Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27CoCsp/11/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: C., zastúpeného X. proti žalovanému O., o zaplatenie 244,40 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 22. novembra 2021, č.k. -126, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovanému proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, súdny úradník. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu 27.05.2008, , , , , . Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že spoločnosť B.. ako postupca uzatvorila so žalobcom ako postupníkom dňa 27.03.2019 zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bola okrem iného aj pohľadávka uplatnená v tomto spore (č.l. 8). Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 03.05.2019 vyplýva, že žalobca oznámil žalovanému listom z uvedeného dňa, že spoločnosť B.. na neho postúpila pohľadávku vo výške 244,40 eur. (č.l. 12) List bol odoslaný žalovanému poštou 06.05.2019 (č.l. 13). Zo zmluvy zo dňa 27.05.2008 súd zistil, že spoločnosť B.. ako poskytovateľ a žalovaný ako užívateľ uzavreli zmluvu podľa , predmetom ktorej bol okrem iného aj záväzok poskytovateľa poskytovať žalovanému vybraný balík služieb (č.l. 14). Súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb, ktoré okrem iného obsahujú v článku 3 bod 1 písm. i) dojednanie o práve poskytovateľa postúpiť svoju pohľadávku voči účastníkovi inej osobe, ak je účastník napriek písomnej výzve podniku nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní s úhradou peňažného záväzku (č.l. 18). Osobitné podmienky pre poskytovanie služieb satelitnej televízie obsahujú okrem iného aj povinnosť účastníka po skončení využívania služby vrátiť zariadenia poskytnuté poskytovateľom pre uvedenú službu do 15 dní odo dňa zániku zmluvy a právo poskytovateľa na uplatnenie pokuty v súlade s aktuálne platným cenníkom, a to v článku 2 bod 1 písm. g) a písm. h) (č.l. 27). Z cenníka pre poskytovanie verejných služieb vyplýva cena poskytnutých služieb a výška zmluvnej pokuty pre prípad porušenia tam uvedených povinností zo strany užívateľa (č.l. 28). Z predložených faktúr vyplýva, že spoločnosť B.. si uplatnila: faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.01.2018 cenu poskytnutých služieb za február 2018 vo výške 13,90 eur, splatnú dňa 28.02.2018; faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.03.2018 cenu poskytnutých služieb za apríl 2018 vo výške 3,- eur, splatnú dňa 30.04.2018; faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.04.2018 cenu poskytnutých služieb za apríl 2018 vo výške 10,90 eur, splatnú

dňa 31.05.2018; faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.11.2017 cenu poskytnutých služieb za december 2017 vo výške 13,90 eur, splatnú dňa 31.12.2017; faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.12.2017 cenu poskytnutých služieb za január 2018 vo výške 13,90 eur, splatnú dňa 31.01.2018; faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.02.2018 cenu poskytnutých služieb za marec 2018 vo výške 3,- eur, splatnú dňa 31.03.2018; faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.05.2018 pokutu za nevrátenie zariadení vo výške 185,80 eur, splatnú dňa 10.06.2018. (č.l. 40 až 43). Žalobca pokusom o zmier zo dňa 13.05.2020 vyzval žalovaného na úhradu sumy 244,40 eur s príslušenstvom. (č.l. 47) List mu bol odoslaný 14.05.2020 (č.l. 48). Súd prvej inštancie pri rozhodovaní ako prvú predbežnú otázku riešil otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby. Zistil pritom, že žalobca žalobu podal ako právny nástupca pôvodného veriteľa B.., pričom uplatnenú pohľadávku mal nadobudnúť na základe zmluvy o postúpení pohľadávok. Uviedol, že postúpiť možno v zásade akúkoľvek pohľadávku, avšak so zákonom určenými výnimkami. Jednou z výnimiek je aj prípad, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom alebo zákonu. V posudzovanom spore súd prvej inštancie dospel k záveru, že postúpenie pohľadávky uplatňovanej v tomto spore odporuje dohode s dlžníkom, aj zákonu. Podľa mohla spoločnosť B. postúpiť pohľadávku proti žalovanému na žalobcu, avšak len v prípade, ak bol v tom čase žalovaný nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní a zároveň ak ho spoločnosť B. písomne vyzvala (na splnenie pohľadávky). Rovnaká povinnosť na písomnú výzvu pred postúpením vyplýva aj zo zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou B.. a žalovaným, konkrétne z článku 3 bod 1 písm. i). Jednou zo zákonných i zmluvných podmienok na postúpenie pohľadávky uplatnenej v tomto spore teda bola písomná výzva pôvodného veriteľa adresovaná a doručená žalovanému. Zo žiadneho z predložených a vykonaných dôkazov však nevyplýva, že by spoločnosť B. pred postúpením pohľadávky žalovaného vyzvala na jej splnenie. Žalovanému podľa vykonaného dokazovania bolo už len oznámené postúpenie pohľadávky (č.l. 12). Žiadne tvrdenie o predchádzajúcej výzve spoločnosti B. určenej žalovanému žalobca nevzniesol, ani existenciu takej výzvy nepreukázal. Preto súd prvej inštancie nemal za preukázané, že postúpenie uplatnenej pohľadávky nie je v rozpore s dohodou zmluvných strán a so zákonom ( ) a že teda postúpenie pohľadávky je platné, a to napriek upozorneniu súdu na pojednávaní dňa 22.11.2021 (na ktorom sa žalobca nezúčastnil). Z dôvodu, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby (nepreukázal, že sa stal veriteľom pohľadávky uplatnenej v spore na základe platnej zmluvy o postúpení pohľadávok), súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa , a , , keď žalovanému, ktorý bol plne úspešný v spore, priznal plný nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie a prizná žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu, resp. tento rozsudok zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súdu prvej inštancie vytýkal nesprávne skutkové a právne závery. Podľa jeho názoru bolo preukázané, že pred postúpením pohľadávky postupca dodržal všetky podmienky, ktoré mu ust. § 43 ods. 13 ZoEK ukladá. Poukazoval na to, že v zmysle uvedeného ustanovenia postačuje na účinné postúpenie pohľadávky kumulatívne splnenie dvoch zákonných podmienok: vyzvať účastníka na splnenie jeho peňažného záväzku a omeškanie účastníka so splnením peňažného záväzku nepretržite dlhšie ako 90 dní. Dával do pozornosti skutočnosť, že samotný ZoEK v ustanovení § 43 ods. 13 nedefinuje náležitosti výzvy, ale len určuje jej formu, ktorá má byť písomná. Taktiež predmetné ustanovenie nepojednáva ani o forme doručovania písomností účastníkovi právneho vzťahu. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na splnenie jeho dlhu okrem iných výziev i prostredníctvom vystavených faktúr, ktoré sú svojim obsahom výzvami v zmysle ust. § 43 ods. 13 ZoEK a boli priložené k žalobe. V predmetných faktúrach pôvodný dodávateľ pripomína žalovanému dlžnú sumu za poskytovanie služieb satelitnej televízie, pričom sám pôvodný veriteľ odporúčal žalovanému úhradu pohľadávok najneskôr do dátumu splatnosti na faktúre (výzve). V tejto súvislosti mal žalobca za to, že pôvodný veriteľ písomne upozornil žalovaného o jeho vyúčtovaných a dlžných záväzkoch voči veriteľovi, resp. žalobcovi za spotrebované služby vo všetkých vystavených faktúrach a dokonca odporučil ich splatenie v určenej lehote splatnosti v každej z predmetných faktúr, ktoré sú zároveň aj relevantnou výzvou podľa cit. zák. ust. Dôvodil, že v konaní žalobca tvrdil a naďalej aj tvrdí, že žalovaný vyššie uvedené faktúry za poskytnuté služby postupcovi neuhradil riadne a včas. Jednotlivé faktúry boli žalovanému zasielané, čo v konaní nebolo ani sporné. Svedčí o tom aj skutočnosť, že žalovaný využíval služby postupcu minimálne od 05/2008 až do 06/2018, kedy už prestal platiť vystavené faktúry za poskytované služby. Vo vyššie uvedených vyúčtovaných, neuhradených a splatných faktúrach pôvodný veriteľ odporučil žalovanému čo najskôr uhradiť dlžnú sumu. Týmito

písomnosťami pôvodný veriteľ vyzval žalovaného k dobrovoľnej úhrade dlžných súm, pričom sa snažil dať žalovanému relevantnú možnosť na uhradenie jeho peňažného záväzku. Taktiež bolo žalovanému opakovane zdôraznené, že je v omeškaní a v prípade neuhradenia peňažného záväzku za poskytovanie služieb má postupca právo obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb, k čomu z dôvodu nedodržania platobnej disciplíny i došlo. Nad rámec uvedeného žalobca poukazoval na skutočnosť, že k samotnému postúpeniu pohľadávky došlo v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávok ku dňu 27.03.2019, pričom do omeškania s plnením peňažného záväzku sa dostal žalovaný v zmysle predložených faktúr už v roku 2017. Z uvedeného dôvodu preto žalobca považuje podmienku omeškania žalovaného so splnením peňažného záväzku nepretržite dlhšie ako 90 dní v zmysle ust. § 43 ods. 13 ZoEK za splnenú. V súvislosti s podmienkami vyžadovanými uvedeným ustanovením žalobca poukazoval na to, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a na úhradu svojho záväzku bol postupcom vyzvaný vyššie uvedenými písomnosťami ako relevantnými výzvami na splnenie záväzku. Žalobca teda v konaní tvrdil a naďalej tvrdí, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomným výzvam postupcu v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní a postupca zároveň žalovaného riadne vyzval k úhrade jeho dlžného peňažného záväzku. Ďalej dával do pozornosti, že žalovaný sa k žalobe nevyjadril a v priebehu konania napriek tomu, že mal viackrát možnosť sa relevantne prezentovať, toto svoje oprávnenie nevyužil a v konaní ostal absolútne pasívny. Žalobca tak zastáva názor, že jeho skutkové tvrdenia neboli vôbec sporné, nakoľko ich žalovaný v konaní vôbec nespochybnil. Žalobca ďalej uviedol, že nepopiera, že je povinnosťou súdu skúmať platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle ust. § 43 ods. 13 ZoEK po právnej stránke, avšak v konaní nebolo sporné doručovanie ohľadom existujúcich výziev na splnenie peňažného záväzku žalovaného a jeho omeškania, a preto je žalobca názoru, že zaslanie výzvy vo forme vystavenej faktúry (s určením lehoty splatnosti) môže a vyvoláva účinky splnenia podmienok v zmysle § 43 ods. 13 ZoEK. Na podporu svojich tvrdení poukazoval na iné rozhodnutia krajských súdov.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa potvrdiť, pričom v súlade s ust. odvolací súd poukazuje na vecne správne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje.

5. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vyhodnotil dôkazy v konaní vykonaný každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil z akých dôvodov a ktoré tvrdenia strán sporu mal za preukázané a ktoré nie, uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám ust. . Námietky žalobcu uvedené v podanom odvolaní preto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané, ani tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle poukazuje. Na doplnenie správnosti odvolací súd uvádza:

6. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa . Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

7. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).

8. Odvolací súd považuje vyššie uvedené odvolacie námietky žalobcu za neopodstatnené.

9. Z obsahu spisu vyplýva a v konaní nebolo sporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu (B..) a žalovaným bola dňa 27.05.2008 uzatvorená Zmluva o pripojení a poskytovaní verejných služieb retransmisie prostredníctvom satelitu - B. a to podľa , predmetom ktorej bol záväzok právneho predchodcu žalobcu zriadiť a poskytovať službu satelitnej televízie a záväzok žalovaného riadne a včas platiť cenu za poskytované služby. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalobcom dňa 27.03.2019 Zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bola aj pohľadávka uplatnená v spore. Záväzkový vzťah, ktorý je predmetom tohto konania, je regulovaný špeciálnou právnou úpravou o elektronických komunikáciách (ďalej len „“). Podľa ZoEK, ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.

10. Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na závere o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, ktorý nepreukázal platné postúpenie pohľadávky voči žalovanému z pôvodného veriteľa B.. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že pôvodný veriteľ pred postúpením pohľadávky na žalobcu písomne vyzval žalovaného na splnenie peňažného záväzku.

11. Pred hodnotením oprávnenosti uplatneného práva je súd povinný zaoberať sa tým, či žalobca je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia žalovanej pohľadávky. Preskúmanie vecnej legitimácie, čiže aktívnej existencie tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného je imanentnou súčasťou súdneho konania. Nepostačuje preto, aby žalobca v súdnom konaní svoju aktívnu vecnú legitimáciu len tvrdil, je potrebné, v prípade postúpenej pohľadávky, tak ako tomu je v danom prípade, aby túto preukázal (porovnaj napr. rozsudok NS SR sp. zn. ).

12. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už (1) splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej výzvy podniku a skutočnosti, že klient je napriek výzve (3) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky telekomunikačným podnikom. Musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie. Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky sa takéto postúpenie dostáva do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho úkonu ( ). Prezumpcia znalosti predpisov zverejnených v zbierke zákonov pritom vylučuje dobromyseľnosť postupníka.

13. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca považoval za výzvu v zmysle ust. faktúry č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, ktorými právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanému úhradu dlžnej sumy. Predmetné faktúry veriteľa na úhradu dlžnej sumy však nemožno považovať za výzvu v zmysle ust. , nakoľko táto neobsahuje poučenie dlžníka o možnosti postúpenia pohľadávky. K postúpeniu pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu - B.., na žalobcu došlo dňa 27.03.2019. V konaní preto nebolo preukázané, že pred postúpením pohľadávky bola žalovanému doručená výzva v zmysle ust. a v dôsledku uvedeného ani nie je možné posúdiť naplnenie podmienky omeškania s plnením dlhu viac ako 90 dní po doručení výzvy.

14. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za to, že táto podmienka pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle ust. splnená nebola a tým ani nebola preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu. Žalobca sa platne nestal veriteľom postúpenej pohľadávky, a preto mu ani nesvedčí aktívna vecná legitimácia. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu má za následok zamietnutie žaloby.

15. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a . Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu v zmysle v zásade patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania. Zo spisu však nevyplynuli žiadne odôvodnené a preukázané trovy žalovaného v zmysle , preto odvolací súd rozhodol, že mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

17. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).