Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2C/4/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudcom Mgr. Ing. Ladislavom Burdom v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, zast.: Mgr. Miroslav Hanec, advokát, Hruštiny 602, 010 01 Žilina, proti žalovanému: L.. I. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX/XX, XXX XX B. K., zast.: JUDr. Ján Martinec, advokát, so sídlom Werferová 1, 040 01 Košice o zaplatenie 768,12 Eur s príslušenstvom t a k t o

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 768,12 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.088,12 Eur od 06.08.2015 do 14.03.2016, úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 768,12 Eur od 18.10.2016 do zaplatenia, v mesačných splátkach po 60 Eur mesačne so splatnosťou k 25. dňu v mesiaci počnúc dňom právoplatnosti rozsudku pod následkami straty výhody splátok. II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou konajúcemu súdu dňa 24.01.2017 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 768,12 Eur spolu s príslušenstvom a trovami konania. Žalobu odôvodnil tým, že pri návšteve odberného miesta na ktorom žalovaná odberala plyn v mieste odberu W. XX, XXX XX B. K. dňa 08.06.2015, nadobudol žalobca podozrenie, že žalovaná odoberala zemný plyn meradlom, na ktorom bola porušená overovania značka a číselník, o čom bol vyhotovený montážny list. Dňa 09.06.2015 bol demontovaný plynomer a odoslaný na odborné posúdenie znalcovi, ktorý znaleckým posudkom č. 329/PL-2015 zo dňa 01.07.2015 potvrdil porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácií. V tejto súvislosti žalobca poukázal na ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 250/2012 Z.z. o energetike, kde neoprávneným odberom plynu je odber plynu meraný určeným meradlom na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií. Podľa ust. § 15 ods. 6 písm. d) zák. č. 142/2000 Z.z. o metrológií, slúži plomba úradného overenia zároveň ako doklad o metrologickom zabezpečení plynomera, pričom jej porušením platnosť úradného overenia zaniká. Táto overovania značka umiestnená pri počítadle plynomera je zabezpečením, ktoré má za cieľ zabrániť možnosti ovplyvniť alebo zmeniť indikáciu údajov o reálnej spotrebe zemného plynu nameraných meradlom. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je v súlade s ust. § 82 ods. 2 Zákona o energetike povinný uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete vzniknutú škodu. Žalobca dňa 08.07.2015 vyúčtoval žalovanej škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu určenú podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z. vo výške 1.088,12 Eur. Žalovaná z uvedenej sumy ku dňu podania žaloby vykonala úhrady a to dňa 15.03.2016 v sume 40 Eur, 15.04.2016 v sume 40 Eur, 13.05.2016 v sume 40 Eur, 14.06.2016 v sume 40 Eur, 15.07.2016 v sume 40 Eur, 15.08.2016 v sume 40 Eur, 19.09.2016 v sume 40 Eur a dňa 17.10.2016 v sume 40 Eur, z čoho vyplýva, že ku dňu podania žaloby predstavuje dlh žalovanej sumu 768,12 Eur a zároveň si žalobca uplatňuje aj úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády

č. 87/1995 Z.z. a to vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.088,12 Eur od 06.08.2015 do 14.03.2016 a 5% ročne zo sumy 768,12 Eur od 18.10.2016 až do zaplatenia ako aj trovy konania. 2. Vo veci bol dňa 16.03.2017 vydaný platobný rozkaz č.k. 2C/4/2017-21 proti ktorému žalovaná v zákonnej lehote podala odpor doručený konajúcemu súdu dňa 10.04.2017. V odôvodnení odporu žalovaná uviedla, že skutkovým základom na ktorom si žalobca uplatnil svoj nárok, je jeho tvrdenie o zistení poškodenia plynomera zamestnancami žalobcu na odbernom mieste dňa 08.06.2015. Konkrétne malo byť zistené porušenie overovacej značky na číselníku meradla č. 5591062, ktoré bolo posúdené znaleckým posudkom č. 329/PL-2015 znalcom I.. U. C., v dôsledku čoho v období od 19.08.2014 do 08.06.2015 malo dochádzať podľa žalobcu na odbernom mieste k neoprávnenému odberu zemného plynu v zmysle ust. § 82 ods. 1 písm. d) zák. č. 251/2012 Z.z., čím mala žalobcovi vzniknúť škoda vo výške 1.088,12 Eur vyčíslená v súlade s vyhláškou č. 449/2012 Z.z., na čo žalobca vystavil faktúru č. 9000201984. Žalovaná ďalej uviedla, že jej nie je jasné z akých