Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8C-23-2012.pdf
PDF · 99.28 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/23/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Žiline v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou v právnej veci žalobcu: Stredoslovenská distribučná, a. s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, proti žalovanému: F. P., Z.. XX.X.XXXX, K. B. A. XXXX/XX, XXX XX Ž., štátny občan SR, o zaplatenie 567,12 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 393,99 Eur z a s t a v u je.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 152,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 152,- Eur od 6.4.2010 do zaplatenia, a to všetko do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.
IV. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40,36 %.
odôvodnenie:
1 Podanou žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 28.7.2011 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 567,12 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 6.4.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalovaný neoprávnene odoberal zo zariadenia pre verejný rozvod elektrickú energiu na odbernom mieste : Korzo 8434/29, 010 05 Žilina, ČOM: 7320628 podľa zákona č. 656/2004 Z.z. Žalobca za uvedený neoprávnený odber vystavil žalovanému faktúru č. 2010 2920 031000478, splatnú dňa 5.4.2010, ktorú žalovaný neuhradil ani na základe výzvy žalobcu. Spôsob výpočtu škody spôsobnej neoprávneným odberom elektriny žalobca odôvodnil ustanoveniami vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 154/2005 Z.z.
2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz sp.zn. 6Ro/209/2011-20 zo dňa 30.11.2011, ktorým žalobe žalobcu vyhovel v plnom rozsahu. Nakoľko sa však platobný rozkaz nepodarilo súdu dostupným spôsobom žalovanému doručiť do vlastných rúk, súd ho uznesením sp.zn. 6Ro/209/2011-23 zo dňa 11.1.2012 zrušil.
3. Súd vo veci vytýčil pojednávanie dňa 4.7.2012 a následne dňa 8.10.2012, na ktorom vyhlásil vo veci rozsudok. Uvedeným rozsudkom sp.zn. 8C/23/2012-128 žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal žalobcovi uhradiť sumu 567,12 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 6.4.2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy právneho zastúpenia.
4. Voči tomuto rozsudku podal dňa 12.12.2012 odvolanie žalovaný, ktoré doplnil podaním doručeným súdu dňa 8.1.2013. Krajský súd v Žiline po posúdení odvolania žalovaného a vyjadrenia žalobcu vo veci
rozhodol rozsudkom sp.zn. 9co/67/2013-173 zo dňa 21.3.2013, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu v Žiline v časti zaplatenia sumy 17,13 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 6.4.2010 do zaplatenia, vo zvyšnej časti rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný neoprávnene odoberal a spotreboval elektrickú energiu v hodnote 17,13 Eur. V ostatnej časti, týkajúcej sa povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi zisťovací poplatok vo výške 549,99 Eur s príslušenstvom, rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Krajský súd sa stotožnil s právnym názorom okresného súdu a konštatoval, že žalovaný nepreukázal snahu uzatvoriť zmluvu o dodávke a distribúcii elektriny, a tak súd ustálil, že v danom prípade ide o neoprávnený odber elektrickej energie bez uzatvorenej zmluvy o dodávke a odbere elektrickej energie, pričom v danom prípade sa jedná o objektívnu zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie. Samotná výška škody spôsobená neoprávneným odberom bola v danom prípade vypočítaná nie výpočtom podľa § 1 ods. 5 vyhlášky MH SR č. 154/2005 Z.z., ale tak ako vyplynulo z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní, že žalovanému bola vyúčtovaná výška škody ako skutočná škoda, ktorá mu vznikla odberom elektrickej energie, zameranej elektromerom na jeho odbernom mieste. Preto v danom prípade nebolo potrebné vychádzať zo spôsobu výpočtu škody, spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa § 1 vyhlášky MH SR č. 154/2005 Z.z. účinnej do 31. 8. 2012, a teda pokiaľ mala sa vypočítaná škoda podľa § 1 ods. 5 predmetnej vyhlášky zvýšiť o náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu elektriny, bolo podľa názoru krajského súdu možno priznať iba skutočne vynaložené náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu elektriny, avšak nie i spojené s výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Podľa názoru krajského súdu v danom prípade nie je možné vychádzať z výšky zisťovacieho poplatku tak, ako bol ustálený metodikou výpočtu nákladov na NO, ale je potrebné vychádzať iba zo skutočne vzniknutých nákladov, spojených so zisťovaním neoprávneného odberu na predmetnom odbernom mieste tak, ako to priamo vyplýva z § 1 ods. 5 vyhlášky MH SR. č. 154/2005 Z.z. účinnej do 31. 8. 2012.
5. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na 19.2.2018 a zároveň žalobcu vyzval, aby v zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, špecifikoval a preukázal skutočne reálne vynaložené náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu elektriny v zmysle vyhlášky MH SR č. 154/2005 z.z. Dňa 12.2.2018 doručil žalobca súdu špecifikáciu nákladov spojených so zisťovaním neoprávneného odberu, ktoré pozostávali z položky označenej ako administrácia zákazky v systéme v sume 4,- Eurá, riešenia neoprávneného odberu maloodberateľa v sume 147,- Eur a nákladmi na dopravu v sume 5,- Eur. Vo zvyšnej časti zobral žalobca žalobu späť a žiadal, aby súd žalovaného zaviazal na úhradu sumy 156,- Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 6.4.2010 do zaplatenia.
6. Na pojednávanie dňa 19.2.2018 sa ustanovila poverená zamestnankyňa žalobcu a žalovaný sa na pojednávanie neustanovil. Žalovaný mal predvolanie vykázané v zmysle fikcie doručenia podľa § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku, nakoľko si zásielku neprevzal v odbernej lehote. Na základe telefonického rozhovoru s asistentkou senátu bol žalovaný dňa 15.2.2018 oboznámený s termínom pojednávania ako aj skutočnosťou, že vo veci bolo doručené čiastočné späťvzatie žaloby. Žalovaný oznámil, že berie termín pojednávania na vedomie a pojednávania sa zúčastní, avšak na pojednávanie dňa 19.2.2018 sa neustanovil. V zmysle § 180 Civilného sporového poriadku tak súd pojednával v jeho neprítomnosti. Na pojednávaní poverená zamestnankyňa žalobcu uviedla, že žalobca trvá na doterajších vyjadreniach, avšak v poslednom podaní, ktoré bolo doručené súdu, bolo omylom vychádzané z cenníka, ktorý je platný od roka 2015 až doteraz. Poverená zamestnankyňa ďalej upravila položky uvedené v späťvzatí tak, aby boli v súlade s Rámcovou zmluvou a jej prílohou, ktorá je súčasťou súdneho spisu. Následne konkretizovala jednotlivé položky uvedené v späťvzatí žaloby a uviedla, že administrácia zákazky v systéme maloodberateľa pozostáva z práce vo fakturačnom systéme, vyhľadania odberného miesta, zapísania, uloženia údajov o neoprávnenom odbere a generovania služobného príkazu, na odpojenie prípojky na odbernom mieste. Táto činnosť bola v prílohe rámcovej zmluvy vyčíslená na 59 korún. Ďalej uviedla, že ďalšou činnosťou je kontrola odberného miesta, maloodberateľa. Jedná sa o kontrolu neporušenosti prívodu od prípojky až po odberné miesto, kontrola pravosti, neporušenosti podnikových overovacích značiek, kontrola štítkov, fakturačných údajov, hlavného ističa a kontrola správnosti zapojenia funkčnosti elektromera. V súlade so zmluvou bola táto činnosť ohodnotená na sumu 1774 korún, všetko bez DPH. Poslednou položkou je riešenie odberného miesta na maloodberateľa a tam spadajú činnosti, ako zistenie miesta neoprávneného napojenia prístrojom, zistenie neoprávnenej manipulácie prístrojom, odpojenie neoprávnenej manipulácie, odpojenie neoprávneného napojenia a odpojenie odberného miesta, taktiež aj vystavenie všetkých písomných dokladov, ako je protokol o
zistení neoprávneného odberu, vystavenie fotodokumentácie a kalkulácie, čiastková cena 2634 korún bez DPH. Poverená zamestnankyňa žalobcu uviedla, že nakoľko žalobu zobrali späť omylom (v zmysle neskoršieho cenníka) vo väčšej sume ako správne malo byť, tak žalobca žiada iba o uhradenie zostávajúcej istiny v sume 156,- Eur s príslušenstvom. Uvedené výpočty uviedla iba pre správnosť a zosúladenie so žalobou a priloženými listinami.
