Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Cb-44-2021.pdf
PDF · 111.93 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cb/44/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v spore veci žalobcu: SHEEPFARM s.r.o., so sídlo, 023 21 Vyšná Korňa č. 863, IČO: 47 474 963, zast. STEHURA & partners, v.o.s., so sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 47 246 863, proti žalovanému: Výborný produkt, s.r.o., so sídlom Námestie slobody 2, 066 01 Humenné, IČO: 47 680 598, zast. GOREJ Legal, s.r.o., so sídlom Krmanova 14, 040 01 Košice, IČO: 47 231 939, o zaplatenie sumy 5 712,15 eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5 712,15 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 9 102,67 eur od 06.12.2018 do 03.12.2018, zo sumy 4 602,67 eur od 04.12.2018 do 10.12.2018, zo sumy 1 602,67 eur od 11.12.2018 do 07.01.2019, zo sumy 1 102,67 eur od 08.01.2019 do 12.08.2019, zo sumy 952,67 eur od 13.08.2019 do zaplatenia, zo sumy 2 947,56 eur od 06.01.2019 do zaplatenia a zo sumy 1 811,92 eur od 15.01.2019 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi voči žalovanému priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na upomínacom súde dňa XX.XX.XXXX návrh na vydanie platobného rozkazu ktorým žiadal, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť mu sumu 5 712,15 eur spolu s príslušenstvom tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Podanie návrhu odôvodnil tým, že na základe kúpnej zmluvy odpredával žalovanému surové ovčie mlieko. Faktúrou č. F. žalovanému vyúčtoval za dodanie mlieka v októbri 2018 sumu 9 102,67 eur s dátumom splatnosti XX.XX.XXXX. Žalovaný na túto faktúru uhradil dňa XX.XX.XXXX sumu 4 500,- eur, dňa XX.XX.XXXX sumu 3 000,- eur, dňa XX.XX.XXXX sumu 500,- eur a dňa XX.XX.XXXX sumu 150,- eur. Na faktúru má ešte doplatiť sumu 952,67 eur. Faktúrou č. F. za mesiac november 2018 mu vyúčtoval sumu 2 947,56 eur s dátum splatnosti XX.XX.XXXX. Túto faktúru žalovaný neuhradil. Faktúrou č. F. za mesiac december 2018 mu vyúčtoval sumu 1 811,92 eur s dátum splatnosti XX.XX.XXXX. Túto faktúru žalovaný neuhradil. Žalovaný sa dostal do omeškania s peňažným záväzkom a preto si voči nemu uplatňuje nárok na zákonný úrok z omeškania vo výške 9 %.
2. Upomínací súd dňa XX.XX.XXXX návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel a to vydaním platobného rozkazu sp. zn. XUp/XXX/XXXX. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor. Jeho podanie odôvodnil tým, že žalobca žiadnou listinou ani tvrdením neosvedčil skutočné dodanie tovaru uvedené na faktúrach. Faktúry nie sú opatrené žiadnym potvrdením o ich prevzatí a k faktúram nie je žiadny dodací list.
Upomínací súd vec postúpil následne tunajšiemu súdu a vec je vedená pod sp. zn. XCb/XX/XXXX.
3. Vo veci súd nariadil pojednávanie.
4. Súd sa oboznámil so žalobou a listinným dokladmi predloženými v konaní a to kúpnou zmluvou, faktúrami, výpisom z knihy pohľadávok, vyjadrením Finančného riaditeľstva SR, skladovou kartou, výpoveďami svedkov, výpoveďou žalobcu a zistil tento skutkový stav veci:
5. Medzi žalobcom a žalovaným bola v roku 2018 písomne uzatvorená kúpna zmluva podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. Predmetom zmluvy bol záväzok žalobcu ako predávajúceho odo dňa podpisu zmluvy do 30.04.2019 dodať kupujúcemu - žalovanému, surové ovčie mlieko a záväzok žalovaného produkt prevziať a zaplatiť zaň dohodnutú kúpnu cenu. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 1,45 eur/l. Miestom preberania produktov bolo sídlo predávajúceho a to v časovom rozsahu preberania produktov 2 krát týždenne. Predávajúci sa zaviazal dodať produkty spolu s dodacím listom.
