Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6P-12-2018.pdf
PDF · 103.96 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/12/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Jaroslavou Gederovou vo veci starostlivosti o maloleté deti: A. I., G.. XX.XX.XXXX Q. P. I., G.. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, O., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, deti rodičov: matka L. I., G.. XX.XX.XXXX, bytom A.P. XXX/XX, O. a otec: O. I., G.. XX.XX.XXXX, K. A. XX, Z. o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté deti takto
rozhodol:
I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. 4P/61/2016-22 zo dňa 29.09.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 21.10.2016 vo výroku o výživnom tak, že otcovi O. I. sa zvyšuje výživné na maloletú A., G.. XX.XX.XXXX zo sumy 70,--Eur mesačne na sumu 100,--Eur mesačne a na maloletého P., G.. XX.XX.XXXX zo sumy 60,--Eur mesačne na sumu 100,--Eur mesačne, počnúc mesiacom február 2018.
II. Takto určené výživné je splatné k rukám matky vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca.
III. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 25.01.20178 bol tunajšiemu súdu doručený návrh matky na zvýšenie výživného. Svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Lučenec zo dňa 27.01.2010 vedený pod č.k. 10C/100/2009-29 boli maloleté deti A. Q. P. na čas po rozvode zverené do starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu mesačne na maloletú A. 60,--Eur a maloletého P. 100,--Eur. Dňa 29.09.2016 bola výška vyživovacej povinnosti otca zmenená rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 4P/61/2016-22 na žiadosť matky o zvýšenie výživného na maloletú A. zo sumy 65,--Eur na 70,-- Eur mesačne a na maloletého P. zo sumy 55,--Eur mesačne na sumu 60,--Eur mesačne. Odporca sa na poslednom pojednávaní zaviazal, že po dobu jedného roka sa riadne zamestná. Náklady matky spojené s výchovou maloletých detí vzrástli nakoľko maloletá A. navštevuje X. ročník základnej školy a maloletý Richard X. ročník základnej školy. Taktiež z dôvodu ich fyzického rastu vzrástli náklady na ošatenie, hygienu a stravu. Hlavným dôvodom na podanie návrhu je zníženie jej mesačného príjmu a dlhodobo zlého zdravotného stavu. Matke bol uznaný invalidný dôchodok a jej mesačný príjem je vo výške 184,--Eur a detské prídavky vo výške 70,56 Eur. Okrem výživy na maloleté deti má ďalšiu vyživovaciu povinnosť aj na maloletého M. M., nar. XX.XX.XXXX.
2. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, rozhodnutím Okresného súdu Lučenec č.k. 4P/61/2016 a obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 4P/61/2016-22 zo dňa 29.09.2016 bol zmenený rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. 12P/78/2015-31 zo dňa 12.01.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.02.2016 tak, že sa zvýšila vyživovacia povinnosť otca na maloletú A. zo sumy 65,--Eur mesačne na 70,--Eur mesačne a na maloletého P. zo sumy 55,--Eur mesačne na sumu 60,--Eur mesačne. Takto určené výživné mal otec povinnosť platiť k rukám matky vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred. Maloletá A. v čase rozhodovania mala X rokov a maloletý P. X rokov.
3. Matka na pojednávaní konanom dňa 19.02.2018 uviedla, že na svojom návrhu trvá a to z dôvodu, že jej to finančne nevychádza a nevie sa zamestnať. Mohla by pracovať na 4 hodiny aj to sú také podmienky, že v O. nemá šancu sa zamestnať a do L. by musela dochádzať a finančne by na cestu dala viacej ako by zarobila. Matka ďalej uviedla, že taktiež sú problémy s deťmi, nakoľko tieto sú dlhodobo a často choré aj z tohto dôvodu nevie nájsť vhodné zamestnanie.
4. Otec na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí s návrhom na zvýšenie výživného, vie sa dohodnúť len na miernom zvýšení, avšak finančne mu to nevychádza. Otec pracuje u svojho otca na polovičný pracovný úväzok z dôvodu, že otec je samostatne hospodáriaci roľník a viac mu finančne nevie poskytnúť. Na otázku sudkyne prečo si otec nehľadá iné zamestnanie, resp. nevycestuje za zamestnaním uviedol, že v L. je ťažké nájsť si iné zamestnanie a vycestovať nemôže, nakoľko ho jeho otec potrebuje na statku. Otec má dôchodkový vek a sám to už nezvláda. Otec ďalej uviedol, že okrem ekonomickej činnosti vykonáva aj iné práce na statku, t. j. chová, čistí, stará sa o statok a to bez príjmu. Otec mu však finančne vypomáha, napríklad prispieva mu na nájomné. Finančnú pomoc od otca vo zvýšenej miere však nemá zakotvenú nikde v zmluve. Otec v minulosti pracoval v taxi službe, z ktorej bol prepustený, nakoľko sa znižovali stavy, takisto pracoval na farme O., išlo však len o sezónnu prácu počas leta. Otec uviedol, že jeho otec mu pomáha mesačne a to vždy minimálne sumou 150,--Eur. Túto sumu berie len ako výpomoc nie ako jeho mzdu. Otec platí výživné podľa toho ako je na tom finančne, teraz zaplatil za dva mesiace, väčšinou posiela peniaze každé tri mesiace a to podľa toho ako mu dá výplatu jeho otec. Otec si je vedomý, že v prípade nezaplatenia mu hrozí trestné stíhanie, avšak väčšinou to skončí len na polícii, pretože vždy predloží potvrdenie, že má výživné uhradené. Otec navrhuje zvýšiť výživné iba v minimálnom rozsahu. Na zvýšenie výživného po 100,--Eur na každé dieťa nemá. Na otázku sudkyne, keď býva spolu s priateľkou kto prispieva na domácnosť, resp. čo uhrádza otec uviedol, všetky náklady hradí priateľka, on sa snaží prispievať aspoň na stravu.
5. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní uviedla, že vykonali šetrenie tak v domácnosti otca ako aj v domácnosti matky a majú za to, že v záujme maloletých detí je zvýšenie výživného. Matka má neustále problémy s tým, že jej otec výživné neplatí a preto musí neustále chodiť na políciu.
6. Z odborného posudku o invalidite bolo zistené, že matke vznikol nárok na invaliditu dňa 19.07.2016 a to z dôvodu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 60 %. Z uvedeného dôvodu jej bol priznaný invalidný dôchodok, ktorý ku dňu 01. januára 2017 je vo výške 184,--Eur mesačne.
7. Z oznámenia sociálnej poisťovne bolo zistené, že matka je evidovaná ako osoba poberajúca dávku sociálneho poistenia t.j. invalidný dôchodok s dátumom priznania 19.07.2016. Otec je vedený ako zamestnanec v pracovnom pomere u zamestnávateľa Š. I. od 09.02.2015 až do súčasnosti.
8. Z prešetrenia pomerov bolo zistené, že otec pracuje na polovičný pracovný úväzok ako administratívny pracovník u svojho otca Š. I., ktorý je samostatne hospodáriaci roľník s čistým mesačným príjmom 186,--Eur. V spoločnej domácnosti žije s priateľkou pani B. P., ktorá pracuje ako kontrolórka kvality v spoločnosti Q. A. A..P..U.., L. s mesačným príjmom približne 500,--Eur. Spoločne žijú v jeden a pol izbovom byte, ktorý majú prenajatý od pána E. B.. Uvedený byt pozostáva z jednej veľkej miestnosti, rozdelenej na obývaciu časť a kuchynskú časť, kúpeľne s toaletou, spálne a skladu. Výdavky v súvislosti s užívaním predmetného bytu predstavujú sumu 300,--Eur za nájomné, plyn, vodu, elektrickú energiu, televíziu a rozhlas. Otec nie je vlastníkom žiadneho hnuteľného ani nehnuteľného majetku. Otec uviedol, že sa s deťmi nestretáva, nenavštevuje ich ani s nimi nie je v žiadnom kontakte. Na výživu maloletých detí prispieva sumou vo výške 70,--Eur na maloletú A. a sumou 60,--Eur na maloletého P.. Taktiež uviedol, že má zameškané výživné za mesiace december 2017 a január a február 2018 a to z dôvodu, že mu to finančne nevychádza. Matka žije v dvojizbovom byte, ktorý patrí jej priateľovi. V byte býva spolu so svojim priateľom, ktorý je zamestnaný na dohodu o vykonaní práce v O. s čistým mesačným príjmom približne 40,--Eur, ďalej v byte bývajú maloleté deti a to A. Q. P. a spoločné dieťa pani I. a
pána M. maloletý M., ktorý navštevuje Materskú školu v O.. Mesačné náklady na bývanie sú v sume približne 190,--Eur ako nájomné a 45,--Eur platba za elektrinu a plyn. Matka je poberateľka invalidného dôchodku, ktorý poberá v sume 184,--Eur a poberá prídavok na tri deti v sume 71,04 Eur. Otec si vyživovaciu povinnosť plní nepravidelne a o deti neprejavuje žiaden záujem. Maloletá A. uviedla, že je žiačkou Základnej školy v Poltári X. ročník, učí sa dobre a na vysvedčení mala samé jednotky. Maloletý P. je žiakom Základnej školy v O. X. ročník a mal dve dvojky. Obe deti sa zhodne vyjadrili, že biologického otca vôbec nepoznajú, nespoznali by ho ani na fotke, nekontaktuje sa s nimi. Otcom volajú terajšieho matkinho partnera pána Q. M.. Deti uviedli, že by bolo dobré, aby otec platil na nich viac peňazí, lebo im nič nekupuje, nestretávajú sa s ním a všetko im kupuje matka.
