Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_29Sa-1-2021.pdf
PDF · 122.2 KB
Case nature
Area
Subarea
29Sa/1/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Štolcovou, v právnej veci žalobcu: G. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom W. XXX/XX, XXX XX K., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 30.11.2020, takto
rozhodol:
Žalobu žalobcu z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 05.01.2021, doručenou Krajskému súdu v Žiline dňa 11.01.2021 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 30.11.2020, ktorým podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zamietol jeho odvolanie a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 13. júla 2020 v celom rozsahu.
2. Žalobca poukázal na priebeh administratívneho konania, a to, že dňa 20.11.2020 na Sociálnej poisťovni, pracovisko Námestovo podal žiadosť o priznanie dôchodcovskej dávky v zmysle zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Dňa 16.01.2020 mu Sociálna poisťovňa, ústredie listom oznámila, že vzhľadom k tomu, že zisťuje rozhodujúce skutočnosti na vznik nároku na dôchodkovú dávku, predlžuje lehotu na vybavenie o 60 dní. Dňa 13.03.2020 obdržal rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie vo veci prerušenia konania o starobnom dôchodku. Dňa 18.04.2020 žiadal Sociálnu poisťovňu, ústredie o vydanie rozhodnutia k priznaniu dôchodkovej dávky zo dňa 20.11.2019, nakoľko rozhodnutie Sociálnej poisťovne bolo nezákonné a v rozpore s Ústavou SR ako aj medzinárodnými zmluvami. Dňa 27.07.2020 mu bolo doručené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 10.07.2020 vo veci nepriznania starobného dôchodku, nakoľko podľa § 14 ods. 2 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov žalobca v I. kategórii funkcií neodpracoval 20 rokov. Dňa 23.08.2020 voči tomuto rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie podal odvolanie, v ktorom uviedol všetky svoje námietky a dôvody, prečo považuje uvedené rozhodnutie za nezákonné a odporujúce právnym predpisom. Dňa 17.09.2020 mu bol doručený list s oznámením na plynutie novej lehoty pre podanie odvolania, pričom dňa 25.09.2020 zaslal opätovne odvolanie proti rozhodnutiu o priznaní dôchodcovskej dávky. Dňa 22.10.2020 mu bol doručený list, v ktorom bol informovaný o skutočnosti, že jeho odvolaniu nie je možné vyhovieť v plnom rozsahu a bolo predložené na rozhodnutie odvolaciemu orgánu. Dňa 07.12.2020 mu bolo doručené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 30.11.2020, proti ktorému podal správnu žalobu. Žalobu odôvodnil tým, že odvolací orgán sa nezaoberal jeho námietkami v podanom odvolaní, tieto ignoroval, nedal mu možnosť vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam pred vydaním rozhodnutia
o zamietnutí dôchodcovskej dávky. Mal za to, že postupom a rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava ako druhostupňového orgánu boli porušené jeho práva, ktoré sú garantované Ústavou Slovenskej republiky. Navrhol, aby krajský súd podľa § 191 ods. 1 SSP zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového veci orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
3. K doručenej žalobe žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 7.4.2021 (č.l. 29-31 spisu). K správnej žalobe žalovaný poukázal na to, že žalobca podal žiadosť o starobný dôchodok dňa 20. novembra 2019. Rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 13. júla 2020 mu bola žiadosť o starobný dôchodok zamietnutá podľa § 65 a § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a podľa § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“). V odvolacom konaní žalovaný po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a spisovej dokumentácie dospel k záveru, že postup prvostupňového orgánu bol správny a uvedené rozhodnutie potvrdil v celom rozsahu a zamietol žiadosť žalobcu o starobný dôchodok. Žalovaný poukázal na ust. § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 555/2007 Z.z., § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 