Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/395/2012

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: Okresné stavebné bytové družstvo Martin, so sídlom Martin, ul. Kozmonautov č. 15, IČO: 00 222 038, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Ľubošom Danišom, advokátom so sídlom L., ul. F. č. X/A, proti odporcom: 1/ E. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., ul. Z. č. XX/XX, 2/ H. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., ul. Z. č. XX/ XX, o zaplatenie sumy 859,68 eur, o odvolaní odporcov proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. -262 zo dňa 08. augusta 2012, takto

rozhodol:

rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom č. k. -262 zo dňa 08. 08. 2012 Okresný súd Žilina zaviazal odporcov 1/ a 2/ k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne 859,68 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Odporcov 1/, 2/ zaviazal k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne náhradu trov konania vo výške 547,24 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Rozhodnutie o priznaní žalovanej sumy odôvodnil oprávnenosťou podaného návrhu s poukazom na ustanovenia , , , ,, , keď na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že: „...nárok navrhovateľa pozostával jednak z nedoplatku titulom vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu odporcov v rade 1/ a 2/ za rok 2010 a prvé tri mesiace roku 2011 vo výške 406,91 eur, spolu so sankciami z omeškania v celkovej výške 18,65 eur a titulom vydania bezdôvodného obohatenia ako refundácie nákladov na rekonštrukciu bytového domu zo strany navrhovateľa. Keďže navrhovateľ vykonával správu bytu odporcov do 31. 03. 2011 okresný súd mal za to, že aktívna legitimácia navrhovateľa je daná a taktiež je daná aj pasívna legitimácia odporcov, nakoľko odporcovia v rade 1/ a 2/ boli nositeľom práv a povinností voči navrhovateľovi v zmysle zmluvy o výkone správy účinnej do 31. 03. 2011. Odporcovia v rade 1/ a 2/ odkúpili na základe zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 05. 03. 2008 byt č. 37, na ul. Z. č. XX do svojho vlastníctva. Zároveň pristúpili k zmluve o výkone správy uzavretej dňa 19. 09. 2007, v rámci ktorej odporcom v rade 1/ a 2/ vznikla povinnosť poukazovať na účet správcu mesačné príspevky do fondu prevádzky, údržby, opráv a ostatné poplatky. Za porušenie tejto povinnosti bola v článku IV. bod 2 dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 2,5 promile z dlžnej sumy za každý deň z omeškania. Vlastník bytu zároveň v zmysle článku IV. bod 9 nesie zodpovednosť za úhrady záväzkov voči dodávateľom služieb, ktoré obstaráva správca v rámci zmluvy o výkone správy a to vtedy, ak tieto nie sú kryté úhradami za plnenia, alebo úhradami do fondu prevádzky, údržby a opráv. V rámci vyúčtovania nákladov za plnenia a iné činnosti súvisiace s užívaním bytu za obdobie od 01. 01. 2010 do 31. 12. 2010 vznikol odporcom v rade 1/ a 2/ nedoplatok vo výške 685,65 eur, ktorý sa znížil o 250,61 eur z dôvodu vratky poistného. Teda tento nedoplatok za rok 2011 predstavuje čiastku 430,12 eur. Predpis úhrad za rok 2011 (január až marec) bol uhradený odporcami iba vo výške 205,- eur a keďže bol stanovený na výšku 203,97 eur mesačne, nedoplatok týmto titulom predstavuje 406,91 eur. Je pravdou, že navrhovateľ si v rámci vyúčtovania nákladov za plnenia a iné činnosti súvisiace s užívaním priestoru za obdobie od 01. 01. 2010 do 31. 12. 2010 účtoval celkový poplatok

