Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/1236/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu: Ing. G. W. I.., bytom E. XX, Q. I., právne zastúpený JUDr. F. P., advokátom so sídlom v W. nad W., X. XXXX/XX, proti žalovanej: F.. Y. C., bytom C. J. XXXX/X, S., právne zastúpená JUDr. P. P., advokátom, so sídlom v S., Q. XX, o určenie neplatnosti právneho úkonu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 26. augusta 2015, č. k. 4C/101/2013-319 takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že určuje, že kúpna zmluva, uzatvorená dňa 16.05.2013 medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovanou ako kupujúcou, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti evidované na LV č. XX k. ú. E., a to pozemky: parcela registra „C“ č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 341 m2, parcela registra „C“ č. XXX/X - záhrady o výmere 780 m2 a rodinný dom súpisné číslo XX na parcele registra „C“ č. XXX/X v podiele 1/1, je n e p l a t n á .

Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania vo výške 1.081,08 eur v lehote troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 2, § 39, § 37 ods. 1, § 49a, § 41, § 580 ods. 1, § 589, § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ďalej § 2 ods. 1, § 3 ods. 1, § 12 ods. 1 zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách a výsledkami vykonaného dokazovania, keď mal preukázané, že žaloba nie je dôvodná. Súd v prvom rade skúmal, či žalobca má v zmysle ust. § 80 písm. c/ O.s.p. naliehavý právny záujem na predmetnej určovacej žalobe, pričom konštatoval, že žalobca ako pôvodný vlastník nehnuteľností, ktorý tieto vlastnil pred uskutočnením právneho úkonu, ktorého neplatnosti sa domáha, preukázal naliehavý právny záujem na takomto určení, keďže žalovaná je zapísaná v katastri nehnuteľností ako vlastník sporných nehnuteľností a tieto nadobudla na základe neplatnosti domáhajúceho sa právneho úkonu a iba súdne rozhodnutie, ktoré ho vydania sa žalobca domáha v danom konaní, môže byť podkladom pre konanie na vykonanie zmeny zápisu vlastníckych práv v katastri nehnuteľností. V danom prípade teda v konaní nebolo sporné, že žalovaná je v súčasnosti výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností a vlastníctvo k nim nadobudla na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi ňou a žalobcom dňa 16.05.2013. Sporným zostalo tvrdenie žalobcu, že nikdy nemal záujem uzatvoriť kúpnu zmluvu so žalovanou, nemal záujem predmetné nehnuteľnosti odpredávať za kúpnu cenu uvedenú v kúpnej zmluve, vedome nikdy nepodpisoval kúpnu zmluvu a naviac nikdy v súvislosti s kúpnou zmluvou neobdržal časť kúpnej ceny vo výške 15.000 eur. Kúpnu zmluvu uzatvoril v omyle a naviac v tiesni potreby získania finančných prostriedkov formou pôžičky, do ktorého omylu ho dostali jemu neznáme ženy a kúpnu zmluvu neuzatváral na základe jeho vážnej vôle nehnuteľnosť odpredať.

