Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25P/80/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Suchovou, vo veci starostlivosti o maloleté deti Y. zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka - K. a otec - K. zastúpený advokátkou JUDr. Janou Hreňovou, Krížna 14, Bratislava, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava IV, Hanulova 9/A, Bratislava, o návrhu matky na určenie výživného a o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto

rozhodol:

Maloleté deti Y. sa z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matke.

Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého Y. výživným vo výške 500,-€ mesačne, na výživu maloletej Y. výživným vo výške 400,-€ mesačne a na výživu maloletého U. výživným vo výške 300,-€ mesačne, ktoré výživné je povinný platiť k rukám matky maloletých detí, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc dňom 1.9.2017.

Zročné výživné za obdobie od 1.9.2017 do 28.2.2018 na maloletého Y. vo výške 1.760,-€, na maloletú Y. vo výške 1.360,-€ a na maloletého U. vo výške 960,-€ je otec p o v i n n ý zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky maloletých detí.

Súd u k l a d á rodičom K. a K. a maloletým deťom Y., povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie, Z. v trvaní 12 mesiacov v rozsahu aspoň 40 hodín, počnúc právoplatnosťou tohto výroku.

Súd vo zvyšku návrh matky z a m i e t a .

Súd návrh otca z a m i e t a .

Týmto sa z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/230/2017-123 zo dňa 25.10.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 1.2.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/566/2017-220 zo dňa 15.12.2017.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 1.4.2015 žiadala matka o určenie vyživovacej povinnosti zo strany otca na maloleté deti tak, aby bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletého

Y. sumou 600,-€ mesačne, na maloletú Y. sumou 500,-€ mesačne a na maloletého U. sumou 400,-€ mesačne. Zároveň žiadala, aby súd zaviazal otca zaplatiť zročné výživné za obdobie od 1.1.2015 do 31.3.2015 vo výške 3.420,-€ do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V priebehu konania niekoľkokrát zmenila návrh a napokon podaním doručeným súdu dňa 26.10.2017 ustálila svoj návrh a žiadala, aby súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletého Y. výživným vo výške 1.000,-€ mesačne, na maloletú Y. vo výške 900,-€ mesačne a na maloletého U. vo výške 600,-€ mesačne od podania návrhu. Návrh odôvodnila tým, že otec opustil dňa 4.12.2014 spoločnú domácnosť a maloleté deti ostali v jej faktickej výhradnej osobnej starostlivosti. Maloleté deti sú vo veku, kedy sa formujú ich záujmy a osobnosť, ide o deti so všestrannými záujmami, ktoré sa venujú krúžkom a ich priemerné mesačné náklady sú spolu vo výške 1.654,-€. Počas trvania spoločnej domácnosti matka hradila potreby maloletých detí prevažne z účtu, kam chodila otcova mzda, pričom otec dňa 20.11.2014 jej zrušil dispozičné právo k tomuto účtu a začal jej dávať peniaze na deti „na prídel“ a to vo výške, ktorá vôbec reálne nezodpovedala potrebám maloletých detí. Týmto bezohľadným rozhodnutím otca začala pociťovať existenčný nedostatok, ktorý kompenzovala požičiavaním si peňazí od svojich rodičov. Od januára 2015 začal otec posielať na maloletých paušálne mesačne po 120,-€ na dieťa. Najskôr išlo o sumu 600,-€ a z tejto sumy bolo 360,- € na maloletých a 240,-€ ako výživné na manželku a keď sa dozvedel, že sa zamestnala, posiela už iba sumu 360,-€ na deti. Otec mal objektívnu vedomosť o tom, že náklady maloletých sú podstatne vyššie, ako sumy, ktorými prispieva na ich výživu. Otec dosahoval a dosahuje výrazne nadpriemerné príjmy a napriek tomu neprispieva na výživné pre maloleté deti tak, aby boli pokryté ich opodstatnené potreby a aby sa matka maloletých detí, v záujme zabezpečenia nevyhnutnej výživy detí, nemusela zadlžovať. Otcov príjem je cca 4.530,-€ mesačne netto, čo je príjem výrazne štatisticky nadštandardný. Zároveň žiadala, aby súd rozhodol aj neodkladným opatrením tak, aby uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu Maximiliána 500,-€ mesačne, na výživu Y. 400,-€ mesačne a na výživu maloletého U. sumou 300,-€ mesačne. V podaní zo dňa 26.10.2017, ktorým naposledy zmenila návrh (hoci svoj návrh na určenie výživného dňa 12.6.2017 zobrala späť) uviedla, že konanie už prebieha od začiatku roku 2015 a doteraz nebolo rozhodnuté, pričom počas obdobia 2,5 roka súd nezaviedol pravidlá a nenariadil povinnosť otcovi platiť výživné na svoje deti. Ďalej uviedla, že jej bolo doručené vyjadrenie právnej zástupkyne otca, ktorého súčasťou bolo aj potvrdenie zamestnávateľa otca o hrubej mzde za obdobie od decembra 2015 do augusta 2017 vo výške 124.357,88 €, čo je priemerne na mesiac 5.921,88 €. Z uvedenej priemernej hrubej mzdy je priemerná čistá mzda vo výške 4.184,07 € mesačne. Potom sa javí ako primeraná výška výživného zo strany otca na maloleté deti v sume 2.500,-€ mesačne na všetky deti. Vzhľadom na príjem matky, ktorá dosahuje príjem cca 600,-€ mesačne a s ohľadom na skutočnosť, že deti majú právo na porovnateľnú životnú úroveň, žiada, aby súd bezodkladne rozhodol tak, že prikáže otcovi povinnosť uhrádzať matke detí na účet v L. sumu 2.500,-€ do 3. dňa v mesiaci za nasledujúci mesiac.