6. Faktúrou č. F. žalobca žalovanému vyúčtoval za dodanie mlieka v októbri 2018 sumu 9 102,67 eur s dátumom splatnosti XX.XX.XXXX. Žalovaný na túto faktúru uhradil dňa XX.XX.XXXX sumu 4 500,- eur, dňa XX.XX.XXXX sumu 3 000,- eur, dňa XX.XX.XXXX sumu 500,- eur a dňa XX.XX.XXXX sumu 150,- eur.
Faktúrou č. F. za mesiac november 2018 žalobca žalovanému vyúčtoval sumu 2 947,56 eur s dátum splatnosti XX.XX.XXXX. Túto faktúru žalovaný neuhradil.
Faktúrou č. F. za mesiac december 2018 žalobca žalovanému vyúčtoval sumu 1 811,92 eur s dátum splatnosti XX.XX.XXXX. Túto faktúru žalovaný neuhradil. 7. Z výpisu z knihy pohľadávok žalobcu vyplýva, že z faktúry č. F. k úhrade zostáva suma 952,67 eur, z faktúry č. F. k úhrade zostáva suma 2 947,56 eur a z faktúry č. F. XXXXXX k úhrade zostáva suma 1 811,92 eur.
8. Zo správy Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že faktúru č. F. vykázal žalovaný ako daňový subjekt v časti B2 kontrolného výkazu DPH za október 2018, faktúru č. F. nevykázal žalovaný ako daňový subjekt v kontrolnom výkaze DPH, faktúru č. F. vykázal žalovaný ako daňový subjekt v časti B2 kontrolného výkazu DPH za december 2018.
Žalobca ako daňový subjekt predmetné faktúry pre odberateľa - žalovaného, vykázal v časti A1 kontrolného výkazu DPH.
9. Podľa skladovej karty - číslo tovaru 2019, žalovanému v období 01.10. až 31.10. bolo dodaných 5 707 litrov mlieka, v období 02.11. až 30.11. bolo dodaných 1 848 litrov mlieka a v období 03.12. až 24.12. bolo dodaných 1 136 l mlieka. Skladová karta nie je opatrená žiadnym podpisom.
XX. X.. J. v elektronickej komunikácii zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že v súčasnosti firmu Výborný produkt, s.r.o. žiadnym spôsobom neriadi. V minulosti so žalobcom boli dohodnuté dodávky surového ovčieho mlieka. Detailne si nepamätá ako to prebiehalo, avšak firma striktne dodržiaval zákon o účtovníctve, takže každý vyfakturovaný liter mlieka musel byť podložený dodacím listom opatreným podpisom s čitateľným menom a priezviskom ich zamestnanca, musel tam byť dátum prevzatia, množstvo tovaru. V prípade ak takýto doklad chýbal, faktúra nebola akceptovaná. Pamätá si, že dodávky mlieka boli neúplné a došlo k predčasnému ukončeniu spolupráce.
11. Žalobca vo vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že žalovaný v podanom odpore netvrdí, že mlieko mu nebolo dodané, ale len poukazuje na skutočnosť, že nepredložil potrebné doklady, ktoré by potvrdili, že mliek mu bolo dodané. Disponuje skladovými kartami, v ktorých sú uvedené dátumy a počty ovčieho mlieka, ktoré boli žalovanému dodané. Z nich vyplýva, že žalovaný prevzal ovčie mlieko na ďalšie spracovanie.
12. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že žalobcove pohľadávky sú pohľadávkami z roku 2018 a nie z roku 2019, ako je uvedené v skladových kartách. Skladové karty sú písané ručne a nie je z nich jasné, aký tovar je v nich evidovaný, kto ho evidoval, komu bol vydaný, resp. kto ho prevzal.
Z jeho strany bol kontaktovaný bývalý konateľ X.. J., ktorý potvrdil existenciu obchodného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, avšak nevedel sa vyjadriť k oprávnenosti uplatneného nároku. Tiež uviedol, že podľa jeho vedomostí, žalobcov nárok má byť maximálne vo výške 3 000,- eur
Uviedol, že s najväčšou pravdepodobnosťou problém nezaplatenia za dodaný tovar súvisí s formálnou stránkou uplatneného nároku, kedy žalobcom vystavené faktúry nie sú opatrené dodacím listom a tým pádom nie je možné ani overiť skutočný rozsah dodania. Tiež zo strany žalobcu nebolo riadne uskutočnené odsúhlasenie pohľadávok ku koncu účtovného obdobia.
