Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/2/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a členov senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a Mgr. Marka Anovčina v spore žalobcu F. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX V. 40/40, zastúpeného JUDr. Zuzanou Jankoviechovou, advokátkou so sídlom v Považskej Bystrici, M.R. Štefánika 157/45, proti žalovanému W. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., V. A. XXXX/X, zastúpenému JUDr. Martinom Žaťkom, advokátom so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, Trenčianska cesta 603, o zaplatenie 5 700,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. - 83 zo dňa 07. septembra 2021 takto

rozhodol:

I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 5 700,- eur s príslušenstvom. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Žalobca na základe ústnej kúpnej zmluvy, ktorú ako kupujúci uzatvoril so žalovaným ako predávajúcim dňa 16.04.2020, nadobudol vlastnícke právo k motocyklu zn. Ducati. Kúpna cena za predmet kúpy bola dohodnutá vo výške 5 700,- eur a žalobca ju zaplatil žalovanému v hotovosti. V súčasnosti je žalobca vlastníkom uvedeného motocyklu zn. Ducati, ktorý má doposiaľ vo svojej dispozícii. Žalobca sa domáhal od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia vo výške zaplatenej kúpnej ceny poukazujúc na skutočnosť, že od kúpnej zmluvy písomne odstúpil listom zo dňa 03.11.2020 z dôvodu, že na predmete kúpy - motocykli vyšli dodatočne najavo skryté vady, ktoré robia motocykel neupotrebiteľným. Domáhal sa teda vydania bezdôvodného obohatenia vo výške žalovanému vyplatenej kúpnej ceny s poukazom na to, že došlo k zrušeniu kúpnej zmluvy z dôvodu odstúpenia od nej pre vady predmetu kúpy. Takto bola žalobcom žaloba skutkovo vymedzená po spresnení skutkového vymedzenia, nakoľko žalobca v žalobe a potom na pojednávaní súčasne tiež tvrdil, že sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu neplatnosti kúpnej zmluvy (pre uvedenie do omylu zo strany žalovaného), od ktorej argumentácie následne upustil. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa , , , a . Uviedol, že zamietol žalobu z dôvodu, že žalobcom uplatnené právo na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny zo zrušenej kúpnej zmluvy je vzájomne podmienené právom žalovaného na vrátenie predmetu kúpnej zmluvy, teda na vrátenie predávaného motocyklu. Plnenia sa môže domáhať v takom prípade len ten, kto už sám dlh splnil alebo je pripravený ho plniť. V prípade žalobou uplatneného práva na vydanie tohto plnenia, toto doposiaľ nesplnené protiplnenie je nutné vyjadriť v žalobe. Žalobca však túto podmienenosť plnení účastníkov daného vzťahu nevyjadril v žalobnom návrhu. Žaloba nezodpovedá synalagmatickému záväzkovému vzťahu medzi stranami sporu, teda vzťahu v ktorom vzájomné práva a povinnosti veriteľa a dlžníka sú vo vzájomnej korelácii, teda