2. Otec sa k veci vyjadril podaním zo dňa 29.1.2016 a uviedol, že aj napriek tomu, že matka sa návrhom na začatie konania domáha iba určenia jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, on má za to, že je nevyhnutné upraviť práva a povinnosti k maloletým deťom komplexne a to vrátane rozhodnutia o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti. V rámci súvisiacich konaní týkajúcich sa maloletých detí bolo zatiaľ právoplatne rozhodnuté iba vo veci dočasnej úpravy styku otca s maloletými deťmi, kde sú rozhodol vydaním predbežného opatrenia v konaní 13P/97/2015 tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi do právoplatného skončenia veci každý párny týždeň od soboty od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že odovzdávanie a preberanie detí bude prebiehať v mieste bydliska maloletých detí. Toto rozhodnutie bolo potvrdené odvolacím súdom v celom rozsahu pod sp.zn. 20CoP/36/2015-53 zo dňa 25.6.2015. Otec má záujem na tom, aby mal možnosť plnohodnotne participovať na starostlivosti o maloleté deti tak, ako tomu bolo do času, kým sa vzťahy medzi manželmi vážne narušili a on bol nútený opustiť spoločnú domácnosť. Má za to, že do budúcna by bolo najlepšou formou starostlivosti o maloletých striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov, pretože tak by mali maloleté deti zabezpečený pravidelný a riadny kontakt s oboma rodičmi a títo by sa im mohli plnohodnotne venovať. Takýmto režimom by bola zachovaná aj možnosť oboch rodičov podieľať sa na výchove maloletých detí a zabezpečiť im tak do budúcna lepšie socializačné podmienky a následne pozitívne možnosti adaptácie v prostredí. Pri realizácii striedavej osobnej starostlivosti navrhoval režim striedania v týždenných intervaloch s tým, že v tomto smere je prístupný aj k iným kompromisným riešeniam, ktoré budú v najlepšom záujme maloletých detí. Navrhol, aby súd ustanovil v konaní znalca, ktorý by vyhodnotil vhodnosť striedavej osobnej starostlivosti a zároveň by sa vyjadril k optimálnej frekvencii striedania a rovnako tak k otázke manipulácie maloletých detí zo strany rodičov a starých rodičov. Aktuálne sa otec s maloletými deťmi stretáva iba v čase, ktorý je určený na základe predbežného opatrenia a matka mu neumožňuje realizáciu styku nad rámec

