Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5S-5-2024.pdf
PDF · 91.27 KB
Case nature
Area
Subarea
5S/5/2024
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcov: 1/ DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., IČO: 35 942 436, so sídlom: Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, 2/ Union zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 36 284 831, so sídlom: Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, obaja právne zastúpení: Škubla & Partneri s. r. o., IČO: 36 861 154, Digital Park II, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, za ktorú koná Mgr. Martin Škubla, advokát a konateľ, substitučne zastúpení: JUDr. Dušan Ďurík, advokát s.r.o., IČO: 36 866 571, so sídlom: Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, za ktorú koná JUDr. Dušan Ďurík, advokát a konateľ, proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, IČO: 00 165 565, so sídlom: Limbová 3330/2, 831 01 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí ministerky zdravotníctva Slovenskej republiky č. K665_N1096, K666_N1097, K667_N1098, K668_N1099, K669_N1102, K670_N1101, K671_N1103, K672_N1104, K673_N1105, K674_N1106, K675_N1107, K676_N1108, K677_N1109, K678_N1110, K679_N1111, K680_N1112, K681_N1113, K682_N1115, K683_N1116, K684_N1117, K685_N1118, K686_N1119, o návrhu žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu 1/ a žalobcu 2/ na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 15.01.2024 zamieta.
odôvodnenie:
1. Spoločnou všeobecnou správnou žalobou podanou dňa 15.01.2024 na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) sa žalobca 1/ a žalobca 2/ (ďalej aj „žalobcovia“) domáhali preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutí ministerky zdravotníctva Slovenskej republiky č. K665_N1096, K666_N1097, K667_N1098, K668_N1099, K669_N1102, K670_N1101, K671_N1103, K672_N1104, K673_N1105, K674_N1106, K675_N1107, K676_N1108, K677_N1109, K678_N1110, K679_N1111, K680_N1112, K681_N1113, K682_N1115, K683_N1116, K684_N1117, K685_N1118, K686_N1119 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia“), v spojení s rozhodnutiami žalovaného č. S25224-2023-OddKCL-26973, S25224-2023- OddKCL-26956, S25224-2023-OddKCL-26957, S25224-2023-OddKCL-26958, S25224-2023- OddKCL-26959, S25224-2023-OddKCL-26960, S25224-2023-OddKCL-26961, S25224-2023- OddKCL-26962, S25224-2023-OddKCL-26963, S25224-2023-OddKCL-26964, S25224-2023- OddKCL-26965, S25224-2023-OddKCL-26967, S25224-2023-OddKCL-26968, S25224-2023- OddKCL-26969, S25224-2023-OddKCL-26970, S25224-2023-OddKCL-26971, S25224-2023- OddKCL-26972, S25224-2023-OddKCL-26974, S25224-2023-OddKCL-26975, S25224-2023- OddKCL-26976, S25224-2023-OddKCL-26977, S25224-2023-OddKCL-26978 zo dňa 15.10.2023 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutia“).
2. Napadnutými rozhodnutiami ministerka zdravotníctva Slovenskej republiky, v konaní o žiadostiach o zaradenie lieku Zolgensma s rôznym dávkovaním (ďalej len „liek“) do zoznamu kategorizovaných liekov, rozhodla o námietkach účastníkov konania tak, že podľa § 82 ods. 13 zákona č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 363/2011 Z. z.“) jednotne vo všetkých 22 napadnutých rozhodnutiach námietky žalobcu 1/ zamietla a potvrdila prvostupňové rozhodnutia, ktorými žalovaný rozhodol, že liek (podľa jednotlivých dávok) sa podľa § 16 ods. 1, ods. 4, § 7 ods. 1, ods. 2 písm. b) zákona č. 363/2011 Z. z. zaraďuje do zoznamu kategorizovaných liekov, a zároveň stanovil úradne určenú cenu lieku a maximálnu cenu lieku vo verejnej lekárni konkrétnou výškou s tým, že neoddeliteľnou súčasťou prvostupňových rozhodnutí sa stala príloha obsahujúca podrobnosti o zaradení lieku s konkrétnym dávkovaním v zozname kategorizovaných liekov.