právu jednej zmluvnej strany zodpovedá vždy povinnosť druhého účastníka právneho vzťahu. Uvedená povinnosť žalovaného, ak by súd žalobe vyhovel tak, ako bola podaná, by tak bola v rozpore s , resp. . Žalobca mal odôvodneniu žaloby prispôsobiť žalobný návrh. Žaloba tak, ako bolo podaná, by mohla byť úspešná v prípade preukázania vzniku práva na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny, ak by zo zrušenej zmluvy plnil výlučne žalobca, alebo ak by do vyhlásenia rozsudku už žalobca splnil svoju povinnosť vrátiť žalovanému jeho plnenie. To sa však nestalo, pretože motocykel má žalobca stále u seba, čo sám potvrdil. V prípade, že to mu tak nie je (napríklad aj v dôsledku neposkytnutia súčinnosti druhej zmluvnej strany alebo z hocakého iného dôvodu), je žalobca povinný v záujme úspešnosti žaloby prispôsobiť žalobný návrh takejto žaloby. V tejto súvislosti súd poukázal napr. na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 19.03.2014, podľa ktorého nárok účastníka neplatnej (zrušenej) zmluvy na vrátenie ceny je nárokom podmieneným zo zákona povinnosti vrátiť druhému účastníkovi to, čo získal za kúpnu cenu, ktorej vrátenia sa teraz domáha. Vzájomná synalagmatická povinnosť strán neplatnej (zrušenej) kúpnej zmluvy nie je stotožniteľná s ustanovením (aktuálne tomuto ustanoveniu zodpovedá - pozn. súdu) s danou možnosťou prekročiť návrhy účastníkov, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vysporiadania vzťahu medzi nimi. Súd teda v danom prípade nie je oprávnený prekročiť rozsudkom uplatnený návrh, nemôže si ho upravovať a vyjadriť v ňom sám potrebnú protipovinnosť. Súčasne súd ani nemôže poučovať žalobcu, akým spôsobom by mal žalobný petit z pohľadu hmotného práva ( ) naformulovať tak, aby mohol byť potenciálne v spore úspešný, pretože by tým prekročil svoju poučovaciu povinnosť týkajúcu sa len procesných práv a povinností a porušil by zásadu rovnosti strán. Súd na synalagmatický charakter vzťahu a potrebu hodnotenia dôvodnosti žaloby z tohto pohľadu poukázal v rámci predbežného právneho posúdenia, na čo však žalobca nezareagoval. Otázku dôvodnosti podanej žaloby z tohto hľadiska s poukazom na to, že žiaden z účastníkov sa nemôže domáhať vrátenia plnenia bez toho, aby sám vrátil plnenie, ktoré prijal, a s odkazom na nedôvodnosť samotnej podstaty vzniku nároku nastolil aj žalovaný v podanom odpore, avšak ani na túto argumentáciu žalobca nezareagoval. Zamietnutie žaloby vzhľadom na uvedený nedostatok preto nemôže byť s poukazom na tieto skutočnosti vnímané ako prekvapivé rozhodnutie. Súd uzavrel, že nárok na vrátenie kúpnej ceny z neplatnej alebo zrušenej zmluvy je zo zákona podmienený tým, že ide o vzájomnú reštitučnú povinnosť. Takejto žalobe by súd mohol vyhovieť len vtedy, keby vo výroku rozsudku mohol vyjadriť synalagmatický záväzok oboch účastníkov neplatnej či zrušenej zmluvy na vrátenie plnení z oboch strán (porovnaj R 26/1975). Nakoľko však takto žaloba podaná nebola, súd bol nútený žalobu zamietnuť. V opačnom, nežiaducom prípade, ak by súd žalobe vyhovel tak, ako bola v tejto veci žalobcom naformulovaná, by rozhodnutím súdu bol založený stav, kedy žalobca by mal naďalej vo svojej dispozícii predmet kúpy a zároveň by mu bola žalovaným vrátená kúpna cena zaň. Na jeho strane by tak došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalovaného, ktorý by nemal ani motocykel, ale ani kúpnu cenu, lebo by túto sumu musel na základe rozhodnutia súdu vrátiť žalobcovi. Uvedené právne posúdenie zodpovedá judikatúre všeobecných súdov a rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ), či Ústavného súdu Slovenskej republiky (citované rozhodnutie ). Súd v záujme hospodárnosti konania, ktorej cieľom je okrem iného aj nezvyšovanie trov strán sporu, nevykonal dokazovanie za účelom preukázania skutočností, ktoré za daného stavu nemajú vplyv na iné rozhodnutie súdu. Pre rozhodnutie súdu o žalobe žalobcu bolo postačujúce zistenie, že kúpna zmluva bola medzi účastníkmi uzatvorená, že žalovaný previedol na žalobcu vlastnícke právo k predmetu kúpy, žalobca zaplatil žalovanému kúpnu cenu, a že žalobca je v čase rozhodnutia vlastníkom, držiteľom predmetu kúpy. Skutočnosť, či kúpna zmluva bola platne zrušená odstúpením od zmluvy a či predmet kúpy má vady, akého charakteru, či tieto vady oprávňovali žalobcu odstúpiť od zmluvy alebo nie a či ide o vady, za ktoré zodpovedá žalovaný, nie je pre rozhodnutie súdu o žalobnom návrhu žalobcu vzhľadom na dôvod, pre ktorý bolo nutné žalobu zamietnuť, rozhodná. Súd (nech už by odpovede na otázky nastolené v predošlej vete boli akékoľvek) nemôže rozhodnúť z vyššie uvedených dôvodov o splnení povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu. Z týchto dôvodov súd preto ani nevykonal ďalšie navrhované dokazovanie - výsluchom svedka CK., znalca Ing. Janca, zadovážením inzerátu na predmet kúpy a tiež neoboznamoval zvyšné listiny doložené do spisu, najmä však znalecký posudok, pretože zistenie rozsahu a charakteru vád na predmete kúpy, ako už bolo uvedené, vzhľadom na dôvod zamietnutia žaloby nie je potrebné ďalej zisťovať a vyhodnocovať. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie zamietol žalobu vrátane uplatneného príslušenstva (úroky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky). Nie je dôvodné priznať náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky, nakoľko na ňu by mal žalobca nárok len v prípade, že by bol s jej uplatnením úspešný. Hoci žalobca ďalej výslovne netrval na svojej ďalšej argumentácii, ktorá by smerovala k tomu, že kúpna zmluva by mala byť

