ešte 12.10.2017. Žaloba bola podaná až 31.03.2021, t. j. po uplynutí premlčacej doby. Rozhodcovský súd neprihliadol na .

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že z rozhodcovského spisu je zrejmé, že napadnutý rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobcovi dňa 21.06.2021, o čom svedčí doručenka s vlastnoručným podpisom žalobcu. Po dátume doručenia rozhodcovského rozsudku (21.06.2021) začala plynúť zákonná trojmesačná (prekluzívna) lehota na podanie žaloby ( ) o zrušenie rozhodcovského rozsudku, pričom táto márne uplynula dňa 21.09.2021 (utorok). Žalovaný má za to, že žalobca doručil súdu žalobu, prostredníctvom ktorej sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku, až dňa 22.09.2021, teda po márnom uplynutí zákonnej lehoty na jej podanie. Nakoľko nie je splnený základný zákonný predpoklad nevyhnutný k tomu, aby konanie o predmetnom rozhodcovskom rozsudku mohlo prebiehať, žalovaný má za to, že žaloba je ako celok nedôvodná, nakoľko bola podaná oneskorene a je potrebné ju zamietnuť. Na základe uvedeného žalovaný v tomto štádiu konania považuje za nadbytočné vyjadrovať sa k obsahu žaloby ako takej, nakoľko existujú doposiaľ nevyvrátené dôvody, pre ktoré sa možno domnievať, že žaloba bola podaná zo strany žalobcu oneskorene. Žalovaný zároveň uviedol, že odmieta sanovať nedostatky žaloby, nakoľko žalobca ako dominus litis má povinnosť uviesť podstatné tvrdenia a tieto náležite preukázať, k čomu však zjavne nedošlo, pričom v tejto súvislosti žalovaný zároveň popiera žalobcom uvedené tvrdenia v celom rozsahu. Žalovaný preto navrhol, aby súd uložil žalobcovi povinnosť preukázania včasného podania žaloby - dodržania hmotnoprávnej lehoty pre podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Zároveň na uvedenom základe žalovaný súdu navrhol, aby žalobu žalobcu o zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietol, pretože nebola podaná včas.

4. Žalovaný v doplnení vyjadrenia k žalobe uviedol, že podanie žalobcu bolo uložené v elektronickej podateľni o 22:46 hodine, preto nemožno dobre uzavrieť, že súd mal objektívnu možnosť dozvedieť sa o obsahu (ako aj o jeho doručení), nakoľko je notorietou, že v tom čase nie sú úradné hodiny súdu. Zamestnanec súdu sa skutočne dozvedel o existencii a obsahu tohto podania až dňa 22.09.2021, ako bolo podľa názoru žalovaného správne uvedené v predchádzajúcej výzve súdu pri doručení žaloby žalovanému. Práve dátum 22.09.2021 je totiž ten moment, kedy sa hmotnoprávny úkon - podanie žaloby, stalo perfektne doručeným - objektívne prístupným prijímateľovi a podľa názoru žalovaného je právne bezvýznamné, že žalobca elektronicky zasielal podanie deň predtým, ak tak urobil v čase, kedy sa o tom žiaden zamestnanec súdu objektívne nemohol dozvedieť. Podľa názoru žalovaného preto pre naplnenie účinku dodržania hmotnoprávnej lehoty nepostačuje, že žalobca učinil elektronické podanie dňa 21.09.2021 (posledný deň lehoty), ak tak urobil v čase o 22:39 (napriek tomu, že systém zaznamenal doručenie o 22:46), nakoľko v tomto čase sa už v budove súdu nikto nenachádzal a súd sa o obsahu a o samotnom podaní dozvedel až nasledujúci deň (počas úradných hodín). Žalovaný poprel tvrdenie žalobcu, že v rozhodcovskom konaní bol porušený § 45 ods. 1 písm. g) Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Podľa žalovaného žalobca svoju námietku nepodoprel žiadnymi dôkazmi a neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, pričom žalovaný je toho názoru, že všetky zákonné podmienky spotrebiteľského rozhodcovského konania boli riadne splnené, čo preukazuje pripojenými dôkazmi. Dňa 29.03.2021 bol doručený návrh na začatie rozhodcovského konania (žaloba), ktorý bol doručovaný žalovanému (v tomto konaní žalobcovi) spolu s výzvou na žalobnú odpoveď, pričom táto výzva obsahovala aj informáciu o ustanovenom rozhodcovi. Predmetná

