Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6Co-28-2022.pdf
PDF · 118.87 KB
Case nature
Subarea
6Co/28/2022
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v právnej veci navrhovateľa: Mgr. S. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXXX/XX, XXX XX U., štátny príslušník SR, proti odporcovi: Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k. 13C/9/2022-69 zo dňa 1. marca 2022,
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Námestovo č. k. 13C/9/2022-69 zo dňa 1. marca 2022 p o t v r d z u j e .
Odporcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh navrhovateľa (označeného ako „žalobca“) na nariadenie neodkladného opatrenia (výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že odporcovi (označenému ako „žalovaný“) ich náhradu nepriznal (výrok II.). 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 21.01.2022, postúpeným Okresnému súdu Námestovo dňa 04.02.2022, sa navrhovateľ domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal odporcovi nakladať s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v k. ú. C. Q. R., zapísanými na LV č. XXXX ako parcela C - KN č. 95/1 o výmere 65011 m2 a na LV č. XXXX ako parcela E - KN č. 94/2 o výmere 29499 m2, parcela E
- KN č. 96/1 o výmere 38344 m2, parcela E - KN č. 97/1 o výmere 60567 m2, parcela E - KN č. 97/2 o výmere 341990 m2, parcela E - KN č. 100/1 o výmere 17817 m2, parcela E - KN č. 100/2 o výmere 205 m2, parcela E - KN č. 100/3 o výmere 5500 m2, parcela E - KN č. 104 o výmere 56409 m2, parcela E - KN č. 183/1 o výmere 268925 m2, parcela E - KN č. 183/3 o výmere 17450 m2 a parcela E - KN č. 191/1 o výmere 113 m2 (ďalej aj „sporné nehnuteľnosti“), najmä ich scudziť alebo akýmkoľvek iným úkonom previesť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na ďalšie osoby a zaťažiť nehnuteľnosti záložným, nájomným či iným právom, a to až do skončenia konania o vydanie náhradných pozemkov v rámci reštitučných nárokov navrhovateľa. 3. Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že v súlade so zákonom č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom v platnom znení si v roku 2004 uplatnil reštitučné právo na navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré prešli v rozhodujúcom období na štát. V prospech navrhovateľa bolo v reštitučnom konaní Okresným úradom Námestovo, pozemkovým a lesným odbor (ďalej ,,OÚ PLO Námestovo“) vydaných päť rozhodnutí, v ktorých bolo rozhodované aj o nárokoch štyroch súrodencov navrhovateľa. Dvomi rozhodnutiami došlo k navráteniu vlastníctva k poľnohospodárskej a lesnej pôde, pričom podľa vydaných rozhodnutí OÚ PLO Námestovo boli v katastri nehnuteľností na Okresnom úrade Tvrdošín, katastrálnom odbore, vydané nehnuteľnosti zapísané do vlastníctva navrhovateľa ako aj jeho súrodencov. Rozhodnutiami OÚ PLO Námestovo č.