neplatná, súd dodal, že rovnaké odôvodnenie pre zamietnutie žaloby by súd musel použiť aj v prípade, že by sa kúpna zmluva skutočne ukázala ako neplatná. Synalagmatický charakter vzťahu v zmysle sa vzťahuje aj na vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatnej kúpnej zmluvy. Aj keby žalobca založil svoj žalobný návrh na vydaní bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy, bol by povinný, vzhľadom na vzájomnosť protiplnení, vyjadriť záväzok oboch účastníkov neplatnej zmluvy na vrátenie plnení z oboch strán. Žaloba by preto ani pri takomto alternatívnom skutkovom vymedzení nemohla obstáť z totožného dôvodu. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa a plne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsah 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uplatnil odvolacie dôvody podľa , , . Uviedol, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy skutočnosť, že i napriek tomu, že žaloba neobsahovala žalobný návrh týkajúci sa reštitučnej povinnosti predmetu kúpy žalovanému, t. j. nevyjadrovala synalagmatickú podmienenosť vzájomných plnení, uvedená skutočnosť vyplýva z listu „Odstúpenie od Kúpnej zmluvy zo dňa 03.11.2020“, z ktorého je zrejmé, že žalobca bol pripravený a ochotný motocykel žalovanému vrátiť spolu s príslušenstvom, avšak žalovaný o to nemal záujem. Táto skutočnosť vyplýva aj z prednesu žalobcu na pojednávaní a z toho, že motocykel od času, kedy na ňom zistil prvé vady, ktoré u žalovaného reklamoval, nepoužíval. Súdna prax v prevažnej miere nepopiera ustálený výklad vysporiadania synalagmatického vzťahu podľa ust. , avšak k výkladu daného pravidla nemožno pristupovať mechanicky (formalisticky) bez zohľadnenia konkrétnych okolností súdenej veci a zreteľa na všeobecné východiska ako aj na základné východiská noriem občianskeho práva vyplývajúce z , a to v zhode s ústavným poriadkom, v súlade s dobrými mravmi a spravodlivosťou. Je žiaduce v medziach žalobného návrhu napraviť protiprávny stav ako celok, pričom súd musí pri posudzovaní povinnosti vrátenia plnenia zvážiť efektívnosť a zmysel jednotlivých krokov, ktoré od strany sporu pre naplnenie daného účelu vyžaduje. Uvedené výkladové pravidlá súd prvej inštancie svojimi zjednodušenými právnymi závermi nedodržal, v dôsledku čoho napadnutý rozsudok vykazuje vady, ktorými sú dané uvedené odvolacie dôvody. Zamietnutie žaloby z uvedeného dôvodu treba s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 07.10.2015 považovať za nedôvodný formalizmus, ak je zrejmé, že žalobca bol pripravený a ochotný vrátiť prijaté plnenie. Konanie súdu prvej inštancie možno prirovnať k odmietnutiu spravodlivosti a svojvôli v súdnom rozhodovaní, keďže odvolávajúc sa na hospodárnosť konania, zamietol žalobu na prvom pojednávaní bez vykonania akýchkoľvek dôkazov, pričom nemohol objektívne a dôvodne predpokladať, že po vykonaní dokazovania v navrhovanom rozsahu, resp. v priebehu ďalšieho konania by žalobca žalobný návrh neupravil v súlade s a . Postup súdu prvej inštancie je priamym ohrozením právnej istoty žalobcu a porušením práva na spravodlivý proces. Ustanovenie vyjadruje všeobecnú povinnosť účastníkov zrušenej zmluvy vrátiť si všetko, čo dostali. V súdenej veci by to znamenalo, že žalovanému by bol vrátený motocykel, čo bol žalobca ochotný splniť, a žalobcovi by bola vrátená kúpna cena, čo žalovaný nesplnil, lebo namietal zákonnosť zrušenia kúpnej zmluvy, z čoho logicky vyplynulo, že odmietol prevziať motocykel, a preto nemožno súhlasiť s právnym názorom súdu prvej inštancie, že ponúknutím plnenia žalobcom žalovanému pred podaním žaloby, ako aj v samotnom konaní, nenastali účinky splnenia záväzku žalobcu vrátením predmetu kúpy. Napadnutým rozsudkom došlo k nesprávnej aplikácii ust. . Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že odvolanie je v podstate postavené na údajnom formalizme napadnutého rozsudku so všeobecným odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 07.10.2015, ktorý je aplikovateľný všeobecne na akékoľvek rozhodnutie súdu. Zásady v ňom uvedené boli v plnej miere a správne aplikované aj v napadnutom rozsudku. Napriek zásade rovnosti zbraní a napriek právnemu zastúpeniu žalobcu advokátom súd prvej inštancie vyvinul veľké úsilie, aby odstránil totálnu zmätočnosť žalobného návrhu, ktorý žalobca nebol schopný naformulovať v súlade s hmotným pávom ani na opakované výzvy a neformálnu pomoc súdu. Súd využil všetky dostupné možnosti ako „pomôcť“ advokátom zastúpenému žalobcovi preformulovať / upraviť žalobný petit priamo na pojednávaní tak, aby mohlo byť vykonané dokazovanie. Súd nemôže nahrádzať a tvoriť za žalobcu (ktorý je naviac zastúpený advokátom) petit tak, aby mohol rozhodnúť v jeho prospech. Ide o plnú zodpovednosť žalobcu, ktorý je povinný naformulovať petit spôsobom, aby bol vykonateľný. Z prednesu žalobcu na pojednávaní dňa 07.09.2021 je zrejmá iba jediná skutočnosť, a to tá, že ani po opakovaných výzvach žalobca neupravil petit spôsobom, aby sa dal podľa hmotného práva vykonať, resp. dalo sa o ňom rozhodnúť v jeho prospech. Uvedené však nemôže

byť na ťarchu žalovaného a nemôže byť ani odvolacím dôvodom. Splnenie synalagmatickej povinnosti dokonca nevyplýva ani zo samotného spisu, ako mylne uvádza žalobca v odvolaní. Takáto skutočnosť nevyplýva ani zo zápisnice z pojednávania, ani zo spisu, a čo je najdôležitejšie, nevyplýva z petitu a ani nebola reálne plnená. Skutočnosť, že motocykel nebol žalobcom používaný, je len jeho tvrdením. Žalovaný sa nestotožňuje s tvrdením, že napadnutý rozsudok trpí nejakým stupňom formalizmu. Naopak, postup súdu považuje za hraničiaci s porušením zásady rovnosti zbraní (ale paradoxne v prospech žalobcu), keďže sa opakovane pokúšal žalobcu (zastúpeného advokátom) opakovane „naviesť“ na správnu formuláciu petitu, avšak neúspešne. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 07.09.2021 je zrejmý celkový priebeh úprav a zmien petitu zo stany právneho zástupcu žalobcu, čo je až v absurdnom protiklade s tvrdením uvedeným v odvolaní, že „...pričom nemohol objektívne a dôvodne predpokladať, že po vykonaní dokazovania v navrhovanom rozsahu, resp. v priebehu ďalšieho konania by som ja, žalobca žalobný návrh neupravil...“. Keďže už na samotnom pojednávaní bol petit ústne zmenený cca trikrát, je takéto tvrdenie naozaj absurdné. Ak by sme prijali žalobcom ponúkanú premisu a demonštrovali to na úmyselne zveličenom príklade, tak by súd nemohol rozhodnúť negatívne pre žalobcu nikdy (keby konanie pokračuje, mohol petit žalobca ešte zmeniť). Na pojednávaní dňa 07.09.2021 najprv žalobca, resp. jeho právny zástupca uviedol, že považuje predmetnú kúpnu zmluvu za neplatnú, pričom žalobca od tejto údajne neplatnej zmluvy odstúpil odstúpením zo dňa 03.11.2021. Po upozornení, že sa od neplatnej zmluvy nedá odstúpiť, opakovane uviedol, že „zmluva je neplatná, pretože žalobca bol uvedený do omylu, aby žalobca do tretice uviedol na tom istom pojednávaní, že si uplatňuje „bezdôvodné obohatenie z dôvodu, že kúpna zmluva bola zrušená“. Žalovaný poukázal na základnú zásadu civilného sporového konania, a to dispozičnú zásadu zakotvenú v článku 7 ods. 1 a k tomuto na ustálenú judikatúru najvyšších súdnych autorít v rámci Slovenskej republiky (ale aj Českej republiky), ktorá zastáva názor, že súd je v sporových konaniach viazaný žalobou. Tiež poukázal na odbornú literatúru ohľadne potreby jasne a zrozumiteľne (ale najmä vykonateľne) formulovať petit, t. j. žalobný návrh, ktorý musí byť jasný, zrozumiteľný a presne formulovaný. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného, nemenil petit trikrát a poukázal na zmenu rétoriky žalovaného v priebehu konania. Žalobca môže disponovať predmetom sporu, meniť ho a v rámci nikde nie je uvedené, že tak musí urobiť na prvom pojednávaní a navyše ústne, priamo do zápisnice. Navrhol odvolaniu vyhovieť.

