Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24CoP-201-2021.pdf
PDF · 96.63 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/201/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a Mgr. Miloša Koleka v statusovej veci L. O., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. Q. X, XXX XX J. Ľ., zastúpenej procesným opatrovníkom Mestom J. Ľ., o návrhu O. O., F.. XX.X.XXXX, Q. T. F. XXXX/X, XXX XX H., právne zast. JUDr. Rastislavom Stašákom, advokátom so sídlom 17. novembra 14, 064 01 Stará Ľubovňa, v konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, o odvolaní osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 2Ps/9/2020-99 zo dňa 28.9.2021, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
I. Obsah napadnutého rozhodnutia
1. Okresný súd Stará Ľubovňa ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:
„I. Súd o b m e d z u j e spôsobilosť na právne úkony L. O., F.. XX. XX. XXXX, Q. T. Q. XXXX/X, J. Ľ., v takom rozsahu, že nie je spôsobilá:
- zastupovať sa pred súdmi a inými orgánmi verejnej moci,
- uzatvárať zmluvy akéhokoľvek druhu,
- udeľovať plné moci,
- preberať dôchodok a iné sociálne dávky,
- preberať doporučené úradné listové zásielky,
- disponovať finančnou hotovosťou nad sumu 60 eur mesačne,
- disponovať hnuteľným a nehnuteľným majetkom,
- vyslovovať informovaný súhlas s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ako v ústavnej tak aj v ambulantnej forme,
- rozhodovať o mieste svojho trvalého a prechodného bydliska.
II. Súd u s t a n o v u j e L. O.Á., F.. XX. XX. XXXX, ktorej bola obmedzená spôsobilosť na právne úkony opatrovníka v osobe jej brata O. O., F.. XX. XX. XXXX, Q. T. F. XXXX/X H..
III. Súd v y m e d z u j e rozsah práv a povinností opatrovníkovi O. O. tak, že tento je oprávnený a povinný L. O., F.. XX. XX. XXXX:
- zastupovať pred súdmi a inými orgánmi verejnej moci,
- uzatvárať zmluvy v bežných veciach,
- preberať dôchodok a iné sociálne dávky,
- preberať doporučené úradné listové zásielky,
- disponovať finančnou hotovosťou nad sumu 60 eur mesačne v bežných veciach,
- vyslovovať informovaný súhlas s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ako v ústavnej tak aj v ambulantnej forme,
- rozhodovať o mieste jej trvalého a prechodného bydliska,
- disponovať s hnuteľným majetkom. Na disponovanie s nehnuteľným majetkom, hnuteľným majetkom a finančnou hotovosťou v nie bežných veciach a na uzatváranie zmlúv v nie bežných veciach je potrebný súhlas súdu.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov tohto konania.
V. Súd náhradu trov konania štátu n e p r i z n á v a.“
2. Svoje rozhodnutie súd právne zdôvodnil ust. § 8 ods. 1, § 10 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 243 ods. 1, § 249. § 248 ods. 1, 2, § 249 ods. 1, § 272, § 274 ods. 2, § 275, § 276. § 277 ods. 1, 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
3. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na závery znaleckého skúmania, výpoveď navrhovateľa a procesného opatrovníka, ako aj vzhliadnutie p. L. O.. Súd dospel k záveru, že osoba, o spôsobilosti ktorej sa koná, trpí vážnym duševným ochorením - jednoduchou schizofréniou, pri ktorej sa u menovanej prejavujú trvalé zmeny osobnosti s trvalým postihnutím úsudku. Prognóza vývoja jej zdravotného stavu je nepriaznivá, má progredujúci charakter a nie je predpoklad zlepšenia jej zdravotného stavu. Preto vzhľadom na vyjadrenie znalkyne v znaleckom posudku, ktoré úkony p. L. O. nie je schopná robiť, súd ju obmedzil v spôsobilosti na právne úkony v takom rozsahu, že nie je spôsobilá zastupovať sa pred súdmi a inými orgánmi verejnej moci, uzatvárať zmluvy akéhokoľvek druhu, udeľovať plné moci, preberať