Mal za to, že ide o zmluvu na získanie finančných prostriedkov formou úveru, pôžičky. Súd sa v prvom rade zaoberal uplatnenými dôvodmi neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 16.05.2013, o ktorej žalobca tvrdí, že je neplatná, pretože zmluvné podmienky v tejto zmluve sú jednostranné, nevyvážené v prospech žalovanej. Zmluvu považuje za neplatnú aj z dôvodu, že ju uzatvoril v omyle a naviac v tiesni potreby získania finančných prostriedkov, do ktorého omylu ho dostali jemu neznáme ženy, ktoré mu tvrdili, že má podpísať listiny potrebné pre vybavenie úveru na splatenie pohľadávky spoločnosti S. I., a. s., pričom až neskôr zistil, že sa jednalo o predaj nehnuteľností. Zmluvu považuje za neplatnú aj z dôvodu, že kúpna cena nebola dohodnutá v súlade so zákonom (nižšia ako je cena trhová, resp. všeobecná hodnota). Súd konštatoval, že skutočnosti tvrdené žalobcom v konaní preukázané neboli. Tvrdenie žalobcu, že nemal záujem uzatvoriť kúpnu zmluvu so žalovanou, vedome nikdy nepodpisoval kúpnu zmluvu, sa v konaní preukázali ako nepravdivé. To, že žalobca mal v úmysle predať nehnuteľnosti vyplýva zo samotnej žaloby, ale aj zo správania a konania žalobcu zisteného vykonaným dokazovaním, ktorým súd zistil, že žalobca sa sám obrátil na realitnú kanceláriu J. za účelom predaja týchto nehnuteľností. Uvedené preukazuje zverejnený inzerát a výpoveď svedka P. F.. Taktiež svedok U. F. vo svojej výpovedi uviedol, že mu žalobca uviedol, že chce predať rodinný dom a tomuto svedkovi to uviedla aj svedkyňa O. Q.. Na základe uvedeného mal súd za to, že žalobca mal v úmysle nehnuteľnosti predať. Pokiaľ ide o kúpnu zmluvu zo dňa 16.05.2013 mal súd preukázané, že táto bola oboma jej účastníkmi podpísaná, žalobca nepoprel, že by túto zmluvu podpísal. Tvrdenia žalobcu, že ju podpísal v domnení, že podpisuje listiny v súvislosti s poskytnutím úveru v konaní preukázané neboli. Tvrdenie žalobcu, že sa mal o poskytnutí úveru dohodnúť so ženou, ktorá ho sama kontaktovala u neho doma sa v konaní nepreukázalo. Ani jeden z vypočutých svedkov tieto tvrdenia žalobcu nepotvrdil. Svedkyňa O. Q. uviedla, že nenavrhla žalobcovi vybavenie úveru alebo poskytnutie pôžičky. Svedkyňa W. I. uviedla, že nepočula, že by pani Q. hovorila žalobcovi o možnosti poskytnutia pôžičky alebo vybavenia úveru. Ani svedok U. F., keď sa osobne stretol so žalobcom nebavil sa o poskytnutí úveru. V konaní nebolo preukázané, a to ani výpoveďou svedkov ale ani žalobcu, že by žalobcovi bola pôžička alebo úver poskytnutý a kto konkrétne mal úver či pôžičku žalobcovi poskytnúť a za akých konkrétnych podmienok. Žalobca v konaní riadne neoznačil osoby, osobu, s ktorou sa mal na poskytnutí úveru či pôžičky dohodnúť. Vykonaným dokazovaním, svedeckou výpoveďou O. Q., U. F. mal súd preukázané, že sám žalobca sa obrátil na tieto osoby s úmyslom predaja nehnuteľností, pričom o podmienkach samotného predaja nehnuteľností žalobca komunikoval s U. F., zamestnancom realitnej kancelárie M., s.r.o. S. svedok vo výpovedi uviedol, že sám žalobca mu uviedol, že tento dom predáva už cez inú realitnú kancelári, nemôže ho predať a dohodli sa, že sú ochotní to predávať za cenu, že sa vyplatí S. I. a dostane 15.000 eur v hotovosti pri podpise zmluvy; žalobca mal podmienku, že potrebuje peniaze hneď a rýchlo. O tom, že žalobca mal v úmysle nehnuteľnosti predať svedčí aj výpoveď svedka P. F., ktorý uviedol, že sa na neho obrátil pán W. s tým, že má v úmysle predať rodinný dom s pozemkami v k. ú. E. a uviedol, že je ochotný tento dom predať za 20.000 eur. Svedok tiež uviedol, že nehnuteľnosť žalobcu mala hodnotu niečo medzi 25 až 30.000 eur. Ani tvrdenia žalobcu, že nevedel, že podpisuje kúpnu zmluvu, ktorej predmetom by bol odplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v konaní preukázané neboli. Tvrdenie žalobcu, že konal v omyle v tom, že sa jedná o zmluvu k získaniu finančných prostriedkov formou úveru, pôžičky, považoval súd za nepravdivé a to z dôvodu, že samotné znenie zmluvy obsahuje dohodu jej účastníkov o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a dohodu o kúpnej cene ako aj o spôsobe jej úhrady. Vykonaným dokazovaním mal súd taktiež preukázané, že žalobca okrem samotnej kúpnej zmluvy podpísal aj návrh na vklad vlastníckeho práva a tento doručil aj katastru nehnuteľností. Ďalšia skutočnosť, ktorá preukazuje, že žalobca vedome uzatvoril so žalovanou kúpnu zmluvu je tá, že v rovnaký deň ako podpísal kúpnu zmluvu bola v sídle A. spísaná notárska zápisnica s vyhlásením žalobcu o uznaní záväzku a o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, teda že sa žalobca vyprace najneskôr do 17.08.2013. Uvedené skutočnosti preukazuje aj výpoveď samotnej notárky JUDr. S. Q. pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Žalobca tvrdil, že nepoznal obsah listín, ktoré podpisoval na A., nemal možnosť vopred si tieto zmluvy preštudovať. O tom, že žalobca vedel a chcel uzatvoriť kúpnu zmluvu a akú kúpnu zmluvu uzatvára vyplýva aj zo svedeckých výpovedí O. Q., ktorá uviedla, že pani W. pánovi W. všetko vysvetľovala, ukazovala mu zmluvy, potom tam pán W. podpisoval tie zmluvy, pani W. mu dávala do ruky papiere, ktoré treba zaniesť na kataster a dať zavkladovať. Stále sa rozprávali niečo o zmluvách ohľadom papierov. Aj svedkyňa U. Q. (W.) uviedla, že žalobca bol popredu oboznámený s obsahom kúpnej zmluvy v kancelárii v budove u pani notárky, kde mali v tom čase prenajaté priestory. Ďalej súd uviedol, že tvrdenie žalobcu, že pri podpisovaní tohto právneho úkonu konal v omyle spočívajúcom v tom, že podpisuje listiny súvisiace s pôžičkou v konaní preukázané neboli. Kumulatívnym predpokladom neplatnosti právneho úkonu z dôvodu konania v omyle je aj subjektívna stránka druhého účastníka právneho úkonu, teda v tomto prípade žalovanej, ktorá by musela omyl