do fondu opráv vo výške 1.173,86 eur namiesto plánovanej zálohy v zmysle predpisu úhrad vo výške 199,56 eur. Takto vzniknutý nedoplatok vo výške 974,30 eur odôvodňoval tým, že v rámci rekonštrukcie bytového domu Z. XX,XX a XX, ktorá bola schválená na členskej schôdzi samosprávy zo dňa 21. 03. 2003 a bola hradená jednak úverovom zo štátneho fondu rozvoja bývania a z vlastných zdrojov boli finančné prostriedky na rekonštrukciu financované z vlastných zdrojov uhrádzané mesačne jednotlivými vlastníkmi bytov v rámci položky fond údržby a opráv. Do 31. 12. 2010 predstavoval zostatok fondu opráv mínus 52.612,43 eur. Tento zostatok bol zaslaný samospráve bytového domu s celkovým prehľadom investičnej akcie, na ktorú bol úver čerpaný, t. j. na zateplenie, zmenu dokončenej stavby a statické vady. Oznámenie o rozhodnutí bolo zasielané všetkým vlastníkom bytov, teda ja odporcom s tým, že termín ukončenia výkonu správy je podmienený zo strany navrhovateľa splatením pohľadávok a jednotlivých vlastníkov bytov a k 31. 03. 2011 predstavovala dlžná čiastka odporcov 1.024,96 eur za byt. Odporcovia v rade 1/ a 2/ mali vedomosť o tom, že sa bude vykonávať rekonštrukcia bytového domu, čo bolo preukázané zápisnicou z rokovania členskej schôdze samosprávy zo dňa 18. 07. 2011 a zápisnicou z rokovania členskej schôdze samosprávy zo dňa 21. 03. 2003, kde boli oboznámení s rozpočtovanými nákladmi rekonštrukcie, taktiež aj s mesačnými splátkami po dobu 20 rokov. Aj v rámci zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 05. 03. 2008 sa odporcovia v článku 5 zaviazali uhrádzať navrhovateľovi alikvotnú čiastku z celkových úverov poskytnutých štátnym fondom rozvoja bývania a rozdiel medzi poskytnutými úvermi a skutočnými nákladmi uhrádzať z fondu prevádzky, údržby a opráv vlastníkov bytov a v dome. Okresný súd mal za to, že navrhovateľ ako prevádzajúci subjekt v rámci zmluvy o prevode vlastníctva bytu mal právo žiadať od odporcov ako nadobúdateľov bytu uhrádzať alikvotnú čiastku z celkového úveru, nakoľko úverové zmluvy o poskytnutí úveru zo štátneho fondu rozvoja bývania pre rekonštrukciu bytového domu na ul. Z. XX, XX a XX podpísal navrhovateľ, ktorý tak prevzal zodpovednosť za zaplatenie týchto úverov. Aj svedok D., ktorý bol členom samosprávy a v súčasnej dobe je predsedom spoločenstva vlastníkom bytov potvrdil, že bola vykonaná rekonštrukcia zateplenia bytového domu, výmeny okien a celková rekonštrukcia bytového domu. Nespochybňoval dôvodnosť nároku navrhovateľa v súvislosti s vyúčtovaním týchto nákladov iba tú skutočnosť, že po doručení faktúr zo štátneho fondu rozvoja bývania budú tieto odsúhlasené, či neboli platené z vlastných zdrojov. Teda týmto titulom bol návrh navrhovateľa nespochybnil. Čo sa týka výšky nákladov hradených z vlastných zdrojov OSBD, tieto boli vyčíslené navrhovateľom listom zo dňa 24. 02. 2011 v rámci, ktorého boli vyčíslené celkové náklady na rekonštrukciu a taktiež aj financovanie rekonštrukcie z úveru a vlastných zdrojov. Podľa tohto vyúčtovania bol rozdiel medzi skutočnými nákladmi a úvermi poskytnutými zo štátneho fondu rozvoja bývania zúčtovaný z fondu prevádzky, údržby a opráv a nedoplatok za každý byt k 31. 12. 2010 predstavoval 974,30 eur.