predbežného opatrenia. Matka navyše nedostatočne pripravuje deti na realizáciu styku a najstarší syn dlhodobo odmieta styk s ním, čo je nepochybne spôsobené aj komunikáciou matky smerom k maloletým deťom. Matka ho dlhodobo a opakovane dehonestuje a negatívne vykresľuje v očiach detí, zamedzuje komunikácii detí s ním a prenáša problémy rozpadu ich vzťahu na maloleté deti, ktoré túto situáciu nevedia vyhodnotiť a spracovať. Otec tiež dlhodobo badá aj nepriaznivý vplyv starej matky na vzťah detí k nemu a rovnako tak vysokú angažovanosť starej matky zo strany matky v samotnom súdnom konaní. Je dlhodobo neakceptovateľné, aby maloleté deti vyrastali v prostredí, ktoré podporuje odcudzenie sa detí od jedného z rodičov a aby boli opakovane vystavované situáciám, s ktorými sa nevedia vyrovnať, alebo ich nevedia vyhodnotiť. V prípade, ak nebude matka súhlasiť s modelom striedavej osobnej starostlivosti žiada, aby boli maloleté deti zverené do jeho osobnej starostlivosti. Má za to, že aktuálne disponuje lepšími ekonomickými ako aj osobnostnými možnosťami a schopnosťami zabezpečiť maloletým deťom riadny a správny život a dokáže im poskytnúť stabilnejšie a vhodnejšie prostredie ako matka. Ďalej vo vyjadrení uviedol, že matka spolu s návrhom žiadala aj nariadenie neodkladného opatrenia vo veci výživného v celkovej výške 1.200,-€ mesačne na všetky deti a v samotnom návrhu požaduje výživné vo výške 1.500,-€ mesačne na všetky deti, ako aj zročné výživné v celkovej sume 3.420,-€. Návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia bol ako nedôvodný zamietnutý, nakoľko bolo preukázané, že nie sú dôvody uvádzané matkou, podľa ktorých by bola ohrozená výživa maloletých detí. Tiež bolo preukázané, že otec nadštandardne plní svoje vyživovacie povinnosti k deťom. S navrhovanou výškou výživného nesúhlasí a požiadavky matky považuje za nereálne. Nesúhlasí ani so spätným priznaním výživného, keďže má za to, že si vyživovaciu povinnosť k deťom plnil po celý čas jeho neprítomnosti v spoločnej domácnosti. Navrhol, aby súd v rámci dokazovania vyžiadal príjmy matky z pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu a tiež aby matka doložila úplné výpisy zo svojho osobného účtu od januára 2014. V prípade zverenia detí do striedavej osobnej starostlivosti žiada výživné na maloleté deti neupraviť, ale ak to bude potrebné, je pripravený primerane participovať aj na vyživovacej povinnosti k maloletým deťom tak, aby bola zabezpečená ich rovnaká životná úroveň u oboch rodičov. V prípade zverenia maloletých detí do jeho výlučnej osobnej starostlivosti, výšku požadovaného výživného zváži po zdokladovaní majetkových a príjmových pomerov matky.

3. Matka sa na pojednávanie súdu určeného na deň 21.2.2018 nedostavila, pričom žiadala o ospravedlnenie svojej neúčasti z dôvodu pretrvávajúcej práceneschopnosti. Vzhľadom k tomu, že nepožiadala o odročenie pojednávania, súd v zmysle § 180 C.s.p. konal a rozhodoval v jej neprítomnosti s prihliadnutím na charakter veci, stav vykonaného dokazovania a obsahu celého spisu.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa so znaleckým posudkom, oboznámil sa s príjmami rodičov, so spismi Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 13P/327/2014, 25P/327/2014, 25P/79/2015, 13P/97/2015, 13P/182/2017, 13P/217/2017, 25P/221/2017, 25P/230/2017, 25P/296/2017, ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Rodičia sú manželia a na Okresnom súde Bratislava IV prebieha konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom pod sp.zn. 13P/327/2014, ktoré doposiaľ nie je právoplatne ukončené.

6. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/97/2015-36 zo dňa 20.5.2015 súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým predbežne upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený sa stretávať s maloletými deťmi každý párny kalendárny týždeň od soboty od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že odovzdávanie a preberanie maloletých detí bude prebiehať v mieste bydliska maloletých detí a matka je povinná maloleté deti riadne na styk pripraviť. Vo zvyšku súd návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietol a zamietol aj návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 6.7.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 20CoP/36/2015-53 zo dňa 25.6.2015, ktorým bolo uznesenie súdu prvého stupňa potvrdené.

7. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/230/2017-123 zo dňa 25.10.2017 súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým upravil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého Y. vo výške 250,- € mesačne, na výživu maloletej Y. vo výške 200,-€ mesačne a na výživu maloletého U. vo výške 150,-€ mesačne, počnúc dňom 25.10.2017 a vo zvyšku návrh matky zamietol. Uznesenie

nadobudlo právoplatnosť dňa 1.2.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/566/2017-220 zo dňa 15.12.2017, ktorým bolo uznesenie súdu prvej inštancie potvrdené.

8. Matka vo výpovedi dňa 15.2.2016 uviedla, že koncom novembra 2014 jej manžel zablokoval všetky účty a následne sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti, čo bolo 2.12.2014 a odvtedy teda spolu nežijú. Prvé týždne po manželovom odsťahovaní si peniaze požičiavala od svojich rodičov a manželovi posielala bločky o výdavkoch detí, ktoré on vyškrtal a prispel len na tie, ktoré sám uznal za vhodné. Zhruba od marca 2015 začal na deti prispievať vo výške 120,-€ mesačne na jedno dieťa. Potvrdila, že sa otec podieľa aj na financovaní niektorých potrieb detí súvisiacich so záujmovou činnosťou, napr. hradí členský poplatok za futbalový krúžok pre Y., avšak ďalšie náklady s tým spojené ako napr. sústredenia, individuálne tréningy, kopačky a pod. hradí ona. Aj mladší syn U. hrá futbal, ale keďže len začína, výdavky má nižšie. Od leta 2015 dcéra Y. chodí na gymnastiku a členské poplatky hradí otec. Ďalej uviedla, že spolu s deťmi býva v byte, ktorý majú s manželom v bezpodielovom spoluvlastníctve a potvrdila, že otec hradí celú hypotéku na tento byt vo výške 494,-€ mesačne, ako aj všetky náklady na bývanie. Otec tiež prispel na nejaké futbalové oblečenie pre syna, ale presnejšie to uviesť nevedela. Od 9.2.2015 sa zamestnala s tým, pracovala asi 2 mesiace a mala príjem na úrovni minimálnej mzdy. Od 5.4.2015 bola nezamestnaná, evidovaná na úrade práce, ale podporu v nezamestnanosti nepoberala. Od 13.7.2015 sa opäť zamestnala, má príjem asi 680,-€ mesačne netto a v tomto zamestnaní pracuje doposiaľ. Tiež uviedla, že v súčasnosti sa otec s deťmi stretáva iba podľa predbežného opatrenia a to každý druhý víkend od soboty do nedele a inak sa o deti nezaujíma.

