Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-109-2015.pdf
PDF · 100.09 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/109/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Zuzanou Singerovou v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1/ K. R., narodená X.X.XXXX, bytom W. X, R., 2/ T. A., narodená X.X.XXXX, bytom D. XXX/XX, R. a 3/ S. A., narodený XX.X.XXXX, trvalo bytom H. XXX, C., o zaplatenie 10 098,87 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie sa v časti o zaplatenie 984,90 eur s príslušenstvom zastavuje.
II. Žalovaní 1/ až 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 8812,37 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne z 9687,67 eur od 23.10.2014 do 21.9.2016, z 9537,67 eur 22.9.2016 do 26.9.2016, z 9337,67 eur od 27.9.2016 do 16.11.2016, z 9187,67 eur od 17.11.2016 do 22.12.2016, 9037,67 eur od 23.12.2016 do 23.12.2016, 8962,67 eur od 24.12.2016 do 20.3.2017, 8812,67 eur od 21.3.2017 do zaplatenia, tak že sa im umožňuje zaplatiť dlžné plnenie v splátkach 100 eur mesačne, splatnými vždy do 18-teho dňa v mesiaci od právoplatnosti tohto rozsudku tak, že v prípade omeškania so zaplatením jednej splátky sa stáva splatným celé plnenie.
III. Žaloba sa vo zvyšnej časti zamieta.
IV. Žalobca má nárok na náhradu trov proti žalovaným 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne v rozsahu 91,86 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou požadoval, aby súd rozhodol, že žalovaní 1/ až 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť mu žalovanú sumu, titulom zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. 2691706 6 09 a stavebnom úvere č. 2691706 1 07 z 25.11.2009, ktorý ako veriteľ uzavrel so žalovanými ako dlžníkmi, na základe zmluvy o stavebnom sporení č. 2691706 1 07. Žalobca uviedol, že na základe tejto zmluvy poskytol žalovaným mimoriadny medziúver 10 000 eur, ktorý sa mu žalovaní zaviazali do pridelenia cieľovej sumy vrátiť s úrokom 6,49 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 54,09 eur a do nasporenia cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia mesačné vklady vo výške 16 eur, ale pretože si žalovaní svoje zmluvné povinnosti porušili a medziúver prestali riadne a včas splácať, listom z 25.9.2014 od predmetnej zmluvy odstúpil, ktorého účinnosť nastala 22.10.2014 a vyzval žalovaných vrátiť mu v 7 dňovej lehote zostatok úveru, ktorý žalovaní nevrátili. Žalovaná suma 10 098,87 eur pozostáva z istiny 9 483,26 eur, úrokov a poplatkov 615,61 eur, ktorej zaplatenie požaduje s úrokom z úveru 6,49 % ročne z 9483,26 eur od 23.10.2014 do zaplatenia a úrokom z omeškania 5 % ročne z 10 098,87 eur od 23.10.2014 do zaplatenia. Žalobca k žalobe pripojil listinné dôkazy a to zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, všeobecné podmienky pre zmluvy o stavebnom sporení, odstúpenie od zmluvy, doručenky a výpis z obchodného registra.
2. Žalovaní sa k žalobe, ktorá im bola doručená spolu s listinnými dôkazmi nevyjadrili a nespochybnili ani žalobcom predložené listinné dôkazy.
3. Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie nariadil pojednávanie, na ktorom vypočul žalované 1/ a 2/ a po vykonanom dokazovaní prvý krát rozhodol o žalobe rozsudkom z 17.2.2016 č.k. 10C/109/2015-45 tak, že žalobu zamietol, pretože mal za to, že zmluva je neplatná a nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčaný. Žalobca podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací rozsudok súdu prvej inštancie uznesením z 22.6.2017 č.k. 9Co/47/2016-73 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože rozhodnutie je v časti neplatnosti celej zmluvy nepreskúmateľné.