252/2012 Z.z., ust. § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z., § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb.. Uviedol, že podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPC-OSZ-VZ-46.852-1/2012 zo dňa 20. novembra 2019 žalobca vykonával v období od 3. apríla 1984 do 19. marca 1986 základnú vojenskú službu zaradenú do I. kategórie funkcií; od l. júna 1987 do 31. decembra 1987 službu v policajnom zbore zaradenú do I. kategórie funkcií; od 1. marca 1988 do 31. decembra 1999 službu v policajnom zbore zaradenú do I. kategórie funkcií; od 1. januára 2000 do 31. decembra 2011 službu v policajnom zbore zaradenú do III. pracovnej kategórie. Z uvedených skutočností vyplýva, že v I. kategórii funkcií žalobca vykonával službu 14 rokov a 143 dní. Podľa potvrdenia českej správy sociálneho zabezpečenia zo dňa 18. marca 2020 získal žalobca dobu zamestnania v Českej republike, a to od 1. septembra 1980 do 31. mája 1987 a od 11. januára 1988 so 11. februára 1988. Z toho získal 105 dní v I. pracovnej kategórii a 589 vo zvlášť zvýhodnenej pracovnej kategórii. Vzhľadom na to, že v zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií, ktoré je na roveň zamestnania I. pracovnej kategórie uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb., žalobca nezískal najmenej 20 rokov, nárok na starobný dôchodok mu od 20. októbra 2019 nevznikol. Žalobca úhrnom získal 16 rokov a 107 dní vo zvýhodnenej pracovnej kategórii.
4. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 26.04.2021 (č.l. 37 spisu). Žalobca zotrval na svojom právnom názore správnej žaloby v sociálnych veciach a nestotožnil sa s vyjadrením žalovaného v žiadnom z uvádzaných bodov. Uviedol, že predložil ku konaniu všetky zhromaždené dôkazy ako aj právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého je žalovaný povinný zosúladiť svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Potrebné rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky boli priložené k správnej žalobe. Konštatoval, že neporozumel skutočnosti uvedenej v rozhodnutí Sociálnej poisťovne zo dňa 06.10.2020, kde sa uvádza, že odvolaniu nie je možné vyhovieť v plnom rozsahu, teda nevie, čo Sociálna poisťovňa opomenula. Zotrval na preskúmaní rozhodnutí a ich zrušení, nakoľko boli vydané nezákonným spôsobom, v rozpore s dobrými mravmi, zákonmi Slovenskej republiky, Nariadeniam Európskeho parlamentu a Rady (ES), ktoré majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky ako aj právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Ak bude v moci krajského súdu rozhodnúť vo veci správnej žaloby z dostupných vyjadrení a listinných podkladov a dôkazov, nežiada, aby vo veci bolo nariadené pojednávanie.
5. Postupom krajského súdu, a to podaním zo dňa 03.05.2021 bolo vyjadrenie žalobcu doručené žalovanému s možnosťou sa k nemu v lehote vyjadriť, ak to pokladá za účelné, na čo zo strany žalovaného nebolo reagované.
6. Z pripojeného administratívneho spisu mal krajský súd zistené, že žalobca žiadosťou spísanou v Sociálnej poisťovni dňa 20.11.2019 uplatnil nárok na starobný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 20.10.2019.
7. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 10.7.2020 (nesprávne 13.7.2020) žiadosť žalobcu zo dňa 20. novembra 2019 o starobný dôchodok k 20. októbru 2019 zamietla podľa § 65 a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. V odôvodnení rozhodnutia sa okrem iného uvádza, že nárok na posúdenie dôchodkového veku postupom podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov žalobcovi nevznikol z dôvodu, že v službe zaradenej do I. alebo II. kategórie funkcií nezískal potrebný počet rokov (získal v I. kategórii funkcií 16 rokov a 107 dní). Nárok na starobný dôchodok vznikne podľa § 174 od. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov dosiahnutím veku 58 rokov, t.j. 20. októbra 2022. Z uvedeného nevznikol nárok na starobný dôchodok od 20. októbra 2019 a žiadosť o starobný dôchodok z 20. novembra 2019 bola zamietnutá.
8. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 10.7.2020 podal odvolanie žalobca v podaní zo dňa 23.08.2020, s námietkou jeho nezákonnosti z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré spočíva v nesprávnej aplikácii relevantných právnych noriem upravujúcich nárok na poskytnutie dôchodkovej dávky zisteným skutkovým stavom. Žalobca sa nestotožnil s rozhodnutím vydaného Sociálnou poisťovňou, ústredie, nakoľko tento orgán sa neriadil všetkými pravidlami konania vo veci priznania dôchodkovej dávky, ktorá mu v zákone vznikla podľa § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom poistení. Uviedol, že taxatívnymi podmienkami na priznanie dôchodkovej dávky je minimálna doba dôchodkového poistenia (15 rokov) a fyzický vek (62 rokov) a tieto podmienky musia byť splnené súčasne. Z týchto podmienok ale existujú výnimky. Zákonom č. 235/1992 Zb. o zrušení pracovných kategórií a o niektorých ďalších zmenách v sociálnom zabezpečení boli pracovné kategórie od 1. januára 1993 definitívne zrušené, ale možnosť zaraďovania do preferovaných kategórií sa predlžovala každým rokom. Nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023. Dôchodkový vek sa týmto osobám (ktoré vykonávali tieto funkcie pred 01.01.2000) určuje podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. a podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb. v závislosti od toho, koľko rokov doby zamestnania získali výkonom zamestnania v I. pracovnej kategórii, I. kategórii funkcií alebo II. kategórii funkcií. Základnou podmienkou podľa § 21 zákona je fyzický vek 55 rokov, ktorý sa predlžuje podľa počtu rokov doby zamestnania v preferovaných kategóriách až na 59 rokov. Podľa niektorých rozhodnutí Najvyššieho súdu SR ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nebránia vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý už dosiahol dôchodkový vek podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia (nie dobu poistenia vyžadovanú u poistenca, ktorý bol poistený výlučne vo všeobecnom systéme). Ak by policajt aj nesplnil podmienku získania viac ako 10, resp. 15 rokov poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by potrebnú dobu po zhodnotení poistenia v osobitnom systéme, má poisťovňa povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia vo svojom poistnom systéme a dôchodok priznať po zohľadnení aj nižšej doby poistenia vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme. Z uvedeného Sociálna poisťovňa je povinná zosúladiť svoju aplikačnú prax so všeobecným právnym názorom NS SR a podmienkami priznania starobného dôchodku v súvislosti s pracovnými kategóriami, ktoré sú: fyzický vek (min. 55-59 rokov), počet odpracovaných rokov v I. a II. kategórii funkcií (min. 15-20 rokov), doba dôchodkového poistenia najmenej 25 rokov (súčet dôb služobného pomeru a zo všeobecného systému). Pred rozhodnutím požiadať Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku žalobca posúdil, či boli splnené všetky podmienky na jeho nárok a keďže mal za to, že uvedené podmienky sú splnené, požiadal Sociálnu poisťovňu, pracovisko Námestovo o spísanie žiadosti o priznanie starobného dôchodku a súčasne predložil potrebné potvrdenia. Napriek tomu Sociálna poisťovňa, ústredie dospela k nesprávnemu posúdeniu žiadosti, a to preto, že žalobca ku dňu podania žiadosti o poskytnutie dôchodkovej dávky splnil zákonom predpísané podmienky, a to fyzický vek 55 rokov, odpracovaných zvýhodnených 16 rokov a 107 dní a celkovo odpracovaných služobných ako aj pracovných 38 rokov a 358 dní. Dôvody rozhodnutia tak nemajú oporu v ustanoveniach zákona o sociálnom poistení. Zároveň mal za to, že konštatovania Sociálnej poisťovne majú diskriminačný rozmer v sociálnom zabezpečení v oblasti prístupu a poskytovania sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne.
