Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/196/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci navrhovateľky: Y.. W. Š.M., W.. XX.X.XXXX, M. F. V., N. XX, právnej zastúpenej JUDr. Viktorom Novýsedlákom, so sídlom Poprad, L. Svobodu 1, proti manželovi: K.. Š. Š., W.. XX.X.XXXX, M. F. V.Ž., N. XX, v konaní o rozvod a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: I. Š., W.. XX.X.XXXX, M. F. V.Y., N. XX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny V., o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp.zn. -110 zo dňa 7.9.2021 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku V.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

I. Predmet konania

1. Navrhovateľka (ďalej aj „matka“) sa návrhom domáhala rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktoré navrhla zveriť do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazať prispievať na jeho výživu sumou 150 eur mesačne a zároveň navrhla úpravu stretávania otca s maloletým dieťaťom 2x v mesiaci v rozsahu 3 hodín od 14.00 hod. do 17.00 hod. len za jej prítomnosti.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Kežmarok ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. Manželstvo navrhovateľky Y.. W. Š., C.. F., W.. XX. XX. XXXX, a manžela K.. Š. Š., W.. XX. XX. XXXX, uzavreté XX. XX. XXXX v Ž., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu L. U., zväzok X, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XX, rozvádza.

II. Zveruje maloletého I. Š., W.. XX. XX. XXXX, na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky Y.. W. Š., ktorá bude spravovať jeho majetok a zastupovať ho v bežných veciach.

III. Otec K.. Š. Š. je povinný prispievať na výživu maloletého I. Š. sumou 115 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky, a to od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. V prevyšujúcej časti návrh matky na výživné zamieta.

V. Otec j e o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletým každú stredu v čase od 15.00 h do 17.00 h na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, pracovisko N., za prítomnosti pracovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, a každú párnu sobotu v čase od 15.00 h do 18.30 h za prítomnosti matky.

V stanovený deň a čas si otec maloletého vyzdvihne v mieste bydliska maloletého a po skončení realizácie styku v stanovený deň a čas odovzdá maloletého matke v mieste bydliska maloletého.

Matka je povinná maloletého na stretnutie s matkou riadne pripraviť.

VI. Obaja rodičia sú povinní v prípade, že styk z vážneho dôvodu nebude môcť byť zrealizovaný, oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi 24 hodín pred začatím styku.

VII. Ukladá rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu a psychologickému poradenstvu podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine po dobu 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

VIII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

3. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil ust. , , , , , , , , , , , , , o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), (ďalej len „“).

4. Výrok o rozvode manželstva odôvodnil súd poukazom na viac ako ročné oddelené spolužitie účastníkov konania, na vyjadrenie psychiatričky Y.. J., podľa ktorej prítomnosť manželky negatívne vplýva na zdravotný stav manžela, problematickú a minimálnu komunikáciu medzi manželmi, ktorá vždy vyústila do hádky, správanie sa manželky voči manželovi, ktoré mu neprospieva a predovšetkým na nezáujmom manželky na obnove manželstva. Za príčinu rozvratu manželstva súd považuje oddelené spolužitie, a najmä ich vzájomné odcudzenie, nekomunikáciu a hádky. Na čas po rozvode súd zveril maloletého syna do osobnej starostlivosti matky, nakoľko otec ani opatrovník proti takému modelu starostlivosti o dieťa nenamietali, matka je schopná sa náležite postarať o maloletého syna, ktorému zabezpečuje starostlivosť a opateru na požadovanej úrovni od jeho narodenia. Súd rozhodol o určení výživného v sume 115 eur mesačne. Súd mal preukázané možnosti otca platiť takto určené výživné, nakoľko aj po odrátaní jeho nevyhnutných výdavkov (cca 820 eur, kde sú zahrnuté ním vyčíslené výdavky, a to bývanie v sume 500 eur, strava 85 eur, hygienické potreby, ošatenie, obuv, voľný čas 100 eur, lieky 40 eur ) mu ostane čiastka zodpovedajúca sume výživného. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky ohľadne výživného zamietol prihliadnuc na aktuálny príjem otca a jeho výdavky. Spor medzi rodičmi spočíval aj v úprave styku s maloletým synom. Súd mal za preukázané, že rodičia odmietajú vzájomne komunikovať, nevedia sa dohodnúť na úprave rodičovských práv a povinností. Súd vzhľadom na útly vek dieťaťa, skutočnosť, že dieťa je od narodenia v osobnej starostlivosti matky, tiež na problematickú komunikáciu medzi rodičmi a tiež zdravotný stav otca, upravil styk otca s maloletým synom každú stredu v čase od 15.00 hod. do 17.00 hod. na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, pracovisko N., za prítomnosti pracovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, a každú párnu sobotu v čase od 15.00 hod. do 18.30 hod. za prítomnosti matky. Nakoľko otec sa chcel stýkať so synom cez týždeň, upravil súd styk v stredu na úrade práce v bydlisku maloletého za prítomnosti sociálnej pracovníčky, aby medzi rodičmi nedochádzalo ku konfliktom. Počas víkendu upravil styk každú párnu sobotu za prítomnosti matky, pričom súd prihliadol aj na názor odvolacieho súdu vyjadrený v konaní vedenom na súde pod sp. zn. . Súd mal preukázané, že komunikácia medzi rodičmi je komplikovaná a naštrbená, prebieha len minimálne, preto v súlade s rodičom uložil výchovné opatrenie podrobiť sa sociálnemu a psychologickému poradenstvu, nakoľko uložením tohto výchovného opatrenia môže dôjsť k zlepšeniu vzájomnej komunikácie a k náprave správania sa rodičov maloletého, ktorí v súčasnosti majú potenciu ohroziť alebo narušiť riadnu výchovu maloletého. Súd je názoru, že napomenutie, ktoré účastníkom bolo uložené v konaní sp. zn. , neviedlo k zlepšeniu vzájomných vzťahov a mal za to, že toto miernejšie výchovné opatrenie nesplnilo svoj účel.

