Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/36/2017

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobkyne: A. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. - M., S. XX/XX, zastúpenej BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Hviezdoslavovo nám. 25, IČO: 36 833 533, proti žalovanej: S. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., T. XXXX/X, o neplatnosť kúpnej zmluvy, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Nitra z 25. októbra 2016, č. k. 19C/512/2015-114, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania z r u š u j e a vec mu vracia v tejto časti na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie o neplatnosť kúpnej zmluvy zastavil, žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % a zároveň požiadal Slovenskú poštu o vrátenie súdneho poplatku žalobkyni v sume 92,80 eura v zmysle § 11 ods. 3, 4 zák. č. 71/1992 Zb. O súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa zobrala žalobu v celom rozsahu späť, akceptoval späťvzatie žaloby a konanie zastavil v zmysle § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na ust. podľa § 256 ods. 1 majúc za to, že k späťvzatiu žaloby prišlo vplyvom konania prokurátora (vstúpil do katastrálneho konania a podal protest) a správnych orgánov, na ktoré nemala žalobkyňa žiaden vplyv. Žalovaná neplatnosť kúpnej zmluvy popierala. 2. Uznesenie súdu prvej inštancie, vo výroku o náhrade trov konania, napadla v zákonnej lehote odvolaním žalovaná, domáhajúc sa jeho zmeny a priznania náhrady trov konania v rozsahu 100 %. V dôvodoch svojho odvolania uviedla, že odvolanie podáva v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ CSP. Podľa právnej teórie a ustálenej súdnej praxe zavinenie účastníka pri zastavení konania je nutné posudzovať len z procesného hľadiska, podľa procesného výsledku. Nie je zrejmé, ako mala zastavenie konania zaviniť žalovaná. Poukázala na tú skutočnosť, že žalobkyňa podala žalobu dňa 16. 09. 2015, v predmetnej veci nebol v tom čase podaný žiadny protest prokurátora, k prevzatiu právneho zastúpenia došlo dňa 26. 05. 2016 a súdu to bolo oznámené dňa 20. 06. 2016. Ak by aj mala byť príčinou späťvzatia skutočnosť, že bol podaný protest prokurátora a bolo mu vyhovené, ako to uvádza súd, žalobkyňa mohla vziať žalobu späť predtým, než došlo k prevzatiu právneho zastúpenia. Súd nesprávne zistil skutkový stav, nakoľko z dôkazov vyplýva, že zastavenie konania späťvzatím žaloby procesne zavinila žalobkyňa a tiež, že tieto trovy by neboli vznikli, pokým by došlo k späťvzatiu žaloby bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o existencii dôvodov na späťvzatie žalobkyňa dozvedela. Poukázala tiež na ust. § 220 CSP, pričom namietala, že z odôvodnenia uznesenia nevyplýva, o aký protest sa konkrétne jedná, aké rozhodnutie správneho orgánu ním bolo napadnuté, neuvádza, ako sa s protestom oboznámil, či je súčasťou spisu, prípadne či sa jedná o skutočnosť, ktorá je súdu známa z jeho rozhodovacej činnosti. 3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhla uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že zobrala žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že po podaní žaloby sa v rámci správneho (katastrálneho) konania domohla nároku, ktorý si v žalobe

uplatnila. Z objektívneho hľadiska teda nastal výsledok, ktorého sa žalobkyňa domáhala v tomto konaní, a preto žalobu vzala späť. Nemala v čase podania žaloby inú možnosť, ako domáhať sa súdnej ochrany svojich práv. Nesúhlasí s nelogickým tvrdením žalovanej, že medzi podaním protestu a späťvzatím žaloby neexistuje príčinná súvislosť. Žalobkyňa nebola viazaná žiadnou lehotou na späťvzatie žaloby, vzala žalobu späť v dostatočnom časovom predstihu ešte pred otvorením prvého pojednávania vo veci samej v záujme minimalizovať trovy konania oboch strán. Rozhodnutie spĺňa i všetky náležitosti stanovené v § 220 a skutočnosť, že rozhodnutie o trovách konania nie je podstatou súdneho konania, ale jeho vedľajším produktom zohľadnil aj samotný zákonodarca v ust. § 236 CSP, v ktorom výslovne stanovil, že uznesenie má byť stručne odôvodnené. 4. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadrila písomne žalovaná. Opätovne poukázala na ust. § 256 CSP. Vo svojom odvolaní poukazovala, že žalobkyňa sa dozvedela o výsledku katastrálneho konania po podaní protestu prokurátora a napriek uplynutiu značného časového obdobia, k späťvzatiu žaloby došlo až podaním, ktoré bolo súdu doručené 21. 10. 2016. Žalovanej vznikli trovy právneho zastúpenia práve tým, že zastupovanie prevzal 26. 05. 2016 a trovy boli účelne vynaložené v súvislosti s ochranou jej práv. 5. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovanej navrhla uznesenie vo výroku o náhrade trov konania potvrdiť. 6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 , že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP, preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ zrušiť a podľa § 391 ods. 1 vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 7. Prijatím zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok s účinnosťou od 01. 07. 2016 došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 473 . Podľa prechodného ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Znamená to, že nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, a teda sa použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového poriadku s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovenými v § 470 ods. 2 CSP. 8. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 9. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 10. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 11. Podľa § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 12. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v § 256 znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem „procesné zavinenie“ sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska a je nevyhnutné vykladať ho komplexne a extenzívne. Zásada procesnej zodpovednosti je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí sporu. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, ktorou príčinou je správanie sa strany sporu. Prvok zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť rozhodnuté a zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadná povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania je považovaný aj žalovaný, ktorý svoj dlh splnil po začatí sporu a vyvolal tým u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne podanej žaloby. 13. Civilný sporový poriadok neobsahuje ustanovenie obdobné § 146 ods. 1 písm. c/ OSP, v zmysle ktorého v prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platilo, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z tejto všeobecnej zásady existovali dve výnimky (§ 146 ods. 2 OSP), ktoré sa do ust. § 256 ods. 1 premietli ako pravidlo. Ako už bolo uvedené (bez ohľadu na to, že do Civilného sporového poriadku nebola výslovne prebratá druhá veta § 146 ods. 2 OSP) naďalej platí, že ak sa pre

správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, je žalovaný povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie konania. V danom prípade však žalobkyňa zobrala žalobu späť bez toho, aby žalovaná plnila, čoho sa žalobou domáhala. Nemožno teda prisvedčiť názoru súdu prvej inštancie, že žalobkyňa nemala na späťvzatie žaloby žiaden vplyv, pretože k späťvzatiu žaloby prišlo pod vplyvom konania prokurátora, (ktorý vstúpil do katastrálneho konania, keď podal protest) a správnych orgánov. S takýmto právnym posúdením sa odvolací súd nestotožňuje. Žalovaná v tomto spore nesporne procesne nezavinila zastavenie konania, pretože v tomto súdnom konaní nesplnila to, čo od neho žalobkyňa požadovala v žalobnom petite. Odvolací súd vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel k opačnému záveru, ako súd prvej inštancie ohľadom konštatovania zavinenia žalobkyne na zastavení konania v dôsledku späťvzatia žaloby. Žalobkyňa vzala svoju žalobu späť bez toho, aby takýto jej úkon bol vyvolaný správaním sa žalovanej v konaní, a preto procesne zavinila zastavenie konania. 14. Súd rozhoduje o trovách konania bez návrhu, keďže trovy konania predstavujú súčasť celého súdneho procesu, t.j. tak ako má súd povinnosť rozhodnúť o veci samej, tak má aj povinnosť rozhodnúť o trovách konania (§ 362 ods. 1 . Tak ako súd rozhoduje o trovách konania bez návrhu, je povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. 15. V tomto smere odvolací súd konštatuje, že ust. § 257 preberá doterajšiu úpravu v ust. § 150 ods. 1 prvej vety OSP, v zmysle ktorého platilo, že „ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať“. Súd prihliadne najmä na okolnosti či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Aplikácia ust. § 257 pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú síce naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasi neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach strán sporu. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/17/2009). 16. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní sa mal zaoberať aj aplikáciou ust. § 257 CSP. Nové ust. § 257 je formulované podstatne všeobecnejšie, než pôvodne § 150 ods. 1, 2 OSP a vytvára väčší priestor na voľnú úvahu súdu. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: - dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje, výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. To však neznamená, že tým vytvára priestor na nekontrolovanú voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/17/2009, sp. zn. 5 Cdo/67/2010, sp. zn. 3 MCdo/46/2012) nemožno § 257 považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia, len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom nároku. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania, alebo určitej procesnej situácie. K aplikácii ust. § 257 dochádza aj z aspektov sociálnych, čo však podľa názoru odvolacieho súdu nie je daný prípad. Dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 CSP, ktoré súd prvej inštancie bude v ďalšom konaní skúmať a posudzovať, bude hodnotiť povahou a okolnosťami daného sporu. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní zhodnotí zmenu skutkového stavu po podaní žaloby žalobkyňou, ktorý popisuje v späťvzatí žaloby. Súd prvej inštancie tieto skutočnosti posúdi v zmysle ust. § 257 CSP, pre ktoré by žalobkyni nepriznal nárok na náhradu trov zastaveného konania. 17. Keďže odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade je súd prvej inštancie povinný zaoberať sa ust. § 257 CSP, uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/, c/ zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a to z dôvodov, že súd je povinný vytvoriť procesný priestor umožňujúci stranám konania vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu ust. § 257 CSP. Súčasťou práva na spravodlivý proces je vytvorenie priestoru preto, aby strana konania mohla účinne

uplatňovať námietky a argumenty, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť rozhodovanie súdu, a s ktorými sa súd musí v rozhodnutí náležite vyporiadať. Inak povedané, z práva na spravodlivý proces vyplýva povinnosť súdu vytvoriť pre strany sporu procesný priestor k tomu, aby sa vyjadrili k eventuálnemu uplatneniu moderačného práva podľa ust. § 257 CSP. Takáto povinnosť je o to naliehavejšia v rámci odvolacieho konania, keď po prijatí rozhodnutia už strana sporu nemá procesný nástroj svoje námietky uplatniť, na rozdiel od súdu prvej inštancie, keď je možné námietky uplatniť ex post v odvolaní. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 ; dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 ; povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .