Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cob/46/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD., v spore žalobcu: SHEEPFARM s.r.o., so sídlom Vyšná Korňa 863, 023 21 Korňa, IČO: 47 474 963, právne zastúpeného STEHURA & partners, v.o.s., so sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 47 246 863, proti žalovanému: Výborný produkt, s.r.o., so sídlom Námestie slobody 2, 066 01 Humenné, IČO: 47 680 598, právne zastúpenému GOREJ Legal, s.r.o., so sídlom Krmanova 14, 040 01 Košice, IČO: 47 231 939, o zaplatenie 5.712,15 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. -122 z 27. apríla 2022 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

Žalobca doručil Okresnému súdu Banská Bystrica ako upomínaciemu súdu 16. apríla 2021 návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 5.712,15 eur s príslušenstvom. Žalobca návrh na vydanie platobného rozkazu odôvodnil tým, že na základe kúpnej zmluvy odpredával žalovanému surové ovčia mlieko, za dodanie ktorého vystavil žalovanému v októbri 2018 faktúru č. A. na sumu 9.102,67 eur s dátumom splatnosti 5. december 2018, v novembri 2018 faktúru č. A. na sumu 2.947,56 eur s dátumom splatnosti 5. január 2019 a v decembri 2018 faktúru č. A. na sumu 1.811,92 eur s dátumom splatnosti 14. január 2019. Na faktúru č. XXXXXX žalovaný uhradil žalobcovi 3. decembra 2018 sumu 4.500,- eur, 10. decembra 2018 sumu 3.000,- eur, 7. januára 2019 sumu 500,- eur a 12. augusta 2019 sumu 150,- eur. Žalovaný neuhradil žalobcovi na faktúru č. A. sumu 952,67 eur a faktúry č. A. a č. XXXXXX. Keďže žalovaný sa s plnením svojich peňažných záväzkov dostal do omeškania, uplatňuje si nárok na zákonný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne.

Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.712,15 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 9.102,67 eur od 6. decembra 2018 do 3. decembra 2018, zo sumy 4.602,67 eur od 4. decembra 2018 do 10. decembra 2018, zo sumy 1.602,67 eur od 11. decembra 2018 do 7. januára 2019, zo sumy 1.102,67 eur od 8. januára 2019 do 12. augusta 2019, zo sumy 952,67 eur od 13. augusta 2019 do zaplatenia, zo sumy 2.947,56 eur od 6. januára 2019 do zaplatenia a zo sumy 1.811,92 eur od 15. januára 2019 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a priznal žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa , , , , , , , , , , (ďalej len „“). Úroky z omeškania priznal súd žalobcovi v súlade s ustanovením , , a ustanovením nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia . Paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky priznal súd žalobcovi v súlade s ustanovením a ustanovením nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia .

Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie skutkovo odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný v roku 2018 písomne uzatvorili kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu ako predávajúceho odo dňa podpisu zmluvy do 30. apríla 2019 dodať žalovanému ako kupujúcemu surové ovčie mlieko a záväzok žalovaného produkt prevziať a zaplatiť zaň dohodnutú kúpnu cenu vo výške 1,45 eur/l. V kúpnej zmluve bolo ako miesto preberania produktov žalovaným dohodnuté sídlo predávajúceho a frekvencia odberu dvakrát týždenne. Predávajúci sa zaviazal dodať produkty spolu s dodacím listom. Žalobca vystavil žalovanému za dodanie mlieka v októbri 2018 faktúru č. A. na sumu 9.102,57 eur s dátumom splatnosti 5. december 2018 a žalovaný na jej základe uhradil žalobcovi 3. decembra 2018 sumu 4.500,- eur, 10. decembra 2018 sumu 3.000,- eur, 7. januára 2019 sumu 500,- eur a 12. augusta 2019 sumu 150,- eur. Žalobca vystavil žalovanému za dodanie mlieka v novembri 2018 faktúru č. A. na sumu 2.947,56 eur s dátumom splatnosti 5. január 2019, ktorú mu žalovaný doposiaľ neuhradil. Žalobca vystavil žalovanému za dodanie mlieka v decembri 2018 faktúru č. A. na sumu 1.811,92 eur, ktorú mu takisto žalovaný doposiaľ neuhradil. Podľa výpisu z knihy pohľadávok žalobcu z faktúry č. A. zostáva k úhrade 952,67 eur, z faktúry č. XXXXXX zostáva k úhrade 2.947,56 eur a z faktúry č. XXXXXX zostáva k úhrade 1.811,92 eur. Podľa správy Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky z 21. mája 2021 žalovaný ako daňový subjekt vykázal faktúru č. A. v časti B2 kontrolného výkazu DPH za október 2018, faktúru č. A. nevykázal v kontrolnom výkaze DPH a faktúru č. A. vykázal v časti B2 kontrolného výkazu DPH za december 2018. Žalobca ako daňový subjekt predmetné faktúry pre odberateľa – žalovaného vykázal v časti A1 kontrolného výkazu DPH. Podľa skladovej karty – číslo tovaru 2019 bolo žalovanému od 1. októbra do 31. októbra dodaných 5707 litrov mlieka, od 2. novembra do 30. novembra 1848 litrov mlieka a od 3. decembra do 24. decembra 1136 litrov mlieka. Skladová karta nie je opatrená žiadnym podpisom. Bývalý konateľ žalovaného B. C. v e-maily z 13. októbra 2021 uviedol, že v súčasnosti žalovaného žiadnym spôsobom neriadi. V minulosti boli so žalobcom dohodnuté dodávky surového ovčieho mlieka. Detailne si nepamätá ako to prebiehalo, avšak žalovaný striktne dodržiaval zákon o účtovníctve, takže každý vyfakturovaný liter mlieka musel byť podložený dodacím listom opatreným podpisom a čitateľným menom a priezviskom ich zamestnanca, musel tam byť dátum prevzatia a množstvo tovaru. V prípade, ak takýto doklad chýbal, faktúra nebola akceptovaná. Pamätá si, že dodávky mlieka boli neúplné a došlo k predčasnému ukončeniu spolupráce. Svedok D. E. vo svojej výpovedi uviedol, že do septembra 2018 chodievali po mlieko na Červený Kameň. Potom mlieko začal odoberať súkromný podnikateľ z Michaloviec, po mlieko, čo nadojili, chodieval vo večerných hodinách. Šofér prišiel na dodávke a potom ho bral do Humenného. On mlieko vydával. Dávali ho po 10 litroch do 50 litrových barelov. Takto sa presne vedelo, koľko mlieka tam je. Po mlieko chodieval zamestnanec, šofér a raz alebo dvakrát bol aj majiteľ firmy. Ich mená nevie. Mlieko nabrali, pomohli ho naložiť do auta. Nevie ako to bolo s papiermi. Po mlieko chodieval ako mu to vyhovovalo. Raz za 2 až 3 dni. Dodávky mlieka sa zapisovali do karty. Mlieko žalovanému dodávali od októbra do decembra 2018. Do skladovej karty zapisoval on sám množstvo vydaného mlieka. Nikto iný to nerobil. Nevie uviesť, kto na skladovú kartu napísal údaj 2019. Pri zápise množstva do skladovej karty tam boli prítomní šofér alebo majiteľ firmy a on. Šofér osobitne nepotvrdzoval prevzatie mlieka. Svedkyňa F. E. vo svojej výpovedi uviedla, že vie, že jej muž odovzdával mlieko, že po mlieko chodili. Ona pritom nebola. Majiteľa a ani šoféra nevidela, nechodila tam. Vie však, že žalovaný po mlieko chodil dvakrát, trikrát do týždňa. Bolo to v jesenných mesiacoch roka 2018, október, november, alebo november, december. Konateľ žalobcu vo výpovedi uviedol, že bol dohodnutý na dodávkach mlieka so žalovaným, odber každý tretí deň s tým, že čas odberu sa mohol meniť podľa toho ako mal žalovaný cestu na Kysuce. Cena bola dohodnutá 1,45 eur/l mlieka. Žalovaný chodil po mlieko v rôznych časových obdobiach, spravidla večer a nepravidelne. Dodávky mlieka realizoval p. E., p. E. sporadicky. Pán C., čo mlieko odoberal, tento spor vyvolal účelovo.

Dozvedel sa, že už v minulosti prehral súd pri odbere mlieka, čiže takto skúša firmy. Poukazuje na konanie vedené Okresným súdom Humenné pod sp. zn. . Dodávky mlieka sa evidovali na základe skladovej karty. Prišiel šofér z jeho firmy, kde mu jeho ľudia pomohli mlieko naložiť. Dodávky pre žalovaného skončili z dôvodu, že mu odberateľ vypovedal zmluvu, čo vyplýva z jeho e-mailu zo 6. mája 2019. Žalovaný tvrdil, že jeho odberatelia prestali mlieko odoberať a neskôr sa sťažoval na kvalitu mlieka. Myslí si, že to bolo účelové zo strany žalovaného, nakoľko bolo treba platiť. Za dodávky mlieka cenu fakturoval raz mesačne a odviedol z toho DPH. Dokument – skladová karta vyhotovil on. Do skladovej karty predloženej v tomto konaní, tak na ňu vpísal názov žalovaného, údaj 2019. Do skladovej karty sa uvádzalo, kto a koľko mlieka odobral. Túto listinu odovzdal p. E. a p. E. predtým, než p. C. začal brať mlieko. Bolo to v mliekarni, kde je mlieko uskladnené. Pravdepodobne ju položil na stôl, presne si to nepamätá. Majú tam také zošity, na evidenciu mlieka. Iný dokument o odobratí tovaru žalovaným neexistuje. U nich je to takým zvykom, aj keď mlieko berie Červený Kameň, dodávajú okolo 50.000 litrov ročne, cca 12 rokov, tak nikdy si žiadny doklad o odovzdaní a prevzatí nepodpisovali. Za celý čas, keď žalovanému zaslal faktúry, ten nenamietal, že je niečo nesprávne alebo že mu niečo nedodal. Problém nastal, keď sa malo platiť. Bolo mu divné, že žalovaný prišiel z východu až na Kysuce. Dohodli sa. Zaplatil cenu, nemal dôvod žalovanému neveriť. Pokiaľ sa jedná o údaj na skladovej karte, a to rok 2019, asi sa pomýlil. Mlieko odoberal žalovaný v roku 2018, potom s ním už neobchodoval, nakoľko neplatil.

Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil tým, že medzi stranami sporu bola uzatvorená písomnou formou kúpna zmluva, na základe ktorej dodával žalobca žalovanému od októbra do decembra 2018 surové ovčie mlieko. Množstvo a dátumy dodávok mlieka žalovanému zamestnanec žalobcu zapisoval do skladovej knihy. Následne cenu dodaného mlieka žalobca vyúčtoval žalovanému za každý mesiac zvlášť. Žalovaný nepoprel, že faktúry prevzal. Faktúry za október a december 2018 žalovaný zaevidoval ak vo svojom účtovníctve, ako to vyplýva zo správy Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky. Faktúru za október 2018 žalobcovi aj čiastočne uhradil. V zmysle kúpnej zmluvy mal žalobca žalovanému vystaviť aj dodací list, v ktorom malo byť uvedené množstvo dodaného mlieka. Túto povinnosť si žalobca síce nesplnil, to však neznamená, že žalovanému nedodal mlieko v množstve tak ako to bolo uvedené v jednotlivých faktúrach. Dodací list nebol ani podmienkou preto, aby žalovaný faktúry vystavené žalobcom zaevidoval do svojho účtovníctva. Žalovaný voči žalobcovi nikdy neuplatnil žiadnu reklamáciu, ktorou by rozporoval buď množstvo dodaného tovaru alebo jeho kvalitu. Mlieko žalovanému (buď šoférovi, ktorého žalovaný poslal alebo priamo bývalému konateľovi žalovaného), vydával jeho zamestnanec p. E., pričom každý jeden výdaj mlieka zaevidoval v skladovej karte vedenej na meno žalovaného, a to uvedením dňa a množstva vydaného mlieka. V konaní nebolo preukázané, aby údaje uvedené v skladovej karte boli nesprávne, resp. by nezodpovedali skutočnému stavu. V súlade s týmito údajmi následne aj žalobca žalovanému vyúčtoval cenu dodaného mlieka. Opak v konaní preukázaný nebol. Takýto postup a spôsob dodávania tovaru žalobcom žalovanému v rámci ich vzájomného obchodnozáväzkového právneho vzťahu akceptovali obidvaja. Žalobca opakovane v rámci zvyklosti zavedených medzi nimi tovar dodával, žalobca tovar preberal, pričom až do podania žaloby a jej doručenia, žalovaný voči takémuto postupu žiadne výhrady nemal. Žalovaný v rámci obrany v konaní iba všeobecne rozporoval množstvo dodaného mlieka, neuviedol však v akom rozsahu mu mlieko dodané nebolo. Ohľadom ním tvrdených skutočností súdu nepredložil žiadny dôkaz a ani na vykonanie žiadny dôkaz nenavrhol. Zmena vo vedení spoločnosti a neznalosť terajšieho konateľa o všetkých skutočnostiach obchodného vzťahu so žalobcom neznamená, že žalobca mu nedodal tovar v rozsahu uvedenom v jednotlivých ním vystavených faktúrach.

Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v danom spore neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno pre potvrdenie skutočnosti uvádzaných v žalobe, z ktorých vyvodil svoj uplatnený nárok nie len čo do jeho vzniku, ale aj do výšky (objednávka, preukázanie dodania tovaru, vyúčtovanie ceny tovaru a jej uplatnenie vo vzťahu k žalovanému, čiastočná úhrada kúpnej ceny zo strany žalovaného). Z právnej teórie totiž vyplýva, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Žalovaný skutkové tvrdenia o tom, že žaloba nie je dôvodná, pretože on nemá vedomosť o svojej povinnosti zaplatiť žalobcovi peňažný nárok v celej uplatnenej výške, žalovaný žiadnym relevantnými dôkazmi nepreukázal, v dôsledku čoho musí znášať rozhodnutie vo veci samej vo svoj neprospech.

Súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.712,15 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 9.102,67 eur od 6. decembra 2018 do 3. decembra 2018, zo sumy 4.602,67 eur od 4. decembra 2018 do10. decembra 2018, zo sumy 1.602,67 eur od 11. decembra 2018 do 7. januára 2019, zo sumy 1.102,67 eur od 8. januára 2019 do 12. augusta 2019, zo sumy 952,67 eur od 13. augusta 2019 do zaplatenia, zo sumy 2.947,56 eur od 6. januára 2019 do zaplatenia a zo sumy 1.811,92 eur od 15. januára 2019 do zaplatenia. Úrok z omeškania žalobcovi priznal odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr, pričom zobral v úvahu aj úhrady žalovaného vykonané pred podaním žaloby. Zároveň priznal žalobcovi nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur.

O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa (ďalej len „“) v spojení s ustanovením a priznal úspešnému žalobcovi voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

9. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca, a to z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. e), písm. f), teda, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietané porušenie práva na spravodlivý proces žalovaný vzhliadol v tom, že procesná iniciatíva na vykonanie dôkazu, akým je vyjadrenie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky z 21. mája 2021 nevzišla od sporových strán. Túto procesnú iniciatívu na zaobstaranie dôkazu súd prvej inštancie vyvinul sám. Na podklade naznačeného nezákonného postupu potom súd prvej inštancie nevykonal ním navrhovaný dôkaz – výsluch jeho bývalého konateľa B. C., ktorého navrhol vypočuť vo svojom písomnom podaní z 15. júla 2021. Namiesto toho súd prvej inštancie prijal písomnú správu svedka z 13. októbra 2021, čím mu znemožnil klásť tomuto svedkovi akékoľvek otázky. Súd prvej inštancie nevykonanie tohto dôkazu nijako nezdôvodnil. Rovnako tak súd prvej inštancie nezdôvodnil, prečo správu B. C. v časti konštatovania o neúplných dodávkach tovaru nevzal na zreteľ a rovnako tak nezdôvodnil, prečo zo správy Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky nevzal na zreteľ časť o tom, že faktúru za dodávky za mesiac november 2018 žalovaný nevykázal v kontrolnom výkaze DPH. Namiesto toho súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný svoje dôkazné bremeno neuniesol. Súd prvej inštancie takisto nedôvodne nevzal zreteľ na skutočnosť, že z kúpnej zmluvy vyplývalo, že žalobca sa zaviazal dodať produkty spolu s dodacím listom. Napokon sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal skutočnosťou, že skladové karty, ktoré mali slúžiť ako dôkaz o dodaní tovaru sú z roku 2019, pričom tovar mu mal byť dodaný v roku 2018. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

10. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že súd prvej inštancie žiadnu procesnú iniciatívu na získanie stanoviska Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky nevyvinul, pretože v mesiacoch apríl až jún 2021 bolo konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica ako upomínacom súde. Žalovaný v odvolaní síce tvrdil, že ho konanie prvoinštančného súdu znevýhodnilo, ale v čom konkrétne ho znevýhodnilo a v čom prvoinštančný súd nesprávne zistil skutkový stav veci už v odvolaní neuviedol. Žalovanému nič nebránilo, aby na pojednávanie zabezpečil prítomnosť svedka B. C. v zmysle ustanovenia , čo však neurobil. Preto je chybou žalovaného, že zákonným spôsobom nenavrhol výsluch svedka B. C. a nezabezpečil jeho prítomnosť na pojednávaní. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalobcovi voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

11. Žalovaný nepodal k vyjadreniu žalobcu odvolaciu repliku.

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. , v zmysle zásad ust. a , vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasledujúce bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia

rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné.

V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym zistením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

Podľa o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 1. novembra 2022, ak žalobca v návrhu urobil vyhlásenie podľa , žalovaný musí okrem skutočností podľa odseku 3 v odpore uviesť, či faktúru žalobcu, ktorá sa týka uplatneného nároku, uviedol vo svojom kontrolnom výkaze podľa osobitného predpisu. Ak žalovaný faktúru v kontrolnom výkaze uviedol, na odôvodnenie odporu musí uviesť také skutočnosti, ktoré závažným spôsobom spochybňujú žalobcom uplatnený nárok, a svoje tvrdenia musí v lehote na podanie odporu osvedčiť listinnými dôkazmi, na ktoré sa odvoláva; inak sa odpor nepovažuje za vecne odôvodnený.

Podľa o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov na účel zistenia skutočností podľa si súd pred rozhodnutím vyžiada súčinnosť príslušného orgánu.

Z citovaných zákonných ustanovení nepochybne vyplýva, že Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní postupoval zákonom ustanoveným postupom, a preto jeho postup nemožno podľa názoru odvolacieho súdu hodnotiť ako znevýhodnenie žalovaného.

Čo sa týka argumentácie žalovaného súvisiacej s nevykonaním ním navrhnutého výsluchu svedka B. C., odvolací súd zdôrazňuje, že z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že súd vykonal tento dôkaz, avšak nie osobným výsluchom svedka, ale prostredníctvom jeho písomnej výpovede z dôvodu, že tento svedok e- mailom z 13. októbra 2021 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na 14. októbra 2021 účasťou na pracovnej ceste v tomto termíne a zároveň v tomto e-maily napísal, že k celej záležitosti chce písomne uviesť, že ... (č. l. 64 súdneho spisu). Teda to, čo chcel B. C. ako svedok vypovedať na pojednávaní, uviedol v tomto e-maily adresovanom súdu prvej inštancie. Z dôvodu, že výsluch tohto svedka navrhol žalovaný, mohol sa s ním dohodnúť, aby potom, čo sa ospravedlnil trval na svojom osobnom výsluchu na pojednávaní. Ak tak neurobil, tak postup súdu bol podľa názoru odvolacieho súdu len logickým dôsledkom (pokračovaním) postupu svedka.

Ak následne žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nevykonanie tohto dôkazu nijako neodôvodnil, odvolací súd podotýka, že súd prvej inštancie dôkaz výsluchom svedka B. C. hoci vo forme písomného vyjadrenia vykonal, a preto nemal dôvod odôvodňovať nevykonanie tohto dôkazu.

Na druhej strane nie je pravdou, že sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal so skutočnosťami, na ktoré poukazuje žalovaný v odvolaní, pretože súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku vysporiadal so svedkom tvrdenými neúplnými dodávkami surového ovčieho mlieka, s nevykázaním faktúry za november 2018 v jeho kontrolnom výkaze, ako aj s tým, že v kúpnej zmluve bola dohodnutá dodávka tovaru s dodacími listami. Súčasne sa súd zaoberal obsahom skladových kariet v tom smere, že je na nich uvedený rok 2019 a dodávky tovaru boli uskutočnené v roku 2018.

Jednou z najpodstatnejších skutočností posudzovanej veci je, že žalovaný vôbec nesubstancoval svoju procesnú obranu, ktorá pred súdom prvej inštancie zostala v rovine nedokončených tvrdení. Keďže tvrdenia žalovaného neobsahovali konkrétny záver, nemohli byť prenesené súdom do roviny výsledku posudzovaného sporu v prospech žalovaného. K uvedenej situácii došlo z dôvodu, že žalovaný v rámci procesnej obrany iba všeobecne rozporoval množstvo dodaného mlieka, neuviedol však v akom presnom rozsahu mu mlieko dodané nebolo.

Z uvedených dôvodov, keďže súd prvej inštancie správne dospel k vyššie uvedeným záverom, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. , pričom odvolanie žalovaného bolo vyhodnotené ako nedôvodné, a preto bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).