5. O trovách konania súd rozhodol v zmysle .

III. Obsah odvolania matky a vyjadrení k odvolaniu

6. Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka a to voči výroku V. o úprave styku otca s maloletým dieťaťom. Považuje za nadbytočné stretávanie sa na ÚPSVaR, pracovisko N. každú stredu. Súd prvej inštancie síce správne vyhodnotil problematickú komunikáciu medzi rodičmi a tiež zdravotný stav otca, avšak nevyvodil z toho správne závery pre určenie styku. Súd prvej inštancie v bode 43. rozsudku uviedol, že za obdobie trvania konania došlo k minimálnemu stretávaniu syna s otcom. Otec uviedol, že sa chce stretávať so synom cez týždeň, lebo mu to cez víkendy nevyhovuje kvôli jeho práci. Súd v tomto smere zobral ohľad na jeho želanie a nezohľadnil názor matky, ani záujem maloletého dieťaťa. Stanovením styku na každú stredu je znemožnená, resp. sťažená možnosť matky nájsť si zamestnanie, keďže nie je predpoklad, aby zamestnávateľ toleroval matke, že každú stredu poobede nebude k dispozícii. Z tohto dôvodu platí pri určení styku všeobecný úzus, že v takýchto prípadoch sa styk určuje počas víkendov. Rovnako namieta prítomnosť pracovníka ÚPSVaR v cudzom prostredí úradu, čo nie je v záujme maloletého dieťaťa, ani v záujme vybudovania zdravého vzťahu otca s dieťaťom. V súčasnej dobe postačuje styk otca s dieťaťom v rozsahu každej párnej soboty od 15.00 hod. do 18.30 hod. za prítomnosti matky. Má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhla, aby odvolací súd zmenil výrok V. tak, že upraví styk otca s dieťaťom len každú párnu sobotu od 15.00 hod. do 18.30 hod. za prítomnosti matky, pričom v stanovený deň a čas si otec maloletého vyzdvihne v mieste bydliska maloletého a po skončení realizácie styku ho odovzdá v mieste bydliska maloletého.

7. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že podľa jeho názoru súd správne vyhodnotil potreby maloletého dieťaťa a určil stretávanie sa každú stredu od 15.00 hod. do 17.00 hod., s čím súhlasil aj kolízny opatrovník. S odôvodnením rozsudku v bodoch 43. až 46. sa stotožňuje. Nesúhlasí so stretávaním sa za prítomnosti matky v sobotu v čase od 15.00 hod. do 17.00 hod. vzhľadom na odporúčanie ošetrujúceho lekára, aby sa minimalizoval alebo úplne vylúčil styk medzi ním a matkou z dôvodu výčitiek zameraných na finančné a materiálne požiadavky zo strany matky, čo výrazne zhoršuje jeho zdravotný stav. Uviedol, že v mieste svojho bydliska má vhodné podmienky pre styk so synom, čo využíva aj jeho dcéra E., ktorá chodí k nemu na prázdniny 2 týždne v lete a týždeň v zime, pretože jej trvalé bydlisko je XXX km od jeho. K odvolacím námietkam ďalej uviedol, že matka robí všetko pre to, aby sa so synom nemohol stretávať, odôvodňuje to zlým počasím, spánkom dieťaťa a pod. Poprel tvrdenia o tom, že nemá záujem stretávať sa so synom. Takisto má rodičov, ktorí mu pomáhajú. Uvedeným dochádza k popieraniu práv maloletého poznať aj svojich druhých starých rodičov, pretože matka mu nedovolí opustiť jeho bydlisko. Navrhuje upraviť stretávanie v sobotu bez účasti matky a rozšíriť ho na celý deň, aby sa mohol vykonávať plnohodnotne, a aby maloletý I. mal možnosť spoznať aj rodinu otca.

8. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie v bode V. ohľadom rozsahu styku otca súhlasí.

9. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca a kolízneho opatrovníka uviedla, že zotrváva na svojej odvolacej argumentácii. Má záujem, aby si dieťa vybudovalo vzťah k otcovi, avšak tento treba začať budovať postupne, keďže dieťa je naozaj veľmi malé a otca nepozná. Pre otca je bez rozdielu, či sa styk realizuje v N. alebo v L. T., nakoľko vzdialenosť medzi týmito obcami je zanedbateľná. Požiadavku otca na styk s maloletým I. bez jej prítomnosti považuje za neakceptovateľnú, keďže dieťa otca nepozná. Bez prítomnosti matky sa dieťa psychicky zrúti, čo môže mať ďalekosiahle negatívne následky na vybudovanie vzťahu I. k svojmu otcovi. Navrhuje, aby odvolací súd rozhodol v intenciách jej odvolania.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahu ( ), a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho

súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné a rozsudok súdu je v napadnutom výroku o úprave styku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle .

11. Predmetom konania je rozhodovanie o návrhu na rozvod a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním vo výroku o styku (výrok V.), maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky, otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletého v sume 115 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a upravil stretávanie otca so synom každú stredu v čase od 15.00 hod. do 17.00 hod. na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, pracovisko N., za prítomnosti pracovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, a každú párnu sobotu v čase od 15.00 hod. do 18.30 hod. za prítomnosti matky. Odvolacie dôvody matky smerovali proti úprave styku. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané skutkové okolnosti pre úpravu styku otca s maloletým v zmysle výroku súdu prvej inštancie.

12. Zo zisteného skutočného stavu veci vyplýva, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti od júla 2020. Ich vzájomná komunikácia je sťažená. Otec dieťaťa sa lieči na depresie na T. E. U. W. N., pravidelne užíva lieky. Maloletý I. je v celodennej starostlivosti matky. Otec tvrdí, že sú mu upierané rodičovské práva k maloletému. O úprave styku otca s maloletým I. bolo naposledy rozhodnuté neodkladným opatrením Okresného súdu Kežmarok č.k. -20 zo dňa 12.8.2020 v spojení s uznesením odvolacieho súdu č.k. -73 zo dňa 13.10.2020, v zmysle ktorého bol otec oprávnený stretávať sa s maloletým I. každý párny víkend kalendárneho roka a to v sobotu od 14.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu od 14.00 hod. do 17.00 hod. v prítomnosti matky. Zároveň bol súdu prvej inštancie daný podnet na postup podľa . Styk sa v zmysle predmetného uznesenia realizuje minimálne. Rodičia sa nachádzajú v pretrvávajúcom rodičovskom konflikte a disponujú rozdielnymi názormi na realizáciu stretnutí otca s maloletým dieťaťom, komunikácia medzi rodičmi je vážne narušená. Zo zisteného skutočného stavu veci tiež vyplýva, že styk otca s maloletým I. je problematický vzhľadom na odmietavý postoj matky. Matka je názoru, že maloletý je v útlom veku. Podľa názoru otca matka bráni v styku s maloletým I., otec trvá na širšej úprave styku, aby mal vytvorený priestor na spoločné trávenie času.

13. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

14. Podľa , záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

15. Rozhodovanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností v prípadoch, kedy rodičia nie sú schopní sa na výkone rodičovských práv a povinností dohodnúť, musí byť potom hľadaním optimálneho stavu zo strany súdu. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností dbá o to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už je uskutočňovaná verejnými alebo súkromnými

zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Zároveň však čl. 9 ods. 3 tohto dohovoru predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa. Znamená to potom, že pokiaľ by styk s rodičom negatívne vplýval na záujmy dieťaťa alebo by tu existovala odôvodnená obava z takéhoto negatívneho vplyvu, súd po tomto zistení obligatórne styk maloletého dieťaťa s rodičom obmedzí alebo ho aj zakáže.

16. V preskúmavanom prípade má najvyššiu prioritu najlepší záujem mal. I.. Ten vyhodnocuje súd v každej jednotlivej veci osobitne, za pomoci kritérií, demonštratívne vymedzených zákonodarcom v . Každé dieťa má pritom prezumovaný záujem udržiavať a rozvíjať citové väzby s obidvomi rodičmi. Vzhľadom na uvedené súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností dbá o to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore s inými záujmami dieťaťa.

17. V prípade, keď súdy rozhodujú o úprave styku rodičov s dieťaťom, je nutné vychádzať z toho, že právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Rozhodnutím súdu by tomuto dieťaťu malo byť umožnené stýkať sa s oboma rodičmi v takej miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Takéto usporiadanie vzťahov je spravidla vždy v „najlepšom záujme dieťaťa“, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou nejakého iného, dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento záujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 19. januára 2017). Nesúhlas s plnohodnotným stykom druhého rodiča s dieťaťom môže byť relevantný len vtedy, ak je založený na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať do záujmu dieťaťa. Ak ide o nepreukázaný alebo nepreskúmateľný dôvod, na ktorom je založený nesúhlas rodiča s pravidelným a plnohodnotným stykom druhého rodiča s dieťaťom, alebo sa v konaní preukáže, že ide o nesúhlas spočívajúci v dôvode, ktorý má pôvod len v osobe rodiča a preukázateľne nemá negatívny vplyv na záujem dieťaťa, súdy nemôžu na tomto nesúhlase založiť rozhodnutie. Rodič, ktorý s plnohodnotným stykom dieťaťa s druhým z rodičov nesúhlasí, by mal vierohodne preukázať dôvod svojho nesúhlasu, ktorého relevantnosť súd musí pri rozhodovaní o práve rodiča, ktorému korešponduje právo dieťaťa na plnohodnotný a pravidelný styk s rodičom, vždy skúmať. Súdy preto musia vždy citlivo a maximálne obozretne zvažovať naplnenie podmienok pre ten - ktorý model úpravy styku druhého rodiča s maloletým dieťaťom z hľadiska sledovania jeho najlepších záujmov. Je predovšetkým v záujme zabezpečenia úplného a všestranného rozvoja maloletého dieťaťa tak po citovej, rozumovej a emocionálnej stránke a vytvorenia čo najpriaznivejších podmienok pre jeho zdravý vývoj, aby nebolo vystavované napätým situáciám, stresu, strachu a nebolo nútené čeliť emocionálnym atakom, ktoré ešte vzhľadom na svoj vek a vyzretosť nedokáže samostatne spracúvať a zvládnuť.

18. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že matka svoju odvolaciu argumentáciu týkajúcu sa úpravy styku otca s maloletým I. postavila na svojom presvedčení o nadbytočnosti stretávania sa na ÚPSVaR, pracovisko N. každú stredu; nezohľadnení názoru matky a záujmu maloletého dieťaťa; znemožnení, resp. sťažení možnosti matky nájsť si zamestnanie, keďže nie je predpoklad, aby zamestnávateľ toleroval matke, že každú stredu poobede nebude k dispozícii. Matka je presvedčená, že v takýchto prípadoch sa styk určuje počas víkendov. Rovnako namieta prítomnosť pracovníka ÚPSVaR v cudzom prostredí úradu, čo nie je v záujme maloletého dieťaťa, ani v záujme vybudovania zdravého vzťahu otca s dieťaťom. Dieťa nie je zvyknuté na otca, ani tráviť čas bez matky, matka má za to, že dieťa nie je tak psychicky vyspelé, že zvládne byť bez nej v cudzom prostredí, a tiež matka pochybuje, či je otec spôsobilý riadne sa postarať o dieťa a po každej stránke zabezpečiť uspokojovanie všetkých jeho potrieb. Matka trvá na tom, že v súčasnej dobe postačuje styk otca s dieťaťom v rozsahu každej párnej soboty od 15.00 hod. do 18.30 hod. za jej prítomnosti.