Poukázal, že žalobca svoj nárok pred podaním žaloby dostatočne formálne nematerializoval, svoje pohľadávky uplatnil v rozpore s dohodou vyplývajúcou zo zmluvy, z ktorej jasne vyplýva, že tovar sa dodáva s dodacím listom. Je si vedomý toho, že môže čiastočne uznať žalobcom uplatnený nárok, no z dôvodu opatrnosti tak neučiní.
13. Svedok S. Č. vo svojej výpovedi uviedol, že do septembra 2018 chodievali po mlieko na Č. J.. Potom mlieko začal odoberať súkromný podnikateľ z K., chodieval vo večerných hodinách po mlieko čo nadojili. Šofér prišiel na dodávke a potom ho bral do H.. On mlieko vydával. Dávali ho po 10 litroch do 50 litrových bareloch. Takto sa presne vedelo, koľko tam toho mlieka je. Po mlieko chodieval zamestnanec, šofér a raz alebo dvakrát bol aj majiteľ firmy. Ich mená nevie. Mlieko nabrali, pomohli ho naložiť do auta. Nevie ako to bolo s papiermi. Po mlieko chodieval ako mu to vyhovovalo. Raz za 2 až 3 dni.
V ďalšom uviedol, že dodávky mlieka sa zapisovali do karty. Mlieko žalovanému dodávali od októbra do decembra 2018. Do skladovej karty zapisoval on sám množstvo vydaného mlieka. Nikto iný to nerobil. Nevie uviesť kto na skladovú kartu napísal údaj 2019. Pri zápise množstva do skladovej karty tam boli prítomný šofér, alebo majiteľ firmy a on. Šofér osobitne nepotvrdzoval prevzatie mlieka.
14. Svedkyňa U. Č. vo svojej výpovedi pred dožiadaným súdom uviedla, že vie, že jej muž odovzdával mlieko, že po mlieko chodili. Ona pritom nebola. Majiteľa a ani šoféra nevidela, nechodila tam. Vie však, že žalovaný po mlieko chodil 2- krá, 3-krát do týždňa. Bolo to v jesenných mesiacoch roku 2018, október, november, alebo november, december.
15. Žalobca vo svojej výpovedi pred dožiadaným súdom uviedol, že bol dohodnutý na dodávkach mlieka so žalovaným, odber každý tretí deň s tým, že čas odberu sa mohol meniť podľa toho, ako mal žalovaný cestu na J.. Cena bola dohodnutá 1,45 eur za liter mlieka. Žalovaný chodil po mlieko v rôznych časových obdobiach, spravidla večer a nepravidelne. Dodávky mlieka realizoval p Č.. P. Č. sporadicky. Pán J., čo mlieko odoberal, tento spor vyvolal účelovo. Dozvedel sa, že už v minulosti prehral súd pri odbere mlieka, čiže takto skúša firmy. Poukázal na konanie vedené na Okresnom súde H. sp. zn. XXCb/XX/XXXX.
V ďalšom uviedol, že dodávky mlieka sa evidovali na základe skladovej karty, prišiel šofér z jeho firmy, kde mu jeho ľudia pomohli mlieko naložiť. Dodávky pre žalovaného skončili z dôvodu, že mu odberateľ vypovedal zmluvu, vyplýva to z jeho emailu zo dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný tvrdil, že jeho odberatelia prestali mlieko odoberať a neskôr sa sťažoval na kvalitu mlieka. Myslí si, že to bolo účelové zo strany žalovaného, nakoľko bolo treba platiť. Za dodávky mlieka cenu fakturoval raz mesačne a odviedol z toho DPH.
Dokument - skladová karta, vyhotovil on. Do skladovej karty predloženej v tomto konaní, tak na ňu vpísal názov žalovaného, údaj 2019. Do skladovej karty sa uvádzalo, kto a koľko mlieka odobral. Túto listinu odovzdal p. Č. a p. Č. predtým, než p. J. začal brať mlieko. Bolo to v mliekarni, kde je mlieko uskladnené. Pravdepodobne ju položil na stôl, presne si to nepamätá. Majú tam také zošity na evidenciu mlieka. Iný dokument o odobratí tovaru žalovaným neexistuje. U nich je to takým zvykom, aj keď mlieko berie Č. J., dodávajú okolo 50 000 listrov ročne, cca 12 rokov, tak nikdy si žiadny doklad o odovzdaní a prevzatí nepodpisovali.