zásielka nebola žalovanému (teraz žalobca) doručená na adrese „B. XXX/XX, C.“ a vrátila sa na Rozhodcovskému súdu dňa 14.05.2021 s poznámkou pošty „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Rozhodcovský súd realizoval dopyt na Register obyvateľov ohľadne pobytu žalovaného (teraz žalobca), pričom nezistil iné miesto pobytu žalovaného (teraz žalobca) ako vyplývalo z podanej žaloby. Po márnom uplynutí lehoty na podanie žalobnej odpovede zo strany žalovaného (teraz žalobcu) bolo dňa 26.05.2021 vo veci rozhodnuté Rozhodcovským rozsudkom, ktorý bol doručovaný žalovanému (teraz žalobcovi) dňa 21.06.2021. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností nie je žalovanému zrejmé, z akého dôvodu žalobca namieta dôvod podľa § 45 ods. 1 písm. g) Zákona o spotrebiteľskom konaní. Rozhodcovský súd vykonal potrebné kroky v súlade so Zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, pričom musel brať v úvahu aj nespornosť skutkových tvrdení žalobcu (teraz žalovaný) z dôvodu absolútnej pasivity žalovaného (teraz žalobca). K námietke žalobcu o porušení ustanovenia § 45 ods. 1 písm. e) Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní žalovaný uviedol, že uvedenú námietku možno považovať za účelovú. Po postúpení pohľadávky na žalovaného viedol žalovaný s dlžníkom (žalobcom) mimosúdne rokovania ohľadne uspokojenia nadobudnutej pohľadávky. Výsledkom mimosúdnych rokovaní bola vôľa a ochota dlžníka predmetnú pohľadávku uhradiť, avšak z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov nebolo v jeho možnostiach pohľadávku uhradiť v celosti. Keďže žalovaný (veriteľ) nemal v úmysle zbytočne navyšovať pohľadávku o trovy súdneho, prípadne exekučného konania poskytol žalovaný žalobcovi možnosť uhradiť pohľadávku v splátkach podľa uváženia žalobcu a doručil mu na podpis Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach spolu so Spotrebiteľskou rozhodcovskou zmluvou. Tieto mu boli doručené domov, teda žalobca mal dostatok času rozhodnúť sa, či uvedené dokumenty podpíše alebo nie. Žalobca Dohodu a Rozhodcovskú zmluvu vyplnil a podpísal dňa 08.11.2019. Od tohto momentu ich žalovaný považoval za platne uzavreté. Žalobca plnil podmienky Dohody nepravidelne vzhľadom na čo žalovaný odstúpil od uzavretej Dohody. Rozhodcovská zmluva uzatvorená na základe a v súlade s § 3 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní má charakter individuálneho dojednania, keďže je obsahovo a formálne oddelená od Dohody, na ktorú sa vzťahuje, obsahuje poučenie o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v zákonom stanovenom rozsahu, nebola podmienkou poskytnutia úveru resp. uzatvorenia Dohody (možnosti dlh uhrádzať v splátkach), zo svojej povahy pripúšťa možnosť neprijať rozhodcovské konanie, resp. odmietnuť riešenie prípadného