9. Na odvolanie žalobcu Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne príslušný na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. vo veci odvolania rozhodol tak, že odvolanie vo veci zamietnutia žiadosti o starobný dôchodok zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. V
dôvodoch rozhodnutia generálny riaditeľ poukázal na prvostupňové konanie, podané odvolanie žalobcu. Poukázal na ust. § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., § 65 ods. 2 tohto zákona, ust. § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z., § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., § 14 ods. 4 tohto zákona. Uviedol, že podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 20. novembra 2019 účastník konania vykonával v období od 3. apríla 1984 do 19. marca 1986 základnú vojenskú službu zaradenú do I. kategórie funkcií; od 1. júna 1987 do 31. decembra 1987 službu v policajnom zbore zaradenú do I. kategórie funkcií; od 1. marca 1988 do 31. decembra 1999 službu v policajnom zbore zaradenú do I. kategórie funkcií; od 1. januára 2000 do 31. decembra 2011 službu v policajnom zbore zaradenú do III. pracovnej kategórie. Účastník konania v I. kategórii funkcií vykonával 14 rokov a 143 dní. Podľa potvrdenia Českej správy sociálneho zabezpečenia získal dobu zamestnania v Českej republike, a to od 1. septembra 1980 do 31. mája 1987 a od 11. januára 1988 do 11. februára 1988. Z tohto získal 205 dní v I. pracovnej kategórii a 589 dní vo zvlášť zvýhodnenej pracovnej kategórii. Úhrnom získal 16 rokov, 107 dní vo zvýhodnenej pracovnej kategórii. Žalovaný ďalej citoval ust. § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. a konštatoval, že účastník konania podľa § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb. nezískal potrebný počet najmenej 20 rokov. Nárok na starobný dôchodok účastníkovi konania vznikne podľa § 174 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov dosiahnutím veku 58 rokov, t.j. dňa 20. októbra 2022. Odvolací orgán dospel k záveru, že postup prvostupňového orgánu bol správny a o nároku na starobný dôchodok bolo rozhodnuté v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
10. Krajský súd v Žiline ako správny súd postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 107 ods. 2 SSP za dodržania ust. § 137 ods. 4 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe v spojení s § 203 ods. 2 SSP a žalobu žalobcu za aplikácie § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú.
11. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného a postup, ktorý rozhodnutiu žalovaného predchádzal, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 29Sa/1/2021-56 zo dňa 19.04.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku krajským súdom bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 20.04.2022 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom za aplikácie ust. § 137 ods. 4 SSP.
12. V súvislosti s postupom, keď správny súd vo veci nenariadil pojednávanie, sa poukazuje na to, že v danej veci žalobca výslovne nenavrhol vo veci nariadiť pojednávanie a žalovaný nežiadal, aby vo veci bolo nariadené pojednávanie. Správny súd uvádza, že žalobca jasným spôsobom vymedzil dôvody podanej žaloby a správny súd nepovažoval za potrebné vo veci nariadiť pojednávanie, nakoľko spornou bola otázka právneho posúdenia veci ohľadom namietaného postupu Sociálnej poisťovne v konaní, a to aj z dôvodu, že posúdenie žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku rovnako bolo vykonané za neprítomnosti žalobcu. Za určujúce v danom prípade považoval správny súd to, že stanoviská tak žalobcu ako i žalovaného k sporným otázkam mu boli dostatočne známe, skutkový stav bol zrejmý z pripojených listín a predloženého administratívneho spisu, nezistil potrebu dopĺňať dokazovanie. Prístup k súdu v zmysle Čl. 46 ods. 2 Ústavy SR ako aj Článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd neznamená, že rozhodnutie musí byť vydané na ústnom pojednávaní, ak právna úprava umožňuje meritórne rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania, ako bolo tomu v predmetnej veci.