9. Zo mzdového listu otca bolo zistené, že pracuje u Š. I. a to od 09.02.2015 pričom jeho priemerný mesačný zárobok je vo výške 173,20 Eur. V čase od 13.12.2016 do 03.10.2017 pracoval v Taxi službe
- O. E. Z. L., kde jeho priemerný mesačný zárobok bol vo výške 50,46 Eur. V čase od 03.07.2017 do 22.08.2017 pracoval u M. M. Farma O. Z. C., kde mal priemerný zárobok vo výške 304,20 Eur.
10. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
11. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
12. Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
13. Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
14. Podľa ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
15. Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
17. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
18. Podľa ustanovenia § 78 ods. 2 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
19. Podľa ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
20. Podľa zákonného ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
21. Každý z rodičov je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. Rozoznávame niekoľko foriem vyživovacej povinnosti. Vyživovacia povinnosť môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia je poskytnutie vecných plnení ako napríklad bývanie alebo stravovanie. Treťou formou vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažný príspevok na uhrádzanie potrieb maloletého. Rodič, ktorý sa o maloletého stará a poskytuje maloletému prevažne vecné plnenie výživného ako aj osobnú starostlivosť o maloletého. Naopak rodič, ktorý sa o dieťa nestará, prispieva na jeho výživu poskytnutím peňažného plnenia formou výživného. Pre určenie výšky výživného je smerodajná životná úroveň každého rodiča, pretože dieťa má právo podieľať sa na jeho životnej úrovni. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Vyhodnotenie nákladov súd robí ku dňu vyhlásenia rozsudku tak, aby to reálne vystihovalo potreby dieťaťa.
22. Rozhodnutie súdu o výkone rodičovských práv a povinností sa môže zmeniť, ak sa zmenia pomery, z ktorých súd vychádzal, pričom nemôže ísť o akúkoľvek zmenu pomerov. Musí ísť o podstatnú zmenu oproti času, keď súd rozhodoval o úprave rodičovských práv a povinností. Pri rozhodovaní o zmene výživného je potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného, tak v dobe skoršieho ako aj nového rozhodnutia na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Pri rozhodovaní o výživnom súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby na strane maloletého môžu byť rôzne. Sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenie v spoločenskom živote. Povinnosťou všetkých rodičov je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečovaniu výživy svojich detí, a to bez ohľadu na to, či s nimi žijú alebo nežijú v spoločnej domácnosti. Ani v prípade, že rodič nežije s dieťaťom v spoločnej domácnosti neprestáva niesť osobnú zodpovednosť za všestranný vývoj maloletých detí, ktoré ešte nie sú schopné samé sa živiť a sú odkázané na výživu rodičov. Podstatná zmena pomerov v zmysle § 78 je výrazná zmena okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pre určenie okamihu zmeny skoršieho súdneho rozhodnutia o výživnom dieťaťa nie je rozhodujúca doba začatia súdneho konania o novú úpravu výživného, ale doba, keď došlo k výraznej zmene pomerov. Pre posúdenie predpokladov na zmenu právoplatného rozsudku o výživnom musí byť preukázaný záver, že došlo k zmene pomerov a že v dôsledku toho treba zmeniť aj výšku výživného. Účelom výživného je nielen uhrádzanie bežných potrieb maloletého dieťaťa, ale aj všetkých potrieb prospešných pre jeho všestranný vývoj. Pri rozhodovaní o výživnom sa prihliada aj na potreby vyskytujúce sa nepravidelne po dlhšie obdobie, prípadne potreby celkom náhodné.
23. Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného v roku 2016 nedošlo k zásadnej zmene pomerov na strane maloletých detí, nakoľko tieto len postúpili o jeden ročník a teda nemožno hovoriť o nejakej výraznejšej zmene potrieb u týchto maloletých detí. Došlo však k výraznej zmene pomerov na strane matky, keď táto bola rozhodnutím Sociálnej poisťovne uznaná za invalidnú so vznikom invalidity dňa 19.07.2016 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 60 %. Z odborného lekárskeho posudku vyplynulo, že matka má diagnózu B. T. Q. v II. štádiu, z ktorej sa rozvinula P. Q. v súčasnosti v III. štádiu. V objektívnom reumatologickom náleze je somatoasténia, závažné deformity prstov rúk, s obmedzením úchopu s postihnutím zápästí, lakťov a členkov. Matka môže vykonávať prácu len v prostredí bez prác v chlade vo vyváženom klimatickom prostredí a môže vykonávať len ľahšie práce. Na strane otca došlo taktiež k zmene pomerov. Otec síce naďalej pracuje u svojho otca Š. I. s mesačným príjmom 173,20 Eur, avšak bolo zistené, že v období od decembra 2016 do októbra 2017 pracoval v Taxi službe O. E. s mesačným príjmom približne 50,--Eur. V období od júla do augusta 2017 taktiež pracoval na Farme O. s mesačným príjmom približne 300,--Eur. Z výpovede otca bolo preukázané, že u otca zarobí viac ako je uvedené v mzdovom liste. Otec okrem pracovnej činnosti dohodnutej v pracovnej zmluve t.j. ekonomickej činnosti vykonáva aj iné práce a to napríklad chová, čistí a stará sa o statok, pričom otec tvrdí, že to všetko robí bez príjmu. Zároveň vo svojej výpovedi uviedol, že mu jeho otec vypomáha a to mesačne minimálne sumou 150,--Eur. Z vykonaného dokazovania bolo ďalej zistené, že otec si zámerne neplní svoju vyživovaciu povinnosť a túto si splní až vtedy, keď dostane predvolanie z príslušného oddelenia policajného zboru po tom, čo matka nahlásila neplatenie výživného. Túto skutočnosť potvrdil aj samotný otec. Odôvodňoval to tým, že nedostáva výplatu od svojho otca načas, čo však neznamená, že otec si
nemá plniť vyživovaciu povinnosť v lehotách stanovených súdnym rozhodnutím. Súd mal na základe takto vykonaného dokazovania preukázané, že otec sa nechce zamestnať u iného zamestnávateľa ani nechce opustiť statok otca, u ktorého je zamestnaný na polovičný pracovný úväzok, z dôvodu pomoci jeho otcovi na statku kvôli dôchodkovému veku. Súd neuveril tvrdeniam otca, že mu postačuje na živobytie suma 173,20 Eur a je s ňou spokojný. Tiež neuveril tvrdeniam o tom, že od otca nedostáva väčšiu mzdu, ako je deklarovaná v jeho mzdovom liste, čo v konečnom dôsledku bolo potvrdené aj samotným otcom. Súd je toho názoru, že žiaden mladý človek ako je otec nemôže byť spokojný z takouto výškou mzdy aj vzhľadom na dnešnú konzumnú dobu a všetkými silami sa snaží nájsť si zamestnanie, čo otec nepreukázal. Tvrdiť, že ma potrebuje rodič, preto sa nemôžem zamestnať môže len ten človek, ktorý má dostatok finančných prostriedkov a preto nerieši ako zabezpečí platby súvisiace s bežným životom. Samozrejme nikto nemôže nikoho nútiť, aby pracoval alebo si hľadal prácu, avšak pri osobách, ktoré sú viazané povinnosťou platiť výživné je potreba nájsť si prácu naviac umocnená potrebami vyživovaného dieťaťa, teda je tu vytvorený určitý zákonný aj spoločenský tlak na to, aby rodičia, ktorí majú takúto povinnosť pristupovali k hľadaniu si práce serióznejšie a výdatnejšie než ľudia, ktorí takúto povinnosť nemajú. V prvom rade si je potrebné uvedomiť, že samotný otec má dve maloleté deti, o ktoré je povinný sa starať. Súd nepopiera, že úlohou otca ako dieťaťa je pomáhať svojim rodičom vo vyššom veku, avšak táto pomoc nesmie byť na úkor svojich detí, ktoré sú taktiež na neho odkázané a to vo väčšom rozsahu. Otec by preto mal zohľadniť aj tú skutočnosť, že by si mal nájsť výhodnejšie zamestnanie a to za účelom zabezpečenia adekvátnej výživy svojim maloletým deťom. Súd podotýka, že na strane povinného rodiča sa prihliada na jeho schopnosti, teda na faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné dosiahnuť s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosť, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Otec nepreukázal súdu, že trpí nejakými závažnými zdravotnými ochoreniami, ktoré by mu bránili nájsť si výhodnejšie zamestnanie a tak získať aj lepší zárobok. Zároveň otec vo svojej výpovedi tvrdil, že zamestnanie u zamestnávateľa O. U. - O. E. ukončil zamestnávateľ z dôvodu znižovania stavov, avšak túto skutočnosť súdu nijakým spôsobom nepreukázal. Takisto nepreukázal súdu, že pracovný pomer u zamestnávateľa M. M. Farma O. bol len sezónneho charakteru. Otec bol pritom poučený o tom, že svoje tvrdenia musí aj preukázať. Z daného dôvodu má súd za to, že otec zámerne ukončil pracovný pomer u týchto zamestnávateľov a teda zámerne sa zbavil svojho zárobku v neprospech maloletých detí bez vážneho dôvodu. Súd mal tak jednoznačne preukázané, že otec mohol dosahovať mzdu vo výške vyššej ako je uvedená v jeho mzdovom liste t.j. že zarába dostatočné množstvo finančných prostriedkov na to, aby mohol maloletým deťom na výživu prispieť vyššou sumou. Súd pritom poukazuje na najmä na fakt, že otec v každom konaní neustále žiada o zvýšenie výživného na maloleté deti v minimálnom rozsahu aj napriek tomu, že z hľadiska jeho deklarovanej mzdovej situácie nedošlo k nejakým výrazným pohybom. Aj v tomto prípade otec požadoval zvýšenie výživného len v minimálnom rozsahu. Pokiaľ by otec nemal dostatok finančných prostriedkov tak, ako to sám uvádza, nesúhlasil by ani so zvýšením výživného v minimálnom rozsahu. Na pojednávaní bolo taktiež preukázané, že samotný otec neguje svoje tvrdenia napr. v tom, že sumu 150,- Eur dostáva od otca na platenie nájomného, pričom na otázku sudkyne ako platí s priateľkou nájomné uviedol, že platí ho výlučne jeho priateľka. Jediné výdavky, ktoré má otec sú výdavky so stravou, aj podľa jeho tvrdenia ich neplatí vždy, pričom ani nekonkretizoval o akú sumu ide. Vykonaným dokazovaním bolo ustálené, že zárobkové pomery otca, keby úmyselne nezanechal svoje predchádzajúce zamestnania moli byť vo výške 673,20 Eur (t.j. 173,20 Eur za prácu ekonóma + 150 Eur za prácu mimo pracovnej zmluvy vykonávanej u svojho otca + 300 Eur za prácu u zamestnávateľa M. M. Farma O. + 50,- Eur u zamestnávateľa O. U. - O. E. ). Súd pri určení výšky výživného vychádzal z rozhodovacej súdnej praxe, kde platí, že výživné rodiča na všetky jeho deti by malo byť určené v rozmedzí 25% až 30% z jeho príjmu, čo v prípade otca po predstavuje rozpätie 168,30 Eur až 201,96 Eur, na obe svoje deti. Takto určené výživné spolu so starostlivosťou matky ako aj jej finančným príspevkom budú pokrývať odôvodnené potreby detí.
24. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 ods. 1 a 2 CSP)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1CSP)
Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 65 CMP odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
Podľa § 66 CMP odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
Podľa § 67 CMP na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).