19. Maloleté dieťa sa v prejednávanej veci stalo nástrojom na vyporiadanie konfliktného vzťahu medzi svojimi rodičmi, ktorý pretrváva, kedy matka vyhľadáva rôzne zámienky na to, aby sa styk otca s dieťaťom nerealizoval bez jej prítomnosti, tobôž nie aj s prespaním dieťaťa u otca. K uvedenému odvolací súd konštatuje, že otec má významné miesto v živote dieťaťa. Otec, či už je prítomný alebo nie, má svoje miesto v živote dieťaťa a toto miesto mu musí dať matka v rôznej podobne, či už prostredníctvom fotiek, porovnaní alebo spomienok, môže o otcovi hovoriť opisne. Nech zažila matka čokoľvek, otec nesmie byť očierňovaný a príčiny neprítomnosti otca môžu byť vysvetlené aj bez zachádzania do detailov.

20. Matka však po celú dobu trvania konania zotrváva na svojom stanovisku, že dieťa svojho otca nepozná, dieťa nie je na neho navyknuté, tieto tvrdenia tvoria jej argumentáciu v konečnom dôsledku v podstate v priebehu celého konania na súde. V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že matka v podstate tvrdí, že iba ona je schopná saturovať všetky potreby dieťaťa, avšak podľa názoru odvolacieho súdu má snahu dieťa k sebe citovo viazať, čím mu zabraňuje v jeho individualizačnom procese a v možnosti vytvoriť si citový vzťah k otcovi. Napokon nebolo dokazovaním preukázané, že dieťa odmietalo otca, alebo malo negatívnu skúsenosť s otcom, čiže je vylúčené, aby ho odmietalo na základe vlastných skúseností.

21. Za podstatné považuje odvolací súd dať do pozornosti vôľu otca stretávať sa s maloletým v širšom rozsahu, pričom z dokazovania jednoznačne vyplýva, že otec nemá so synom negatívny vzťah, a má odôvodnený záujem na tom, aby mal rovnakú možnosť podieľať sa na starostlivosti a výchove maloletého. Skutočnosť, že v zmysle vyššie citovaných ustanovení má byť zachované právo dieťaťa na starostlivosti a výchove oboch rodičov aj v prípade, ak spolu nežijú, je skôr ideálna ako reálna. Za predpokladu, že je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, vždy nastáva nerovnováha v prospech jedného z rodičov. Odvolací súd poznamenáva, že podstatnou je aj skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané, že by sa otec o maloletého nevedel postarať. Akékoľvek pochybnosti ohľadom zanedbania starostlivosti, nedodržania denného režimu alebo nerešpektovania zdravotného stavu dieťaťa, odvolací súd posúdil ako nedôvodné, nemajúce úplne oporu vo vykonanom dokazovaní a bez hlbšej relevancie. Maloletý má právo na oboch rodičov a odvolací súd je presvedčený, že nie je možné prijať záver z vykonaných dôkazov o tom, aby bol ohrozovaný zdravý vývoj maloletého, pokiaľ súd pristúpi k stanoveniu styku autoritatívnym rozhodnutím.