9. Otec vo výpovediach potvrdil, že zo spoločnej domácnosti odišiel 2.12.2014, avšak podotkol, že neodišiel z vlastnej vôle, ale preto, aby sa vyhol konfliktom. Tiež podotkol, že neodišiel od detí, ale od manželky. Myslí si, že obaja rodičia majú rovnaké práve a povinnosti týkajúce sa detí a on sa týchto povinností nezbavil, deti má rád a vždy sa im venoval. Potvrdil aj to, že 18.11.2014 zablokoval účet, avšak mali viacero účtov, a teda manželka mala možnosť a prístup k iným účtom. Po zablokovaní účtu mu začala manželka posielať bločky a tieto od 27.11.2014 do 10.1.2015 aj preplácal, ale potom zistil, že manželka začala vo zvýšenej miere nakupovať veci, ktoré neboli pre deti, ako napr. šampanské, whisky, drahý syr a podobne, alebo kupovala enormné množstvo pracích práškov a podobne, čo nesúviselo s nákladmi detí, čiže prestal bločky preplácať. Od 10.1.2015 teda začal manželke prispievať na jej účet sumou 360,-€ mesačne a okrem toho platil 240,-€ mesačne priamo jej, pokiaľ sa nezamestná. Keď sa zamestnala, túto sumu prestal platiť a odvtedy teda platí na všetky 3 deti 360,-€ mesačne a zároveň platí všetky náklady súvisiace s bývaním za byt, kde býva matka s deťmi a teda platí hypotéku, nájomné, elektrinu, poistenie, daň, televízor, internet, plyn. Okrem toho platí aj náklady detí na krúžky, ako aj všetky náklady detí na školu a teda vlastne ani nevie, čo platí manželka. Ďalej uviedol, že je riadne zamestnaný a má príjem asi 3.300,-€ mesačne netto a iný príjem nemá. Od 6.12.2014 býva v podnájme v 3-izbovom byte, kde majú deti priestor na učenie a hranie a za tento byt platí nájom 670,-€ mesačne. S deťmi sa stretáva výlučne podľa predbežného opatrenia, pretože keď žiadal vidieť deti mimo hodín určených predbežným opatrením, matka mu to neumožnila a všetko podmieňovala finančnými nárokmi. Stretnutie s deťmi nad rámec hodín určených predbežným opatrením mu naposledy matka umožnila od 3.1.2016 do 10.1.2016, kedy boli u neho všetky tri deti, čo bolo úplne výborné. Syn Y. chodieval k nemu pravidelne po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti, ale potom mu matka a jej rodina „natlačili niečo do hlavy“ a v období od apríla 2015 do septembra 2015 ho vôbec nevidel. Opäť k nemu začal chodiť až v októbri 2015. Na pojednávaní dňa 21.2.2018 uviedol, že naďalej je styk s deťmi upravený každý druhý víkend a on aj reálne každý druhý víkend sa pokúša o kontakt s deťmi, ale vyzerá to tak, že keď príde pre deti v sobotu ráno o 10.00 hod., deti mu vo vchode obytného domu oznámia, že s ním ísť nechcú. Často krát sa stáva, že deti sú ešte v pyžamách a teda vôbec nie sú na stretnutie pripravené, alebo sa dokonca 6 prípadne 7 krát stalo, že nikto nebol doma. V poslednej dobe sa preberaní detí zúčastňuje aj stará matka zo strany matky, ktorá upriamuje na seba pozornosť detí. Ak nepočíta, že sa s deťmi stretne každé dva týždne vo vchode domu, tak naposledy sa s deťmi riadne stretol v júni 2016, kedy sa všetko zlomilo, pretože bolo nariadené znalecké dokazovanie v rozvodom konaní. Počas znaleckého dokazovania bola matka predvedená políciou k znalcovi a to bol moment odkedy mu deti prestali dvíhať aj telefón, hoci dovtedy bol s nimi aspoň v telefonickom kontakte. Dodal, že vzťah detí k nemu iba kopíruje priebeh všetkých doterajších súdnych konaní. Až do konca augusta 2017 platil celú hypotéku za byt, v ktorom býva matka s deťmi, čo bolo 455,-€ mesačne a zároveň platil všetky náklady spojené s bývaní a okrem toho dával matke 120,-€ mesačne na jedno dieťa a tiež hradil záujmové krúžky detí, prípadne aj iné výdavky detí, ako napr. zubára. Od septembra 2017 zmenil svoje rozhodnutie o platbách a to z toho dôvodu, že v auguste 2017 matka podala návrh na určenie výživného na ňu a to

ku všetkým platbám, ktoré dovtedy platil, pričom výživné jej aj bolo neodkladným opatrením priznané vo výške 250,-€ mesačne. Preto teda prehodnotil financovanie a od septembra 2017 začal platiť polovicu hypotéky, čo je 227,50 € a do konca roka 2017 ešte platil plyn, elektrinu a nájomné, čo bolo vyše 300,-€ mesačne a zároveň platil výživné. Od novembra 2017 začal na deti platiť výživné podľa neodkladného opatrenia vo výške 600,-€ mesačne na všetky deti, ktoré platí aj v súčasnosti a od januára 2018 už platí iba polovicu hypotéky a výživné, iné poplatky neplatí. K výpovedi dodal, že deti mu veľmi chýbajú.