sporu v rozhodcovskom konaní a žalobca mal možnosť napr. rozhodcovskú zmluvu vôbec nepodpísať. Žalovaný k platnosti rozhodcovskej zmluvy poukázal na uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 28.01.2016, spisová značka: , rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 31.07.2018, spisová značka: , uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. júla 2018 sp. zn. , nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.06.2019 sp. zn. . Podľa žalovaného žalobca svoju námietku o dôvodoch zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. i), a nijakým spôsobom ďalej nešpecifikoval. Žalovaný je toho názoru, že rozhodcovský súd správne aplikoval príslušné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, keď bral v úvahu ochranu slabšej strany a postupoval v zmysle ustanovení v platnom znení. Žalovaný má rovnako za to, že rozhodcovský rozsudok obsahuje dostatočné odôvodnenie, z ktorého vyplýva, že nejde o zjavnú svojvôľu rozhodcu a že uvedené rozhodnutie je v súlade so zákonom. Rozhodnutie je riadne vykonateľné a neodporuje zákonu ani dobrým mravom, pretože zaväzuje na plnenie, ktoré je v zmysle zákona plniteľné. V danom prípade sa jedná o majetkový spor, ktorý môže byť riešený pred rozhodcovským súdom a ktorý rozhodcovská zmluva predpokladala, pretože sa mali riešiť spory medzi stranami v súvislosti so Zmluvou a Dohodou, čo v danom prípade rozhodcovské konanie spĺňalo. Žalovaný taktiež poukazuje na skutočnosť, že celé konanie prebehlo v súlade so zákonom. Podľa názoru žalovaného ani povaha rozhodcovského súdu, ani rozhodcovský rozsudok a ani priebeh konania, ktoré mu predchádzalo, nie sú v nesúlade s verejným poriadkom Slovenskej republiky. Žalovaný si dovoľuje zdôrazniť, že spotrebiteľské rozhodcovské konania ako aj rozhodcovské zmluvy sú zákonom aprobované. Žalovaný poukázal na nepredloženie listinných dôkazov zo strany žalobcu Podľa žalovaného musí žalobca disponovať listinami, na ktoré sa odvoláva, nakoľko je jednou z dvoch zmluvných strán, ktoré uzatvorili zmluvný vzťah. Podľa názoru žalovaného teda nie je naplnená výnimka podľa ust. , kedy žalobca nemôže bez svojej viny pripojiť zmluvu, ktorej bezúročnosť požaduje, nakoľko výlučne jeho vinou predmetnou zmluvou nedisponuje. Žalovaný ďalej uvádza, že požiadavka žalobcu uvedená v rámci žaloby o sanáciu a doplnenie podanej žaloby zo strany žalovaného, ktoré spôsobil v tomto konaní sám žalobca nepredložením kruciálneho dôkazu (zmluvy) považuje za principiálne rozporné s právnou úpravou , pričom ide o konvalidovanie nedostatkov žaloby žalobcu, ktorá nesmie požívať žiadnu právnu ochranu. Nakoľko žalobca - spotrebiteľ, je kvalifikovane právne zastúpený, musel mať o tejto skutočnosti vedomosť a súd nie je povinný ho v tejto veci akokoľvek poučovať.

