Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14Sa-10-2021.pdf
PDF · 105.89 KB
Case nature
Area
Subarea
14Sa/10/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Dubcovou, v právnej veci žalobcu: X. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom I. XXX/X, XXX XX P., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy, so sídlom Vysokoškolákov 8556, 010 08 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: OU-ZA- OVBP2-2021/028466-002/PAV zo dňa 28.06.2021, takto
rozhodol:
Rozhodnutie žalovaného, Okresného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy, Vysokoškolákov 8556, 010 08 Žilina, Číslo: OU-ZA-OVBP2-2021/028466-002/PAV zo dňa 28.06.2021 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov súdneho konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou osobne na Krajský súd v Žiline dňa 31.08.2021 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, prípadne aj prvostupňového rozhodnutia, alternatívne zníženia pokuty, resp. upustenia od potrestania žalobcu za priestupok. Žalobca v žalobe poukazoval na uloženú pokutu vo výške 2.500,- Eur, ktorú hodnotil ako likvidačnú, pretože je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku vo výške 280,- Eur. V žalobe uviedol, že je nezamestnaný, poberá dávky v nezamestnanosti vo výške 300,- Eur, konkrétne od apríla 2021 do septembra 2021. Žalobca uviedol, že je slobodný, bezdetný, nemá žiaden majetok s výnimkou podielu 1/6-iny na nehnuteľnosti, v ktorej aktuálne býva so svojimi príbuznými. Nemá prostriedky na uhradenie pokuty, úspory, ktoré mal, použil na výstavbu stavby. Od príbuzných si požičal 20.000,- Eur. Žalobca mal za to, že uložená pokuta je neprimeraná a nezodpovedá závažnosti skutku. Podľa žalobcu ide o malú stavbu, zastavaná plocha do 54 m2, ktorej rozpočet nepresahuje 16.000,- Eur, ide o hrubú stavbu bez pivnice a základov. Stavba v konečnom dôsledku bola v stavebnom konaní povolená. Ide o prvý priestupok žalobcu. Nepoprel začatie stavebných prác pred vydaním stavebného povolenia, avšak konštatoval, že stalo sa tak pod tlakom iných zmluvných záväzkov, potreboval pripraviť terén pre stavbu, ktorej dodanie bolo dohodnuté a v prípade nedodržania lehoty by musel zaplatiť zmluvnú pokutu. V priestupkovom konaní žalobcovi bolo kladené za vinu, že jeho konaním došlo k porušeniu cesty. Žalobca poukázal na fotografie v rámci priestupkového konania, podľa ktorých je vidieť, že už v čase pred začatím stavby z jeho strany mala cesta trhliny. Nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním žalobcu a stavbou. S týmito dôkazmi sa správny orgán nevysporiadal, len poukázal na stanovisko správcu cesty, ktorý vozovku obhliadal až po začatí stavby. Žalobca uviedol, že ak mu je kladené za vinu to, že neuposlúchol príkaz a nepozastavil stavebné práce ihneď, tak takýto postup by bol v rozpore s príkazom správcu cesty, ktorý príkaz bol na zabezpečenie cesty. Ak aj žalobca neukončil práce na stavbe, vykonal len tie nevyhnutné, aby mohol podporiť svah. Uvedené si vyžadovalo dokončenie podporného múru a jeho zateplenie, inak by došlo k vzniku škody na majetku. Je preto potrebné zvážiť, či vôbec mohol byť žalobca sankcionovaný
pre neuposlúchnutie tohto príkazu. Žalobca za nesprávny považoval aj postup žalovaného, ktorý ako odvolací orgán sa nevysporiadal s námietkou zaujatosti, ktorú podal voči konajúcej starostke. Táto mala záujem o nadobudnutie pozemku, na ktorom žalobca chcel umiestniť stavbu a ktorý pozemok kúpil. Ako neúspešná záujemkyňa bola podľa názoru žalobcu vo veci zaujatá, mala pomer k veci a vôbec nemala vo veci rozhodovať. Túto okolnosť sa žalobca dozvedel až po vydaní prvostupňového rozhodnutia, keď v obci zisťoval, v akej výške sa udeľujú pokuty. Uvedené osoby nenavrhol ako svedkov vzhľadom k tomu, že by neboli ochotné svedčiť proti starostke obce. Táto okolnosť je však zistiteľná cez daňový úrad, pretože nehnuteľnosť zakupoval v daňovom exekučnom konaní. Žalobca žiadal prihliadnuť k týmto okolnostiam. Súčasne uviedol, že nežiada vo veci nariadiť pojednávanie.
2. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 02.02.2022 (č.l. 89 spisu). Žalovaný zotrval na odôvodnení svojho rozhodnutia, ktoré žalobca napadol žalobou. Žalovaný zdôraznil to, že žalobca začal uskutočňovať stavbu bez vydaného a právoplatného stavebného povolenia aj napriek tomu, že vedel, že koná protiprávne, nedbal na výzvu správnych orgánov na zastavenie stavebných prác na začatie stavby a neustále v nich pokračoval, a to aj napriek tomu, že bol poučený o tom, aké následky mu hrozia z neuposlúchnutia výzvy na zastavenie stavebných prác na stavbe začatej bez vydaného a právoplatného stavebného povolenia. Žalovaný uviedol, že žalobca navyše pokračoval v začatých stavebných prácach aj napriek výzve nielen orgánu štátneho stavebného dohľadu a stavebného úradu, ale aj napriek výzve správcu priľahlej cesty č. III/2160 (Správa ciest ŽSK). Žalovaný mal z takéhoto úmyselného, ba priam až arogantného konania stavebníka - žalobcu za preukázané, že nemal žiadny zámer, ktorým by bol ochotný spolupracovať s príslušnými správnymi orgánmi, aj napriek viacerým výzvam z ich strany neustále pokračoval v stavebných prácach, pri ktorých navyše poškodil cestné teleso cesty III/2160. Podľa žalovaného je možné usudzovať úmyselné protiprávne konanie žalobcu. Žalovaný uviedol, že žalobca svojou nepovolenou stavebnou činnosťou, ktorá spočívala vo výkope prípojky popri ceste III/2160 a v nepovolenom vjazde z cesty III/2160 pre účel výstavby rodinného domu na pozemkoch parc. č. KN - C 125/3 a 125/18 v k.ú. P., spôsobil deformáciu AB krytu cesty - mierny zosuv smerom k miestu odkopu. Správa ciest ŽSK uviedla, že zásah bol vykonaný v cestnom ochrannom pásme, ktoré je v extraviláne pre cestu III. triedy určené vo vzdialenosti 20 m od osi vozovky a súčasne vyzvala stavebníka - žalobcu, aby do doby vydania právoplatného stavebného povolenia vykonal opatrenia na zastabilizovanie svahu tak, aby nedochádzalo k zosúvaniu sa cesty a k jej ďalšiemu poškodzovaniu, čo však stavebník - žalobca nerešpektoval a ním poškodenú cestu nezastabilizoval. Žalovaný má za to, že išlo o úmyselné protizákonné konanie žalobcu a v konečnom dôsledku týmto konaním mohlo dôjsť k všeobecnému ohrozeniu osôb používajúcich komunikáciu tretej triedy č. III/2160. Žalovaný pri potvrdení rozhodnutia prvostupňového orgánu mal podľa miestneho zisťovania za preukázané, že žalobca nečakal na povolenie stavby rodinného domu a svojvoľne začal s jeho realizáciou. Prvostupňový orgán dostatočne zistil skutkový stav v danej veci a vec správne vyhodnotil, pretože žalobca sa dopustil porušenia ust. § 54 a § 55 ods. 1 Stavebného zákona. Žalovaný poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5M Cdo 8/2008 zo dňa 17.06.2009, v ktorom bolo jednoznačne uvedené, že ust. § 54 Stavebného zákona zakotvuje všeobecnú zásadu, že každá stavba pred začatím jej realizácie musí byť predmetom posúdenia orgánom štátnej správy. Žalovaný mal za to, že prvostupňový orgán jednoznačne uviedol skutkové zistenia, z ktorých vychádzal pri právnom posúdení veci. Žalovaný navrhol žalobu žalobcu zamietnuť a v súvislosti s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku žalovaný uviedol, aby krajský súd takémuto návrhu nevyhovel.
