Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/44/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: R., právne zastúpeného: E., proti žalovanému: R., právne zastúpenému: R., o vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 30. júla 2021, č.k. -205, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti - vo výroku I., ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania medzi stranami sporu m e n í tak, že stranám sa nárok na náhradu trov konania vzniknutých pred súdom prvej inštancie n e p r i z n á v a .

Súd n e p r i z n á v a stranám nárok na náhradu trov konania vzniknutých v odvolacom konaní.

odôvodnenie:

1. Napadnutým, v záhlaví indentifikovaným rozsudkom, súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. rozhodol o trovách konania vzniknutých v konaní pred súdom prvej inštancie medzi stranami sporu tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal prostredníctvom žaloby vypratania identifikovanej nehnuteľnosti v k. ú. F. dôvodiac, že túto nadobudol kúpou od R. (dve haly + pozemky) a žalovaný odmieta časť nehnuteľnosti vypratať s odôvodnením, že ich užívaním nezasahuje do vlastníckeho práva žalobcu. Žalobca je však presvedčený, že k nehnuteľnostiam, ktoré žalovaný užíva (špecifikovaným v žalobe), nemá žiadne práva. Keďže so žalovaným nebolo možné uzavrieť žiadnu dohodu, bol nútený podať žalobu. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Tvrdí, že žalobca nepreukázal vlastníckeho právo k stavbe, ktorú žiada vypratať, pričom táto sa nenachádza na pozemku žalobcu tak, ako to žalobca tvrdí.

3. Na zistený skutkový stav súd prvej inštanci aplikoval ust. článku 8 , článku 20 veta prvá a druhá SR, , , , o dobrovoľných dražbách a zaoberajúc sa predovšetkým otázkou vecnej legitimácie strán sporu s konštatovaním, že táto musí existovať nielen v čase podania žaloby, ale aj v čase vyhlásenia rozsudku ako základný predpoklad úspešnosti žaloby, dospel k záveru, že v okolnostiach posudzovanej veci žalobca síce danosť aktívnej vecnej legitimácie preukázal, a to existenciu právneho vzťahu k nehnuteľnosti, ktorej vypratania sa domáha, avšak v čase rozhodovania absentovala pasívna vecná legitimácia žalovaného odkazujúc na to, že prostredníctvom svojho právneho zástupcu na súdnom pojednávaní dňa 30.07.2021 žalobca uviedol, že došlo k zmene skutkových okolností v tom, že v žalobe tvrdený protiprávny stav už nie je prítomný, pretože žalobca vypratal stavbu za asistencie polície a žalovaný dobrovoľne následne vypratal aj čiernu stavbu, čím nie je daná podľa názoru súdu ani potreba poskytnúť žalobcovi ako vlastníkovi nehnuteľnosti súdnu ochranu. S poukazom na ustálenú judikatúru súdov Slovenskej republiky uzavrel, že ak sa zamieta žaloba pre nedostatok vecnej legitimácie je vylúčené, aby sa súd súčasne zaoberal žalobou vo veci samej. Keďže dospel k záveru, že žalovaný nie je pasívne legitimovaný v spore, nezaoberal sa teda

meritom veci, nevykonal s poukazom na zásahu hospodárnosti civilného sporového konania navrhnuté dokazovanie, pretože žiadny z navrhnutých dôkazov by nebol spôsobilý preukázať pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v spore. Návrhy na ďalšie dokazovanie zamietol a žalobný návrh z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa . Žalovaný bol v konaní úspešný v rozsahu 100 %, preto mu patrí nárok na náhradu trov konania v uvedenom rozsahu. O nároku súd rozhodol podľa , o konkrétnej výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením v súlade s .

4. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu smerujúc svoje odvolanie voči výroku II. prvostupňového rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania medzi stranami sporu vzniknutých pred súdom prvej inštancie, navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zrušenie, prípadne zmenu rozhodnutia tak, že každý z účastníkov si bude znášať trovy konania sám. Poukazuje na dôvody, ktoré ho viedli k podaniu žaloby, skutočnosť, že žalovaný odmietal pred podaním žaloby dotknutú nehnuteľnosť, ktorej je vlastníkom žalobca vypratať, pričom nespochybňoval nadobúdací titul žalobcu, na základe ktorého sa tento stal vlastníkom dotknutých nehnuteľností. V čase podania žaloby bol žalobca vlastníkom dotknutých nehnuteľností a čiernu prístavbu používal žalovaný a nereagoval na jeho výzvy o jej vypratanie. V čase podania žaloby bol teda jednoznačne žalovaný pasívne vecne legitimovaným subjektom. Pravdou je, že v čase medzi pojednávaniami, resp. pred pojednávaním dňa 30.07.2021 žalovaný dobrovoľne vypratal garáž ako aj prístavbu, takže predmet sporu v podstate o vypratanie nehnuteľnosti odpadol a na prednes žalobcu na pojednávaní toto žalovaný nespochybnil, následne súd prvej inštancie konštatoval, že po preskúmaní vecnej legitimácie dospel k názoru, že v čase vyhlásenia rozhodnutia, vzhľadom na prehlásenie obidvoch účastníkov vecná legitimácia žalovaného neexistuje, čo bol aj dôvod zamietnutia žaloby, pretože žalovaný nesúhlasil so späťvzatím návrhu zo strany žalobcu. Za týchto okolností rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania podľa , na základe záveru, že žalovaný bol v konaní úspešný, nepovažuje žalobca za správny, pretože nie je možné hovoriť vzhľadom na okolnosti o úspechu žalovaného vo veci a správne malo byť rozhodnute, že každý z účastníkov si znáša trovy konania sám.

5. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhuje rozhodnutie súdu prvej inštancie v dotknutej časti potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Považoval za potrebné zdôrazniť, že žalobca podal žalobu, ktorá bola účelná, v snahe zabrániť žalovanému užívať nehnuteľnosti vo vlastníckeho jeho matky, ktorých je oprávneným užívateľom. Na strane žalobcu neexistujú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, kvôli ktorým by mal byť oslobodený od povinnosti nahradiť žalovanému trovy konania prostredníctvom ust. , nemá ani postavenie osoby v hmotnej núdzi a neexistuje žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý by mal za následok zánik nároku žalovaného na náhradu trov konania, ktoré boli v tomto konaní z jeho strany účelne vynaložené. Vzhľadom na úspech žalovanému teda prináleží dôvodne plný nárok na náhradu trov konania tak vzniknutých pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie v dotknutej časti vydané podľa (ďalej len „“), že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu aj náležitosti podľa s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa a , a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti - vo výroku II., ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania medzi stranami sporu vzniknutých v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, je potrebné za použitia zmeniť, nakoľko neboli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ani zrušenie. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa (a contrario), keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

8. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím (výrokom I.) žalobu o vypratanie identifikovanej nehnuteľnosti (garáže s prístavbou v k.ú. F.) v celom rozsahu zamietol a o trovách konania medzi

stranami sporu rozhodol výrokom II. tak, že žalovaný má plný nárok voči žalobcovi na ich náhradu (100 %) aplikujúc ust. .

9. Odvolateľ (žalobca) prostredníctvom odvolacích námietok namieta, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil jeho neúspech v spore pri rozhodovaní o trovách konania, keďže v priebehu konania (po podaní žaloby) žalovaný dobrovoľne uspokojil žalobou uplatnený nárok, keď nehnuteľnosti o ktoré išlo vypratal. Z uvedeného vyvodzuje žalobca svoj úspech v spore, žiada zohľadniť okolnosti sporu, v princípe sa posúdiac obsah odvolania domáha aj aplikácie ust. (i keď to takto priamo neformuluje).

10. Žalovaný využil priestor na vyjadrenie sa k možnej aplikácii ust. v rámci vyjadrenia k podanému odvolaniu, s touto nesúhlasí, podľa jeho názoru nie sú splnené predpoklady pre takýto postup.

11. Rozhodovanie o náhrade trov konania tvorí integrálnu súčasť súdneho konania.

12. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

13. V sporovom konaní sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu ( ), t. j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov konania proti neúspešnej strane a zásada zodpovednosti za procesné zavinenie zastavenia konania ( ). Neúspešná strana, či strana ktorá procesne zavinila zastavenie konania, má teda povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré vznikli úspešnej strane, či strane, ktorá zastavenie konania nezavinila. Pokiaľ by došlo k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i žalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení . Ak by žalobca vzal späť žalobu a išlo by o prípad, kedy žalovaný po podaní žaloby plnil, zaťažovala by ho povinnosť nahradiť trovy žalobcovi ( teda ak by uspokojil žalobou uplatnený nárok). Úspech v spore je potrebné skúmať vždy len vo väzbe na obsah žalobného petitu vymedzeného samotným žalobcom, porovnajúc ho s výrokom meritórneho rozhodnutia.

