Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_ZA-29Sa-5-2023.pdf
PDF · 108.59 KB
Case nature
Area
Subarea
ZA-29Sa/5/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Pirošom v právnej veci žalobcu: A. B., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. XXX/XX, XXX XX D., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom: Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. marca 2023, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Žalobca žiadosťou o dôchodok spísanou dňa 2. novembra 2022 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 20. októbra 2022.
2. Dňa 3. januára 2023 bolo vydané rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXX XXX XXXX X (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy“), ktorým bola podľa § 65 a § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej ako „zákon č. 461/2003 Z. z.“ alebo „zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení“ alebo „Zákon o sociálnom poistení“) v znení zákona č. 555/2007 Z. z. a § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 100/1988 Zb.“ alebo „zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení“) zamietnutá žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku.
3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy bolo podané zo strany žalobcu odvolanie.
4. Dňa 21. marca 2023 bolo vydané rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“), ktorým bolo odvolanie žalobcu zamietnuté v celom rozsahu a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy.
Žaloba
5. Dňa 26. apríla 2023 bola Krajskému súdu v Žiline doručená správna žaloba žalobcu, ktorou žiada o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy a rozhodnutia žalovaného. Žaloba bola zaevidovaná pod sp. zn.: 29Sa/5/2023. Žalobca uviedol, že má za to, že postupom a rozhodnutím Sociálnej poisťovne boli porušené jeho práva, ktoré mu garantuje Ústava Slovenskej republiky. Žalobca sa oprel o piatu časť zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, a to o sociálne zabezpečenie vojakov z povolania, príslušníkov zboru národnej
bezpečnosti a príslušníkov zborov nápravnej výchovy, konkrétne o § 129 tohto zákona. Ďalej žalobca poukázal na § 130 ods. 2, ods. 3 a ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. S vydanými rozhodnutiami Sociálnej poisťovne sa žalobca nestotožnil a považuje ich vydanie za diskriminačné voči jeho osobe. Žalobca požiadal, aby správny súd zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne z dôvodu, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci; je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov; zistenie skutkového stavu orgánu verejnej správy bolo nedostačujúce; skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu; došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Na základe uvedeného žalobca požiadal, aby správny súd vydal rozsudok, ktorým zruší rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 3. januára 2023, č. XXX XXX XXXX X a rozhodnutie odvolacieho orgánu Sociálnej poisťovne zo dňa 21. marca 2023 v celom rozsahu.
Vyjadrenie žalovaného
6. Dňa 10. júla 2023 bolo správnemu súdu doručené vyjadrenie žalovaného k podanej správnej žalobe. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že z evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPC-OSZ-VZ-46.852-1/2012 zo dňa 17. februára 2012 vyplýva, že bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok od 1. januára 2012 podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a pre určenie jeho sumy mu bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 3. apríla 1984 do 19. marca 1986 v I. kategórii funkcií, doba trvania služobného pomeru policajta od 1. júna 1987 do 31. decembra 1987 a od 1. marca 1988 do 31. decembra 1999 v I. kategórii funkcií a doba služobného pomeru policajta od 1. januára 2000 do 31. decembra 2011 bez kategórie. V I. kategórii funkcií bol žalobca v služobnom pomere v rozsahu 14 rokov a 143 dní. Zároveň žalobca získal dobu zamestnania vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia od 1. septembra 1980 do 2. apríla 1984, od 20. marca 1986 do 31. mája 1987 a od 11. januára 1988 do 11. februára 1988. Z toho získal 105 dní v I. pracovnej kategórií a 589 dní vo zvlášť zvýhodnenej pracovnej kategórií. Na základe uvedeného ani s prihliadnutím na § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. žalobca nesplnil podmienky pre určenie dôchodkového veku 58 rokov podľa § 174 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, pretože nezískal obdobie výkonu služby hodnotiteľné v súlade s § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h) v rozsahu aspoň 16 rokov a zároveň nezískal zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. a) v rozsahu najmenej 8 rokov ak ide o zamestnanie v uránových baniach. Ustanovenie § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov neumožňuje sčítať nároky z I. alebo II. pracovnej kategórie s nárokmi z I. alebo II. kategórie funkcií. Uvedené vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 9So/155/2015 zo dňa 29. marca 2017, ktorý bol zverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky 1/2018 pod č. 9. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dôchodkovým vekom žalobcu podľa § 65 ods. 2 a prílohy č. 3a zákona č. 461/2003 Z. z. je vek 63 rokov a 8 mesiacov, ktorý ku dňu uplatneniu nároku na výplatu starobného dôchodku nedovŕšil a nesplnil tak jednu zo základných podmienok pre vznik nároku na starobný dôchodok uvedenú v § 65 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 557/2007 Z. z. K námietke žalobcu týkajúcej sa diskriminácie žalovaný uviedol, že vzhľadom na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej právo na užívanie práv zaručených Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd bez diskriminácie, zaručené v čl. 14, je porušené, ak štáty bez objektívneho a rozumného ospravedlnenia zaobchádzajú odlišne s osobami v analogických situáciách alebo nezaobchádzajú odlišne s osobami, ktorých situácie sa citeľne líšia. Podľa názoru žalovaného však žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že v jeho prípade došlo zo strany žalovaného k diskriminácií. Žalovaný sa pridržal skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí žalovaného a trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré je vecne totožné s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy. Žalovaný požiadal, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Replika
7. Dňa 7. augusta 2023 bolo správnemu súdu doručené vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného, teda správnemu súdu bola doručená replika žalobcu. Žalobca uviedol, že zotrváva na svojom právnom názore, že Sociálna poisťovňa, ústredie sa pri vybavovaní jeho žiadosti o priznanie dôchodcovskej dávky neriadila platnými zákonnými ustanoveniami. Rovnako pracovníci Sociálnej poisťovne, ústredie sa neoboznámili s kompletným spisovým materiálom jeho osoby, keď pri svojom rozhodovaní sa neoboznámili s predloženými dokladmi a rozhodnutiami Sociálnej poisťovne, ústredie a rozhodnutím Krajského súdu v Žiline, kde všetky tieto orgány konštatovali, že nárok na dôchodcovskú dávku mu vzniká dovŕšením roku 58 rokov, a to 20. októbra 2022. Na základe uvedeného žalobca nesúhlasil, aby bola táto jeho správna žaloba zamietnutá ako nedôvodná. Žalobca nesúhlasí a nestotožňuje sa s výkladom vyplývajúcim z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 9So/155/2015 zo dňa 29. marca 2017, nakoľko preštudovaním si tohto rozsudku jasne a zrozumiteľne vyplýva, že ak v zamestnaní I. kategórie odpracoval počet rokov, ktorý je postavený služobne I. kategórii funkcií, tieto sa sčítajú, nakoľko práca služby policajta bola postavená na úroveň práce v baníctve. Teda služobnú činnosť policajta I. kategórii funkcií odpracoval ako zamestnanie I. pracovnej kategórie. Ak tomu celému dobre rozumie, tak v baníctve odpracoval viac ako 16 rokov a z uvedeného dôvodu mu vznikol nárok na dôchodcovskú dávku. Žalobca uviedol, že vie, že Sociálna poisťovňa, ústredie pri vydávaní svojich rozhodnutí v minulosti započítavala súbeh pracovného a služobného pomeru, ak bol vykonaný na rovnakej úrovni I. kategórie. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby správny súd žalobu nezamietol a v konaní pokračoval, kde po skončení dokazovania bude vydaný rozsudok k zrušeniu rozhodnutia o nepriznaní dôchodcovskej dávky a bude vydané nové rozhodnutie neodporujúce zákonu s priznaním dôchodcovskej dávky od veku 58 rokov a odo dňa 20. októbra 2022, a to tak, ako to predtým skonštatovala Sociálna poisťovňa, ústredie vo svojom rozhodnutí.