3. Postupom krajského súdu, a to podaním zo dňa 15.02.2022 (č.l. 105 spisu) bolo vyjadrenie žalovaného doručené žalobcovi s možnosťou vyjadrenia sa k nemu v lehote 20 dní, ktorú možnosť žalobca do momentu konania a rozhodovania krajským súdom nevyužil.
4. Podľa pripojeného administratívneho spisu mal krajský súd za zistené, že prvostupňový orgán Obec Laskár rozhodnutím č.j.: 69/433/2020-Pi-pr. zo dňa 24.11.2020 žalobcu uznal vinným zo spáchania priestupkov:
- podľa § 105 ods. 1 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb. (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, ktorého sa obvinený dopustil tým, že v období od 25.03.2020 - doteraz, nesplnil výzvu orgánu štátneho stavebného dohľadu zo dňa 20.03.2020 tým, že pokračoval v stavebných prácach na novostavbe rodinného domu na pozemku parc. reg. č. C-KN 125/3, CKN 97/9, k.ú. P.,
- podľa § 105 ods. 3 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, ktorého sa obvinený dopustil tým, že v období od 03/2020 na pozemku parc. reg. č. C-KN 125/3,
CKN 97/9, k.ú. P., začal uskutočňovať novú stavbu „rodinný dom“ o zastavanej ploche 49,54 m2 bez stavebného povolenia, čím obvinený porušil ust. § 54 a § 55 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. (stavebný zákon), za čo bola žalobcovi podľa ust. § 105 ods. 3 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. (stavebný zákon) uložená pokuta vo výške 2.500,- Eur (slovom: dvetisícpäťsto eur). Prvostupňový orgán pokutu uložil žalobcovi uhradiť do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia bankovým prevodom na účet Obce Laskár a nahradiť trovy konania o priestupku vo výške 16,- Eur podľa vyhlášky č. 411/2006 Z.z. v znení zákona č. 531/2008 Z.z., a to v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia bankovým prevodom na účet Obce Laskár, v súlade s § 79 zákona č. 372/1990 Zb.. Prvostupňový orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol dôkazy a skutočnosti, z ktorých vychádzal, aplikoval ustanovenia § 54, § 55 ods. 1, § 105 ods. 1 písm. c), § 105 ods. 3 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej len „zákon č. 50/1976 Zb.“) v spojení s ust. § 12 ods. 1, 2, § 57, § 79 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a mal za to, že žalobca sa dopustil priestupkov tak, ako to uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia. Prvostupňový orgán zistil, že žalobca ako stavebník začal uskutočňovať na parcele reg. č. C-KN 125/3, CKN 97/9, k.ú. P., stavbu rodinného domu bez stavebného povolenia. Prvostupňovým orgánom bol vyzvaný v lehote 60 dní odo dňa doručenia výzvy na predloženie dokladov o tom, že dodatočne povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom a súčasne bolo žalobcovi oznámené začaté konanie o dodatočnom povolení, resp. odstránení stavby. Žalobca bol vyzvaný na bezodkladné zastavenie stavebných prác až do doby nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o dodatočnom povolení, resp. odstránení stavby. I napriek výzve žalobca ako stavebník pokračoval v stavebných prácach na stavbe rodinného domu. Správa ciest ŽSK - závod Turiec vydala dňa 18.05.2020 pod č. 02/2020/SCŽSKMT-130 vyjadrenie k nepovolenej