Pokiaľ právny zástupca odporcov vzniesol námietku premlčania pohľadávky navrhovateľa z dôvodu, že nárok navrhovateľa vznikol v roku 2004 tým, že vyplatil dodávateľom faktúry za vykonané rekonštrukčné práce, okresný súd poukázal na článok 5 bod b) zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu medzi navrhovateľom a odporcami zo dňa 05. 03. 2008 s tým, že odporcovia sa zaviazali splácať alikvotnú časť z celkových úverov po dobu 20 rokov a rozdiel medzi poskytnutými úvermi a skutočnými nákladmi uhrádzať z prostriedkov fondu prevádzky, údržby a opráv vlastníkov bytov v dome. Príspevok do fondu prevádzky, údržby a opráv platili odporcovia v čase, keď navrhovateľ vykonával správu bytu mesačne a vykonával správu bytového domu do 31. 03. 2011. Navrhovateľ za súhlasu a s vedomím členskej samosprávy bytového domu Z. XX, XX a XX uhradil časť nákladov na rekonštrukciu bytového domu. Tým, že odporcovia v rade 1/ a 2/ odstúpili od zmluvy o výkone správy došlo na ich strane k bezdôvodnému obohateniu, ktoré podľa súdu boli povinní vydať nasledujúcim dňom po ukončení výkonu správy zo strany navrhovateľa, teda od 01. 01. 2011. Okresný súd mal za to, že návrh navrhovateľa v súlade s ustanovením a nie je premlčaný. Taktiež nie je premlčaný nárok na uhradenie nedoplatku titulom vyúčtovaných služieb, nakoľko vyúčtovanie nákladov bolo ku dňu 31. 03. 2011, pričom návrh navrhovateľa bol podaný 31. 10. 2011, teda v zákonnej trojročnej premlčacej lehote...“.

O trovách konania rozhodol prvostupňový súd v zmysle ustanovenia (ďalej len „“), keď odporcov v rade 1/ a 2/ zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 547,24 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 495,74 eur a zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 51,50 eur, na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

Proti vyššie uvedenému rozsudku podal odporca odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil a návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

Prvostupňovému súdu vytýkal, že dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam ako aj to, že vec nesprávne právne vec posúdil. V ďalších podrobnostiach uviedol, že okresný súd nesprávne:

1/ posúdil námietku premlčania vznesenú odporcami v priebehu konania, keď moment od ktorého mala začať plynúť premlčacia doba, posunul do dňa nasledujúceho po dni, keď došlo k ukončeniu zmluvy o výkone správy medzi navrhovateľom a odporcom. Navrhovateľ uplatňoval nárok z titulu nedoplatku vyúčtovania nákladov za rok 2010 a 2011 v skutočnosti však uplatňoval doplatenie nákladov za rekonštrukciu bytového domu, ktoré vydal z vlastných zdrojov v roku 2004 v sume 4.166.000,- Sk. Navrhovateľ nepredložil žiadnu individuálnu dohodu s odporcami o splácaní podielovej časti vyššie uvedenej spomínanej sumy v splátkach. Súd dospel k záveru, že v tomto prípade ide o bezdôvodné obohatenie (odporcovia popierajú, že vôbec nastalo) a v tom prípade mal uplatniť 2-ročnú premlčaciu lehotu, ktorá začala plynúť po kolaudácii rekonštrukcie bytového domu v novembri 2004 a uplynula v novembri 2006.

2/ otázku aktívnej legitimácie navrhovateľa, ktorú odporcovia uviedli už v odpore. Aj keby existoval nejaký nedoplatok z vyúčtovania za rok 2010, resp. za rok 2011 (čo odporcovia popierajú) tým, že navrhovateľ už prestal byt správcom bytového domu, stratil aktívnu legitimáciu na podanie žalobného návrhu (§ 8b ods. 2, písm. e/ zák. č. 182/93 Z. z. nakoľko takéto nároky patria SVB.

3/ otázku pasívnej legitimácie odporcov s ohľadom na § 8a ods. 3 zák. 182/93 Z. z. Vychádzal pri posudzovaní aktívnej aj pasívnej legitimácie z tvrdenia navrhovateľa, že ten do 31. 03. 2011 vykonával správu bytového domu a preto je aktívne 1egitimovaný a odporcovia sú pasívne legitimovaný. Tento záver s ohľadom na právnu úpravu je nesprávny, lebo finančné zdroje vo fonde opráv nepatria správcovi ale SVB. Navrhovateľ nevedel doložiť ani len vyúčtovanie fondu opráv z toho dôvodu, že ako sám na pojednávaní uviedol, neviedol samostatný účet pre bytový dom, ktorý spravoval.

