Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_37P-253-2020.pdf
PDF · 90.81 KB
Case nature
Area
Subarea
37P/253/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Gomolovou, v právnej veci navrhovateľky (manželka, matka): J. zastúpená Mgr. Rastislavom Otrubom, advokátom so sídlom Kvačalova 1227/55, Žilina, a manžela (otec): JoS. 214, zastúpeným Mgr. Dr. Antonom Kušnírom, advokátom so sídlom Jána Reka 13, Žilina, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom : L. obaja bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, takto
rozhodol:
I. Manželstvo T. a J. uzatvorené dňa X.X.XXXX vo P. zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu obce R. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X r o z v á d z a .
II. S c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu o úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva nasledovného znenia:
Maloleté deti L. sa na čas po rozvode zverujú do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia budú zastupovať a spravovať majetok maloletých detí.
Otec je oprávnený stretávať sa mal. deťmi každý párny rok cez vianočné sviatky od 24. 12. od 16.00 hod. do 26. 12. do 18.00 hod. a každý nepárny rok od 28.12. do 1. 1. nasledujúceho roka do 18.00 hod., každý párny rok počas veľkonočných sviatkov od soboty 10.00 hod. do pondelka 18.00 hod., každý rok cez jarné prázdniny od pondelka 10.00 hod. do stredy 18.00 hod. a každý rok cez letné prázdniny od 16. 7. od 10.00 hod. do 31. 7. do 18.00 hod. s tým, že otec deti pri začatí styku preberie v mieste trvalého pobytu matky a po skončení styku vráti v mieste jej trvalého pobytu. Zvyšnú úpravu styku rodičia ponechávajú na svojej dohode s tým, že otec v prípade návratu na územie SR oznámi matke dva dni vopred svoju prítomnosť a záujem stretnúť sa s mal. deťmi. V tomto prípade matka umožní styk otca s mal. deťmi cez víkend od soboty 10.00 hod. do nedele 10.00 hod.
Matka je p o v i n n á mal. deti na styk s otcom riadne pripraviť.
III. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého Mareka mesačne sumou 200 €, a na výživu maloletého Mateja mesačne sumou 150 € vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky maloletých počnúc právoplatnosťou rozsudku.
IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 7. 12. 2020 sa navrhovateľka domáhala rozhodnutia, ktorým by súd rozviedol manželstvo účastníkom uzavreté X. X. XXXX v P.. mal. L. zveril na čas po rozvode do výchovy a opatery matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich prípadný majetok. Zároveň navrhla upraviť styk maloletých detí s otcom na každý párny týždeň v sobotu od 9.00 hod. do 16.00 hod. a výživné žiadala zaviazať otca prispievať na mal. L. sumou 300 € mesačne a na mal. L. sumou 200 € mesačne. Návrh skutkovo odôvodnila tým, že krátko po uzavretí manželstva vznikali medzi nimi spory ohľadom ich spoločného života ako i vedenia spoločnej domácnosti. Prvýkrát spory vyvrcholili krátko po narodení prvého syna L., kedy ich manžel opustil na tri roky. Po uplynutí troch rokov sa manžel vrátil s tým, že by chcel obnoviť spolužitie, ona mu verila, že sa zmení a preto možno aj slepo súhlasila. Manžel pracuje dlhodobo v zahraničí, počas krátkeho času, keď je doma, nejaví záujem jej pomáhať starať sa o domácnosť. V roku 2017 sa im narodil syn L. manžel nejavil záujem o svojho druhého syna, preferoval iba staršieho syna, s ktorým trávil oveľa viac času ako s L.. Tento prístup jej manžela bol častým spúšťačom hádok, čo viedlo ku krachu i už tak labilného vzťahu. V marci 2020 manžel opustil spoločnú domácnosť s tým, že si od nich potrebuje oddýchnuť. V polovici novembra 2020 sa navrhovateľka dozvedela, že manžel má mimomanželský vzťah.
2. Manžel sa k návrhu na začatie konania písomne nevyjadril.
3. Kolízny opatrovník zaslal súdu správy z prešetrenia rodinného prostredia dňa 18. 1. 2021 a 22. 3. 2022, uviedol, že mal. L. je v celodennej opatere matky, mal. L. je žiakom 4. ročníka Základnej školy v P.. Zdravotný stav mal. detí je primeraný veku. Opísal podmienky bývania maloletých u matky. Vykonal pohovor s mal. deťmi bez prítomnosti matky s tým, že deti sa vyjadrili, že chcú byť zverené matke, s otcom sa chcú i naďalej stretávať tak, ako doteraz. V prípade rozvodu manželstva navrhol kolízny opatrovník v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rozhodnúť v zmysle návrhu matky.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, manžela, oboznámením listinných dôkazných prostriedkov a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Manželia uzatvorili manželstvo X. X. XXXX v Stráži, u oboch sa jedná o manželstvo prvé. Z manželstva pochádzajú dve mal. deti L. a L. 6. Z vyjadrenia oboch účastníkov vyplýva, že ich manželstvo nebolo harmonické, už po narodení mal. L. manžel opustil spoločnú domácnosť a manželia spolu nežili asi tri roky. Následne spolužitie obnovili, v roku 2017 sa im narodil syn L. pričom nezhody pretrvávali. Podľa navrhovateľky jej manžel v čase, keď bol doma, nepomáhal, nestaral sa o domácnosť, preferoval staršieho syna, čo bolo príčinou ich hádok. Manžel uviedol, že hádky vznikali kvôli rodičom navrhovateľky.
7. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že dôvodom rozvratu ich manželstva je skutočnosť, že manžel ma priateľku, s touto už dlhšie žije v spoločnej domácnosti. Narodil sa im prvý syn, potom manžel odišiel zo spoločnej domácnosti k rodičom. Už v tom čase mal priateľky, nie však tú, s ktorou aktuálne žije. Potom sa vrátil, narodil sa im druhý syn, spolu žili cca tri roky. Následne opäť odišiel, podľa jej názoru už v tom čase mal priateľku, s ktorou teraz žije. Odkedy otec odišiel zo spoločnej domácnosti, nedošlo k pokusu na obnovenie manželského spolužitia. Navrhovateľka iného partnera nemá.
8. Manžel na pojednávaní súhlasil s rozvodom manželstva. Vyjadril sa k tvrdeniam navrhovateľky ohľadne odchodu zo spoločnej domácnosti, že to bolo skrz rodičov, vznikali medzi nimi hádky. On musel odísť. Potvrdil, že má mimomanželský vzťah dva roky, žijú v spoločnej domácnosti asi rok.
9. Podľa § 23 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
10. Podľa ods. 2 súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
11. Podľa ods. 3 súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
12. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú už dlhodobo narušené, pričom po narodení prvého syna manželia nežili spolu tri roky a k zlepšeniu vzájomných vzťahov nedošlo ani po tom, čo manželské spolužitie obnovili a čo sa im narodil druhý syn. Otec následne znovu opustil spoločnú domácnosť, manželia už viac ako 2 roky nežijú spolu. Manžel má mimomanželský vzťah. To, že rozvrat manželstva účastníkov je trvalý a že nie je predpoklad obnovenia manželského spolužitia potvrdzuje aj skutočnosť, že za celé obdobie od podania návrhu na začatie konania nedošlo ani z jednej strany k pokusu o obnovenie manželského spolužitia, manželia spolu komunikujú ohľadne maloletých detí. Z uvedených dôvodov súd manželstvo účastníkov ako vážne narušené a trvalo rozvrátené rozviedol v súlade s ustanovením § 23 zákona o rodine.
13. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
14. Podľa § 24 ods. 3 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
15. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
16. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
17. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
18. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
19. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
20. Podľa § 44 CMP rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
21. Pokiaľ sa týka úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, rodičia uzatvorili rodičovskú dohodu ohľadne osobnej starostlivosti, zastupovania a správy majetku maloletých, ako i úpravy styku otca s maloletými deťmi. Súd túto posúdil z hľadiska, či je táto v záujme maloletých. V starostlivosti matky, ktorá sa o maloleté deti doposiaľ starala, neboli zistené nedostatky, pričom otec pracuje v zahraničí. Preto dohoda o zverení maloletých do starostlivosti matke je v ich záujme. Vychádzajúc zo skutočnosti, že obaja rodičia majú rodičovské práva a povinnosti (§ 28 ods. 2 zákona o rodine), je dohoda o zastupovaní maloletých a správa ich majetku oboma rodičmi nielen v záujme maloletých, ale aj v súlade so zákonom. V časti úpravy styku má súd za to, že rozsah styku upravený dohodou rodičov umožní realizovať právo detí na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a rešpektovanie ich práva na udržovanie pravidelného (v rámci možností daných prácou otca v zahraničí a jeho pobytom v SR), rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. I keď maloletí v pohovore pred kolíznym opatrovníkom vyjadrili vôľu stretávať sa s otcom ako doteraz,
súd aj s prihliadnutím na ich názor, ale zároveň vychádzajúc z vyjadrení matky a z toho, že nezistil skutočnosti brániace rozširovaniu doterajšieho styku, považoval rodičovskú dohodu v časti úpravy styku za dohodu v záujme maloletých detí, nakoľko umožní prehlbovať vzťahy maloletých detí s otcom. Z uvedených dôvodov súd rodičovskú dohodu ako dohodu, ktorá je v záujme maloletých detí, schválil.
22. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých vyčíslených matkou, pričom tieto otec nespochybňoval. Výdavky na mal. L. matka vyčíslila cca na 270 eur mesačne a na mal. L. 210 eur mesačne. Ide o deti vo veku 10 a necelých 5 rokov, okrem bežných výdavkov má mal. Marek výdavky spojené s futbalom a zdravotným stavom, ktoré sú v uvedených odôvodnených potrebách zahrnuté.
23. Matka uvádzala priemerný mesačný príjem z pracovného pomeru 800 € mesačne s tým, že býva s rodičmi v rodičovskom dome, aj s 4 člennou rodinou brata. Prispieva na bývanie v tejto domácnosti 100 € mesačne, platí inkaso na rodinný dom, ktorý nadobudli s otcom počas manželstva, 72 € mesačne, ďalej platí 80 € poistku ročne, zákonnú poistku na auto ročne 140 €, na seba 40 € mesačne, mobilný telefón asi 50 € mesačne. Taktiež uvádzala cestovné výdavky okolo 120 € mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.
24. Podľa potvrdenia o príjme N. mala matka v období od júna 2021 do februára 2022 priemerný čistý príjem 1.056,19 €.
25. Otec vykonáva samostatne zárobkovú činnosť, z ktorej má podľa jeho vyjadrenia príjem 2.200 eur mesačne. Na pojednávaní uviedol, že býva u priateľky v dome jej rodičov, bývajú tam jej dve deti a jej matka s otcom, pričom prispieva na energie a stravu na Slovensku 150 €. Celkové náklady na bývanie v dome kde býva nevedel uviesť. Výdavky na stravu uviedol 500 €, hygiena a ošatenie 200 €, internet 120 €, náklady na cestu do Švédska 350 € pohonné hmoty + 50 € trajekt, túto cestu absolvuje 6-8 krát do roka. Ďalšie výdavky má spojené s bezpečnostnými pomôckami do práce, ročne 400 €. Úrazové a cestovné poistenie je 100 € ročne.
26. Zo živnostenského registra súd zistil, že otec je oprávnený na výkon podnikateľskej činnosti, pričom podľa daňového priznania za rok 2021 mal príjmy z tejto činnosti 26.688 € a výdavky 22.140 €.
27. Po ustálení odôvodnených potrieb maloletých a zistení pomerov otca, matky a ich výdavkov mal súd za to, že je v možnostiach otca prispievať na výživu mal. L. mesačne sumou 200 € a na výživu mal. L. mesačne sumou 150 €. Súd považoval otcom uvádzané výdavky za nadhodnotené a to najmä pokiaľ sa týka príspevku na bývanie a stravu v domácnosti jeho priateľky (ide o šesťčlennú domácnosť, v ktorej sa otec zdržiava iba počas pobytu na Slovensku), výdavky na stravu 500 € (ak má v priemere dospelá osoba na Slovensku výdavky na stravu cca od 150 do 200 €, aj pri predpoklade, že ceny vo Švédsku by boli vyššie, nedosahujú podľa názoru súdu 2,5 násobok cien na Slovensku), ako i výdavky na hygienu a ošatenie 200 € a aj internet 120 €. Súd však aj po odpočítaní otcom tvrdených výdavkov má za to, že ním uvádzaný príjem umožňuje prispievať na výživu maloletých sumami v uvedených výškach. Podiel určenej výšky výživného otca na odôvodnených potrebách maloletých je u L. 74 % a u L. 71 %. Súd teda na strane matky, ktorá má príjem z pracovného pomeru vo vyššie uvedenej výške, zohľadnil aj výkon osobnej starostlivosti o deti, ako i skutočnosť, že zabezpečuje maloletým bývanie.
28. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Nakoľko súd nezistil dôvod pre aplikáciu ustanovení § 53 - § 56 CMP, žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.
Nakoľko po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku sa otec vzdal práva podať proti nemu odvolanie, toto právo nemá.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.