10. Kolízny opatrovník uviedol, že doposiaľ sa ich úradu nepodarilo vykonať pohovor s maloletými deťmi. Po niekoľkých neúspešných pokusoch o telefonický kontakt s matkou, túto kontaktovali elektronicky emailovou poštou, kde jej navrhli dva možné termíny pohovoru s maloletými deťmi, pričom na týchto termínoch participoval aj psychológ úradu T. ktorý sa mal pohovoru s deťmi zúčastniť. Matka na emailové správy reagovala v tom zmysle, že „nie je žiaduce vykonávať žiadne úkony až do právoplatnosti jednotlivých podaní, alebo že z práva účinnej obrany účastníka je nevyhnutné a jedine právne správne počkať na právoplatné rozhodnutie, podrobnosti poskytne súd“. Vzhľadom k tomu, že rodičia v súčasnosti medzi sebou vôbec nekomunikujú, bol toho názoru, že zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti vôbec nepripadá do úvahy. Za účelom zlepšenia komunikácie medzi rodičmi odporučil, aby súd nariadil rodičom výchovné opatrenie v tom, aby sa podrobili poradenstvu vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie, Z., kde sa bežne realizujú výchovné opatrenia takéhoto typu a s rodinou sa pracuje. Kolízny opatrovník teda navrhol maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti matke a výšku výživného ponechal na úvahe súdu.

11. Zástupca Okresnej prokuratúry Bratislava IV sa stotožnil s prednesom kolízneho opatrovníka a tiež bol toho názoru, že zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v súčasnosti neprichádza do úvahy a to nielen z dôvodu nekomunikácie rodičov, ale aj z toho dôvodu, že deti otca odmietajú a naposledy sa otec s deťmi riadne stretol v júni 2016. Navrhol teda rešpektovať súčasný stav a maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti matke s tým, že ich budú zastupovať a spravovať ich majetok obaja rodičia. Čo sa týka výživného, toto navrhol určiť aspoň vo výške, v ktorej bolo určené neodkladným opatrením. Pripojil sa k návrhu kolízneho opatrovníka na nariadenie výchovného opatrenia s tým, že výchovné opatrenie by sa malo týkať nielen rodičov, ale aj maloletých detí.

12. V rámci prebiehajúceho konania o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom bolo nariadené znalecké dokazovanie a zo znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou T. doručeného súdu dňa 10.4.2017 vyplýva, že maloletý Y. a Y. majú pozitívny emocionálny vzťah k obom rodičom a maloletý U. prežíva k matke ambivalentný emocionálny vzťah, správanie matky okrem pozitívne emocionálnych väzieb vníma aj s negatívne emocionálnym prežívaním. Maloleté deti otca odmietajú len formálne na úrovni naučených verbalizácií, vnútorne emocionálne otca neodmietajú. Správanie matky sa javí tak, akoby matka egocentricky zneužívala deti ako prostriedok na donútenie otca k plateniu vysokej sumy výživného. Bezohľadne deti mystifikuje negatívnymi verbalizáciami na adresu otca, diskredituje otca a vedie deti k jeho odmietaniu. Zneužíva skutočnosť, že maloleté deti prežívajú k nej aj pozitívne emocionálne city a neadekvátne prenáša zodpovednosť za rozhodovanie na maloleté deti aj v takých súvislostiach, v ktorých nie sú vzhľadom na svoju osobnostnú emocionálnu ani sociálnu zrelosť disponované. Matka svojim správaním deti emocionálne dekompenzuje. Podľa názoru znalkyne, je v najlepšom záujme maloletých detí a v súlade s ich zdravým a psychickým vývinom striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov v týždennom intervale. Výsledky znaleckého dokazovania naznačujú, že matka maloleté deti systematicky a egocentricky, s absenciou sebareflexie, empatie a s narušeným vnímaním a vyhodnocovaním sociálnej reality, mystifikuje a manipuluje za účelom oslabenia emocionálnej väzby maloletých detí k otcovi, až ich izolácie od otca. Nie je vylúčené, že deti sú manipulované nielen matkou, ale aj príbuznými matky, najmä jej matkou.

13. Z listinných dôkazov vyplýva, že matka sa 9.2.2015 zamestnala s tým, že podľa pracovnej zmluvy mala dohodnutú mzdu 380,-€ mesačne brutto. V tomto zamestnaní pracovala do 4.4.2015 a od 5.4.2015 bola nezamestnaná, zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Od 13.7.2015 sa opäť zamestnala, pričom v období od augusta do decembra 2015 dosiahla príjem 693,97 € priemerne mesačne netto. V roku 2016 (január až apríl) mala príjem 762,61 € priemerne mesačne netto. V roku 2017 (január až september) dosiahla príjem 633,44 € priemerne mesačne netto.

