Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9CoP-40-2022.pdf
PDF · 75.94 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/40/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka, členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci navrhovateľky: J. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XX, zastúpenej Mgr. Rastislavom Otrubom, advokátom so sídlom B. XXXX/XX, S., a manžela: T. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXX, zastúpeného Mgr. Dr. Antonom Kušnírom, advokátom so sídlom T. D. XX, S., o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: L. B., nar. XX. XX. XXXX a L. B., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, na odvolanie matky maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 37P/253/2020-106 zo dňa 04. 05. 2022 v spojení s opravným uznesením č.k. 37P/253/2020-114 zo dňa 04. 05. 2022, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina rozviedol manželstvo účastníkov T. B. a J. B. a ohľadom práv a povinností rodičov k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva schválil rodičovskú dohodu v tom znení, že maloleté deti L. a L. sa zverujú do osobnej starostlivosti matky a zároveň upravil styk otca v priebehu kalendárneho roka. Vo výroku III. súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého L. mesačne sumou 200,- eur a na výživu maloletého L. mesačne sumou 150,- eur vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky maloletých počnúc právoplatnosťou rozsudku. O trovách konania rozhodol súd tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil s poukazom na ustanovenia Zákona o rodine § 23, § 24, § 62 a § 75, pričom konštatoval, že vzťahy medzi manželmi sú dlhodobo narušené a nie je predpoklad na obnovenie manželského spolužitia. Manželia spolu komunikujú ohľadne maloletých detí, súd preto schválil dohodu zahŕňajúcu zverenie detí do výchovy jedného z rodičov a úpravu styku s druhým rodičom. Ohľadom určenia vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom vychádzal súd z odôvodnených potrieb maloletých detí, ako aj z možností a schopností rodičov. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP.
2. Proti tomuto rozsudku prostredníctvom právneho zástupcu, v zákonom stanovenej lehote, podala odvolanie navrhovateľka, pričom napádala výrok, ktorým súd určil vyživovaciu povinnosť otca k maloletým deťom. Podľa jej názoru súd nedostatočne zistil príjmové pomery otca. Tento pracuje v zahraničí viac ako 13 rokov, pričom lustráciou pracovných ponúk zverejnených na portáli www.profesia.sk <http://www.profesia.sk> zistila, že hodinová odmena za prácu pri stavbe lešenia sa pohybuje v rozmedzí od 18,- až 21,- eur. Pri odpracovaní 160 hodín mesačne je možné predpokladať otcov príjem minimálne vo výške 3 360,- eur. Pri ňom deklarovanom príjme by sa mu práca vo Švédsku neoplatila. V uvedenom konaní sa súd uspokojil iba s tvrdeniami otca, ktoré však podľa odvolateľky
neboli reálne a potvrdené hodnovernými dôkazmi. Súd tiež v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že matka má príjem vo výške 1 056,- eur mesačne, avšak uvedená skutočnosť je skreslená tým, že základnú mzdu má vo výške 720,- eur. Príjem si pravidelne zvyšuje príplatkami za nočnú prácu, resp. cez víkendy a sviatky. Táto skutočnosť však nemôže byť braná v neprospech matky. Navyše takúto prácu nie je možné vykonávať dlhodobo. Tieto skutočnosti však súd nijakým spôsobom nezohľadnil. Je potrebné zdôrazniť, že matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o deti takmer výlučne sama, otec vzhľadom na to, že pracuje v zahraničí, navštevuje deti približne jedenkrát mesačne na dve až tri hodiny. To, že matka býva v rodinnom dome, nemôže v konečnom dôsledku vyznieť v jej neprospech. Navrhovala tak, aby odvolací súd výrok o výške výživného zmenil tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého L. výživné vo výške 300,- eur mesačne a na maloletého L. vo výške 200,- eur mesačne.
3. K podanému odvolaniu matky sa vyjadril otec maloletých detí, ktorý uviedol, že námietky matky sú založené na hypotéze, aký by asi mohol byť príjem otca pri stavbe lešenia, pričom tieto úvahy sú špekulatívne. Otec uviedol, že sám deklaroval svoj príjem pred súdom, ktorý je na úrovni 2 400,- eur mesačne. Poukazoval však na zvýšené náklady so stravovaním, cestovaním, a preto rozsudok považoval za správny a stotožnil sa s ním.
4. K podanému vyjadreniu matka maloletých detí uviedla, že z predloženého daňového priznania otca vyplynul hrubý mesačný priemerný príjem 2 157,- eur. Vzhľadom na to, že je potrebné odpočítať výdaje zo živnosti, podľa matky by otec dosahoval čistý mesačný príjem vo výške 350,- eur. Táto skutočnosť sa jej zdá ako nelogická, pričom má za to, že otec vierohodným spôsobom nezdokladoval, aké sú jeho skutočné príjmy a zotrvala preto na svojich dôvodoch odvolania.
5. K podanému vyjadreniu otec maloletých detí uviedol, že on sám prezentoval pred súdom príjem 2 400,- eur mesačne v čistom a nie je potom pravdivé tvrdenie matky, že by jeho príjem dosahoval okolo 350,- eur mesačne. Opakovane poukázal na jeho výdavky súvisiace s prácou v zahraničí s tým, že aj na základe zistení súdu sa na nákladoch súvisiacich so zabezpečením potrieb maloletých detí podieľa vo výške viac ako 70 %.
6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 a § 66 CMP a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
7. Preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedla matka maloletých detí v odvolaní, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal potrebné dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP). Z odôvodnenia rozhodnutia pritom vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.
8. Odvolací súd k odvolacím námietkam matky uvádza, že súd prvej inštancie zisťoval majetkové pomery otca jednak jeho výsluchom, ale aj listinnými dôkazmi, a to Daňovým priznaním za rok 2021. V zmysle tohto mal z podnikateľskej činnosti príjem 26 688,- eur a výdavky 22 140,- eur. Preukázaný bol tiež príjem matky vo výške 1 056,19 eur v priemere v čistom od júna do februára 2022. Navyše na pojednávaní pri výsluchu otca mu boli kladené aj otázky zo strany právneho zástupcu matky, pričom otec sám uviedol, že dostane 2 200,- eur na účet a mimo toho 100,- až 200,- eur mesačne. Nevlastní nehnuteľnosť, ani auto. Na jednu z otázok uviedol, že priemerná hodinová mzda vo Švédsku, na práce, ktoré robí, je od 14,- do 16,- eur. Deklarovaný príjem otca pred súdom zo strany matky spochybňovaný nebol. Pokiaľ vo svojom odvolaní poukazuje na inzerovanú možnosť pracovať v zahraničí za vyššiu priemernú hodinovú mzdu v obdobnom druhu práce, nie je z toho zrejmé, čo všetko potom tvoria jednotlivé výdavky, resp. za akých podmienok je možné takúto odmenu za prácu dosiahnuť. Odvolací súd tak má za to, že súd prvej inštancie dostatočným spôsobom zistil majetkové pomery otca a správne potom dospel aj k záveru, keď stanovil výšku vyživovacej povinnosti na maloleté deti sumou 200,- a 150,- eur mesačne. Súd prvej inštancie tiež bral do úvahy vek maloletých detí a ich odôvodnené potreby.
9. Keďže vo svojom odvolaní matka maloletých detí neuviedla iné skutočnosti, ktoré by neboli prejednané už pred súdom prvej inštancie, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
10. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP a konštatoval, že žiaden z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá.
11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).