vyvolať alebo by o ňom musela vedieť, čo však v konaní preukázané nebolo. Žalovaná po tom, ako sa dozvedela o ponuke žalobcu na predaj nehnuteľností a s podmienkami kúpy prejavila záujem o kúpu, ktorú navonok prezentovala aj tak, že dňa 15.05.2013 kúpnu zmluvu podpísala a zložila k rukám realitnej kancelárie sumu 15.000 eur. Zo žiadneho žalobcom navrhnutého a vykonaného dôkazu nevyplýva, že žalobcovi dňa 16.05.2013 mala byť poskytnutá pôžička, resp. úver a ani to, že žalovaná je osobou, ktorá mala takýto omyl voči žalobcovi vyvolať, resp. o ňom vedieť. Aj keď žalobca poukazuje na rozpory vo výpovediach svedkýň O. Q. a U. Q. (W.), súd bol toho názoru, že tieto nepreukazujú, že žalobca v N. dňa 16.05.2013 neuzatvoril kúpnu zmluvu alebo že kúpnu zmluvu uzatvoril v omyle. Pokiaľ ide o uplatnený dôvod neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy a to, že kúpna cena nebola dohodnutá v súlade s § 589 Občianskeho zákonníka (výrazne nižšie ako trhová cena), súd konštatoval, že vykonaným dokazovaním toto tvrdenie žalobcu nebolo preukázané. V zmysle uzatvorenej kúpnej zmluvy sa účastníci dohodli na kúpnej cene prevádzanej nehnuteľnosti vo výške 21.425 eur. Z rozhodovacej činnosti súdov je známe, že ak sa na predmet kúpy nevzťahuje cenová regulácia, možno kúpnu cenu dohodnúť ľubovoľne vo výške s ohľadom na ust. § 3 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobca uviedol, že podľa jeho názoru dohodnutá kúpna cena je v hrubom nepomere s trhovou všeobecnou cenou, ktorá je podľa jeho názoru 38.000 eur, teda za kúpnu cenu uvedenú v inzeráte realitnej spoločnosti J. Tieto tvrdenia vykonaným dokazovaním neboli preukázané a to z dôvodov, že vypočutý svedok P. F., ktorý je zamestnancom tejto realitnej kancelárie uviedol, že podľa jeho názoru nehnuteľnosti mali hodnotu niečo medzi 25.000 až 30.000 eur a suma 38.000 eur bola v inzeráte uverejnená na základe doporučenia svedka P. F., že to stojí za pokus. Ďalším dôkazom, ktorý vyvracia tvrdenia žalobcu, že skutočná trhová cena nehnuteľnosti nemohla byť v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy 38.000 eur je listina, a to zámenná zmluva zo dňa 27.08.2010, z ktorej vyplýva, že zmluvné strany sa vtedy dohodli, že cena za predmet zámeny nehnuteľností, zapísaných na LV č. XX k. ú. E. je 10.300 eur, to znamená, nižšia ako dohodnutá kúpna cena v kúpnej zmluve. Nehnuteľnosti neprešli žiadnou úpravou, tak svedok P. F. a U. F. uviedli, že je potrebné ich rekonštruovať a aj znenie inzerátu spoločnosti J., s.r.o. v periodiku B. uvádza, že nehnuteľnosť je v pôvodnom stave. Rovnako v konaní nebolo preukázané, že by žalobca mal uzatvoriť zmluvu v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, keďže predmetný právny úkon bol uzatvorený písomne, po tom, ako si žalobca zmluvu prečítal, žalobca nepredložil žiadny dôkaz, z ktorého by bolo možné dospieť, že konal v tiesni, pod tlakom. Ďalej súd uviedol, že žalobca sa domáha neplatnosti kúpnej zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože podľa jeho názoru obsahuje nevýhodné podmienky - sú jednostranné, nevyvážené v prospech žalovanej. Súd bol toho názoru, že okolnosti, na ktoré sa žalobca odvoláva, by za podmienky splnenia všetkých podmienok určenia neplatnosti právneho úkonu mohli spôsobiť iba neplatnosť právneho úkonu v tejto časti, pretože vzhľadom na právny úkon - kúpna zmluva, ktorej podstatnými náležitosťami je predmet zmluvy a kúpna cena, je ich možno oddeliť od jej obsahu. Súd bol toho názoru, že žalobca na určení čiastočnej neplatnosti tohto právneho úkonu nepreukázal naliehavý právny záujem, žalovaná sa plnenia z týchto dohodnutých podmienok nedomáhala a žalobca nepreukázal, že by sa mala v úmysle domáhať a že by jeho postavenie bolo z tohto dôvodu neisté. Aj keď žalobca v ďalšom popieral, že mu zo strany žalovanej bola kúpna cena riadne a v celosti vyplatená (pričom žalovaná o úhrade kúpnej ceny predložila doklad o vklade sumy 6.425 eur na účet a kópiu príjmového dokladu na sumu 15.000 eur, na ktorom sa má nachádzať podpis žalobcu, potvrdzujúci prevzatie druhej časti kúpnej ceny), uvedená skutočnosť nespôsobuje neplatnosť kúpnej zmluvy. Na základe všetkých týchto skutočností súd žalobu o neplatnosť kúpnej zmluvy ako nedôvodnú zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil ust. § 142 ods. 1 a ust. § 150 ods. 1 O.s.p. S prihliadnutím na vek žalobcu, jeho príjem a sociálne pomery, kedy predmetom sporu je nehnuteľnosť, v ktorej si žalobca doteraz uspokojoval potrebu bývania a taktiež na samotnú výšku uplatnených trov konania, ktoré si žalovaná vyčíslila v celkovej výške 8.724,48 eur, súd všetky tieto okolnosti považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa a úspešnej žalovanej priznal právo na náhradu trov konania v časti 50% a v časti 50% túto náhradu trov konania nepriznal. V súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p. súd žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania celkovo vyčíslenú v sume 1.081 eur v lehote troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku, a to s poukazom na preukázanú majetkovú situáciu žalobcu.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalobca, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne sa domáhajúc zmeny rozsudku súdu prvej inštancie a vyhovenia žalobe. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že naďalej trvá na tom, že nikdy nemal záujem uzatvoriť kúpnu zmluvu so žalovanou. Vedome nepodpísal 16.05.2013 kúpnu zmluvu. Poukázal na svoje záverečné vyjadrenie na pojednávaní pred súdom prvej inštancie zo