5. Žalovaný v duplike k replike žalobcu uviedol, že ak žalobca ani po upozornení súdu nedokáže naformulovať vykonateľný petit, nie je možné toto považovať za nezákonné konanie súdu, či nebodaj odňatie možnosti konať pred súdom. Tvrdenie a následne dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu a žalovaný má právo, resp. je očakávané, že sa bude brániť všetkými dostupnými dôkazmi a argumentmi, a preto tvrdenie o rôznej argumentácií žalovaného neobstojí. Žalovaný v konaní vo svojich písomnostiach uviedol viacero argumentov, ktoré sú pravdivé, ale tým, že nebol nárok správne zažalovaný, stratili opodstatnenie. Skutočnosť, že ide o synalagmatický záväzok, z čoho vyplývajú následne ďalšie skutočnosti a následky, uvádzal žalovaný počas celého konania vo svojich písomnostiach, pričom v tomto smere odkázal aj na príslušnú judikatúru. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením, že žalobca môže svojvoľne meniť petit počas celého konania, a to s poukazom na hospodárnosť konania a najmä možnú obranu žalovaného. Je nezmyselné a neúčelné, aby prebiehalo dokazovanie v stave, v ktorom je zrejmé, že žalobca žiada niečo, čo nie je možné v súdnom konaní priznať.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti ( a ), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa a , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem v spojení s a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa ako vecne správny potvrdiť.

7. Súd prvej inštancie zamietol žalobu na tom právnom závere, že žalobcom uplatnené právo na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny zo zrušenej kúpnej zmluvy je vzájomne podmienené právom žalovaného na

vrátenie predmetu kúpnej zmluvy a plnenia sa môže domáhať v takom prípade len ten, kto už sám dlh splnil alebo je pripravený ho plniť a v prípade žalobou uplatneného práva na vydanie tohto plnenia je doposiaľ nesplnené protiplnenie nutné vyjadriť v žalobe, čo však žalobca nevyjadril v žalobnom návrhu a ani do vyhlásenia napadnutého rozsudku svoju povinnosť vrátiť žalovanému jeho plnenie nesplnil.

8. Podstata odvolacích argumentov žalobcu bola koncentrovaná na tvrdenia o prílišnom formalizme zo strany súdu prvej inštancie, keď tento nevzal do úvahy skutočnosť, že i napriek tomu, že žaloba neobsahovala žalobný návrh týkajúci sa povinnosti žalobcu vrátiť predmet kúpy žalovanému, t. j. nevyjadrovala synalagmatickú podmienenosť vzájomných plnení, uvedená skutočnosť vyplýva z odstúpenia od kúpnej zmluvy a vyjadrení žalobcu v tomto konaní, z ktorých je zrejmé, že bol pripravený plniť, t. j. vrátiť žalovanému predmet kúpy, ako aj na tvrdenia o odmietnutí spravodlivosti, porušení právnej istoty žalobcu a práva na spravodlivý proces.