4. Žalobca vzal následne žalobcu v časti o zaplatenie 875 eur, pretože ju žalovaní po začatí konania zaplatili a v časti poplatkov 109,90 eur bez odôvodnenia späť s tým, že si naďalej uplatňuje sumu 9 113,97 eur spolu s úrokom 6,49 % ročne z 9483,26 eur od 23.10.2014 do 21.9.2016, z 9333,26 eur od 22.9.2016 do 26.9.2016, z 9133,26 eur od 27.9.2015 do 16.11.2016, z 8983,26 eur od 17.11.2016 do 22.12.2016, z 8833,26 eur od 23.12.2016 do 23.12.2016, z 8758,26 eur od 24.12.2016 do 20.3.2017, z 8608,26 eur od 21.3.2017 do zaplatenia a úrokom z omeškania 5 % ročne z 9988,97 eur od 23.10.2014 do 21.9.2016, z 9838,97 eur od 22.9.2016 do 26.9.2016, z 9638,97 eur od 27.9.2016 do 16.11.2016, z 9488,97 eur 17.11.2016 do 22.12.2016, z 9338,97 eur 23.12.2016 do 23.12.2016, z 9263,97 eur od 24.12.2016 do 20.3.2017, z 9113,97 eur od 21.3.2017 do zaplatenia, pričom žiadal o vrátenie súdneho poplatku. Súdu podľa § 145 ods. 2 veta druhá CSP konanie v späťvzatej časti zastavil, ale o vrátení súdneho poplatku nerozhodol, pretože k späťvzatiu prišlo po začatí pojednávania.
5. Súd prvej inštancie opätovne nariadil pojednávanie, na ktorom vypočul žalovanú 1, posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcu a žalovaných 1/ a 2/ a vykonal dokazovanie listinami, ktoré predložil žalobca, z ktorého považoval za preukázané nasledovné skutočnosti:
6. Žalobca ako veriteľ a žalovaná 1/ ako dlžník, žalovaná 2/ a žalovaný 3/ ako spoludlžníci uzavreli 19.11.2009 zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavenom úvere č. 269170 6 09, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky žalobcu, ktoré boli súdu predložené nepodpísané žalovanými. Žalobca sa na základe toho zaviazal poskytnúť žalovaným medziúver 10 000 eur, ktorý sa žalovaní zaviazali vrátiť žalobcovi s úrokom 6,49 % ročne v splátkach 54,09 eur mesačne a platiť poplatok za poistenie úveru 4 eurá mesačne a do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení poukazovať pravidelne mesačne na účet zmluvy o stavebnom sporení vklad vo výške 16 eur. V zmluve bolo uvedené, že žalobca žalovaným vyrubuje poplatok za spracovanie medziúveru, za vedenie účtu a aj za biankozmenku, ak by ju žalovaní žalobcovi vydali a to vo výške podľa sadzobníka. Žalobca vyplatil žalovaným 1.12.2009 časť medziúveru vo výške 8 000 eur a 8.4.2010 časť vo výške 1867,40 eur. Žalovaní si svoje povinnosti plnili nepravidelne a prvý krát sa do omeškania dostali so zaplatením splátky splatnej 08/2010 a do omeškania trvajúceho tri mesiace so zaplatením splátky splatnej 06/2012. Žalobca nepreukázal, že žalovaných upozornil na možnosť požadovať predčasné vrátenie celého úveru. Žalobca listom z 25.9.2014 odstúpil od zmluvy, ktoré odstúpenie doručil žalovanej 1/ dňa 17.10.2014 a žalovanej 2/ a žalovanému 3/ neúspešne doručoval a vrátilo sa mu nevyzdvihnuté 22.10.2014. Žalobca 25.9.2014 v prospech účtu žalovaných započítal 516,74 eur ako nasporenú sumu z účtu stavebného sporenia. Žalobca na účte medziúveru vyúčtoval žalovaným 1.12.2009 poplatok za spracovanie úveru 116,10 eur, poplatok za zmenku 16,50 eur a poplatok za vedenie účtu 14,90 eur a následne poplatky za vedenie účtu 1.1.2010 vo výške 16 eur, 1.1.2011 vo výške 25 eur, 1.1.2012 vo výške 25 eur a 1.1.2013 vo výške 29 eur a poplatky za upomienky 31.8.2010 vo výške 3 eurá, 31.7.2012 vo výške 3 eurá, 31.8.2012 vo výške 20 eur, 30.9.2012 vo výške 30 eur, 31.7.2013 vo výške 15 eur, 31.8.2013 vo výške 15 eur, 30.9.2013 vo výške 15 eur, 31.1.2014 vo výške 15 eur, 28.2.2014 vo výške 15 eur, 31.3.2014 vo výške 15 eur, poplatok za individuálne riešenie omeškania splátok 14.5.2014 vo výške 15 eur a poplatok za prijatie do poistenia zostatku dlhu 31.7.2014 vo výške 4 eurá a 31.8.2014 vo výške 4 eurá. Podľa čl. VII. zmluvy bod 1 má žalobca právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v čl. XIX. Všeobecných podmienok. Podľa čl. VII bod 2/ písm. i) má žalobca právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru aj v prípade, okrem iného vtedy, ak žalovaný nesplnil alebo porušil povinnosti vymedzené zmluvou alebo zabezpečovacími zmluvami. Podľa čl. VII bod 5 zmluvy odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok žalovaných splatiť pohľadávku žalobcu vrátane jej príslušenstva. Podľa čl. VII bod 6 zmluvy odstúpením od tejto zmluvy nezaniká ani