dňa 05.08.2015. Zdôraznil, že kúpna zmluva podpísaná dňa 16.05.2013 bola právnym úkonom, ktorý uskutočnil v omyle, teda kúpnu zmluvu neuzatváral na základe vážnej vôle predať svoje nehnuteľnosti. Mal za to, že podpisuje zmluvu o pôžičku (úvere). Skutočnosť, že sa obrátil na realitnú kanceláriu J., s.r.o. ešte nepreukazuje, že prostredníctvom realitnej kancelárie M., s.r.o. mal záujem svoje nehnuteľnosti odpredať žalovanej. Z dokazovania vyplynulo, že je dôvodné sa domnievať, že bol v presvedčení, že ide podpisovať zmluvu o poskytnutí úveru za účelom vyplatenia veriteľa S. I., a.s. Vyplynulo to nielen z jeho výsluchu, ale aj z výsluchu svedkýň, napr. svedkyne Q., ktorá potvrdila, že jej žalobca „spomínal, že má nejaký úver od S. I. okolo 8.000, že to potrebuje povyplácať“, tiež svedkyňa Q. uviedla, že zverejňovala inzeráty typu „máte exekúciu? Hrozí vám dražba?“ a práve na takýto inzerát zatelefonoval. K tomu, že sa stal obeťou vyvolaného omylu s najväčšou pravdepodobnosťou prispela aj jeho naivita, vek a najmä mimoriadne zlý sluch, pretože hovorovú reč registruje až vtedy, keď hraničí s výrazným kričaním. Pokiaľ ide o svedka F., z výpovede svedkyne I. na pojednávaní 11.06.2015 vyplýva, že pán F. dojednával úvery „pána F. poznám, ktorý v S. poskytoval úvery, tieto poskytoval tak, že sa nehnuteľnosť prepísala na jeho ľudí, ktorých tam mohol dať ako vlastníka a on potom vybavoval v banke úver, pre toho, kto bol v minulosti vlastníkom tejto nehnuteľnosti a aby sa potom mohol on stať naspäť vlastníkom. Poznám to, lebo aj moja kamarátka mala od pána F. takýto úver.“, teda pán F. sa zaoberal poskytovaním úverov. Naviac, ako vyplýva zo súdneho spisu, spolu so svedkyňou Q. (W.) boli opakovane v obdobných prípadoch vypočúvaný orgánmi činnými v trestnom konaní, čo na pojednávaní 05.08.2015 výslovne potvrdila aj svedkyňa Q. (a to 5 až 7 krát). Pri výsluchu 05.08.2015 svedkyňa Q. (W.) opakovane spomenula spoločnosť W. C., dokonca mala byť so žalobcom údajne v kancelárii spoločnosti W. C. v N., pričom táto spoločnosť nemá podľa Obchodného registra v predmete podnikania realitnú činnosť, ale finančný leasing, poskytovanie úverov alebo pôžičiek, sprostredkovanie poskytovania úverov alebo pôžičiek a pod. Pochybnosti o jeho údajnom oboznámení s obsahom kúpnej zmluvy, ktoré vyplynuli z pôvodných výsluchov svedkýň Q. a Q. (W.) sa ešte viac prehĺbili počas ich konfrontácie uskutočnenej na pojednávaní 05.08.2015, kedy si obe výslovne odporovali vo svojich tvrdeniach. Kým svedkyňa Q. (W.) potvrdila, že predtým, než v N. išli k notárke JUDr. Q., zastavili sa v jej kancelárii, kde žalobcu oboznámila s obsahom kúpnej zmluvy, ktorú si prečítal, svedkyňa Q. toto nepotvrdila a výslovne uviedla, že hneď po príchode do N. išli priamo do kancelárie notárky JUDr. Q.. Keďže notárka ani jej zamestnankyňa nepotvrdili, že by žalobcu oboznámili s obsahom kúpnej zmluvy vyplýva z toho jediný záver, že on sa nikdy neoboznámil s obsahom kúpnej zmluvy, nemal kedy si ju prečítať a vzniesť prípadné námietky. Skutočnosť, že nepodpisuje kúpnu zmluvu potvrdzuje aj tá skutočnosť, že mu nebola zaplatená žiadna kúpna cena. Hoci príjmový doklad o prijatí hotovosti 15.000 eur podpísal, podobne ako pri ostatných listinách, ktoré mu boli rýchlo po sebe predkladané, podpísal aj tento príjmový doklad. Je zarážajúce tvrdenie svedkyne Q.), že mu dala podpísať príjmový doklad bez toho, aby mu hneď vyplatila peniaze v hotovosti. To znamená, že nie je žiadny relevantný dôkaz o tom, že by peniaze v hotovosti prevzal (okrem tvrdenia samotnej svedkyne Q.), keďže odovzdanie peňazí nepotvrdila ani svedkyňa Q., ktorá to mala podľa svedkyne Q. vidieť. Vzhľadom k tomu, že nesúhlasí so zamietnutím žaloby, ale trvá na podanej žalobe, nemôže súhlasiť ani s uloženou povinnosťou zaplatiť žalovanej náhradu trov právneho zastúpenia.