dôchodok a iné sociálne dávky, preberať doporučené úradné listové zásielky, disponovať finančnou hotovosťou nad sumu 60 eur mesačne, disponovať hnuteľným a nehnuteľným majetkom, vyslovovať informovaný súhlas s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ako v ústavnej tak aj v ambulantnej forme, rozhodovať o mieste svojho trvalého a prechodného bydliska. Keďže s konaním o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je spojené aj konanie o ustanovení opatrovníka, súd osobe obmedzenej na právnych úkonoch, L. O., ustanovil opatrovníka v osobe jej brata O. O.. Súd má za to, že brat osoby obmedzenej spôsobilosti na právne úkony, O. O., bude funkciu opatrovníka vykonávať v prospech L. O.. O. O. je pre L. O. najbližším príbuzným, keďže osoba, o spôsobilosti ktorej sa koná, je slobodná, bezdetná. O. O. osobe, o spôsobilosti ktorej sa koná, pomáha, je jej k dispozícii. Súd súčasne vymedzil rozsah práv a povinností opatrovníkovi tak, že tento je oprávnený a povinný za osobu, o spôsobilosti ktorej sa koná, vykonávať bežné úkony, na ktoré bola obmedzená. Pokiaľ ide o vykonávanie právnych úkonov v nie bežných veciach a disponovanie nehnuteľným majetkom, na to je potrebný súhlas súdu.
4. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
5. Súd náhradu trov konania štátu nepriznal podľa § 251 ods. 1 CMP.
II. Obsah odvolania osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná
6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote osoba, o ktorej spôsobilosť ide. Uviedla, že sa odvoláva voči doručenému rozsudku vo veci obmedzenia spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu.
7. Účastníci konania sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.
III. Hodnotenie odvolacieho súdu
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 2 CMP v spojení s § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 v znení neskorších predpisov, ďalej len CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení
s § 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 68 CMP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke dňa 27.02.2019 (§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie osoby o spôsobilosti ktorej sa koná nie je dôvodné.
9. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Inštitút obmedzenia spôsobilosti na právne úkony je zásahom do základných práv a slobôd (tiež zásahom do súkromia fyzickej osoby), ktorý musí byť primeraný sledovanému cieľu, musí byť čo najužší, t.j. len v nevyhnutnej miere.
11. K inštitútu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony treba zdôrazniť, že jeho zákonná úprava doterajšia prax súdov je determinovaná ústavným a medzinárodnoprávnym rozmerom, ktorý je pre rozhodovaciu činnosť všeobecných (vnútroštátnych) súdov podstatným, keďže pri interpretácii ustanovenia § 10 Občianskeho zákonníka je vždy potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer zbavovania, alebo obmedzovania spôsobilosti na právne úkony, ktorým je predovšetkým rešpektovanie súkromia a ľudskej dôstojnosti fyzickej osoby (človeka). V medziach ústavného významu práv človeka pri ich zbavení, alebo obmedzení sa ex constitutione primárne sleduje záujem dotknutého človeka a až následne záujem verejný či tretích osôb. Nie je prípustné, aby v týchto prípadoch došlo k preferovaniu verejného záujmu a záujmu tretích osôb na úkor záujmu dotknutej osoby (uznesenie NS SR 8Cdo/276/2014).
12. Súd prvej inštancie sa v dôvodoch svojho rozhodnutia vyporiadal so všetkými podstatnými vyjadreniami účastníkov v konaní, z tohto dôvodu sa odvolací súd obmedzí len na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie za účelom zdôraznenia správnosti napadnutého rozhodnutia.