14. Posúdiac rozhodujúce skutočnosti odvolacím súdom niet sporu o tom, že žalovaný v spore vo výsledku zaznamenal úspech v plnom rozsahu, keďže žaloba o vypratanie nehnuteľností, bola v merite veci zamietnutá, rozhodnutie teda vyznelo v neprospech žalobcu a na prospech žalovaného a tak vychádzajúc zo zásady úspechu, žalovanému by prináležal plný nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi ( ), ktorým spôsobom tiež súd prvej inštancie výrokom II. rozhodol. Úspech v spore sa totiž vždy zisťuje len porovnaním žalobného návrhu (žalobcom formulovaného petitu žaloby) a výrokovej časti súdom vydaného rozhodnutia vo veci. Žalobca sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému vypratať identifikované nehnuteľnosti, žaloba bola zamietnutá, a preto vo vzťahu k záveru, ktorú stranu je potrebné vo výsledku považovať za úspešnú (bez ohľadu na dôvody zamietnutia), niet diskusie o tom, že je to strana žalovaná.

15. Bez právneho významu v otázke procesného úspechu sú námietky žalovaného, že jeho úspech v spore je potrebné odvodzovať od skutočnosti, že žalovaný nehnuteľnosť vypratal až v priebehu súdneho konania. Je pravdou a potvrdzuje to aj obsah zápisnice z pojednávania zo dňa 30.7.2021 (čl.197 a nasl. spisu), že za prítomnosti strán sporu, ako aj ich právnych zástupcov, strana žalobcu na otázku súdu, či ešte trvá vo vzťahu k dotknutým nehnuteľnostiam protiprávny stav, či tieto ešte žalovaný užíva, uviedla, že neužíva, je to vypratané (čiastočne žalobcom a čiastočne žalovaným) a protiprávny stav teda už netrvá, ktoré skutočnosti žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu aj potvrdil. Avšak napriek tomuto skutkovému stavu, žalobca na otázku súdu či na podanej žalobe trvá, prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že trvá. I keď je teda pravdou, že v priebehu konania pre správanie žalovaného predmet sporu odpadol (došlo k splneniu povinnosti ktorej sa žalobca domáhal), žalobca na tento vzniknutý skutkový stav nezareagoval procesne správne, keď žalobu nevzal späť, za ktorého stavu vo svetle ust. , by mu prináležal nárok na náhradu trov konania. Tento však naopak za tohto stavu, napriek tomu, že sám na pojednávaní potvrdil skutočnosti svedčiace o tom, že predmet sporu odpadol na žalobe trval, čo nemohlo viesť k inému, ako vo výsledku na jeho neprospech vydanému, zamietajúcemu rozhodnutiu, ktoré jednoznačne znamená úspech žalovaného, s ktorým úspechom je spojené aj rozhodnutie o trovách konania vyznievajúce na ťarchu žalobcu.

16. Pokiaľ žalobca v odvolaní uvádza, že k zastaveniu konania pre späťvzatie žaloby nemohlo dôjsť pre nesúhlas žalovaného, takéto okolnosti z obsahu spisu (ani zo zápisnice z posledného pojednávania) nevyplývajú a tak pri jeho absencii iný spôsob rozhodnutia, ako ten ktorý vydal súd prvej inštancie, do úvahy pre stratu pasívnej vecnej legitimácie žalovaného neprichádzal.

17. V ďalšom sa odvolací súd so zreteľom na odvolacie námietky zaoberal tiež možnosťou, či v danej veci tvrdené skutočnosti nemožno považovať za okolnosti hodné osobitné zreteľa spôsobilé k prelomeniu zásady úspechu v spore pri rozhodovaní o trovách konania prostredníctvom . Súd prvej inštancie takúto možnosť síce neskúmal, avšak žalovaný využil priestor daný odvolacím konaním a k jeho možnej aplikácii (i keď negatívne) sa vyjadril a tak nebola prekážka, pre ktorú by nemohol dôvodnosť aplikácie ust. pri rozhodovaní o trovách konania posúdiť priamo odvolací súd.

18. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

19. Účelom ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania.