9. Žalobca v podanom odvolaní uplatnil odvolacie dôvody spočívajúce v tom, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, a ).

10. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

11. V prípade odvolacieho dôvodu podľa ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal.

12. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

13. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov vyplynuli, skutkové závery súdu prvej inštancie majú oporu vo vykonanom dokazovaní, súd prvej inštancie neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z . Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva nasledovné:

14. Predmetom konania bol nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia z kúpnej zmluvy, ktorá bola podľa tvrdenia žalobcu zrušená tým, že od nej odstúpil. V prípade platného zrušenia zmluvy uvedeným spôsobom je v zmysle každý z účastníkov zmluvy povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Ako správne skonštatoval súd prvej inštancie, táto reštitučná povinnosť má synalagmatickú, teda vzájomne podmienenú povahu. To znamená, že domáhať sa splnenia záväzku voči svojej osobe môže len ten, kto sám svoj záväzok splnil skôr ako protistrana, prípadne preukáže, že je pripravený ho splniť oproti plneniu protistrany. Žalobca nepreukázal, že svoj záväzok vydať predmet kúpy splnil. Naopak, v konaní bolo preukázané, že predmet kúpy mal v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku v držbe.

15. Pokiaľ ide o druhý postulát, t. j. preukázanie toho, že žalobca je pripravený splniť svoj záväzok žalovanému oproti plneniu žalovaného vrátiť žalobcovi kúpnu cenu, tak tomuto postulátu musí bez výnimky korešpondovať formulácia žalobného návrhu, resp. synalagmatickosť oboch povinností plniť si navzájom musí byť reflektovaná vo výrokovej časti rozsudku, ktorá na druhej strane môže vychádzať len zo žalobnému návrhu, pretože v zmysle súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu a môže ho prekročiť a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. To však nie je prípad prejednávanej veci. Aj z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít vyplýva, že nárok na vrátenie kúpnej ceny z neplatnej alebo zrušenej zmluvy je zo zákona podmienený v zmysle a takejto žalobe by súd mohol vyhovieť len vtedy, keby vo výroku rozsudku mohol vyjadriť synalagmatický záväzok oboch účastníkov neplatnej či zrušenej zmluvy k vráteniu plnení z oboch strán. Tento samozrejme môže súd vyjadriť vo výroku iba vtedy, ak je uvedený už v žalobnom návrhu, čo v danom prípade nebolo splnené, a preto súd prvej inštancie správne žalobu zamietol.

16. Pokiaľ žalovaný odmietal uznať platnosť odstúpenia od zmluvy a tým aj vrátiť kúpnu cenu a prevziať predmet kúpy, v dôsledku čoho podal žalobca žalobu, nebolo postačujúce pre úspešnosť žaloby domáhať sa len vrátenia kúpnej ceny. Žalobca mal v žalobnom návrhu vyjadriť synalagmatickú podmienenosť vzájomných plnení, keďže vec dospela do štádia súdneho sporu, kedy už nie je postačujúce, aby pripravenosť a ochota vrátiť protiplnenie žalovanému bola deklarovaná len vyjadreniami pred začatím konania, alebo v priebehu konania.

17. Súd prvej inštancie postupoval v konaní v súlade s ustanoveniami . Uviedol stranám sporu predbežné právne posúdenie, z ktorého sa dal jeho záver jednoznačne predpokladať, a preto napadnutý rozsudok nemožno považovať za prekvapivý a nepredvídateľný. Rovnako ho nemožno považovať za arbitrárny, prípadne postup súdu za formalistický. Naopak, napadnutý rozsudok je v súlade s princípom právnej istoty, keď spor bol rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, pričom súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku podrobne, úplne a správne odôvodnil svoje právne závery premietnuté v zamietajúcom výroku rozsudku a tieto odôvodnil aj s odkazom na judikatúru.