OÚ-NO-PLO-2015/000331/dam/1 zo dňa 16.10.2015 (právoplatné 24.11.2015), č. OÚ- NO-PLO-2015/000331/dam/3 zo dňa 07.12.2015 (právoplatné 15.01.2016) a č. OÚ-NO-PLO-2018/000434/dam/5 zo dňa 05.02.2018 (právoplatné 01.03.2018) bolo navrhovateľovi ako reštituentovi priznané právo na náhradu, pretože nehnuteľnosti boli zaplavené vodou, resp. zastavané a prešli do vlastníctva štátu alebo inej právnickej alebo fyzickej osoby. Ďalej navrhovateľ uviedol, že výzvy o poskytnutie náhrady podľa § 6 ods. 6 zákona č. 503/2003 z. z. uplatnil včas s požiadavkou o vydanie náhradných pozemkov, a to dňa 06.02.2018, 12.03.2018 a 10.08.2018. Celková výmera uplatnených náhrad z uvedených rozhodnutí pre piatich reštituentov predstavuje 121464,74 m2, pričom navrhovateľ má nárok na výmeru 24292,94 m2 (lesný pozemok 25,25 m2, orná pôda 19942,23 m2 a trvalé trávne porasty 4 325,43 m2). V ďalšom navrhovateľ uviedol, že dlhodobo sa domáhal rokovania na regionálnom odbore SPF v Dolnom Kubíne. Dňa 28.03.2019 sa stretol so zástupcami odporcu na predbežnom rokovaní. Navrhovateľ poukázal na Zápis z jednania o plnení reštitučného nároku, kde odporca prvýkrát ponúkol navrhovateľovi náhradné pozemky, a na to, že dňa 13.11.2019 mu na stretnutí zástupca odporcu predložil druhý písomný návrh ponuky na vydanie náhradných pozemkov nachádzajúcich sa v k. ú. C. Q. R., konkrétne - parciel č. C - KN 95/1, E - KN 94/2, 96/1, 97/1, 97/2, 100/1, 100/2, 100/3, 104, 183/1, 183/3 a 191/1, s ktorou ponukou účastníci rokovania ihneď súhlasili a žiadali vypracovať zmluvu o bezplatnom prevode vlastníctva k týmto pozemkom. V predmetnom návrhu boli už zo strany odporcu vopred pripravené riadky na podpisy navrhovateľa a ostatných prítomných oprávnených osôb, či súhlasia alebo nesúhlasia s návrhom. Navrhovateľ udelil písomný súhlas s ponukou a zároveň požiadal vypracovať žiadosť o súhlas na poskytnutie náhrady a vyhotoviť zmluvu o bezplatnom prevode vlastníctva k pozemkom. Keďže k vypracovaniu zmlúv zo strany odporcu nedošlo, navrhovateľ listom zo dňa 28.07.2021 požiadal odporcu o stanovenie termínu na ďalšie rokovanie. V odpovedi na tento list zo dňa 17.08.2021 odporca prostredníctvom vedúcej odd. reštitúcii 2, Považská Bystrica navrhovateľovi oznámil, že im od SPF (z generálneho riaditeľstva) bola postúpená žiadosť navrhovateľa a po jej preskúmaní bude vypracovaná ponuka s náhradnými pozemkami a následne bude zaslaná pozvánka na prerokovanie. Navrhovateľ poukázal aj na list odporcu, ktorý mu bol doručený dňa 02.11.2021, v ktorom odporca uviedol, že dňa 13.11.2021 išlo o predbežný návrh náhradných pozemkov a že z vykonaného šetrenia a z vyjadrenia OÚ PLO Námestovo odporca zistil, že pozemok E - KN parcela č.100/2 sa podľa platného územného plánu mesta Trstená nachádza v priestore, ktorý je riešený ako parkovisko a na ostatné ponúknuté pozemky eviduje OÚ PLO Námestovo reštitučné nároky. Navrhovateľ mal za to, že nemohlo ísť o žiadny predbežný návrh, keďže odporca mal a mohol vykonať riadnu identifikáciu ponúkaných pozemkov a táto druhá ponuka už bola záväzná s tým, že náhradné pozemky nemali byť zaťažené žiadnymi právami iných osôb do rozsahu, v ktorom sa mohli poskytnúť. Taktiež podľa navrhovateľa nie je pravda, že okrem ponúknutej parcela č. E - KN 100/2 boli na všetky ponúknuté pozemky uplatnené reštitučné nároky. V prípade parciel E - KN č. 97/1, 101/1, 100/2, 100/3 a 191/1 sa jedná o parcely, ktoré bolo možné vydať ihneď, keďže od roku 2019 nedošlo pri nakladaní s týmito parcelami ku žiadnym zmenám. Pri niektorých ponúknutých a vzájomne odsúhlasených náhradných pozemkoch došlo s týmito pozemkami