právo žalobcu požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky. Podľa čl. VII bod 7 zmluvy odstúpením od zmluvy zmluva zaniká a to dňom doručenia oznámenia druhej zmluvnej strane. Všetky oznámenia žalobcu sa považujú za doručené aj dňom uplynutia úložnej doby zásielky na pošte po oznámení na adrese uvedenej v zmluve. V prípade vrátenia zásielky bez jej uloženia na pošte z dôvodu, že sa žalovaní na adrese nezdržiavajú, sú odsťahovaní, alebo neznámi, sa zásielka považuje za doručenú v deň, keď sa táto vrátila žalobcovi. Podľa čl. VII bod 8 zmluvy článku má právo žalobca použiť peňažné prostriedky na všetkých účtoch žalovaných k započítaniu akýchkoľvek svojich pohľadávok, ktoré má voči žalovaným t.j. aj pohľadávok nesplatných alebo premlčaných. Podľa čl. VII bod 10 zmluvy v prípade odstúpenia od zmluvy sa splatná istina, nezaplatené úroky a poplatky zúčtujú do jednej sumy, ktorá sa ďalej úročí.
7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
8. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 310/1992 Zb., o stavebnom sporení v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o stavebnom úvere musí obsahovať a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov ustanovenom osobitnými predpismi, b) úrokovú sadzbu stavebného úveru, c) podmienky poskytnutia a splácania stavebného úveru, d) spôsob zabezpečenia pohľadávok zo stavebného úveru, e) podmienky, za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom úvere, f) podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom úvere.
9. Podľa § 52 odsek 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
10. Podľa 53 odsek 8 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
11. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
12. Podľa § 48 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
13. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaní ako dlžníci uzavreli zmluvu o úvere podľa zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, ktorá je zároveň spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri jej uzatváraní žalobca konal a žalovaní, ktorí sú fyzickými osobami nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a preto sa na tento vzťah použijú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca si splnil svoje povinnosti zo zmluvy riadne splnil a žalovaným poskytol medziúver, ale žalovaní si svoje povinnosti riadne a včas neplnili, pretože sa s vrátením dohodnutých splátok medziúveru dostali do omeškania, pričom žalovaní nenamietali, že ich žalobca na ich omeškanie upozornil, pred tým ako od zmluvy odstúpil a uplatnil si nárok na vrátenie celého úveru v lehote podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka a teda má nárok na predčasné vrátenie celého úveru.
14. Podľa § 53 odsek 1 až 3, 4 písm. a) a 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
15. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
16. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
17. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
18. Žalobca v konaní aj po čiastočnom späťvzatí poplatkov za vedenie účtu v celkovej výške 109,90 eur požaduje od žalovaných okrem nesplateného úveru aj zaplatenie poplatkov za spracovanie úveru vo výške 116,10 eur, za zmenku vo výške 16,50 eur, za upomienky v celkovej výške 146 eur, za individuálne riešenie omeškania splátok vo výške 15 eur a za prijatie do poistenia zostatku dlhu v celkovej výške 8 eur. Žalobca však v konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie, že mu žalovaní vystavili zmenku, že vyhotovil a zaslal žalovaným upomienky, že s nimi individuálne riešil omeškanie a že prijal do poistenia zostatok dlhu. Pretože ide o spotrebiteľský právny vzťah súd zo zákona preskúmaval okrem toho aj platnosť dojednaní o týchto poplatkoch a aj poplatkoch za spracovanie úveru a ich primeranosť a dospel k záveru, že takéto dojednania spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaných ako spotrebiteľov, pretože sú dohodnuté výlučne vo vzťahu k nim. Uvedené poplatky sú dojednané vo Všeobecných obchodných podmienkach a ich výška je určená podľa cenníka, ktoré dojednania žalovaní ako spotrebitelia nemajú možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť, pretože ich s nim žalobca ako dodávateľ osobitne nevyjednáva. Žalovaní ako spotrebitelia majú možnosť ich iba prijať a podrobiť sa ich nanúteným dojednaniam alebo zmluvu ako celok odmietnuť. Z uvedeného dôvodu preto nemožno hovoriť o individuálne dojednaných zmluvných podmienkach a pretože žalobca nepreukázal v konaní opak, hoci dôkazné