13. Vo všeobecnosti uvádza správny súd, že podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu (a to ani pri žalobách v sociálnych veciach), ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy. Úlohou súdu bolo posúdiť, či si orgány verejnej správy zadovážili dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci skutočný stav, či konali v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia (primerane záver NS SR sp.zn. 2Sžo 32/2014).
14. Predmetom tohto súdneho konania bolo posudzovanie zákonnosti postupu a rozhodnutí Sociálnej poisťovne v konaní o žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku, ktorú podal dňa 20. novembra 2019, ktorej nebolo vyhovené, a teda starobný dôchodok mu nebol priznaný, pretože nebola splnená podmienka na skoršie priznanie starobného dôchodku žalobcovi, ktorý požiadal o priznanie starobného dôchodku od 20.10.2019, kedy dosiahol vek 55 rokov.
15. Správny súd v konaní o prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia správneho orgánu zameral svoju pozornosť k námietkam žalobcu, v rámci ktorých namietal nepreskúmateľnosť, neodôvodnenosť a nesprávne právne posúdenie veci, keď považoval napadnuté rozhodnutia žalovaného za nesúladné so zákonom a mal za to, že splnil zákonné podmienky v zmysle podanej žiadosti o starobný dôchodok v zmysle § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. dovŕšením 55 rokov veku.
16. V prvom rade uvádza správny súd, námietka žalobcu o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutie nebola zhodnotená ako dôvodná. Správny súd je toho názoru, že žalovaný sa relevantnými odvolacími námietkami žalobcu dostatočne zaoberal, a tieto aj vyhodnotil. Zároveň sa poukazuje na to, že nie na každú námietku musí dať rozhodujúci orgán odpoveď, ale len na tú, ktorá je pre jeho rozhodnutie významná. V danom prípade žalovaný na námietky, ktoré boli vyjadrené v odvolaní žalobcu, reagoval a tieto vo svojom rozhodnutí dostatočne zdôvodnil a zaujal k nim stanovisko. Z uvedeného preto nemožno konštatovať nepreskúmateľnosť a ani nedostatok dôvodov napadnutého rozhodnutia žalovaného.
17. V súvislosti s posúdením splnenia zákonných podmienok pre vznik nároku na starobný dôchodok žalobcu bolo potrebné vychádzať zo znenia zákona o sociálnom poistení účinného v čase žalobcom uplatneného nároku na starobný dôchodok, t.j. k 20.11.2019, pričom zákonné podmienky podmieňujúce vznik nároku na starobný dôchodok museli byť splnené kumulatívne.
18. Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok.
19. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
20. Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, v § 65a a § 274 neustanovuje inak.
21. Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.
22. Zaradenie zamestnaní podľa druhu vykonávaných prác zákonodarca ustanovil v § 14 ods. 1, 2 zákona č. 100/1988 Zb.. Uvedená právna úprava umožňovala zamestnancovi skorší odchod do starobného dôchodku v zmysle právnej úpravy ustanovenej v právnej norme § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb..
23. Podľa § 21 ods. 1 písm. a) až e) zákona č. 100/1988 Zb. občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l), alebo e) 60 rokov.
24. Podľa § 12 ods. 3 písm. d) a e) rozhodným obdobím je obdobie desiatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov pred rokom, d) v ktorom bol občan uvoľnený v súvislosti s uskutočňovaním racionalizačných a organizačných opatrení uvedených vo vykonávacom predpise, ak občan požiadal, aby sa prihliadlo na toto rozhodné obdobie, alebo e) v ktorom bol občan prevedený alebo uvoľnený zo zamestnania uvedeného v § 14 ods. 2 písm. a) a b) preto, že natrvalo stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav spôsobilosť ďalej vykonávať doterajšiu prácu alebo ju nesmel vykonávať pre ochorenie na chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou alebo pre dosiahnutie najvyššej prípustnej expozície, ak občan požiadal, aby sa prihliadlo na toto rozhodné obdobie.