3. V rámci podanej správnej žaloby žalobcovia zároveň navrhli priznať žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). V návrhu uviedli, že rozhodovanie o priznaní odkladného účinku je rozhodovaním hodnotovým, ktorému dikcia ustanovení SSP len určuje medze. Podľa žalobcov preto treba urobiť vyhodnotenie, či dochádza k stretu hodnôt, a následne uskutočniť „váženie“, ktorého výsledkom má byť záver, ktorej z týchto hodnôt je potrebné dať prednosť. Zdôraznili, že účelom právnej úpravy zákona č. 363/2011 Z. z. je zabezpečenie udržateľnosti financovania zdravotnej starostlivosti prostredníctvom systému verejného zdravotného poistenia. Ak bude funkčnosť tohto systému narušená, bude to mať za následok nemožnosť alebo výrazne obmedzenú možnosť financovania zdravotnej starostlivosti, čím budú zasiahnuté najmä sociálne najzraniteľnejšie skupiny pacientov. Nejde teda o stret dvoch rôznorodých hodnôt chránených právom (hodnoty života a zdravia na jednej strane a hodnota majetku na strane druhej), ale o stret dvoch rovnorodých (rovnakých) hodnôt, ktoré sa len v konkrétnostiach dotýkajú rôznych osôb. Žalobcovia ďalej skonštatovali, že konanie o správnej žalobe môže trvať aj niekoľko rokov a za ten čas môže v dôsledku enormných nákladov vyplývajúcich z napadnutých rozhodnutí dôjsť k vážnemu narušeniu systému verejného zdravotného poistenia. Systém prerozdelenia poistného, resp. prerozdelenie nákladov medzi jednotlivými zdravotnými poisťovňami nemôže tento nepriaznivý dôsledok odvrátiť, pretože ten sa bude týkať systému ako celku. Vzhľadom na nepriaznivý vývoj celkovej ekonomickej situácie je podľa žalobcov možné očakávať ďalšie zhoršenie situácie aj na strane zdrojov verejného zdravotného poistenia. Nezákonné rozhodnutia v oblasti cenovej regulácie len prispievajú k nesystémovému zvyšovaniu nákladov zdravotných poisťovní, a tým aj k tvoreniu strát. Z hľadiska dlhodobého je podľa žalobcov takýto ekonomický model neudržateľný, čo bude v konečnom dôsledku viesť k narušeniu systému financovania zdravotnej starostlivosti. Vysvetlili, že žalovaný každoročne vydáva vyhlášky, ktorými určuje, koľko finančných prostriedkov a na ktorý segment zdravotnej starostlivosti môže konkrétna zdravotná poisťovňa minúť. Tieto limity boli v prípade žalobcov prekročené, a to aj bez toho, aby bol hradený najdrahší liek Zolgensma. Žalobcovia v tejto súvislosti poukázali aj na Správu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky z decembra 2023 (str. 24 - 25), z ktorej vyplýva potreba úsporných opatrení. Z uvedeného žalobcovia vyvodzovali naliehavú potrebu priznať správnej žalobe odkladný účinok, preto navrhli, aby súd postupoval podľa § 185 písm. a) SSP. K žalobe okrem napadnutých rozhodnutí predložili i Správu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 09.08.2023 (týkajúcu sa celkových strát zdravotných poisťovní k mesiacu jún 2023) a účtovné závierky zdravotných poisťovní od roku 2020 (Všeobecnej zdravotne poisťovne, a.s. za roky 2020, 2021, 2022, žalobcu 1/ za roky 2020, 2021, 2022 a žalobcu 2/ za roky 2020 a 2021).
4. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku vyjadril (v rámci vyjadrenia k správnej žalobe) podaním doručeným správnemu súdu dňa 02.05.2024. Navrhol, aby súd návrh žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol, pretože nie sú splnené podmienky podľa § 185 písm. a) SSP. Poukázal na to, že hoci napadnuté rozhodnutia boli vydané minulý rok, k vážnemu narušeniu systému verejného zdravotného poistenia dosiaľ nedošlo, a teda ich okamžitým výkonom nenastala závažná ujma. Zdôraznil, že z právnych predpisov žalovanému vyplýva pozitívny záväzok zabezpečiť pre obyvateľov Slovenskej republiky dostupnú zdravotnú starostlivosť, ktorej súčasťou je aj potreba zabezpečenia modernej a dostupnej liečby. Liek Zolgensma je liekom určeným pre pacientov so spinálnou muskulárnou atrofiou. Vzhľadom k tomu, že ide o inovatívny liek, patrí medzi lieky s vysokou úhradou. Žalovaný poukázal aj na obsah uzatvorenej zmluvy o podmienkach úhrady lieku, najmä vo vzťahu k jeho cene a ďalším podmienkam. Zaradením lieku do zoznamu kategorizovaných liekov a uzatvorením predmetnej zmluvy tak žalovaný zabezpečil, že náklady spojené s úhradou liekov budú predikovateľné a limitované. Opačný postup žalovaného by znamenal nepredvídateľnosť a absenciu limitovanosti nákladov, čo podľa neho nie je možné považovať za súladné s verejným záujmom. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Bratislave,
ktorý za obdobných skutkových a právnych okolností nepriznal žalobe odkladný účinok (uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/87/2022, 6S/103/2022, 5S/222/2018).