8. K replike žalobcu sa žalovaný nevyjadril a nevyužil svoje právo na predloženie dupliky.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
9. Správny súd v Banskej Bystrici, na ktorý s účinnosťou od 01.06.2023 prešla pôsobnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Žiline a Krajského súdu v Trenčíne vo veciach správneho súdnictva podľa zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov (ďalej len „Zákon č. 151/2022 Z. z.“) a ktorý vec vedie pod novou spisovou značkou ZA – 29Sa/5/2023 podľa jednotlivých ustanovení zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, vrátane postupu orgánov verejnej správy, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal a to v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP), pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol.
10. Žaloba žalobcu je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti Správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach správne súdy pristupujú v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP, pričom medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba.
11. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 SSP, nakoľko nezistil žiadny z dôvodov v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) až e), pre ktorý by bolo nutné pojednávanie nariadiť. Žalobca v žalobe neuviedol, či žiada o nariadenie pojednávania, pričom v replike výslovne uviedol, že nežiada, aby správny súd nariadil pojednávanie (č. l. 35) a žalovaný vo vyjadrení k žalobe rovnako nežiadal, aby správny súd nariadil vo veci pojednávanie (č. l. 25). V súlade s § 137 ods. 4 SSP správny súd oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu dňa 14. novembra 2023 (č. l. 40) ako aj na webovej stránke dňa 14. novembra 2023 (č. l. 41). Rozsudok bol dňa 20. novembra 2023 v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu ako aj na webovej stránke súdu (č. l. 43 – 45).
12. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení: poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
13. Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení: nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.
14. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení: ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h).
15. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení: občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l), alebo e) 60 rokov.
16. Podľa § 129 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení: pre vojakov z povolania a vojakov, ktorí sú počas činnej služby hmotne zabezpečení ako vojaci z povolania, pre príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, príslušníkov zborov nápravnej výchovy a občanov, ktorí boli týmito vojakmi alebo príslušníkmi a splnili podmienku nároku na dôchodok podľa tejto časti (ďalej len „vojaci z povolania“), platia ostatné ustanovenia tohto zákona, pokiaľ sa v tejto časti neustanovuje inak.
17. Podľa § 130 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení: ministri obrany, vnútra a spravodlivosti Slovenskej republiky môžu vo svojej pôsobnosti stanoviť, ktoré funkcie sa zaraďujú do I. kategórie a ako sa zaradenie vykonáva. Pritom môžu stanoviť, v akom rozsahu sa započítava doba služby výkonného letca a doba výkonu funkcií osobitnej povahy alebo osobitného stupňa nebezpečnosti do doby zamestnania.
18. Podľa § 130 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení: doba služby vykonávanej od 9. mája 1945 do 31. decembra 1964 sa hodnotí ako výkon funkcie I. kategórie; služba vykonávaná od 1. januára 1965 do 31. decembra 1999 sa zaraďuje do I. alebo II. kategórie funkcií.
19. Podľa § 130 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení: ak vojak z povolania bol pred nástupom služby zamestnaný v zamestnaní zaradenom do I. (II.) pracovnej kategórie, hodnotí sa toto zamestnanie pre nárok na dôchodok ako služba zaradená do I. (II.) kategórie funkcií. Doba odbojovej činnosti sa hodnotí ako doba výkonu funkcie I. kategórie.
20. Podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení: občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň: a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií. b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.
21. Podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení: podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb.
22. Podľa § 190 SSP: ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
23. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky žalobca vykonával v období od 3. apríla 1984 do 19. marca 1986 základnú vojenskú službu zaradenú do I. kategórie funkcií, od 1. júna 1987 do 31. decembra 1987 službu v policajnom zbore zaradenú do I. kategórie funkcií, od 1. marca 1988 do 31. decembra 1999 službu v policajnom zbore zaradenú do I. kategórie funkcií a od 1. januára 2000 do 31. decembra 2011 službu v policajnom zbore zaradenú do III. pracovnej kategórie. Z uvedených skutočností vyplynulo, že žalobca v I. kategórii funkcií vykonával službu 14 rokov a 143 dní. Podľa potvrdenia Českej správy sociálneho zabezpečenia žalobca získal dobu zamestnania v Českej republike, a to od 1. septembra 1980 do 2. apríla 1984, od 20. marca 1986 do 31. mája 1987 a od 11. januára 1988 do 11. februára 1988, z čoho žalobca získal 105 dní v I. pracovnej kategórií a 589 dní vo zvlášť zvýhodnenej kategórii.
24. Ďalej správny súd zistil, že žalobca žiadosťou zo dňa 02. novembra 2022 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 20. októbra 2022. Rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy bola žiadosť žalobcu zamietnutá. Žalobca podal voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy odvolanie. Žalovaný podané odvolanie zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy.
25. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bola žalobcovi zamietnutá žiadosť zo dňa 02. novembra 2022 o priznanie starobného dôchodku od 20. októbra 2022. Žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného (i prvostupňového orgánu verejnej správy) z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci; z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov; z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce; z dôvodu, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.
26. Správny súd pri preskúmavaní nezákonnosti napadnutých rozhodnutí zameral svoju pozornosť na (ale nie len na) námietky žalobcu uvedené v správnej žalobe.
27. Správny súd sa ako prvou zaoberal námietkou nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí. Túto námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Napadnuté rozhodnutia obsahujú všetky zákonom stanovené náležitosti. Žalovaný aj prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení rozhodnutí uviedli, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutí, vysporiadali sa s námietkami žalobcu a uviedli, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých rozhodovali. Preskúmavané rozhodnutia vadami nepreskúmateľnosti (či už pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov) netrpia.
28. Správny súd považuje za potrebné sa ďalej venovať námietke nesprávneho právneho posúdenia veci. 28.1. Žalobca v žalobe poukázal na ust. § 129 a § 130 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Správny súd k tomuto uvádza, že tieto dva paragrafy sú zaradené v piatej časti uvedeného zákona, pričom § 129 je nazvaný „Osobný rozsah“ a § 130 je nazvaný „Kategória funkcií“. S ohľadom na uvedené správny súd zameral svoju pozornosť na pracovnú činnosť žalobcu a jej zaradenie, resp. hodnotenie, a to v zmysle, ako sa hodnotí doba služby za jednotlivé obdobie podľa zákona. Správny súd dospel k záveru, že informácie získané od Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a od Českej správy sociálneho zabezpečenia prvostupňový orgán verejnej správy ako aj žalovaný správne posúdili tak, že žalobca v I.