25. V desiatej časti zákona č. 100/1988 Zb. upravujúcej prechodné a záverečné ustanovenia v druhej hlave ustanovujúcej úpravu nárokov z I. a II. pracovnej kategórie a z I. a II. kategórie funkcií, po 31. decembri 1992 zákonodarca sledujúc cieľ odstrániť tvrdosť zákona voči zamestnancom pracujúcim vo zvýhodnených zamestnaniach, v právnej úprave ustanovenej v § 174 ods. 1, 2 stanovil podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok zamestnancom vykonávajúcich zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne služby I. alebo II. kategórie funkcií.
26. Podľa § 174 ods. 1, 2 zákona č. 100/1988 Zb. občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií. Podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb..
27. Skutkové zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu potvrdili, že žalobcovi bolo zhodnotené obdobie dôchodkového poistenia, a to od 3. apríla 1984 do 19. marca 1986, od 1. júna 1987 do 31. decembra 1987, od 1. marca 1988 do 31. decembra 1999, v ktorom období vykonával službu (vojenskú a službu v policajnom zbore) zaradenú do I. kategórie funkcií. Žalobca získal v I. kategórii funkcií 14 rokov a 143 dní. Rovnako bolo zistené, že od 1. septembra 1980 do 31. mája 1987 a od 11. januára 1988 do 11. februára 1988, žalobca získal dobu zamestnania v Českej republike, v rámci ktorej získal 205 dní v I. pracovnej kategórii funkcii a 589 dní vo zvlášť zvýhodnenej pracovnej kategórii. Nebolo sporu ani o tom, že obdobie od 1. januára 2000 do 31. decembra 2011, služba žalobcu v policajnom zbore bola zaradená do III. pracovnej kategórie. Zo zisteného skutkového stavu teda vyplývalo, že v I. kategórii funkcií a I. pracovnej kategórii žalobca získal 16 rokov 107 dní.
28. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy zákona o sociálnom poistení v spojení s právnou úpravou zákona o sociálnom zabezpečení a skutkových zistení orgánov verejnej správy správny súd dospel k záveru, že Sociálna poisťovňa v oboch stupňoch v preskúmavaných rozhodnutiach správne konštatovala, že žalobca nesplnil podmienky podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. a nárok na starobný dôchodok dovŕšením veku 55 rokov veku mu nevznikol, keďže žalobca nezískal najmenej 20 rokov doby služby v I. kategórii alebo 15 rokov doby služby v I. kategórii funkcií, ak bol z tohto zamestnania uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e) zákona č. 100/1988 Zb., ktorý dôvod žalobca ani netvrdil. Správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalobcu, že splnil zákonnú podmienku v
zmysle § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. v spojení s § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb., ak z rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplývalo, že žalobca bol Personálnym rozkazom riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Dolnom Kubíne č. 252 z 24.11.2011 podľa § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov uvoľnený zo služobného pomeru dňom 31.12.2011.
29. Podľa názoru správneho súdu právnu úpravu zákona č. 461/2003 Z.z. odkazujúcu v prechodných ustanoveniach na právnu úpravu zákona č. 100/1988 Zb. vo vzťahu k posudzovaniu splnenia zákonných podmienok na priznanie skoršieho odchodu fyzickej osoby do dôchodku, je potrebné vykladať v kontexte sledujúc účel zákona a cieľ zákonnej úpravy zákonodarcom sledovaným na odstránenie tvrdosti zákona voči poistencom predchádzajúcou právnou úpravou zákona č. 100/1988 Zb. zvýhodnených. Aj pri sledovaní účelu a cieľa zákonodarcu však bolo povinnosťou Sociálnej poisťovne aplikovať zákonnú úpravu oboch právnych predpisov, t.j. zákon o sociálnom poistení ako aj zákon o sociálnom zabezpečení v ich zákonnom rámci.