Prijatím opačného názoru by podľa žalovaného vlastne došlo k prijatiu premisy, že na podporenie argumentácie ohľadom napr. bezúročnosti a bezpoplatkovosti (alebo určeniu neplatnosti zmluvy a pod.) by bolo pre žalobcu výhodnejšie nepredložiť zmluvu ako dôkaz vôbec. Procesný kódex však myslí na takéto špekulatívne konanie a nedostatky žaloby (nepredloženie dôkazov, predloženie nekvalitných dôkazov) sankcionuje zamietnutím žaloby pre neunesenie dôkazného bremena, a to aj v prípadoch, ak je žalobcom spotrebiteľ. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný nesúhlasil s podaným žalobným návrhom, považuje ho za nedôvodný a nepreukázaný v celom rozsahu, pričom má za to, že nie sú splnené dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a navrhol, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

5. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že podal žalobu vo veci samej včas, bola riadne elektronicky podpísaná a zaslaná zákonným spôsobom do elektronickej schránky súdu. Posledným dňom na podanie žaloby bol 21.09.2021 a ako vyplýva aj z výpisu oficiálneho portálu slovensko.sk, žaloba bola súdu doručená, ešte 21.09.2021, o 22:46, pričom informácia o tom bola jeho právnemu zástupcovi do elektronickej schránky doručená 21.09.2021, o 22:47:15. Odosielateľom je Okresný súd Poprad. Skutočnosť, že súdny pracovník doručenú žalobu otvoril a zaregistroval až 22.09.2021 je vecou činnosti súdu. Objektívnym ukazovateľom o včasnosti podania žaloby je doručenka z informačného systému obsahujúca elektronický dokument vygenerovaný samotným systémom. Keďže bola žaloba doručená včas, námietka žalovaného je nedôvodná. Zároveň žalobca uviedol, že trvá na všetkých svojich vyjadreniach a argumentoch v podanej žalobe, tieto považuje naďalej za dôvodné a k vyjadreniu žalovaného uviedol, že s jeho argumentami sa nestotožňuje.

6. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie. Pojednávania sa zúčastnil právny zástupca žalobcu a právny zástupca žalovaného. Žalobca ani žalovaný sa nedostavili. Súd v súlade s pojednávanie konal v ich neprítomnosti. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že dohoda o uznaní dlhu je v spotrebiteľských veciach dlhodobo kriticky vnímaná súdmi a v rôznych prípadoch považovaná za absolútne neplatný právny úkon, keďže ju žalovaný dáva podpisovať pod zámienkou výhodnosti splátkového kalendára. Rozhodcovský súd nevzal do úvahy bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, ale najmä skutočnosť, že pohľadávka ako taká je premlčaná v celom rozsahu, čo mal podľa ex offo zohľadniť. Žalobca preto navrhuje žalobe vyhovieť a pridržiava sa svojich vyjadrení. Právny zástupca žalovaného zdôraznil tvrdenie o nedodržaní lehoty na podanie žaloby. V ostatnom poukázal a na predchádzajúce písomné vyjadrenia žalovaného. Žalobu považuje v celom rozsahu za nedôvodnú a žiadal, aby ju súd zamietol a priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

7. Vykonaným dokazovaním a to najmä listinnými dôkazmi: rozhodcovský rozsudok, doručenka, spotrebiteľská a rozhodcovská zmluva, dohoda o uznaní dlhu, rozhodcovský rozsudok, úverové podmienky, zmluva o spotr. úvere - hotovostný úver a revolvingový úver, pokus o zmier, špecifikácia postúpenej pohľadávky súd zistil nasledovný skutkový a právny stav vo veci:

8. Žalobca uzavrel pôvodne so spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. dňa 17.02.2016 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere - hotovostný a revolvingový úver (ďalej len „Zmluva o úvere“). Na základe Zmluvy o úvere bol žalobcovi poskytnutý bezúčelový úver v celkovej výške 4.041,73 eur, ktorý mal splácať v 84 mesačných splátkach po 80,75 eur, pričom celková čiastka splatná na základe Zmluvy o úvere žalobcom žalovanému bola vo výške 6.783,- eur. Zmluvou o úvere bol žalobcovi súčasne schválený bezúčelový revolvingový úver, ktorý žalobca mohol čerpať používaním úverovej karty, s úverovým rámcom 500,- eur, pri ročnej úrokovej sadzbe 26,28 %, RPMN 38,70 %. Žalovaný neplnil splátky úveru v termínoch podľa Zmluvy o úvere, čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy o úvere. Pohľadávka pôvodne Home Credit Slovakia, a.s. bola zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.04.2019 postúpená na žalovaného. Následne dňa 10.12.2019 uzavreli žalobca a žalovaný Dohodu o uznaní dlhu a úhrade pohľadávky v splátkach. Podľa tejto dohody žalobca uznal svoj dlh voči žalovanému v celkovej výške 5.015,09 eur, ktorý pozostáva z postúpenej istiny 3.714,72 eur, z postúpeného úroku z omeškania 781,53, nákladov právneho zastúpenia vo výške 409,94 eur, z úroku z omeškania vo výške 108,90 eur. Úrok z omeškania má podľa dohody narastať do splatenia istiny vo výške 5 % ročne zo sumy 3.714,72 eur od 30.04.2019. Žalobca sa v dohode zaviazal splácať uznaný dlh v mesačných splátkach vo výške 250,- eur od 14.01.2020 s tým, že v prípade neuhradenia splátky riadne a včas, stráca výhodu splátok a je povinný uhradiť celý zvyšok uznaného dlhu. Žalovaný ako veriteľ bol súčasne v tejto situácii oprávnený podať žalobu voči žalobcovi na súd. Súčasne s Dohodou o uznaní dlhu a úhrade pohľadávky v splátkach uzavreli žalovaný a žalobca Spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, v ktorej sa žalobca a žalovaný dohodli,