bremeno bolo na jeho strane, súd tieto podmienky vyhodnotil ako neprijateľné a teda neplatné podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a pre rozpor s § 54 Občianskeho zákonníka aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka. V prípade poplatkov za vedenie účtu, ktoré žalobca v priebehu konania vzal späť ide o poplatky, ktoré súvisia s administratívnou činnosťou žalobcu a jeho predmetom podnikania, pričom aj takto dohodnuté poplatky zakladajú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaných, a sú dojednané v rozpore s vnútroštátnou aj európskou legislatívou a aj rozhodovacou praxou napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5M Cdo 20/2009, rozsudok Súdneho dvora EÚ C-237/02 z 1.4.2004, Najvyššieho súdu Českej republiky 73/2011, pričom podľa § 122s ods. 4 zákona o bankách č. 483/2001 v znení účinnom od 10.6.2013 majú banky zákaz od klientov požadovať úhradu poplatkov, nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo spravovanie úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedný úver po 9.6.2013, čím došlo k zosúladeniu vnútroštátneho práva SR s právom EÚ a preto aj tieto poplatky sú neprijateľné a preto neplatné podľa § 53 Občianskeho zákonníka a pre rozpor s § 54 Občianskeho zákonníka aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobca preto nemá nárok na zaplatenie poplatkov v celovej výške 301,60 eur, ktoré v konaní požaduje a bezdôvodne žaloval žalovaných aj o zaplatenie poplatkov v celkovej výške 109,90 eur, v ktorej časti vzal žalobu späť.
19. Z uvedeného dôvodu súd vyhovel žalobe v časti o zaplatenie dlžnej istiny a úroku do odstúpenia od zmluvy a rozhodol, že žalovaní 1/ až 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi zostatok
dlžnej sumy 8 812,37 eur a vo zvyšnej časti poplatkov vo výške 109,90 eur žalobu zamietol spolu s príslušnými úrokmi z omeškania.
20. Podľa § 517 odsek 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
22. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
23. Pretože sa žalovaní 1/ až 3/ sa dostali zaplatením peňažného dlhu do omeškania priznal súd žalobcovi aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania z 9687,67 eur odo dňa nasledujúceho po odstúpení od zmluvy t.j. 23.10.2014 do prvej čiastočnej úhrady a uvedenú sumu následne znižoval o čiastočné úhrady tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Pretože základná úroková sadzba ECB bola v prvý deň omeškania nižšia než žalobou požadoval žalobca, priznal mu súd úroky z omeškania v uplatnenej výške.
24. Vzhľadom k zárobkovým možnostiam a majetkovým pomerom žalovaných, uložil im súd podľa § 232 ods. 4 CSP zaplatiť dlžné plnenie v splátkach vo výške 100 eur mesačne splatných vždy do 15 dňa v mesiaci tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
25. Žalobca v konaní požadoval od žalovaných 1/ až 3/ aj zaplatenie zmluvného úrok z istiny po odstúpení od zmluvy vo výške 6,69 % ročne. Odstúpením od zmluvy však nastala predčasná splatnosť úveru a teda došlo k zmene pôvodných podmienok, za ktorých bol úver poskytnutý, k vzniku práva žalobcu požadovať od žalovaných jednorazové okamžité vrátenie celej poskytnutej sumy a povinnosti žalovaných okamžite a naraz vrátiť žalobcovi celú sumu poskytnutého úveru spolu s kapitalizovanými úrokmi ku dňu zmeny v opačnom prípade sa dostávajú do omeškania a ide o protiprávny stav. Súd v tomto smere poukazuje na závery rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 476/2012, týkajúceho sa skutkovo a právne obdobnej veci, kde Ústavný súd SR odmietol sťažnosť veriteľa pre porušenie zákona smerujúcu proti identickým záverom všeobecných súdov, ktorý záver súd označil za ústavne akceptovateľný a aj na R 59/1998 podľa ktorého veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť už iba úroky z omeškania. Súd preto žalobu v tejto časti zamietol.
26. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a 256 ods. 2 CSP a v spore úspešnejšiemu žalobcovi priznal proti neúspešnejším žalovaným spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v rozsahu 91,86 %, pretože žalobca bol úspešný a zavinil zastavenie konania v rozsahu 95,93 % (9 687,37 eur z 10 098,87 eur) a žalovaní boli úspešní v rozsahu 4,07 % (411,50 eur z 10 098,87 eur), pričom 95,93-4,07=91,86 %. O výške trov rozhodne vyšší súdny úradník podľa § 266 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§ 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.