5. Administratívny spis bol správnemu súdu predložený dňa 02.05.2024.
6. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
7. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
8. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
9. Nevyhnutným procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorý tvrdí, že mu okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Ide o prejav dispozičnej zásady správneho súdneho konania, ktorá sa pri tomto procesnom inštitúte uplatňuje len vo vzťahu k žalobcovi, ktorého následne zaťažuje i dôkazné bremeno vzťahujúce sa k tvrdeným skutočnostiam, t. j. tento je povinný predložiť relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o hroziacej ujme. Nie je potrebné preukazovať, že k ujme (či inému zákonom definovanému negatívnemu následku) už reálne došlo, postačuje hrozba, že táto nastane a dosiahne zákonom požadovanú intenzitu (závažná ujma, značná hospodárska alebo finančná škoda, vážny nenapraviteľný následok). Hrozba musí byť priama, reálna, a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018). Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad.
10. Ďalším procesným predpokladom vydania takéhoto rozhodnutia je, aby priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom, a aby mal žalovaný možnosť sa k návrhu vyjadriť. Vzhľadom k tomu, že priznaním odkladného účinku sa až do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia (opatrenia), teda dochádza k prelomeniu právnych účinkov právoplatnosti rozhodnutia a k zásahu do princípu právnej istoty, je možné konštatovať, že ide o výnimočný inštitút, ktorého aplikácia má byť rovnako výnimočná, nevyhnutná, a jeho dôvody hodnoverne a dostatočne preukázané.
11. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku súd každú vec posudzuje individuálne, pričom nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby a v tejto súvislosti rozhodnutie vo veci samej nesmie prejudikovať. Rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v § 185 písm. a) SSP. V tejto časti správny súd poukazuje na závery uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“) č. k. I. ÚS 132/2022-11 z 03.03.2022, podľa ktorého „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec závisí vo veľkej miere aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“
12. Správny súd v kontexte uvedených procesných predpokladov skúmal, či tieto boli splnené, a zistil, že návrh žalobcov bol podaný, bol odôvodnený a žalovaný sa k nemu vyjadril. Vo vzťahu k dôvodnosti takéhoto návrhu však dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
13. Ťažiskovým dôvodom návrhu žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je požiadavka na zabezpečenie fungovania systému verejného zdravotného poistenia a s tým súvisiaca udržateľnosť financovania zdravotnej starostlivosti prostredníctvom tohto systému, s poukazom na ekonomickú situáciu a stratový vývoj finančnej spôsobilosti zdravotných poisťovní vrátane (ale nie len) žalobcov za posledné roky. Žalobcovia v návrhu vyjadrili názor, že v dôsledku enormných nákladov vyplývajúcich z napadnutých rozhodnutí môže dôjsť k vážnemu narušeniu systému verejného zdravotného poistenia, sami však priznávajú, že k takémuto scenáru môže dôjsť v priebehu niekoľkých rokov, resp. že ekonomický model zhoršovania zdrojov verejného zdravotného poistenia je neudržateľný z dlhodobého hľadiska. Správny súd v kontexte formulovanej argumentácie pripomína, že postup podľa § 185 písm. a) SSP je možný len za predpokladu, že hrozba zákonom predpokladaného následku (závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, závažná ujma na životnom prostredí, iný vážny nenapraviteľný následok) vznikne bezprostredne, priamo v nadväznosti na okamžitý výkon alebo iné právne následky napadnutého rozhodnutia (rozhodnutí), nie až ako dlhodobý, niekoľko rokov sa vyvíjajúci následok, navyše neistý a z hľadiska príčinnej súvislosti k napadnutým rozhodnutiam sporný. Pri dlhodobosti sa totiž stráca význam predbežnej ochrany poskytovanej prostredníctvom inštitútu odkladného účinku, ktorá ochrana má preventívny charakter, t. j. jej účelom je predchádzať bezprostredne hroziacim nenapraviteľným či iným závažným následkom administratívnych rozhodnutí. Pokiaľ ide o existenciu priamej príčinnej súvislosti medzi výkonom napadnutých rozhodnutí a zákonom definovanou hrozbou, tá z tvrdení žalobcov nevyplýva a z ich strany nebola ani osvedčená. Ich dôvody sú veľmi všeobecné, bez väzby na okolnosti danej veci, keďže sa týkajú systému verejného zdravotného poistenia ako celku.