skutočností vzniklo u žalobcu podozrenie na neoprávnený odber, nakoľko jej ročná spotreba zemného plynu je približne stále rovnaká, jej mesačné zálohové platby platí dlhodobo v približne rovnakej výške, a na predmetnom odbernom mieste nebol nikdy zaznamenávaný žiadny výrazný pokles spotreby a navyše meradlo je umiestnené na verejne prístupnom mieste, do ktorého mohol zasiahnuť prakticky ktokoľvek. Žalovaná v tejto súvislosti považovala za potrebné vo svojom odpore poukázať na okolnosti, ktoré na výsledok predmetného sporu podľa nej majú dosah a ktoré sú pre ňu podstatné, nakoľko vykresľujú arogantné a nekorektné jednanie zo strany žalobcu. V roku 2015 na predmetnom odbernom mieste bol presunutý plynomer na hranicu pozemku a bol umiestnený do oplotenia, ktorý dovtedy bol umiestnený vo výklenku rodinného domu a uzatvorený presklenými drevenými dvierkami, ktoré boli uzamknuté. V deň presunu plynomeru žalovaná spolu s manželom boli v práci a doma ostala mama žalovanej. Zamestnanci žalobcu sa neobťažovali vypýtať si kľúč od týchto drevených dvierok, ktoré jednoducho rozbili a postupovali tak bezohľadne, že poškodili aj zateplenie domu. Manžel žalobkyne telefonicky kontaktoval vedúceho zamestnanca spoločnosti, ktorý sa prišiel pozrieť na škodu, ktorú spôsobili zamestnanci žalobcu a namiesto ospravedlnenia, arogantne slovne zaútočili na manžela žalovanej a odmietol akúkoľvek zodpovednosť. Následne 08.06.2015, ako to vyplýva zo žaloby, zamestnanci žalobcu prišli vykonať odpočet plynomeru, podľa žalobkyne sa jej to javí nanajvýš zvláštne, pretože to vykonávali v období, kedy sa nezvyknú realizovať odpočty stavu meradla a podľa žalobkyne bola táto návšteva účelová, aby zistili neoprávnenú manipuláciu s plynomerom. V tejto súvislosti zdôraznila, že s plynomerom nikdy nemanipulovala žiadnym spôsobom a žiadnym spôsobom do neho nezasahovala. S plynomerom manipulovali výlučne zamestnanci žalobcu a to bez akejkoľvek účasti žalobkyne. Zároveň jej to protokolárne neodovzdali, čím jej znemožnili skontrolovať, napr. stav meradla, resp. skontrolovať, či plynomer nie je poškodený, čo sa mohlo stať aj pri demontáži plynomera z výklenku domu, kde zničili drevené dvierka a poškodili zateplenie domu. Pokiaľ ide o právnu stránku, zo žaloby žalobkyne vyplýva, že na plynomeri mala byť poškodená overovacia značka číselníka a podľa jej vyjadrenia porušenie overovacej značky nie je neoprávneným odberom. V tejto súvislosti poukázala na ust. § 2 písm. l) zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológií a § 2 písm. m) zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológií. Z týchto dvoch zákonných ustanovení žalobkyni vyplýva, že zákon rozlišuje medzi overovacou značkou a zabezpečovacou značkou. Ďalej žalobkyňa poukázala na ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. na ktorý sa odvoláva žalobca a z ktorého odvodzuje svoj nárok. Žalovanej vyplýva, že zákon vyžaduje pre naplnenie podmienky neoprávneného odberu odber s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií. Pod týmto pojmom sa jednoznačne myslí zabezpečovacia značka v zmysle ust. § 2 písm. m) zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológií a nie overovacia značka v zmysle ust. § 2 písm. l) zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológií. Z uvedeného žalovaná vyvodila záver, že z týchto citovaných ustanovení možno jednoznačne vyvodiť, že porušená overovacia značka číselníka nie je neoprávneným odberom plynu. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je okrem iného potrebné preukázať príčinnú súvislosti medzi konaním škodcu a vznikom škody. Škoda a ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a s tým spojené právo na jej náhradu. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody, je preukázanie porušenia právnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi konaním a následkom. Príčinná súvislosť, musí byť nie len tvrdená, ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese zaťažuje v zásade tú stranu, ktorej tvrdenie má by preukázané. Teda v tom prípade žalobcu. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný. Podľa názoru žalovanej, žalobca jednotlivé predpoklady vzniku nároku na náhradu škody nepreukázal, kde z ust. § 82 ods.