kategórii funkcií vykonával službu 14 rokov a 143 dní a žalobca taktiež získal 105 dní v I. pracovnej kategórií a 589 dní vo zvlášť zvýhodnenej kategórii (k uvedenému záveru dospel aj správny súd v bode 23 tohto rozsudku). Žalobcove zaradenie v rámci pracovnej činnosti bolo správne vyhodnotené, a preto poukaz žalobcu na ust. § 129, resp. § 130 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení nebol nijakým spôsobom dôvodný ani relevantný. 28.2. Keďže žalobca nevykonával také zamestnania, ktoré sú zaradené do I. pracovnej kategórie podľa § 14 ods. 2 písm. i) až l) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v rozsahu aspoň 20 rokov, nevznikol mu nárok na dôchodok dňom dovŕšenia veku 58 rokov podľa ustanovenia § 21 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. 28.3. U žalobcu by pri nároku na starobný dôchodok ešte prichádzalo do úvahy ust. § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Predmetné ustanovenie je zaradené v desiatej časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a teda je ustanovením prechodným, upravujúcim nároky z I. a II. pracovnej kategórie a I. a II. kategórie funkcií po 31. decembri 1999. Toto ustanovenie malo za cieľ (v dôsledku zániku zaraďovania zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie po 31.12.1999) odstrániť tvrdosť zákona spočívajúcu v nemožnosti splnenia podmienok podľa § 21 tohto zákona po 31.12.1999 a zachovať iba určeným skupinám zamestnancov, ktorí vykonávali zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie podľa § 14 ods. 2 zákona, resp. v I. a II. kategórii funkcií, skorší vznik nároku na starobný dôchodok. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 9So/155/2015 zo dňa 29. marca 2017, na ktoré poukázal prvostupňový orgán verejnej správy a aj žalovaný, vyplýva, že na účely § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení nemožno stotožňovať pojem "pracovná kategória" a pojem "kategória funkcií". Na základe uvedeného záveru kasačného súdu správny súd vyhodnotil, že dobu zamestnania v I. pracovnej kategórii (105 dní) a dobu zamestnania vo zvlášť zvýhodnenej pracovnej kategórii (589 dní) žalobcovi nemožno hodnotiť ako dobu služby v I. kategórii funkcií. Keďže žalobca v I. kategórií funkcií bol teda v služobnom pomere „len“ 14 rokov a 143 dní, tak žalobca nezískal najmenej 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií podľa ust. § 174 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Správny súd len dopĺňa, že žalobca nesplnil žiadny predpoklad uvedený v § 174 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, keďže nebol ani zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach a nebol ani zamestnaný 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Na základe uvedeného správny súd v zhode s názorom žalovaného ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy dospel k záveru, že nárok na starobný dôchodok dňom dovŕšenia veku 58 rokov žalobcovi podľa § 174 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení nevznikol. 28.4. S ohľadom na uvedené možno uzavrieť, že námietka nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaným, resp. prvostupňovým orgánom verejnej správy nebola dôvodná.
29. Správny súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu verejnej správy, vrátane ich postupu, dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy bolo dostačujúce; skutkový stav, ktorý zobrali orgány verejnej správy za základ napadnutých rozhodnutí je v súlade s administratívnymi spismi a má v nich oporu a nedošlo ani k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy, ktoré by malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí vo veci, a preto tieto žalobné námietky neboli dôvodné.
30. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že došlo k jeho diskriminácii, avšak toto svoje tvrdenie nijako nepreukázal. Správny súd z obsahu administratívneho ani zo súdneho spisu diskrimináciu žalobcu nezistil, a preto ani táto žalobná námietka nebola dôvodná.
31. Správny súd na základe žalobných bodov, ale aj nad ich rámec, preskúmaním napadnutých rozhodnutí, vrátane postupu orgánov verejnej správy, dospel k záveru, že nebola zistená žiadna nezákonnosť.
32. Na základe uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol.
33. Obiter dictum správny súd uvádza, že predchádzajúce rozhodnutia Sociálnej poisťovne (t. j. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, zo dňa 10.07.2020, č. XXX XXX XXXX X a Rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 30.11.2020, č. XXX XXX XXXX X) boli síce vecne správne v tom, že žalobcovi nevznikol nárok na starobný dôchodok od 20. októbra 2019 (od dovŕšenia
55. toku veku), ktorý záver bol potvrdený aj súdnym prieskumom (Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.04.2022, sp. zn.: 29Sa/1/2021 - nenapadnutý kasačnou sťažnosťou), avšak tieto predchádzajúce rozhodnutia Sociálnej poisťovne uviedli žalobcovi nesprávnu informáciu, že nárok na starobný dôchodok mu vznikne dosiahnutím veku 58 rokov, t. j. 20. októbra 2022. Uvedením tejto chybnej informácie v predchádzajúcich rozhodnutiach Sociálnej poisťovne správny súd nebol nijakým spôsobom viazaný a súdny prieskum vykonal podľa príslušných ustanovení SSP.
34. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca v konaní úspešný nebol, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP: (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).