13. Dôvodom na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony fyzickej osoby môžu byť len dôvody vymedzené v § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda existencia duševnej poruchy, ktorá nie je len prechodná, nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov, či jedov, pre ktoré je fyzická osoba schopná robiť len niektoré právne úkony. V rozhodnutí z 21.10.1963 sp. zn. 5Cz/67/1963 uverejnenom v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod publikačným číslom 6/1964 najvyšší súd uviedol, že v konaní o pozbavenie a obmedzenie spôsobilosti na právne úkony musí súd skúmať duševný stav osoby, ktorej sa konanie týka, t.j. či je táto osoba skutočne postihnutá duševnou poruchou a či táto porucha dosahuje intenzitu predpokladanú zákonom pre pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Ďalším predpokladom pre pozbavenie spôsobilosti na právne úkony (aj obmedzenie) je zistenie, či takto zaťažená osoba je alebo nie je z tohto dôvodu schopná obstarávať si sama svoje záležitosti. Pri riešení tejto otázky musí súd vychádzať zo skutkových zistení vyvodených z posudku znalca - lekára v súvislosti s ostatnými výsledkami dokazovania. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 313/2012 z 28. novembra 2012 pri interpretácii a aplikácii ustanovenia § 10 Občianskeho zákonníka (pozbavovanie/obmedzovanie spôsobilosti na právne úkony) sa nemožno obmedziť iba na text zákonného predpisu, ale vždy je potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer, ktorým je predovšetkým rešpektovanie ľudskej dôstojnosti. V medziach ústavného významu práv človeka sa pri zbavovaní/ obmedzovaní spôsobilosti na právne úkony primárne sleduje záujem samotného (dotknutého) človeka a až následne záujem verejný, či tretích osôb. Zbavenie človeka spôsobilosti na právne úkony (jeho právna smrť) je prostriedkom ultima ratio (t.j. možno k nemu pristúpiť až vtedy, ak sa všetky menej represívne prostriedky či iba ich obmedzenia nedajú použiť, resp. sa stanú neúčinnými. Úplné pozbavenie spôsobilosti na právne úkony neprichádza do úvahy ani vtedy, ak postihnutá osoba čiastočne (v istých nie zanedbateľných sférach života) disponuje takouto spôsobilosťou. Túto dispozibilitu je povinný skúmať súd ex offo, teda aj vtedy, ak účastník konania to nenavrhne. Inak povedané v prípade, ak by duševná porucha celkom nevylučovala schopnosť uskutočňovať akékoľvek právne úkony, je namieste iba ich obmedzenie, a nie pozbavenie.
14. Oboznámením sa s obsahom spisu, zisteným skutočným stavom veci, ako aj právnym posúdením dôvodnosti uplatneného návrhu súdom prvej inštancie, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie
správne zistil skutočný stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.
15. Z obsahu spisu je nesporné, že súd prvej inštancie pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony náležite vykonal dokazovanie potrebné na zistenie rozhodných skutočností, a to znaleckým dokazovaním, z ktorého záveru vyplynulo, že L. O. má diagnostikované závažné duševné ochorenie, jednoduchú schizofréniu, pri ktorej sa u nej prejavujú trvalé zmeny osobnosti s trvalým postihnutím úsudku. Ide o ochorenie trvalého rázu, ktoré z psychiatrického hľadiska odôvodňuje obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, čo bolo vzhľadom k súčasnému psychickému stavu doporučené aj pri ukončení poslednej hospitalizácie pacientky spolu s doporučením umiestnenia pacientky v C.. Mimo zariadenia hrozí zhoršenie stavu, nie je schopná si zabezpečiť dodržiavanie liečby a starostlivosti o seba, alebo ide len o krátke obdobie, kedy tieto potreby je schopná si samostatne zabezpečiť. Po určitom čase opakovane svojvoľne liečbu ukončila, vysadila psychofarmaká, v dôsledku čoho sa jej psychický stav masívne dekompenzoval a znalkyňa nevylučuje opakovaný scenár ani v budúcnosti. Z psychiatrického hľadiska znalkyňa u L. O. doporučuje obmedzenie spôsobilosti v nasledovných právnych úkonoch. Podľa znalkyne menovaná nie je schopná samostatne zastupovať sa pred súdmi a inými orgánmi verejnej moci, uzatvárať zmluvy hospodárskeho a ekonomického charakteru, uzatvárať pôžičky, udeľovať plné moci, preberať dôchodok a iné sociálne dávky, preberať doporučené úradné listové zásielky, disponovať finančnou hotovosťou do sumy 60,- eur mesačne, disponovať hnuteľným a nehnuteľným majetkom, rozhodovať o mieste svojho trvalého a prechodného bydliska, pri vyslovovaní informovaného súhlasu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti ako v ústavnej, tak aj v ambulantnej forme. Súd prvej inštancie realizoval inštitút vzhliadnutia osoby v súlade s ust. § 243 CMP, konštatoval, že z objektívneho hľadiska sa javí, že osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, potrebuje asistenciu a pomoc pri bežných úkonoch, od cudzích osôb si zjavne drží značne odstup a v ich prítomnosti sa cíti vystrašene, otázky sú jej nepríjemné. Výsluch na súdnom pojednávaní by pre ňu s najväčšou pravdepodobnosťou predstavoval veľmi stresovú situáciu. Súd prvej inštancie o vzhliadnutí vyhotovil úradný záznam (č.l. 72).
16. Z obsahu spisu ďalej vyplýva tvrdenie navrhovateľa - brata osoby, o spôsobilosti ktorej sa koná, že menovaná trpí závažným psychickým ochorením, v dôsledku ktorého nie je schopná sama sa o seba postarať, obstarávať svoje záležitosti, vybaviť úradné záležitosti. Pokiaľ ide o finančnú hotovosť, je schopná disponovať s financiami v nižších sumách. V prípade doporučených úradných zásielok predstavujú tieto problém, pretože sa vymykajú bežnému chodu, čo predstavuje pre menovanú veľký problém. V súvislosti so zdravotným stavom nevie posúdiť nevyhnutnosť potrebnej lekárskej starostlivosti, k lekárom odmieta chodiť a nedokáže rozhodovať ani o mieste svojho pobytu. Menovaná svoju chorobu neprijala, stále tvrdí, že jej nič nie je. Navrhovateľ inicioval konanie z dôvodu potreby každodennej opatery, ktorú jej vzhľadom na jeho možnosti a zamestnanie nevie poskytnúť. Menovaná je slobodná, jej najbližším príbuzným je navrhovateľ, iného príbuzného nemá. Pri znaleckom psychiatrickom vyšetrení znalkyňa potvrdila u L. O.Á. duševné ochorenie - jednoduchú schizofréniu s chronickým priebehom s tým, že vzhľadom na diagnózu sa od druhých ľudí a plnohodnotného života vzďaľuje najmä pre symptómy ako je sociálne stiahnutie sa, uzavretosť, zníženie záujmov, potešenia, nedostatok vôle, aj zmenami v zmysle emotivity, a to úzkostnými a depresívnymi príznakmi. Duševné ochorenie, ktoré sa u nej rozvíjalo pravdepodobne pomaly s postupnou zmenou osobnosti a kvality života, bezcieľnosťou, nečinnosťou, apatiou, chudobnosťou reči, oploštenosťou v emocionálnej oblasti a ochudobnením vzťahom. V štádiách dekompenzácie pri svojvoľnom vysadení farmakoterapie sú v popredí prejavy až autistického spektra, úplná strata záujmov, elánu, bezcieľnosti s ponorením sa do seba, zmenou kvality chovania s neschopnosťou vysporiadať sa s nástrahami bežného života s prejavmi úzkosti a neistoty. V takomto štádiu nie je schopná zabezpečiť si ani najzákladnejšie potreby, ako sú hygiena, stravovanie, preto v oslabenom somatickom stave skončila na hospitalizácii na internom oddelení, neskôr s prekladom na psychiatrické oddelenie, pričom nedokázala kriticky zhodnotiť, že sa jednalo o dôsledok dekompenzovaného psychického stavu po vysadení psychofarmák. Nedokáže reálne zhodnotiť ani zabezpečiť základné potreby týkajúce sa bývania, nie je schopná reálne spravovať majetok, pretože by bola vystavená riziku strát. Prejavujú sa u nej trvalé zmeny osobnosti s trvalým postihnutím úsudku, ide o ochorenie trvalého rázu, ktoré z psychiatrického hľadiska odôvodňuje obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, čo bolo vzhľadom k súčasnému psychickému stavu doporučené aj pri ukončení poslednej hospitalizácie spolu s doporučením umiestnenia v C.. Je nesporné, že ustanovená znalkyňa E.. T.Q. P. súdom vypracovala znalecký posudok na základe preštudovania dostupnej dokumentácie, po vyšetrení L. O. a náležite zohľadnila všetky závery psychologických