2 zák. č. 251/2012 Z.z. to pre žalobcu jasne vyplýva preukázať vznik skutočnej škody. Podľa žalovanej z dôkazov, ktoré žalobca predložil spolu so žalobou v žiadnom prípade nevyplýva, aká škoda mu vznikla porušením overovacej značky a ani to, či v dôsledku tohto porušenia overovacej značky bolo meradlo nefunkčné, resp. či porušenie overovacej značky malo vplyv na správnosť zaznamenaného odberu plynu. Podľa žalobkyne tieto skutočnosti nevyplývajú ani z predloženého posudku znalca I.. U. C.. Na základe uvedeného preto navrhla, aby sú zrušil platobný rozkaz a na nariadenom pojednávaní žalobu v celom rozsahu zamietol. 3. Konajúci súd uznesením zo dňa 04.05.2017 pod č.k. 2C/4/2017-31 zrušil platobný rozkaz z dôvodu, že žalovaný podal proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote dňa 27.03.2017 odpor s odôvodnením spochybňujúcim uplatnený nárok. 4. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu žalovanej uviedol, že nie je rozhodujúce za akých okolností zistil podozrenie na neoprávnený odber u žalovanej ale skutočnosť, že neoprávnený odber plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií bolo potvrdené a to v nadväznosti na kontrolu, ktorá bola u žalovanej vykonaná. Okolnosti presunu plynomeru v roku 2015 sú subjektívne, nepreukázané a nemajú vplyv na neoprávnený odber u žalovanej. Zodpovednosť za neoprávnený odber plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií, je objektívna ( § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike) bez ohľadu na zavinenie. Tvrdenie žalovanej o nezasahovaní do meradla preto nemajú žiadny právny výzvam. Žalobca popiera tvrdenie žalovanej, že plynomer mali úmyselne poškodiť zamestnanci žalobcu, ktoré tvrdenia žalovanej sú vymyslené, účelové a nepreukázané. Žalovaná vo svojom vyjadrení účelovo poukazuje len na niektoré ustanovenia právnej úpravy o overovacej značke a zabezpečovacej značke a opomína, že overovacia značka zároveň slúži ako zabezpečovacia značka v zmysle § 9 ods. 3 vyhlášky č. 210/2000 Z.z.. Zároveň žalovaná nesprávne interpretuje § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, tvrdením, že porušenie overovacej značky nie je neoprávneným odberom. Neoprávneným odberom je odber plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií. Žalobca poukazuje na svoje správanie, ktoré je nanajvýš korektné proti žalovanej, keď náhradu škody, ktorá bola splatná dňa 22.07.2015 uplatnil na súde až v roku 2017 a žalovaná sa dobrovoľne rozhodla splácať istinu v splátkach po 40 Eur. Podľa žalobcu sú naplnené všetky predpoklady zodpovednosti za škodu. Protiprávnym úkonom je odber plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií, ktoré je preukázané znaleckým posudkom. Škoda spočíva v množstve neoprávneného odobratého plynu meradlom s porušenou plombou. Výška škody bola vypočítaná aplikáciou § 82 ods. 2 zákona o energetike podľa metodiky stanovenej vo vyhláške č. 449 /2012 Z.z. z dôvodu neexistencie objektívnych a spoľahlivých podkladov o spotrebe. Príčinná súvislosť medzi porušením povinností a vznikom škody je v tom, že v dôsledku odberu plynu v rozhodnom období a nevieryhodnosti údajov o stave spotreby na meradle, vznikla žalobcovi škoda. Z dôvodu objektívnej zodpovednosti sa zavinenie neskúma. Predmetom tohto konania je zodpovednosť žalovanej za odber plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií ( § 82 ods. 1 písm. d) ) - plomby na číselníku meradla, nie nefunkčnosť meradla ako sa to snaží navodiť žalovaná. Odber plynu meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu je iná skutková podstata neoprávneného odberu plynu ( 82 ods. 1 písm. c) ). Táto iná skutková podstata nie je predmetom tohto konania a nie je možné ani neoprávnený odber podľa písm. d) podmieňovať preukázaním neoprávneného odberu podľa písm. c) ani tieto rôzne skutkové podstaty spájať. V tejto súvislosti žalobca poukázal na uznesenie NSSR č. 1Cdo/107/2018 a 3Cdo/99/2012. V tejto súvislosti žalobca navrhol, aby súd žalobe vyhovel v celom rozsahu. 5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to žalobou doručenou konajúcemu súdu dňa 24.01.2017, montážnym listom meradla zo dňa 08.06.2015, zápisom zo dňa 09.06.2015, montážnym listom meradla zo dňa 09.06.2015, znaleckým posudkom č. 329/PL-2015 vypracovaným znalcom I.. U. C., vyúčtovaním škody za odber zemného plynu a výzvou na úhradu dlžnej čiastky zo dňa 10.06.2015, výpoveďou žalobcu, listinami predloženými v priebehu konania, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, a zistil tento skutkový stav veci: 6. Žalovaná je odberateľom zemného plynu na odbernom mieste W. XX, XXX XX B. K., kde pri návšteve odberného miesta žalobcom dňa 08.06.2015 žalobca nadobudol podozrenie, že žalovaná odoberala zemný plyn meradlom, na ktorom bola porušená overovacia značka číselníka o čom bol vyhotovený aj montážny list. Dňa 09.06.2015 bol plynomer demontovaný a odoslaný na odborné posúdenie znalcovi, ktorý vypracoval znalecký posudok č. 329/PL-2015 zo dňa 01.07.2015, ktorým potvrdil porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácií. Dňa 08.07.2015 žalobca vyúčtoval