14. Z ďalších listinných dôkazov vyplýva, že otec je riadne zamestnaný a v roku 2015 dosiahol príjem 3.904,01 €, v roku 2016 mal príjem 3.811,53 € priemerne mesačne netto a v roku 2017 (január až august) mal príjem 3.990,40 € priemerne mesačne netto.

15. Rodičia iné vyživovacie povinnosti nemajú.

16. V školskom roku 2017/2018 maloletý Y. navštevuje 7.triedu ZŠ, Y. 5.triedu ZŠ a U. 2.triedu ZŠ, venujú sa záujmovej činnosti.

17. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

18. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení výchovného opatrenia, ktorým uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.

19. Podľa § 37 ods. 7 Zákona o rodine, súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením.

20. Podľa § 37 ods. 8 Zákona o rodine, súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu výchovného opatrenia. Súd zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v záujme maloletého dieťaťa, môže súd rozhodnúť o opakovanom uložení výchovného opatrenia alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia.

21. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

22. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

23. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

24. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že rodičia sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti a na Okresnom súde Bratislava IV prebieha pod spisovou značkou 13P/327/2014 konanie o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, ktoré doposiaľ nie je právoplatne ukončené. Zároveň bolo preukázané, že od ukončenia spolužitia rodičov, čo bolo v decembri 2014 matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté deti. Po rozchode rodičov sa otec s maloletými deťmi kontaktoval a aj prebiehal reálne jeho styk s deťmi s tým, že deti u otca zvykli tráviť aj dlhšie obdobie a to aj víkendy a prázdniny a tiež boli v telefonickom kontakte. Naposledy sa otec s deťmi riadne stretol v júni 2016 a ako sám uviedol, v tom období začalo prebiehať znalecké dokazovanie nariadené v rozvodom konaní, v rámci ktorého bola matka predvedená políciou k znalcovi - psychiatrovi na vyšetrenie a prebiehajúce znalecké dokazovanie malo za následok to, že mu deti prestali dvíhať aj telefóny a začali odmietať stretávanie sa s ním. Zo znaleckého posudku T. vyplýva, že matka maloleté deti systematicky a egocentricky manipuluje za účelom oslabenia emocionálnej väzby detí k otcovi, resp. až k ich izolácii od otca a nie je vylúčené, že deti sú manipulované nielen matkou, ale aj jej príbuznými, najmä jej matkou. Za takejto rodinnej situácie, kedy sa otec s deťmi riadne nestretáva už viac ako 1,5 roka a matka počas tohto obdobia intenzívne deti manipuluje, nebolo možné o zverení maloletých detí na čas do rozvodu manželstva rozhodnúť inak, ako zveriť ich do osobnej starostlivosti matke. Nebolo by v záujme maloletých detí vystaviť ich takej psychickej záťaži, akou by bolo autoritatívne rozhodnutie súdu o inej forme výkonu osobnej starostlivosti rodičov. Podľa názoru súdu, je nevyhnutné stabilizovať rodinné prostredie tak, aby sa maloleté deti opäť začali riadne stretávať