že všetky spory z dohody o uznaní dlhu budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadený pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, IČO: 45744971, vedený v zozname stálych rozhodcovských súdov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR. V rámci Článku II - Predmet zmluvy bolo dojednané, že všetky spory, ktoré z Dohody o uznaní dlhu a úhrade pohľadávky v splátkach, vrátane sporov o platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú na základe tejto dohody alebo spory, ktoré vzniknú z právnych vzťahov, ktoré zabezpečujú záväzky z tejto dohody, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom uvedeným vyššie. V rámci zmluvy bol žalobca poučený o svojich právach v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Nakoľko žalobca neplnil splátky riadne a včas v zmysle dohody o uznaní dlhu, podal žalovaný dňa 31.03.2021 žalobu na Stály rozhodcovský súd o zaplatenie sumy 3.714,72 eur s prísl. Dňa 26.05.2021 vydal Stály rozhodcovský súd rozhodcovský rozsudok sp. zn. XXXXX/XX (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“), ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že Stály rozhodcovský súd mal za nesporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu (v tomto konaní žalovaného) a žalovaným (v tomto konaní žalobcom) došlo k vzniku záväzkového vzťahu, pričom žalovaný (v tomto konaní žalobca) si neplnil svoje povinnosti z tohto vzťahu. Rovnako mal za nesporné postúpenie pohľadávky na žalobcu (v tomto konaní žalovaného) a uzavretie dohody o uznaní dlhu. Dohoda o uznaní dlhu je platným právnym úkonom, a teda žalovaný (v tomto konaní žalobca) riadne uznal svoj záväzok čo do dôvodu a výšky. Stály rozhodcovský súd vychádzal z predpokladu, že Dohoda o uznaní dlhu neobsahuje žiadne prekvapivé alebo zavádzajúce ustanovenia a žalovaný (v tomto konaní žalobca) ako priemerný spotrebiteľ bol preto spôsobilý dohodu rozumne posúdiť a vyhodnotiť. V Dohode o uznaní dlhu je dostatočne určito vyplýva dôvod vzniku uznaného dlhu, jeho výška ako aj skutočnosť, že dlh bol premlčaný v čase uznania, a aké z toho vyplývajú dôsledky. Rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 21.06.2021. Dňa 21.09.2021 bola súdu doručená do elektronickej schránky žaloba žalobcu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

9. Podľa o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len ako „zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní“), spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské spory môžu byť v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodované len na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa a len spotrebiteľská rozhodcovská zmluva podľa môže založiť právomoc stáleho rozhodcovského súdu v spotrebiteľských sporoch.

10. Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je dohoda medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto spotrebiteľskou zmluvou súvisia, rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený stály rozhodcovský súd zapísaný v zozname podľa § 18 a určený v tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov zmluvných strán.

11. Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí byť písomná, obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy a nesmie obsahovať dojednania, ktoré nesúvisia so spotrebiteľským rozhodcovským konaním. Písomná forma spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, ak bola uzavretá elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie jej obsahu a identifikáciu zmluvných strán, ktoré spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu uzavreli.

12. Podľa § 3 ods. 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo dodávateľa a meno, priezvisko, bydlisko spotrebiteľa, b) označenie spotrebiteľskej zmluvy alebo spotrebiteľských zmlúv, na spory z ktorých sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, c) označenie stáleho rozhodcovského súdu s uvedením názvu a sídla, d) webové sídlo stáleho rozhodcovského súdu, na ktorom je zverejnený rokovací poriadok stáleho rozhodcovského súdu (ďalej len "rokovací poriadok"), ako aj aktuálne údaje podľa § 18 ods. 3 a adresu pre elektronickú komunikáciu a e) poučenie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 1.