22. V súvislosti s odvolacou argumentáciou matky týkajúcou sa úpravy styku odvolací súd musí konštatovať, že matka v konaní ničím nepreukázala relevantné dôvody, ktoré by mali viesť k obmedzeniu plnohodnotného a pravidelného styku otca s maloletým už aj tak svojím spôsobom obmedzeného styku otca so synom (na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, pracovisko N., za prítomnosti pracovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, a každú párnu sobotu v čase od 15.00 hod. do 18.30 hod. za prítomnosti matky). Odvolací súd zdôrazňuje, že nie je prípustné, aby súd založil svoje rozhodnutie na základe subjektívnych predstáv matky o tom, ako by mal podľa nej styk prebiehať (výlučne dvakrát v mesiaci na 3 a pol hodiny v jej prítomnosti). Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že v tomto prejednávanom prípade jednoznačne nemožno hovoriť o zlom vzťahu medzi otcom a synom, ale o konfliktnom vzťahu medzi rodičmi navzájom. Odvolací súd taktiež považuje za potrebné uviesť, že podstatnou súčasťou matkinho odvolania proti úprave styku, ako aj takmer všetkých jej podaní, sú jej výhrady k nedostatočným rodičovským zručnostiam otca, čo je však v tomto konkrétnom prípade úplne prirodzené, nakoľko bolo preukázané, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, pričom dlhodobo nie je zabezpečený rovnocenný, plnohodnotný styk otca s dieťaťom, nakoľko styk sa realizoval bez prespania u otca a prebiehal len niekoľko hodín počas dňa. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že každý rodič má určitú ideálnu predstavu o tom, čo je pre jeho dieťa vhodné a čo nie, avšak základom rodičovskej zrelosti je schopnosť akceptovať aj druhého rodiča pri výchove maloletého dieťaťa, s čím súvisí aj prijatie jeho výchovných postupov, ktoré len tým, že sú odlišné, neznamenajú žiadne ohrozenie dieťaťa.

23. Odvolací súd dospel jednoznačne k záveru, že nie sú dané dôvody na obmedzenie styku, takýmto zásahom by sa za danej skutkovej situácie docielilo len to, že by sa dieťa otcovi odcudzilo viac, ako je to momentálne, vyhliadky na vytvorenie, obnovenie pozitívnych väzieb sa postupne znížia a napokon zaniknú. Je potrebné vytvoriť mal. dieťaťu priestor, aby spoznalo okrem názorov matky aj názory otca a tak aby malo možnosť vlastnej voľby. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o úprave styku otca s mal. synom a námietky matky posúdil ako nedôvodné.

24. Odvolací súd v predmetnej veci, rovnako ako súd prvej inštancie, vidí potrebu kontaktu otca s mal. I. a v nadväznosti na uvedené skutočnosti konštatuje, že úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná a odvolací súd nemá za preukázané, že by tomu bolo inak v predmetnej právnej veci. Záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova o maloleté dieťa predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti maloletého dieťaťa. V procese

socializácie maloletého dieťaťa je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu výchovu detí) je prikázaná obom rodičom; preto, pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie je - dôvod na to, aby rodič, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, aby sa tento rodič s maloletým dieťaťom nestretával, resp. sa stretával len vo veľmi obmedzenom rozsahu. Je dôležité zdôrazniť, že záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v jeho živote bez pochybností nezastupiteľné postavenie (nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci ). Výkon rodičovských práv a povinností nesmie vystaviť maloleté dieťa negatívnym vplyvom.

25. Záujem maloletého na stretávaní sa s otcom odvolací súd vidí najmä v potrebe udržiavania vzťahu medzi rodičom a maloletým dieťaťom v zmysle chápania ho ako vzoru a autority, ktorý s rastúcim vekom dieťaťa bude nadobúdať širšie rozmery. Vzhľadom k tomu, ak má otec záujem sa s maloletým synom sa stýkať, jeho povahové vlastnosti neodôvodňujú predpoklad, že bude na neho negatívne vplývať, je v jeho záujme bez najmenších pochybností styk vykonať. Tento stav je pre maloleté dieťa prínosný po stránke emočnej, ako aj po stránke intelektuálnej.