stavbe, kde sa uvádza, že stavebník, t.j. žalobca bol listom č. 02/2020/SCŽSKMT-78 zo dňa 26.03.2020 vyzvaný na zastavenie prác do vydania povolenia na zvláštne užívanie cesty vydané OÚ Martin - odbor CD a PK. V tomto vyjadrení bol spomenutý nepovolený zásah a poškodenie úseku cesty III/2160 po nepovolenom zásahu. Následne Správa ciest ŽSK - závod Turiec dňa 06.10.2020 pod č. 2/2020/SCŽSK MT-317 vyslovila súhlas s vydaním dodatočného povolenia stavby, avšak požadovala pred vydaním kolaudačného rozhodnutia na stavbu odstrániť všetky poruchy na ceste III/2160, ktoré vznikli v súvislosti s činnosťou v ochrannom pásme cesty III/2160. Prvostupňový orgán žalobcovi zaslal oznámenie o začatí konania vo veci priestupku. Z ústneho prejednania priestupkového konania bola spísaná zápisnica, v ktorej žalobca uviedol, že si uvedomil, že začal stavať skôr ako mal. Po konštatovaní prvostupňovým orgánom, že žalobca sa dopustil priestupkov, uložil žalobcovi pokutu vo výške 2.500,- Eur s prihliadnutím na celkovú závažnosť protiprávneho konania žalobcu.
5. Na základe odvolania žalovaného konal a o odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím Číslo: OU- ZA-OVBP2-2021-028466-002/PAV zo dňa 28.06.2021 tak, že zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č.j.: 69/433/2020-Pi-pr. zo dňa 24.11.2020. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na prvostupňové rozhodnutie, odvolanie žalobcu a po preskúmaní dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového orgánu je zákonné. Žalobca podľa žalovaného mal zachované všetky práva v konaní pred prvostupňovým orgánom v zmysle správneho poriadku. Podľa žalovaného uložená pokuta bola primeraná, prvostupňový orgán odôvodnil jej výšku. Poukázal na to, že žalobca začal uskutočňovať stavbu bez vydaného a právoplatného stavebného povolenia aj napriek tomu, že vedel, že koná protiprávne, nedbal na výzvu správnych orgánov na zastavenie stavebných prác na začatej stavbe a neustále v nich pokračoval, a to aj napriek tomu, že bol poučený o tom, aké následky mu hrozia z neuposlúchnutia výzvy na zastavenie stavebných prác na stavbe začatej bez vydaného a právoplatného stavebného povolenia. Žalobca ako stavebník navyše pokračoval v začatých stavebných prácach aj napriek výzve nielen orgánu štátneho stavebného dohľadu a stavebného úradu, ale aj napriek výzve správcu priľahlej cesty č. III/2160 - Správa ciest ŽSK. Žalovaný mal z takéhoto správania a konania žalobcu, ktoré vyhodnotil ako úmyselné, protizákonné až arogantné konanie, zrejmé, že nebol ochotný spolupracovať s príslušnými správnymi orgánmi a aj napriek viacerým výzvam neustále pokračoval v stavebných prácach, pri ktorých navyše podľa žalovaného poškodil cestné teleso cesty III/2160. Žalovaný konštatoval, že žalobca sa dopustil priestupkov tak, ako o nich rozhodol prvostupňový orgán a výška uloženej pokuty podľa žalovaného bola primeraná vzhľadom k správaniu, konaniu a druhu priestupkov, ktorých sa dopustil žalobca. Žalovaný dodal, že rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby nie je dôvodom na zastavenie konania o priestupku, pretože sa jedná o dve samostatné a nezávisle vedené konania.
6. Krajský súd v Žiline ako správny súd postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 107 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) za dodržania ust. § 137 ods. 4 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v zmysle podanej správnej žaloby, z dôvodov v nej uvedených podľa ust. § 182 ods. 1 písm. e) SSP v spojení s ust. § 134 ods. 1 SSP a žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP a podľa ust. § 191 ods. 4 SSP vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
7. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného a postup, ktorý rozhodnutiu žalovaného predchádzal, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Sa/10/2021-113 zo dňa 05.04.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 19.04.2022 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom za aplikácie ust. § 137 ods. 4 SSP.
8. Primárne krajský súd uvádza, že žaloba žalobcu bola podaná včas. Z pripojeného administratívneho spisu vyplynulo, že rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 06.07.2021 a k podaniu žaloby žalobcom došlo osobne na krajský súd podľa prezenčnej pečiatky na č.l. 1 žaloby dňa 31.08.2021. Krajský súd konštatuje podanie žaloby v zákonnej lehote podľa ust. § 181 ods. 1 SSP.
9. Podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
10. Z pripojeného administratívneho spisu bolo zrejmé, že prvostupňový orgán konal a rozhodol vo veci priestupkov podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej len „zákon č. 50/1976 Zb.“).
11. Podľa ust. § 105 ods. 8 zákona č. 50/1976 Zb. na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahujú všeobecné predpisy o priestupkoch.
12. Toto zákonné ustanovenie odkazuje na zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon č. 372/1990 Zb.“).
13. Podľa ust. § 51 zákona č. 372/1990 Zb., ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.
14. Ustanovenie § 51 zákona č. 372/1990 Zb. odkazuje na zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „zákon č. 71/1967 Zb.“).
15. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti.
16. Podľa ust. § 12 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o tom, či je zamestnanec správneho orgánu z konania vylúčený, rozhoduje orgán, ktorému boli dôvody vylúčenia oznámené (§ 11 ods. 1); ak sa rozhodlo, že zamestnanec správneho orgánu je vylúčený, urobí tento orgán opatrenie na zabezpečenie riadneho uskutočnenia ďalšieho konania.
17. Podľa ust. § 12 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. proti rozhodnutiu o vylúčení zamestnanca správneho orgánu z konania nemožno podať samostatné odvolanie.
18. Podľa pripojeného administratívneho spisu krajský súd mal za zistené, že žalobca vzniesol námietku zaujatosti. Žalobca proti prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie, v ktorom okrem iného vzniesol námietku zaujatosti voči starostke Obce Laskár, ktorá konala vo veci prvostupňového rozhodnutia. Žalobca v odvolaní uviedol, že starostka konajúca za Obec Laskár ako prvostupňový orgán mala záujem o nadobudnutie pozemku, na ktorom žalobca chce umiestniť stavbu a ktorý pozemok zakúpil. Žalobca
mal za to, že ako neúspešná záujemkyňa bola vo veci zaujatá, má pomer k veci a nemala vôbec vo veci rozhodovať.
19. Krajský súd podľa pripojeného administratívneho spisu mal preukázané, že na odvolaní žalobcu bol pripojený papier podpísaný L. O., obsahom ktorého bolo vyjadrenie k námietke zaujatosti žalobcu.
20. Krajský súd oboznámením sa s administratívnym spisom ako aj so spisovým materiálom žalovaného, jeho rozhodnutím konštatuje, že žalovaný sa v odvolacom konaní zákonne požadovaným spôsobom nevysporiadal so žalobcom vznesenou námietkou zaujatosti.
21. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, t.j. či správne orgány pri podanej správnej žalobe a v nej vymedzených žalobných dôvodoch rešpektovali hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia, postupu orgánu verejnej správy posudzuje, či orgán verejnej správy aplikoval na právnu vec relevantný právny predpis.