4/ posúdil prípad ako bezdôvodné obohatenie, ktoré malo nastať u odporcov na úkor navrhovateľa. Pri posudzovaní tejto otázky nevzal do úvahy dôkaz, ktorý bol vykonaný na žiadosť odporcov a to výpis LV XXXX k. ú. H., dom č. s. XXXX na Z. XX v H.. Z uvedeného výpisu vyplynulo, ako je uvedené v písomnom podaní odporcov z 29. 06. 2012, že k 03. 11. 2004 (kolaudácia rekonštrukcie) boli fyzické osoby - bývalí nájomníci vlastníkmi 39 bytov a navrhovateľ bol vlastníkom 15 bytov. Keďže všetky byty boli rovnaké a bolo ich 54, tak navrhovateľ bol podielový spoluvlastník domu 15/54, resp. 27,77 % a fyzické osoby 39/54, resp. 72,23 % V takomto pomere boli povinní spoluvlastníci sa podieľať na rekonštrukcii bytového domu. V čase, keď navrhovateľ použil - ako tvrdil - „z vlastných zdrojov“ 4.166.000,- Sk, plnil len povinnosť, ktorá vyplývala z jeho postavenia spoluvlastníka, ktorého povinnosť je podieľať sa na nákladoch v príslušnom pomere. Z vykonaného dokazovala vyplynulo, že navrhovateľ nezaplatil podiel, ktorý na jeho spoluvlastnícky podiel pripadol, naopak zaplatil menej, takže k bezdôvodnému obohateniu došlo na jeho strane na úkor ostatných spoluvlastníkov.

5/ Celý umelo vytvorený dlh zo strany navrhovateľa je výsledkom nekalej praktiky v spotrebiteľskej zmluve, ktorou zmluva o výkone správy nepochybne. Navrhovateľ vytváral u všetkých spravovaných a tým aj u odporcov dojem, že splácajú úver od ŠFRB. Do tejto položky aj pokútne rozúčtovával a inkasoval tú čiastku, ktorú nazýva „vlastné zdroje“. Keď toto obyvatelia bytového domu zistili, zmluvu o výkone správy vypovedali. Prvostupňový súd sa otázkou charakteru zmluvy o výkone správy bytového domu vôbec nezaoberal a pri svojom rozhodovaní následne pochybil, lebo zisťovanie neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve a nekalých obchodných praktík je povinnosťou súdu. Navrhovateľ uviedol jednak odporcov a aj ostatných spolumajiteľov bytového domu do omylu, keď okrem úveru zo ŠFRB začal účtovať aj tzv. „vlastné zdroje“. Ak by navrhovateľ chcel preukázať oprávnenie na požadovanie „vlastných zdrojov“ od odporcov, ako aj ostatných spoluvlastníkov, musel by doložiť, že v čase, keď k tomuto úkonu došlo dodržal o spotrebiteľských úveroch a že odporcovia vedeli, že budú musieť aj tieto čiastky splácať. Musel by doložiť, že medzi ním a odporcami došlo k dohode o splátkach, aká je výška splátka a odkedy a dokedy budú splátky trvať. Nič také v konaní navrhovateľ nedoložil. Súd napriek tomu vyvodil zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu - z č. l. 5, bod b/ - záver, že odporcovia sú povinní zaplatiť navrhovateľovi aj tzv. „vlastné zdroje“ hoci tento článok sa týkal iba úveru od ŠFRB, pričom odporcovia predložili v konaní dôkaz o tom, že zostatok

úverov od ŠFRB prevzalo ich SVB. Odporcovia vyslovili názor, že ak by nárok navrhovateľa na tzv. „vlastné zdroje“ existoval, akékoľvek úkony, ktoré v skrytej forme predlžujú plynutie premlčacej lehoty sú vo vzťahu k námietke premlčania neplatné a z toho dôvodu ani napr. pristúpenie k zmluve o výkone správy nemôže premlčaciu lehotu predĺžiť. Tak isto doba výkonu správy nespôsobuje prerušenie plynutia premlčacej doby.