3. K podanému odvolaniu žalobcu sa písomne prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že sa plne stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Poukázala na podrobné písomné vyjadrenia k danej veci. Žalobca vo svojom odvolaní uvádza, že údajne nikdy nemal záujem s ňou uzatvoriť kúpnu zmluvu. K uvedenému musí uviesť, že listiny boli riadne a veľkým písmom zreteľne označené ako kúpna zmluva a zároveň ku kúpnej zmluve bola spísaná notárska zápisnica s exekučným titulom o vyprataní, pričom žalobca bol povinný v súlade so zákonom listinu pred podpisom prečítať až následne po vyhlásení, že obsahu rozumie, ju mohol podpísať. Je preto ťažko uveriteľné, aby žalobca, ktorý má dva akademické tituly a teda je vzdelaný, rozhľadený, celý život pracoval v intelektuálnej sfére, by podpísal listinu, kde už z jej názvu je zrejmé, že ide o kúpnu zmluvu. Žalobca v odvolaní uvádza, že údajne „z dokazovania vyplynulo, že žalobca bol presvedčený o tom, že podpisuje zmluvu o poskytnutí úveru za účelom vyplatenia veriteľa S. I., a.s.“. Žalobca dospel k tomuto záveru na základe toho, že svedkyňa Q. povedala „spomínal, že má nejaký úver od S. I. okolo 8.000 eur a že to potrebuje povyplácať“ a že táto svedkyňa uverejnila inzerát v znení „Máte exekúciu? Hrozí Vám dražba?“. K tomuto výkladu výpovede Q. uviedla, že pokiaľ by žalobca spomínal existenciu svojho dlhu voči S. I., a.s., ktorý potrebuje povyplácať, absolútne to neodôvodňuje záver, že by bol presvedčený, že podpisuje zmluvu o úvere. Naopak, z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalobca chcel nehnuteľnosť predať, avšak z kúpnej ceny priamo vyplatil svoj dlh voči S. I., a.s. Žalobca ďalej poukázal na výpoveď svedkyne I., ktorá uviedla, že „pána F. pozná, ktorý v S. poskytuje úvery“. Uvedené

je irelevantné vo vzťahu k preukázaným skutočnostiam, teda ku skutočnosti, že žalobca postupne oslovil dve realitné kancelárie s cieľom predať svoju nehnuteľnosť, keďže osoby sprostredkovávajúce predaj, kúpu a prenájom nehnuteľností sa môžu vedľa realitnej činnosti zaoberať čímkoľvek iným. Tvrdenie žalobcu, že spoločnosť W. C. vo svojom predmete podnikania nemá realitnú činnosť je k danej veci absolútne irelevantné, keďže táto spoločnosť nemala žiadny vzťah k predmetu sporu, nebola oslovená ako realitná kancelária v danej veci. K tvrdeniu žalobcu, že si údajne nemal kedy prečítať obsah kúpnej zmluvy a vzniesť prípadné námietky uviedla, že všetky súdu predložené listinné dôkazy podpísané žalobcom, ako aj výsluchy všetkých svedkov jednoznačne potvrdzujú, že ona ako osoba, ktorej bol právny úkon určený nemohla mať ani len teoretické pochybnosti o konaní žalobcu, že by mohol konať v omyle a nechcel by predať nehnuteľnosť. Tieto listiny žiadnym spôsobom nenasvedčujú tomu, že by ona akýmkoľvek spôsobom vyvolala omyl na strane žalobcu. Vzhľadom na existenciu notárskej zápisnice, ktorá je verejnou listinou, nie je reálne možné, aby bol žalobca uvedený do omylu a mal nesprávnu predstavu o zmluve, ktorú podpísal a vzhľadom na ustálenú súdnu prax považuje žalobu žalobcu pri existencii notárskej zápisnice za absurdnú a účelovú. Žalobca v závere odvolania uviedol, že nevedel, že podpisuje kúpnu zmluvu, pretože mu údajne nebola vyplatená kúpna cena a keďže žalobca nedostal žiadne peniaze, nevzbudilo to u neho pochybnosti, že nepodpisuje zmluvu o úvere. (Doklad, že prevzal 15.000 eur údajne podpísal len tak, lebo to bolo medzi ostatnými papiermi). K uvedenému uviedla, že vyjadrenia žalobcu odporujú racionálnemu uvažovaniu, pretože ak niekto chce pôžičku, tak ho zarazí práve to, že nedostal peniaze a predsa by podpisoval zmluvu o pôžičke práve preto, aby peniaze dostal. Vzhľadom na uvedené mala za to, že tvrdenie žalobcu je len nevydareným pokusom preukázať, že nemal vedomosť o tom, že podpisuje kúpnu zmluvu; naopak dôkazom z opaku má za to, že nechtiac svojim vyjadrením potvrdil, že musel vedieť, že zmluvu o pôžičke nepodpisuje. Na strane žalobcu neexistujú žiadne dôvody údajnej neplatnosti napádanej kúpnej zmluvy a zároveň ani finančný nárok voči nej, ktorý by si mohol uplatňovať podľa § 80 písm. b/ O.s.p. Zároveň ničím nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy, čo je nevyhnutná procesná podmienka na podanie takejto žaloby. V ďalšom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 05.10.2016 žalovaná uviedla, že v prejednávanej veci sa žalobca nemohol domáhať na súde určenia neplatnosti právneho úkonu bez toho, aby v žalobe vyjadril podmienenosť tohto plnenia nárokom druhej strany. Žalobca sa teda nemohol domáhať samostatného plnenia, ale mal uvedenú vzájomnosť a podmienenosť práv a povinností účastníkov primerane vyjadriť v petite žaloby. Keďže žalobca v petite žaloby túto vzájomnú viazanosť povinností účastníkov nevyjadril a súd je viazaný žalobným návrhom, nemohla byť žaloba už z tohto dôvodu úspešná. Za daného stavu nebolo možné vyhovieť žalobe, ktorá nezodpovedala § 457 Občianskeho zákonníka a ani prekročiť žalobný návrh a rozhodnúť o vzájomnej povinnosti oboch účastníkov vrátiť si poskytnuté plnenia.

4. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že zotrváva na podanom odvolaní ako aj na všetkých jeho doterajších vyjadreniach. Pokiaľ žalovaná vo vyjadrení argumentuje tým, že žalobe nebolo možné vyhovieť z dôvodu, že žalobný petit neobsahuje vzájomné plnenia, teda ide o synalagmatický záväzok, ide o novú argumentáciu žalovanej, v konaní pred súdom prvej inštancie ju neuvádzala, ani sa ňou nebránila. On nemal dôvod formulovať petit aj ohľadne jeho povinnosti vrátiť žalovanej kúpnu cenu. Kúpnu cenu totiž nikdy neobdržal (hotovostnú sumu 15.000 eur) a pokiaľ ide o jeho údajné splatenie záväzku, toto bolo realizované bez jeho vedomia a on o tom nemá žiadnu vedomosť. Zdôraznil, že na internete je zverejnených množstvo rozsudkov rôznych stupňov, kde bolo vyhovené žalobe o neplatnosť právneho úkonu bez toho, aby zároveň bolo rozhodnuté o synalagmatickom záväzku. Z uvedených dôvodov žiadal vyhovieť ním podanému odvolaniu.

5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 zmeniť.

6. Predovšetkým je potrebné uviesť, že v posudzovanej veci súd prvej inštancie rozhodol a odvolanie žalobcu bolo podané pred 1. júlom 2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z.

- Civilný sporový poriadok, ktorý upravuje postup súdu pri prejednávaní a rozhodovaní sporov. Civilným sporovým poriadkom bol zrušený zákon č. 99/1963 Z.z. - Občiansky súdny poriadok.

7. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku, zostávajú zachované. V zmysle uvedených ustanovení ako aj zákonných princípov, na ktorých je Civilný sporový poriadok postavený, odvolací súd

v danej veci posudzoval žalobcom uplatnené odvolacie dôvody podľa zákona účinného v čase podania odvolania, teda podľa vtedy platného procesného predpisu - Občianskeho súdneho poriadku.

8. V predmetnej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 16.05.2013 medzi ním ako predávajúcim a PaedDr. Y. C. ako kupujúcou, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. E., zapísané na LV č. XX ako pozemky parc. registra. „C“ č. XXX/X - záhrady o výmere 780 m2, parc. registra „C“ č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 341 m 2 a rodinný dom súp. č. XX na parc. registra „C“ č. XXX/X v podiele 1/1. Dôvodom, pre ktorý sa domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy bola skutočnosť, že nemal záujem kúpnu zmluvu na predmetné nehnuteľnosti uzavrieť, ale mal záujem o uzatvorenie zmluvy o pôžičke (úvere), pretože mal dlh v spoločnosti S. a taktiež potreboval peniaze na svoju vedeckú činnosť. Uviedol, že je pravdou, že podal aj inzerát na predaj predmetných nehnuteľností, avšak v konkrétnom prípade bol presvedčený, že ženy, ktoré reagovali na podaný inzerát a ktoré za nim prišli domov, mu pomôžu vybaviť pôžičku (úver) na splatenie predmetnej pohľadávky S. I., a.s. a že všetky listiny, ktoré podpisoval v N. sa týkajú vybavovania tejto pôžičky (úveru). Nemal žiadny záujem svoje nehnuteľnosti predať a čo v skutočnosti podpísal sa dozvedel až z dokladov, ktoré si prečítal doma.

9. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že nemal záujem uzatvoriť kúpnu zmluvu so žalovanou, že by túto kúpnu zmluvu uzatvoril v omyle a naviac v tiesni potreby získania finančných prostriedkov a taktiež nebolo preukázané, že by kúpna cena nebola dohodnutá v súlade s ust. § 589 Občianskeho zákonníka.

10. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko- právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

11. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

12. Dobré mravy predstavujú mimoprávne normy správania ako aj mimoprávny normatívny systém. Dobré mravy ako nepísané morálne normy samy o sebe nie sú prameňom práva, ale ich normatívnosť a záväznosť sa odvíja od právnych noriem, ktoré na ne odkazujú. Len na základe uvedených blanketných noriem, obsiahnutých v písanom súkromnom práve, sa následne dobré mravy ako nenormatívny systém stávajú súčasťou právneho poriadku a ich dodržiavanie požíva právnu ochranu, vrátane ochrany súdnej. Je nepochybné, že právny predpis dáva dobrým mravom značnú vážnosť a silu, avšak nikde nešpecifikuje a nekonkretizuje, čo je do značnej miery logické a správne, pričom posudzovanie, čo je „boni mores“, čiže v súlade s dobrými mravmi, je v danom prípade na súde.

13. Právo a povinnosť ako spoločenská kategória sa realizuje v spoločenskom živote, a preto voľnosť výkonu práva je obmedzená rovnakou možnosťou výkonu práva ostatnými subjektmi práva. Výkon práva, ktorý zasahuje bez právneho dôvodu do práva oprávnených záujmov iných, je prejavom šikanózneho výkonu práva, t.j. ide o výkon práva realizovaného nie za účelom dosiahnutia určitého, napr. ekonomického cieľa, ale v úmysle poškodenia iného subjektu. Takýto výkon práva je v rozpore s absolútnym zákazom, vyjadreným v § 3 ods. 1 OZ.

14. Rovnako v rozpore s absolútnym zákazom je výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, za výkon ktorého, či už formou právneho úkonu alebo faktickým správaním, rozumieme také konanie, ktoré sa nachádza v elementárnom rozpore s názorom a mienkou prevažnej väčšiny spoločnosti o otázke, aký by mal byť výkon tohto práva, aby dodržiaval a zachovával morálne a etické zásady spoločnosti. Ide najmä o rešpektovanie hodnôt ako slušnosť, poctivosť, morálka a pod. Dobré mravy preto predstavujú určitý materiálny korektív, ktorý je potrebné uplatniť v prípade, ak právne predpisy jeho uplatnenie pripúšťajú, najmä z dôvodu, že do obsahu právnych predpisov nie je možné zapracovať všetky situácie, ktoré život prinesie.

15. Nedodržanie podmienok výkonu práva uvedených v § 3 ods. 1 a prekročenie zákonného rámca výkonu práva predstavujú exces, ktorého následkom je, že takýto výkon práva nemôže požívať právnu ochranu. Vybočenie z rámca zákonných podmienok výkonu práva má za následok, že na inak zákonný výkon práva sa uplatňuje celý rad sankcií. Sankcie, ktoré je možné uplatniť na výkon práva v

rozpore s § 3 ods. 1 OZ, sú upravené v rôznych ustanoveniach Občianskeho zákonníka, keďže ust. § 3 predstavuje tzv. imperfektnú normu. V zmysle § 3 ods. 1 nepostačuje akýkoľvek rozpor s dobrými mravmi, ale tento zásah musí byť takej intenzity a vážnosti, ktorá je v demokratickej spoločnosti, aj s ohľadom na verejnú mienku, neakceptovateľná. To iba potvrdzuje, že v demokratickej spoločnosti platia písané právne normy a nepísané pravidlá správania sa sú len výnimočným inštitútom, ktorým písané právo dáva náležitú vážnosť.