22. Žalobca v podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a aj v žalobe poukázal na zaujatosť starostky Obce Laskár. Hoci námietka zaujatosti bola jedným z odvolacích dôvodov, žalovaný sa vo svojom rozhodnutí s týmto odvolacím dôvodom nevysporiadal. Bolo povinnosťou žalovaného pri preskúmavaní prvostupňového rozhodnutia sa vysporiadať aj s týmto odvolacím dôvodom žalobcu. Ak uvedené v odôvodnení rozhodnutia žalovaného absentovalo, tak túto absenciu nie je možné, aby nahrádzal krajský súd ako správny súd v prípade podanej správnej žaloby, a tým následne sa nezaoberal ďalšími žalobnými dôvodmi. Krajskému súdu sú zrejmé rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžo/15/2015 zo dňa 20. mája 2015, sp.zn. 2Sžo/43/2008 zo dňa 18. marca 2009, t.j. je krajskému súdu známa právna doktrína zaoberajúca sa problematikou správneho práva, podľa ktorej, ak tvorí správny orgán jediná osoba, ktorá však nie je v pracovnom pomere k tomuto orgánu, sa na tieto prípady ustanovenia o vylúčení zamestnanca správneho orgánu nevzťahujú. Uvedené avšak nezbavuje správny orgán, t.j. žalovaného toho, aby v rozhodnutí o odvolaní účastníka konania v rámci riadneho zdôvodnenia svojho rozhodnutia, ktoré následne na základe podanej žaloby sa stáva predmetom preskúmavania súdom, sa s takýmto odvolacím dôvodom vysporiadal, aby vydané rozhodnutie zodpovedalo ust. § 47 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb., podľa ktorého v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočností boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Pokiaľ odôvodnenie rozhodnutia žalovaného takéto zákonom vyžadované náležitosti nemá, tak potom aj v časti odvolacej námietky zaujatosti vznesenej žalobcom, pokiaľ k tejto sa žalovaný žiadnym spôsobom v odôvodnení svojho rozhodnutia nevyjadril, je rozhodnutie žalovaného v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, ak, ako uviedol krajský súd, jeho úlohou pri výkone správneho súdnictva nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, t.j. nie je nahradzovať nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, pretože krajský súd, ako správny súd podľa zákonnej úpravy SSP preskúmava rozhodnutie žalovaného, svojím rozhodnutím ho nedopĺňa v časti odôvodnenia.
23. Na základe uvedeného krajský súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V rámci nového konania a rozhodnutia sa žalovaný v zmysle ust. § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. vysporiada so všetkými námietkami, ktoré uplatnil žalobca v odvolaní, t.j. aj s námietkou zaujatosti, aby tak žalobca ako účastník konania v správnom konaní rozhodnutím žalovaného dostal odpoveď na všetky podstatné námietky a tie, ktoré sa môžu dotknúť relevantným spôsobom konania a rozhodovania pred prvostupňovým orgánom, aby boli v odôvodnení rozhodnutia žalovaného aj vyjadrené, posúdené, zdôvodnené. Správny orgán, ako odvolací orgán, je tým orgánom, ktorý na základe odvolania žalobcu ako účastníka správneho konania má zodpovedať na jeho odvolacie námietky, má zdôvodniť ich opodstatnenosť, prípadne neopodstatnenosť, aby tak vo vyvolanom súdnom konaní na základe podanej žaloby žalobcu, žalobných dôvodov, mohol krajský súd ako správny súd takéto až vyjadrené závery v odôvodnení správneho rozhodnutia preskúmať a posúdiť. Vzhľadom k uvedenému podľa názoru krajského súdu je potom legitímne očakávanie žalobcu, že z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného musí vyplývať jednoznačná argumentácia žalovaného, ako sa vysporiadal s uplatnenou námietkou zaujatosti.
24. O nároku na náhradu trov súdneho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 167 ods. 1, § 175 ods. 1 SSP. Žalobca bol v súdnom konaní úspešný, preto mu proti žalovanému bol priznaný v plnom rozsahu nárok na náhradu trov súdneho konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne krajský súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa ust. § 175 ods. 2 SSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa ust. § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Podľa ust. § 440 ods. 2 SSP dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.