k manipulácii a k ich odpredaju po tom, ako boli ponúknuté navrhovateľovi. Uvedené je zrejmé z listov vlastníctva č. XXXX a č. XXXX, kde na niektorých parcelách sú uvedené ,,plomby“ z roku 2020 a na iných z roku 2021. Na základe uvedeného konania odporcu navrhovateľ nadobudol dojem, že odporca nekoná v záujme reštituentov, ale v prospech iných záujmov a záujmových skupín. V závere navrhovateľ poukázal na to, že podľa jeho názoru nároky priznané podľa zákona č. 503/2003 Z. z. majú povahu pohľadávky, teda práva zo záväzkového vzťahu založeného zákonom, kde je predmetom záväzku niečo dať, resp. konať. Je zrejmé, že odporca dlhodobo nekoná v súlade so zákonom a nerobí úkony smerujúce k doriešeniu poskytnutia náhradný pozemkov navrhovateľovi, čím dlhodobo poškodzuje jeho práva na odškodnenie dlhodobých krívd. Odporca ponuku pozemkov fakticky anuloval a dôvody, ktoré uvádza, nie sú ani presvedčivé, ani pravdivé. Navrhovateľ má obavu, že odporca takýmto spôsobom zmarí poskytnutie náhradných pozemkov jeho osobe, a preto sa nebude po dlhú dobu môcť domáhať svojich práv opäť. Neodkladné opatrenie je tak opodstatnené pre ochranu jeho práv, jeho nariadením sa v právnych vzťahoch medzi stranami sporu nevytvorí nenávratný stav a ani sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami, keďže plní predovšetkým zaisťovaciu funkciu a vytvorí pokojný stav, ktorým sa upravia právne pomery strán. Neodkladné opatrenie navrhuje navrhovateľ vydať v podobe zákazu nakladania so všetkými ponúknutými náhradnými pozemkami, hoci odporca už uzavrel kúpnu zmluvu na tri z nich (konkrétne parcely E - KN č. 94/2, E - KN č. 97/2 a E - KN č. 104). Je pravdepodobné a veľmi reálne, že pri výmere týchto náhradných pozemkov odporca neodpredal celú výmeru pozemkov a zostatok výmery môže byť preto poskytnutý navrhovateľovi.
4. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ priložil rozhodnutia Okresného úradu Námestovo, pozemkový a lesný odbor, č. OÚ-NO-PLO-2015/000331/dam/1 zo dňa 16.10.2015, č. OÚ- NO-PLO-2015/000331/dam/3 zo dňa 07.12.2015 a č. OÚ-NO-PLO-2018/000434/ dam/5 zo dňa 05.02.2018, výzvu o poskytnutie náhrady zo dňa 02.02.2018, zo dňa 08.03.2018 a zo dňa 08.08.2018, zápis z jednania o plnení reštitučného nároku zo dňa 28.03.2019, návrh SPF zo dňa 13.11.2019, žiadosť o stanovenie termínu na rokovanie o reštitučných náhradách zo dňa 28,07,2021, oznámenie SPF zo dňa 17.08.2021, odpoveď na oznámenie zo dňa 19.10.2021 a listy vlastníctva k. ú. C. Q. R.. 5. Následne súd prvej inštancie citoval ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2 písm. c) CSP, § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1 a § 329 ods. 1 až 3 CSP a konštatoval, že neodkladné opatrenie je výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, len ak sú splnené zákonné podmienky. Vydanie neodkladného opatrenia môže byť nariadené buď z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov, regulácia faktických pomerov je z povahy veci vylúčená. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti, pričom samotný atribút bezodkladnosti bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. 6. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súd môže rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, pričom je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže rozhodnúť len na základe dôkazov, ktorými žalobca osvedčuje naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov (§ 326 ods. 2 CSP). Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Ustanovenie § 326 CSP upravuje, aby v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia a taktiež osvedčenie dôvodnosti a trvanie nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana. 7. V danom prípade sa navrhovateľ domáha vydania neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. c) CSP, ktorým sa u konkrétnej osoby obmedzuje dispozičné oprávnenie vo vzťahu k určitej veci alebo právu, prípadne viacerým veciam alebo právam. Základným predpokladom je reálna držba spornej veci alebo práva bez ohľadu na jej oprávnenosť. Ako vyplýva z § 123 Občianskeho zákonníka, právo nakladať s predmetom vlastníctva (ius disponendi) je jedným zo základných subjektívnych oprávnení vlastníka. Nariadením neodkladného opatrenia obmedzujúceho dispozičné oprávnenie dochádza nevyhnutne k zásahu do základných práv povinnej osoby, a to najmä do základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR, základného práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť v zmysle čl. 35 ods. 1 Ústavy SR, základného práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru a pod. Z daného hľadiska musí byť zásah do právnej sféry povinnej osoby legitímny a v súlade s princípom proporcionality. Neodkladné opatrenie nesmie nikoho obmedzovať nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Súd je pri obmedzovaní dispozičného oprávnenia povinný dbať aj na to, aby ujma osoby, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje, nebola zjavne neprimeraná výhode, ktorú navrhovateľ získa. 8. Po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie dospel k záveru, že tomuto nie je možné vyhovieť. Navrhovateľ odôvodňoval potrebu nariadenia neodkladného opatrenia nečinnosťou Slovenského pozemkového fondu pri riešení jeho reštitučných nárokov, ktoré mu vznikli na základe právoplatných rozhodnutí Okresného úradu Námestovo, pozemkový a lesný odbor. Navrhovateľ mal za to, že vyslovením jeho súhlasu s ponukou náhradných pozemkov parciel C - KN č. 95/1, E - KN č. 94/2, 96/1, 97/1, 97/2, 100/1, 100/2, 100/3, 104, 183/1, 183/3 a 191/1 v k. ú. C. Q. R., mu vzniklo právo na predmetné pozemky, nakoľko odporcom mala byť vypracovaná zmluva o bezplatnom prevode vlastníctva k pozemkom, čo sa však nestalo a v súčasnosti sa na príslušných listoch vlastníctva sa pri niektorých z uvedených pozemkov nachádzajú plomby preukazujúce, že dochádza k ich odpredaju.
9. Z návrhu navrhovateľa je nesporné, že prebieha administratívne konanie podľa zákona č. 503/2002 Z. z., v ktorom si navrhovateľ uplatnil svoje reštitučné právo a keďže nebolo možné vydať pôvodné pozemky v zmysle uvedeného zákona, uplatnil si právo na náhradné pozemky. Odporca však vo veci nekoná, t. j. nerobí úkony k poskytnutiu náhradných pozemkov navrhovateľovi. Navrhovateľ tak fakticky namieta nečinnosť odporcu ako orgánu verejnej správy v administratívnom konaní. I keď je pravdou, že z predložených písomných dôkazov vyplýva, že bola vypracovaná písomná ponuka a medzi ponúkanými pozemkami sa nachádzali i sporné nehnuteľnosti - parcely, ku ktorým žiada navrhovateľ nariadiť neodkladné opatrenie, doposiaľ nedošlo k vypracovaniu a podpísaniu písomnej zmluvy o prevode vlastníctva k týmto pozemkom. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ doposiaľ nemá žiadne vlastnícke právo k týmto pozemkom, nebola podpísaná zmluva o prevode vlastníctva k týmto pozemkom, bol podpísaný len písomný návrh - Ponuka náhradných pozemkov. Navrhovateľ teda v súčasnosti neosvedčil právo k predmetným pozemkom, ku ktorým žiada nariadiť neodkladné opatrenie, pretože ešte stále nie je ukončené administratívne konanie, v ktorom má právo na náhradné pozemky. 10. Vzhľadom na uvedené okresný súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.
11. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal, aby ho odvolací súd zmenil tak, že jeho návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vyhovie. 12. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí riadil sa len „voľnou úvahou“, no už sa dôsledne nezaoberal dôkazmi, ktoré navrhovateľ pripojil k návrhu, z ktorých vyplýva, že predmetné reštitúcie trvajú od roku 2004, t. j. 18 rokov a že žalobca má už 81 rokov. Práve to preukazuje akútnosť a naliehavosť navrhovanej dočasnej úpravy. V danej súvislosti navrhovateľ poznamenal, že v označenom administratívnom konaní sa už konečného vyriešenia predmetnej otázky nedožili ďalší reštituenti - jeho dvaja bratia RNDr. Ing. H. U., Csc. a X. U.. Podľa názoru navrhovateľa odporca okrem iného kalkuluje aj s jeho vekom, a práve preto vyriešenie jeho nárokov odsúva z roka na rok, tak, aby mu predmetné pozemky neboli vydané. Svedčí o tom najmä to, že výzvy na vydanie náhradných pozemkov k jednotlivým rozhodnutiam odporcu boli uplatnené v zákonom stanovených lehotách. O tom svedčí skutočnosť, že na základe rozhodnutia Okresného úradu Námestovo, pozemkového a lesného odboru č. OÚ-NO-PLO-2015/000331/dam/1 zo dňa 16.10.2015 uplatnil navrhovateľ náhradu bezodplatným prevodom pozemku dňa 10.08.2018, na základe rozhodnutia tohto istého správneho orgánu č. OÚ-NO- PLO-2015/000331/dam/3 zo dňa 07.12.2015 uplatnil navrhovateľ náhradu bezodplatným prevodom dňa 06.02.2018 a na základe rozhodnutia Okresného úradu Námestovo, pozemkového a lesného odboru č. OÚ-NO-PLO-2018/000434/dam/5 zo dňa 05.02.2018 navrhovateľ uplatnil náhradu bezodplatným prevodom pozemku dňa 12.03.2018. Odporca však viac ako 4 roky nebol schopný a ani ochotný tieto žiadosti navrhovateľa doriešiť. V danej súvislosti navrhovateľ poznamenal, že Slovenský pozemkový fond nie je štátnym orgánom, ale orgánom politickým, o čom svedčí najmä to, že jeho nominanti opakovane za každej vlády čelia korupčným škandálom. Práve to je dôvod, pre ktorý sa správne orgány v reštitučných nárokoch nekonajú v zákonom stanovených lehotách a riešia iba prípady v záujme konkrétnych osôb. Napriek tomu súd prvej inštancie v bode 11. odôvodnenia svojho rozhodnutia len konštatoval, že navrhovateľ opísal skutočnosti odôvodňujúce poskytnutie ochrany neodkladným opatrením, no následne sa už nimi nezaoberal, napriek predloženým dôkazom a preto nevyhodnotil zistený skutkový stav ako naliehavý a nevyhnutný. V bode 12. napadnutého rozhodnutia sa konajúci súd zaoberá právami žalovaného, čo opiera o ust. § 123 Občianskeho zákonníka a z tohto hľadiska posudzuje a obhajuje jeho právo nakladať s majetkom Slovenskej republiky, no vôbec neriešil práva žalobcu ako reštituenta a úplne obchádza ust. § 124 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že všetci vlastníci majú rovnaké práva a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. Z ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto ju neprávom zadlžuje, a to je práve v danom prípade žalovaný. Okresný súd teda neprihliadol na právne nároky žalobcu domáhajúceho sa vydania neodkladného opatrenia a popísanú situáciu vyhodnotil tak, aby odporca nebol v žiadnej nevýhode voči navrhovateľovi, hoci je jasné, že opak je pravdou. Súd teda neobmedzil dispozičné oprávnenie odporcu k predmetným pozemkom. Navrhovateľ však pripojenými dôkazmi preukázal, že splnil všetky povinnosti uložené zákonom č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom na to, aby odporca v predmetnej reštitučnej veci konal. Napriek tomu odporca nekoná v súlade so zákonom a vyhýba sa uspokojeniu oprávnených nárokov navrhovateľa, čím porušuje jeho ústavné práva. Zároveň odvolateľ vyčítal súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal tým, že v súčasnosti je navrhovateľ v stave ohrozenia, pretože pozemky, ktoré mu boli odporcom už niekoľkokrát ponúknuté, sa toho času rozpredávajú. Navrhovateľ sa preto opodstatnene
obáva úplného výpredaja majetku vhodného na vydanie v rámci reštitúcie, a tým aj zmarenia uspokojenia jeho nárokov. Odporca dlhodobo nekoná tak, ako mu to ukladá zákon č. 503/2003 Z. z. o navrátení majetku k pozemkom a neustále odkladá riešenie reštitúcie navrhovateľa. Navrhovateľ opätovne akcentoval, že napriek tomu, že vyslovil súhlas s ponúknutými pozemkami a žiadal odporcu vypracovať zmluvu o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom, odporca opakovane menil svoje stanoviská, zavádza ho a nekoná zákonným spôsobom. Je však pravdepodobné a veľmi reálne, že pri výmere týchto náhradných pozemkov odporca ešte nepredal ich celú výmeru. Jej zostatok preto môže byť poskytnutý navrhovateľovi na uspokojenie jeho reštitučného nároku.
13. Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
14. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario toto rozhodnutie v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
15. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 236 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
16. V rámci reakcie na odvolaciu argumentáciu navrhovateľky formulovanú v opravnom prostriedku sa odvolací súd v zmysle princípu neúplnej apelácie nezaoberal inými prípadnými pochybeniami okresného súdu. Zároveň krajský súd poukazuje na zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať princíp viazanosti odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP). Zároveň odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na taký, ktorý má rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostal sporný, alebo je to nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej inštancie tvoria jeden celok, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.
17. Ďalej odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
18. Primárne odvolací súd uvádza, že v konaní o vydanie neodkladného opatrenia pred začatím konania sú účastníkmi konania navrhovateľ a odporca, a nie žalovaný a žalobca, ako strany sporu, keďže žaloba vo veci samej na súd ešte nebola podaná.
19. Neodkladné opatrenie je najtypickejší zabezpečovací prostriedok civilného procesu, ktoré sa uplatňuje v činnosti súdu pred začatím konania, v konaní o veci samej i po skončení konania. Ide o provizórnu úpravu pomerov strán konania s cieľom umožniť plynulý priebeh rozhodovania vo veci samej, či zabezpečiť realizáciu priznaných nárokov úspešnej strany.
20. Ako správne uviedol okresný súd v bodoch 10. a 11. napadnutého rozhodnutia dokazovanie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je
to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní je strana povinná označiť tvrdenia a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pokiaľ mieni byť úspešná (§ 149 CSP a nasl.). Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom nariadeného neodkladného opatrenia.
21. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že jeho nariadenie je podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami/účastníkmi a tieto právne vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu. Zároveň sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nesmie vytvoriť nenávratný stav a nesmie sa neprimeraným spôsobom zasahovať do vzťahov medzi stranami/účastníkmi.
22. Ustanovenie § 325 ods. 1 CSP upravuje dva zákonné dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to: 1/ je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo 2/ ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
23. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
24. V posudzovanom prípade po oboznámení sa s obsahom spisu ako aj po preskúmaní odvolacích námietok navrhovateľa odvolací súd, dospel k záveru o správnosti rozhodnutia prvoinštančného súdu, v podobe zamietnutia návrhu navrhovateľa na vydanie neodkladného opatrenia.
25. Pokiaľ teda subjekt podávajúci návrh na nariadenie neodkladného opatrenia chce, aby súd jeho návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vyhovel, musí dostatočným spôsobom osvedčiť potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, ktorých sa má žiadaná úprava týkať.
26. V posudzovanom prípade navrhovateľ svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil ohrozením svojho vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, zapísaným na listoch vlastníctva č. XXXX a č. XXXX, pre okres W., obec W., katastrálne územie C. Q. R., ktorých vlastníkom je Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, Bratislava, PSČ: 817 15, IČO: 17 335 345, v podiele 1/1, ktoré mu odporca ponúkol ako náhradné pozemky v reštitučnom konaní.
27. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď skúmal mieru pravdepodobnosti uplatneného nároku a tomu zodpovedajúce ohrozenie práv navrhovateľa. Je nepochybné, že navrhovateľ si v administratívnom konaní uplatnil reštitučný nárok podľa zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkov v znení neskorších predpisov, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté rozhodnutiami Okresného úradu Námestovo, pozemkový a lesný odbor č. OÚ-NO-PLO-2015/000331/dam/1 zo dňa 16.10.2015, č. OÚ-NO-PLO-2015/000331/dam/3 zo dňa 07.12.2015 a č. OÚ-NO-PLO-2018/000434/dam/5 zo dňa 05.02.2018. Následne v súlade s ust. § 6 ods. 6 citovaného zákona navrhovateľ ako oprávnená osoba do troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti vyššie uvedených rozhodnutí vyzval Slovenský pozemkový fond na vydanie náhradných pozemkov. Hoci je pravdou, že odporca v predmetnej reštitučnej veci o otázke poskytnutia náhradných pozemkov navrhovateľovi nekoná v zákonom stanovených lehotách, táto skutočnosť sama o sebe ešte nezakladá dôvod na obmedzenie dispozičného oprávnenia Slovenského pozemkového fondu k sporným nehnuteľnostiam (pozemkom) vo vlastníctve štátu, ktoré spravuje. Pozemky ponúknuté navrhovateľovi Slovenským pozemkovým fondom v rámci reštitučného konania na bezplatný prevod ešte nie sú vo vlastníctve navrhovateľa. Pokiaľ nedošlo k zavŕšeniu kontraktačného procesu medzi navrhovateľom a odporcom podpisom zmluvy o poskytnutí náhradného pozemku navrhovateľovi, je vylúčené, aby akýmkoľvek spôsobom došlo k zásahu do vlastníckeho práva navrhovateľa. Z dôkazov predložených k návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je nepochybné, že navrhovateľovi doposiaľ nevzniklo žiadne právo k sporným nehnuteľnostiam. Ako správne konštatoval okresný súd v napadnutom rozhodnutí, podpis návrhu - Ponuky náhradných pozemkov žiadne takéto právo navrhovateľa nezakladá. O predmete budúcej zmluvy o poskytnutí náhradného pozemku odporca s navrhovateľom doposiaľ len rokuje a pripravuje pre ňu podklady. Z dôvodu neukončeného administratívneho konania je tak zrejmé, že aktuálne navrhovateľ neosvedčil vlastníckeho a ani iné právo k predmetným pozemkom, ku ktorým žiada
vydať neodkladné opatrenie. Ak teda navrhovateľ v tomto konaní neosvedčil existenciu právneho vzťahu k sporným nehnuteľnostiam, nemôže súd jeho návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vyhovieť.
28. Súčasne súd prvej inštancie v napadnutom uznesení správne poukázal na to, že aktuálne navrhovateľ namieta nečinnosť odporcu ako orgánu verejnej správy, ktorý riadne/plynule nekoná v administratívnom konaní. Doposiaľ totiž stále nedošlo k vypracovaniu a podpísaniu písomnej zmluvy, ktorou by odporca previedol pozemky vo vlastníctve štátu v prospech navrhovateľa ako náhradné pozemky v zmysle zákona č. 503/2003 Z. z. Navrhovateľ sa môže preto domáhať nápravy v administratívnom konaní, a to sťažnosťou pre nečinnosť, prípadne má právo obrátiť sa na prokurátora. Následne, pokiaľ by odporca aj napriek tomu riadne o jeho reštitučnom nároku nekonal, môže sa navrhovateľ domáhať aj nápravy správnou žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy v zmysle § 242 a nasl. Správneho súdneho poriadku.
29. S prihliadnutím na to, že aj podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľ dostatočným spôsobom neosvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov ním navrhovaným spôsobom, krajský súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že odporcovi ako úspešnej procesnej strane nepriznal nárok na ich náhradu.
31. Z obsahu spisového materiálu totiž vyplýva, že odporcovi v aktuálnom odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy (majúce sa nahradiť) nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mal rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom rozhodnej právnej úpravy by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie prvoinštančného súdu o výške náhrady (porovnaj § 262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak taký zmysel postráda, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu (prvej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva i z uznesenia NS SR sp. zn. 6 Cdo 166/2016 zo dňa 26.10.2016.
32. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).