6/ V rozsudku sa objavujú aj položky ako zmluvná pokuta, ktoré vytvárajú dojem, že táto má patriť ostatným spoluvlastníkom, pričom je zjavné, že túto si tak ako aj celú prisúdenú sumu hodlá ponechať navrhovateľ.

V závere podaného odvolania odporcovia vyjadrili presvedčenie, že navrhovateľovi nič nedlhujú. Záväzok zaplatiť kúpnu cenu zo zmluvy o prevode bytu splnili a povinnosť splatiť úver od ŠFRB je taktiež splnená. Opierať nárok navrhovateľa o čl. 5 písm. b/ zmluvy o prevode bytu je v rozpore s § 17 ods. 3 zák. č. 182/93 Z. z., lebo v skrytej forme navyšuje cenu bytu limitovanú citovaným zákonným ustanovením.

Navrhovateľ v podanom vyjadrení zo dňa 24. 10. 2012 odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi.

Uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 28. 10. 2011, ktorý bol súdu doručený 31. 10. 2011, domáhal zaplatenia sumy 859,68 eur, ktorá pozostávala z nedoplatku na preddavkoch za obdobie 2/2011 do 3/2011, vrátane vyúčtovania skutočných nákladov za rok 2010, vrátane preplatku fondu opráv a poplatku za upomienku, čo predstavuje výšku 841,03 eur + sankcie z omeškania od 8/2010 do 31. 03. 2011 vo výške 18,65 eur, takže celkový dlh činí sumu 859,68 eur.

Sankcie z omeškania - zmluvná pokuta bola vypočítaná nasledovne :

Rok 2010:

1 .z oneskorenej úhrady predpisu za mesiac 7/2010 - uhradené dňa 04. 08. 2010: sankcia 1,46 eur

2. z oneskorenej úhrady predpisu za mesiac 8/2010 - uhradené dňa 07. 09. 2010 : sankcia 2,91 eur.

Nakoľko bolo v období 1-5/2010 uhradené viac o 1,45 eur, táto suma bola započítaná na časť vypočítaných sankcií, t.j. predmetom vyúčtovania sankcií z omeškania za rok 2010 je suma 2,92 eur.

Rok 2011:

Sankcie boli vypočítané z dôvodu neuhradenia predpisu za 2/2011. Výška predpisu bola 203,97 eur. Predpis za 1/2011 bol uhradený viac o 1,03 eur (predpis 203,97 eur, platba 205,-eur). Suma 1,03 eur bola započítaná na februárový predpis, t.j. penalizovala sa suma 202,94 eur: sankcia 15,73 eur.

Zo strany odporcov nebol uhradený ani predpis za 3/2011. Navrhovateľ si neuplatňuje sankcie za neuhradenie marcového predpisu, nakoľko byt bol v správe navrhovateľa do konca 3/2011.

S námietkou odporcov o nesprávnom posúdení námietky premlčania sa nemožno stotožniť, keďže navrhovateľ prezentoval z čoho vznikol nedoplatok, resp. z čoho vznikol nárok prezentovaný jednak v žalobe ale aj počas celého konania. Na pojednávaniach dňa 28. 02. 2012, 28. 03. 2012, 15. 05. 2012 a 08. 08. 2012 relevantným spôsobom prezentoval uplatňovaný nárok a predložil súdu detailne chronológiu vývoja v súvislosti s obnovou bytového domu Z. XX, XX, XX v H. a detailne opísal celkový stav obstarávacej ceny (rozpočtových nákladov).

Do pozornosti odvolacieho súdu navrhovateľ dal, že dňa 16. 06. 2003 bol pozvaný predseda čl. samosprávy k navrhovateľovi k prerokovaniu (odsúhlaseniu) predpisu nájomného platného od 01. 07. 2003 v súvislosti so splátkami ŠFRB. Ako z protokolu vyplýva celková čiastka potrebná na splatenie dlhu (obstarávacej ceny) t.j. úveru a vlastných zdrojov po dobu 20-tich rokov je spolu 24,49 Sk/m2 podlahovej plochy bytov. Nikto z vlastníkov ani nájomníkov nikdy nerozporoval obstarávaciu cenu a predpis platil od 01. 07. 2003. Zápis bol podpísaný predsedom či. samosprávy p. D.. Z uvedeného zápisu, ako aj zo zápisnice zo schôdze vlastníkov vyplýva, že obstarávacia cena (rozpočtové náklady) stavby

boli 18.870,598,- Sk. Z toho úver zo ŠFRB je 11.982.000,- Sk a vlastné zdroje, ktoré musia splácať samostatne všetci vlastníci a nájomníci, boli 6.888.598,- Sk.

Dňa 01. 07. 2003 bol vydaný predpis nájomného, kde v položke „Splátka na zateplenie budov, opravy strechy atď." je suma splátka 1.735,- Sk/byt/mes. Táto splátka bola zložená z dvoch položiek:

1/ Splátka úveru za byt/mes = 1.264,2 Sk x 90mes. = 113.777,9 Sk = 3-776,73 eur

2/ Splátka vlast. zdrojov za byt /mes - 470,8 Sk x 90 mes.= 42.371,99 Sk = 1.406,48 eur

Spolu 1.735,- Sk

Vlastné zdroje na byt 470,8 Sk : 80,87 m2 = 5,82 Sk/ m2

Od 01. 07. 2003 do 31. 12. 2010 boli splatené vlastné zdroje vo výške 2.288.088,- Sk čo je 75.950,6 eur. Odporcovia v rade 1/ a 2/ splatili k tomuto dátumu vlastné zdroje (dlh voči navrhovateľovi) vo výške 1.406,48 eur (viď bod 2).

Odporcovia tvrdia v odvolaní na druhej strane v bode 5, že: „Navrhovateľ uviedol jednak odporcov a aj ostatných spolumajiteľov bytového domu do omylu, keď okrem úveru zo ŠFRB začal účtovať aj tzv. „vlastné zdroje“. Tvrdenie odporcov je irelevantné, keďže v zmysle o ŠFRB a jeho novely č. bolo ustálené, že ŠFRB poskytne úver maximálne do výšky 80 % z obstarávacej ceny (rozpočtových nákladov) a žiadateľ mal povinnosť preukázať vlastné prostriedky najmenej vo výške 20 % z obstarávacej ceny na účel na ktorý požaduje poskytnutie úveru. Na základe vykonávacích predpisov okrem uvedených podmienok bola stanovená aj maximálna výška úveru na 1 m2 podlahovej plochy. Z tejto podmienky vyplynulo, že z obstarávacej ceny 18.870.589,- Sk bol poskytnutý úver zo ŠFRB vo výške 11.982.000,- Sk, čo je 63,5% z obstarávacej ceny, a vlastné zdroje, ktoré musí dom zaplatiť t.j. vlastníci a nájomcovia bytov bol vo výške 6 888 598,- Sk. Navrhovateľ predložil túto finančnú analýzu schôdzi vlastníkov, ktorá ju schválila. Vzhľadom k tomu, že dom nedisponoval takouto sumou, navrhovateľ pri realizácii investičnej akcie zaplatil finančné prostriedky (vlastné zdroje), dodávateľovi za vlastníkov a nájomníkov bytov, nie však vo výške 6 888 598 Sk, ale vo výške 4.166 041,5 Sk, čím ušetril na skutočných obstarávacích nákladoch 2.722 556,5 Sk a tým znížil obstarávaciu cenu a vlastné zdroje o 2.722 556,5 Sk.

Z uvedeného vyplýva, že pohľadávka nemohla byť premlčaná, keďže všetci nájomníci aj vlastníci splátku úveru a splátku vlastných zdrojov splácali mesačne v predpise nájomného od 01. 07. 2003 až do 31. 03. 2011 t.j. v čase keď správu vykonával navrhovateľ. Po ukončení investičnej akcie obdržal zástupca vlastníkov Ing. D. finančnú analýzu skutočných nákladov vynaložených na obnovu bytového domu. Schôdza vlastníkov zobrala túto finančnú analýzu na vedomie a nikdy ju nerozporovala. Jednotliví vlastníci vrátane odporcov ju splácali až do 31. 03. 2011, kedy sa odporcovia v rade 1/ a 2/ rozhodli, že ďalej splácať nič nebudú, pretože už nič nedlhujú.

Vlastníci a nájomníci bytov si mesačne uhrádzali v predpise nájomného splátku úveru + vlastné zdroje od 01. 07. 2003 .Navrhovateľ si čiastku vo výške 470,80 Sk, čo je 15,62 eur (dlh voči navrhovateľovi

- splácanie vlastných zdrojov) presúval na účet, tak ako je to uvedené v zmluvách o výkone správy, pretože tento dlh bol súčasťou obstarávacích nákladov.

Dlh odporcov v rade 1/ a 2/ je z vyúčtovania skutočných nákladov za rok 2010, kde bol nedoplatok v sume 685,65 eur. Tento dlh sa znížil o 250,61 eur, čo je vrátenie alikvotnej čiastky za poistenie úveru a teda pohľadávky zníženej o 250,61 eur. Za rok 2010 je nedoplatok v sume 430,12 eur. Za prvé tri mesiace 2011 odporcovia zaplatili jednu platbu vo výške 205,-eur, a keďže predpis bol stanovený na výšku 203,97 eur, nedoplatok činil za prvé tri mesiace roku 2011 406,91 eur s nedoplatkom za rok 2010, spolu to činí sumu 841,03 eur + sankcie z omeškania od 8/2010 do 31.3.2011 vo výške 18,65 eur, takže celkový dlh činí sumu 859,68 eur. Navrhovateľ správu vykonával do 31. 03. 2011 a od 01. 04. 2011 si vlastníci bytov vytvorili spoločenstvo, to znamená, že nie je relevantné tvrdenie odporcov v rade 1/ a 2/, že navrhovateľ nie je aktívne legitimovaný. Naviac odporcovia v rade 1/ a 2/ aplikovali nesprávne paragrafové znenie , , ktorý hovorí: „Správca je povinný sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky". Navrhovateľ nevie, čo tým chceli odporcovia povedať, pretože navrhovateľ presne postupoval a postupuje za obdobie, kedy

vykonával správu v zmysle tohto paragrafového znenia. Žalovaná suma je za obdobie vykonávania správy navrhovateľom na základe Zmluvy o výkone správy.

K otázke pasívnej legitimácii navrhovateľ uviedol, že dostať sa k majetku spoločenstva môže byť veľmi zložité, ak nie až nemožné. Spoločenstvo v zásade nevlastní nijaký vlastný majetok. Ak by sa pripustilo , že by malo byť spoločenstvo pasívne legitimované, resp. malo byť zodpovedné za záväzky s poukazom na § 8a ods. 3 zákona o vlastníctve bytov, všetky záväzky by automaticky zanikli zmenou formy správy. Zrušením a výmazom spoločenstva vlastníkov bytov dochádza k zániku právnickej osoby bez právneho nástupcu. Keďže žiadne ustanovenie zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov nebráni vlastníkom bytov meniť formu správy bytového domu ľubovoľne bez časového obmedzenia a bez ohľadu na vysporiadanie a ukončenie existujúcich právnych vzťahov malo by to nedozerné dôsledky na právnu istotu účastníkov právnych vzťahov. Takže navrhovateľ správne žaloval fyzické osoby, keďže správu vykonával do 31. 03. 2011 a nedoplatok vznikol fyzickým osobám t.j. odporcovi v rade 1/ a 2/ z vyúčtovania skutočných nákladov za rok 2010 a tiež z neuhradenia preddavkov za 2 mesiace roku 2011 do 31. 03. 2011. Napokon dal navrhovateľ do pozornosti odvolacieho súdu, že ku dňu 07. 08. 2012 bola podlžnosť voči navrhovateľovi vyrovnaná formou splatenia resp. uzatvorením dohôd o splácaní dlhu u 5-ich vlastníkov bytov spoločenstva na ul. Z. XX, XX, XX v H.. Táto tvrdená skutočnosť bola súdu predložená.

Krajský súd, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (, ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ( ) a rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (, ), a to z nasledovných dôvodov:

Oboznámiac sa s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ako aj obsahom prislúchajúceho spisového materiálu odvolací súd dospel k záver, že rozhodnutie okresného súdu spočíva sčasti na nesprávnom právnom posúdení a sčasti je predčasné z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu.