30. Pokiaľ zákonodarca v právnej norme § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v spojení s § 174 ods. 1 tohto zákona stanovil podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok, tak tieto museli byť naplnené. Skutkové zistenia v danom prípade preukázali, že žalobca v I. kategórii funkcií získal spolu 16 rokov a 107 dní vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, teda v zmysle § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. nezískal 20 rokov. Žalobca nesplnil zákonné podmienky v zmysle § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb., splnenie ktorých zákonodarca predpokladal, keďže zo služobného pomeru bol uvoľnený podľa § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. k 31.12.2011, čo nespĺňa kritéria vyžadované § 12 ods. 3 písm. d) a e) zákona č. 100/1988 Zb.. Zároveň obdobie od 1. januára 2000 do 31. decembra 2011 bolo žalobcovi zhodnotené v III. pracovnej kategórii.
31. Na základe zistených skutkových okolností posudzovaného prípadu správny súd dospel k záveru, že dôvody žalobcu uvedené v žalobe neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, podkladom ktorého bol dostatočne zistený skutkový stav a tento bol i správne právne posúdený. Správny súd považoval nielen rozhodnutie žalovaného a prvostupňového orgánu, ale aj konanie, ktoré predchádzalo rozhodnutiam, za súladné so zákonom, v danom prípade žalobcovi ako účastníkovi konania, ktorý podal žiadosť o priznanie starobného dôchodku, boli postupom správnych orgánov oznamované skutočnosti týkajúce sa prebiehajúceho správneho konania, žalobca bol oprávnený vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, zaslať písomné stanovisko, a to pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia v rámci odvolacieho konania, ktoré s prvostupňovým konaním tvorí jeden celok. Krajský súd nezistil v postupe žalovaného a ani prvostupňového orgánu nezákonnosť konania. Podľa názoru krajského súdu nebol opodstatnený dôvod žalobcu, ktorý namietal, že došlo k nezákonnému a nesprávnemu posúdeniu jeho nároku na priznanie starobného dôchodku.
32. Pokiaľ aj v napadnutom rozhodnutí žalovaného sa uvádza rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu datované dňom 13.7.2020, je zrejmé, že ide o zjavnú nesprávnosť, pretože rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X je datované dňom 10.7.2020, ktoré takto datované rozhodnutie bolo doručené žalobcovi, proti ktorému podal odvolanie v podaní zo dňa 23.08.2020. Uvedená nesprávnosť pravdepodobne vznikla tým, že v administratívnom spise sa nachádza koncept rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, kde je uvádzaný dátum 13.7.2020, avšak z tejto listiny je zrejmé, že ide o opravovaný koncept. Zrejmá nesprávnosť uvedená v rozhodnutí odvolacieho orgánu spočívajúca v nesprávnom dátume prvostupňového rozhodnutia však nezaložila takú vadu konania, pre ktorú by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť, ak odvolací orgán vyhodnocoval v rámci vyjadrených odvolacích dôvodov účastníka konania to, či z obsahu spisu, dôkazov v ňom nachádzajúcich sa bol nárok žalobcu na priznanie starobného dôchodku vecne správne posúdený. Uvedený nedostatok (v nesprávnom dátume prvostupňového rozhodnutia uvedenom v druhostupňovom rozhodnutí) nezaložil vadu nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia.
33. Z vyššie uvedených záverov správny súd nezistil dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
34. O náhrade trov súdneho konania krajský súd rozhodol za aplikácie § 167 ods. 1, § 168 SSP bez použitia § 175 SSP. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania. Krajský
súd nepriznal právo na náhradu trov konania žalovanému pri aplikácii § 168 SSP a contrario, pretože neboli splnené podmienky (výnimočnosť) na náhradu trov konania a žalovaný si ich ani neuplatnil. Krajský súd preto rozhodol, že účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa ust. § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Podľa ust. § 440 ods. 2 SSP dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.