Poukázal, že za celý čas, keď žalovanému zaslal faktúry, ten nenamietal, že je niečo nesprávne, alebo že mu niečo nedodal. Problém nastal, až keď sa malo platiť. Bolo mu divné, že žalovaný prišiel z východ až na J.. Dohodli sa. Zaplatil cenu, nemal dôvod žalovanému neveriť.
Pokiaľ sa jedná o údaj na skladovej karte a to rok 2019 uviedol, že sa asi pomýlil. Mlieko odoberal žalovaný v roku 2018, potom s ním už neobchodoval, nakoľko neplatil.
16. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa § 411 Obchodného zákonníka, predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.
Podľa § 420 ods. 1 Obchodného zákonníka, predávajúci je povinný dodať tovar v množstve, akosti a vyhotovení, ktoré určuje zmluva, a musí ho zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom určeným v zmluve.
Podľa § 427 ods. 1 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný prezrieť tovar podľa možnosti čo najskôr po prechode nebezpečenstva škody na tovare, pričom sa prihliadne na povahu tovaru.
Podľa § 443 ods. 1 Obchodného zákonníka, kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru, len čo je mu dodaný tovar odovzdaný.
Podľa § 447 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.
Podľa § 448 ods. 1 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.
Podľa § 324 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi plní včas a riadne. Záväzok zaniká tiež neskorým plnením dlžníka, ibaže pred týmto plnením záväzok už zanikol odstúpením veriteľa od zmluvy.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a v čas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, § 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
17. Podľa § 1 ods.1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka ( ďalej len ,,nariadenie“), sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.
Podľa § 2 nariadenia, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40,- eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
18. V danej právnej veci mal súd na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi stranami sporu bola uzatvorená písomnou formou kúpna zmluva. Na jej základe žalobca žalovanému dodával v období mesiacov október až december 2018 surové ovčie mlieko. Množstvo a dátumy dodávok mlieka žalovanému zamestnanec žalobcu zapisoval do skladovej knihy. Následne cenu dodaného mlieka žalobca vyúčtoval žalovanému za každý mesiac zvlášť. Žalovaný nepoprel, že faktúry prevzal. Faktúry za mesiace október a decembre 2018 žalovaný zaevidoval aj vo svojom účtovníctve, ako to vyplýva zo správy Finančného riaditeľstva SR. Faktúru za mesiac október 2018 žalobcovi aj čiastočne uhradil.
19. V konaní tiež nebolo sporné, že v zmysle písomnej kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami, žalobca mal žalovanému vystaviť aj dodací list, v ktorom malo byť uvedené množstvo dodaného mlieka. Túto povinnosť žalobca síce nesplnil, to však neznamená, že žalovanému nedodal mlieko v množstve, tak ako to bolo uvedené v jednotlivých faktúrach. Dodací list nebol ani podmienkou preto, aby žalovaný faktúry vystavené žalobcom zaevidoval do svojho účtovníctva. Žalovaný voči žalobcovi nikdy neuplatnil žiadnu reklamáciu ktorou by rozporoval buď množstvo dodaného tovaru, alebo jeho kvalitu.
Vykonaným dokazovaním mal súd tiež za preukázané, že mlieko žalovanému (buď šoférovi, ktorého žalovaný poslal, alebo priamo bývalému konateľovi žalovaného), vydával jeho zamestnanec p Č.E., pričom každý jeden výdaj mlieka zaevidoval v skladovej karte vedenej na meno žalovaného, a to uvedením dňa a množstva vydaného mlieka. V konaní nebolo preukázané, aby údaje uvedené v skladovej karte boli nesprávne, resp. by nezodpovedali skutočnému stavu. V súlade s týmito údajmi následne aj žalobca žalovanému vyúčtoval cenu dodaného mlieka. Opak v konaní preukázaný nebol.
Súd je toho názoru, že takýto postup a spôsob dodávania tovaru žalobcom žalovanému v rámci ich vzájomného obchodnozáväzkového právneho vzťahu akceptovali obidvaja, žalobca opakovane v rámci zvyklostí zavedených medzi nimi tovar dodával, žalobca tovar preberal, pričom až do podania žaloby a jej doručenia, žalovaný voči takémuto postupu žiadne výhrady nemal.
20. Žalovaný v rámci obrany v konaní iba všeobecne rozporoval množstvo dodaného mlieka, neuviedol však v akom rozsahu mu mlieko dodané nebolo. Ohľadom ním tvrdených skutočností súdu nepredložil žiadny dôkaz a ani na vykonanie žiadny dôkaz nenavrhol. Zmena vo vedení spoločnosti a neznalosť terajšieho konateľa o všetkých skutočnostiach obchodného vzťahu so žalobcom neznamená, že žalobca mu nedodal tovar v rozsahu uvedenom v jednotlivých ním vystavených faktúrach.
Podľa § 215 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje procesným postupom podľa cit. zákona. V zmysle týchto ustanovení skutkovým základom súdneho rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým zisteniam súd dospieva vyhodnotením skutkových poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi, predovšetkým v sporovom konaní dokazovaním. Civilný sporový proces sa, okrem iného, zásadne riadi princípom dispozičným a prejednacím, princípom kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej pravdy. V sporovom konaní, ako v danom prípade, žalobca uplatňuje na základe existujúceho právneho vzťahu na súde svoje práva, resp. právom chránené záujmy, vyplývajúce z hmotného práva, vo vzťahu k žalovanému, ktorým sú tieto porušené, resp. ohrozené. Žalovaný v sporovom konaní následne v rámci procesných ustanovení vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku poskytne rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, na preukázanie ktorých zároveň pripojí listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. navrhne dôkazy. Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach a to prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana.
21. Ohľadom preukázania tvrdenej skutočnosti žalovaným bolo dôkazné bremeno na žalovanom, avšak na jeho strane nedošlo k jeho uneseniu.
Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že počas konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej i v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola pre nečinnosť strany sporu, alebo vôbec nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť bola nepravdivá (viď napr. rozsudok NS ČR sp. zn. XX P. zo dňa XX.X.XXXX). Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí.
22. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu ( rozsudok NS SR sp. zn. XMCdo X/XXXX z XX.XX.XXXX).
23. V civilnom sporovom sa totiž uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a medzi povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, tento dôkazné bremeno neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena.
24. Súd dospel k záveru, že žalobca v danom spore uniesol dôkazné bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno pre potvrdenie skutočností uvádzaných v žalobe, z ktorých vyvodil svoj uplatnený nárok nie len čo do jeho vzniku, ale aj do výšky (objednávka, preukázanie dodania tovaru, vyúčtovanie ceny tovaru a jej uplatnenie vo vzťahu k žalovanému, čiastočná úhrada kúpnej ceny zo strany žalovaného). Z právnej teórie totiž vyplýva, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.
Žalovaný skutkové tvrdenia o tom, že žaloba nie je dôvodná, pretože on nemá vedomosť o svojej povinnosti zaplatiť žalobcovi peňažný nárok v celom uplatnenej výške, žalovaný žiadnym relevantnými dôkazmi nepreukázal, v dôsledku čoho musí znášať rozhodnutie vo veci samej vo svoj neprospech.
25. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, § 369a a § 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Žalobca si podanou žalobou uplatnil aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a súd mu tento nárok priznal vo výške 40,- eur v súlade s ust. § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.
Účelom priznanej paušálnej náhrady je nahradiť náklady súvisiace s každou oneskorenou platbou, i keď na základe jedného titulu, pretože z citovaného ustanovenia nevyplýva žiadne obmedzenie nároku na jednorázove vymáhanie, ak sa jedná o jeden zmluvný vzťah.
Preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5 712,15 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 9 102,67 eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, zo sumy 4 602,67 eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, zo sumy 1 602,67 eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, zo sumy 1 102,67 eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, zo sumy 952,67 eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia, zo sumy 2 947,56 eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia a zo sumy 1 811,92 eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia. Úrok z omeškania žalobcovi priznal odo dňa nasledujúceho pop splatnosti jednotlivých faktúr, pričom zobral v úvahu aj úhrady žalovaného vykonané pred podaním žaloby.
Z dikcie § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi právo na paušálnu náhradu nákladov, ktoré sú spojené s uplatňovaním pohľadávky, pričom dôvodová správa k zákonu uvádza, že ide o administratívne interné monitorované náklady, ktoré vznikajú pri kontrole dodržiavania zmluvných záväzkov a to náklady na vedenie evidencie pohľadávok a ostatné náklady. Výška paušálnej náhrady v sume 40,- eur je stanovená nariadením vlády SR bez ohľadu na dĺžku omeškania. Súd preto priznal žalobcovi aj nárok na náhradu týchto nákladov vo výške 40,- eur.
26. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V danej právnej veci súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a preto žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.