13. Podľa § 28 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, stály rozhodcovský súd je povinný aj bez návrhu spotrebiteľa preskúmať, či vymáhaný nárok nie je založený na neprijateľnej zmluvnej podmienke alebo na zmluvnom dojednaní, ktoré je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných

právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Stály rozhodcovský súd je povinný prihliadať aj na iné dôvody neplatnosti právneho úkonu, na ktoré by súd prihliadal aj bez návrhu.

14. Podľa § 45 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

15. Podľa § 45 ods. 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.

16. Podľa § 46 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

17. Podľa § 71 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ak niektorú otázku v konaní nemožno riešiť podľa tohto zákona, použijú sa primerane ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi, ak to povaha veci pripúšťa.

18. Podľa , lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca.

19. Podľa o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

20. Podľa , , veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická

osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

21. Podľa , ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

22. Podľa , premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

23. Podľa , súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

24. Podľa o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie.

25. Podľa , obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

26. Podľa , obchodnou praktikou konanie, opomenutie konania, spôsob správania alebo vyjadrovania, obchodná komunikácia vrátane reklamy a marketingu predávajúceho, priamo spojené s propagáciou, ponukou, predajom a dodaním výrobku spotrebiteľovi.

27. Podľa , podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil.

28. Podľa , odbornou starostlivosťou úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.

29. Právny predchodca žalovaného pri uzatváraní Zmluvy o úvere vystupoval ako dodávateľ a žalobca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Aktuálna úprava v považuje za spotrebiteľskú zmluvu každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom ( ). Vzťahy medzi stranami na základe Zmluvy o úvere vznikli v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľov, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu

medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/ EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty EÚ zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že právny vzťah, ktorý vznikol uzavretím Zmluvy o úvere medzi právnym predchodcom žalovaného ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom, je vzťahom spotrebiteľským, a je potrebné ho posudzovať aj z pohľadu kritérií obsiahnutých v a nasl. v spojení so a ďalších právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa.

30. Ako prvú spornú otázku súd posúdil včasnosť podania žaloby žalobcom. Podľa žalovaného žalobca zmeškal lehotu na podanie žaloby, keď táto žaloba bola doručená do elektronickej schránky súdu v posledný deň dvojmesačnej lehoty v čase po skončení úradných hodín súdu. Z potvrdenia o odoslaní podania vyplýva, že žaloba bola elektronicky podaná dňa 21.09.2021 o 22:39 hod. a podľa doručenky bola žaloba doručená do elektronickej schránky súdu dňa 21.09.2021 o 22.45 hod. Z uvedených skutočností vyplýva, že žaloba bola podaná včas, keď ju žalobca podal v posledný deň lehoty. Skutočnosť, že sa tak stalo po skončení úradných hodín je bezvýznamná, pričom súd v plnom rozsahu poukazuje na odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu SR z 10. októbra 2019, sp. zn. , v ktorom bola riešená včasnosť podania odvolania, ktoré bolo odoslané do elektronickej schránky súdu v posledný deň lehoty o 20:29 hod.

31. Vzhľadom na včasnosť podania žaloby súd pristúpil k posúdeniu samotnému rozhodcovského rozsudku, spotrebiteľského rozhodcovského konania, ktoré mu predchádzalo a námietkam žalobcu, ktorými odôvodnil podanú žalobu.

32. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že Stály rozhodcovský súd pri rozhodovaní o návrhu žalovaného, nepostupoval v súlade s ustanoveniami , ani , pričom je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu).