20. Aplikácia ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy teda v prípadoch, keď sú síce naplnené predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa a nasl. , súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom, alebo sčasti neprizná. Výnimočnosť takéhoto prípadu môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Do úvahy treba brať okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj strán sporu v konaní. Ďalšou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa skúmajú vždy u strany povinnej vo vzťahu k jej možnosti plne alebo čiastočne nahradiť trovy konania za súčasného posúdenia, či možnosti úspešnej strany nemôžu viesť k záveru, že znášanie vlastných trov napriek úspechu, by ju existenčne ohrozilo. Dôvody moderácie, inak pomerne jasne vymedzené stabilizovanou judikatúrou, spôsobujú čiastočný alebo úplný zánik práva na náhradu trov konania u čiastočne alebo úplne úspešnej strany sporu. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom.

21. Judikatúra na strane druhej však tiež konštatovala, že uvedené ustanovenie nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek, bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania (príkladmo viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010, sp. zn. ), nejde o predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.

22. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, možno existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa opodstatnene vedúcu k aplikácii ust. vzhliadnuť tak v osobných, majetkových a zárobkových pomeroch (sociálny aspekt) a jednak v okolnostiach sporu. Žalobca požaduje zohľadniť okolnosti sporu, v konkrétnosti to, že k vyprataniu nehnuteľností, k čomu jeho žaloba smerovala, došlo až v priebehu konania, t.j. po podaní žaloby, čo dovtedy žalovaný odmietal, čo bolo aj dôvodom, prečo žalobca musel vyvolať spor.

23. Preskúmaním rozhodujúcich skutočností odvolací súd dospel k záveru, že žalobcom tvrdené skutočnosti (okolnosti sporu) v prospech dôvodnosti využitia moderačného práva prostredníctvom ust. indikujú, a to aj napriek tomu, že nepriaznivý sociálny aspekt na strane žalobcu tvrdený nebol.

24. Pravdou totiž je, ako tvrdí žalobca (a vyplýva to z obsahu poslednej zápisnice o pojednávaní), že k vyprataniu dotknutých nehnuteľností došlo až v priebehu sporu (časť vypratal žalobca a časť - prístavbu vypratal v reakcii na to dobrovoľne žalovaný), dôsledkom čoho ako správne uviedol súd prvej inštancie odpadol predmet sporu s následkom straty vecnej pasívnej legitimácie žalovaného, ktorá síce v čase podania žaloby bola prítomná, avšak v dôsledku ukončeného žalobcom tvrdeného protiprávneho stavu, k čomu došlo aj konaním žalovaného, v čase rozhodovania súdu už prítomná nebola. V dôsledku toho, že žalobca na vzniknutú situáciu nereagoval procesne správne ( ) pripravil sa o nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, avšak vo svetle uvedených okolností, z hľadiska spravodlivého usporiadania vzťahov medzi stranami, odvolací súd zastáva názor, že udržateľné a vo vzťahu k obom stranám rovnovážne a spravodlivé bude, ak si každá z nich bude svoje trovy, ktoré jej vznikli v priebehu konania pred súdom prvej inštancie znášať sama, keďže v konaní neboli preukázané, ale ani tvrdené na žiadnej strane také okolnosti, ktoré by viedli k záveru, že ktorákoľvek z nich by v dôsledku toho bola existenčne ohrozená. Ide takto o spravodlivé dôsledky na jednej strane nečinnosti žalobcu v reakcii na zmenu skutkových okolností a na strane žalovaného, že k vyprataniu nehnuteľnosti pristúpil až potom, ako bol spor na súde podaním žaloby vyvolaný.

25. Odvolacie námietky žalobcu, tak odvolací súd vyhodnotil ako dôvodné.

26. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti o trovách konania (výrok II.) je potrebné za použitia zmeniť, nakoľko neboli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ani zrušenie.

27. Odvolací súd v konečnom dôsledku rozhodol tiež o trovách odvolacieho konania a to podľa , a v spojitosti s ust. (tentokrát na ťarchu žalobcu) tak, že stranám nepriznal nárok ani na náhradu trov odvolacieho konania (i keď v ňom bol žalobca plne úspešný), keď podľa jeho názoru komplexne vzhľadom na okolnosti je spravodlivé, aby aj trovy odvolacieho konania si znášala každá zo strán samostatne.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).