s otcom a aby ich výchova a celkový zdravý vývin bol zabezpečovaný v prostredí, kde budú prosperovať, bez negatívnych vplyvov. Z tohto dôvodu súd považoval za nevyhnutne potrebné, aby bolo nariadené výchovné opatrenie a to jednak rodičom ako aj maloletým deťom za účelom nápravy narušených vzťahov v rodine. Súd má za to, že rozsah uloženého výchovného opatrenia je aktuálne dostatočný a bude plniť svoj účel. Je však povinnosťou rodičov a tu súd zdôrazňuje hlavne povinnosťou matky, aby sa nariadenému výchovnému opatreniu podrobila a aby v spolupráci s odborníkmi Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie mohla byť započatá reparácia výrazne narušených vzťahov, ktoré sa najmä jej pričinením dostali až tak ďaleko, že deti aktuálne otca odmietajú a neprebieha riadne stretávanie sa s ním. Počas konania matka žiadnym spôsobom ani neprejavila snahu na nápravu takto narušeného rodinného prostredia, naopak, svojimi procesnými návrhmi, sťažnosťami, nespoluprácou s kolíznym opatrovníkom a súdnymi znalcami spôsobila, že konanie už prebieha viac ako dva roky a situácia v rodine a vzťah detí s otcom sa iba zhoršuje. Aj vo svetle týchto skutočností sa javí nariadené výchovné opatrenie ako jediný možný spôsob nápravy výrazne narušených vzťahov v rodine. Matka si musí uvedomiť, že svojim konaním a nezdravým vplyvom na deti, neháji záujmy detí, ale práve naopak, deťom škodí a ubližuje im tým, že nemajú pravidelný a rovnocenný kontakt aj s druhým rodičom. Súd ešte dopĺňa, že starostlivosť o maloleté deti vo všeobecnosti znamená, že rodič, ktorý má deti v osobnej starostlivosti, má dbať nielen na výkon starostlivosti zúžený na poskytovanie ubytovania, stravy, prípravy na vyučovanie, prípadne participáciu na záujmových krúžkoch, ktoré maloleté deti navštevujú, ale ide aj o ich citový a osobnostný vývoj nasmerovaný k rešpektu hodnôt nevyhnutných pre ďalší život. Takouto hodnotou je aj vzťah detí k svojim rodičom, ktorý nemôže byť negatívne ovplyvňovaný.

25. Čo sa týka výživného, súd na základe vykonaného dokazovania ustálil konkrétnu výšku výživného zo strany otca na maloletého Y. vo výške 500,-€ mesačne, na maloletú Y. vo výške 400,-€ mesačne a na maloletého U. vo výške 300,-€ mesačne. Z predložených príjmov rodičov jednoznačne vyplýva, že otec je schopný zo svojho príjmu takto určené výživné platiť, pričom určené výživné zohľadňuje aj životnú úroveň oboch rodičov. Súd nevyhovel požiadavke matky o určenie výživného pre všetky deti vo výške 2.500,-€ mesačne, nakoľko takto navrhnuté výživné je neúmerne vysoké v porovnaní s príjmami rodičov, ako aj výdavkami detí, ktoré matka v pôvodnom návrhu vyčíslila na sumu 1.654,-€ mesačne pre všetky deti. K predloženému rozpisu výdavkov detí, ktoré založila matka v priebehu konania súd poznamenáva, že rozpis výdavkov je nereálny a nadhodnotený a to najmä v položke na stravu a nie je možné do výdavkov detí zahŕňať také položky, ako napríklad servis auta alebo platby hypotéky. Určené výživné teda zodpovedá príjmu otca a je primerané aj veku a potrebám maloletých detí, pričom súd poznamenáva, že na výdavkoch detí sa majú podieľať obaja rodičia podľa svojich schopností a možností. Počiatok určenia vyživovacej povinnosti bol ustálený dňom 1.9.2017, nakoľko bolo nesporne preukázané, že do konca augusta 2017 si otec riadne plnil svoju vyživovaciu povinnosť, dokonca aj nad rámec, keďže okrem výživného hradil aj všetky výdavky súvisiace s bývaním za byt, v ktorom býva matka spolu s deťmi, ako aj ďalšie výdavky detí. Od septembra 2017 otec zmenil svoje rozhodnutie ohľadom jeho dovtedajších príspevkov a od tohto obdobia prispieval na deti sumou 120,-€ mesačne na jedno dieťa, resp. v zmysle neodkladného opatrenia o určení výživného vo výške 600,-€ mesačne na všetky deti a preto mu na výživnom vznikol dlh. Dlžné výživné je vypočítané rozdielom medzi určeným výživným a skutočne plateným výživným. V označenom období od 1.9.2017 do 28.2.2018 mal otec na Y. zaplatiť 6 x 500,-€, zaplatil 1.240,-€ a teda rozdiel je 1.760,-€, na maloletú Y. mal zaplatiť 6 x 400,-€, zaplatil 1.040,-€, rozdiel je 1.360,-€ a na maloletého U. mal zaplatiť 6 x 300,-€, zaplatil 840,-€ a rozdiel je 960,-€. Vzhľadom k tomu, že vykonané dokazovanie bolo dostatočné a odôvodňovalo podklad pre rozhodnutie súdu, súd zamietol návrhy právnej zástupkyne otca na doplnenie dokazovania. . 26. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, písomne v štyroch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).