33. Ako je uvedené vyššie, právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským, pričom ustanovenia o ochrane spotrebiteľa je potrebné aplikovať aj na uzavretú Dohodu o uznaní dlhu a Spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu. Po preskúmaní Dohody o uznaní dlhu má súd za to, že predložené listiny sú typickým formulovaným ošetrovaním vzniknutého stavu, kedy sa na podpis spotrebiteľovi predkladá zdanlivo výhodný formulár o splátkach súčasne s uznaním svojho dlhu. V danom prípade pri uzatváraní Dohody o uznaní dlhu je nepochybné, že došlo k využitiu nekalej obchodnej praktiky, ktorá je v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobkom alebo k službe, ku ktorej by sa dostal a ktorá je mu adresovaná ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Poučeniu o následkoch uznania dlhu a možnosti uznať aj premlčaný dlh venoval žalovaný len jedno nenápadné ustanovenie v rámci článku Uznanie dlhu, v rámci ktorého je prevažná väčšina ustanovení zameraná na vyčíslenie dlhu žalobcu a nie jeho poučenie o následkoch tohto úkonu. Súčasne žalovaný žalobcu zavádzal tým, že mu dal možnosť uznať dlhu a následne ho uhradiť v splátkach bez toho, aby bol žalobca tiež upovedomený o možnosti namietať výšku a oprávnenosť pôvodného nároku. Z tohto dôvodu má súd za to, že v tomto vzťahu spotrebiteľ vystupoval ako slabšia strana oproti žalovanému ako právnemu nástupcovi dodávateľa služby, ktorý koná svoju činnosť v rámci svojho podnikania a má k dispozícii okrem financií aj ľudí s právnickým či ekonomickým vzdelaním. Žalovaný pri uzavretí Dohody o uznaní dlhu nekonal s odbornou starostlivosťou v zmysle , a preto uvedenú obchodnú praktiku t. j. uzavretie vyššie popísanej Dohody o uznaní dlhu, kedy spotrebiteľ uznáva premlčaný dlh s predstavou umožnenia resp. povolenia splátok uznaného dlhu zo strany dodávateľa, je potrebné považovať za praktiku nekalú. Z uvedeného následne vyplýva, že rozhodcovský súd vydal rozhodcovský rozsudok v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, čím je naplnený dôvod podľa zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní na zrušenie rozhodcovského rozsudku.

34. Súd pri skúmaní rozhodcovského rozsudku súd ďalej zistil, že Stály rozhodcovský súd neprihliadal na . Uvedené ustanovenie pri uznaní premlčaného dlhu spotrebiteľom stanovuje zákonnú podmienku skúmať, či spotrebiteľ v čase uznania dlhu o premlčaní dlhu vedel. Z obsahu rozhodcovského rozsudku nevyplýva, že Stály rozhodcovský súd túto zákonnú podmienku splnil. Aj v tomto bode Stály rozhodcovský súd konal a rozhodoval v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, keď neaplikoval , pričom toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu.

35. K námietke žalovaného o porušení procesných právnych predpisov tým, že žalobca k žalobe nepripojil listinné dôkazy, len ich v žalobe označil a žiadal súd, aby tieto zabezpečil, súd konštatuje, že táto námietka nie je dôvodná. V spotrebiteľských sporoch platia osobitné ustanovenia vo vzťahu k povinnosti slabšej strany - spotrebiteľa predkladať dôkazy o svojich tvrdeniach. „Nemôže byť na ťarchu spotrebiteľa, ak v žalobe iba označí, ale nepripojí všetky dôkazy na podporu svojich tvrdení. V dôsledku informačného deficitu, ktorý je pre spotrebiteľa v spotrebiteľských veciach obvyklý, musí dôkaznú povinnosť za spotrebiteľa suplovať súd, a to aj v prípade, ak spotrebiteľ nepredložil alebo nemôže predložiť dôkazy vlastnou vinou.“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1030 s.). Preto aj v tomto prípade, aj keď dôvodom na nepredloženie listín bola ich strata samotným žalobcom, súd bol povinný dôkazy, ktoré žalobca označil v žalobe, zabezpečiť ich vyžiadaním od subjektu, ktorý ich má k dispozícii, v tomto prípade od Stáleho rozhodcovského súdu.

36. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd žalobe vyhovel a zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, zriadený záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava, vydaného dňa 26.5.2021 v konaní vedenom pod sp. zn. XXXXX/XX.

37. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

38. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa . Úspešnou stranou v konaní bol žalobca, súd preto rozhodol, že má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.