14. Žalobcovia neuviedli žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by umožňovali súdu vyvodiť záver o existencii bezprostrednej hrozby práve výkonom napadnutých rozhodnutí. Správny súd zdôrazňuje, že predmetom súdneho prieskumu v danej veci je kategorizácia jedného druhu lieku (s rôznym dávkovaním) a určenie jeho úradnej a maximálnej ceny. Z tohto hľadiska v návrhu absentujú najmä údaje o tom, aký konkrétny dopad má kategorizácia tohto konkrétneho lieku na celkovú činnosť, resp. situáciu žalobcov, a akú konkrétnu hrozbu predstavuje. Žalobcovia na upresnenie neuviedli napríklad údaje o populačnom výskyte ochorenia (diagnózy), pre ktorú bol daný liek vyvinutý, neuviedli počet evidovaných pacientov, ďalšie prognózy jeho vývoja, a s tým súvisiace predpokladané náklady na úhrady (ich počet a výška), alternatívne možnosti liečby a podobne. Bez takýchto a ďalších obdobných údajov nie je možné dospieť k záveru o existencii bezprostrednej hrozby vo vzťahu k potenciálnej ujme na právach žalobcov a ich majetku v súvislosti s napadnutými rozhodnutiami. Správny súd opakuje, že inštitút odkladného účinku správnej žaloby má mimoriadny charakter, keďže sa ním prelamujú účinky právoplatne vydaných administratívnych rozhodnutí, jeho aplikácia preto musí byť výnimočná a založená na striktnom dodržaní zákonom stanovených podmienok. Ad marginem správny súd podotýka, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe v danej veci nemá potenciál byť systémovým riešením možného kolapsu financovania činnosti zdravotných poisťovní.
15. V súvislosti s výsledkami hospodárenia žalobcov, ktoré boli v konaní preukazované účtovnými závierkami, je potrebné uviesť, že tieto v meradle posledných štyroch rokov vykazujú skôr kolísanie, než konštantný, jednosmerný vývoj s dlhodobo stratovým charakterom. Kolísanie ziskov a strát je bežný ekonomický jav, s ktorým sa potýka každý hospodáriaci subjekt. To sa vzťahuje aj na celkový vývoj ekonomickej situácie v spoločnosti, ktorý má dopad na každú fyzickú a právnickú osobu. Aktuálna účtovná situácia žalobcov, z ktorej navyše nie je zrejmé, aký konkrétny vplyv na ňu v konečnom dôsledku kategorizácia jedného druhu lieku má, nie je sama osebe dôvodom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, rovnako tak žalobcami predpokladané dlhotrvajúce konanie pred správnym súdom, a to ani v prípade opodstatnenosti takéhoto predpokladu. K predloženým účtovným závierkam Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. je potrebné dodať, že táto nevystupuje v konaní ako žalobca.
16. V neposlednom rade správny súd konštatuje, že žalobcovia v konaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neosvedčili ani absenciu rozporu navrhovaného odkladného účinku s verejným záujmom. Podľa záverov nálezu Ústavného súdu č. k. III. ÚS 479/2017-44 zo dňa 20.09.2017 verejný záujem možno vymedziť ako „záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov... Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec (verejný funkcionár) pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje
finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu.“ V preskúmavanej veci sa verejný záujem týka zabezpečenia dostupnosti požadovaného lieku, resp. adekvátnej a účinnej liečby špecifického ochorenia - spinálna muskulárna atrofia, ktorá je zriedkavým genetickým ochorením spôsobujúcim slabosť, postupnú stratu pohybu až smrť. S inovatívnosťou predmetného lieku sú pritom spojené aj vysoké náklady, čo v bežných trhových podmienkach znižuje jeho dostupnosť. V kolízii s ním je potom žalobcami prezentovaný verejný záujem na udržateľnosti systému financovania verejného zdravotného poistenia, pri ktorom však nebola preukázaná spojitosť, resp. závislosť od výkonu napadnutých rozhodnutí. Správny súd dodáva, že do oblasti verejného záujmu je zahrnutých viacero hodnôt, nielen udržateľnosť systému financovania verejného zdravotného poistenia, ale aj zdravie, pričom skutočnosti uvádzané v návrhu neosvedčujú, že je potrebné priznať väčšiu ochranu práve hodnote udržateľnosti preferovanej žalobcami.
17. Vzhľadom na to, že žalobcovia v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neosvedčili základné predpoklady jeho priznania, teda existenciu hrozby zákonom definovaného následku, ani absenciu rozporu odkladného účinku s verejným záujmom, neboli naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady ustanovenia § 185 písm. a) SSP, preto súd v súlade s § 188 SSP návrh žalobcov zamietol. Obdobné rozhodnutia boli vydané Krajským súdom v Bratislave, ktorý posudzoval rovnakú otázku pri existencii podobných skutkových okolností (uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/87/2022 zo dňa 08.12.2022, sp. zn. 6S/103/2022 zo dňa 29.09.2022, sp. zn. 5S/222/2018 zo dňa 05.08.2019).
18. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť [§ 439 ods. 2 písm. e) SSP].