26. Odvolací súd chce v tomto smere poukázať na tzv. výchovu prítomnosti či príkladom, ktorá je, ako je vo všeobecnosti známe, tou najúčinnejšou výchovnou metódou. Preto má byť aj rodičovi, ktorý s dieťaťom trvale nežije, umožnený pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času, počas ktorého je možné realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča. S poukazom na uvedené odvolací súd uvádza, že prípravou na styk otca s dieťaťom sa nerozumie len fyzická príprava matky, ktorá má zabezpečiť dieťaťu veci na oblečenie a podobne, ale aj určitá psychická pomoc a psychická príprava na stretávanie sa s druhým rodičom. Matka je vždy pre svoje deti vzorom, pričom možno predpokladať, že ak uvidia u svojej matky pozitívny vzťah k otcovi (na úrovni slušnosti a zdvorilosti), zmenia aj oni svoj postoj a nebude ho odmietať. Pri výkone styku rodiča s maloletým dieťaťom je nevyhnutné vziať na zreteľ zodpovednosť matky, aby v záujme mal. I. na neho pozitívne vplývala a viedla ho k pozitívnemu vzťahu k otcovi. Dôležitá úloha otca v živote mal. detí je nepopierateľná, preto je úlohou matky vhodne na neho pôsobiť a zdôrazňovať mu dôležitosť stretávania sa s druhým rodičom aj v nadväznosti na jeho budúcu socializáciu v spoločnosti a následných partnerských vzťahoch. Ako vyplýva z obsahu spisu, nie je preukázané, že by otec maloletému nejakým spôsobom ubližoval. Je jednoznačne na prospech maloletého, aby sa stýkal s otcom a postupne si vybudovali vzťah typický pre otca so synom. Stav, keď rodič nepripravuje dieťa na styk s druhým rodičom a dieťa druhého rodiča odmieta, sa rovná ,,neumožneniu“ druhému rodičovi stretávať sa s dieťaťom. Ak je dieťa vo výchove rodiča, ktorý svojím prístupom do určitej miery podporuje dieťa v odmietaní druhého rodiča, niet záruky, že dieťa bude vychovávané v zdravom prostredí. Ide totiž len o skryté pestovanie odmietania až nenávisti, čo je zo strany rodiča a v záujme zdravého vývoja dieťaťa neakceptovateľné, ak samozrejme neexistujú dôvody na zákaz styku.

27. Záverom odvolací súd dodáva, že v množstve prípadov týkajúcich sa sporov o maloleté deti zo strany ich rodičov poukazujúcich síce na záujmy mal. detí a potrebu ich ochrany, paradoxne dochádza, a mnohokrát už nezvratne, k poškodeniu záujmov detí. Odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie zobral do úvahy všetky aspekty a špecifiká veci a pri hodnotení záujmu maloletého dieťaťa prihliadol aj na súčasné postoje maloletého, ovplyvnené aj samotnou matkou, pričom zhodnotil predchádzajúci citový vzťah s otcom počas bezproblémového spolužitia otca s maloletým a matkou a považuje za potrebné zdôrazniť, že je potrebné, aby rodičia našli spoločnú reč, a to v záujme spoločného syna, s cieľom dopriať mu kompletnú rodinu, ktorú tvoria obaja rodičia, aj napriek tomu, že nežijú v spoločnej domácnosti, pretože nemožno znevažovať rolu druhého rodiča tým spôsobom, že sa rodič, s ktorým deti žijú v spoločnej domácnosti, snaží presvedčiť dieťa, že oni sami sú rodina a druhý rodič do ich života už nepatrí a nie je dôležitý. Preto rozhodnutie o stretávaní sa na ÚPSVaR, pracovisko N. každú stredu, za prítomnosti pracovníka ÚPSVaR, aj napriek odmietavému postoju matky, má zmysel, keďže zachovanie styku je potrebné k obnove vzťahov, postupnej komunikácii s otcom na zdvorilostnej úrovni a neskoršiemu nadobudnutiu dôvery v rodiča. Odvolací súd záverom apeluje na matku, aby sa viac angažovala a snažila v záujme zdravého fyzického a psychického vývoja maloletého syna pokúsila vysvetliť dôležitosť druhého rodiča v jeho živote a podporila ho k odbúraniu negatívnych emócií vo vzťahu k otcovi a v neposlednom rade ho motivovala k stretnutiam s ním. Odvolací súd vyjadruje presvedčenie,

že rodičia nájdu spoločnú reč s cieľom neprenášať vlastné konflikty a nezhody na svoje maloleté dieťa, ktorého psychická a fyzická pohoda by mala byť ich priorita.

28. Za daného stavu odvolací súd nevzhliadol opodstatnenosť podaných odvolacích dôvodov. Súd prvej inštancie dospel pri rozhodovaní k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil, preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku o úprave styku ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. v spojení s ust. .

29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle ust. .

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2007 Z.z.) o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).