18. Je pochopiteľné, že každá strana sporu očakáva, že bude rozhodnuté v jej prospech. Pokiaľ tomu tak nie je, nemožno bez ďalšieho považovať rozhodnutie súdu za rozhodnutie porušujúce princíp právnej istoty. Tento nespočíva v tom, že bude rozhodnuté v súlade so želaním strany sporu, ale v tom, že bude rozhodnuté len s legitímnym očakávaním v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. V súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, ako vyplýva aj z napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie uviedol odkazy na konkrétu judikatúru, rozhodnuté bolo.

19. V situácii, keď žalobný návrh nemohol byť úspešný z dôvodu absencie vyjadrenia synalagmatickosti oboch povinností plniť si navzájom, nebolo potrebné ani vykonávať žiadne ďalšie dokazovanie. Aj v tomto súd prvej inštancie postupoval správne a nielen v súlade s princípom hospodárnosti konania, ale aj v súlade s požiadavkou konať bez zbytočných prieťahov a požiadavkou konať bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

20. Odvolacia námietka žalobcu, že po vykonaní dokazovania, resp. v ďalšom priebehu konania mohol zmeniť, resp. upraviť žalobný návrh, je nedôvodná. Rovnako, ako súd nemohol objektívne a dôvodne predpokladať, že po vykonaní dokazovania, resp. v priebehu ďalšieho konania by žalobca žalobný návrh neupravil, nemohol ani objektívne predpokladať opak. Okrem toho súd uviedol predbežné právne posúdenie veci a žalobca už na toto mohol zareagovať zmenou žalobného návrhu, v ktorom by bola vyjadrená vzájomnosť plnení oboch strán sporu. Žalobca na uvedené týmto spôsobom nezareagoval a za situácie konkrétneho žalobného návrhu, ktorému z uvedených dôvodov nebolo možné vyhovieť, nebolo namieste vykonávať akékoľvek ďalšie dokazovanie, ktoré by len zvýšilo trovy konania a bolo by vo vzťahu k existujúcemu žalobnému návrhu neefektívne. Žalobca bol zastúpený advokátom a zároveň mal dostatok času na prípravu na pojednávanie. Mal objektívne možnosť nadobudnúť poznatky o ustálenej súdnej praxi v obdobných veciach a potom aj adekvátne zareagovať na predbežné právne posúdenie dané súdom prvej inštancie. Strany sporu majú zodpovednosť za výsledok konania z hľadiska splnenia si povinnosti tvrdenia, unesenia dôkazného bremena, ale aj formulácie žalobného návrhu v súlade s právnymi predpismi a judikatúrou predpokladaným spôsobom. Okrem práv v sporovom konaní

majú strany sporu aj svoje povinnosti, medzi ktoré patrí aj povinnosť postupovať v súlade s princípom hospodárnosti. Tomuto nezodpovedá taký postup, keď je žalobcovi z predbežného právneho posúdenia zrejmé, že žalobný návrh tak, ako bol formulovaný, nemôže byť úspešný, no napriek tomu na predbežné právne posúdenie nezareaguje a trvá na vykonaní dôkazov, ktoré je však v danom prípade zbytočné vykonávať. Dokazovanie nie je samoúčelné a má mať konkrétny vzťah k predmetu sporu. Zmyslom a účelom vykonávania navrhnutých dôkazov je preukázanie relevantných skutočností potrebných pre rozhodnutie. Pokiaľ by však aj vykonaným dokazovaním boli preukázané tvrdenia strany sporu, ako napr. v danom prípade tvrdenia žalobcu o vadách motocykla, ktoré mal už v čase uzavretia kúpnej zmluvy, a ktoré ho robia neupotrebiteľným, je takéto dokazovanie zbytočné, ak by v dôsledku inej skutočnosti nemohlo byť strane sporu aj tak vyhovené, rovnako, ako v tomto prípade.

21. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci dospel z vykonaných dôkazov (resp. z nesporných skutkových tvrdení) k správnym skutkovým zisteniam, správne nevykonal ďalšie dokazovanie a správne aplikoval a interpretoval na zistený skutkový stav relevantné právne normy a rozhodol v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Nakoľko odvolacie námietky, vzhľadom na to, čo uviedol odvolací súd vyššie, neboli dôvodné, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil.

22. V odvolacom konaní mal žalovaný plný úspech, a preto odvolací súd v zmysle v spojení s a rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O samotnej výške náhrady trov konania v prvoinštančom, ako aj odvolacom konaní, rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa .

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).