žalovanej škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu, určenú podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z. vo výške 1.088,12 Eur a to faktúrou č. 9000201984 splatnou dňa 22.07.2015. Z uvedenej sumy ku dňu podania žaloby boli žalovanou vykonané úhrady a to v období od 15.03.2016 do 17.10.2016 v sume 320 Eur, čím celkový dlh ku dňu podania žaloby predstavuje sumu vo výške 768,12 Eur. Žalobca si zároveň uplatnil aj úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nar. vlády č. 87/1995 Z.z.. 7. Z montážneho listu meradla zo dňa 08.06.2015 konajúci súd zistil, že žalobca v uvedený deň vykonal kontrolu meradla, kde zistil podozrenie z porušenia overovacej značky číselníka PLM. Zo zápisu zo dňa 09.06.2015 konajúci súd zistil, že došlo k výmene meradla z dôvodu podozrenia na poškodenie overovacej zabezpečovacej značky číselníka meradla, ktorý plynomer sa nachádzal v skrinke v plote a bol prístupný z ulice, ktorý bol odoslaný na vypracovanie znaleckého posudku. 8. Zo znaleckého posudku č. 329/PL-2015 vypracovaného znalcom I.. U. C., konajúci súd zo záveru znaleckého posudku zistil, že na plombe osadenej v číselníku na nachádza označenie v tvare „05M40“. Na základe optického skúmania súdny znalec predpokladal, že spodný odtlačok čeľuste plombovacích kliešti a kontrolný odtlačok mohli byť vytvorené čeľusťou tohto istého nástroja. Optickým skúmaním povrchu plomby zistil poškodenie vrchnej platne plomby na časti určenej pre označenie plomby, ktoré v jednom prípade prechádza celou hrúbkou hornej platne plomby. Prítomnosť lepiacej hmoty na plombe osadenej na kryte číselníka meradla nezistil. Na povrchu plomby ďalej zistil poškodenie hornej platne plomby na časti určenej pre označenie plomby, ktoré v jednom prípade prechádza celou hrúbkou hornej platne plomby. Optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích kliešti, znalec zistil obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú podobnosť špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov. Plomba osadná v kryte číselníka je mechanicky poškodená a optickým skúmaním povrchu krytu číselníka zistil poškodenie - vyštrbenie, ktoré sa nachádza v blízkosti poškodenia plomby. Iné skutočnosti skúmaním nezistil. Súdny znalec z predloženého plynomeru ďalej demontážou plastovej plomby krytu číselníka zistil, že plombu bolo možné demontovať pri použití pomerne malej sily, pričom nedošlo k poškodeniu zaisťovacích prvkov plomby. Optickým skúmaním povrchu plomby zistil poškodenie hornej platne plomby na časti určenej pre označenie plomby, ktorá v jenom prípade prechádza celou hrúbkou časti plomby a optickým skúmaním povrchu krytu číselníka zistil poškodenie - vyštrbenie, ktoré sa nachádza v blízkosti poškodenia plomby. 9. Z listiny označenej ako výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu a výzva na úhradu dlžnej čiastky č. 9000201984 konajúci súd zistil, že žalobca za obdobie od 19.08.2014 do 08.06.2015 vyčíslil hodnotu zemného plynu v súlade s platnou vyhláškou na sumu 1.088,12 Eur. 10. Súd vo veci dňa 16.03.2017 pod č.k. 2C/4/2017-21 vydal platobný rozkaz, ktorý následne zrušil uznesením zo dňa 04.05.2017 č.k. 2C/4/2017-31 z dôvodu, že žalovaný proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote dňa 27.03.2017 podal odpor s odôvodnením spochybňujúcim uplatnený nárok. 11. Z odporu žalovanej doručeného konajúcemu súdu dňa 10.04.2017 konajúci súd zistil, že zamestnancami žalobcu na odbernom mieste dňa 08.06.2015 bolo zistené porušenie overovacej značky na číselníku meradla č. 5591062, ktoré bolo posúdené znaleckým posudkom č. 329/PL-2015 znalcom I.. U. C., v dôsledku čoho v období od 19.08.2014 do 08.06.2015 malo dochádzal podľa žalobcu na odbernom mieste k neoprávnenému odberu zemného plynu v zmysle ust. § 82 ods. 1 písm. d) zák. č. 251/2012 Z.z., čím mala žalobcovi vzniknúť škoda vo výške 1.088,12 Eur vyčíslená v súlade s vyhláškou č. 449/2012 Z.z., na čo žalobca vystavil faktúru č. 9000201984. Žalovaná v odpore uviedla, že jej nie je jasné z akých skutočností vzniklo u žalobcu podozrenie na neoprávnený odber, nakoľko jej ročná spotreba zemného plynu je približne stále rovnaká, jej mesačné zálohové platby platí dlhodobo v približne rovnakej výške, a na predmetnom odbernom mieste nebol nikdy zaznamenávaný žiadny výrazný pokles spotreby a navyše meradlo je umiestnené na verejne prístupnom mieste, do ktorého mohol zasiahnuť prakticky ktokoľvek. Žalovaná v odpore poukázala na okolnosti, ktoré na výsledok predmetného sporu podľa nej nemajú dosah a ktoré sú pre ňu podstatné, nakoľko vykresľujú arogantné a nekorektné jednanie zo strany žalobcu. Žalovaná poukázala aj na právnu stránku žaloby z ktorej jej vyplynulo, že na plynomeri mala byť poškodená overovacia značka číselníka a podľa jej vyjadrenia porušenie overovacej značky nie je neoprávneným odberom. V tejto súvislosti poukázala na ust. § 2 písm. l) zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológií a § 2 písm. m) zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológií. Z týchto dvoch zákonných ustanovení žalobkyni vyplýva, že zákon rozlišuje medzi overovacou značkou a zabezpečovacou značkou. Ďalej žalobkyňa poukázala na ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. na ktorý sa odvoláva žalobca a z ktorého odvodzuje svoj nárok. Žalovanej vyplýva, že zákon

vyžaduje pre naplnenie podmienky neoprávneného odberu odber s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií. Pod týmto pojmom sa jednoznačne myslí zabezpečovacia značka v zmysle ust. § 2 písm. m) zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológií a nie overovacia značka v zmysle ust. § 2 písm. l) zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológií. Z uvedeného žalovaná vyvodila záver, že z týchto citovaných ustanovení možno jednoznačne vyvodiť, že porušená overovacia značka číselníka nie je neoprávneným odberom plynu. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je okrem iného potrebné preukázať príčinnú súvislosti medzi konaním škodcu a vznikom škody. Škoda a ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a s tým spojené právo na jej náhradu. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody, je preukázanie porušenia právnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi konaním a následkom. Príčinná súvislosť, musí byť nie len tvrdená, ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese zaťažuje v zásade tú stranu, ktorej tvrdenie má by preukázané. Teda v tom prípade žalobcu. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný. Podľa názoru žalovanej, žalobca jednotlivé predpoklady vzniku nároku na náhradu škody nepreukázal, kde z ust. § 82 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z.z. tu pre žalobcu jasne vyplýva preukázať vznik skutočnej škody. Podľa žalovanej z dôkazov, ktoré žalobca predložil spolu so žalobou v žiadnom prípade nevyplýva, aká škoda mu vznikla porušením overovacej značky a ani to, či v dôsledku tohto porušenia overovacej značky bolo meradlo nefunkčné, resp. či porušenie overovacej značky malo vplyv na správnosť zaznamenaného odberu plynu. Podľa žalobkyne tieto skutočnosti nevyplývajú ani z predloženého posudku znalca I.. U. C.. 12. Na podaný odpor reagoval žalobca vyjadrením v ktorom uviedol, že nie je rozhodujúce za akých okolností zistil podozrenie na neoprávnený odber u žalovanej ale skutočnosť, že neoprávnený odber plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií bolo potvrdené a to v nadväznosti na kontrolu, ktorá bola u žalovanej vykonaná. Okolnosti presunu plynomeru v roku 2015 sú subjektívne, nepreukázané a nemajú vplyv na neoprávnený odber u žalovanej. Zodpovednosť za neoprávnený odber plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií, je objektívna ( § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike) bez ohľadu na zavinenie. Tvrdenie žalovanej o nezasahovaní do meradla preto nemajú žiadny právny výzvam. Žalobca popiera tvrdenie žalovanej, že plynomer mali úmyselne poškodiť zamestnanci žalobcu, ktoré tvrdenia žalovanej sú vymyslené, účelové a nepreukázané. Žalovaná vo svojom vyjadrení účelovo poukazuje len na niektoré ustanovenia právnej úpravy o overovacej značke a zabezpečovacej značke a opomína, že overovacia značka zároveň slúži ako zabezpečovacia značka v zmysle § 9 ods. 3 vyhlášky č. 210/2000 Z.z.. Zároveň žalovaná nesprávne interpretuje § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, tvrdením, že porušenie overovacej značky nie je neoprávneným odberom. Neoprávneným odberom je odber plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií. Žalobca poukazuje na svoje správanie, ktoré je nanajvýš korektné proti žalovanej, keď náhradu škody, ktorá bola splatná dňa 22.07.2015 uplatnil na súde až v roku 2017 a žalovaná sa dobrovoľne rozhodla splácať istinu v splátkach po 40 Eur. Podľa žalobcu sú naplnené všetky predpoklady zodpovednosti za škodu. Protiprávnym úkonom je odber plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií, ktoré je preukázané znaleckým posudkom. Škoda spočíva v množstve neoprávneného odobratého plynu meradlom s porušenou plombou. Výška škody bola vypočítaná aplikáciou § 82 ods. 2 zákona o energetike podľa metodiky stanovenej vo vyhláške č. 449 /2012 Z.z. z dôvodu neexistencie objektívnych a spoľahlivých podkladov o spotrebe. Príčinná súvislosť medzi porušením povinností a vznikom škody je v tom, že v dôsledku odberu plynu v rozhodnom období a nevieryhodnosti údajov o stave spotreby na meradle, vznikla žalobcovi škoda. Z dôvodu objektívnej zodpovednosti sa zavinenie neskúma. Predmetom tohto konania je zodpovednosť žalovanej za odber plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií ( § 82 ods. 1 písm. d) ) - plomby na číselníku meradla, nie nefunkčnosť meradla ako sa to snaží navodiť žalovaná. Odber plynu meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu je iná skutková podstata neoprávneného odberu plynu ( 82 ods. 1 písm. c) ). Táto iná skutková podstata nie je predmetom tohto konania a nie je možné ani neoprávnený odber podľa písm. d) podmieňovať preukázaním neoprávneného odberu podľa písm. c) ani tieto rôzne skutkové podstaty spájať. 13. Z vyjadrenia žalovanej doručeného konajúcemu súdu dňa 27.11.2017 konajúci súd zistil, že žalovaná zotrváva na tom, že do zabezpečenia nijako nezasahovala. Vo vyjadrení žalovaná poukázala na časť II. znaleckého posudku označenú ako nálezová časť a záver

znaleckého posudku k čomu uviedla, že žalobcovo tvrdenie o porušení číselníka plynomeru nebolo znaleckým posudkom ani inak preukázané. Nebolo nijako preukázané, žeby plynomer nebol z metrologického hľadiska funkčný alebo, žeby nemeral správne. Podľa žalovanej znalecký posudok ďalej nekonštatoval poškodenie zabezpečovacej/ overovacej plomby v takom rozsahu, aby to mohlo umožniť zásah do samotného meradla. Znalec síce na jenom mieste znaleckého posudku konštatoval mechanické poškodenie overovacej/ zabezpečovacej značky, avšak neuviedol presný rozsah mechanického poškodenia, ktoré takéto strohé konštatovanie poškodenia nemôže byť na ujmu žalovanej. Znalec v znaleckom posudku nikde nekonštatoval nefunkčnosť plomby a nezistil použitie lepiacej hmoty. Vyššie uvedené podľa žalovanej jednoznačne preukazuje nepatrnosť poškodenia zabezpečovacích/ overovacích prvkov plomby bez vplyvu na funkčnosť plomby, bez vplyvu na presnosť merania. Povaha poškodenia plomby nespôsobila jej nefunkčnosť a plomba plní svoj účel. Žalobca nepreukázal v akom stave bola plomba pri jej osadení, nakoľko žalovaná poukazuje na skutočnosť tú, že pri jej osadení nebola prítomná a ani nikto z jej strany. Stav meradla uvádzal spotrebu plynu, ktorá zodpovedala priemernej spotrebe za predchádzajúce obdobia. Na podporu svojich tvrdení žalovaná predložila konajúcemu súdu vyúčtovaciu faktúru č. 7445172316, č. 7450223360, č. 7451174545. 14. Na pojednávaní konanom dňa 05.12.2017 na vyššie uvedené podanie doručené konajúcemu súdu dňa 27.11.2017 zo strany žalovanej reagoval právny zástupca žalobcu, ktorý podal nasledovné vyjadrenie: „V uvedenom vyjadrení žalovaný poukazuje na určité ustanovenia znaleckého posudku v jednotlivých bodoch. Pokiaľ ide o body č. 1, 2 a 5 tak k tomuto uvádzame, že plastovú plombu krytu číselníka bolo možné demontovať pri použití pomerne malej sily pričom nedošlo k poškodeniu zaisťovacích prvkov plomby. Pokiaľ ide o tieto zaisťovacie prvky, ak je plomba neporušená, nenastane situácia, žeby plombu bolo možné demontovať pri použití pomerne malej sily. Táto plomba obsahuje tzv. zaisťovacie dva prvky, ktoré sa zasunú do plomby do takých akoby okienok a ktorú nie je možné samovoľným spôsobom vybrať. Okrem toho znalec zistil zjavné poškodenie plomby vyznačené podrobne na fotografiách č. 4 a 5. Pokiaľ ide o fotografiu č. 4, ide o poškodenie hornej platne plomby a ako znalec uvádza, ide o hĺbkové poškodenie, ktoré prechádza celou hrubkou hornej platne. Pokiaľ ide o fotografiu č. 5, zobrazuje poškodenie aj krytu číselníka. Ide o znalcom vyšpecifikované vyštrbenie, ktoré sa nachádza v tesnej blízkosti poškodenia plomby, tak ako je uvedené na fotografií č. 4. V bode č. 3 námietky žalovaného, uvádzame, že otázka k riadnemu označeniu zabezpečovacieho overovacieho znaku číselníka sa týka formálnych náležitostí plomby, t.j. kód autorizovanej osoby písmeno „M“ a posledné overenie tohto čísla meradla, ktoré bolo v roku 2005. Tieto formálne náležitosti podrobne upravuje Zákona o metrológií a vyhláška k zákonu o metrológií. Pokiaľ ide o námietku v bode 4. , ide o predpoklad znalca, že sporný otlačok a kontrolný otlačok, mohli byť vytvorené čeľusťou toho istého nástroja a toto tvrdenie sa opäť týka toho, ako sa navonok plomba javí, t.j. aké má formálne znaky. Znalec to bližšie špecifikuje ako obsahovú zhodu t.j. to písm. „M“ číslica 40/05 a tvarová a rozmerová podobnosť, ktorá bola zistená porovnaním kontrolných otlačkov a sporného otlačku. V bodoch č. 6 a 8, ide o odpoveď na otázku, či bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií. Znalec uvádza, že ide jednoznačne o poškodenie a potvrdzuje to čo zákon stanovuje ako jeden z predpokladov zodpovednosti za neoprávnený odber plynu podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d) a teda poškodenie sa rovná porušenie. V znaleckom posudku ďalej znalec presne definuje aj dané poškodenie. Tak isto je jednoznačná aj odpoveď na otázku, či overovacia/ zabezpečovacia značka je poškodená keď znalec uvádza, že plomba osadená v kryte číselníka je mechanický poškodená. Žalovaná odoberala plyn meradlom na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií a netvrdíme, že číselník bol porušený. Pri zodpovednosti za neoprávnený odber podľa § 82 ods. 1 písm. d), nie je rozhodujúce, či plynomer bol alebo nebol funkčný, či meral alebo nemeral správne. Toto nie je ani potrebné skúmať. Rozhodujúci je stav zabezpečenia, t.j. stav plomby a táto bola porušená. K námietkam o rozsahu poškodenia, k bagatelizovaniu významu plomby, uvádzame, že právna úprava nestanovuje aký rozsah poškodenia plomby je potrebný na to, aby išlo o zodpovednosť za neoprávnený odber. Právna úprava hovorí len o porušení a to z dôvodu, že plomba úradného overenia, zabezpečuje meradlo proti neoprávnenej manipulácií v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike a má za cieľ zabrániť možnosti ovplyvniť alebo zmeniť indikáciu údajov o reálnej spotrebe plynu. V súlade s § 15 ods. 6 písm. d) Zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológií, platnosť úradného overenia meradla zaniká v prípade, ak bola poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia značka. Plynomer ako určené meradlo, možno používať na určovanie ceny len ak má platné overenie. Toto vyplýva z ust. § 19 ods. 1 a § 8 ods. 2 písm. a) Zákona o metrológií. Plomba bráni k prístupu k upevňovacej

skrutke krytu číselníka a taktiež zabraňuje samovoľnej demontáži tohto číselníka. Po odstránení plomby je uvoľnený prístup k šroubiku a kryt číselníka je možné demontovať z telesa plynomera. Následne vybrať samotný číselník, nastaviť v ňom akýkoľvek číselný údaj, pretože ide o ozubené kolieska, ktoré sa otáčajú ak sú v meradle iba vplyvom množstva pretečeného plynu. Takže ak je s číselníkom manipulované sú na ňom naindikované ľubovoľné čísla. Je možno opäť vrátiť ho na ľubovoľné miesto, zaskrutkovať a vrátiť naspäť plombu a v tom prípade nastane situácia ako možno aj v tomto prípade, že tu plombu bolo možné vybrať pri použití pomerne malej sily, pretože tie zabezpečovacie prvky boli nejakým spôsobom narušené. Ak by nastala situácia, že by sa číselník takýmto spôsobom pretočil, t.j. vonkajším zásahom, nie je takéto pretočenie zistiteľné a teda ani spotreba nebude riadne zaznamenávaná. Bude zaznamenávať iba stav tým, že nadviaže na umelo naindikovaný stav a nie je schopné toto meradlo sa vrátiť do stavu v akom bolo pred vybratím tohto plynomera. Žalobca týmto demonštroval význam tejto plomby na meradle a nie je to jeho tvrdenie o tom, že by týmto spôsobom bolo zasiahnuté do plomby na odbernom mieste u žalovanej. Súdny znalec má zameranie na kriminalistiku a odvetvie mechanoskopia. Práve mechanoskopia sa zaoberá skúmaním stôp na objektoch. V tomto prípade konkrétne na plombách, ktoré vznikli pôsobením iného objektu, resp. použitím nástroja. Znalecký posudok vychádza z toho, že znalec skúmal mechanoskopické stopy na konkrétnej plombe a mieste, kde je táto plomba osadená. Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácií je skutkový stav a jedine znalec z odvetvia mechanoskopie, ktorá skúma aj zásahy do plomb, môže relevantne vysloviť, či toto zákonné zabezpečenie bolo alebo nebolo zabezpečené a hodnotenia žalovanej, či toto porušenie bolo nejaké zásadné, alebo len nepatrné nie sú na mieste. Znalec poškodenia aj presne identifikoval, že išlo o poškodenie hornej platne, ktorá prechádza celou hrubkou tejto hornej platne. Porušenie právnej povinnosti a teda protiprávny úkon, je v prípade neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike preukázaný, ak je preukázané porušenie zabezpečenia proti nepovolenej manipulácií s meradlom, t.j. poškodenie, pozmenenie, odstránenie plomby, ktorou je overovacia zabezpečovacia značka meradla, resp. poškodenie akéhokoľvek iného zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácií s meradlom. Žalovaná taktiež nepreukázala, že by za obdobie neoprávneného odberu plynu niekomu za plyn zaplatila. Príčinná súvislosť medzi porušením povinností a vznikom škody je v tom, že v dôsledku odberu plynu v danom období meradlom s porušenou plombou a nevierohodnosti o stave spotreby na meradle, žalovaná odobrala plyn z distribučnej siete a ide o tzv. nemerané množstvo plynu. Za takýto neoprávnený odber nebolo nikomu zaplatené. Podľa § 15 ods. 7 písm. d) Zákona o metrológií, platnosť overenia určeného meradla zaniká, ak je poškodená, pozmenená, odstránená, alebo inak porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia značka. Meradlo nemožno používať, ak nemá platné metrologické overenie, nakoľko nie je možné zaručiť správnosť meraných hodnôt, resp. výsledkov a z toho dôvodu by mohlo dôjsť k poškodeniu záujmov fyzických alebo právnických osôb.“ 15. Žalobca svoje vyjadrenie prednesené na pojednávaní dňa 05.12.2017 podporoval listinnými dôkazmi a to montážnym listom meradla zo dňa 08.12.2015, stanoviskom Úradu pre normalizáciu metrológiu a skúšobníctvo SR zo dňa 20.03.2017, žiadosťou o vyjadrenie k dátumu platnosti overenia meradla zo dňa 23.10.2017, vyúčtovacou faktúrou č. 744520413, znaleckou doložkou. 16. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k tomto právnemu záveru: 17. Podľa ust. § 15 ods. 6 zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológií, o overení určeného meradla ústav, určená organizácia alebo autorizovaná osoba vydá doklad o overení alebo meradlo označí overovacou značkou, alebo vydá doklad o overení a súčasne meradlo označí overovacou značkou. Ústav, určená organizácia alebo autorizovaná osoba je povinná vydať doklad o overení, aj keď meradlo označí overovacou značkou, ak o to požiada objednávateľ overenia súčasne s objednávkou na overenie. 18. Podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. zákona č. 251/2012 Z.z. o metrológií, neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete. 19. Podľa ust. § 2 písm. l) zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológií, podľa tohto zákona sa rozumie zabezpečovacia značka, značka určená na zabezpečenie meradla proti neoprávnenému zásahu do meradla, ktorý môže ovplyvniť jeho metrologické charakteristiky. 20. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 21. Podľa § 149 CSP, Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

22. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. 23. Podľa § 150 ods. 2 CSP, Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. 24. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 25. Podľa § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté. 26. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 27. Podľa ust. § 204 CSP, Dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené. 28. Vyššie uvedené ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku upravujú tzv. procesné bremena, resp. povinnosti a to povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Bremeno tvrdenia spočíva v tom, že účastník, ktorý má povinnosť tvrdenia nesie tiež zodpovednosť za to, že sa súd skutočne potrebnú rozhodnú skutočnosť dozvie. Ak toto bremeno neunesie, prejaví sa to z jeho strany negatívne na výsledku sporu. Dôkazná povinnosť je povinnosť účastníka označiť dôkazné prostriedky k preukázaniu tvrdených skutočností. Táto povinnosť je sprevádzaná inštitútom dôkazného bremena spočívajúceho v povinnosti dokazovať skutkové okolnosti predpokladané právnou normou na základe ktorej účastník uplatňuje deklarované právo. Pokiaľ sa mu to nepodarí a dôkazné bremeno neunesie, prejaví sa to v procesnej rovine v podobe neúspechu v spore. Dôkazné bremeno vždy zaťažuje toho účastníka, ktorý má v konečnej fáze procesu dokázať pravdivosť určitého tvrdenia, ktorým odôvodňuje svoj návrh prednesený súdu. V civilnom procese platí ďalej prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce, je tak výlučne vecou účastníkov konania a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v spore je možný len za náležitej podpory legitímnosti nárokov prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami a to, čo strany nepredložia, nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie. Účastníkom konania teda hrozí pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení dôkazného bremena opierajúc sa o pravidlo „čo nie je dokázaná, neexistuje“ nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Dôkazné bremeno je teda inštitútom procesného práva, ktoré stíha toho účastníka, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená, bola v konaní skutočne preukázaná. Pravým zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v tých prípadoch, kedy určitá skutočnosť pre spor rozhodná, dokázaná nebola, teda keď si súd nemôže urobiť záver o tom, že určitá skutočnosť je alebo nie je pravdivá. Dôkazné bremeno je aj inštitútom, ktorý súdu umožňuje rozhodnúť v tzv. dôkaznej núdzi. 29. Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení a vykonaného dokazovania má súd jednoznačne preukázané, že došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácií, kde v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike, zodpovednosť za neoprávnený odber plynu meradlom na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií, je objektívna bez ohľadu na zavinenie, preto je žaloba žalobcu dôvodná a preto súd žalobe vyhovel a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 30. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 31. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súdu rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. 32. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 33. Podľa ust. § 263 ods. 1 ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

34. O trovách konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ust. a keďže bol žalobca v konaní úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znova od doručenia opravného uznesenia, len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 127 ods. 1 . Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1, 2, 3 len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch v exekučnom konaní.