7. Súd na uvedenom pojednávaní mal z predložených listinných dôkazov ako aj predošlého konania za preukázané, že žalovaný neoprávnene odoberal elektrickú energiu pre odberné miesto Korzo 8434/29, 010 05 Žilina, ČOM: 7320628 podľa zákona č. 656/2004 Z.z.. V zmysle rozhodnutia okresného súdu zo dňa 8.10.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. 9Co/67/2013-173 zo dňa 21.3.2013 mal súd za preukázané, že žalovaný neoprávnene odoberal elektrickú energiu v sume 17,13 Eur. Vo zvyšnej časti žalobcom uplatnenej istiny, t.j. v sume 549,99 Eur, ktorá je zisťovacím poplatkom vyúčtovaným ako škoda žalobcu spojená so zisťovaním neoprávneného odberu, odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalší postup. Okresný súd v zmysle odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vyzval žalobcu na špecifikáciu a preukázanie skutočne vynaložených nákladov spojených so zisťovaním neoprávneného odberu elektriny, nie však s výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Súd za smerodajné s ohľadom výpočtu výšky skutočne vzniknutých nákladov, spojených so zisťovaním neoprávneného odberu na predmetnom odbernom mieste, vychádzal z podania doručeného súdu dňa 12.2.2018, ktorým zobral žalobca späť žalobu v časti o zaplatenie sumy 393,99 Eur ako aj z vyjadrenia žalobcu na pojednávaní dňa 19.2.2018. Žalobca po čiastočnom späťvzatí žaloby v sume 393,99 Eur, trval na zaplatení sumy 156,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z uvedenej sumy od 6.4.2010 do zaplatenia. Na tomto vyjadrení zotrvala poverená zamestnankyňa žalobcu aj na pojednávaní dňa 19.2.2018, aj keď uviedla, že k späťvzatiu v tejto sume došlo omylom, pretože vychádzalo z výpočtov z cenníka platného od roka 2015, a tak žalobca zobral žalobu späť vo väčšej časti ako mal, čoho si je však vedomý a trvá na uhradení zvyšnej časti istiny v sume 156,- Eur.
8. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), žalobca môže vziať žalobu späť.
9. Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
10. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
11. Na základe dispozitívneho úkonu žalobcu - čiastočného späťvzatia žaloby v časti o zaplatenie sumy 393,99 Eur, súd konanie v tejto časti zastavil. Súd žalovanému doručil čiastočné späťvzatie žaloby spolu s výzvou, či so zastavením v uvedenej časti konania, súhlasí, a to dňa 23.2.2018. Žalovaný sa na výzvu súdu nevyjadril, a tak súd vychádzal z toho, že voči zastaveniu konania v uvedenej časti nemá námietky.
12. Na základe čiastočného späťvzatia žaloby, ako aj potvrdenia rozsudku okresného súdu v časti o zaplatenie sumy 17,13 Eur, sa stalo predmetom konania uhradenie sumy 156,- Eur s príslušenstvom, čo má v danom prípade predstavovať skutočne vynaložené náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu na predmetnom odbernom mieste. Nakoľko z predošlého dokazovania a konania vyplynulo, že žalovaný nepreukázal snahu uzatvoriť zmluvu o distribúcii elektriny so žalobcom, je zrejmé, že v prípade neoprávneného odberu ide o objektívnu zodpovednosť žalovaného bez ohľadu na zavinenie. Keďže v konaní bolo preukázané, že žalovaný elektrinu odoberal neoprávnene, je zrejmé, že žalobcovi vznikla škoda spojená s neoprávneným odberom, a to pozostávajúca zo samotného neoprávneného odberu elektriny (spotrebovanie elektriny) ako aj s nákladmi spojenými so zisťovaním neoprávneného odberu elektriny.
13. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka (ďalej len ako „OZ“) účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
14. Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike účinnom v rozhodnom čase: Neoprávneným odberom elektriny je odber
a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o 1. pripojení k prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave, 2. dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky účastníka trhu, 4. prenesení zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na subjekt zúčtovania, alebo 5. distribúcii elektriny, b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, c) meraný meracím zariadením, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.
15. Podľa § 39 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike účinnom v rozhodnom čase pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľhlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
16. Podľa § 1 ods. 5 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 154/2005 Z.z. účinnej do 31.8.2012 vypočítaná škoda sa zvýši o náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu elektriny.
17. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18. Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného v rozhodnom čase, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
19. Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškaniasa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
20. Súd posúdil záväzkovo-právny vzťah medzi stranami sporu podľa § 51 Občianskeho zákonníka. V danom prípade ide o neoprávnený odber elektrickej energie bez uzatvorenej zmluvy o dodávke a odbere elektrickej energie, pričom v danom prípade sa jedná o objektívnu zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie. Žalobca distribuoval žalovanému elektrickú energiu na odbernom mieste a žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi cenu dodaných energií a zároveň uhradiť reálne vynaložené náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu. Súd preto vychádzal z ustanovenia § 39 ods. 1 a 2 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike účinnom v rozhodnom čase. Pri preskúmaní reálne vynaložených nákladov spojených so zisťovaním neoprávneného odberu súd vychádzal z usmernenia krajského súdu v odôvodnení zrušujúceho rozsudku a uplatnené náklady vyjadrené žalobcom v podaní doručenom súdu dňa 12.2.2018 posúdil tak, že žalobca má nárok na úhradu sumy 147,- Eur titulom riešenia neoprávneného odberu maloodberateľa. Tie pozostávajú zo zistenia neoprávneného napojenia prístrojom, zistenia neoprávnenej manipulácie prístrojom, odstránenia neoprávnenej manipulácie, odpojenia neoprávneného napojenia, odpojenia odberného miesta, vystavenia písomného dokladu - protokolu o zistení neoprávneného odberu, vystavenia fotodokumentácie neoprávneného odberu a vystavenia kalkulácie - výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom. Zároveň súd vyhodnotil ako odôvodnený aj nárok na úhradu nákladov na dopravu v sume 5,- Eur, nakoľko bezprostredne súvisí so zisťovaním neoprávneného odberu na mieste (cesta na odberné miesto a späť). Súd žalobcovi nepriznal uplatnený náklad v sume 4,- Eurá označený ako administrácia zákazky v systéme maloodberateľa, nakoľko túto položku nemožno považovať za náklad spojený so zisťovaním neoprávneného odberu na predmetnom odbernom mieste. Súd na základe uvedeného žalovaného zaviazal, aby žalobcovi zaplatil sumu 152,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % z uvedenej sumy a to od 6.4.2010, t.j. deň po splatnosti faktúry vystavenej žalobcom (splatná k 5.4.2010). Výšku úroku súd priznal v sume 9 %, nakoľko vychádzal z ustanovenia § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného v rozhodnom čase. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol ( t.j. v časti o zaplatenie 4,- Eur).
21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
23. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie 393,99 Eur, čo súd vyhodnotil tak, že žalobca zavinil zastavenie konania. Preto bol žalobca v tejto časti uplatneného nároku neúspešný a úspešným bol žalobca. Vo zvyšnej časti, t.j. v sume 17,13 Eur ako náhrady za neoprávnene spotrebovanú elektrinu a v sume 152,- Eur ako reálne vynaložených nákladov na zistenie neoprávneného odberu bol žalobca úspešný. Žalovaný bol úspešný aj v časti o zaplatenie 4,- Eur, nakoľko súd v tejto časti žalobu zamietol. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 567,12 EUR s úrokom z omeškania. Súd žalobcovi priznal sumu 152,- EUR a predošlým rozsudkom sumu 17,13 Eur s úrokom z omeškania. Procesný úspech žalobcu je teda vo výške 169,13 Eur, t.j. procesný úspech žalobcu vzhľadom k predmetu konania je to 29,82 % (169,13 EUR/ 567,12 EUR x 100%). Procesný úspech žalovaného je vo výške 397,99 EUR. Vzhľadom k predmetu konania je to 70,18 % (397,99 EUR / 567,12 EUR x 100%). Z uvedeného je zrejmé, že v konaní je úspešným účastníkom žalovaný a jeho čistý procesný úspech s prihliadnutím na jeho procesný neúspech je vo výške 40,36 % (70,18 % - 29,82 %). Preto je žalobca povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 40,36 %, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný bol v konaní zastúpený advokátom (v odvolacom konaní).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.