16. V danej veci s poukazom na vyššie citované skutočnosti bol odvolací súd toho názoru, že je potrebné aplikovať ust. § 3 ods. 1 v spojení s ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Nemožno totiž nechať bez povšimnutia a zohľadnenia proces, ktorým došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi stranami sporu. O neserióznosti osôb, podieľajúcich sa na procese, vedúcemu k uzatvoreniu žalobou napádanej kúpnej zmluvy, svedčí nielen to, že sami vyhľadali žalobcu v mieste jeho bydliska, v podstate sa mu „ nanútili“, ponúkli žalobcovi riešenie jeho situácie „ochotou a pomocou pri vybavení pôžičky“, pričom žalobcu bezprostredne posadili do auta a v podstate „odvliekli“ za účelom vybavenia všetkých úkonov k tomu potrebných do ďalšieho okresu, do N., všetky záležitosti k tomu mali pritom vopred premyslené a zorganizované. Žalobca ako naivný a dôverujúci starší človek bez ozrejmovania ďalších skutočností a následných krokov, presvedčený, že mu bude zo strany uvedených osôb poskytnutá tvrdená pomoc pri vybavení pôžičky (úveru), vykonal všetko tak ako si uvedené osoby predstavovali a podpísal, čo mu bolo predložené. Pritom vzhľadom k veku - pri uzatváraní zmluvy 79 rokov a v súčasnosti 84 rokov - ako aj zdravotnému stavu žalobcu (nedoslýchavosť), mu neboli veci dostatočne ozrejmené, vysvetlené, podľa jeho tvrdenia listiny nemal možnosť prečítať a iba podpisoval, čo mu bolo predkladané. Žalobca bol teda (tak ako uvádzal v žalobe a spore) neustále v domnení, že celý proces je potrebný k tomu, aby mu bola poskytnutá pôžička (úver), okrem iného na vyplatenie jeho podlžnosti v S. že by malo ísť o podpisovanie kúpnej zmluvy nemohlo byť žalobcovi zrejmé ani z toho dôvodu, že mu nebola vyplatená žiadna kúpna cena ( skutočnosť o vyplatení sumy 15 000 eur tvrdila iba svedkyňa Q.; žalobca, hoci tak ako iné doklady podpísal aj príjmový doklad na túto sumu, podľa jeho tvrdenia žiadne peniaze mu neboli uvedenou svedkyňou odovzdané). Prinajmenšom neštandardný, reálne ojedinele sa vyskytujúci je postup, keď predávajúci nehnuteľnosti sa s kupujúcim nikdy nestretne, nejedná o konkrétnych podmienkach kúpy a kupujúci nemá vôbec záujem osobne nehnuteľnosť, ktorú kupuje, vidieť. To bolo aj v danom prípade, keď žalobca, ktorý „predával“ nehnuteľnosť, sa so žalovanou nikdy nestretol, nikdy s ňou nekomunikoval a nepoznal ju. Z celého postupu uvedených osôb vyvstáva neodškriepiteľný fakt, že týmto nekalým konaním daných osôb by sa žalobca pri svojej naivite a dôverčivosti stal v starobe bezdomovcom.

17. Skutočnosť, že zo strany daných osôb išlo o nekalé konanie ohľadne prevodu nehnuteľnosti jednoznačne potvrdzuje aj fakt, že nešlo o prvý takýto prípad, v niekoľkých prípadoch sa vedie trestné stíhanie voči osobám, podieľajúcim sa na týchto skutkoch ( napr. voči U. F. bolo vznesené obvinenie v obdobných veciach na rôznych okresných riaditeľstvách PZ a vec je vedená na spojenom spoločnom konaní na KR PZ v N. pod ČVS: O.-XX/X-VYS-ZA-XXXX spolu s obvinenou N. M.; podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu bolo v konaní pod iným ČVS obvinenie vznesené aj voči O. Q.). Uvedené je nepochybne závažným zistením pri rozhodovaní v predmetnej veci.

18. V kontexte všetkých uvedených skutočností nemožno celý proces „ uzatvárania napadnutej kúpnej zmluvy“ charakterizovať inak ako nemravný a nekalý, ktorý nemôže v žiadnom prípade požívať právnu ochranu. 19. S poukazom na tieto skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 zmenil a žalobe vyhovel.

20. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že žalobcovi, ktorý bol v prvoništančnom ako aj odvolacom konaní plne úspešný priznal voči žalovanej nárok na náhradu týchto trov v rozsahu 100%. O výške týchto trov rozhodne podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .