Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17Co-28-2021.pdf
PDF · 102.31 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/28/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Eduarda Valenčina, v spore žalobkyne: V. U., M.. XX.XX.XXXX, Q. G. XXX, XXX XX G., právne zastúpená: JUDr. Milan Szőllőssy, advokát so sídlom Mlynská 28, 040 01 Košice, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, právne zastúpená: JUDr. Baltázar Mucska, advokát so sídlom Vajnorská 55, 831 03 Bratislava, o náhradu škody z ublíženia na zdraví z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia a jeho zvýšenia, o odvolaní žalovaného a žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 8C/54/2019-177 zo dňa 23.4.2021 takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie prvoinštančnému súdu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd konanie v časti zaplatenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 12.459 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 10.9.2019 do zaplatenia a v časti zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 6.230 eur zastavil. Žalovanému súd uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 10.176 eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol a rozhodol, že žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznáva.
2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 12.459 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 10.9.2019 do zaplatenia z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia a sumy 20.766,50 eur z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Prvoinštančný súd vykonal dokazovanie a zistil, že Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 11.10.2019 pod sp. zn. 5T/30/2018-218, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.10.2019, schválil zmier medzi obžalovanou L.. M. a poškodenými, medzi ktorými bola aj žalobkyňa, zastavil trestné stíhanie obžalovanej pre prečin ublíženia na zdraví a ustálil, že žalobkyňa ako spolujazdkyňa obvinenej utrpela zranenie, z ktorého sa liečila. Motorové vozidlo, ktoré spôsobilo dopravnú nehodu a ktoré viedla L.. S. M., bolo poistené v čase dopravnej nehody u žalovaného. V prejednávanej veci žalobkyňa predložila lekársky posudok vystavený L.. U. L., L., ktorý ustálil sťaženie spoločenského uplatnenia žalovanej na 2.250 bodov, z ktorej si žalobkyňa uplatnila len 2.050 bodov, teda sumu 41.533 eur. Žalovaný súdu predložil vyjadrenie znaleckej organizácie forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. č. 267/2019, kde sťaženie spoločenského uplatnenia bolo ustálené na 1.435 bodov, teda na sumu 29.074 eur, ktorú žalovaný v prospech žalobkyne aj plnil. V priebehu konania prvoinštančný súd zistil, že žalobkyňa zobrala čiastočne žalobu späť čo do zvyšku uplatňovaného nároku na základné sťaženie spoločenského uplatnenia vypracované lekárom a v závislosti od tohto nároku aj čiastočne späť nárok uplatňovaný ako zvýšenie sťaženie spoločenského uplatnenia. Prvoinštančný súd v tomto rozsahu späťvzatia konanie zastavil.
Súd vychádzal pri určovaní zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia z potvrdenia o invalidite a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktoré vydala Sociálna poisťovňa dňa 30.1.2019. Od 6.11.2018 žalobkyňa sa stala invalidná s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70 %. Prvoinštančný súd z lekárskej správy L.. U. L. z 17.1.2019 zistil, že chôdza žalobkyne je možné len cca do 200 m a od úrazu má únik moču, nosí preto vložky. Prvoinštančný súd vypočul žalobkyňu a svedkov a dospel k záveru, že v danom prípade je nárok čo do 35 % zo sumy 29.074 eur dôvodný. Na daný právny vzťah aplikoval ust. § 420 ods. 1, 3 OZ, § 427 ods. 1, 2 OZ a ďalej ust. § 4 ods. 1, ods. 2 písm. a/ zákona 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ďalej podľa § 15 ods. 1 tohto zákona. Čo do náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia vychádzal z ust. § 5 ods. 2, 4 a 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. a z opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR č. S07592-2019-OL o určení hodnoty jedného bodu pre rok 2019, ktorá bola vo výške 20,26 eura. Skonštatoval právo poškodeného žiadať pri poškodení zdravia aj zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 8 zákona č. 437/2004 Z.z., ak sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa. Tieto dôvody v zákone nie sú definované, avšak uznanie invalidity je jedným, nie však jediným, dôvodom hodným osobitného zreteľa pre zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Za dôvody hodné osobitného zreteľa možno považovať napr. nemožnosť robiť v záhrade, nutnosť prestať so záľubami v podobe športových či rekreačných aktivít a podobne. Tieto okolnosti hodné osobitného zreteľa majú byť posudzované s ohľadom na individuálne poškodenie bez ohľadu na to, či spôsob života pred poškodením vykazoval znaky vysokého spoločenského angažovania v oblasti umenia, vedy, športu či politiky, alebo či viedol tzv. bežný život. Prvoinštančný súd poukázal pritom na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29.10.2009 pod sp. zn. 2Cbo/170/2008. Pri rozhodovaní o zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia súd zohľadňuje jednak tie stránky, ktoré sú spoločné pre život všetkých ľudí a jednak tie stránky, ktoré sú osobitné u každého jednotlivca zvlášť vzhľadom na jeho doterajšie spoločenské pôsobenie. Prvoinštančný súd z výsluchu žalobkyne a svedkov mal preukázané, že žalobkyňa sa následkom úrazu stala čiastočne nesebestačná, odkázaná na pomoc druhých a je natrvalo vylúčená z doterajšieho života. Prihliadol na jej vek a na to, že jej budúce vylúčenie z plnohodnotného osobného, rodinného a spoločenského života spočíva v obmedzení v možnosti uplatniť sa v živote a v pracovnom zaradení. Žalobkyňa musela predčasne ukončiť sanitárny kurz, je obmedzená v osobných záľubách, v kultúrnom vyžití, v športe, ktorým sa pred úrazom pravidelne venovala. Žalobkyňa pred úrazom viedla aktívny život, pôsobila vo folklórnej skupine a venovala sa domácemu hospodárstvu. Po nehode bola kvôli obmedzenému pohybu nútená opustiť folklórny súbor, vzdala sa športových aktivít, bicyklovania, bežiek a turistiky. Je výrazne obmedzená v pohybe, nie je schopná rýchlejšej chôdze, nemôže tancovať, je obmedzená v cestovaní, kde má problémy s nastúpením do vlaku a autobusu, či samotným zotrvaním v dopravných prostriedkoch. Žalobkyňa má naviac strach z cestovania autom pri premávke v meste. Pohybové problémy obmedzujú aj jej intímny život. Žalobkyňa sa stala invalidnou s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť až o 70 %. Úraz z ťažkými trvalými následkami pre ďalší život utrpela iba vo veku 47 rokov, do budúcna možno očakávať zhoršovanie jej zdravotného stavu. Týmto zvýšením sťaženia spoločenského uplatnenia majú byť kompenzované i materiálne pôžitky, o ktoré v dôsledku poškodenia zdravia prišla. Prvoinštančný súd preto dospel k záveru, že obmedzenia žalobkyne nie je možné nahradiť len základným odškodnením za sťaženie spoločenského uplatnenia, a preto jej priznal náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu sumy 35 % zo sumy 29.074 eur, t.j. 10.176 eur, ktorú považoval za primeranú vzniknutým následkom. Uvedená suma predstavuje 70 % z maximálnej možnej výšky, ktorú by bolo možné žalobkyni priznať, (t.j. zo sumy 14.537 eur) a zodpovedá miere invalidity žalobkyne. Súd nespochybnil závažnosť obmedzení vo všetkých oblastiach života, no považoval za potrebné ponechať priestor aj pre prípadný, ešte závažnejší dôvod poškodenia zdravia, ako napr. úplné ochrnutie končatín, ktoré by znamenalo úplnú stratu schopnosti akéhokoľvek pohybu. Žalobkyňa nie je ležiaci pacient, nevyžaduje si podávanie umelej výživy, polohovanie, nie je bez akejkoľvek komunikácie a podobne. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 2 CSP. Žalobkyňa si v konaní uplatnila dva samostatné nároky, a to nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a jednorazový nárok na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalobkyňa nebola úspešná v časti týkajúcej sa náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vzhľadom na späťvzatie žaloby a následné zastavenie konania v tejto časti. Čo do samotného základu nároku o mimoriadne zvýšenie náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia bola žalobkyňa úspešná, a preto by jej patrila náhrada trov konania v plnom rozsahu počítanej z prisúdenej sumy.
Vzhľadom na to, že v prípade prvého nároku bol úspešný žalovaný a v prípade druhého nároku žalobkyňa, súd rozhodol o trovách konania tak, ako to uviedol vo výroku napadnutého rozhodnutia.
3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, a to proti výroku, ktorým súd žalobe vyhovel. Žalovaný namietal odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP. Prvoinštančný súd pri rozhodovaní o mimoriadnom zvýšení sťaženia spoločenského uplatnenia nepostupoval správne. Neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktorými by bolo možné určiť, že ide o prípad hodný osobitného zreteľa. Vyplatená náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia zohľadňuje obmedzenia žalobkyne vo všetkých sférach jej života, vrátane uznania invalidity. Zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia je pojmovo aj obsahovo mimoriadnym inštitútom, a preto na jeho aplikáciu je potrebné zistiť mimoriadne okolnosti, na základe ktorých je možné tento nárok priznať. K odškodneniu žalobkyne došlo v celom rozsahu v základnom bodovom ohodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia. Žalobkyňa nedokázala osvedčiť predpoklady pre priznanie mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Nepreukázala dôvodnosť náhrady za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony a pre uspokojovanie a plnenie jej životných a spoločenských potrieb a úloh. Pre opodstatnenosť tohto nároku musia byť zistené dôvody zvlášť hodné osobitného zreteľa, pričom takýmito nie je možné považovať nemožnosť robiť v záhrade, nutnosť prestať so záľubami v podobe športových či rekreačných aktivít a podobne. Tieto náhrady boli uhradené v základnej výmere. Naviac, žalovaný mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 35 % považuje v rozpore s praxou, kedy žalobkyňa je mobilnou osobou, ktorá dokázala sama sa zúčastniť súdneho pojednávania. Žalovaný poukázal na existujúcu judikatúru Najvyššieho súdu SR, a to rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.6.2018 pod sp. zn. 3Cdo/209/2017. Žalovaný ďalej namietal nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, v ktorom sa súd nevysporiadal s argumentáciou žalovaného v prejednávanej veci, rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, čím došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Preto žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo vyhovujúcom výroku zmenil tak, že žalobu voči žalovanému zamietne a prizná mu nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Alternatívne žiadal rozsudok zrušiť v napadnutom rozsahu a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. K odvolaniu žalovaného zaujala písomné stanovisko žalobkyňa, ktorá žiadala v napadnutom výroku prvoinštančného rozsudku rozsudok potvrdiť. Poukázala na dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré si uplatňovaný nárok uplatnila a pre ktorý jej bol aj priznaný. Uviedla, že v príčinnej súvislosti s úrazom, rozhodnutím sociálnej poisťovne č. 69621885960 z 15.4.2019, od 6.11.2018 vo veku 49 rokov sa stala v dôsledku úrazu invalidnou s poklesom vykonávať zárobkovú činnosť o 70 %. Invalidita vznikla v dôsledku úrazu a úraz zanechal na žalobkyni trvalé následky. Svedok L.. D. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 7.10.2020 uviedol, že zdravotný stav žalobkyne následkom úrazu sa bude zhoršovať. Úraz pre život žalobkyne spôsobil zásadnú zmenu a zásah do jej života, ktorý natrvalo a nezvratne a zásadným spôsobom poznačil prežívanie a uplatnenie žalobkyne v rôznych oblastiach života. Žalobkyňa má zásadné obmedzenia, predovšetkým v pracovnom živote, v osobnom živote, v bežných každodenných činnostiach, v záľubách. Žalobkyňa ako mladá žena následkom úrazu je hendikepovaná vo všetkých oblastiach života. Je hendikepovaná v pracovnej oblasti, nie je schopná pracovať, je hendikepovaná vo výbere zamestnania, v športových a kultúrnych aktivitách (musela zanechať pôsobenie vo folklórnej skupine, nemôže tancovať). Je hendikepovaná v bežných pohybových aktivitách, nemôže si čupnúť, kľaknúť, nie je schopná rýchlejšej chôdze, nedokáže vystúpiť do verejného dopravného prostriedku. Nemôže pracovať v záhrade a pri bežných domácich prácach potrebuje pomoc inej osoby. Značné pohybové obmedzenia negatívne ovplyvnili jej manželský intímny život. Trpí strachom z cestovania motorovým vozidlom, je sociálne izolovaná. Ide o mimoriadne závažné okolnosti podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z., ktoré žalobkyňu diskvalifikujú a znemožňujú jej uplatniť sa vo všetkých sférach života. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia má satisfakčnú funkciu a mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia je jednorazové odškodnenie všetkých budúcich strádaní poškodenej. Výška musí rešpektovať reparačný charakter. Názory žalovaného v odvolaní nepovažuje žalobkyňa za správne. Žalobkyňa žiadala rozsudok prvoinštančného súdu potvrdiť.
5. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie aj žalobkyňa, a to proti výroku o trovách konania. Prvoinštančný súd nesprávne rozhodol, keď žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. Prvoinštančný súd nezobral do úvahy, že výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia závisela od bodového hodnotenia príslušného lekára a následne od zistenia
odborného stanoviska. Tieto listiny určili bodové ohodnotenie, ktoré malo vplyv na priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Preto v časti nároku záviselo rozhodnutie súdu od výsledkov znaleckého dokazovania a odborného vyjadrenia, a preto prvoinštančný súd mal aplikovať ust. § 257 CSP a náhradu trov konania v tejto časti nepriznať žiadnej zo strán konania. Pokiaľ sa týka mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ide o nárok, ktorý ustálil čo do výšky súd úvahou, a preto v danom prípade mala byť aplikovaná norma uvedená v ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s čl. 2, 3 ods. 1 a 4 CSP. Úspech v konaní bol ustálený tak, že výška plnenia závisela od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu, preto je potrebné priznať nárok na náhradu trov konania žalobkyni.
6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadril.
7. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu vo vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že v napadnutom rozsahu rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne.
8. Je potrebné uviesť, že predmetom odvolacieho konania je nárok žalobkyne uplatnený z titulu mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Je nesporné, že ide o samostatný nárok podľa zákona č. 437/2004 Z.z., o ktorom môže rozhodnúť na návrh poškodenej osoby len súd. Na to, aby bolo možné o tomto nároku rozhodnúť, súdne rozhodnutie musí obsahovať skutkové a právne závery, ktoré sú preskúmateľné v inštančnom postupe, a ktoré sa týkajú výlučne tohto uplatňovaného nároku. Odvolací súd však zistil, že súdne rozhodnutie skutkové okolnosti týkajúce sa tohto nároku neobsahuje, a preto právne posúdenie veci nemohlo byť správne. Preto odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, než napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu o uplatnenom nároku na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo vyhovujúcej časti podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
9. Pokiaľ sa týka odvolacích námietok žalovaného, je potrebné uviesť, že podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %. V prejednávanej veci prvoinštančný súd zhodne so stranami sporu dospel k záveru, že základné bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré bolo už žalobkyni uhradené žalovanou, je 29.074 eur. Žalobkyňa tvrdila, že takéto odškodnenie nepostačuje na všetky obmedzenia, ktoré jej v súvislosti s poškodením zdravia pri dopravnej nehode vznikli, a preto si uplatnila podľa § 5 ods. 5 zákona 437/2004 Z.z. zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia až do výšky 50 %, teda čo do sumy 14.537 eur, ktoré považuje za primerané. Žalovaný tento nárok spochybňuje čo do základu tvrdiac, že všetky tvrdené okolnosti, ktoré majú vplyv na ďalší život žalobkyne, boli už ohodnotené v základnom bodovom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia. Výška a základ tohto nároku na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vychádza z úvahy súdu, ktorá, vzhľadom na rámcové predpoklady uvedené v právnom predpise, musí byť natoľko presvedčivá, že nenechá pochybnosti o dôvodnosti či nedôvodnosti uplatňovaného nároku. Z obsahu skutkových a právnych záverov prvoinštančného súdu však absentuje úvaha súdu o tom, aké okolnosti viedli súd k rozhodnutiu o tom, že žalobkyňa je prípad hodný osobitného zreteľa, na základe ktorého má nárok na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Prvoinštančný súd sa vecou mal zaoberať v rozsahu nad rámec už vyplatených nárokov v základnom bodovom ohodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia žalovaným, kde okolnosti v súvislosti s pohybom a ďalšími obmedzeniami v živote, ktoré vyplývali z jednotlivých zranení, boli zohľadňované. Bolo potrebné zistiť, či žalobkyňa môže vykonávať bežné životné úkony, postarať sa o svoju hygienu, stravovanie, obliekanie, či môže žiť v svojom rodinnom prostredí, či môže sa realizovať v partnerskom vzťahu, vo vzťahu k deťom a ostatnej rodine. Následne bolo potrebné zistiť, ktoré osobitné okolnosti, vzhľadom na dovtedajšie pôsobenie žalobkyne, sa natoľko po úraze zmenili, že sa ich nemôže zúčastňovať žiadnym spôsobom. Až pri vyhodnotení všetkých týchto okolností, vrátane aktivít pracovnoprávnych, kde miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne predstavuje 70 %, nemôže vykonávať prácu v pracovnom zaradení ako na pôvodnom pracovisku (vyučená predavačka), ale na trhu práce sa môže umiestniť za osobitných okolností vyplývajúcich z pracovnej rekomandácie odborného posudku o invalidite.
Tak, ako to uviedol prvoinštančný súd, uznanie invalidity nie je jediným dôvodom, ktorý je potrebné pri zistení, či žalobkyňa má nárok na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia zohľadniť.
10. Až potom, čo prvoinštančný súd vyhodnotí obidve tieto stránky odôvodňujúce priznaný nárok na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia (súkromie a pracovné obmedzenie), bude môcť prvoinštančný súd pri vzájomnej jednote vyjadriť sa k tomu, či nárok je daný a v akej výške. Pri úvahe o primeranosti zvýšenia tejto náhrady v rozsahu tak, ako je predmetom odvolacieho konania (až o 35 % zo základného sťaženia spoločenského uplatnenia) je potrebné zohľadniť pre spravodlivé rozhodnutie o tomto nároku princíp proporcionality, ktorý vyžaduje, aby existoval vzťah primeranosti medzi priznanou výškou náhrady a spôsobenou ujmou. Súd nemôže zohľadňovať tie isté poškodenia zdravia a následky, ktoré boli podkladom pre priznanie a vyplatenie samotného nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 29.074 eur. Je preto potrebné zachovať aj princíp primeranosti čo do zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Prvoinštančný súd práve primeranosť bude musieť náležitým spôsobom odôvodniť tak, aby úvahy súdu mali základ v skutkovom zistení a aby tieto úvahy boli aj primeraným spôsobom zohľadnené pri určovaní výšky náhrady a spôsobenej ujmy. Prvoinštančný súd zohľadní závažnosť poškodenia zdravia žalobkyne a jeho dôsledky na možnosti žalobkyne uplatniť sa v živote a spoločnosti. Je potrebné venovať pozornosť odpovedi na to, v čom boli následky poškodenia zdravia žalobkyne pre uspokojovanie jej životných potrieb a spoločenských potrieb natoľko výnimočné, že súd priznal toto zvýšenie v danej výške.
11. Keďže úvaha prvoinštančného súdu nebola správna, pretože skutkové okolnosti výsledkom úvahy nekorešpondovali, naviac, z rozhodnutia prvoinštančného súdu nie je možné zistiť následky odškodňované mimoriadnym zvýšením sťaženia spoločenského uplatnenia a nie je možné posúdiť ani proporcionalitu, resp. primeranosť poskytovanej náhrady, prvoinštančný súd bude musieť sa týmito okolnosťami bližšie zaoberať a opätovne po skutkových ustáleniach o uplatnenom nároku žalobkyne na náhradu v rozsahu zrušenia odvolacím súdom napadnutého výroku rozhodnúť.
12. Pokiaľ sa týka trov prvoinštančného konania, v prejednávanej veci ide o vec, kde v každom prípade rozhodnutie súdu, resp. aj úkony strán sporu závisia od znaleckých posudkov alebo úvahy súdu. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je treba rozlišovať, čo je základné a čo sprevádzajúce. Za základné sa považuje rozhodnutie, že nárok žalobkyne bol (alebo nebol) daný. Výška priznaného nároku v prípade úspechu je potom druhotná a nadväzujúca, kedy pri podávaní žaloby žalujúca strana iba odhaduje, prípadne vychádza z listín, ktoré jej vystavia na to kompetentné orgány, na svoj nárok. V takom prípade sa rozhoduje o náhrade trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP s poukazom na úspech v spore a výška náhrady sa určuje výlučne iba z prisúdenej sumy. Obdobne je potrebné hodnotiť aj čiastočné vzatie späť žaloby podľa § 256 ods. 1 CSP práve pre dôvody spočívajúce v lekárskom posudku, kedy procesný úkon žalobkyne priamo nasleduje po preukázaní reálnej výšky plnenia a zodpovednosti za ďalšie vedenie konania, ktoré nie je možné pričítať ako zavinené zastavenie konania v neprospech žalobcu pri aplikácii ust. § 257 CSP.
13. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie vo vyhovujúcom výroku a výroku o trovách konania.
14. Úlohou prvoinštančného súdu bude vec opätovne prejednať a rozhodnúť v súlade s názorom odvolacieho súdu, ktorý je vyjadrený v tomto uznesení.
15. Prvoinštančný súd rozhodne aj o trovách celého konania (§ 396 ods. 3 CSP).
16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.