vyšetrení, na ktorých obsah poukázala, ako aj z odborného hľadiska vysvetlila podstatu duševnej poruchy, ktorá nie je len prechodná. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci vrátane odôvodnenia obmedzenia spôsobilosti na právne úkony L. O. náležite vyhodnotil hmotnoprávne predpoklady pre zásah do spôsobilosti na právne úkony, resp. jeho modifikáciu na základe kvalifikovaného posúdenia zdravotného stavu menovanej. Vychádzal zo záveru zo znaleckého posudku, ako aj z výsluchu znalkyne v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj z ďalších listinných dôkazov, z ktorých nepochybne vyplynulo, že sú dané zákonné dôvody pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. V danom prípade obmedzenie spôsobilosti na právne úkony v oblasti zdravotnej starostlivosti, informovaného súhlasu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti odvolací súd považuje za obmedzenie spôsobilosti na právne úkony v nevyhnutnom rozsahu vzhľadom na preukázanú duševnú poruchu L. O., ktorá nie je len prechodná.
17. Odvolací súd nespochybňuje, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony predstavuje zásah do ústavou chránených práv (čl. 14 ústavy), ako aj spôsobilosti mať práva zaručeného čl. 5 Listiny základných práv a slobôd, ale v danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu, vykonaným dokazovaním, a to nielen znaleckým dokazovaním, ale aj vzhliadnutím dotknutej osoby L. O. bolo náležite zistené, že z konkrétnych prejavov dotknutej osoby je popisovaná emočná plochosť, chýbanie náhľadu o chorobnosti, čo znamená, že sa dotknutá osoba necíti duševne chorá. Prítomná je strata sociálnych vzťahov, neschopnosť samostatnej sociálnej existencie. Uvedené skutočnosti vyplývajú aj z predložených lekárskych správ ako listinných dôkazov.
18. V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu je obmedzenie spôsobilosti na právne úkony v rozsahu obmedzenia rozhodovania o potrebe sociálnej a zdravotnej starostlivosti, ako aj o informovanom súhlase s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v záujme dotknutej osoby, ktorej sa obmedzenie spôsobilosti na právne úkony týka. Odvolací súd na záver dodáva, že účelom obmedzenia spôsobilosti na právne úkony je ochrana práv fyzickej osoby, ktorá nie je spôsobilá samostatne sa postarať o svoje záležitosti, pričom takéto obmedzenie je v záujme tejto fyzickej osoby, ale plní aj úlohu ochrany osôb (právnických alebo fyzických), ktoré vstúpili alebo môžu vstúpiť do právnych vzťahov s takýmito osobami. Súd prvej inštancie správne zohľadnil skutkové okolnosti v danej veci, preukázané obmedzenie právnej spôsobilosti dotknutej osoby s prihliadnutím na záver znaleckého posudku, ako aj dôsledky nepriaznivej duševnej poruchy na život menovanej, a preto odvolací súd považoval napadnuté rozhodnutie za súladné s rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít (čl. 2 ods.1 CMP ).
19. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.
20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 52 CMP tak, že vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V mimosporovom konaní súd rozhoduje o náhrade trov konania na základe návrhu, ktorý predložený nebol.
21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).