Nesprávne právne posúdenie videl odvolací súd v tom, že žalovaná suma bola uplatňovaná jednak titulom vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu odporcami za rok 2010 a prvé tri mesiace roku 2011 v sume 406,91 eur + sankcie z omeškania v sume 18,65 eur a ďalej titulom vydania bezdôvodného obohatenia ako refundácie nákladov navrhovateľa tzv. „vlastné zdroje“ (finančné prostriedky poskytnuté z rozpočtu OSBD) na rekonštrukciu bytového domu. Z uvedeného vyplýva, že právny režim oboch uplatňovaných nárokov zo strany navrhovateľa bolo potrebné posudzovať odlišne. Voči navrhovateľom uplatňovanej sume z titulu nedoplatku vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu odporcovia ešte počas prvostupňového konania vzniesli námietku nedostatku aktívnej legitimácie, ktorú odôvodnili s poukazom na ustanovenie o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Podľa citovaného ustanovenia pri správe domu je správca povinný sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky. Podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, dňom skončenia správy domu prechádzajú všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo zmlúv, ktoré súvisia so správou domu a ktoré boli uzatvorené v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, alebo zo zmlúv uzavretých na základe rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na nového správcu alebo na spoločenstvo. Z obsahu spisu mal odvolací súd celkom jednoznačne preukázané, že k 31. 03. 2011 navrhovateľ ukončil činnosť správcu a z uvedeného preto vyplýva, že už v čase podania návrhu na začatie konania, t. j. 30. 10. 2011 nebol aktívne legitimovaný pre podanie návrhu o zaplatenie nedoplatku vzniknutého z vyúčtovania za rok 2010. To, že do 31. 03. 2011 mal povinnosť vypracovať vyúčtovanie nákladov ho ešte neoprávňovalo k tomu, aby takto zistené nedoplatky vymáhal vo vlastnom mene. Keďže s účinnosťou od apríla 2011 vytvorili vlastníci bytov spoločenstvo, prešla predmetná povinnosť na toto spoločenstvo.

Pokiaľ sa týka zvyšnej sumy uplatňovanej navrhovateľom odvolací súd zastáva stanovisko, že prvostupňový súd rozhodol na základe nedostatočne zisteného stavu, keď sa navyše dôsledne nezoberal ani so všetkými špecifickými námietkami vznesenými odporcami (otázku platnosti zmluvy o výkone správy zo dňa 26. 11. 2003 v bodoch 5a a 5b, jej spotrebiteľským charakterom, pôvodom tzv.

vlastných zdrojov použitých na rekonštrukciu bytového domu, otázkou riadnej delimitácie a napokon tým, či pri vytváraním „vlastných zdrojov“ si navrhovateľ len neplnil povinnosť, ktorá mu vyplývala z jeho postavenia spoluvlastníka). Zatiaľ z predložených listinných dôkazov sa javí byť nesporne preukázaná výška poskytnutých finančných prostriedkov zo štátneho fondu rozvoja bývania. Spornou sa zasa javí byť výška skutočných nákladov na spomínanú rekonštrukciu, a tiež to aký bol rozdiel medzi skutočnými nákladmi a úvermi poskytnutými zo štátneho fondu rozvoja bývania zúčtovaný z fondu prevádzky, údržby, opráv a nedoplatok za každý byt k 31. 12. 2010. V tomto smere prvostupňový súd ešte nevykonal dostatočné dokazovanie. V ďalšom konaní bude potrebné tiež posúdiť, či znenie článku 5 zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 05. 03. 2008, podľa ktorého sa odporcovia zaviazali uhrádzať navrhovateľovi alikvotnú čiastku z celkových úverov poskytnutých štátnym fondom rozvoja bývania a rozdiel medzi poskytnutými úvermi a skutočnými nákladmi uhrádzať z fondu prevádzky, údržby a opráv vlastníkov bytov a v dome oprávňovalo navrhovateľa k uplatňovaniu žalovanej sumy.

V novom rozhodnutí o veci prvostupňový súd taktiež nanovo rozhodne aj o náhrade trov tak prvostupňového, ako aj odvolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .